Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 21, 2022

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/795/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613207399
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Žigo

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2022:1613207399.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

D. súd Malacky, sudcom JUDr. Rastislavom Žigom, v právnej veci žalobcu: L., narodený XX.XX.XXXX,

trvale bytom M. prechodný pobyt M. proti žalovaným: 1/ Z. narodený XX.XX.XXXX, bytom I. 2/ U.,
narodená: XX.XX.XXXX., bytom G. 3/ B., narodená XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, 4/ X. narodená
XX.XX.XXXX, . bytom U. 5/ U. narodený XX.XX.XXXX, bytom G. 6/ U. narodený XX.XX.XXXX, bytom
G., 7/ mal. U., narodená XX.XX.J., bytom G. zastúpená zákonnou zástupkyňou žalovanou 2/, 8/ mal. U.
narodená XX.XX.XXXX, bytom G., zastúpená zákonnou zástupkyňou žalovanou 2/, o zaplatenie 3878
€, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovaným 1/ až 8/ priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi, o
ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.06.2013 domáhal voči pôvodným žalovaným 1/ až 4/,
aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 3878 € titulom náhrady škody na uložených veciach.
Tvrdil, že spolu so žalovanými 1/ až 3/ je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu so súpisným
číslom XXX v P. Predmetnú nehnuteľnosť obýval s manželkou do 23.07.2011. Keď odišiel mal v dome
ponechať hnuteľné veci uvedené v žalobe, ktorých hodnotu si vyčísli na 3878 €. Začiatkom februára

2011 mali žalovaní 1/ až 3/ v jeho neprítomnosti a bez jeho súhlasu prenajať predmetný spoločný dom
manželom I. a X. K.. Žalovaný 3/ a 4/ mu telefonicky oznámili, že všetky jeho veci, ktoré ponechal
v dome vysťahujú do kotolne. Žalovaná 3/ mu povedala, že sa o veci nemusí báť, že ich nafotili a
uzamkli v kotolni. Žalobca tvrdil, že keď si prišiel dňa 20.06.2011 spoločne s manželkou veci vyzdvihnúť
zistil, že sa veci v uzamknutej kotolni nenachádzajú. Z uvedeného dôvodu podal trestné oznámenie na
neznámeho páchateľa pre prečin krádeže. Z výsluchu v trestnom konaní malo vyplynúť, že niektoré veci,
ktoré mali byť podľa prísľubu žalobcov uzamknuté v kotolni, sa nachádzali v prenajatých priestoroch,

boli používané alebo poškodené a zničené, prípadne sa nenašli vôbec. Nájomná zmluva mala byť
uzatvorenámedzižalovanými1/až3/ažalovaným4/.Podľažalobcuzostranyžalovanýchaichkonaním
došlo pri vzniku nájmu k predmetnej nehnuteľnosti k protiprávnemu konaniu tým, že odporcovia 1/ až
4/ boli povinní veci tam odložené uschovať tak, aby nemohlo dôjsť k ich strane a poškodeniu, pričom
mali porušiť všeobecnú prevenčnú povinnosť.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. XX Ro XXXX/XXXX zo dňa 18.09.2014 voči ktorému podala

žalovaná 4 a pôvodný žalovaný 2/ v zákonom stanovenej lehote odpor. Podľa § 174 ods. 2 vtedy
účinného zákona č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku došlo podaním odporu s odôvodnením
vo veci samej k zrušeniu (zo zákona bez nutnosti rozhodnutia súdom) vydaného platobného rozkazu.Žalovaní boli zaviazaní spoločne a nerozdielne a teda došlo k zrušeniu platobného rozsahu v celom
rozsahu vo vzťahu k všetkým žalovaným.

3. Žalovaná 4/ v odpore zo dňa 10.10.2014 uviedla, že necíti žiadnu zodpovednosť, v čase keď si s
manželom dom prenajala, žalobca sa už z neho odsťahoval a niektoré jeho veci boli uložené v bývalej
kuchyni starej mamy, kde je kotolňa. Dňa 20.06.2011 sa žalobca v dome zastavil, ale nevzal si žiadne
veci. Prišiel následne v mesiaci september 2011 s bielou dodávkou. Žalobca povedal, že si ide pre veci
a jej priateľ jej ich pomáhal nakladať. Žalobca si bral televízor, prehrávač, rádiá, radiátor, zobral si aj

prenosnúanténu,kobercebehúneaďalšiedrobnéveci.Pýtalasaho,čijetovšetkoaonjejneodpovedal.
Asi trikrát predtým mu telefonovala, aby si veci zobral. Ku krádeži jeho vecí nemohlo dôjsť, pričom išlo
o staré, skoro nepoužiteľné veci. Má za to, že žalobca si vzal všetko, čo bolo jeho. Žiadala žalobu
zamietnuť.

4. Pôvodný žalovaný 2/ v podanom odpore zo dňa 17.10.2014 uviedol, že predmetné veci boli nafotené,

uložené a uzamknuté v kotolni, od ktorej nemal kľúče. Do danej miestnosti nemal žiadny prístup a za
tvrdenú stratu a poškodenie vecí nemôže. Žiadal žalobu zamietnuť.

5. Vtedajšej zástupkyni žalobcu boli predmetné vyjadrenia doručené dňa 01.10.2018, pričom sa k nim
nevyjadrila.

6. V priebehu konania žalovaný 2/ dňa 30.04.2019 zomrel a súd uznesením č.k. 6 C 795/2015 - 65 zo
dňa 16.04.2021 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi žalovaného 2/.

7. Súd zistil, že rozhodnutím Centra právnej pomoci č. 32884/14 zo dňa 05.06.2014 bol žalobcovi

odňatý nárok na poskytnutie právnej pomoci v predmetnom súdnom konaní a jeho právna zástupkyňa
bola s účinnosťou od 31.01.2020 vymazaná zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory a
neoznámila svojho zástupcu ( oznámenie SAK na č.l. 95 spisu). Súd preto konal priamo so žalobcom.

8. Žalobca doručil súdu dňa 21.03.2022 repliku k odporom žalovaných. Uviedol, že doposiaľ mu

neuhradili predmetných 3878 € a ani sa nepokúsili s ním dohodnúť na splácaní. Na uhradení sumy trvá
a právom sa domáha zaplatenia sumy 3878 €, nakoľko veci neprevzal, neodviezol.

9. Žalovaný 1/ doručil súdu dňa 29.04.2022 vyjadrenie k replike žalobcu. Uviedol, že v predmetnom
dome nebýva už od roku 2007 a o údajne odložených veciach nemá žiadnu vedomosť a nevie sa k

nim vyjadriť. Žiadne veci žalobcu z domu neodviezol. Teraz už je predmetný dom predaný. Nájomnú
zmluvu s rodinou K. nepodpísal a v dome im umožnila bývať jeho sestra. Čestne vyhlásil, že žiadne
veci z domu neodniesol, nemá žiadnu vedomosť o ich existencii a žiadal žalobu voči nemu zamietnuť
z dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie.

10. Žalovaná 2/ ( právna nástupkyňa po zosnulom žalovanom 2/) sa písomne vyjadrila tak, že jej zosnulý
manžel nemal nič spoločné s tvrdeným zmiznutím vecí žalobcu. Podľa jej poznatkov si žalobca osobné
veci odviezol dodávkou. Keď prišiel po veci, naložil si iba to, čo uznal za vhodné a ostatné veci nechal
na mieste.

11. Žalovaná 3/ sa k replike žalobcu vyjadrila tak, že žaloba je neopodstatnená a žiada ju zamietnuť.
Uviedla, že jej brat - žalobca bol problémové dieťa, nedokončil školu, kradol, bol aj zatvorený. V roku
2010 ju žalobca kontaktoval, či by mohol bývať v predmetnom dome a ona súhlasila. Býval tam iba
necelý rok a potom všetci odišli bez slova. Dom bol prázdny asi jeden rok a vtedy ju oslovil pán K.
s manželkou, nakoľko nemali kde bývať. Dom im otvorili, pričom v dome bol strašný neporiadok, bol

zdevastovaný. Napriek neporiadku sa pán K. rozhodol, že si ho prenajme, spísali nájomnú zmluvu za
cenu 10 € za nájom. Všetky veci uložili žalobcovi v kotolni a on si ich odviedol v mesiaci september
2011 v bielej dodávke.

12. Súd doručil predmetné vyjadrenia žalobcovi na vedomie, pričom sa k nim písomne nevyjadril.

13. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.07.2022, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobcovi
bolo predvolanie riadne doručené dňa 22.06.2022, pričom sa na pojednávanie nedostavil bez
ospravedlnenia. Na pojednávanie sa taktiež nedostavil žalovaný 5/, pričom predvolanie mu bolodoručené na adresu trvalého pobytu. Vzhľadom na skutočnosť, že sa na pojednávanie nedostavili, svoju
neúčasť neospravedlnili a nežiadali o odročenie pojednávania, súd podľa § 180 CSP rozhodol, že vec
prejedná v neprítomnosti žalobcu a žalovaného 5/.

14. Súd vykonal výsluch prítomných žalovaných 1, 2, 3, 4 a 6 a vykonal dokazovanie oboznámením
vyšetrovacím spisom OO PZ E.. ČVS:D. ako aj listinnými dôkazmi a to výpismi z listu vlastníctva č.
XXX, XX, uznesením OO PR E.. D. zo dňa 23.10.2011, žiadosťami o vyplatenie finančných prostriedkov
z prenajatého rodinného domu, žiadosťou o vrátenie podielu, zápisnicou o výsluchu poškodeného zo

dňa 20.06.2011, potvrdením o podaní oznámenia zo dňa 20.06.2011, fotodokumentáciou predloženou
žalovanou 3/ a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci.

15. Žalovaný 1/ vypovedal, že žalobca si v žalobe vymýšľal a chce sa na ich úkor obohatiť. Žalovaný 1/
v dome nebýval, o veciach uplatnených v žalobe nič nevie.

16. Žalovaná 2/ vypovedala, že žaloba je vymyslená a nevie sa vyjadriť k veciam, ktoré majú byť
predmetom náhrady škody. V prednese taktiež uviedla, že niektoré veci si odviezol dodávkou a nič mu
nezničila.

17. Žalovaná 3/ uviedla, že keď dom otvorili, boli v dome iba nejaké staré šaty po zemi, rozobraté rádiá.

Bola tam aj jej sedačka. Žalobca si dal do kúpeľne kachle a bol tam obhorený strop. Nič z tých vecí
nevzala, nepredala a ani nespálila. Bol tam malý televízor, ktorí dali do kotolne aj tie šaty. Žalobca si
pre veci nechcel prísť. Všetko bolo uzamknuté. Potom jej manželka žalobcu vypisovala výhražné sms,
že sú zlodeji a nadávky vo dne v noci.

18. Žalovaná 4/ uviedla, že v dome boli iba veci, ktoré odfotila. Žalobca chce od nich bezdôvodne
peniaze, nevie ako si vôbec vyčíslil škodu, popiera, že by tam tieto veci boli a popiera ich hodnotu.
Žalobca prišiel a veci si odviezol.

19. Súd výsluch samotného žalobcu nevykonal, keďže tento sa na pojednávanie nedostavil bez

ospravedlnenia a teda je zrejmé, že nemal záujem vo veci vypovedať. Navyše svoje skutkové tvrdenia
uviedol v žalobe a replike. V danom prípade nebol žiadny dôvod odročovať pojednávanie za stavu, keď
sám žalobca neprejavil žiadnu aktivitu v konaní a svoju neúčasťou na pojednávaní sa sám pripravil o
možnosť svojho výsluchu.

20. Súd taktiež nevykonal výsluch svedka navrhnutého v žalobe označeného ako G. keďže žalobca vo
vzťahu k predmetnému dôkazu neuviedol, akú tvrdenú skutočnosť týmto dôkazom chce preukázať a
navyše ani nešpecifikoval aký má vzťah osoba svedka k prejednávanej veci. Žalobca súdu neuviedol
skutočnosti, ktoré by umožňovali posúdiť účelnosť predmetného výsluchu, keď podľa údajov uvedených
v žalobe by malo ísť o nešpecifikovanú osobu zo vzdialeného prešovského kraja. Bolo na žalobcovi, aby

súdu ozrejmil dôvody pre ktoré navrhoval vykonať predmetný výsluch. Pokiaľ účastník navrhne súdu
dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať, lebo inak sa vystavuje
možnosti, že súd nevykoná dokazovanie dôkazom, ak nebude zrejmý účel vykonania dokazovania.
Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy / O.. Súd preto vyhodnotil predmetný dôkaz ako nehospodárny. Avšak súd navyše

udáva, že samotným výsluchom svedka by nebolo možné aj tak v konečnom dôsledku preukázať
jednotlivé predpoklady zodpovednosti za škodu (najmä výšku škody). Za stavu pasívneho správania
žalobcu, ktorý sa súdneho pojednávania nezúčastnil a ani nereagoval na repliky žalovaných by bolo
odročenie pojednávania nehospodárne a vo vzťahu k žalovaným, ktorý sa riadne na pojednávanie
dostavili nespravodlivé.

21.Žalobcanapreukázaniedôvodnostipodanejžalobypredložilsúduibavýpisyzlistuvlastníctvač.XXX
a XX katastrálne územie P. zo dňa 20.07.2011, pričom však medzi stranami bolo vtedajšie podielové
spoluvlastníctvo k rodinnému domu nesporné a uznesenie OO PZ E..k. D. zo dňa 23.10.2011, ktorým
bolo trestné konanie prerušené.

22. Taktiež navrhol vykonať dokazovanie vyšetrovacím spisom OO PZ E.. ČVS:D. Súd predmetný dôkaz
na pojednávaní vykonal a oboznámil s jednotlivými časťami vyšetrovacieho spisu. Obvodné oddelenie
Policajného zboru Rohožník uznesením zo dňa 20.06.2011 č. D. začalo trestné stíhanie pre prečinkrádeže,keďžezistenéskutočnostinasvedčovali,ženeznámypáchateľvnezistenejdobeod23.07.2010
do 20.06.2011 v obci P. mal bez použitia násilia odcudziť rôzne veci z kotolne rodinného domu a spôsobiť
škodu 1305 €. Ako už súd uviedol trestné stíhanie bolo uznesením zo dňa 23.10.2011 prerušené, keďže

sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce začať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Žalobca ako
poškodený vypovedal na polícii, že do dňa 23.07.2010 býval v dome s manželkou a deťmi. Jeho sestra
B. spolu s I. K. mu oznámili telefonicky, že mu vysťahujú veci do kotolne. Sestra mu povedala, že sa o
veci nemusí báť. Keď dňa 20.06.2011 prišiel k rodinnému domu zistil, že kotolňa bola uzamknutá a kľúč
mu priniesol I. K.. Po otvorení dverí mal zistiť, že tam chýba 3 vecí a tvrdil, že mu niekto veci odcudzil. Mal

podozrenie, že veci mohol vziať jeho brat U. L.. V trestnom konaní bola vypočutá manželka žalobcu U.
L., ktorá vypovedala, že bolo ukradnutý aj viac vecí celkovo v hodnote 4793 €. Pani K. jej pred policajtom
povedala, že má všetko nafotené. Viac k veci neuviedla. V trestnom konaní bola vypočutá aj žalovaná
4/, ktorá uviedla, že v predmetnom dome býva v podnájme. Pred nasťahovaním do domu museli dom
vypratať, nakoľko tam bolo všetko plesnivé, dom bol zatuchnutý. Veci riadne vyfotili a predložila polícii
fotografie. Uviedla, že televízor v dome nebol, bol tam iba malý televízor čiernej farby, DVD tam tiež

nebolo, koberce sú stále v dome, šaty zabalili do vriec a odniesli do kôlne. Kuchynský riad v dome bol
celý plesnivý a tento ani nepatril žalobcovi ale B. O.. Mixér je stále v dome. V dome bola prasknutá
plastová vanička a bola natoľko poškodená, že ju vyhodili. Anténa od televízoru je stále v dome. Žehliaca
doska bola celá plesnivá, rýchlovarná kanvica a ani zastrihávač vlasov tam neboli. Servisná súprava
šálok je stále v dome. Pérové paplóny sú stále v kotolni domu. Veci ukázala aj U. L., ktorá si veci nevzala,

zobrala si len rodné listy detí a ostatné veci tam nechala. Uviedla, že žiadne veci z domu neodcudzila
a ani nepredala. Pôvodný žalovaný 2/ U. L. v trestnom konaní vypovedal, že žalobca mal v minulosti
uskladnené veci v kotolni, ktoré získal z rôznych miest a ktoré následne rozobral o žalobca odniesol do
zberných surovín. Žalobcovi zostal iba televízor a ohrievač, tieto veci boli zamknuté v kôlni. Poprel, že
by žalobcovi odcudzil nejaké veci a uviedol, že žalobca si sám zlikvidoval veci. Zo záznamu zo šetrenia

polície zo dňa 20.06.2011 súd zistil, že po príchode hliadky bolo zistené, že žalobca s manželkou prišiel
do rodičovského domu, pričom súčasný nájomca domu pán K. uviedol, že si tento riadne prenajíma
od žalovanej 3/. Uviedol, že veci, ktoré boli v dome nafotili a uložili do kotolne a túto zamkli reťazou a
visiacim zámkom. Do uvedenej kotolne nechodili. Uviedol, že žiadne veci nezobrali. Hliadka zistila, že
reťaz bola na dverách kotolne neporušená a pani L. vynášala veci z kotolne. Tvrdila, že chýbajú nejaké

veci, pričom na otázku hliadky, ktoré veci chýbajú, začala nelogicky, že všetky veci. Uviedli, že zvyšné
veci odnesú neskôr.

23. Žalobca spolu s replikou doručil súdu žiadosti o vyplatenie podielu zo dňa 09.7.2011 a 08.08.2011,
ktoré sa však netýkajú predmetu sporu, ale ide o žiadosť o vyplatenie podielu s dedičstva.

24. Žalovaná 4/ predložila súdu fotografie s popisom, na ktorých je vidieť interiér domu v ktorom sú
pohádzané rozhádzané veci na zemi prevažne oblečenie zjavne bez akejkoľvek oceniteľnej hodnoty,
veci,ktorésanachádzalinadvorespopisom,žeišloonadvorezamrznutýaplesnivýkoberec,povešané
bundy na polámanom vešiaku na prádlo.

25. Podľa § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.12.2011, ak čo len jeden z
odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom
rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z
ktorých každý koná sám za seba ( § 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách

konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.

26. Podľa § 470 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento
zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať

ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentácii konania, ak by boli v neprospech strany.

27. Podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o splnení povinnosti.

28. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.29. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

30. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

31. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
( ušlý zisk).

32. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

33. Žalobca sa v spore domáhal náhrady majetkovej škody na veciach z dôvodu tvrdeného porušenia
všeobecnej prevenčnej povinnosti zo strany pôvodných žalovaných 1 až 4/ ku ktorej malo dôjsť ich

spoločným konaním ako škodcov. Súd preto uvádza, že povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym
dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu, pričom dôvodom vzniku tohto záväzku je protiprávne
konanie škodcu. Obsahom tohto záväzkového vzťahu je povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil inému
( škodca), ju nahradiť, a právo subjektu, ktorému bola škoda spôsobená, uplatniť právo na náhradu
škody. Ak škodu spôsobili spoločne viacerí škodcovia, zodpovedajú za ňu spoločne. Predpokladmi

vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú 1/ protiprávny úkon, 2/ ujma, 3/ príčinná súvislosť medzi
predpokladmi uvedenými v bode 1/ a 2/ a napokon 4/ zavinenie. Aj porušenie prevenčnej povinnosti
v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka môže založiť všeobecnú zodpovednosť za škodu v zmysle §
420 Občianskeho zákonníka a považuje sa za protiprávny úkon spôsobilý vyvolať vznik škody. Dôkazné
bremeno o tom, že sa pôvodní žalovaní 1/ až 4 dopustili protiprávneho konania, o tom, že vznikla škoda,

aký je jej rozsah a, že k škode došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaných zaťažovala
poškodeného, t.j. žalobcu.

34. Po oboznámení sa s písomnými podaniami strán sporu a po vykonaní dokazovania súd dospel
k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žalobu je potrebné zamietnuť. Súd vec právne

posúdil ako peňažný nárok uplatnený z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle §
415, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca bol preto v spore povinný preukázať predpoklady
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu a teda protiprávny úkon, ujmu, príčinnú súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a vznikom ujmy a zavinenie. V prvom rade žalobca nepreukázal, že by sa
jednotliví pôvodní žalovaní 1/ až 4/ dopustili protiprávneho konania, či už samostatne alebo spoločným

konaním, ktoré malo spočívať v zanedbaní prevenčnej povinnosti. Žalobca tvrdil, že žalovaní 1/ a 3/ a
pôvodný žalovaný 2/ porušili prevenčnú povinnosť ako podieloví spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti
a žalovaný 4/ ako nájomník tvrdenej nehnuteľnosti tým, že vysťahovali jeho veci, tieto mali používať
a nevyhovujúco uskladniť. Zo žaloby vyplýva, že žalobca bol vo februári 2011 telefonicky informovaný
žalovanou 3/ o tom, že jeho veci budú uložené a uzamknuté v kotolni, pričom zo žaloby nevyplýva, že

by s týmto konaním žalovanej 3/ nesúhlasil. Žalobca si prišiel po svoje veci podľa vlastného tvrdenia
až o štyri mesiace dňa 20.06.2011, pričom ako vyplýva aj z vyšetrovacieho spisu ako aj z jeho tvrdení,
zámok na kotolni, v ktorej mal žalobca veci uskladnené nebol porušený. Už na tomto mieste je potrebné
poznamenať, že žalobca sa bez vysvetlenia viac ako štyri mesiace o svoje veci nezaujímal a nechal
ich uložené v dome o ktorom vedel, že je v prenájme tretej osoby. Žalobca mal zistiť, že mu určité

veci chýbajú, pričom však skutočnosť, že by došlo k zničeniu alebo odcudzeniu akejkoľvek veci v
jeho vlastníctve nepreukázal. Tvrdenie žalobcu, že z výsluchu v trestnom konaní malo vyplynúť, že
niektoré veci, sa nachádzali v prenajatých priestoroch, boli používané alebo poškodené a zničené,
prípadne sa nenašli vôbec je neurčité skutkové tvrdenie, pričom žalobca nepreukázal akých vecí sa
toto tvrdenie týka a ani, že by predmetné veci zničili žalovaní a tieto neboli v takomto stave už v čase

odchodu žalobcu z domu. Žalobca dňa 20.06.2011 privolal do rodinného domu políciu, ktorá na mieste
konštatovala, že ( záznam zo šetrenia zo dňa 20.06.2011) miestnosť kotolne bola pri príchode polície
otvorená a na nej bol vysiaci zámok, ktorý nebol poškodený. U. L. - manželka žalobcu vynášala veci z
kotolne, pričom rozprávala nejasno, nekonkrétne a nevedela hliadke polície uviesť aké veci majú chýbať.
Žalobca súčasne podal dňa 20.06.2011 na polícii trestné oznámenie pre trestný čin krádeže, pričom však

trestné stíhanie bolo uznesením zo dňa 23.10.2011 č.k. ORP-XXX/RK-MA-XXXX prerušené, nakoľko
sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce začať trestné stíhanie voči určitej osobe.35. Z výsluchov žalovaných vykonaných na súdnom pojednávaní nevyplynulo, že by títo akúkoľvek vec
žalovaného, ktorá by mala aspoň potenciálne určitú majetkovú hodnotu zničili, či odcudzili. Žalovaní 1/
navyše o žiadny veciach ani nevedel a poprel, že by mal akúkoľvek účasť na prenájme nehnuteľnosti.

Žalovaný 2/ v podanom odpore uviedol, že k veciam žalobcu nemal žiadny prístup a za ich prípadnú
stratu nemôže. Súd taktiež musí uzatvoriť, že žalobca ani nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaných
ako aj skutočnosť, že by tvrdená škoda mala byť spôsobená spoločným konaním žalovaných. V konaní
ani nebolo preukázané, že by všetci žalovaní v 1 až 3/ boli prenajímateľmi nehnuteľnosti, ako to tvrdil
žalobca. Žalovaná 4/, ktorá mala dom v prenájme vypovedala, že žalobca si všetky veci odviezol a veci,

ktoré ostali na mieste vyfotila, pričom išlo o už žalobcom zničené, plesnivé veci bez hodnoty. V konaní
nebolosporné,žežalovaní3/a4/ostatnévecižalobcuuskladniliariadneuzamkli,pričomtakétokonanie
v žiadnom prípade nemožno považovať za porušenie prevenčnej povinnosti.

36. Taktiež tvrdenie žalobcu, že mu vznikla škoda ako aj jeho tvrdenia o údajnej výške škody vecí
neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Žalobca nepreukázal, že mu vznikla majetková ujma

a teda peniazmi merateľná zmena, ktorá nastala na jeho majetku. Pri určení výšky škody na veci
sa vychádza z ceny v čase poškodenia, ktorou treba rozumieť cenu potrebnú na uvedenie veci do
pôvodného stavu, a nie cenu veci všeobecne alebo cenu, za ktorú poškodený vec nadobudol. Pri škode
spôsobenej na starších, použitých alebo opotrebovaných veciach sa zisťuje všeobecná cena, ktorú mali
veci v čase poškodenia, teda nemožno vychádzať z ceny novej veci. Výška náhrady za poškodenú

vec pritom nezávisí od toho, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či zostala
neopravená.Privynaloženíurčitejsumynaopravuvecitrebaodtejtosumyodrátaťsumuzodpovedajúcu
zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením. Rovnako je to pri výmene starej veci, ktorá bola
poškodená, za novú. /rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27.01.2015, sp. zn. 2 Cob 63/2014/
Žalobca nepredložil súdu žiadny dôkaz o existencii predmetných vecí, o tom, že tieto veci neboli zničené

už samotným žalobcom pred jeho odchodom z domu a ani o ich hodnote v čase ich tvrdenej straty,
resp. ich poškodenia. Z fotografií predložených žalovanou 4/, ktorá bola v danom čase nájomníčkou
domu vyplýva, že dom bol v zdevastovanom stave s poškodenou strechou, kde na zemi sa nachádzali
iba pohádzané šaty a na dvore boli zamrznuté koberce a jeden stojan na šaty. Vo svojom písomnom
vyjadrení poprela, že by sa tam nachádzalo také množstvo vecí ako uvádzal žalobca, pričom ostatné

veci uskladnili. Žalobca v žalobe veci, ktoré mu mali byť odcudzené ( resp. zničené) ani dostatočne
nešpecifikoval ( napr. pár dámskej obuvi, dámske oblečenie a pod.) a nie je zrejmé ako určil ich hodnotu
uvedenú v žalobe. Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie vzniku škody a taktiež jej
výšky, ktoré v spore neuniesol.

37. Pre úplnosť súd uvádza, že nebola ani preukázaná príčinná súvislosť medzi tvrdeným vznikom
škody a namietaným protiprávnym konaním. O vzťah príčinnej súvislosti medzi porušením prevenčnej
povinnosti a škodou v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka ide, ak je medzi porušením povinnosti
predchádzať škodám a škodou vzťah príčiny a následku. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť
pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo ( bezprostredne) predchádza následku a

vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný; nestačí, ak je iba
sprostredkovaný ( Ro NS SR, sp. zn. X Cdo XXX/XXXX). V tomto smere priama príčinná súvislosť medzi
konaním žalovaných 3/ a 4/ spočívajúcom v odložením vecí do riadne uzamknutej kotolne( o čom bol
žalobca aj riadne telefonicky informovaný) a vznikom škody jednoznačne nemôže existovať.

38. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v spore, nepreukázal predpoklady
pre vznik zodpovednosti za škodu u jednotlivých žalovaných, súd žalobu žalobcu zamietol.

39. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaní boli v konaní plne úspešní,
preto im súd priznal nárok náhradu trov vo výške 100%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).