Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718202770
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8718202770.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcov v 1/ rade M. S., nar.

XX.X.XXXX, adresa pobytu F., E. XXX/X a v 2/ rade Z. S., nar. X.XX.XXXX, adresa pobytu F., E. XXX/X,
obaja zastúpení JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom Prešov, Konštatntínova 3308/6, IČO:
50 490 044, proti žalovaným v 1/ rade Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30,
IČO: 31 335 004, v 2/ rade Profesionálna dražobná spoločnosť, s. r. o., so sídlom Košice, Masarykova
21, IČO: 36 583 936, zastúpený JUDr. Jánom Mikuľákom, advokátom so sídlom Košice, Františkánska
5, IČO: 42 104 394 a v 3/ rade T. E., nar. XX.X.XXXX, adresa pobytu F., D. XXX/XXX, v spore o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že dobrovoľná dražba vykonaná 10.5.2018 žalovaným v 2. rade, osvedčená Notárskou
zápisnicou N 77/2018, Nz 14884/2018, NCRIs 15180/2018, zo dňa 10.5.2018, v rámci ktorej boli
vydražené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Okrese S., obci F., katastrálne územie F., zapísané na LV
č. XXX, rodinný dom súp. č. XXX na parcele C-KN parc. č. XXX/X v podiele X/X, postavený na pozemku
- parcele C-KN parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 v podiele 1/1, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria , v prospech žalovaného v 3. rade, je n e p l a t n á.

II. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade majú voči žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade právo na náhradu trov konania v
rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala
dňa 10.5.2018, a predmetom ktorej boli zapísané na LV č. XXX pre obec a k.ú. F., a to rodinný dom
súp. č. XXX na parcele parc. č. XXX/X a parcela parc. č. XXX/X o výmere XXXmX, zastavaná plocha
a nádvoria. Vlastníkmi uvedených nehnuteľností boli pred vykonaní dobrovoľnej dražby žalobcovia a
nehnuteľnosti patrili do BSM žalobcov. Žalobcovia v podanej žalobe uviedli, že dražba nemôže byť
platnou, nakoľko zmluva o mimoriadnom medziúvere je spísaná tak, že nie je z jej znenia zrejmé

aké budú majetkové dopady na dlžníkov, nie je uvedená doba splatnosti, nie je uvedená celková
suma, ktorá sa má splatiť. Sú uvedené iba určité čiastkové plnenia, teda nevyhovuje zákonnému
ustanoveniu. Poukázali na rozhodnutie SD EÚ C-26/13 kde bolo uvedené, že zmluvné podmienky
musia byť formulované jasne, zrozumiteľne a s ohľadom na to, aby ten daný dlžník dokázal už v čase
podpísania zmluvy pochopiť, čo táto zmluva bude pre neho predstavovať a pre jeho majetkové pomery.
V danom prípade podľa žalobcov zmluva o mimoriadnom medziúvere je zmätočná a nie je z nej možné
vyčítať čo všetko si bude uplatňovať veriteľ. Žalobcovia nevedia, ktorá splátka nebola uhradená a majú

za to, že nie je možné dražiť predmet nehnuteľnosti ak nedošlo ku splatnosti celej pohľadávky a namietli,
že žalovaný v 1/ rade si vo vyhlásení pravosti pohľadávky uplatňuje aj úrok zo zmluvy, úrok z omeškania,
čo nie je prípustné. Namietli podhodnotenie predmetu dražby a tiež skutočnosť, že v čase dražby bola
nehnuteľnosť obývaná.2. Žalovaný v 1/ rade sa k podanej žalobe písomne vyjadril, poprel žalobné tvrdenia žalobcov a
uviedol, že na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 28.5.2012

poskytol žalobcom mimoriadny medziúver vo výške 23.900,- eur. Za účelom zabezpečenia plnenia z
uzavretej zmluvy bola medzi žalobcami a žalovaným v 1/ rade uzavretá dňa 28.5.2012 aj zmluva o
zriadení záložného práva k predmetu dražby. V zmysle uzavretej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere zo dňa 28.5.2012 sa žalobcovia zaviazali poskytnutý úver splácať formou pravidelných
mesačných splátok po 55,57 eur po dobu prvých 12 mesiacov a následne po 115,32 eur a tiež vkladať

na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady po 38,24 eur. Splátky a vklady mali byť
realizované do 15. dňa v mesiaci. Napriek uvedenej dohode žalobcovia nedodržali platobnú disciplínu a
boli opakovane vyzvaní na riadne a včasné plnenie. Listom zo dňa 3.2.2017 boli žalobcovia vyzvaní na
úhradu omeškaných splátok a súčasne boli upozornení na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru. Nakoľko zo strany žalobcov nedošlo k zlepšeniu platobnej disciplíny, listom zo dňa 19.5.2017
žalovaný v 1/ rade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný v 1/ rade má za to, že uzavreté zmluvy

sú platné a spĺňajú nároky stanovené právnymi predpismi v čase ich uzavretia. Hodnota predmetu
dražby bola stanovená znaleckým posudkom a žalobcovia nevzniesli u žalovaného v 2/ rade námietky
proti ohodnoteniu predmetu dražby a nežiadali vyhotovenie posudku iným znalcom. Navrhol žalobu
zamietnuť.

3. Žalovaný v 2/ rade sa k podanej žalobe písomne vyjadril, poprel žalobné tvrdenia žalobcov a uviedol,
že dražbu vykonal v súlade s uzavretou zmluvou a zákonom o dobrovoľných dražbách. Poukázal na to,
že dražbu vykonal po vyhlásení žalovaného v 1/ rade ako navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu
dražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú výkon dražby navrhoval. Poukázal na to,
že ako dražobník nemá reálnu možnosť overiť pravdivosť vyhlásenia navrhovateľa dražby, nakoľko

pohľadávka, pre ktorú sa dražba realizuje vyplýva bezprostredne zo vzťahu navrhovateľa dražby a
dlžníka, a súčasne poukázal na to, že zákon o dobrovoľných dražbách ani neumožňuje dražobníkovi
vykonaniedražbyodmietnuť.Pokiaľžalobcovianamietajúplatnosťzmluvyomimoriadnommedziúverea
stavebnom úvere, nejedná sa o porušenie zákona o dobrovoľných dražbách a ani prípadné pochybenie
v uvedenej zmluve nezakladá dôvody pre neplatnosť dobrovoľnej dražby. Za správnosť vyhlásenie

navrhovateľ dobrovoľnej dražby zodpovedá navrhovateľ dražby ako záložný veriteľ. Čo sa týka hodnoty
predmetu dražby, žalovaný v 2/ rade poukázal na zmätočnosť tvrdení žalobcov a na skutočnosť, že
žalobcombolznaleckýposudokriadneavčasdoručenýakjehoobsahuazáveromžalobcovianevzniesli
žiadne námietky a výhrady. Navrhol žalobu zamietnuť.

4. Žalovaný v 3/ rade sa k podanej žalobe písomne nevyjadril. Na pojednávaní uviedol, že sa jednalo
o opakovanú dražbu, pričom prvej sa žalovaný v 3/ rade nezúčastnil. Dražba sa konala v Poprade.
O dražbe sa dozvedel z vývesnej tabule obecného úradu a a tiež oznámenia na dome. Nehnuteľnosť
vydražil za 18 300,- eur, dražba sa konala v máji 2018. Po vykonaní dražby mu dražobník odovzdal
kľúče od predmetu dražby. V tom čase v dome bývali žalobcovia, ktorí žiadali o poskytnutie lehoty 1

mesiaca na vypratanie, na čom sa dohodli. Odovzdanie predmetu dražby sa obišlo bez konfliktov a v
dome v súčasnosti býva dcéra žalovaného v 3/ rade. Navrhol žalobu zamietnuť.

5. Rozsudkom zo dňa 14.1.2019 súd žalobu zamietol. Po odvolaní podanom žalobcami Krajský súd
Prešov ako súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 23.10.2019 zrušil a

vec vrátil na ďalšie konanie. V zmysle pokynu súdu druhej inštancie mal súd prvej inštancie podrobiť
úverovú zmluvu, na základe ktorej žalovaný v 1.rade pristúpil k výkonu záložného práva, súdnej kontrole
zmluvných podmienok, a to predovšetkým pokiaľ ide o nároky plynúce z čl. VI. zmluvy a námietky
žalobcov v súvislosti s neplatným okamžitým zosplatnením úveru.

6. Súd po vrátení veci nariadil vo veci pojednávanie, kde opätovne vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

7. Zo zmluvy o stavebnom sporení č. 0381622 8 06 zo dňa 28.21.2012 (č.l. 48) súd zistil, že uvedenou
zmluvou sa žalobcovia a žalovaný v 1/ rade dohodli na zriadení účtu stavebného sporenia s cieľovou

sumou 5.000,- eur a pravidelnými mesačnými splátkami po 25,- eur.
Samotná zmluva je spísaná na formulári s použitím písma rôznych veľkostí, pričom najmenší použitý typ
písma je ťažko čitateľný. Obsahom uzavretej zmluvy je len záväzok žalobcu v 1/ rade vkladať na účetstavebného sporenia peňažné prostriedky a prenechať ich na spravovanie banke a ďalej miniatúrnym
písmom uvedené ustanovenia k zberu a využitiu osobných údajov a použitiu sadzobníka.

8. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 28.5.2012 (č.l. 57) súd zistil, že
uvedenou zmluvou žalovaný v 1/ rade poskytol žalobcom mimoriadny medziúver č. 0381622 2 08 vo
výške 23.900,- eur, ktorý sa žalobcovia zaviazali splácať formou pravidelných mesačných splátok po
55,57 eur po dobu prvých 12 mesiacov a následne po 115,32 eur a tiež vkladať na účet stavebného
sporenia pravidelné mesačné vklady po 38,24 eur. Splátky a vklady boli splatné v 1. dňu v mesiaci a

mali byť uhradené do 15. dňa v mesiaci.
V zmysle čl. III bod 1 zmluvy sa návratnosť poskytnutého medziúveru a stavebného úveru vrátane
úrokov, nákladov a poplatkov zabezpečuje zriadením záložného práva s tým, že zriadeným záložným
právom je zabezpečená pohľadávka, ktorá predstavuje rozdiel cieľovej sumy a nasporenej sumy ku dňu
uzavretia zmluvy.
V zmysle čl. VI. bod 3 zmluvy je v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma neuhradenými splátkami

alebo jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku
dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.
V zmysle čl. VII. Má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho
medziúveruastavebnéhoúveruvprípade,ženastaneniektorázoskutočnostípodľač.XIXVšeobecných
podmienok. Zmluva bola dňa 17.5.2012 spísaná a dňa 28.5.2012 žalobcami podpísaná.

9. Zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 17.5.2012 (č.l. 51) súd zistil, že predmetom záložného
práva sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre obec a k.ú. F., a to rodinný dom súp. č. XXX na
parcele parc. č. XXX/X a parcela parc. č. XXX/X o výmere XXXmX, zastavaná plocha a nádvoria.
Záložné právo bolo zradené na dobu do úhrady zabezpečenej pohľadávky. Zabezpečená pohľadávka

mala predstavovať nárok žalovaného v 1/ rade vzniknutý z úveru poskytnutého na základe zmluvy
o stavebnom úvere, resp. zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere, resp. zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere č. 0381622 5 07 a 0381622 2 08.
V zmysle čl. IV. bod 1. ak pohľadávka uvedená v bode 1. čl. 1 zmluvy nebude riadne a včas splácaná,
záložný veriteľ je oprávnený začať výkon záložného práva a uspokojiť svoju pohľadávku výťažkom z

predaja predmetu záložného práva, a to buď spôsobom dohodnutým v bode 2. tohto článku alebo na
dobrovoľnej dražbe podľa zák. č. 527/2002 Z.z. v platnom znení. Žalobcovia ako záložcovia sa zaviazali
záložnému veriteľovi, žalovanému v 1/ rade, poskytnúť potrebnú súčinnosť. Zmluva bola dňa 17.5.2012
spísaná a dňa 28.5.2012 žalobcami podpísaná.

10. Z výziev na úhradu (č.l. 49, 64) súd zistil, že k 3.2.2017 dlh žalobcov predstavoval sumu 1.087,77
eur z titulu neuhradených splátok stavebného sporenia a sumu 115,32 eur z titulu neuhradených splátok
mimoriadneho medziúveru. K omeškaniu došlo v dôsledku existencie exekučného príkazu na účte
žalobcu v 1/ rade. Uvedená výzva bola žalobcom riadne doručená, o čom svedčia predložené doručenky
a ich existenciu žalobcovia nespochybňujú.

11. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 19.5.2017 (č.l. 54-56) súd zistil,
že uvedeného dňa žalovaný v 1/ rade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a žiadal o úhradu sumy
24.093,47 eur, nakoľko žalobcovia nereagovali na opakované výzvy a upozornenia, že v dôsledku
vykonávanej exekúcie na účte žalobcov nie je možné realizovať úhradu splátok v zmysle uzavretej

zmluvy. Súčasne boli žalobcovia upozornení, že v prípade neuhradenia požadovanej sumy žalovaný v
1/ rade pristúpi k realizácii záložného práva. Aj uvedené oznámenie bolo žalobcom riadne doručené.

12. Z pripojeného dražobného spisu č. 133/2017 súd zistil, že návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby
podal dňa 27.11.2017 žalovaný v 1/ rade ako záložný veriteľ s tým, že pohľadávka je splatná od

19.5.2017 a jej výška predstavuje k 21.11.2017 istinu v sume 24.932,95 eur a úrok 5,79% ročne zo sumy
23.370,77 eur od 22.11.2017 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 23.632,19
eur od 22.11.2017 do zaplatenia.
Súčasne žalovaný v 1/ rade potvrdil pravosť pohľadávky a doložil oznámenie o začatí výkonu záložného
práva vrátane potvrdení o doručení oznámenia obom žalobcom.

Výzvou zo dňa 27.11.2017 žalovaný v 2/ rade vyzval žalobcov na sprístupnenie predmetu dražby za
účelom vykonania ohodnotenia súdnym znalcom. Aj uvedená výzva bola žalobcom riadne doručená.
Zo znaleckého posudku Ing. Jána Plavca č. 181/2017 súd zistil, že všeobecná hodnota predmetu dražby
bola stanovená na 16.100,- eur, znalcovi bol predmet dražby riadne sprístupnený.Zo zmluvy č. 0381622 2 08 PDS: 0133/5-2017 zo dňa 5.2.2018 súd zistil, že uvedenou zmluvou
sa žalovaný v 1/ rade so žalovaným v 2/ rade dohodli na vykonaní dobrovoľnej dražby s najnižším
podaním 23.900,- eur, následne prípadne zníženým na 16.100,- eur a predpokladanou výškou nákladov

dražobníka v sume 1.285,- eur.
Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 8.2.2018 súd zistil, že prvé kolo dražby sa uskutočnilo dňa
15.3.2018 v priestoroch Notárskeho úradu JUDr. Zuzany Mercovej v Poprade. Oznámenie bolo riadne
zverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb aj prostredníctvom tlačovej inzercie a Obecného
úradu F., bolo doručené žalobcom aj Daňovému úradu Poprad a exekútorovi, ktorý vykonával zrážky

z účtu žalobcu v 1/ rade.
Z oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby súd zistil, že nakoľko nebolo urobené ani najnižšie podanie,
predmet dražby nebol vydražený. Priebeh dražby osvedčila notárka JUDr. Zuzana Mercová notárskou
zápisnicou sp. zn. N 29/2018 Nz 8197/2018 NCRls 8346/2018.
Zo zmluvy č. 0381622 2 08 PDS: 0133/5-2017 zo dňa 20.3.2018 súd zistil, že uvedenou zmluvou
sa žalovaný v 1/ rade so žalovaným v 2/ rade dohodli na vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby s

najnižším podaním 18.000,- eur a predpokladanou výškou nákladov dražobníka v sume 1.285,- eur a
odmenou dražobníka 995,- eur.
Z dohody o podaní na dražbe zo dňa 13.4.2018 súd zistil, že žalovaný v 2/ rade ako dražobník a žalovaný
v 3/ rade ako záujemca sa dohodli na tom, že žalovaný v 3/ rade urobí na dražbe aspoň najnižšie podanie
vo výške 18.000,- eur a dražobná zábezpeka bude stanovená na sumu 5.000,- eur.

Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 24.4.2018 súd zistil, že opakovaná dražba sa uskutočnila dňa
10.5.2018 v priestoroch Notárskeho úradu JUDr. Zuzany Mercovej v Poprade. Oznámenie bolo riadne
zverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb aj prostredníctvom tlačovej inzercie a Obecného
úradu Lučivná.
Z oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby súd zistil, že predmet dražby bol dňa 10.5.2018 vydražený

za sumu 18.300,- eur. Priebeh dražby osvedčila notárka JUDr. Zuzana Mercová notárskou zápisnicou
sp. zn. N 77/2018 Nz 14884/2018 NCRls 15180/2018. Výsledok dražby bol riadne oznámený žalobcom
aj ostatným dotknutým subjektom.
Dňa 15.5.2018 žalovaný v 2/ rade potvrdil úhradu sumy 18.300,- eur žalovaným v 3/ rade, čo opätovne
žalobcom i ostatným účastníkom oznámil a súčasne podal návrh na zápis zmeny vlastníckeho práva

k predmetu dražby.
Oznámením zo dňa 15.5.2018 žalovaný v 2/ rade žalovanému v 1/ rade oznámil okrem výsledku dražby
tiež výšku nákladov a odmeny dražobníka v celkovej sume 2.223,84 eur s DPH a odovzdanie výťažku
dražby vo výške 16.076,16 eur na bankový účet žalovaného v 1/ rade. Náklady a odmena dražobníka
boli následne vyúčtované faktúrou č. 97/2018 zo dňa 15.5.2018, splatnou dňa 29.5.2018 a zahŕňajú

náklady prvého i druhého kola dražby, pričom odmena predstavuje 3,3% výnosu dražby.
Dňa 22.5.2018 žalovaný v 2/ rade žalobcov vyzval na odovzdanie predmetu dražby dňa 19.6.2018, k
čomu nedošlo. Opakovanou výzvou zo dňa 3.6.2018 žalovaný v 2/ rade žalobcov vyzval na odovzdanie
predmetu dražby dňa 16.7.2018, pričom ani uvedeného dňa k odovzdaniu predmetu dražby dobrovoľne
nedošlo.

13. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ZDD) predmetom dražby môže
byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových

hodnôt,podnikalebočasťpodniku,akbolonavrhnutéichvydraženieaakspĺňajúpodmienkyustanovené
týmto zákonom.

15. Podľa § 7 ods. 1 ZDD navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva
záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie

dražby podľa osobitného zákona.

16. Podľa § 7 ods. 2 ZDD navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné
dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a
splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).

17. Podľa § 10 ods. 1 ZDD písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a
ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe,
ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.18.Podľa§11ods.1ZDDmiesto,dátumačaszačatiadražbymusiabyťurčenédražobníkompodohode
s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.

19. Podľa § 11ods. 4 ZDD ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho
časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo
oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti
určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie

o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby
nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej
dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.

20. Podľa § 11 ods. 5 ZDD dražobník umiestni na predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní
pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet

dražby umiestni oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby
je povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia.

21. Podľa § 12 ods. 1 ZDD dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty
v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku

alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí
byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší
ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva
nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

22. Podľa § 12 ods. 4 ZDD ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi
predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

23. Podľa § 12 ods. 5 ZDD vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní
od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu

predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa
so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby
zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový
znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia
žiadosti od iného znalca.

24. Podľa § 13 ods. 1 ZDD pred začatím dražby musí byť umožnená účastníkom dražby v termíne
uvedenom v oznámení o dražbe obhliadka predmetu dražby. Ak je predmetom dražby vec, určí
dražobník termín obhliadky predmetu dražby s ohľadom na umiestnenie veci.

25. Podľa § 13 ods. 2 ZDD ak najnižšie podanie presahuje 16 500 eur alebo ak je predmetom dražby
nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, účastníkom dražby musí byť umožnená obhliadka predmetu
dražby najmenej v dvoch termínoch uvedených v oznámení o dražbe, ktoré nesmú byť určené na
rovnaký deň.

26. Podľa § 13a ods. 2 ZDD veriteľ je povinný na žiadosť dražobníka poskytnúť potrebnú súčinnosť na
zistenie pravosti a výšky pohľadávky.

27. Podľa § 16 ods. 1 ZDD dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby,
ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom

orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento
územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.

28. Podľa § 16 ods. 2 ZDD zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa
dražby,dražobníka,predmetudražby,najnižšiepodanie,predpokladanénákladydražbyavýškuodmeny

dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou
zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).29. Podľa § 16 ods. 3 ZDD ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí
ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak
je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí

obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.

30. Podľa § 16 ods. 10 ZDD ak zmluva uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom
neobsahuje náležitosti ustanovené týmto zákonom, je neplatná.

31. Podľa § 21 ods. 2 ZDD v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné

domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

32. Podľa § 21 ods. 4 ZDD účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

33. Podľa § 22 ods. 1 ZDD opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní
opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom,
ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba
zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak

má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní
opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo
vyrozumení o zmarení dražby.

34. Podľa § 22 ods. 2 ZDD ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní dražobník

oznámenie o konaní opakovanej dražby s náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f) v registri dražieb
najmenej desať dní pred začatím dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku
podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o konaní opakovanej
dražby; na náležitosti oznámenia o konaní opakovanej dražby sa vzťahuje § 17 ods. 1 písm. a) až f). V
lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej

dražbe aj osobám podľa § 17 ods. 5. Ostatné ustanovenia § 17 sa použijú primerane.

35. Podľa § 25 ods. 1 ZDD ak nie je v zmluve o vykonaní dražby dohodnuté inak, náklady dražby sa
hradia z výťažku dražby. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, náklady dražby sa hradia z výťažku
dražby v rozsahu povinnosti vlastníka predmetu dražby znášať ich náhradu.

36. Podľa § 25 ods. 2 ZDD ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, vlastník predmetu dražby
znáša odmenu dražobníka najviac v rozsahu 10 % z výťažku dražby, nie však viac ako 20 % z
výšky pohľadávky. Ak sa upustilo od dražby z dôvodu plnenia dlhu, vlastník predmetu dražby znáša
odmenu dražobníka v rozsahu najviac 3 % z vymáhanej pohľadávky a po doručení oznámenia o dražbe

vlastníkovi predmetu dražby 10 % z vymáhanej pohľadávky. Odmena dražobníka je najviac 33 193,92
eura zvýšených o 1 % z ceny dosiahnutej vydražením, presahujúcej 331 939,19 eura.

37. Podľa § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj

vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

38. Podľa § 151md ods. 1 písm. i) Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká ak sa vykonalo bez
ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

39. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi žalobcami a žalovaným v 1/ rade bola dňa 28.5.2012
uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorá nepochybne má charakter
zmluvy spotrebiteľskej. Zmluva má formulárovú podobu, kde žalovaný v 1/ rade vystupoval v postavenídodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetusvojejobchodnejalebo
inej podnikateľskej činnosti.

40. Základnou črtou takejto zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Prílohou sú zvyčajne všeobecné obchodné
podmienky a tieto dokumenty žalobcovia ovplyvniť nemohli. Z toho dôvodu je potrebné na právny
vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom nutné aplikovať
spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Zmluvné podmienky upravené v

spotrebiteľskej zmluve sa nemôžu odchýliť od úpravy upravenej v Občianskom zákonníku v neprospech
spotrebiteľa. V neprospech spotrebiteľa teda nie je možné dohodnúť podmienky plynúce z ustanovení
Obchodného zákonníka, ak ustanovenia Občianskeho zákonníka sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.
Úverový vzťah je preto potrebné posúdiť vo svetle cieľov Smernice Rady 93/13/EHS. Nejedná sa pritom
o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. s prihliadnutím k ust. 1 citovaného zákona, to však
nič nemení na tom, že pre posúdenie daného právneho vzťahu je potrebné prihliadnuť k ust. § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka.

41. Listom z 19.5.2017 žalovaný v 1/ rade oznámil žalobcom vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru z
dôvodu porušenia ich povinnosti splácať úver riadne a včas, keďže sú v omeškaní s platením vkladov na
účet Zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, čím podľa jeho názoru boli naplnené

skutočnosti v zmysle zmluvy o úvere, resp. VPSS na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Následne
žalovaný v 1/ rade pristúpil k samotnému výkonu záložného práva uskutočnením predaja nehnuteľností
založených v jeho prospech formou dobrovoľnej dražby v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z. v znení
neskorších predpisov.
V nadväznosti na čl. III bod 1 zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 28.5.2012

(návratnosť poskytnutého medziúveru a stavebného úveru vrátane úrokov, nákladov a poplatkov
zabezpečuje zriadením záložného práva s tým, že zriadeným záložným právom je zabezpečená
pohľadávka, ktorá predstavuje rozdiel cieľovej sumy a nasporenej sumy ku dňu uzavretia zmluvy) v
spise absentuje záväzný údaj žalovaného v 1/ rade o tom, akú sumu predstavovala cieľová suma,
nakoľkozmluvaomimoriadnommedziúvereastavebnomúvereuvádza,žejejpredmetomjeposkytnutie

mimoriadneho medziúveru pod č. 0381622 2 08 vo výške 23.900,- eur, pričom po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne
dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj VPSS sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný
úver pod č. 0381622 5 07 vo výške 14.340,- eur. Presná výška úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy
a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Cieľová suma v zmysle

zmluvy o stavebnom sporení predstavovala sumu 5.000,- eur. Kedy by malo dôjsť k prideleniu cieľovej
sumy z predložených dokladov nevyplýva, rovnako nie je možné zistiť, či a kedy sa medziúver zmenil
či mal zmeniť na stavebný úver a nemožno tiež zistiť výšku nasporenej sumy. Pokiaľ teda v zmysle
zmluvy zriadeným záložným právom je zabezpečená pohľadávka, ktorá predstavuje rozdiel cieľovej
sumy(podľazmluvyostavebnomsporenísuma5.000,-eur)anasporenejsumykudňuuzavretiazmluvy,

tieto údaje by mal žalovaný v 1/ rade nepochybne mať k dispozícii a tieto preukázať.

42. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

43. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

44. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich

tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.

45. Podľa cit. ust. § 215 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho

rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi
princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s nímspojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na
základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce
z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v

sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku
poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné
dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné,
aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení
v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v

podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová
strana.

46. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti,
prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej,
uzavrel, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, teda preukázal existenciu a dôvodnosť uplatneného

nároku.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla
byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle
ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k

objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185
C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z
dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom
na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi
tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom

je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

47. V konaní o neplatnosť dražby nehnuteľnosti súd preskúmava, či pri predaji draženej nehnuteľnosti
boli dodržané ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. V danej veci žalobcovia namietali, že
dražba je neplatná z dôvodu, že pohľadávka žalovaného v 1/ rade nebola splatná v celom rozsahu, teda

navrhovateľ dražby nemohol dražbu vôbec navrhovať, t.j. výkon záložného práva nebol prípustný.

48. V prvom rade súd skúmal, či žaloba o určenie neplatnosti dražby bola v zmysle § 21 ods.2 zákona o
dobrovoľných dražbách podaná včas, t.j. v lehote do troch mesiacov od príklepu, ktorý bol udelený dňa
10.5.2018. Žalobcovia podali žalobu na súd dňa 28.5.2018, t.j. v zákonnej lehote.

49.Vykonanýmdokazovanímmalsúdzapreukázané,žepredmetomdražbybolinehnuteľnostižalobcov,
ktoré boli zaťažené záložným právom v prospech žalovaného v 1/ rade. Záložné právo vzniklo na
základe Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorou bola zabezpečená pohľadávka žalovaného v 1/ rade
vzniknutá zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Napriek tomu, že žalovaný v 1/

rade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru vo výške 24.093,47 eur, nemožno konštatovať, že táto suma
bola zabezpečená záložným právom, nakoľko, ako už bolo uvedené, zriadeným záložným právom je
zabezpečená pohľadávka, ktorá predstavuje rozdiel cieľovej sumy a nasporenej sumy ku dňu uzavretia
zmluvy (čl. III bod 1 zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere).

50. V súvislosti s pochybnosťami o skutočnom rozsahu záložného práva a výšky zabezpečenej
pohľadávky žalovaného v 1/ rade voči žalobcom súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR
PL. ÚS 23/2014 zo dňa 24. septembra 2014, ktorý sa k otázke proporcionality vyjadril, že „intenzita
zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo
výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene toho predmetu

vlastníctva". Uvedená právna veta vychádza z Nálezu Ústavného súdu SR č. II. ÚS 37/2011 zo dňa
14. septembra 2011. Je zrejmé, že pokiaľ nie je možné preveriť výšku zabezpečenej pohľadávky a
proporcionalitu zásahu vo forme výkonu záložného práva a dobrovoľnej dražby, nemožno pri výkone
dražby konštatovať správnosť postupu žalovaných v 1/ a 2/ rade. Podľa § 7 ods. 2 ZDD bol navrhovateľ
dražby povinný písomne vyhlásiť o.i. pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon

záložného práva, pričom z uvedeného je zrejmé, že minimálne vyhlásenie pravosti a výšky pohľadávky
je sporné.51. Záložný veriteľ (žalovaný v rade 1/) v návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby zo dňa 21.11.2017,
ako právny titul vzniku pohľadávky uvádza zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 0381622 2 08 a
stavebnom úvere č. 0381622 5 07 zo dňa 28.5.2012 zabezpečenú záložným právom k nehnuteľnosti, s

dátumom splatnosti pohľadávky 19.5.2017, výškou pohľadávky 24.932,95 eur. Ani v priebehu konania
o neplatnosť dobrovoľnej dražby záložný veriteľ (žalovaný v rade 1/) neozrejmil z čoho pohľadávka
pozostáva. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pritom uvádza výšku splatnej pohľadávky
vo výške 24.093,47 eur. Z uvedeného je zrejmé, že vo vzťahu k právnemu dôvodu výšky pohľadávky
sú záložným veriteľom uvádzané rozporné skutočnosti, ktoré znamenajú nenaplnenie predpokladov

zákonnéhopostupuzáložnéhoveriteľaprevykonaniedobrovoľnejdražby,akobolovyššiekonštatované.
(obdobne napr. rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/119/2017)

52. Súd ďalej poukazuje na ust. čl. VI. bod. 3 zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere,
v zmysle ktorého veriteľ (žalovaný v 1/ rade) bol oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu
pred dohodnutou dobou splatnosti za predpokladu, že dlžník je v omeškaní s viac ako dvoma splátkami

alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Samotné splácanie úveru je pritom v č. II zmluvy
upravené tak, že dlžník je povinný poukazovať pravidelne mesačne na účet o stavebnom sporení vklad
vo výške 38,24 eur a v prípade stavebného úveru splátku vo výške 153,56 eur. Zo strany žalovaného
v 1/ rade v konaní nebol produkovaný dôkaz o tom, že by žalobcovia splátky a vklady na dohodnuté
účty nepoukazovali. Tvrdil len, že účet bol blokovaný exekúciou. Či za týchto okolností bol žalovaný v

1/ rade oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru je otázne, nakoľko uzavretá zmluva ani žiaden
z predložených dokladov takúto otázku neriešia.

53. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd hodnotením skutkového stavu s
prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v priebehu konania najavo dospel k záveru, že žaloba

je dôvodná a žalobcovia preukázali aj základnú procesnú podmienku - naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti dobrovoľnej dražby, nakoľko výsledok tohto konania jednoznačne ovplyvní právne
postavenie žalobcov a môže byť podkladom pre zmenu zápisu v evidencii nehnuteľností.

54. V konaní mal súd bezpečne preukázané, že dražba nebola vykonaná v súlade so zákonom č.

527/2002 Z.z. - o dobrovoľných dražbách v znení účinnom do 10.5.2018, nakoľko žalovaný v 1/ rade si
nesplnil svoje zákonné povinnosti, ako súd uviedol vyššie.

55. V konaní nebola preukázaná pravosť a výška pohľadávky žalovaného v 1/ rade, pre ktorú navrhol
vykonanie dobrovoľnej dražby, nepredložil relevantné doklady o spôsobe výpočtu záväzku žalobcov

ani nepreukázal splatnosť pohľadávky. K oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nepredložil
výpočet istiny a príslušenstva. Súd konštatuje, že žalobcovia sú vo vzťahu k žalovanému v 1) rade
spotrebiteľom. Žalovaný v 2/ rade nedodržal zákonnú povinnosť stanovenú ust. § 13a ods. 2 zákona
č. 527/2002 Zb.
Žalobcovia nie sú osoby znalé práva, naopak žalovaní v 1/ a 2/ rade rade sú spoločnosti, ktoré majú

dostatok vedomostí i praktických skúseností s výkonom dobrovoľných dražieb a mali zabezpečiť riadne
všetky podklady, aby bol výkon dobrovoľnej dražby zabezpečený bez vád a nedostatkov.

56. K spotrebiteľskému charakteru záväzku žalobcov a jeho následkom súd dodáva, že strata obydlia
z dôvodu, že žalobcovia a žalovaný v 1/ rade podpísali záložnú zmluvu, pričom žalovaný v 1/ rade

znemožnil nepredložením dokladov revíziu zmluvného vzťahu súdom, je neprípustná. Žalovaný v 1/
rade tak nepreukázal, že by žalobcovia mali možnosť záložnú zmluvu preštudovať, či boli poučení o
následkoch,apod.Uvedenémožnopovažovaťzazanedbanieodbornejstarostlivosti.Vtomtosmeresúd
poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 13/2000 v spojení s rozhodnutím Európskeho súdu
pre ľudské práva v prípade Stanková vs. Slovenská republika, resp. na rozhodnutie Paulič v. Chorvátsko.

Uvedená judikatúra potvrdzuje, že akýkoľvek zásah do obydlia je potrebné posudzovať veľmi citlivo a
zužujúcostým,žedotknutáosobamámaťprávozakaždýchokolnostídovolaťsaochranynanezávislom
a nestrannom súde. Je zrejmé, že zásah do obydlia vykonal súkromný subjekt - dražobník, ktorý do
doby podania žaloby na určenie neplatnosti dražby nepodlieha žiadnej súdnej kontrole. Práve s ohľadom
na uvedené tak navrhovateľ dražby aj dražobník musia venovať procesu dražby i predchádzajúcemu

kontraktačnému procesu zvýšenú pozornosť.

57. Nie je možné opomenúť ani to, že aj žalobcovia majú zabezpečené ústavou právo v čl. 20
spočívajúce v práve vlastniť majetok, ktoré obsahuje aj právo ho užívať. Je preto potrebné vychádzaťz konkrétnych okolností tohto prípadu a vyhodnotiť, ktorému právu je potrebné dať prioritu. Hierarchia
hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a tak majetok je zrejmá. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

58. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1 C.s.p.
Žalobcovia v 1/ a 2/ rade mali v konaní plný úspech, preto im súd priznal voči žalovaným nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.