Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, August 23, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/116/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119207630
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:2119207630.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloleté dieťa H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., dieťa
rodičov: matky - Mgr. K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Z. XXX zast. SP & R s.r.o., AK so sídlom
Maróthyho 6, Bratislava, IČO: 36 859 982 a otca - Ing. H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zast.
Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., AK so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36 836

460, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, vedenej na Okresnom súde Trnava pod
sp.zn. 19P/44/2019, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 08. februára 2022, č.k.
11CoP/98/2021-405, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zo dňa 08. februára 2022, č.k. 11CoP/98/2021-405 Krajský súd v Trnave
(ďalej len „odvolací súd") rozsudok Okresného súdu Trnava (ďalej ako „súd prvej inštancie") zo dňa
28. júna 2021, č.k. 19P/44/2019-266 v II. výroku potvrdil a v III. výroku zmenil tak, že určil, že otec je
oprávnenýstretávaťsasmal.H.prvétrivíkendyvkaždommesiacivrokuodpiatku 14.00hod.donedele
17.00 hod., počas letných prázdnin od 01.07. od 14.00 hod. do 14.07. do 17.00 hod. a od 01.08. od 14.00

hod. do 14.08. do 17.00 hod., počas jarných prázdnin celý týždeň prázdnin od nedele predchádzajúcej
začiatku prázdnin od 15.00 hod. do nedele 17.00 hod., počas vianočných sviatkov v nepárny kalendárny
rok od 22.12. od 15.00 hod. do 27.12. do 15.00 hod., v párny kalendárny rok od 26.12. od 15.00 hod.
do 03.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 15.00 hod., počas veľkonočných sviatkov v nepárnom
kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 17.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod. s tým,
že otec si maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Matke uložil

povinnosť mal. na styk s otcom pripraviť a odovzdať ho v stanovenú hodinu. Otcovi uložil povinnosť
dodržiavať stanovené hodiny styku. Rodičom uložil povinnosť, v prípade, že sa styk nebude môcť zo
závažných dôvodov uskutočniť, si túto skutočnosť navzájom oznámiť bezodkladne, najneskôr 24 hod.
pred začiatkom styku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie rozsudkom rozviedol manželstvo rodičov mal.

H., na čas po rozvode manželstva mal. zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi určil povinnosť
prispievať na výživu mal., zároveň upravil styk otca s mal. a uložil rodičom výchovné opatrenie. Mal za to,
že v danom prípade sú vzťahy medzi manželmi konfliktné, majú rozdielne názory na bežnú starostlivosť
o dieťa, maloletý sa necíti bezpečne - má strach pred jedným rodičom hovoriť, čo hovoril ten druhý,
je vystavený konfliktu lojality vo vzťahu k rodičom a je nimi vťahovaný do ich konfliktných vzťahov. Za
danej situácie mal za to, že v súčasnosti nebola v záujme maloletého striedavá osobná starostlivosť.

Pri rozhodovaní, komu z rodičov súd zverí maloletého do osobnej starostlivosti súd prvej inštancie
vychádzal zo skutočnosti, že matka sa o neho starala od jeho narodenia, v jej starostlivosti neboli zistenénedostatky. Súd prvej inštancie vychádzal i zo záverov znaleckého posudku vypracovaného v konaní
o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva. I keď znalkyňa odporučila
zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, súd prvej inštancie dospel k inému názoru.

Súd prvej inštancie zohľadnil i dôvod zistený znalkyňou, pre ktorý rodičia žiadali zveriť maloletého do
striedavej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie bol názoru, že dôvod, pre ktorý žiadala matka zveriť
mal. v zmysle záverov znaleckého posudku, je z pohľadu záujmu mal. dôležitejší a zverenie do osobnej
starostlivosti matky je tak v jeho najlepšom záujme.

3. Odvolací súd poukazom na § 387 ods. 2 CSP odkázal na písomné vyhotovenie rozsudku súdu
prvej inštancie v časti zverenia mal. do osobnej starostlivosti matky a určenia výživného otcovi. Otec
navrhoval v odvolaní zmenu rozhodnutia v časti zverenia maloletého dieťaťa a nariadenie striedavej
osobnej starostlivosti, avšak odvolací súd mal za to, že táto nie je v súčasnej dobe vhodná. Maloletý je
prvák na základnej škole, bydliská rodičov sú od seba vzdialené cca 125 km, pričom v prípade striedavej
osobnej starostlivosti by musel navštevovať dve základné školy. Návšteva dvoch základných škôl,

navyše pre prváka, v iných mestách, v inom prostredí, v iných výchovných a vzdelávacích podmienkach
je pre maloleté dieťa frustrujúce, vyžadujúce si ustavičné prispôsobovanie sa existujúcim zmenám.
Ide o nežiadúci stav negatívne ovplyvňujúci psychický ako aj fyzický vývoj maloletého, čo nemôže byť
v jeho záujme. Takáto forma striedavej osobnej starostlivosti s návštevou dvoch základných škôl, by
si vyžadovala nevyhnutne intenzívnu komunikáciu. Pri vzájomnom konfliktnom vzťahu rodičov a ich

nekomunikácii toto nie je možné. Odvolací súd tak nepovažoval striedavú osobnú starostlivosť za v
záujme maloletého a preto považoval za správne zverenie maloletého do výchovy matky, ktorá sa od
narodenia o maloletého riadne stará s tým, že mal za to, že v záujme maloletého je vhodná širšia úprava
styku otca s maloletým. Preto považoval úpravu bežného styku na prvé tri víkendy v mesiaci za správnu.
Odvolací súd však mal za to, že argument matky ohľadne skoršieho skončenia styku, keď 18.00 hodina

je nevyhovujúca pre maloletého, je čiastočne dôvodný. Preto rozhodol, že otec je povinný vrátiť mal. o
hodinu skôr, ako rozhodol súd prvej inštancie. Pokiaľ sa týka úpravy počas letných prázdnin, tu odvolací
súd mal za to, že je potrebné styk zmeniť, keď nevidel dôvod, prečo by matka nemala so synom tráviť
rovnaký čas počas prázdnin ako otec. Matka sa po celý rok o syna stará počas pracovného týždňa,
pripravuje sa s ním do školy, plní si s ním školské povinnosti a má preto právo tráviť polovicu času počas

letných prázdnin so synom. Odvolací súd takto upravený styk považoval za dostatočný, mal za to, že
otec má vytvorený dostatočný priestor k výchove a starostlivosti o svojho syna.

4. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal otec mal. dieťaťa (ďalej len ,,otec") dovolanie,
ktorého prípustnosť odvodzoval z § 420 písm. f) CSP.

5. Otec mal za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou zmätočnosti z dôvodu nedostatočného
odôvodnenia vo vzťahu k zvereniu mal. do osobnej starostlivosti matky a vo vzťahu k úprave styku otca s
mal.Rozhodnutiasúdovozverenímal.doosobnejstarostlivostimatkypovažovalzaarbitrárnenemajúce
oporu vo vykonanom dokazovaní, keď PhDr. C. F., PhD., znalkyňa z Odboru Psychológia, odvetvie

klinická psychológia detí, poradenská psychológia, v znaleckom posudku vypracovanom v konaní o
úprave práv a povinností k mal. na čas do rozvodu ako aj kolízna opatrovníčka mal. odporučili jeho
zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. Súd sa nevysporiadal s tvrdeniami otca, pre ktoré chcel
zveriť mal. do striedavej osobnej starostlivosti resp. osobnej starostlivosti pri rozhodovaní o tejto otázke,
pričom sa nezaoberal podstatnými otázkami, ktoré je nevyhnutné zodpovedať pri rozhodovaní o zverení

mal. do osobnej starostlivosti, keď v odôvodnení absentuje, prečo považoval osobnostné predpoklady
matkyzavhodnejšieprevýchovu.OdvolacísúdsvojímrozhodnutímzmenilIII.výroksúduprvejinštancie
tak,žezúžilstykotcasmal.Uvedenývýrokodvolaciehosúdujevrozporesjehoodôvodnenímvzhľadom
na to, že letné prázdniny majú 62 dní, otec by mal tráviť s mal. 31 dní a nie 28 dní. Otec zároveň namietol
nevyhodnotenie jeho návrhu, aby sa styk s maloletým realizoval už od 13:00 hod. v piatok.

6. Otec navrhol dovolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

7. Matka mal. dieťaťa vo vyjadrení žiadala dovolanie otca odmietnuť a priznať nárok na náhradu trov

dovolacieho konania. Poukázala na vyjadrenie znalkyne PhDr. C. F. na pojednávaní dňa 16.08.2021, že
v rámci vzdelania odporúča jednotný prístup počas prvého roka štúdia, teda iba jednu školu. Vzhľadom
na uvedené odporučila zverenie mal. do osobnej starostlivosti matky so zabezpečením širšieho styku
otca s maloletým. Znalecký posudok bol vyhotovený dňa 10.12.2020, pričom v čase vyhlásenia rozsudkuodvolacieho súdu bol neaktuálny a nezodpovedal reálnemu stavu, keď v čase jeho vyhotovenia mal.
nenavštevoval základnú školu a nástupom do 1. ročníka sa mu zmenil režim ako aj okruh sociálneho
prostredia.

8. Kolízny opatrovník k dovolaniu otca uviedol, že rozhodnutie o jeho prípustnosti ako aj dôvodnosti
ponecháva na zvážení súdu.

9. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na svojich tvrdeniach. Porušenie práva na spravodlivý

proces spočívalo aj v tom, že odvolací súd neprihliadol na názor kolízneho opatrovníka, že v záujme
mal. je jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti a takýto svoj postup nevysvetlil.

10. V danom prípade ide o dovolanie podané vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré je od
01. júla 2016 upravené v CMP. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP,
podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje

inak. CMP v § 76 a § 77 obsahujúcich niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovuje inak", ak ide
o prípustnosť dovolania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých; prípustnosť dovolaní bolo preto
potrebné posudzovať podľa ustanovení CSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§
35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP),

preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie otca treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods.
3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

11. Otec namietal nedostatky odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vo vzťahu k zvereniu mal. do
osobnej starostlivosti matky ako aj vo vzťahu k úprave styku otca s mal. Rozhodnutia súdov o zverení

mal. do osobnej starostlivosti matky považoval za arbitrárne nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní.
Odvolací súd zúžil styk otca s mal., pričom uvedený výrok je v rozpore s jeho odôvodnením, keď letné
prázdniny majú 62 dní, otec by teda mal tráviť s mal. 31 dní a nie 28 dní. Otec zároveň namietol
nevyhodnotenie jeho návrhu, aby sa styk s maloletým realizoval už v piatok od 13:00 hod.

12. Pokiaľ dovolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie (nepreskúmateľnosť) rozhodnutia odvolacieho
súdu, dovolací súd v tejto súvislosti odkazuje na stanovisko najvyššieho súdu publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna
veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.
b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje

zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá
prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku." Zmeny v právnej
úprave dovolania, ktoré nadobudli účinnosť od 01. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska
nedotkli, preto ho treba považovať za aktuálne a použiteľné. V danom prípade obsah spisu nedáva
žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej

vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva.Dovolacísúdnezistil,žebyišlootakýtoextrémnyprípadvybočenia
z medzí § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva účastníkov konania na spravodlivý proces.

13. Dovolací súd v danej súvislosti poukazuje na to, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred

odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s rozsudkom súdu
prvej inštancie vytvára ich kompletizujúcu jednotu. Rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe zahŕňa po
obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie
vyplýva, že sa vysporiadal s otázkou nemožnosti striedavej osobnej starostlivosti (bod 15 odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie), so zverením mal. matke (bod 16 odôvodnenia rozsudku súdu prvej

inštancie) ako aj s otázkou styku otca s mal. (bod 18 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).
Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti zverenia mal. do osobnej starostlivosti
matky a určenia výživného a zároveň rozsudok zmenil v časti úpravy styku otca s mal. Je dostatočne
zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov odvolací súd vychádzal, akými úvahami sa riadil a ako
ich posudzoval. Odvolací súd odôvodnil napadnutý rozsudok spôsobom zodpovedajúcim zákonu. V

dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah odvolania otca,
vyjadrenia matky, zhrnutie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania,
jasneazrozumiteľnevysvetľuje,prečorozsudoksúduprvejinštanciepotvrdil,resp.zmenil,vysporiadava
sa s podstatnými odvolacími námietkami. Odvolací súd sa riadne vysporiadal so zmenou rozhodnutiasúdu prvej inštancie vo vzťahu k úprave styku s mal. (bod 12. odôvodnenia rozsudku odvolacieho
súdu), rovnako tak s dôvodmi zverenia mal. do osobnej starostlivosti matky a dôvodmi, pre ktoré
nebol mal. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (body 10. a 11 odôvodnenia

rozsudku odvolacieho súdu). Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva nepresvedčivosť,
ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola
popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd
svoje rozhodnutie dostatočne a náležite neodôvodnil a že pri rozhodovaní nezohľadnil argumentáciu
účastníkov konania. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. Ako vyplýva aj z judikatúry
ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (I.
ÚS 188/06).

14. K námietkam otca, že odvolací súd sa nezaoberal jeho návrhom, aby sa styk s maloletým realizoval

už v piatok od 13:00 hod. dovolací súd poukazuje na obsah odvolania, z ktorého vyplýva, že hoci
otec uvádza, že by si mohol preberať mal. v piatok o 13:00 hod., avšak ďalej poukázal na problémy s
odovzdaním mal. o 13:00 hod. a na základe uvedeného navrhol, aby sa odvolací súd zaoberal aj otázkou
úpravy styku otca v prípade, ak potvrdí rozsudok v časti zverenia mal. do osobnej starostlivosti matky.
Z uvedeného nevyplýva, že otec navrhol upraviť styk od 13:00 hod. a takýto návrh nie je ani súčasťou

odvolacieho návrhu.

15.Vsúvislostisnámietkouopochybeníodvolaciehosúduvprocesedokazovaniaarozporurozhodnutia
s výsledkami vykonaného dokazovania ako aj v súvislosti s námietkou nedostatkov odôvodnenia
dovolací súd považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý

slúži na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu. Dovolací súd nemôže v dovolacom
konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť
skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože
v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno
úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižších inštancií, ani prieskumu nimi

vykonaného dokazovania. Prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá ani to, že
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo na nesprávnych právnych záveroch (R 54/2012,
R 24/2017, 3Cdo/105/2018, 5Cdo/44/2011). Zároveň uvádza, že z odôvodnenia súdu prvej inštancie
vyplýva, že tento pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov súd zverí mal. do osobnej starostlivosti
vychádzal i zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní o úprave práv a povinností k mal. na čas do

rozvodu manželstva, v ktorom išlo o posúdenie osobnostných a charakterových vlastností rodičov najmä
vo vzťahu k výchove a starostlivosti o maloletého a zároveň z rozhodnutia vyplýva aj dôvod pre ktorý
súd prvej inštancie zveril mal. do osobnej starostlivosti matky aj napriek tomu, že znalkyňa odporučila
zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Odvolací súd k uvedenému doplnil dôvody, pre
ktoré mal za to, že nie v záujme mal. striedavá osobná starostlivosť a zdôraznil, že považoval za správne

zverenie maloletého do výchovy matky, ktorá sa o neho od narodenia riadne stará s tým, že mal za to,
že v záujme maloletého je vhodná širšia úprava styku otca s maloletým.

16.Nazákladevyššieuvedenéhodovolateľvprejednávanejvecinepreukázalopodstatnenosťporušenia
právanaspravodlivýprocesvzmysle§420písm.f)CSP.Nazákladeuvedeného,dovolacísúddovolanie

otca odmietol podľa § 447 písm. f) CSP.

17. Dovolací súd o trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 453 ods. 1
CSP spôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto uznesenia (uplatnením pravidla pri neexistencii
dôvodu na výnimku z neho).

18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.