Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 9, 2020

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6C/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619201180
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2020:4619201180.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu V. V., nar. XX.XX.XXXX,

bytom L.. B. XX/XX, XXX XX R., zastúpený: Mgr. Juraj Šimuny, advokát so sídlom Nám. M. R. Štefánika
30/33, 955 01 Topoľčany, IČO: 42 133 173, proti žalovanej: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. B. XX/XX,
XXX XX R., zastúpená: JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, advokátske združenie so sídlom
Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria veci:

1.Osobné motorové vozidlo Toyota RAV 4, ŠPZ: C. ..............................10 000,- eur

2.Finančné prostriedky vo výške ..............................................................................33 000,- eur
3.Finančné prostriedky na bankovom účte žalobcu vo výške .................................25 000,- eur
4.Finančné prostriedky zo životnej poistky vo výške ..............................................10 699,- eur
5.Voliéra na parc. č. XXX/X murovaná vo výške.................................................... 6 037,12 eura
6.Voliéra na parc. č. XXX/X kovová vo výške........................................................... 473,06 eura
Spolu ...................................................................................................... 85 209,18 eura

a vyporiadáva tak, že finančné prostriedky pod bodom 3. a hnuteľné veci pod bodmi 5. a 6. v hodnote 31
510,18 eura prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu a do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje
hnuteľnú vec pod bodom 1. a finančné prostriedky pod bodmi 2. a 4. v hodnote 53 699,- eur.

II. Žalovaná je povinná vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu vo výške 11 094,41 eura do
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca a žalovaná sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Topoľčany

súdny poplatok vo výške 2 556,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.05.2019 podal žalobca na tunajšom súde žalobu domáhajúc sa vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (BSM) po zániku manželstva so žalovanou rozvodom. Manželstvo so
žalovanou trvalo od 21.09.1979 do 23.03.2018, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode ich
manželstva.

1.1. Počas trvania manželstva strany sporu nadobudli do BSM tieto veci: aktíva: Spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 1/2-ica na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území R., obec R., okres C.,
zapísanej Okresným úradom Topoľčany, katastrálnym odborom na LV č. XXX ako: - parcela č. XXX/X o výmere 643m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“; - parcela č. XXX/X o výmere
839 m2 záhrady, parcela registra „C“; - parcela č. XXX/X o výmere 37 m2 (správne malo byť 27 m2)
zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“; - rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parcele

č. XXX/X, - osobné motorové vozidlo továrenskej značky Toyota RAV4, ŠPZ: C. v hodnote 10 000,- eur;
- osobné motorové vozidlo továrenskej značky Renault Megane, ŠPZ: C. v hodnote 500,- eur; - finančné
prostriedky vo výške 33 000,- eur; -finančné prostriedky na bankovom účte vo výške 25 000,- eur; -
finančné prostriedky zo životnej poistka v hodnote 10 699,- eur.

1.2. Počas trvania manželstva nadobudli vyššie špecifikované majetkové hodnoty, avšak na ich
zaobstaraní sa podieľali nerovnakým spôsobom. Za trvania manželstva vykonával žalobca zárobkovú
činnosť ako lodný kapitán, pričom prevažne jeho príjem z tejto
činnosti bol použitý na zabezpečovanie všetkých životných potrieb rodiny, chodu domácnosti, ako aj na
nadobudnutí majetku manželov. Žalovaná bola počas trvania manželstva dlhodobejšie nezamestnaná,
pričom posledných 15 rokov nepracovala vôbec, nepodieľala sa na chode domácnosti a rovnako sa

nijakým spôsobom nepodieľala na nadobudnutí či udržaní
spoločného majetku.

1.3. Poukazuje tiež na skutočnosť, že nadobúdacím titulom spoluvlastníckeho podielu o výške 1/2-
ice na nehnuteľnosti špecifikovanej v článku II. tejto žaloby bola kúpna zmluva zo dňa 16.06.2003.

Podľa tejto zmluvy bola žalovaná, ako kupujúca, povinná zaplatiť žalobcovi, ako predávajúcemu, kúpnu
cenu vo výške 306 340,- Sk, avšak k takémuto plneniu nikdy nedošlo. Z obsahu kúpnej zmluvy teda
vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti bol pred uzavretím kúpnej zmluvy žalobca, pričom
uvedenú nehnuteľnosť nadobudol v čase pred uzatvorením manželstva so žalovanou. S poukazom na
ustanovenie § 150 OZ má za to, že z vyššie uvedených dôvodov BSM nie je možné vyporiadať podľa

zásady rovnosti podielov oboch manželov, ale je nutné prihliadať na to, že sa nepomerne väčšou mierou
zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, pričom nemožno tvrdiť že žalovaná by naproti
tomu zabezpečovala iným spôsobom obstarávanie spoločnej domácnosti.

1.4. Vyporiadanie BSM navrhol tak, že do jeho vlastníctva sa prikazujú:

- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ica na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území R.,
obec R., okres C., zapísanej Okresným úradom Topoľčany, katastrálnym odborom na LV č. XXX ako: -
parcela č. XXX/X o výmere 643m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“; - parcela č. XXX/
X o výmere 839 m2 záhrady, parcela registra „C“; - parcela č. XXX/X o výmere 37 m2 zastavané plochy
a nádvoria, parcela registra „C“; - rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parcele č. XXX/1;

- osobné motorové vozidlo továrenskej značky Renault Megane, ŠPZ: C.;
- finančné prostriedky na bankovom účte vo výške 25 000,- eur.

1.5. Do výlučného vlastníctva žalovanej navrhol prikázať veci:
- osobné motorové vozidlo továrenskej značky Toyota RAV4, ŠPZ: C.;

- finančné prostriedky vo výške 33 000,- eur;
- finančné prostriedky zo životnej poistky v hodnote 10 699,- eur s tým, že žalobca je povinný zaplatiť'
žalovanej sumu vo výške 20 000,- eur na vyrovnanie majetkovej hodnoty.

2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, listom právneho zástupcu JUDr. Slávik a partneri, s.r.o.,

uviedla,žejepravdou,žemanželstvosožalobcomuzavretédňa21.09.1979,bolorozvedenérozsudkom
Okresného súdu Topoľčany č.k. 4Pc/8/2018 zo dňa 16.03.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
23.03.2018. Pokiaľ sa jedná o jednotlivé veci patriace do BSM uvádza:
A/ Nehnuteľný majetok: do vyporiadania BSM patria nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom
Topoľčany, katastrálny odbor na LV č. XXX, kat. úz. R., a to pozemky, parc. reg. „C“ parc. č. XXX/X

zastavané plochy a nádvoria o výmere 643 m2, parc. č. XXX/X záhrada o výmere 839 m2, parc. č. XXX/X
zastavanéplochyanádvoriaovýmere27m2arodinnýdomsúpisnéčísloXXstojacinaparc.č.XXX/X.V
rámci rokovania so žalobcom ohľadom mimosúdneho vyporiadania BSM boli nehnuteľnosti ohodnotené
znaleckým posudkom Ing. Igora Šinského č. XXX/XXXX. S týmto znaleckým posudkom žalovaná
súhlasila. V rámci vyporiadania BSM je však potrebné tento posudok zohľadniť podľa jednotlivých vecí,

ktoré sú v ňom u vedené, a to či patria do BSM v celosti alebo len v 1-ici. V ďalšom vyjadrení poukazuje
na tento znalecký posudok a označenie jednotlivých vecí tak, ako sú tieto uvedené v znaleckom posudku
s vyčíslením ceny na vyporiadanie BSM 94 533,21 eura.B/ Hnuteľné veci: osobné motorové vozidlo Toyota RAV4, EČ: C., v hodnote 10 000,- eur, s ohodnotením
súhlasíatiežstým,abypripadlodojejvýlučnéhovlastníctva.OsobnémotorovévozidloRenaultMegane,
EČ: C. v hodnote 500,- eur. S ohodnotením žalovaná súhlasí a tiež s tým, aby pripadlo do výlučného

vlastníctva žalobcu.

2.1. Žalobca do svojej žaloby o vyporiadanie BSM nezahrnul zariadenie rodinného domu v hodnote cca
10 000,- eur, pozostávajúceho z:
- zariadenie vstupnej chodby pozostávajúce zo skríň, práčka v technickej miestnosti,

- zariadenie spodnej obývačky pozostávajúce zo sedacej súpravy, obývacej zostavy, televízora,
konferenčného stolíka,
- zariadenie jedálne: jedálenská zostava nábytku, stôl, stoličky, sedacia súprava, konferenčný stolík,
- spálňa na prízemí: skrine a gauč,
- zariadenie miestností na poschodí rodinného domu a to zariadenie spálne, skrine a manželská posteľ
z masívu, komoda, nočné stolíky, zariadenie detskej izby - manželská posteľ z masívu, komoda, nočné

stolíky, zariadenie ďalšej detskej izby - skrine z masívu a komoda, obývačka - sedacia súprava a
obývačková nábytková zostava, konferenčný stolík
- chladnička v prístavbe.

2.2. Nakoľko rodinný dom súp. č. XX v kat. úz. R. má pripadnúť žalobcovi, navrhuje aby aj hnuteľné veci

zariadenie rodinného domu pripadli žalobcovi.

2.3. Ďalej žiadala vyporiadať chov exotických vtákov v celkovej hodnote cca 8 000,- eur, ktoré žalobca
chová vo voliére postavenej na parc. č. XXX/X kat. úz. R. (voliéra ohodnotená aj v znaleckom posudku
Ing. Šinského).

2.4. Ostatné majetkové hodnoty:
- finančné prostriedky vo výške 33 000,- eur, ktoré vybrala po odrátaní sumy 10 000,- eur, ktorú sumu
minula do rozvodu manželstva na svoje živobytie, teda suma 23 000,- eur by pripadla žalovane,
- finančné prostriedky na bankovom účte žalobcu vo výške 25 000,- eur, pripadli by žalobcovi,

- finančné prostriedky zo životnej poistky v hodnote 10 699,- eur, pripadli by žalovanej,
- peňažné prostriedky v hotovosti vo výške 14 180,- eur, pripadli by žalobcovi.

2.5. K tvrdeniu žalobcu, že sa nepodieľala na nadobudnutí majetkových hodnôt rovnakým spôsobom
uviedla, že za manželstva to bola ona, ktorá sa starala o domácnosť. Varila, prala, starala sa o deti,

keďže žalobca býval doma len zriedka, cca 2 mesiace z kalendárneho roka. Tiež vozila žalobcu aj do
práce, t.j. do Nemecka. Všetky veci, ktoré sa týkali domu o tieto sa starala doma, vrátane vonkajších
úprav, sadovníckych úprav, čiastočne aj stavebných prác. Žalobca sa nikdy nestaral.

2.6. Vyslovila súhlas s vyporiadaním BSM s výnimkou doplnenia zariadenia rodinného domu a sumy,

ktorú jej má žalobca vyplatiť a preto navrhla vyporiadať BSM tak, že :
- žalovaný by nadobudol do výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ica na
nehnuteľnostiach zapísaných Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor, na LV č. XXX, kat. úz.
R., a to pozemky, parc. reg. „C“ parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 643m2, parcela
č. XXX/X záhrada o výmere 839 m2, parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2 a

rodinný dom súpisné číslo XX, stojaci na parcele č. XXX/X,
- osobné motorové vozidlo Renault Megane, EČ: C.,
- zariadenie rodinného domu súpisné číslo XX, kat. úz. R.,
- chov exotických vtákov,
- finančné prostriedky na bankovom účte vo výške 25 000,- eur,

- peňažné prostriedky v hotovosti vo výške 14 180,- eur.

2.7. Do výlučného vlastníctva žalovanej by pripadli veci:
- osobné motorové vozidlo Toyota RAV4, EČ: C.,
- finančné prostriedky vo výške 23 000,- eur,

- finančné prostriedky zo životnej poistky v hodnote 10 699,- eur, s tým, že úplné finančné vyrovnanie
bude žalobca zaviazaný zaplatiť jej sumu 49 000,- eur.3. V priebehu konania došlo k zmene právneho zastúpenia na strane žalovanej, keď jej právnym
zástupcom sa stal JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, advokátske združenie. Žalovaná listom
právneho zástupcu zo dňa 01.07.2019 uviedla, že pokiaľ ide o nehnuteľný majetok nechce meniť nič na

tom, ako je tento nehnuteľný majetok špecifikovaný v podanej žalobe a tak, ako je zhodne popisovaný
aj v jej vyjadrení. Dodáva, že proti oceneniu týchto nehnuteľností nemá žiadne námietky.

3.1. Pokiaľ ide o hnuteľné veci zotrváva na svojom vyjadrení. Pokiaľ ide o úplné finančné vyporiadanie jej
podielu potom je suma 49 000,- eur, ktorá bola určená predchádzajúcim advokátom výslovne orientačná

a vôbec nerešpektuje vlastnícke podiely týchto nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV. Ona je zapísaná
ako podielová spoluvlastníčka týchto nehnuteľností v podiele 1-ica podľa zápisu pod B2. Svoju polovicu
je ochotná previesť na žalobcu z hodnoty takej, aká je určená znalcami, čo zďaleka nie je 49 000,- eur.
Mala by teda dostať jednu polovicu nehnuteľností v kat. úz. R.. Žalobca ako vlastník týchto nehnuteľností
na týchto nehnuteľnostiach je uvedený len v podiele 1-ina, pod B1. Posledným spoluvlastníkom týchto
nehnuteľnostíjeichdcéraB.V.,vpodiele1-inapodľazápisupodB3.Akmajúvychádzaťztýchtozápisov,

potom je polovica domu a prísl. z hodnoty domu a prísl. 160 000,- eur, suma 80 000,- eur, a to je suma,
ktorú by jej mal žalobca vyplatiť po započítaní vzájomných plnení, na ktorých sa už dohodli. Vychádza
to približne na 75 000,- eur.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej, listom zo dňa 01.07.2019 právneho zástupcu

uviedol, že nesúhlasí s vyčíslením hodnoty zariadenia rodinného domu, ktorú stanovila na sumu 10 000,-
eur a rovnako nesúhlasí ani s navrhovaným spôsobom vyporiadania, podľa ktorého by malo uvedené
zariadenie pripadnúť žalobcovi. Takýto návrh je však zo strany žalovanej účelový, keďže od rozvodu
manželstva si žalovaná prevzala časť zariadenia a tiež došlo k ústnej dohode medzi sporovými stranami,
podľaktorejsažalovanázaviazalaprevziaťsiďalšiučasťzariadenia(spálňuaobývaciuizbunaposchodí

rodinného domu) do svojho užívania. Predmetné zariadenie je už niekoľko rokov používané, je značne
opotrebované a znehodnotené. Nábytok v detských izbách a spálni má približne 20 rokov, preto je jeho
hodnota zanedbateľná. Ďalšie zariadenie, ktoré žalovaná uvádza (zariadenie jedálne a práčka) nemá o
tieto záujem ich užívať, avšak vzhľadom na ich nízku hodnotu nepovažuje za účelové zaoberať sa ich
vyporiadavaním. Z uvedených dôvodov považuje zariadenie rodinného domu za už vyporiadané.

4.1. K chovu exotických vtákov uvádza, že exotické vtáctvo bolo darom dcéry B. V. pre neho a z
uvedeného dôvodu má za to, že nepatria do BSM. V tejto súvislosti je možné vyporiadať výlučne voliéry
postavené na parc. č. XXX/X, v ktorých sa vtáctvo nachádza, avšak hodnota týchto voliér už bola
v zmysle znaleckého posudku zahrnutá do hodnoty nehnuteľnosti (v hodnote približne 6.500,- eur).

Žalovanáuvádza,ženavrhujevyporiadaťfinančnéprostriedkyvovýške33000,-euravšakpoodpočítaní
sumy 10 000.- eur, ktorú mala žalovaná podľa jej vyjadrenia minúť do rozvodu manželstva na svoje
živobytie, a teda navrhuje vyporiadať zostatkovú čiastku 23 000,- eur. Poukazuje na to, že uvedené
finančné prostriedky boli z bankového účtu žalovanou čerpané v januári 2018, pričom ich manželstvo
bolo rozvedené v marci 2018. Podľa vyjadrenia žalovanej za obdobie 2 mesiacov mala na svoje živobytie

spotrebovať sumu 10 000,- eur, tzn. mesačne sumu 5 000,- eur, čo považuje za neadekvátne. Naďalej
trvá na tom, že predmetom BSM má byť v tejto súvislosti vyporiadané finančné prostriedky v celkovej
sume 33 000,- eur.

4.2. V zmysle svojho vyjadrenia ďalej žalovaná navrhuje vyporiadať finančné prostriedky vo výške 14

180,- eur. Žalobca nemá vedomosť o takýchto finančných prostriedkoch, ani nedisponuje informáciou,
kde by sa tieto finančné prostriedky mali nachádzať. Ak má žalovaná o týchto prostriedkoch vedomosť
a žiada ich vyporiadať, žiada o preukázanie ich pôvodu, ako aj informácie, kde by sa mali nachádzať.

5. Žalovaná v stanovisku listom právneho zástupcu zo dňa 18.07.2019 upozornila, že na liste vlastníctva

pokiaľideonehnuteľnostivkat.úz.R.,tietoniesúzapísanéakoBSMaleakopodielovéspoluvlastníctvo.
K chovu exotických vtákov uviedla, že nemá žiadne námietky proti tomu, že hodnota voliér, ktoré sa
používajú pre chov vtákov, je cca 6 500,- eur, ako bola ocenená súdnym znalcom. V žiadnom prípade
nemôže súhlasiť s tým, že by exotické vtáky mali patriť výlučne žalobcovi a že ich nadobudol darom
od ich dcéry a ostávajúcej spoluvlastníčky nehnuteľností B. V.. Hodnota týchto exotických vtákov je

podľa žalovanej minimálne 8 000,- eur. Pokiaľ žalobca spochybňuje existenciu vyporiadania finančných
prostriedkov vo výške 33 000,- eur a jej zníženie o sumu 10 000,- eur uvádza, že nie je pravdou, že
by bola táto suma spotrebovaná v priebehu dvoch mesiacov a čerpaná v januári 2018. Pravda je taká,
že na tieto finančné zdroje siahla už v máji 2017 kedy zahlásila výber tejto sumy a táto suma jej bolavyplatená v septembri 2017. Neminula ich jednorázovo, ale musela vracať tie peniaze, ktoré si dovtedy
požičiavala, aby mala z čoho žiť. K spochybneniu sumy 14 180,- eur uviedla, že vychádzala z dokladov,
ktoré predložil žalobca na strane 8 daňového priznania za rok 2017, kde v kolonke 80 sa uvádza základ

dane 21 165,- eur. Ďalej v kolonke daň z tejto sumy 4 021,35 eura. Rozdiel medzi základom dane a
zaplatenou daňou je 21 165 eur mínus 4 021,35 eura, čo predstavuje 17 143,65 eura mínus nedoplatok
na zdravotnú poisťovňu 2 963,10 eura t.j. 14 180,55 eura.

6. V ďalšom stanovisku žalovanej listom právneho zástupcu zo dňa 28.10.2019 žalovaná uviedla,

že pôvodné nehnuteľnosti počas trvania manželstva začali modernizovať, prestavovať a pristavovať.
So žalobcom bolo nepochybne dohodnuté, že aby sa tak mohlo stať, tak sa právne vzťahy k týmto
nehnuteľnostiam zmluvne upravia, aby 1-icu nehnuteľností vlastnil žalobca a druhú aby vlastnila ona
v podiele 1-ica. Nie je podstatné, ako bola táto zmluva nazvaná, teda či ako kúpna zmluva, resp.
darovacia zmluva, či dokonca išlo o zmluvu, ktorá je právne dovolená ako nepomenovaná zmluva,
pretože predložená zmluva nie je štandardnou kúpnou zmluvou. V texte zmluvy sa jednoznačne uvádza,

že žalobca je spoluvlastníkom prevádzaných nehnuteľností v celku a jednoznačne sa v zmluve uvádza,
že z tohto celku prevádza do vlastníctva žalovanej 1-icu. V zmluve nikde nie je uvedené, že by sa
touto zmluvou malo nadobudnúť do BSM. Takisto v zmluve nie je uvedené, že sa kúpna cena 306
340,- Sk má predávajúcemu vyplácať. Takéto ustanovenie zmluva neobsahuje. Žalobca ani len náhodou
nikdy nevyzval žalovanú, aby túto kúpnu cenu zaplatila. Dodáva, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy

nemala žiadne oddelené finančné prostriedky, z ktorých by mohla kúpnu cenu zaplatiť. Rovnako tak
ani žalobca takýmito finančnými prostriedkami nedisponoval. Obidvaja nedisponovali ani spoločnými
finančnými prostriedkami, patriacimi do BSM, ktoré by mohli použiť na kúpu týchto nehnuteľností. Z toho
teda vyplýva, že nemôže žalobca v tomto konaní uplatňovať svoje nároky z BSM, pretože žiadne BSM
nevzniklo. Ďalej uvádza žalovaná, že neskôr žalobca daroval zo svojho spoluvlastníckeho podielu 1/4-

inu ich dcére B. V..

7.Ďalšímlistom,označenýmakodôkaznýnávrh,datovaný13.11.2019žalovanážiada,abysúdzohľadnil
pri vyporiadaní BSM existenciu dlžoby vo výške 40 000,- Sk. S touto dlžobou vstupoval žalobca do
manželstva. Táto bola 7 rokov splácaná peňažnému ústavu, ktorým bol zrejme Slovenská sporiteľňa.

Dlžoba sa splácala po 300,- až 400,- Sk mesačne. Túto pôžičku žalobca podľa jeho informácii použil
na stavbu rodinného domu, ktorú mal pred uzavretím manželstva. Ďalej žiadala vyporiadať investície
do nehnuteľností spočívajúce vo výsadbe okrasných stromčekov, nachádzajúcich sa na pozemku,
ktorý je premetom vyporiadania. Tieto porasty reálne existujú, nutnosť ich ocenenia je v tom, že ide
o relatívne veľmi drahé trvalé porasty, ktoré zabezpečovala a vysádzala žalovaná a výrazne zlepšili a

dodnes zlepšujú estetiku uvedených nehnuteľností. Podľa žalovanej sa do týchto porastov v roku 2007
investovalo cca 120 000,- Sk.

8. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 20.11.2019, na ktorom právny zástupca žalobcu
uviedol, že čiastočne došlo dohodou medzi stranami k čiastočnému vyporiadaniu veci, nábytku, ako aj

jedného motorového vozidla značky Renault Megane ŠPZ: C.. Čo sa týka nehnuteľností, tam nedošlo
k dohode strán sporu, ako právni zástupcovia sa snažili, avšak bezúspešne. Má mandát navrhnúť
poslednúsumu,ktorúsúochotnívyplatiť,ato40000,-eur. Ďalejuviedol,žesaplnepridržiavajúpísomne
podaného návrhu. Zhodne s písomným vyjadrením uviedol, že žalobca sa vo výraznej miere zaslúžil o
nadobudnutie a udržanie majetku patriaceho do BSM, poukazujúc aj na dôvody zániku manželstva. Z

tohto dôvodu chce ísť do dispartity vyporiadania BSM a navrhuje, aby súd vypriadal BSM tak, že súd
prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcovi spoluvlastnícky podiel predmetných nehnuteľností v 1-ici
ako aj spoluvlastnícky podiel v 1-ici k príslušenstvu a ďalej hnuteľné a finančné prostriedky tak ako je
to uvedené v žalobe.

8.1. Čo sa týka uzavretia zmluvy medzi manželmi uvádza, že v prípade, ak majetok vo výlučnom
vlastníctve jedného manžela tento predá druhému manželovi, druhý manžel nadobudne prevádzaný
majetok do BSM. Čo sa týka zaplatenia kúpnej ceny samotné nezaplatenie za nehnuteľnosti nerobí
neplatný tento právny úkon. Jedine ten, ktorý nedostane zaplatené sa môže domáhať peňažného
plnenia, resp. odstúpiť od zmluvy, je to jeho právo, nie povinnosť, avšak aj toto podlieha premlčaniu vo

všeobecnej premlčacej dobe. Neznamená to, že ide o darovanie.

8.2. Právny zástupca žalovanej uviedol, že došlo k pokusu o mimosúdne vyporiadanie pokiaľ ide o
osobné auto, potvrdzuje, že sa predalo tretej osobe. Pokiaľ ide o bytové zariadenie, v podstate došlo ktakej dohode, že zostal na 95 % majetok rozdelený. Podľa ich názoru nehnuteľnosti nepatria do BSM,
patria do podielového spoluvlastníctva. Preto mali záujem riešiť vec mimosúdnou dohodou, ktorá by sa
týkala nielen vecí ktoré sú predmetom BSM, ale aj nehnuteľností, ktoré nie sú predmetom BSM. Od

žalobcu žiadajú vyplatenie 60 000,- eur.

8.3. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti podľa ich názoru sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v 1-ine,
žalovanej v 1-ici a dcéry B. V. v 1-ine. Je treba povedať, že od času kedy sa písala „kúpna zmluva“
nedošlo ani jedenkrát za celých 16 alebo 15 rokov k tomu, aby bola niekedy žalovaná vyzvaná na to,

že má zaplatiť nejakú kúpnu cenu. V čase písania tejto zmluvy nemala 300 000,- Sk ani žalobca nemal
300 000,- Sk ani v BSM nebolo 300 000,- Sk, takže sa tu urobila kozmetická úprava zmluvy a takto sa
to zapísalo aj na LV. Je smerodajné, čo chceli účastníci docieliť, a to jednoznačne to, že ak má prísť k
rozsiahlej rekonštrukcii domu, musia byť obidvaja podielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti v 1-
ici. Takto sa to od roku 2003 nerušene nepretržite užíva s vedomím, že sú podielovými spoluvlastníkmi.
Uznáva, že môže mať žalobca pocit, že urobil nesprávne rozhodnutie po tom, čo podal návrh na rozvod

manželstva a aby sa ako tak zhojil na tejto chybe, ktorú zrejme oľutoval, sa chce zhojiť že nebude
deliť BSM na polovicu a on dostane viac. Ďalej uviedol, že žalobca pred uzavretím manželstva mal
dlh 40 000,- Sk, ktorý sa splácal počas trvania manželstva. Ďalej poukázal na to, že nie sú ocenené
trvalé porasty nachádzajúce sa na nehnuteľnosti. Potvrdil, že pokiaľ ide o kúpnu cenu za prevedený
podiel nehnuteľnosti zmluva, ktorá je nazvaná ako kúpna zmluva nie je štandardnou kúpnou zmluvou

aj keď sa tam hovorí o kúpnej cene, nie je tam uvedený jediný spôsob ako a kedy sa ta kúpna cena má
vyporiadať. To, že 14 alebo 15 rokov kúpna cena nechýbala žalobcovi jednoznačne nasvedčuje tomu,
že žiadna kúpna zmluva nebola, že to bola zmluva nevie či darovacia, ale nepomenovaná zmluva, ale
kde sa účastníci dohodli na tom, že budú v polovici vlastníkmi a toto rešpektovali až do podania žaloby
o vyporiadaní BSM. Od roku 2003 do podania žaloby uplynulo viac ako 10 rokov v presvedčení, že je

podielovou spoluvlastníčkou 1-ice tejto nehnuteľnosti žalovaná.

8.4. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ ide o uzatvorenie kúpnej zmluvy k predmetnej
nehnuteľnosti, myslel si, že tá 1-ica, ktorú žalovanej podpíše bude spoločná a tá druhá polovica sa
bude dávať deťom. Podiel 1-inu dal dcére B. a druhú 1 nemôže dať druhej dcére V., ktorá 7 rokov

žije v Anglicku. Takto si myslel, že to bude realizované. Odišiel na cestu, keďže pracoval na lodiach
profesionálne, bola vypracovaná zmluva, ktorú podpísali. Dohoda bola taká, že žalovaná mu vyplatí 150
000,- Sk, že túto sumu zoženie od rodičov, ale sa tak nestalo. Nepožadoval to, keďže žili v riadnom
manželstve. Len čo sa dozvedel o nevere žalovanej, čo mu potvrdila dcéra, ktorá je v Anglicku, podal
návrh na rozvod. Žalovaná sa v rozvodovom konaní vôbec nebránila súhlasila, teda potvrdila, že to tak

bolo, súd trval 10 minút. Pokiaľ ide o predmetnú nehnuteľnosť, rodinný dom postavil ešte za slobodna,
v tomto dome prvú noc so žalovanou strávili pred uzavretím manželstva, k čomu došlo 21.09.1979.
Dom bol obývateľný, odvtedy v dome bývali. Ostatné príslušenstvo sa budovalo a stavalo za trvania
manželstva. Niekedy v roku 1974 začal pracovať na lodi, pracoval len v zahraničí. Keď uzatvorili
manželstvo, už takto pracoval. Niekedy odchádzal na 2-3 týždne, niekedy na mesiac. Šlo o nákladnú

loď a čakali na nakládku. Ta dohoda bola medzi nimi ako medzi manželmi. Keď bol preč, o rodinu a
domácnosť sa starala žalovaná, je samozrejmé, že on sa o to starať nemohol. Aká bola starostlivosť zo
strany žalovanej to jednoznačne uviesť nevie. Keď bol doma on, tak sa staral. Žalovaná nejaké obdobie
bola zamestnaná, keď deti dospeli, už nepracovala asi 25-30 rokov. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol,
že rekonštrukcia rodinného domu bola vykonávaná po tom, ako uzatvorili so žalovanou kúpnu zmluvu.

K úveru vo výške 40 000,- Sk, na ktorý poukazovala žalovaná uviedol, že mal pôžičku na dom, ktorú
splácal, splácal ju aj pred manželstvom. Nepamätal si, ako dlho ju splácal, bola z roku 1977 možno, že
do uzavretia manželstva bola splatená. K chovu exotických vtákov uviedol, že mu ich darovala dcéra B.
V.. Ďalej uviedol, že bola medzi ním a žalovanou ústna dohoda o zaplatení kúpnej ceny predmetných
nehnuteľností 150 000,- Sk. Od žalovanej pýtal iba polovičku, nakoľko mala pôvodne zaplatiť 300 000 ,-

Sk. Pokiaľ ide o výsadu stromov, tieto zaplatila firma jeho zaťa Š. S.. Finančné prostriedky vo výške 33
000,- eur mu boli vyplatené keď šiel do dôchodku, zo Švajčiarska, ako druhý penzijný pilier. Mal možnosť
buď si ho ponechať v papieroch, mesačne nechať vyplácať alebo vyplatiť v hotovosti. Urobil chybu, že
si to dal vyplatiť v hotovosti. Bolo to vyplatené pred 5 rokmi na účet. Súhlasil s tým a dôveroval vtedy
žalovanej, ktorá bola uvedená na tomto účte. Išiel minulý rok (2018) do banky a pýtal sa žalovanej ešte

predtým, prečo nechodia výpisy, povedala, že to dôjde elektronicky. V januári 2018 šiel do banky a vtedy
sa dozvedel, že má prázdny účet. Žalovaná to vybrala niekedy cez leto 2017. O tomto výbere počas
trvania manželstva nevedel. Keď to povedal žalovanej, táto mu povedala, že si zabezpečuje starobu a
nevie kde sú tieto peniaze. Ostali v jej dispozícii a už ich nevidel. K sume 25 000,- eur na bankovomúčte uviedol, že keď mal 62 rokov odchádzal z jednej švajčiarskej firmy a potom do roku 65 rokov sa
zamestnal u druhej švajčiarskej firme a za tie tri roky mal zaplatené pri odchode do dôchodku 15 000,-
eur, tie dal na knižku a spoločne so žalovanou ušetrili 10 000,- eur. Nevie, či v tomto neboli zahrnuté

aj finančné prostriedky, ktoré uviedla žalovaná vo svojom vyjadrení, t.j. 14 180,- eur, pretože brigádoval
v roku 2017 a zarobil 21 000,- eur. Z toho čo zarobil robila daň 4 000,- eur a 3 000,- eur zdravotnej
poisťovni a tých 14 000,- eur čo uvádza žalovaná, zostali u neho, ale tieto boli dané na uvedenú knižku
na jeho účet, kde zostalo tých 25 000,- eur. Táto suma k rozvodu manželstva existovala a naďalej ju má
na knižke. K finančným prostriedkom vyplatených zo životnej poistky v sume 10 699,- eur uviedol, že

išlo o poistku žalovanej, ktorá si ju platila počas manželstva.

8.5 Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že je pravdou, že sa nasťahovali do postaveného domu
žalobcu pred uzavretím manželstva, ktorý mal tento dom žalobca už postavený ale bol to holodom. Bol
obývateľný, bol tam len betón a potery bez podlahy, nebola tam obložená kúpeľňa, len osadená vaňa.
Bolo tam spravené kúrenie a voda. Ostatné sa robilo počas trvania manželstva aj ohrada, chodníky,

prístavba garáže zo spoločných peňazí za trvania manželstva. Žalobca po tom, ako začala bývať v
tom dome, ako lodník býval väčšinou preč, ona v tom dome, ktorý nebol skolaudovaný žila. Dom
nebol vykurovaný, prechladla a so zápalom vaječníkov a maternice ležala v nemocnici. Pracovala v
Č. v preglejke, stalo sa, že mala potrat, žalobca jej povedal, že nechce peniaze ale deti, preto dala
výpoveď a zostala doma. Otehotnela, nebrala materskú, bola žena v domácnosti bez príjmu po narodení

dcéry. Pravdou je, že do manželstva si žalobca priniesol dlh 40 000,- Kčs, ona si zobrala 30 000,- Kčs
novomanželskú pôžičku a splácali to zhruba 7 rokov, čo bola čiastka 400,- Kčs a druhá 300,- Kčs.
Ušetrené nemali nič. Rodinný dom potreboval rekonštrukciu, bolo tam treba investovať nejaké peniaze,
šlo o úplnú rekonštrukciu menili sa okná, potery, strecha sa robila nová, robilo sa zatepľovanie, vo vnútri
nová elektrina, rozvody, prerobili sa úplne za nové dve kúpeľne, dali sa podlahy dlažby alebo plávajúce

do všetkých izieb, robili sa aj búracie práce, kožovali sa všetky izby. Keď sa mala robiť investícia, dom bol
iba vo vlastníctve žalobcu, tak sa dohodli, že to nebudú robiť pokiaľ ten dom nebude v 1-ici iba jej a druhá
žalobcu. Žalobca povedal, že aby za niekým išla, aby sa to právne spravilo. Navštívila kanceláriu JUDr.
Valaškovej, vysvetlila jej, že keby šlo o darovaciu zmluvu tá je napadnuteľná, predtým sa stávalo že keď
bol žalobca pod vplyvom alkoholu vykrikoval jej, aby sa odsťahovala do starého domu po jej starých

rodičoch. O úhrade kúpnej ceny sa nikdy nehovorilo, žalobca vedel, že mala malý príjem, nemohla prísť
k takým peniazom ako on tvrdí. O žiadnych peniazoch sa nehovorilo ani o 150 000,- Sk. Sama nemala
čo zdediť. Rodičia nemali takéto finančné prostriedky, boli robotnícka trieda, tam nebolo z čoho. Na
materskej dovolenke bola celkom 7 rokov, brávala sociálne dávky. Nebolo dohodnuté medzi nimi, že by
sa nehnuteľnosť previedla na dcéry, nebol dôvod popredu darovať ich majetok. K daru 1-iny žalobcu

dcére došlo z jeho strany na podnet ten, že 21.02.2017 po konflikte so žalobcom prišiel a vypýtal si
kartu, prišlo ku konfliktu, žalobca ju napadol, dal jej úder päsťou do čela, odletela do dverí a spadla na
zem. Nešla sa dať ošetriť, bála sa následkov, nehlásila to polícii, ale má na to svedkov. Žalobca ešte v
ten deň volal svojej dcére B. V., aby došla z Bratislavy domov a následne hneď išli do banky, zablokovali
účet a išli k JUDr. Korenecovej a on jej daroval svoju čiastku 1-inu, chcel jej darovať celú polovicu, len

bol upozornený od pani doktorky, čo jej povedal, že na základe toho, že si daruje svoju polovicu a ona
je majiteľka druhej, musela by dať súhlas na doživotné právo dožiť v dome a on bol presvedčený o tom,
že to nespraví, tak jej daroval len 1-inu. Odvtedy nastali rodinné konflikty, bola bez príjmov, účty boli
zablokované, nedával jej peniaze. Potom bol konflikt, žalobca bol na lodi, dcéra robila konflikty, v máji
2017 vyvolala taký konflikt, že keď ona, teda žalovaná, išla na návštevu ku kamarátke a zobrala údajne

2 konzervy Rio mare, čo dcéra telefonovala žalobcovi a ten jej telefonoval, že keď bude robiť problémy,
nič jej už viac nedá a vyberie peniaze z účtu. Preto išla do banky, dala príkaz, pretože to boli akcie v
banke, o zrušenie účtu, ktoré boli vyplatené o 3 mesiace na jej, účet ide o sumu 33 000,- eur, bolo to
v roku 2017 za trvania manželstva. Nemala peniaze, platila do domácnosti internet, magio, poistku za
Toyotu, PZP aj havarijnú a na jej osobné potreby, bolo to v roku 2017 ešte za manželstva, ktoré trvalo

do 16.03.2018. V čase rozvodu bolo minutých 10 000,- eur, ostatné finančné prostriedky jej zostali. K
motorovému vozidlu Toyota RAV 4 uviedla, že nemá pripomienky. Pokiaľ ide o sumu 25 000,- eur , tak
ako tvrdil žalobca tieto peniaze existovali, nemala k ním prístup. K finančným prostriedkom vyplatených
zo životnej poistky 10 699,- eur uviedla, že životná poistka bola jej a bola zrušená v januári 2018. Mohlo
to byť 10 699,- eur ako uviedol žalobca, ktorý si to zistil. Pokiaľ ide o sumu 14 180,- eur ako rozdiel v

daňovom priznaní žalobcu uvádza, že žalobca pracoval ako brigádnik na lodi, chcel si privyrobiť, uzavrel
s firmou zmluvu, že nebude dostávať peniaze na účet. Chodili do Bratislavy a z jeho firmy prišiel pán a
im vyplatil peniaze, žalobcovi na ruku. Bolo to zhruba 21 000,- eur a keďže sa rozviedli, povedala mu, že
ak nespraví daňové priznanie ho udá, na základe toho spravil daňové priznanie a v ňom je tá suma. Jepravdou, ako uviedla vozila žalobcu pre tieto peniaze, ktoré dostával na ruku a z nich do domácnosti dal
a vtedy mal dôchodok 1 100,- eur. V tom čase už mali konflikty a žalobca dával väčšinu peniaze dcére
B.. Z týchto peňazí sa platila aj jej vysoká škola, ktorá študovala 5 rokov, oni jej to financovali, promovala

v roku 2018. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dcéra mu darovala vtákov, ona je dlhodobo nezamestnaná, takže
nevie z akého príjmu mu kupovala týchto vtákov. Ide o exotických vtákov, väčšie množstvo, hodnota
je 8 000,- eur. Stalo sa, že boli kupovať spolu a žalobca zaplatil za jedného vtáka 500,- eur, vták ma
rodný list a sú krúžkované.

9. Na pojednávaní dňa 24.01.2020 právny zástupca žalobcu uviedol, že z obsahu kúpnej zmluvy,
uzavretej medzi žalobcom, ako predávajúcim, a žalovanou, ako kupujúcou, je jednoznačné, že
predávajúci ako výlučný vlastník nehnuteľností odpredáva kupujúcej predmetné nehnuteľnosti v podiele
1/2-ica. V tejto kúpnej zmluve je riadne dohodnutá kúpna cena, predmet kúpy, táto kúpna zmluva má
všetky náležitosti vyžadujúce sa pre kúpnu zmluvu. Ako sa vyjadril žalobca, ich úmyslom bolo, že
polovica predmetnej nehnuteľnosti bude ich dvoch ako manželov, patriacich do BSM, a ďalšia polovica

sa rozdelí na 1-inu a daruje ich im dvom dcéram B. P. V.. Následne to bolo takto realizované, bola
uzavretá kúpna zmluva a neskôr 1-inu žalobca previedol na základe darovacej zmluvy na dcéru B. V..

9.1. Právny zástupca žalovanej vo veci uviedol, že spoluvlastnícke vzťahy k predmetným
nehnuteľnostiam sú právne vyriešené odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy a nezmenili sa. Trvajú na tom,

že kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon, kde strana predávajúca predáva a strana kupujúca kupuje.
Podľa jeho názoru je právnym nezmyslom, aby predávajúci v jednej zmluve sám sebe predával a
súčasne do svojho vlastníctva sám nadobudol svoje nehnuteľnosti, ktoré už vlastní.

9.2. Svedkyňa B. V. vo svojej výpovedi uviedla, že je dcérou strán sporu a vie čo je predmetom konania.

Ako sa v roku 2011 rozviedla, pamätá si, že rodičia mali pod garážou voliéru, kde mali vtákov, ktoré
choval otec v čom našiel záľubu, tak postavil v záhrade voliéru, na ktorú bolo stavebné povolenie, s tým,
že týchto vtákov tam premiestnil. Pri príležitosti rôznych narodenín, Vianoc, sa snažila ho obdarovávať,
vyslovene žalobcu, kúpou exotickým vtákov, alebo mu prispievala finančne, keďže nevedela, aká je
tam cena. Vždy to bolo v pároch, išlo o: Korela, Rozela, takisto v pároch, Ekleptus tiež pár, boli tam

aj také maličké vtáky, nevie ich názov. Nakoľko videla, že otca to baví, tak mu tieto vtáky kupovala a
zadovažovala. Podľa nej všetky vtáky, ktoré existovali k zániku manželstva strán mu kúpila ona, avšak
neovplyvní ak sa ďalšie vtáky vyliahli. K výsadbe okrasných stromov, trávnika a kríkom uviedla, že to
vysádzala súkromná firma Isola Bella, Žitavany pri Bradloch, ktorú zabezpečil jej manžel, rovnako boli s
ním vyberať rastliny, čoho bola prítomná aj žalovaná s tým, že technické veci, týmto rozumel jej manžel

a to čo sa týkalo závlahy a riadiacej jednotky. Kupované to bolo z finančných prostriedkov jej manžela,
faktúra bola vydaná na jeho živnosť. Manžel sa volá Š. S., ide o jej bývalého manžela. K nadobudnutiu
1-iny vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam uviedla, že nakoľko žalobca aj druhej dcére, teda jej
sestre, chcel darovať každej po 1-ine, jej v roku 2017 daroval 1-inu. Sestre tak neurobil, lebo s ním
nekomunikuje asi 7 rokov. Vie, že rodičia, teda žalobca a žalovaná, tam mali polovicu ako manželia.

Samotní rodičia povedali, že oni majú polovicu a im so sestrou bude darovaná každej 1-ina. Takto sa
vyjadrovala aj žalovaná.

10.Napojednávanídňa24.01.2020právnyzástupcažalovanejnavrholznaleckédokazovaniezaúčelom
vyčíslenia ceny porastov, ktoré sa nachádzajú na nehnuteľnostiach, z ktorých tvorí predmet konania 1-

ica.

11. Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Dušanom Považanom, znalcom z odboru
Poľnohospodárstvo, odvetvie Záhradníctvo, za účelom určenia ceny trávnatého porastu a okrasných
drevín na pozemku strán sporu, nachádzajúceho sa v kat. úz. R., zapísaného na LV č. XXX, parc. reg..

„C“, parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 643 m2, parc. č. XXX/X záhrada o výmere
839 m2 a parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 27 m2, vychádzajúc zo stavu v dobe
zániku BSM, t.j. 23.03.2018, avšak ceny v dobe vyporiadania.

11.1. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Dušana Považana, znalca z odvetví odhad hodnoty

poľnohospodárskej pôdy, záhradníctvo, ochrana prírody a krajiny, znalecký posudok č. XX/XXXX súd
zistil, že cena rastúcich v okrasnej záhrade rodinného domu na parcelách KNC XXX/X a XXX/X v katastrálnom území R. je stanovená na sumu 5990,17 eura. Cena trávneho porastu
v okrasnej záhrade rodinného domu na parcelách KN C XXX/X a XXX/X v kat. úz. R. v celkovej výmere
149 m2 je stanovená na sumu 489,70 eura.

12. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 11.11.2020 na ktorom právni zástupcovia strán
sporu uviedli, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemajú a pokiaľ ide o dohodu došlo k čiastočnej dohode
ohľadne hnuteľných vecí, teda zariadenia rodinného domu a oboch motorových vozidiel, ktorú dohodu
predložili súdu a je datovaná 16.12.2019 a podpísaná v deň uskutočnenia tohto pojednávania teda

11.11.2020.

12.1. Z dohody predloženej na pojednávaní, datovanej 16.12.2019 vyplýva, že po vzájomnej dohode
strán sporu rozhodli sa bývalý manželia vyporiadať hnuteľné veci uzavretím dohody a to tak, že o
hnuteľných veciach sa v ďalšom konaní pokračovať nebude. Hnuteľné veci sa rozdeľujú tak, že žiaden
z bývalých manželov nebude vyplácať žiaden spoluvlastnícky podiel druhému z manželov, pokiaľ sa

tieto týkajú výlučne hnuteľného majetku. To však neplatí o vyporiadaní osobného motorového vozidla
Toyota RAV4, ŠPZ: C.. V dohode je uvedený zoznam vecí, ktoré pripadnú žalobcovi a zoznam vecí,
ktoré pripadnú žalovanej s tým, že u nej je uvedené aj osobné motorové vozidlo Renault Megane s
poznámkou, že t.č. už odpredané a tiež osobné motorové vozidlo Toyota RAV4, evidenčné číslo C. s
tým, že toto vozidlo zostáva žalovanej v hodnote 10 000,- eur a jeho hodnota bude vyporiadaná medzi

stranami sporu v konečnom rozhodnutí súdu o vyporiadaní BSM.

12.2. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že žalobou podanou dňa 13.05.2019 sa
žalobca domáha vyporiadania BSM po zániku manželstva. Žalobca vo svojom písomnom podaní
podrobne rozvádza, čo podľa neho patrí do BSM, akým spôsobom ho žiada vyporiadať. Rovnaký návrh

žalobca podal ešte pred podaním na súd protistrane, ktorá prostredníctvom jej právneho zástupcu JUDr.
Slávika na tento návrh odpovedala. Keďže nedošlo k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM manželov,
bol podaný predmetný návrh. Žalovaná prostredníctvom svojho PZ jednoznačne uviedla, čo považuje za
majetok, ktorý patrí do BSM, a ktorý nie. Z procesného hľadiska, v zmysle ustanovenia CSP, žalovaná
prejavila svoje právne posúdenie veci. Čo sa týka sporných tvrdení strán sporu, a to, či nehnuteľný

majetok patrí do BSM alebo nie, uvádza vôľu prejavenú v predmetnej kúpnej zmluve, kde je zrejmé, že
ideokúpnuzmluvu,nazákladektorejžalobca,akovýlučnývlastníknehnuteľnosti,previedolnažalovanú
formálne vlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ice. Prevod majetku medzi manželmi formou predaja je možný
len vo vzťahu k majetku, ktorý nie je v BSM. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že prevádzaný
majetok v BSM nebol. V prípade, ak majetok vo výlučnom vlastníctve len jedného manžela predá tento

manžel druhému manželovi, tento nadobudne prevádzaný majetok do BSM. Kúpa totiž nepatrí medzi
výnimky, na základe ktorých by nadobúdané veci jedným z manželov nepatrilo do BSM. Forma je zjavná,
išlo o kúpnu zmluvu, bol vypracovaný ZP v tom čase, táto zmluva bola vyhotovená právničkou JUDr.
Valáškovou, je v nej jasne konštatované, že zmluvné strany jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu
ju podpísali. K predmetnej zmluve a jej obsahu podrobne vypovedal žalobca, kde uvádzal úmysel, a

teda, že nejde o darovaciu zmluvu, ale o kúpnu zmluvu, keď uvádzal, že obaja manželia v tom čase
mali záujem vlastniť v rámci režimu BSM 1/2-icu nehnuteľnosti a druhú polovicu chceli darovať svojim
dvom dcéram, a to V. V. a B. V.. Následne aj došlo k tomu, že 1/4-ina nehnuteľnosti bola darovaná B.
V.. Pani V. V., ako ďalšej dcére, doposiaľ 1/4-ina spoluvlastníckeho podielu prevedená nebola. O tejto
skutočnosti vypovedala na pojednávaní aj dcéra B. V., ktorá potvrdila prejavenú vôľu svojich rodičov. Až

do času zmeny právneho zástupcu žalovaná totožne uvádzala spôsob a možnosť vyporiadania BSM
manželov v súlade s obsahom kúpnej zmluvy, v súlade s výpoveďou žalobcu a v súlade s výpoveďou
ich spoločnej dcéry B. V..

12.2.1 Čo sa týka ohodnotenia drevín a porastov, nachádzajúcich sa na pozemku, na ktorom je

postavená predmetná nehnuteľnosť uvádza, že v čase, kedy tieto porasty boli vysadené na predmetný
pozemok, žil v spoločnej domácnosti aj ich spoločný zať spolu s dcérou B.. Na základe mailovej
komunikácie, ktorú doložili do spisu, preukázali, že práve tento zať financoval výsadbu týchto porastov
spoločnosti, ktorá výsadbu realizovala. V súčasnej dobe nie je možné s určitosťou určiť, ktoré porasty
resp. dreviny by mali byť vysadené manželmi. Z uvedeného dôvodu navrhuje, aby súd neprihliadal na

vypracovaný znalecký posudok na ohodnotenie hodnoty porastov. Do dnešného dňa nebolo formálne
späťvzatie, čo sa týka exotického vtáctva, resp. kamenného monolitu. Preto navrhuje, aby súd rovnako
sa s touto otázkou nezaoberal.12.2.2.Čo sa týka finančného vyrovnania za osobné motorové vozidlá uvádza, že čo sa týka osobného
motorového vozidla Renault Megane, tak toto už bolo vyradené z evidencie, resp. ho už nevlastnia
manželia, preto navrhuje, aby súd na toto neprihliadal. Čo sa týka osobného motorového vozidla Toyota

RAV 4 navrhuje, aby súd prijal dohodu, čo sa týka ohodnotenia tohto vozidla na sumu 10 000,- eur,
avšak táto hodnota bude vyporiadaná v tomto súdnom konaní.

12.2.3. Čo sa týka peňažných prostriedkov na účtoch, zotrvávajú na podanej žalobe, ako aj čo sa týka
vyplatenia poistky. Na základe uvedeného a na základe vykonaného dokazovania navrhuje, aby súd

vydal tento rozsudok: z veci patriacich do BSM účastníkov konania sa do výlučného vlastníctva žalobcu
prikazuje: spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2-ici na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. R. tak
ako je špecifikovaná v žalobnom návrhu, finančné prostriedky na bankovom účte vo výške 25 000,-
eur, žalovanej osobné motorové vozidlo továrenskej značky Toyota RAV 4 v hodnote 10 000,- eur,
ŠPZ: C., finančné prostriedky vo výške 33 000,- eur, finančné prostriedky vyplatené zo životnej poistky
v hodnote 10 699,- eur. Ďalej žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 32 917,- eur do 15 dní odo

dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku titulom vyrovnania majetkovej hodnoty. Žalovaná je povinná
nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100%.

12.3. Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči uviedol, v žiadnom prípade nemôžu súhlasiť s
hodnotením skutkového a právneho stavu PZ žalobcu. JUDr. Slávik nie je právnym zástupcom

žalovanej, pričom sa stalo, že predchádzajúci advokát vôbec nepochopil to, o čo žalovanej ide a ona
nepochopila to, ako chcel túto záležitosť predchádzajúci advokát vybaviť. Veď predchádzajúci advokát
ani nebrojil proti tomu, že sa má BSM vyporiadať inak ako na polovicu. Právne problémy, ktoré sa riešia
medzi manželmi treba rozdeliť do dvoch právnych problémov. Prvý je vyporiadanie BSM a hneď na úvod
treba povedať, že inak než na polovicu toto BSM nie je možné vyporiadať, pretože činnosť žalovanej,

ktorú vykonávala počas manželstva zahrňuje zákon rovnakým dielom do spolu nadobudnutia majetku
bez ohľadu na to, že žalobca pracoval a žalovaná sa starala o dom, záhradu, rodinu a deti. Má taký
dojem, že toto si aj žalujúca strana uvedomila, keď z pôvodnej ponuky 20 000,- eur už mimosúdne
ponúkala raz toľko, teda 40 000,- eur. Pokiaľ ide o BSM, vyporiadalo sa čiastočne pokiaľ ide o
bytové zariadenie a osobné autá a tak to môže ostať. Do BSM je treba však zahrnúť aj tie veci, o

ktorýchnaznačovalniečoprávnyzástupcažalobcu,alenedotiaholtodokonca.Nepopierajú,žežalovaná
z finančných prostriedkov nadobudnutých za trvania manželstva nie z rozmaru, ale preto, že bola
prinútená a chcela žiť a prežiť vybrala finančné zdroje, o ktorých nepopierajú, že tak urobila. Ale pýta
sa, prečo sa len tie finančné zdroje majú vyporiadávať a započítať. Predložil žalobca na poslednom
pojednávaní výpisy z účtu žalovaného , z ktorého vyplýva, že 23.01.2018 vybral žalobca v hotovosti 9

000,- eur, čo jeho právny zástupca nepovedal. Ďalej z výpisu toho istého účtu vyplýva, že 26.01.2018,
teda o týždeň na to vybral žalobca z účtu 23 993,56 eura, t.j. 24 000,- eur. Z dokazovania, ktoré bolo
vykonané a z dokladov, ktoré predložil žalobca do spisu vyplýva, že za rok 2017 po zaplatení odvodov
a daní si žalobca ponechal z podnikateľskej činnosti jeho ďalších 14 000,- eur, čo spolu predstavuje 47
000,- eur, presný výber získali až na minulom pojednávaní, tzn. že to je o 4 000,- eur viac, ako vybrala

žalovaná a to je presne približne tá hodnota, ktorá by mala patriť z výplaty osobného auta Toyota RAV.

12.3.1. Druhý problém, ktorý medzi stranami sporu je existencia nehnuteľností, ktoré tvoria ich
spoluvlastníctvo. Treba začať od začiatku, dňa 16.06.2003 bola spísaná síce kúpna zmluva, ale názov
zmluvy predsa nie je smerodatný pri uzatváraní takýchto právnych úkonov. Tá zmluva sa kľudne mohla

volať darovacia, zmluva o prevode, nemusela byť vôbec pomenovaná. Obsah tejto zmluvy je dôležitý
a z obsahu tejto zmluvy jednoznačne vyplýva, že sa prevádza 1/2-ica nehnuteľností do podielového
spoluvlastníctva žalovanej, takýmto spôsobom je adresovaný aj návrh na vklad vlastníckeho práva a
takýmto spôsobom je aj vklad vlastníckeho práva doteraz zapísaný. Je pravdou, že v zmluve sa hovorí o
zaplateníhodnotypolovicetýchtonehnuteľnostívovýške306000,-Sk.Pravdoujeito,žedoteraznebola

táto kúpna cena zaplatená, ale je pravdou aj to, že obsahom zmluvy nie je stanovený termín splatenia
tejto kúpnej ceny, tzn. že také právo žalobca stále má. Dodáva, že do návrhu na rozvod manželstva
samotný žalobca napísal, že previedol do vlastníctva žalovanej 1/2-icu nehnuteľností. Prvá zmienka o
BSM je až v žalobe o vyporiadaní BSM a to napriek tomu, že od vkladu vlastníckeho práva 26.06.2003 až
do podania žaloby o vyporiadaní BSM sa oboma účastníkmi a spoluvlastníkmi považovali nehnuteľnosti

za podielové spoluvlastníctvo. Nikde v zmluve nie je napísané, že je to BSM, nikde v žalobe o rozvod
nie je napísané, že je to BSM, až do podania žaloby to bolo nesporné podielové spoluvlastníctvo,
zákon predsa nezakazuje vytvoriť medzi manželmi akúkoľvek formu spoluvlastníctva, pokiaľ sa na nej
dohodnú a na tejto forme spoluvlastníctva sa dohodli, dali to do zmluvy a v súlade s vôľou podľa tejtozmluvy je do dnes spoluvlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam zapísané v 1/2-ici na žalovanú. V
časti o ktorej spomínal právny zástupca žalobcu, kde žalobca hovoril o tom, ako si to on, nie obidvaja,
predstavoval, čo bude s nehnuteľnosťami, ale až po rozvode manželstva, môže dodať len toľko, že sme

tu prvýkrát počuli, že sa malo vyplácať 150 000,- Sk a nie 306 000,- Sk, že tých 150 000,- Sk mala
žalovaná dostať od svojich rodičov, čo je nonsens. Ak by to tak náhodou bolo, tak tie peniaze tvoria
výlučné vlastníctvo žalovanej, ako dar od svojich rodičov, a už vôbec nie je možné sa baviť o BSM.
Po 17 rokoch dochádza žalobca k takému presvedčeniu, že to nechcel dať do vlastníctva v podiele 1/2
svojej bývalej manželke. Ale od roku 2003 uplynulo 17 rokov a za tých 17 rokov sa tieto nehnuteľnosti

nerušene a nepretržite užívajú ako podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej a keď už nijak inak
tak vydržaním týchto užívacích a vlastníckych práv, ktoré sú odvodené od zmluvy z roku 2003 musí
existovať podielové spoluvlastníctvo žalovanej v 1-ici. Varoval už vo svojom vyjadrení a na samom
začiatku tohto konania, že právny vzťah účastníkov konania k nehnuteľnostiam veľmi pravdepodobne
vyzerá na podielové spoluvlastníctvo, a preto navrhoval druhej strane dohodnúť sa a boli by sa dohodli
aj tak, aby brali do úvahy aj záujmy žalobcu. Neberú jeho záujmy už teraz do úvahy a trvajú na tom, že

spoluvlastnícky podiel žalovanej podľa ocenenia súdneho znalca, ktorý zabezpečila žalujúca strana ešte
stále ako podiel aj podľa ZP je 80 000,- eur. Problém je v tom, že žalujúca strana, ani len alternatívne
nepripustila petit na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, keďže chýba takýto petit, potom pokiaľ
ide o vyporiadanie nehnuteľnosti, je to bohužiaľ na zamietnutie žaloby v tejto časti.

12.3.2. Ďalej dodáva k trvalým porastom, že tie porasty tam boli za trvania manželstva. V konaní sa
žalujúca strana snaží preukázať, že 140 000,- Sk, čo je cena, ktorú zaplatila žalovaná za trvalé porasty,
bola vyplatená z podnikateľských zdrojov pána manžela svedkyne B.. Vo vyporiadaní BSM medzi dcérou
B.ajejmanželom,niejeanivetaotom,že140000,-SkzBSM,ktorézaplatilirodičomnatrvaléporastysi
nejakomedziseboupodelili,pánzaťprivyporiadaníBSMdemontovalzobjektov,ktorépatriliúčastníkom

tohto konania bojler za 3 000,- Sk a 140 000,- Sk by im bol nechal dobrovoľne? Vysvetlili, že počítačový
systém, ktorý vlastnil pán manžel dcéry Soni sa nepoužíval len pre potreby pána zaťa a dcéry účastníkov
konania, ale že sa využíval aj pre potreby ostatných členov domácnosti. Nevidel jediný doklad o tom, že
by z účtu, ktorý tam je uvedený bolo niekedy niekomu vyplatené na trvalé porasty akákoľvek suma aj
keď je tam vďaka dcére Soni napísané, že aby sa peniaze za trvalé porasty poukázali na podnikateľský

účet pána zaťa. Prečo majú trvalé porasty patriť len tomu, komu bude patriť dom a príslušenstvo domu?
Prečo by sa na tých trvalých porastoch nemal podieľať aj ustupujúci spoluvlastník?

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkyne B. V., oboznámením sa s obsahom spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 4Pc/8/2018, kúpnej zmluvy, výpisu z LV, znaleckého posudku č. XXX/XXXX

znalca Ing. Igora Šinského, znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Ing. Dušana Považana, výpisu z
účtu žalobcu a žalovanej (na čl. 190), dohody strán o čiastočnom vyporiadaní hnuteľných vecí a zistil
tento skutkový stav:

13.1. Manželstvo žalobcu so žalovanou trvalo od 21.09.1979 do 23.03.2018, kedy nadobudol

právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 16.03.2018 č.k. 4Pc/8/2018-7, ktorým bolo
ich manželstvo rozvedené.

13.2.Akovyplynulozvýpovedestránsporu,eštepreduzavretímmanželstvapostavilžalobcapredmetný
rodinný dom a keďže bol obývateľný začali v ňom so žalovanou žiť ešte pred uzavretím manželstva,

podľa výpovede žalovanej išlo o holodom.

13.3. Dňa 16.06.2003 uzavrel žalobca, ako predávajúci, so žalovanou, ako kupujúcou, kúpnu zmluvu,
na základe ktorej žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľností v katastrálnom území R., zapísaných na LV
č. XXX ako parcela č. XXX/X o výmere 643m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“; parcela

č. XXX/X o výmere 839 m2 záhrada, parcela registra „C“; parcela č. XXX/X o výmere 27 m2 zastavané
plochy a nádvoria, parcela registra „C“ a rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parcele č. XXX/X v
celosti,odpredaltietonehnuteľnostižalovanejvpodiele1-icakceluakokupujúcej.Zčlánku2vyplýva,že
preúčelprevoduboliprevádzanénehnuteľnosti,ocenenéznalcomIng.JaroslavouSitárovou,znaleckým
posudkom č. XX/XXXX vo výške 612 680,- Sk ako celok. Prevádzaný podiel má hodnotu 306 340,- Sk.

Táto cena je totožná s dohodnutou kúpnou cenou. K vkladu do katastra došlo dňom 26.03.2003 pod
V 989/03.13.4. Z výpisu z LV č. XXX vyplýva, že parcely reg. „C“, evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX/
X o výmere 643m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. o výmere 839 m2 záhrada, parc. č. XXX/X
o výmere 27 m2 zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XX na parc. č. XXX/X sú vlastnícky

vedené: pod B1 žalobca v podiele 1-ina, žalovaná pod B2 v podiele 1-ica a pod B3 B. V. v podiele 1-
ica, t.j. dcéra strán sporu, a to titulom darovacej zmluvy uzavretej so žalobcom a s povolením vkladu
pod V 981/2017.

13.5. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca Ing. Igora Šinského, znalca z odboru stavebníctvo,

odvetvie pozemné stavby, oceňovanie nehnuteľností, vyplýva cena predmetných nehnuteľností vo výške
160 000,- eur. Súčasne týmto znaleckým posudkom bola vyčíslená aj cena voliéry na parc. č. XXX/X
murovaná, vo výške 6 037,12 eura, voliéry na parc. č. XXX/X kovová, vo výške 473,06 eura.

13.6. Počas trvania manželstva strany sporu nadobudli hnuteľné veci, ktoré si vyporiadali na základe
dohody, datovanej 16.12.2019, z ktorej dohody vyplýva, že pokiaľ ide o tieto vyporiadané veci v ďalšom

konaní sa s nimi pokračovať nebude, okrem osobného motorového vozidla Toyota RAV4, ŠPZ: C. v
hodnote 10 000,- eur, na ktorom sa strany sporu zhodli, že bude predmetom vyporiadania BSM.

13.7. Z výpisu z účtu na meno žalobcu v Tatra banke, a.s., osobný účet č. XXXXXXXXXX, vyplýva k
dátumu 31.01.2018 posledný výpis 30.12.2017 v sume 23 977,70 eura a prijatá platba vo výške 469,72

eura. Z osobného účtu č. XXXXXXXXXX na meno žalobcu v Tatra banke, a.s., k dátumu 28.02.2018
vyplýva posledný výpis k 31.01.2018 suma 293,04 eura.

13.8. Z výpisu bežného účtu, vedeného v Tatra banke, a.s. Bratislava, ktorého majiteľom bola žalovaná
vyplýva, že dňa 30.08.2017 došlo k výberu v hotovosti vo výške - 33 000,- eur.

13.9. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Dušana Považana, znalca z odvetví odhad hodnoty
poľnohospodárskej pôdy, záhradníctvo, ochrana prírody a krajiny, znalecký posudok č. XX/XXXX súd
zistil, že cena okrasných drevín rastúcich v okrasnej záhrade rodinného domu na parcelách KNC XXX/
X a XXX/X v katastrálnom území R. je stanovená na sumu 5 990,17 eura. Cena trávneho porastu

v okrasnej záhrade rodinného domu na parcelách KNC XXX/X a XXX/X v kat. úz. R. v celkovej výmere
149 m2 je stanovená na sumu 489,70 eura.

13.10. Zo zhodného vyjadrenia strán sporu vyplýva, že žalovanej boli vyplatené finančné prostriedky zo
životného poistenia vo výške 10 699,- eur a že táto suma patrí do BSM.

13.11. Z dohody predloženej na pojednávaní, datovanej 16.12.2019 mal súd za preukázané, že po
vzájomnej dohode strán sporu rozhodli sa bývalý manželia vyporiadať hnuteľné veci uzavretím dohody a
to tak, že o hnuteľných veciach sa v ďalšom konaní pokračovať nebude. Hnuteľné veci sa rozdeľujú tak,
že žiaden z bývalých manželov nebude vyplácať žiaden spoluvlastnícky podiel druhému z manželov,

pokiaľ sa tieto týkajú výlučne hnuteľného majetku. To však neplatí o vyporiadaní osobného motorového
vozidla Toyota RAV4, ŠPZ: C.. V dohode je uvedený zoznam vecí, ktoré pripadnú žalobcovi a zoznam
vecí, ktoré pripadnú žalovanej s tým, že u nej je uvedené aj osobné motorové vozidlo Renault Megane
s poznámkou, že t.č. už odpredané a tiež osobné motorové vozidlo Toyota RAV4, evidenčné číslo C. s
tým, že toto vozidlo zostáva žalovanej v hodnote 10 000,- eur a jeho hodnota bude vyporiadaná medzi

stranami sporu v konečnom rozhodnutí súdu o vyporiadaní BSM.

14. Podľa § 143 OZ, V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

15. Podľa § 144 OZ, Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne

uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

16. Podľa § 145 ods. 1 OZ, Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.
V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.17. Podľa § 148 ods. 1 OZ, Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

18. Podľa § 149 ods. 1 OZ, Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

19. Podľa § 150 OZ, Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a

je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

20. Inštitút BSM je základnou úpravou majetkových vzťahov medzi manželmi. Je v ňom vyjadrené

rovnaké právne postavenie manželov po stránke hospodárskej. Ak nedošlo k dohode, uzavretej podľa
§ 143a, do BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva s výnimkou a) vecí získaných
dedičstvom, b) vecí získaných darovaním, c) vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, d) vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií majetku jednému z
manželov. Pri určení, či vec patrí do BSM alebo nie je rozhodujúci okamih nadobudnutia veci. Veci, ktoré

jeden z manželom nadobudol pred vznikom BSM do BSM nepatria a sú výlučným vlastníctvom tohto
manžela.

20.1. Vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb upravuje ustanovenie § 145 OZ. V súvislosti s
vybavovaním spoločných vecí zákon používa pojmy „bežné veci“ a „ ostatné veci“, pričom bližšie tieto

pojmy nevymedzuje. Pri posudzovaní, čo možno považovať za bežnú vec, treba vychádzať z okolnosti
konkrétneho prípadu, s prihliadnutím na povahu a hodnotu vecí, na účel, na ktorú vec slúži a podobne.

20.2. Jedným z dôvodov zániku BSM je zánik manželstva rozvodom. Ak zanikne bezpodielové
spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Predmetom vyporiadania

BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o
jeho vyporiadanie zisťuje predovšetkým rozsah tohto spoluvlastníctva a tiež aj skutočnosť, či ohľadne
nehonedošlomedzistranamisporukdohodeojehorozšírení,čizúžení,podľa§143a.Potomsazameria
na zistenie ceny vecí, ktoré tvoria predmet BSM. V tomto zmysle platí zásada, že treba vychádzať z
tej ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania.

20.3. Pri vyporiadaní BSM manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov. Nie je však vylúčené,
aby tieto podiely boli určené v inom pomere. Určeniu iného, než rovnakého pomeru pomerov, musí
predchádzať riadne zistený skutkový stav veci, z ktorého by bolo možné odôvodnenosť tejto nerovnosti
jednoznačne vyvodiť. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov

sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) o
nadobudnutie a zveľadenie spoločných vecí a podobne. Podľa rozhodovacej praxe súdov výnimočné
priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní BSM nemožno odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorení
majetku, ak jeden z manželov mal k tomu lepšie predpoklady než druhý manžel, ktorému však nemožno
vytknúť, že pri starostlivosti o rodinu pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o

dieťa a pri obstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval svoje schopnosti a možnosti.

20.4. V rámci vyporiadania BSM manželov súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo
spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov. Na druhej strane
manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, je

oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov opäť do jeho
výlučného vlastníctva. Súd prihliada tiež na to, ako sa ktorý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a
udržanie spoločných vecí, napr. v dobe, keď manželia už nežili v spoločnej domácnosti, ale aj v období,
keď ešte žili v spoločnej domácnosti.

21. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetom vyporiadania BSM,
potom ako strany sporu dohodou zo dňa 16.12.2019 si čiastočne vysporiadali spoločný majetok týkajúci
sa hnuteľných vecí, sú osobné motorové vozidlo Toyota RAV4, uvedená pod bodom 1. tohto rozsudku a
finančné prostriedky uvedené pod bodmi 2., 3.,4. a voliéry pod bodmi 5., 6. Pokiaľ ide o osobné motorovévozidlo Toyota RAV4 strany sporu sa zhodli, že má byť predmetom vyporiadania a rovnako sa zhodli aj
na cene vozidla 10 000,- eur a tiež na tom, že v rámci vyporiadania BSM bude prikázané do výlučného
vlastníctva žalovanej.

21.1. Rovnako medzi stranami nebola sporná existencia finančných prostriedkov na bankovom účte
žalobcu vo výške 25 000,- eur a že táto pripadne žalobcovi. Takisto nebolo sporné, že do BSM patria aj
finančné prostriedky zo životnej poistky v hodnote 10 699,- eur, ktorá suma pripadne žalovanej.

21.2. Žalobca žiadal vyporiadať finančné prostriedky vo výške 33 000,- eur. Žalovaná súhlasila, avšak
iba so sumou 23 000,- eur, pretože ešte počas trvania manželstva uskutočnila výber vo výške 10 000,-
eur. Podľa nej túto sumu použila na svoje živobytie a uskutočnenie potrebných úhrad. Dala banke príkaz
na výber už v máji 2017 a suma jej bola vyplatená v septembri 2017. Z výpovede žalovanej pritom
vyplýva, že v čase keď žalobca sa rozhodol darovať dcére 1-inu spoluvlastníckeho podielu s tým, že
21.02.2017 po konflikte so žalobcom, tento prišiel a vypýtal si kartu, vtedy ju aj žalobca napadol. Tiež

uviedla, že odvtedy nastali rodinné konflikty, žalobca jej nedával peniaze. V máji 2017 bol vyvolaný
konflikt kvôli tomu, že šla na návštevu ku kamarátke a zobrala si údajne dve konzervy Rio mare, čo
dcéra žalobcovi oznámila telefonicky a ten jej telefonicky oznámil, že keď bude robiť problémy nič jej
už viac nedá a vyberie peniaze z účtu. Z tohto vyplýva, že na základe nezhôd so žalobcom žalovaná
dala príkaz na výber predmetnej sumy z obavy výberu zo strany žalobcu. Bolo to teda v čase už po

narušení vzájomných vzťahov so žalobcom. Žalobca k uvedenej sume 33 000,- eur uviedol, že táto
mu bola vyplatená zo Švajčiarska, keď šiel do dôchodku. Z rozhodovacej praxe súdov je zrejmé, že ak
jeden z manželov nakladal s vecami, alebo peniazmi, ktoré sú v BSM, spôsobom, ktorý je v rozpore s
ustanovením § 145 ods. 1 OZ, potom na tento neplatný právny úkon nemožno prihliadať a vec alebo
úspory treba zaradiť do masy BSM. Podľa súdu výber, použitie spoločných finančných prostriedkov

patriacich do BSM vo výške 10 000,- eur, nie je bežnou vecou. Nebolo preukázané žalovanou, že by
tieto finančné prostriedky boli použité na nadobudnutie spoločného majetku so žalobcom. Preto súd
vychádzal z toho, že finančné prostriedky v sume 33 000,- eur je potrebné zahrnúť do BSM v celej výške.
Dôkazné bremeno bolo práve na strane žalovanej preukázať, že peňažné prostriedky použila v súlade
s ustanovením § 144 a nasl. OZ, teda najmä na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním

a udržiavaním majetku BSM. Dôkazné bremeno ale žalovaná neuniesla, keď hodnoverným spôsobom
nepreukázala použitie sumy 10 000,- eur v súlade s ust. § 144 a nasl. OZ.

21.3. Žalovaná vo veci žiadala vyporiadať tiež chov exotických vtákov a voliéry. V prípade voliér nebolo
sporné medzi stranami, že tieto patria do BSM, ich hodnota bola vyčíslená znalcom Ing. Igorom Šinským,

ktorý určil hodnotu murovanej voliéry vo výške 6 037,12 eura a voliéry kovovej vo výške 473,06 eura.
Tiež nebolo sporné, že tieto pripadnú žalobcovi, ktorý sa venoval chovu exotických vtákov. Spornou
otázkou zostalo vyporiadanie exotických vtákov, keď podľa žalobcu tieto mu boli darované dcérou B.Y.,
ktorá to vo svojej výpovedi potvrdila, i keď pripustila, že neovplyvnila, ak sa ďalšie vtáky vyliahli. Pokiaľ
žalovaná žiadala vyporiadať chov exotického vtáctva, spočívalo na nej dôkazné bremeno preukázať a

riadne označiť druhovo a konkrétne aké množstvo exotických vtákov existovalo v čase zániku BSM,
ktoré dôkazné bremeno neuniesla a nepostačuje len všeobecné označenie. Preto v rámci vyporiadania
BSM bolo možné vyporiadať iba predmetné voliéry.

22. Žalobca v rámci vyporiadania BSM žiadal vyporiadať spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ica

na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území R., obec R., okres Topoľčany, zapísanej
Okresným úradom Topoľčany, katastrálnym odborom na LV č. 234 ako: - parcela č. XXX/X o výmere
643m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“; - parcela č. XXX/X o výmere 839 m2 záhrady,
parcela registra „C“; - parcela č. XXX/X o výmere 27 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela registra
„C“; - rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parcele č. XXX/X. Podľa žalobcu tento spoluvlastnícky

podiel patrí do BSM, pretože ho nadobudla žalovaná na základe kúpnej zmluvy, ktorú s ňou uzavrel ako
predávajúci dňa 16.03.2003 a keďže to bolo počas trvania manželstva, tak tento podiel pripadol do BSM
a podľa jeho tvrdenia takto to bolo aj so žalovanou dohodnuté. Žalovaná uvedené tvrdenie poprela, teda
že by spoluvlastnícky podiel v 1-ice mal pripadnúť do BSM, ako i to, že sa dohodli so žalobcom, že druhá
polovica bude darovaná ich dvom dcéram, každej po 1-ine. Podľa žalovanej tento spoluvlastnícky podiel

patrí jej o veľkosti 1-ice a ide o podielové spoluvlastníctvo so žalobcom a dcérou B. V., ako podielovými
spoluvlastníkmi každý v 1-ine.22.1. Z dokazovania mal súd za preukázané, že v kúpnej zmluve bola síce uvedená výška kúpnej ceny,
ale táto, ako to vyplýva z dokazovania, vôbec nemala byť zaplatená. Žalobca síce neskôr uviedol, že
žalovaná mala zaplatiť z ceny spoluvlastníckeho podielu 306 340,- Sk sumu 150 000,- Sk, ale toto svoje

tvrdenie ničím nepreukázal a samotná žalovaná to poprela. V prípade, že bolo povinnosťou žalovanej
zaplatiť kúpnu cenu, mal na to žalobca zákonné prostriedky domáhať sa splnenia tejto povinnosti aj
keby dátum plnenia nebol dohodnutý. Tiež mal možnosť od zmluvy odstúpiť, podľa § 517 ods. 1 OZ,
pre nezaplatenie kúpnej ceny. Uvedené možnosti nevyužil a nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu
žalovanou žalobca počas trvania ich manželstva nespochybňoval. Je nepochybné, že pokiaľ by medzi

účastníkmi zmluvy bol dohodnutý bezplatný prevod nehnuteľností, z ustanovenia § 143 OZ jednoznačne
vyplýva, že takto nadobudnutý majetok nepatrí do BSM.

22.2. Z rozhodovacej praxe súdov je zrejmé, že ak je účastníkom kúpnej zmluvy len jeden z manželov,
bude do katastra nehnuteľností zapísaný ako vlastník on sám. Druhý manžel, aj keď nebol účastníkom
kúpnej zmluvy, stal sa spoluvlastníkom nadobudnutých nehnuteľností, pokiaľ nebol zúžený rozsah BSM,

alebo pokiaľ neboli použité k nadobudnutiu nehnuteľností len finančné prostriedky druhého manžela.
K prejednávanej veci súd uvádza, že v rámci trvania BSM je vylúčený predaj veci z majetku výlučne
jedného manžela druhému. V takom prípade by bol totiž predmet kúpnej zmluvy nadobúdaný do
spoločného majetku oboch manželov. Nie je možné, aby manžel v zmluve vystupoval ako predávajúci a
súčasne spolu s manželom i ako kupujúci. Nemožno však vylúčiť, aby manželia medzi sebou uzatvárali

právny úkon týkajúci sa ich výlučného majetku, napríklad predaj výlučného majetku jedného z manželov
druhému za jeho výlučné finančné prostriedky, čo sa však nevzťahuje na daný prípad.

22.3. V zmysle § 43 OZ účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo
všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Náležitosti kúpnej zmluvy sú upravené v ustanovení §

588 OZ, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu. Z tohto ustanovenia vyplýva, že kúpna zmluva je zmluva, z ktorej vzniká povinnosť predávajúcemu
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať do vlastníctva, a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a
zaplatiť zaň kúpnu cenu. Z kúpnej zmluvy musí vyplývať skutočná vôľa a musí byť preukázané, že v

kúpnej zmluve došlo k zhode vôle strán a jej prejavu. Z obsahu predmetnej kúpnej zmluvy, uzavretej
medzi stranami sporu, jednoznačne vyplýva, že jej predmetom je spoluvlastnícky podiel k uvedeným
nehnuteľnostiam v podiele 1-ica k celku kupujúcej, ktorou bola žalovaná s tým, že táto odkupuje
nehnuteľnosti v podiele 1-ica. Takto to bolo zapísané do katastra nehnuteľností na liste vlastníctva č.
XXX. Súd sa stotožnil so stanoviskom právneho zástupcu žalovanej, že dôležitý je obsah kúpnej zmluvy

a z obsahu tejto zmluvy jednoznačne vyplýva, že sa prevádza 1-ica nehnuteľností do podielového
spoluvlastníctva žalovanej. Tiež právny zástupca žalovanej poukázal na to, že od vkladu vlastníckeho
práva 26.06.2003 až do podania žaloby o vyporiadanie BSM sa žalobca i žalovaná považovali za
podielových spoluvlastníkov nehnuteľností. Od vkladu vlastníckeho práva uplynulo 17 rokov a za tých 17
rokov sa tieto nehnuteľnosti nerušene a nepretržite užívali ako podielové spoluvlastníctvo so žalobcom.

Toľko zo stanoviska právneho zástupcu žalovanej. K tomu súd dodáva, že bolo povinnosťou strán sporu
uzavrieť taký právny úkon, ktorý je určitý a zrozumiteľný. Žalobca tak nepreukázal vôľu oboch strán
pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 16.06.2003, že prevádzaný spoluvlastnícky podiel v 1-ici pripadne do
BSM so žalovanou a že ostatný podiel v 1-ici bude darovaný ich dcéram, každej po 1-ine. Žalobca síce
previedol časť svojho spoluvlastníckeho podielu v 1-ine na dcéru B. V., ale tým nepreukázal zhodnú

vôľu oboch strán tak ako to tvrdil, teda že 1-ica bude patriť do BSM so žalovanou a druhú prevedú na
dcéry, každej po 1-ine.

22.4. Pre posúdenie otázky, či predmetná vlastnícka 1-ica k nehnuteľnostiam patrí do BSM, alebo
nie, je dôležitý prejav vôle strán sporu vyjadrený v písomnej kúpnej zmluve, z ktorého prejavu však

nevyplýva, že predmetný podiel v 1-ici bude patriť do BSM, čo sa následne aj prejavilo v zápise do
katastra nehnuteľností, keď na LV č. XXX je žalovaná vedená ako podielový spoluvlastník v 1-ici.

22.5.Rovnakobolodôležitépreposúdenieveci,žežalobcaakomanželavlastníknehnuteľnostívcelosti,
ktorá bola v jeho oddelenom vlastníctve nemohol do BSM previesť túto nehnuteľnosť, prípadne časť

teda 1-icu vlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam.

22.6. Z kúpnej zmluvy nevyplýva ani postup podľa § 143a OZ, že by si žalobca a žalovaná dohodli
rozšírenie zákonom určeného rozsahu BSM. Rozšírenie tohto rozsahu znamená, že do BSM budú nazáklade dohody manželov patriť aj také veci, ktoré by inak patrili do výlučného vlastníctva iba jedného
z nich. Avšak z kúpnej zmluvy takáto dohoda - vôľa strán nevyplýva.

22.7. Preto súd, vzhľadom na vyššie uvedené, dospel k záveru, že predmetný spoluvlastnícky podiel
v 1-ici vedený na meno žalovanej nepatrí do BSM. Nebolo možné sa zaoberať ani vyporiadaním
samotného podielového spoluvlastníctva, pretože pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musia
byť zúčastnení všetci podieloví spoluvlastníci a v takomto prípade tomu tak nie je, keďže podielovou
spoluvlastníčkou v 1-ine je aj dcéra strán sporu B.

23. Žalovaná žiadala vyporiadať ako patriace do BSM finančné prostriedky v hotovosti vo výške 14
180,- eur, pričom vychádzala z údajov z daňového priznania žalobcu za rok 2017, v ktorom sa uvádza
základ dane 21 165,- eur, z toho daň 4 021,35 eura a rozdiel medzi základom dane a zaplatenou daňou
predstavuje 17 143,65 eura, odpočítajúc nedoplatok na zdravotnú poisťovňu 2 963,10 eura, t.j. 14
180,55 eura. Žalobca k tomuto uviedol, že v roku 2017 brigádoval a zarobil 21 000,- eur z čoho bola

daň cca 4 000,- eur a zdravotné poistenie uhrádzal cca 3 000,- eur a 14 000,- eur bolo daných na účet,
na ktorom je suma 25 000,- eur, ktorá je predmetom vyporiadania BSM. Dôkazné bremeno preukázania
uvedenej hotovosti ako patriacej do BSM, existujúcej k zániku manželstva, bolo na strane žalovanej,
ktorá však nepreukázala, že táto suma, okrem uvedených finančných prostriedkov na účte žalobcu 25
000,- eur, existovala k zániku BSM. Preto súd túto sumu nezahrnul do masy BSM.

24. V rámci vyporiadania BSM žiadala žalovaná zohľadniť splácanie pôžičky 40 000,- Kčs za trvania
manželstva, s ktorým dlhom vstupoval do manželstva žalobca. Žalovaná k tomu uviedla, že tento dlh si
priniesol žalobca do manželstva, ona si zobrala novomanželskú pôžičku 30 000,- Kčs a splácali to po
400,- Kčs a 300,- Kčs. Žalovaná však nepreukázala koľko splátok bolo z dlhu žalobcu uhradených počas

trvania manželstva, teda aká konkrétna suma by mala byť zohľadnená pri vyporiadaní BSM. Samotný
žalobca potvrdil, že mal pôžičku na dom, ktorá sa splácala počas manželstva. Nepamätal si ako dlho
ju splácal. Bola mu poskytnutá v roku 1977 a podľa neho mohla byť do uzavretia manželstva splatená.
Takže nebolo možné zohľadniť dlh žalobcu, ktorý mal pred uzavretím manželstva so žalovanou,
keď tento žalovaná riadne nešpecifikovala, t.j. koľko sa uhradilo počas trvania manželstva. Súd tiež

poukazuje na použitie týchto finančných prostriedkov, keď žalobca uviedol, že boli použité na rodinný
dom, ktorého je žalovaná podielovou spoluvlastníčkou v 1-ici.

25. Žalovaná v rámci vyporiadania BSM žiadala vyporiadať investície do predmetných nehnuteľností,
spočívajúce vo výsadbe okrasných stromčekov, nachádzajúcich sa na pozemku.

25.1. Podľa § 120 ods. 1 OZ, Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť
oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

25.2. Je nesporné, že porasty, okrasné stromčeky, na pozemku, ktorý je vo vlastníctve jedného z

manželov je súčasťou tohto pozemku i keď boli zriadené zo spoločných prostriedkov a nemôžu
byť vyporiadané ako majetok v BSM. Podľa § 150 OZ každý z manželov je povinný nahradiť, čo
zo spoločného majetku sa vynaložilo na jeho ostatný majetok. V prejednávanej veci sa takýmto
návrhom žalovanej súd nemohol zaoberať, pretože ako vyplýva z LV č. XXX žalovaná je podielovou
spoluvlastníčkou v 1-ici nehnuteľnosti, teda pozemku, na ktorom porasty boli zasadené. Preto súd

vyporiadanie týchto investícii nemohol zohľadniť v rámci vyporiadania BSM. Z dokazovania tiež bolo
preukázané, že dcéra strán sporu B. V. je vedená ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností v 1-ine,
na ktorých sa porasty nachádzajú, takže prípadné investície by bolo možné požadovať ako spoločnú
pohľadávku žalobcu a žalovanej voči nej, pokiaľ spomínané porasty boli nadobudnuté zo spoločných
finančných prostriedkov strán sporu počas manželstva. Vzhľadom na vyššie uvedené stanovisko súdu,

súd sa ďalej s tvrdením žalobcu ako boli porasty, dreviny nadobudnuté, teda že neboli nadobudnuté zo
spoločných finančných prostriedkov so žalovanou, ďalej ani nezaoberal.

26. Žalobca požadoval priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní BSM ,keď za trvania manželstva
vykonával zárobkovú činnosť ako lodný kapitán, pričom prevažne jeho príjem z tejto činnosti bol použitý

na zabezpečovanie všetkých životných potrieb rodiny, chod domácnosti ako aj na nadobudnutí majetku
manželov. Podľa neho žalovaná bola počas trvania manželstva dlhodobejšie nezamestnaná, pričom
posledných 15 rokov nepracovala vôbec, nepodieľala sa na chode domácnosti a rovnako sa rovnakým
spôsobom nepodieľala na nadobudnutí či udržaní spoločného majetku. Vo výraznej miere sa tak zaslúžilo nadobudnutie a udržanie majetku patriaceho do BSM, a preto chce ísť, ako uviedol jeho právny
zástupca, do disparity vyporiadania BSM.

26.1.Zustanovenia§150OZvyplýva,žeprivyporiadaníBSMmanželovsavychádzazozásadyrovnosti
ich podielov. Z tejto zásady pri vyporiadaní BSM zákon pripúšťa výnimku, čo do rovnosti výšky podielov.
Žalobca pre použitie disparity podielov vychádzal z toho, ako je to uvedené vyššie, teda že sa väčšou
mierou pričinil o zabezpečovanie životných potrieb rodiny, chodu domácnosti a nadobudnutí spoločného
majetku. Žalovaná k tomu uviedla, že to bola ona, ktorá sa starala za trvania manželstva o domácnosť,

varila, prala, starala sa o výchovu detí, pretože žalobca býval len zriedka doma, cca 2 mesiace z
kalendárneho roka. Tiež vozila žalobcu aj do práce do Nemecka. Všetky veci, ktoré sa týkali domu o
tieto sa starala, vrátane vonkajších úprav, sadovníckych úprav a čiastočne aj stavebných prác.

26.2. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno preukázania svojho tvrdenia o väčšom pričinení sa na nadobudnutí spoločného majetku. V

prejednávanej veci nebolo preukázané, že by sa žalovaná, pokiaľ aj nebola zamestnaná, nestarala o
rodinu, spoločnú domácnosť a nestarala sa o riadnu výchovu detí. Práve žalobca vo svojej výpovedi
uviedol, že niekedy v roku 1974 začal pracovať na lodi a pracoval len v zahraničí. Niekedy odchádzal na
2 až 3 týždne a niekedy na mesiac. šlo o nákladnú loď a čakali na nakládku. Tá dohoda bola medzi nimi,
ako medzi manželmi. Keď bol preč o rodinu a domácnosť sa starala žalovaná, keď je samozrejmé, že

on sa o to starať nemohol. Z uvedeného vyplýva, že priznanie väčšieho podielu žalobcovi nie je možné,
i keď počas manželstva bol to práve on, kto sa pričinil svojou prácou o nadobudnutie majetku, ale na
strane druhej ako lodný kapitán, ktorú prácu počas manželstva vykonával, bol často mimo spoločnej
domácnosti, o ktorú sa však riadne žalovaná starala, starala sa o výchovu detí. Nebolo v konaní ani
tvrdené, že pokiaľ žalovaná nebola zamestnaná žalobca to od nej požadoval a teda že by šlo z jej strany

o účelové konanie. Skôr to nasvedčuje dohode medzi žalobcom a žalovanou, že on bude po finančnej
stránke zabezpečovať rodinu a pokiaľ ide o starostlivosť o túto rodinu bude ju zabezpečovať v čase keď
nebol žalobca doma práve žalovaná. Takže žalovaná svojou činnosťou sa starala o rodinu, o spoločnú
domácnosť a udržiavanie spoločných vecí.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetom vyporiadania sú veci a finančné
prostriedky uvedené pod bodmi 1. až 6. výrokovej časti tohto rozsudku. Čistá masa BSM predstavuje
sumu 85 209,18 eura, z čoho podiel každého zo strán sporu predstavuje sumu 42 604,59 eura (85
209,18 : 2). V rámci vyporiadania BSM boli žalobcovi prikázané finančné prostriedky pod bodom 3. a
hnuteľné veci pod bodmi 5., 6. v hodnote 31 510,18 eura. Žalovanej boli prikázané hnuteľné veci pod

bodom 1. a finančné prostriedky pod bodmi 2. a 4. v hodnote 53 699,- eur.

27.1. Výška podielu žalobcu z čistej masy BSM predstavuje sumu 42 604,59 eura, prikázané mu boli
finančné prostriedky a hnuteľné veci v celkovej výške 31 510,18 eura, a preto mu patrí na vyrovnanie
jeho podielu 11 094,41 eura.

27.2. Žalovanej boli prikázané hnuteľná vec pod bodom 1. a finančné prostriedky v hodnote 53 699,-
avšak výška jej podielu z BSM predstavuje sumu 42 604,59 eura, takže by sa jej dostalo viac o 11 094,41
eura, ktorú sumu je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

28. O zaplatení súdneho poplatku za vyporiadanie BSM rozhodol súd podľa § 2 ods.1 písm. b) Zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a položky 6b) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorého výška je 3%
z masy BSM t.j. zo sumy 85 209,18 eura, čo predstavuje sumu 2 556,- eur.

29. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania
vzhľadom na ich čiastočný úspech v konaní.