Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 16, 2022

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121561375
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2022:6121561375.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné, sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobkyne T.. M. A., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX M. T., právne zastúpenej JUDr. Ivanou Surmánek, advokátkou,
Floriánska 16, 040 01 Košice, IČO: 52701441, proti žalovanej M.Á. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
M. G. R. XXX, XXX XX M. G. R., právne zastúpená JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie
slobody 25, 066 01 Humenné, IČO: 42090911, o zaplatenie sumy 1 040 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1 040 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1 040 eur od 01.01.2021 do zaplatenia a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 10.12.2021 Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom
konaní domáhala vydania platobného rozkazu a zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy 1 040 Eur
s prísl.

2. Žalobu odôvodnila tým, že požičala žalovanej prevodom na účet bezúročnú pôžičku vo výške 1

040 Eur. Podľa dohody sa žalovaná zaviazala pôžičku vrátiť do XX.XX.XXXX. Uvedené preukazuje
potvrdenie o zrealizovaní transakcie, pričom v informácii pre príjemcu je uvedené „pôžička A.
do XX.XX.XXXX“ Žalovaná však pôžičku nevrátila a to ani čiastočne. Zároveň si uplatňovala aj
úroky z omeškania. Prílohou bolo potvrdenie o zrealizovaní transakcie a plnomocenstvo na právne
zastupovanie.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa XX.XX.XXXX pod sp.zn. XUp/XXXX/

XXXX platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná v zákonom stanovenej lehote podala odpor. V súlade
s ustanovením §14 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní postúpil vec Okresnému súdu
Humenné ako miestne príslušnému súdu na prejednanie veci podľa CSP.

4. Žalovaná v podanom odpore uviedla, že nesúhlasí s návrhom žalobkyne v celom rozsahu, namieta
písomné zdôvodnenie žaloby, právny titul žaloby, žalovaný nárok, jeho základ a výšku. Žalovaná dňa
XX.XX.XXXX bezhotovostným bankovým prevodom zaslala na účet žalobkyne sumu vo výške 1 040

Eur s poznámkou pre príjemcu „doplatok výživného V. A.“. Uvedenú sumu zaslala žalovaná žalobkyni
za svojho syna, ktorému vznikol dlh na výživnom pre maloletého syna V. A.. Z dôvodu prebiehajúceho
trestného konania a v dobrej viere žalovaná ako matka uhradila za svojho syna žalobkyni ako bývalej
manželke, aby sa z dôvodu úhrady celej sumy dlžného výživného zastavilo trestné stíhanie otcamaloletého. Žalovanej bolo oznámené, že suma dlžného výživného v trestnom konaní predstavuje
výšku 1 040 Eur a žalovaná bezhotovostnú platbu pre žalobkyňu riadne špecifikovala a to popisom
transakcie s uvedením nezameniteľnej poznámky pre príjemcu. Medzitým syn žalovanej urobil úhradu

a uhradil dlžné výživné. Došlo tak k duplicitnej platbe. Peniaze mala žalobkyňa vrátiť žalovanej späť
na jej účet. Žalobkyňa nasledujúci deň XX.XX.XXXX bezhotovostným prevodom realizovala transakciu,
ktorou sumu vo výške 1 040 Eur preposlala späť žalovanej, s tým, že účelovo a tendenčne uviedla do
informácie pre príjemcu „pôžička A. do XX.XX.XXXX“. Žalovaná si nevšimla text informácie pre príjemcu.
Žalovaná uvádza, že nikdy so žalobkyňou neuzavrela žiadnu zmluvu o pôžičke a finančná suma vo

výške 1 040 Eur, ktorú žalobkyňa zaslala žalovanej dňa XX.XX.XXXX je vrátená bezhotovostná platba
žalovanejvprospechúčtužalobkyneakodoplatoknavýživnompremaloletéhoV.A..Žalovanánesúhlasí
so žalobným nárokom žalobkyne. Žalobkyňa nepreukázala ani právny základ návrhu a nepreukázala
ani vznik, trvanie a ani reálnosť zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Žalovaná to považuje za
vykonštruovanú snahu obohatiť. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by preukázala vznik
a trvanie zmluvného vzťahu. Prílohou vyjadrenia bolo potvrdenie o zaplatení sumy 1 040 Eur zo

dňa XX.XX.XXXX s poznámkou „Doplatok výživné V. A.“ a plnomocenstvo na právne zastupovanie s
osvedčovacou doložkou.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení doručenom dňa XX.XX.XXXX uviedla, že žalovaná čiastočne
uvádza pravdivé informácie, avšak čiastočne aj fabuluje. Nesporné v tomto konaní je skutkové tvrdenie,

žežalovanádňaXX.XX.XXXXbezhotovostnýmbankovýmprevodomzaslalanabankovýúčetžalobkyne
sumu vo výške 1 040 Eur, pričom sa skutočne jednalo o doplatok výživného, ktorý žalovaná uhradila za
povinného - jej syna V. A., ktorý je súčasne otcom maloletých detí V. A. a V. A., ktorí sú rozhodnutím
súdu zverení do výlučnej osobnej starostlivosti ich matky, žalobkyne. Taktiež je pravdou, že voči synovi
žalovanej v tom čase prebiehalo trestné konanie vo veci skutku kvalifikovaného ako prečin zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona. Žalobkyňa nerozporuje, že žalovaná skutočne
uhradila za svojho syna doplatok dlhu na výživnom tak, aby sa z dôvodu úhrady celej sumy dlžného
výživného zastavilo trestné konanie (nakoľko účinná ľútosť bola možná len pri úhrade celého dlhu na
výživnom, nie len jeho časti). Následne však už žalovaná fabuluje, keď sa snaží navodiť dojem, že dlh na
výživnom predstavovala len suma 1 040 Eur. Ďalšia fabulácia spočíva v tvrdení, že úhradou vykonanou

zo strany jej syna V. A. malo dôjsť k duplicitnej platbe, a teda že žalobkyňa sa údajne mala obohatiť
na úkor žalovanej. Samotná žalovaná aj v rámci odporu jasne uvádza, že sa jednalo o doplatok dlhu
na výživnom, nie o úhradu celého dlhu na výživnom. Za ďalšie treba uviesť na pravú mieru, že celkový
dlh na výživnom, ktorý bol predmetom trestného konania, predstavoval sumu 2 600 Eur. Toto tvrdenie
preukazuje žalobkyňa obsahom Uznesenia Okresnej prokuratúry Košice - okolie zo dňa XX.XX.XXXX,

sp. zn.: X O. XXX/XX/XXXX (ktorým sa trestné konanie skončilo z dôvodu zániku trestnosti), z obsahu
ktorého uznesenia jednoznačne vyplýva, že 1) celkový dlh na výživnom predstavoval sumu 2 600 Eur
(viď. výroková veta skutkového základu), a taktiež to, že 2) tento dlh bol uhradený v dvoch platbách.
Prvá platba bola zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 1 560 Eur, pričom toto je platba vykonaná nie zo strany
syna žalovanej, V. A. ako obvineného, ale priamo zo strany samotnej žalovanej v mene jej syna. Preto

žalovaná označila do doplňujúcich informácií „Doplatok Z. V. A.“. Následne dňa XX.XX.XXXX došlo k
pripísaniu úhrady ďalšej časti dlhu na výživnom vo výške 1 040 Eur, ktorú platbu taktiež zrealizovala
priamo žalovaná dňa XX.XX.XXXX. Aj v tomto prípade žalovaná identifikovala, že platí v mene svojho
syna a to tým, že do doplňujúcich informácií uviedla „Doplatok vyzivne V. A.“. V zmysle 5. odstavca
na druhej strane uznesenia sú tieto platby definované ako čiastkové platby dlhu na výživnom, ktoré

vo svojom súhrnne konzumujú celý dlh na výživnom vo výške 2 600 Eur. Žalovaná realizovala oboje
platby za svojho syna - obvineného, a teda musela mať vedomosť o celkovej výške dlhu na výživnom
a teda musela mať vedomosť aj o tom, že druhá platba je logicky doplatkom prvej platby tak, aby spolu
tvorili sumu 2 600 Eur, lebo len úhradou celej sumy by bol možný zánik trestnosti. Žalobkyňa v konaní
jednoznačne preukázala poskytnutie pôžičky žalovanej, ako aj jej výšky. Zmluva o pôžičke je reálny

kontrakt, pričom niet pochýb o tom, že žalobkyňa úhradu v prospech žalovanej skutočne vykonala (tento
peňažný tok napokon nerozporuje ani žalovaná, len ho tendenčne a účelovo interpretuje v rozpore s
realitou ako vrátenie domnelej duplicity). To, že predmetná platba má povahu pôžičky vyplýva okrem
ústnej dohody aj z obsahu popisu transakcie, kde sa uvádza „pozicka A. do XX.XX.XXXX“. Bola tak
jednoznačne určená právna povaha a aj lehota splatnosti pôžičky. Fabulácie žalovanej o tom, že platba

zo strany žalobkyne v prospech účtu žalovanej mala byť len vrátením duplicitnej platby, boli vyvrátené
tým, že celkový dlh na výživnom nebol tvorený len sumou 1 040 Eur, ale až sumou 2 600 Eur. Pritom
celkový dlh na výživnom bol uhradený samotnou žalovanou, v rámci dvoch platieb. Taktiež je nutné
poukázať na to, že samotná žalovaná uvádza priamo v odpore, že „uvedenú sumu zaslala žalovanážalobkyni za svojho syna, ktorému vznikol dlh na výživnom pre mal. syna V. A.“, t.j. priamo v odpore sa
poukazuje len na dlh pripadajúci len na jedno z maloletých detí. Celkový dlh na výživnom predstavoval
sumu 2 600 Eur, pričom sa jednalo o dlh za oboje maloleté deti. Povinný neplnil výživné vo výške 130 Eur

mesačne na každé z maloletých detí, a to po dobu 10 mesiacov. Preto dlh na jedno dieťa predstavoval
sumu 1 300 Eur a spolu v súhrnne sumu 2600 Eur. Žalovaná mala veľmi dobrú predstavu o výške
celkového dlhu, pretože vedela, že za svojho syna ako povinného uhradila dňa 02.09.2020 len sumu
1 560 Eur, pričom táto suma v plnej výške pohltila dlh len za mal. V. A. (1 300 Eur) a v rozsahu sumy
260 EUR aj dlh za mal. V. A.. Teda žalovaná vedela, že už uhrádza len zostatok, resp. doplatok dlhu

a to len za maloletého V. A. vo výške 1 040 EUR. Aj toto prerieknutie sa žalovanej priamo v odpore
zapadá do celkovej mozaiky a súčasne vyvracia fabuláciu v zmysle ktorej „žalovanej bolo oznámené,
že suma dlžného výživného v trestnom konaní predstavuje výšku 1 040 Eur“, akoby sa snažila navodiť
dojem, že ona mala vedomosť o celkovom dlhu na výživnom len v tejto výške za oboje maloleté deti.
Veď sama uhradila za svojho syna celý dlh vo výške 2600 EUR zo svojho bankového účtu, a to v dvoch
platbách. Záverom ešte žalobkyňa uvádza, že právne posúdenie je vecou súdu. Žalobkyňa trvá na

právnej kvalifikácií sumy 1 040 EUR ako bezúročnej pôžičky, avšak ak by mal súd za to, že k poskytnutiu
pôžičky nedošlo, potom je potrebné ponímať toto plnenie ako peňažné plnenie bez právneho dôvodu, t.j.
ako bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí zo strany žalovanej bezpodmienečne vrátiť. Preto sú právne
závery žalovanej vyjadrené v závere odporu bezpredmetné. Ak sa niekto obohacuje na niečí úrok, tak je
to žalovaná na úkor žalobkyne, a nie naopak. Prílohou vyjadrenia bolo uznesenie o zastavení trestného

stíhania obvineného V. A. zo dňa XX.XX.XXXX a výpis pohybov na účte žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení doručenom dňa 11.05.2022, ktoré označila ako svedectvo uviedla,
že z dôvodu zdravotných ťažkostí rizikového tehotenstva by chcela poskytnúť svedeckú výpoveď o tom,
ako sa udiali skutočnosti ohľadom predmetnej pôžičky pre žalovanú. V septembri 2020 z dôvodu dlžnej

sumy na výživnom jej na súkromný účet prišli od žalovanej peniaze za výživné na maloletých synov V.
A., nar. XX.XX.XXXX a V. A., nar. XX.XX.XXXX vo výške 1 550 eur (dňa XX.XX.XXXX) a vo výške 1 040
eur (dňa XX.XX.XXXX). Dňa XX.XX.XXXX jej volal V. A. - exmanžel a syn žalovanej. Do telefónu plakal,
že sa boji trestného stíhania, a že si už požičajú na uhradenie zvyšnej časti výživného /tých 1 040 Eur/.
Zároveň ju začal úpenlivo prosiť, že žalovaná potrebuje požičať naspať tých zaplatených 1 040 eur.

V slabej chvíľke súhlasila, no pod podmienkou a prísľubom, že jej ich žalovaná vráti do XX.XX.XXXX.
Dohodli sa, že do poznámky banky napíše poznámku, aby to bolo zrejmé, že je to od nej pôžička splatná
do XX.XX.XXXX. Trvá na tvrdení že nejde o duplicitnú platbu - ako uvádza žalovaná. Dňa XX.XX.XXXX
doplatila výživné za syna V. A. a následne telefonátom zo strany jej syna V. A., ktorý konal v jej mene,
si žalovaná od nej tie peniaze požičala naspäť.

7. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobkyňa zotrváva na
podanej žalobe a odkazuje na jej písomné vyhotovenie. Dodala, že žalobkyňa na základe zmluvy o
pôžičke prevodom cez účet poskytla žalovanej sumu 1 040 eur, ktorú mala žalovaná vrátiť žalobkyni
do XX.XX.XXXX. Žalobkyňa je matkou dvoch maloletých detí, a to syna V. a V., na ktoré syn žalovanej

V. A. dlhoval výživné, a preto bolo začaté trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy. Dňa
XX.XX.XXXX bol uhradený dlh na výživnom vo výške 1 560 eur a dňa XX.XX.XXXX bol uhradený
zvyšok dlhu vo výške 1 040 eur, teda celkom bolo uhradených na dlžnom výživnom 2 600 eur. Z tohto
dôvodu bolo trestné stíhanie preto zastavené. Jedinou osobou, ktorá sa bezdôvodne obohatila na úkor
žalovanej je syn žalovanej V. A., namiesto ktorého žalovaná poskytla plnenie, pretože ide o bezdôvodné

obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka.
Výživné je v podstate opakujúcou sa dávkou, a preto od podania návrhu dlh na výživnom vzrástol a
od mesiaca december 2019 do mesiaca september 2020 tento dlh predstavoval sumu 2 600 eur. Otec
maloletých detí si dlhodobo neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Výživné mal otec maloletých platiť do
15. dňa v mesiaci vopred, čo znamená, že výživné za mesiac október 2020 mal zaplatiť do XX.XX.XXXX

čo sa aj stalo, preto potom zanikla trestnosť.

8.Právnyzástupcažalovanejuviedol,žetaktiežzotrvávanadoterajšíchpísomnýchvyjadreniachvcelom
rozsahu nikdy nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, tak ako to tvrdí žalobkyňa. Je pravdou, že žalovaná
dňa XX.XX.XXXX uhradila sumu 1 560 eur, t.j. dlžné výživné za svojho syna s tým, že následne mal

telefonický rozhovor syn žalovanej, že preto, aby sa trestné stíhanie zastavilo je potrebné ešte doplatiť
ďalších 1 040 eur. Z tohto dôvodu sa uskutočnil telefonický rozhovor medzi žalobkyňou a žalovanou za
prítomnosti dvoch svedkov a po telefonickom rozhovore v ten istý deň žalovaná uhradila namiesto syna 1
040 eur, aby sa zastavilo trestné stíhanie s tým, že bola ústna dohoda, že žalobkyňa vráti žalovanej sumu1 040 eur. Žalovaná si však nevšimla doklad, ktorý dostala, že na ňom bola poznámka, pôžička, ktorá má
byť vrátená do XX.XX.XXXX. Na č.l. 1 vyšetrovacieho spisu, v trestnom oznámení zo dňa XX.XX.XXXX,
je uvedené, že syn žalovanej dlhoval na výživnom sumu 1 300 eur. Na č.l. 17 spisu, a to v uznesení

polície zo dňa XX.XX.XXXX o začatí trestného stíhania je uvedený dlh vo výške 1 560 eur. Na č.l. 29
vo výpovedi žalobkyne, ktorá dňa XX.XX.XXXX vypovedala o tom, že jej bývalý manžel jej dlhuje na
výživnom sumu 1 560 eur. Žalovaná hradila za svojho syna žalobkyni sumu 1 560 eur z titulu dlžného
výživného a suma 1 040 eur mala byť uhradená s tým, že bola potom vrátená žalobkyňou žalovanej.
Medzi stranami sporu nebola uzavretá žiadna zmluva o pôžičke, nebola ani takáto vôľa strán sporu.

9. Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že dňa XX.XX.XXXX bola so svojou dcérou v I.
a keď sme sa vrátili domov syn V. A. jej volal, že mu volali z polície, že je potrebné uhradiť ešte 1 040
eur ako dlh na výživnom. Ona sa ho pýtala prečo je to potrebné, keď už uhradili 1 560 tak povedal, že on
nevie, aby prišli do I.. Synovi z polície z I. zavolali, že keď zaplatí 1 040 eur, tak sa trestné stíhanie, teda
žaloba stiahne. V I. sa stretli so synom, boli v aute, jej syn, ona a jej dcéra, keď syn vytočil telefónom

žalobkyňu a pýtal sa jej, za čo je potrebné zaplatiť sumu 1 040 eur. Žalobkyňa doslova povedala: „Ja
neviem, len to uhraďte a ja peniaze vrátim.“ Na základe toho potom uhradila v ten deň na účet žalobkyne
sumu 1 040 eur a o dva dni na to jej prišli peniaze od žalobkyne. Nevšimla si čo bolo napísané na výpise
z účtu, že išlo o nejakú pôžičku a ja som si v živote predtým od žalobkyne nepožičala ani cent. Peniaze,
ktoré žalobkyňa poslala prišli a skutočne potvrdzuje ich prijatie. Na doplňujúcu otázku súdu žalovaná

uviedla, že skutočne v septembri 2020 uhradila namiesto svojho syna žalobkyni prvýkrát 1 560 eur a
následne uhradila 1 040 eur a nepopiera skutočnosť, že žalobkyňa jej po úhrade sumy 1 040 eur vrátila
o dva dni na to sumu 1 040 eur.

10. Svedok V. A. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že jedného dňa mu zavolali z polície, že

bolo podané trestné oznámenie na neho, že nezaplatil výživné. Tak šiel na políciu, kde ho vypočuli a
povedali mu, že nezaplatil výživné vo výške 1 560 eur a bolo by dobré, aby sa táto suma zaplatila, že
trestné stíhanie bude zastavené. Z polície išiel domov, porozprával sa so svojou matkou, teda žalovanou
a vysvetlil jej o čo ide. Spoločne s matkou šli do I., kde matka v banke uhradila 1 560 eur a on doklad
z banky odniesol na políciu na podateľňu. O dva dni na to mu opätovne volali z polície, že je potrebné

doplatiť ešte sumu 1 040 eur a opätovne volal svojej matke a jej vysvetlil, že je potrebné ešte doplatiť
sumu 1 040 eur. Potom sa stretli v ten deň v I. za P. K. v aute, kde vytočil telefónom svoju exmanželku
a zapol reproduktor, aby počula rozhovor jeho matka aj sestra a pýtal sa ex manželky: „M., za čo mám
platiť ďalšie peniaze“. Ona na to mala povedať, že nevie, ale aby to uhradili, že ona peniaze vráti a že
trestné stíhanie bude zastavené. Preto potom išli do banky, matka opätovne uhradila sumu 1 040 eur,

doklad odniesli na políciu a išli domov. Následne mu matka povedala, že peniaze 1 040 eur poslala
žalobkyňa späť. Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že nikdy nedohadoval so žalobkyňou poskytnutie
peňazí pre jeho matku, teda žalovanú. Jeho matka, teda žalovaná ho nepoverila ústne alebo písomne,
aby vybavil poskytnutie pôžičky od žalobkyne pre žalovanú.

11. Svedkyňa L. K. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že nepamätá sa presne, kedy boli s
matkou v I.. Následne sa vrátili domov, kedy im volal jej brat, a povedal, že mu volali z polície, že je
potrebné zaplatiť ešte 1 040 euro, aby bolo trestné stíhanie stiahnuté. Išli preto s matkou opätovne do I.,
kde sa stretli aj s bratom za P. K. v I. a v aute brat vytočil telefónom svoju exmanželku M., telefón zapol
na reproduktor a doslova sa jej opýtal: „M., za čo mám platiť ďalšie peniaze.“ Ona na to mala povedať:

„Ja neviem, len to vyplať a trestné stíhanie sa zastaví a ja peniaze vrátim.“ Na základe toho potom šli
do banky, kde matka uhradila 1 040 eur a doklad o úhrade zaniesli na políciu. O dva dni žalobkyňa
poslala peniaze žalovanej. Na doplňujúce otázky uviedla, že žalovaná si nikdy nepožičiavala peniaze
od žalobkyne a ani od nikoho iného. Nemá vedomosti o tom, aby jej matka mala poveriť jej brata, aby
mal sprostredkovať nejakú pôžičku zo strany žalobkyne pre jej matku.

12. V trestnom oznámení zo dňa XX.XX.XXXX na č.l. 1 vyšetrovacieho spisu Č.: U.-XXX/MO-C.-XXXX
je uvedené, že V. A. ku dňu podania trestného oznámenia dlhoval na bežnom výživnom celkovú sumu
1 300 Eur (výživné za január, február, marec, apríl, máj 2020).

13. V uznesení o začatí trestného stíhania zo dňa XX.XX.XXXX na č.l. 17 vyšetrovacieho spisu Č.: U.-
XXX/MO-C.-XXXX je uvedené, že V. A. si od mesiaca december 2019 doposiaľ (do 18.05.2020) neplní
vyživovaciu povinnosť, čím mu vznikol dlh na výživnom vo výške 1 560 Eur za šesť mesiacov.14. V zápisnici o výsluchu poškodenej zo dňa XX.XX.XXXX na č.l. 29 vyšetrovacieho spisu Č.Z.: U.-
XXX/MO-C.-XXXX je uvedené, že V. A. jej k dňa XX.XX.XXXX nezaplatil ani len čiastočné výživné na
mesiace január, február, marec, apríl, máj, jún 2020 a preto jej dlhuje celkovú sumu 1 560 Eur.

15. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

16. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po

uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu

17. Podľa § 559 OZ, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

18. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

19. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

20. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

21.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Vykonaným dokazovaním, a to oboznámením sa s obsahom žaloby, písomných vyjadrení žalobkyne

a žalovanej, prednesom právnych zástupcov žalobkyne a žalovanej, výsluchom žalovanej a svedkov,
oboznámenímstrestnýmoznámením,uznesenímovzneseníobvineniaazápisniceovýsluchžalobkyne
ako poškodenej v trestnom konaní, výpisov z účtu žalobkyne aj žalovanej, súd zistil tento skutkový a
právny stav:

24.Zmluvaopôžičkemácharakterreálnej(nielenkonsenzuálnej)zmluvy,pretoženavznikzáväzkového
vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet
dlžníka (pri peňažnej pôžičke), alebo odovzdaním z „ruky do ruky“ (pri nepeňažnej pôžičke). Veriteľ je
zároveň povinný umožniť, aby dlžník nadobudol vlastnícke právo k požičanej veci, a to neobmedzené
právom inej osoby. Vlastnícke právo k požičanej veci prechádza na dlžníka v momente jej odovzdania

(§ 133 OZ). Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.06.2010 sp. zn. 3Cdo 325/2009). Vznik pôžičky
predpokladá: a) dohodu strán, b) skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Dohoda strán vyjadruje ich
vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana vráti
po čase veci toho istého druhu. Táto dohoda nemusí nevyhnutne riešiť splatnosť pôžičky ani to, či ide o

odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu. Inak táto dohoda musí vyhovovať náležitostiam pre zmluvy vôbec.
Nazákladedohodyvzniknepôžičkovýpomermedziveriteľomadlžníkomavjehorámcinajmäpovinnosť
veriteľa odovzdať predmet pôžičky a oprávnenie dlžníka požadovať jeho odovzdanie. Samotná pôžička
vznikáodovzdanímpredmetupôžičkydlžníkovi.Odovzdaniemázanásledokzániktejtopovinnosti,resp.
oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané veci. Dlžník je tiež povinný platiť úroky,

ak boli dohovorené, príp. ak aj bez dohovoru z nejakého zákonného predpisu vznikne preňho taká
povinnosť. Ak dlžník nevrátil veriteľovi predmet pôžičky včas alebo vrátil niečo iné, čo bolo predmetom
zmluvy alebo vrátil len časť pôžičky, dostáva sa do omeškania. Veriteľ môže v takom prípade uplatňovať
práva uvedené v ustanovení § 517 a nasl. OZ. Svoje právo si môže uplatniť i na súde žalobou o
vrátenie pôžičky (actio certae creditae pecuniae). V prípadnom spore o vrátenie požičanej sumy má

žalobcabremenotvrdenia,žesožalovanýmdlžníkomuzavrelzmluvuopôžičke,žemuposkytolfinančné
prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola
uzavretá zmluva o pôžičke, a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené, spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto
skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno o existencii právnejskutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, spočíva na dlžníkovi. Vrátenie veci zahŕňa v sebe aj
povinnosť dlžníka previesť na veriteľa vlastnícke právo k vrátenej veci.

25. Pokiaľ sa žalovaná proti žalobe bránila tým, že so žalobkyňou neuzavrela zmluvu o pôžičke a
peniaze, ktoré jej žalobkyňa zaslala boli len peniaze, ktorý jej vrátila nakoľko ona ako žalovaná jej
uvedenú sumu zaslala skôr, bolo jej povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať.

26. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o

bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať. Podľa čl. 8 základných princípov Civilného sporového poriadku, strany sporu sú povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to
v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú
povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Strana sporu,
ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe

takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie
je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, ani
na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Medzi

povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak ide o skutočnosť rozhodnú
podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu
sporu väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám sporu ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje

jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané,
jednak nositeľa dôkazného bremena. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí
tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Je na žalobcovi, aby
preukázal uzatvorenie zmlúv o pôžičke a na žalovanom, aby tvrdil a preukazoval, že požičané peňažné
prostriedky boli vrátené alebo ich nie je povinný vrátiť z iného dôvodu.

27. V tomto konaní je nesporným pohyb peňazí. Žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX prijala od žalovanej sumu
1 560 Eur a následne dňa XX.XX.XXXX Eur sumu 1 040 Eur. Žalobkyňa zaslala dňa XX.XX.XXXX
žalovanej sumu 1 040 Eur. Takýto pohyb peňazí žalobkyňa spolu so žalovanou potvrdili, rovnako takýto
pohyb potvrdzujú aj predložené výpisy z účtov.

28. Sporným bol právny dôvod pohybu peňazí. Žalobkyňa tvrdila, že šlo o pôžičku, ktorú poskytla
žalovanej po tom, čo žalovaná v plnom rozsahu uhradila dlžné výživné za jej syna - exmanžela
žalobkyne. Naopak žalovaná spočiatku tvrdila, že suma 1 040 Eur, ktorú predtým zaplatila žalobkyni, jej
bola zo strany žalobkyne vrátená z dôvodu, že jej syn, ktorý dlhoval žalobkyni výživné, výživné sčasti

(vo výške 1 040 Eur) zaplatil a došlo k duplicitnej platbe, ktorá nebola v konaní žiadnym spôsobom
dokázaná. Následne žalovaná uvádzala, že sumu 1 040 Eur zaplatila z dôvodu, aby bolo trestné stíhanie
voči jej synovi zastavené, aj keď nevedela z akého dôvodu má doplatiť 1 040 Eur, nakoľko už predtým
zaplatila za svojho syna dlžné výživné vo výške 1 560 Eur. Súd vykonaným dokazovaním má za to,
že dlžné výživné k dňu XX.XX.XXXX bolo vo výške 2 600 Eur, nakoľko výživné je opakujúce plnenie,

ktoré je potrebné plniť opakovane a ak nedochádza k jeho plneniu, tak sa dlh na výživnom zvyšuje,
v konkrétnom prípade sa dlh na výživnom každý mesiac zvyšoval o 260 Eur (2 x 130 Eur), preto v
trestnom oznámení zo dňa XX.XX.XXXX je uvedená suma 1 300 Eur, v uznesení o začatí trestného
stíhania zo dňa XX.XX.XXXX (o mesiac neskôr, teda + 1x260 Eur) je suma 1 560 Eur a v uznesení o
zastavení trestného stíhania zo dňa XX.XX.XXXX (o päť mesiacov neskôr, teda 5x260 Eur) je suma 2

600 Eur. Peňažné plnenia zo strany žalovanej voči žalobkyni, ktorá žalobkyni zaslala dňa XX.XX.XXXX
a dňa XX.XX.XXXX boli úhradou dlžného výživného za jej syna, o tom v konečnom dôsledku svedčí aj
doplňujúca informácia ktorá bola uvedená pri oboch platbách v znení „doplatok vyzivne V. A.“. Ak by totiž
nebolo uhradené dlžné výživné v celom rozsahu nemohlo by dôjsť k zastaveniu trestného stíhania (suma
1 560 Eur by postačovala do XX.XX.XXXX nie do XX.XX.XXXX). Na základe vyššie uvedeného preto

žalobkyňa nebola povinná vrátiť žalovanej žiadne finančné prostriedky tak ako to tvrdí žalovaná. Pre
uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne
alebo konkludentným spôsobom, k jej uzavretiu zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky
veriteľom dlžníkovi. V danom prípade boli peniaze zo strany žalobkyne poskytnuté žalovanej, čižepodmienka skutočného odovzdania bola naplnená, nakoľko žalovaná popiera ústne uzatvorenie zmluvy
o pôžičke so žalobkyňou a takáto forma uzatvorenia zmluvy je v súčasnej dobe ťažko dokázateľná súd
má za to, že k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke došlo ak nie ústne tak konkludentným spôsobom (čo nič

nemení na tom, že k uzavretiu došlo). Že šlo o pôžičku je zrejmé aj z poznámky, ktorú uviedla žalobkyňa
k platbe, ktorou poskytla finančné prostriedky žalovanej, v ktorej bolo uvedená aj doba splatnosti pôžičky
a ktorá znela „pozicka A. do XX.XX.XXXX“. Ak žalovaná nemala záujem si peniaze od žalobkyne požičať
mala jej ich ihneď po prijatí vrátiť, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, žalobkyňa nedlhovala žalovanej
žiadne peniaze, ktoré by jej mala vrátiť.

29. Súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a vec právne posúdil tak, že dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná, preto rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1 040
Eur ako istinu spolu s úrokmi z omeškania, ktorý je určený v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z , nakoľko základná úroková sadzba v čase omeškania žalovanej bola 0,00% (5% + 0,00%), t.j. súd
zaviazal žalovanú na úrok z omeškania vo výške 5% z dlžnej sumy, ktorý plynie od nasledujúceho dňa,

po dni, do ktorého bola žalovaná povinná uvedený dlh splniť, t.j. od 01.01.2021 do zaplatenia.

30. Súd zároveň s poukazom na § 232 ods. 3 CSP predĺžil splatnosť na 15 dní, nakoľko má za to, že
zákonnálehotatrochdníbybolaprežalovanúneprimeraneprísnavzhľadomnajejpríjem.Takátoúhrada
je podľa názoru súdu v možnostiach a schopnostiach žalovanej aj v súlade so záujmom žalobkyne.

31. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a priznal žalobkyni vo vzťahu k žalovanému
náhradu trov konania v rozsahu 100%, z dôvodu, že žalobe bolo vyhovené. O výške trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, tak ako to vyplýva
z § 262 ods.2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.