Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 26, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720200500
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6720200500.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra
Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu:
s Autoleasing SK, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 46 806 491, právne
zastúpený: Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 680 107,
proti žalovaným: 1/ A. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. F. XXXX/XX, XXX XX S., toho času N.

XX/XX, XXX XX P., právne zastúpená JUDr. Rastislavom Trnkom, advokátom, Advokátska kancelária
so sídlom Námestie SNP 75/26, 960 01 Zvolen a 2/ L. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/
XX, XXX XX B., toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, Dukelská štvrť
941/10, 018 41 Dubnica nad Váhom, v konaní o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní
žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 11C/7/2020 - 146 zo dňa 20. augusta 2021
ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil voči žalobcovi právnu neúčinnosť
právneho úkonu - zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označenej ako Kúpno-
predajná zmluva zo dňa 27.06.2017 uzatvorenej medzi T. B., nar. XX.XX.XXXX a žalovanými 1/ a 2/, na
základe ktorej T. B. previedol spoluvlastnícky podiel 1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV číslo XX pre

katastrálne územie W., obec P., okres S., vedený Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor (I. výrok)
a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 100% (II.výrok).

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie v celom rozsahu
vyhovel žalobe. Súd prvej inštancie v bode 1. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, čoho sa
žalobcažaloboudomáha(žalobnýnávrh),vbode2.uviedolvyjadreniežalobcunapojednávaníkonanom

dňa 20.08.2021 o tom, že na majetok jeho dlžníka - p. B. bol vyhlásený konkurz, ktorý bol v júni 2021
zrušenýprenedostatokmajetku,vbode3.a4.odôvodnenianapadnutéhorozsudkuuviedol,žežalovaná
1/ neúčasť na pojednávaní 20.08.2021 ospravedlnila, súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti,
žalovaný 2/ v podaní zo dňa 02.08.2021 odmietol eskortu, odmietol vypovedať a súhlasil, aby súd
pojednával bez jeho prítomnosti. Preto súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 20.08.2021 pojednával
v neprítomnosti žalovaných 1/ a 2/.

3. Súd prvej inštancie ďalej v bode 7. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, akými dôkazmi
vykonal dokazovanie, z akých dôkazov vychádzal, neuviedol však, aké skutočnosti z nich zistil, ako ich
vyhodnotil s výnimkou uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/24/2018 - 32 zo dňa 10.09.2018,
právoplatného dňa 29.09.2018 o nariadení neodkladného opatrenia, z ktorého citoval jeho výrokovú
časť.Následnevbodoch8.-11.odôvodnenianapadnutéhorozsudkuodcitovalprávnuúpravu§42aods.

1 a 2, § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej aj „O.z.“) a v bode 12. odôvodnenia
rozsudku po úvodných slovách „Súd má za to“ takmer doslovne uviedol odôvodnenie žalovaného nárokuuvedené v žalobe aj s odkazom na dôkazy uvedené v žalobe s tým, že konštatoval, že týmito dôkazmi
mal tvrdenia žalobcu preukázané. Na záver bodu 12. súd prvej inštancie uviedol, že vyslovil právnu
neúčinnosť právneho úkonu voči žalobcovi (uviedol znenie I. výroku napadnutého rozsudku).

4.Onárokunanáhradetrovkonaniasúdprvejinštancierozhodolpodľa§255ods.1Civilnéhosporového
poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) a priznal žalobcovi voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu
100%, pretože bol v spore v celom rozsahu úspešný.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná
1/. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.
b), f) a h) C. s. p., t.j. z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Žalovaná 1/ mala s poukazom na ust. § 220 ods. 2 C. s. p. a rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp. zn. III.ÚS 311/2007 za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje riadne odôvodnenie, je
nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku v podstate uvádza len to, čo uviedli strany sporu, prevzal tvrdenia žalobcu a

cituje z predložených listín, úplne však absentuje právne posúdenie a uvedenie úvah, ktorými sa súd
prvej inštancie riadil pri posudzovaní celej veci. Súd prvej inštancie podľa žalovanej nedal odpoveď
na otázky rozhodujúce pre posúdenie veci - právnej neúčinnosti právneho úkonu voči žalobcovi, a to či
sa jedná o ukracujúci právny úkon, či zo strany dlžníka veriteľa pána B. sa naozaj jednalo o konanie s
úmyslom ukrátiť svojho veriteľa - žalobcu.

7. Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p. odôvodnila žalovaná 1/ tým, že z
časovej následnosti rozhodujúcich skutočností (dňa 27.06.2017 bola uzatvorená zmluva o prevode
spoluvlastníckeho podielu, dňa 19.02.2018 došlo k prevodu nehnuteľnosti zo žalovaných na tretiu osobu
- pána B., dňa 24.02.2018 došlo k omeškaniu p. B. so zaplatením splátok za dva úvery a dňa 02.06.2018

došlo k omeškaniu p. B. so zaplatením splátky za tretí úver) je zrejmé, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
medzi p. B. a žalovanou 1/ a jej manželom - žalovaným 2/ došlo viac než pol roka predtým, než p. B.
prestal splácať úvery poskytnuté mu žalobcom. Podľa žalovanej 1/ preto nie je možné prijať záver o
tom, že p. B. mal úmysel ukrátiť žalobcu na uspokojení jeho pohľadávky, pretože v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy (a relatívne dlhý čas po uzatvorení kúpnej zmluvy) p. B. úvery riadne splácal. Žalovaná

1/ mala preto za to, že v konaní nebol preukázaný (a z odôvodnenia rozsudku ani nevyplýva) ukracujúci
úmysel p. B., resp. tento je minimálne časovou následnosťou jednotlivých právnych úkonov či právnych
skutočností vylúčený. Je totiž krajne nelogické, že by p. B. chcel ukrátiť svojho veriteľa už v čase,
kedy riadne a včas plnil všetky povinnosti, ktoré mu z úverových zmlúv vyplývali. Takto by bolo možné
uvažovať nanajvýš, ak by k ukracujúcemu úkonu došlo relatívne tesne pred nesplácaním úverov, avšak

úvery boli splácané ešte mnoho mesiacov po uzatvorení kúpnej zmluvy.

8. Skutočnosť, že žalovaní ďalej nehnuteľnosti previedli na p. B. v čase, kedy ich v nakladaní s
nehnuteľnosťou nič neobmedzovalo, je podľa názoru žalovanej 1/ pre právne posúdenie tejto veci
nepodstatná, pretože Občiansky zákonník v ustanovení § 42a uvádza, že odporovať možno úkonom

dlžníka a nie iných osôb, preto možno posudzovať len okolnosti týkajúce sa právneho úkonu, ktorý
urobil dlžník, t.j. v tomto prípade uzatvorenie kúpnej zmluvy p. B. tak, ako to v podanej žalobe vymedzil
žalobca. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na to, že na Okresnom súde Zvolen sa pod sp. zn.
16C/63/2018 vedie konanie, kde žalovaní vystupujú v procesnej pozícii žalobcu a proti p. B. ako
žalovanému (aktuálne zapísanému vlastníkovi nehnuteľností) sa domáhajú určenia vlastníckeho práva

v ich prospech z dôvodu, že p. B. nezaplatil ani len časť kúpnej ceny. Konanie bolo v čase podania
odvolania v štádiu odvolacieho konania. Konanie pod sp. zn. 8C/24/2018 je konanie, v ktorom bolo
nariadené neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze nakladania s nehnuteľnosťami. Preto vyznieva
nelogicky argument žalobcu prevzatý súdom prvej inštancie, že následný prevod vlastníckeho práva na
p. B. podporuje záver o tom, že v prejednávanej veci ide o odporovateľný právny úkon. Žalovaná 1/

položila otázku, že ak by bolo úmyslom žalovaných zbaviť sa majetku a ukrátiť tak žalobcu, prečo by sa
v súdnom konaní, ktoré začalo ešte v roku 2018, domáhali určenia vlastníckeho práva v ich prospech?
Podľa žalovanej 1/ už len táto skutočnosť sama o sebe vyvracia záver o tom, že vôbec existoval na
strane p. B. úmysel ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa.9. Žalovaná 1/ ďalej považovala za podstatnú skutočnosť, ktorej súd prvej inštancie vôbec nevenoval
pozornosť, že v prejednávanom prípade išlo o kúpnu zmluvu, t.j. zmluvu odplatnú, na základe ktorej

bola p. B. vyplatená adekvátna kúpna cena, došlo teda len k transformácii majetku dlžníka z podielu na
nehnuteľnostiach na peňažné prostriedky, nedošlo teda týmto právnym úkonom k zmenšeniu majetku
dlžníka, z ktorého by mohol byť jeho veriteľ uspokojený a tým ani k ukráteniu jeho veriteľa. Poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/61/2008: „O odporovateľný právny úkon ide len v
prípade, že ním bol majetok dlžníka prevedený na tretiu osobu bez zodpovedajúceho protiplnenia; v

opačnom prípade o odporovateľne prevedený majetok nejde.“ a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.
zn. 30Cdo/2435/2006: „Odporovatelnými nemohou být právní úkony, při kterých nedochází ke zmenšení
majetku dlužníka.“

10. Žalovaná 1/ bola názoru, že zväčšená zodpovednosť strán sporu za výsledok súdneho konania,
ktorú priniesol Civilný sporový poriadok, nezbavuje súd povinnosti vec dôsledne skutkovo a právne

posúdiť, a to najmä v prípade, ak predložené dôkazy dostatočným spôsobom preukazujú, že v tejto
veci objektívne nemohlo ísť o právny úkon, ktorým by došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa. Rovnako
tak nebol vykonaný taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že p. B. mal v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
úmysel ukrátiť svojho veriteľa - žalobcu. Aj napriek tomu, že žalobca tieto skutočnosti tvrdil, súd prvej
inštancie v žiadnom prípade nemal tieto tvrdenia žalobcu bez ďalšieho prevziať vo forme výroku a

odôvodnenia rozsudku. Takýmto postupom podľa žalovanej 1/ súd prvej inštancie de facto rezignoval
na právne posúdenie skutočností, ktoré vyšli v rámci dokazovania najavo.

11. Žalovaná 1/ bola ďalej názoru, že skutočnosť, že je blízkou osobou - dcérou dlžníka - p. B. má vplyv
jedinenazákonnúdomnienkutýkajúcusavedomostioúmyslep.B.,avšakvprvomradejepotrebné,aby

bol ukracujúci úmysel nepochybne preukázaný. Keďže ukracujúci úmysel podľa jej názoru preukázaný
nebol, ostatné skutočnosti nie sú podstatné.

12. Žalovaná napokon v odvolaní uviedla, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že
žalovaní nie sú a ani v čase podania žaloby neboli vlastníkmi nehnuteľností, ktorých sa dotýka sporná

kúpna zmluva zo dňa 27.06.2017. Súdnym rozhodnutím by malo dôjsť spravidla k odstráneniu spornosti
medzi stranami sporu, čo sa týka všetkých „typov“ žalôb, vrátane tých sui generis. Inak povedané,
výsledok súdneho sporu by nemal byť základom pre ďalší súdny spor, inak sa jedná o nesprávne
zvolený procesný prostriedok ochrany práv a oprávnených záujmov. Na základe napadnutého rozsudku
sa právne postavenie žalobcu nijakým spôsobom nezmenilo a na jeho podklade sa ani nemá vo

vykonávacom konaní čoho domáhať, zo strany žalobcu preto ide podľa žalovanej 1/ s poukazom na ust.
§ 3 ods. 1 O. z. (podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi) o šikanózny výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu, a preto žaloba žalobcu,
ktorou sa domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu mala byť aj z tohto dôvodu zamietnutá.

Žalobcovi nič nebránilo, aby podal takú žalobu, v dôsledku ktorej bude jeho právu, ktoré si uplatňuje,
poskytnutá definitívna právna ochrana zo strany súdu.

13. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu
žalobcu zamietol. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne
správny a riadne odôvodnený. Nesúhlasil s názorom žalovanej 1/, že v konaní nebol preukázaný (a
z odôvodnenia rozsudku ani nevyplýva) ukracujúci úmysel dlžníka. S poukazom na ust. § 42a ods. 2
O.z. mal za to, že nie na žalobcovi spočíva dôkazné bremeno - povinnosť preukázať ukracujúci úmysel

dlžníka, ale na žalovaných ako jeho blízkych osobách je dôkazné bremeno - povinnosť preukázať, že
ukracujúci úmysel dlžníka ani pri náležitej starostlivosti nemohli poznať.

15. Žalobca nesúhlasil ani s názorom žalovanej 1/, že ukracujúci úmysel dlžníka - p. B. je minimálne
časovou následnosťou jednotlivých právnych úkonov, či právnych skutočností vylúčený. Podľa jeho

názoru, neexistencia omeškania p. B. s platením úverových splátok v čase vykonania neúčinného
právneho úkonu nevylučuje jeho úmysel ukrátiť uspokojenie žalobcu. Navyše neskoršie správanie p.
B. jednoznačne potvrdzuje jeho ukracujúci úmysel, čo je podporené aj tou skutočnosťou, že žalovaní v
čase nesplácania úverových splátok p. B. previedli nehnuteľnosti na inú osobu.16. Žalovaná 1/ v odvolacej replike (vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu) považovala výklad
ust. § 42a ods. 2 O.z. zo strany žalobcu za nesprávny. Podľa jej názoru treba odlišovať povinnosť

preukazovať ukracujúci úmysel dlžníka (túto povinnosť má veriteľ) od povinnosti vyvrátiť zákonom
predpokladanú vedomosť blízkej osoby o tomto ukracujúcom úmysle (túto povinnosť má blízka osoba).
Trvala na tom, že žalobca ukracujúci úmysel dlžníka nepreukázal, preto mala byť jeho odporovacia
žaloba zamietnutá.

17. Žalobca odvolaciu dupliku nepodal (nevyjadril sa k odvolacej replike žalovanej 1/).

18. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej 1/ podľa § 34 C. s. p.,
po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p., v rozsahu
odvolania podľa § 379 C. s. p. a nad jeho rámec v zmysle § 379 písm. b) C. s. p. (nakoľko nehnuteľnosti
žalovaní 1/ a 2/ ako manželia za trvania manželstva odporovaným právnym úkonom nadobudli do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom v zmysle § 145 ods. 2 O. z. z právnych úkonov
týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne, jedná
sa teda o také ich spoločné práva a povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na oboch žalovaných
- tvoria nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 ods. 1 C. s. p.), preto odvolanie žalovanej 1/ platí aj pre
žalovaného 2/, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p., a mimo nich v rozsahu

vád týkajúcich sa procesných podmienok podľa § 380 ods. 2 C. s. p., ktoré vady nezistil, dospel k názoru,
že odvolanie žalovanej 1/ je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods.
1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušiť v celom rozsahu (aj vo vzťahu k žalovanému 2/) a v
zmysle § 391 ods. 1 C. s. p. vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z
nasledovných dôvodov:

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

20. Podľa § 391 ods. 1 C. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

21. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalovanej, že napadnutý rozsudok súd prvej inštancie
neobsahuje riadne odôvodnenie, najmä v ňom absentujú vlastné úvahy súdu ohľadne skutkového stavu
a právneho posúdenia veci. Odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje nielen tieto náležitosti
vyžadované ust. § 220 ods. 2 C. s. p. (vysvetlenie ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán sporu, pretože len prevzal skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, ktoré

skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ako vyhodnotil dôkazy, ktoré vykonal a z ktorých
vychádzal, ako vec právne posúdil, citoval len ust. O.z., neuviedol však vlastné úvahy, ako ich aplikoval
na relevantné skutkové okolnosti prípadu), ale aj ďalšie náležitosti (ako sa vo veci vyjadrila žalovaná - viď
vyjadrenie žalovanej k žalobe na č. l. 47 spisu, aké prostriedky procesnej obrany použila - jej skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, súd prvej inštancie

neuviedol, prečo nevykonal žalovanou navrhnuté dôkazy - dôkazy predložené v konaní žalovanou na
č. l. 49 - 57 spisu). Štruktúra odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mala teda v zmysle § 220
ods. 2 C. s. p. vyzerať tak, že v prvých bodoch (odsekoch) odôvodnenia mal súd prvej inštancie uviesť,
nielen čoho sa žalobca domáha, ale aj aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a nie ich vynechať
a namiesto toho ich použiť v ďalšej časti odôvodnenia ako úvahy súdu), aké prostriedky procesného

útoku použil, následne mal súd prvej inštancie uviesť, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná a aké prostriedky
procesnej obrany použila. Potom mal uviesť nielen aké dôkazy vykonal, ale aj čo z nich zistil, ako ich
vyhodnotil (skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán
sporu, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie) a ako vec právne posúdil, ako posúdil
podstatnéprávneargumentystránsporu.Súdprvejinštanciemápritomdbať,abyodôvodnenierozsudku

bolo presvedčivé.

22. Keďže súd prvej inštancie do odôvodnenia napadnutého rozsudku len prevzal skutkové tvrdenia a
právneúvahy(posúdenieveci)žalobcu,žalovanávodvolanívpodstateuplatnenýmiodvolacímidôvodmipodľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p. polemizovala so skutkovými tvrdeniami a právnymi úvahami
žalobcu.

23. Odvolací súd má tak za to, že nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie spočívajúcim
v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, jeho nepreskúmateľnosti spočívajúcej
najmä v absencii vlastných skutkových a právnych úvah súdu prvej inštancie a nevysporiadaním sa s
vyjadrením žalovanej v rozhodnutí vo veci samej bolo znemožnené žalovanej uskutočňovať jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a tento nedostatok

nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom z dôvodu, že by suploval celé prvoinštančné
konanie, pričom úlohou odvolacieho súdu je predovšetkým preskúmavať správnosť postupu v konaní
predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia súdom prvej inštancie a správnosť samotného rozhodnutia súdu
prvej inštancie, nie nahrádzať prvoinštančné konanie. Nie je teda prvoradou úlohou odvolacieho súdu
takmer v celom rozsahu nahrádzať úlohu súdu prvej inštancie v konaní pred ním.

24. V zmysle § 391 ods. 3 C. s. p. odvolací súd uvádza, že bude úlohou súdu prvej inštancie
vysporiadať sa so všetkým podstatnými skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentmi strán sporu
týkajúcimi sa merita veci, vrátane tých, ktoré boli prednesené v odvolacom konaní, zvážiť vykonanie
jednotlivých navrhnutých dôkazov zo strany žalovanej a za tým účelom prípadne doplniť dokazovanie na
pojednávaní, nanovo vo veci rozhodnúť a uviesť v odôvodnení rozsudku všetky náležitosti vyžadované

ust. § 220 ods. 2 C. s. p., t.j. aj ako sa vo veci vyjadrila žalovaná, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považuje za preukázané (v rámci toho, ktoré
za nesporné) a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, prípadne prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a zrozumiteľne vysvetlí ako vec právne posúdil.

25. Riadiac sa princípom hospodárnosti konania uvedeným v čl. 17 základných princípov C. s. p.
v záujme efektívneho vedenia konania odvolací súd ohľadne ďalších odvolacích námietok žalovanej
dodáva, že nesúhlasí s jej názorom, že ust. § 42a ods. 2 O.z. vždy vyžaduje od veriteľa preukazovanie
úmyslu dlžníka ukrátiť uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. V tejto súvislosti poukazuje na
bod 13. odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/4/2016 zo dňa 30.03.2017

uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 67/2017, kde sa uvádza:
„Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti v prípade, ak dlžník
realizoval právny úkon s osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117 OZ) alebo v prospech týchto osôb. V
takomto prípade sa existencia ukracujúceho úmyslu dlžníka predpokladá ex lege a skutočný úmysel
dlžníka pre procesný úspech žalujúceho veriteľa nie je podstatný. Rozhodujúcou skutočnosťou je

ukrátenie veriteľa, teda objektívny stav, ktorý svoje právne následky neodvodzuje od subjektívneho
motívu (ukracujúceho úmyslu) dlžníka. V takomto prípade zákon u blízkych osôb dlžníka konštruuje
vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa poznali; je preto na týchto osobách (ak
chcú účinne zabrániť podanej odporovacej žalobe), aby v konaní preukázali, že úmysel dlžníka v čase
uskutočnenia ukracujúceho právneho úkonu nemohli poznať ani pri vynaložení náležitej starostlivosti.“.

26. Odvolací súd nesúhlasí ani s názorom žalovanej 1/, že v prípade, ak sa v čase podania odporovacej
žaloby, resp. rozhodnutia súdu nachádzajú nehnuteľnosti už vo vlastníctve tretej osoby, nemôže byť
úspešná žaloba o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, pretože právne postavenie žalobcu
sa v prípade úspechu v konaní nezmení, nedosiahne uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky,

niet čo vymôcť. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na súdnu prax najvyššej súdnej autority v
slovenskom právnom prostredí. Podľa právnej vety rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo
44/2007 zo dňa 30.04.2007, uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R
5/2008: „Odporovateľnosť právneho úkonu nemožno riešiť ako predbežnú otázku. Neúčinnosť právneho
úkonu nastáva až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bolo žalobe podľa § 42a Občianskeho zákonníka

vyhovené. Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech k veci, ktorá bola
predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou úspešného uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu
podľa § 42a ods. 2 až ods. 5 Občianskeho zákonníka.“ V odôvodnení predmetného rozhodnutia sa
podrobnejšie uvádza: „Pretože právo odporovať právnym úkonom sa v zmysle ustanovenia § 42b ods.
1 v spojení s § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatňuje žalobou o určenie právnej neúčinnosti

právneho úkonu, môže právny dôsledok úspešného odporovania, t. j. neúčinnosť právneho úkonu (a
teda možnosť veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a ak to nie je možné, možnosť domáhať sa peňažnej náhrady),
nastať až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bude takejto žalobe vyhovené. Odporovacia žaloba nie jeurčovacou žalobou podľa § 80 O. s. p., preto žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Súd totiž v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho
pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný

právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. Odporovateľnosť teda nemožno
riešiť ako predbežnú otázku, keď i zo samotného gramatického výkladu ustanovenia § 42b ods. 4
Občianskeho zákonníka vyplýva, že právna neúčinnosť právneho úkonu je dôsledkom úspešného
odporovania. Uvedené ustanovenie zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu, kto
mal z odporovateľného úkonu prospech, pri splnení podmienky v ňom uvedenej, ktorý však nemôže

predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok. Priznaniu
takéhoto nároku preto musí predchádzať právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu. Vlastnícke
právo toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu,
nie je podmienkou odporovateľnosti v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka,
preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá
právny význam. Môže mať význam až pri posudzovaní možností veriteľa vyplývajúcich z úspešného

odporovania. Pokiaľ teda v prejednávanej veci odvolací súd prihliadol na okolnosť, že žalovaní prestali
byť vlastníkmi nehnuteľností, hoci táto skutočnosť nie je pre posúdenie podmienok odporovateľnosti
právne významná, nerozhodol správne.“ Rovnaký právny záver je uvedený aj v rozhodnutí NS SR sp.
zn. 2 Mcdo 19/2008.

27. Navyše žalovaná 1/ si vo svojich vyjadreniach odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že sa v osobitnom
súdnom konaní domáha spolu so žalovaným 2/ v procesnom postavení žalobcov 1/ a 2/ určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam proti žalovanému - tretej osobe p. B., teda v podstate tvrdí, že
je naďalej vlastníčkou nehnuteľností, pretože súdne rozhodnutie vo veci samej určujúce vlastníckeho
právo k nehnuteľnostiam len deklaruje, kto je vlastníkom nehnuteľností, nekonštituuje vlastnícke právo,

nie je nadobúdacím titulom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na druhej strane žalovaná 1/ tvrdí,
že v čase podania odporovacej žaloby, či rozhodnutia súdu o odporovacej žalobe nebola vlastníčkou
nehnuteľností. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z úradnej činnosti zistil, že rozsudok Okresného
súdu Zvolen č. k. 16C/63/2018 - 545 zo dňa 13.08.2021, ktorým okrem iného bola zamietnutá žaloba o
určenie vlastníckeho práva bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Co/2/2021 - 607 zo

dňa 24.11.2021 zrušený a vec vrátená Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
otázka vlastníckeho práva tak zatiaľ zostala sporná. Táto otázka však nemá pre (ne)úspešnosť žaloby
o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu vzhľadom na predchádzajúci bod odôvodnenia tohto
rozhodnutia právny význam.

28. Možno však aj s prihliadnutím na judikatúru, na ktorú poukázala žalovaná v odvolaní súhlasiť s tým,
že je potrebné v konaní skúmať, či odporovaným právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka,
alebo či sa jedná o tzv. ekvivalentný právny úkon, t.j. či ním došlo len k transformácii majetku dlžníka
na inú formu. V tomto smere je potrebné zamerať dokazovanie a právne posúdenie veci na skutočnosť,
či k zmenšeniu majetku došlo žalobou odporovaným právnym úkonom - kúpno-predajnou zmluvou

uzavretou dňa 27.06.2017 medzi dlžníkom - p. B. a ďalším spoluvlastníkmi nehnuteľností na strane
predávajúcich a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi, alebo právnym úkonom označeným ako dohoda o
rozdelení kúpnej ceny uzavretá dňa 27.06.2017 okrem iných medzi dlžníkom - p. B. a žalovanými 1/ a
2/, či tento právny úkon v časti týkajúcej sa p. B. a žalovaných 1/ a 2/ je podľa obsahu napr. darovacou
zmluvou a pod. Uvedené právne úkony ako dôkazy predložila v konaní pred súdom prvej inštancie

žalovaná k vyjadreniu k žalobe.

29. Nakoľko od výsledku sporu a pomeru úspechu strán sporu vo veci samej je závislý výrok o náhrade
trov konania, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 C. s p. v spojení s § 379 písm. a) C. s. p. zrušil
aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov

konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s §
396 ods. 3 C. s. p. v novom rozhodnutí.

30. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje ae) podpis
(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek

výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).