Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 24, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218206552
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1218206552.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobcu: Q. K.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, J. pri F., zast. Advokátska kancelária MAJLING&NINČÁK, s.r.o.,
so sídlom Palárikova 14, Bratislava, IČO: 35960728 proti žalovanému: M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XXX/X, A. o zaplatenie sumy 46.500,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 21.446,36 € spolu s 5 % ročným úrokom
z omeškania od 07.09.2018 do zaplatenia.

II. Súd žalobu o zaplatenie sumy 3.553,64 € z a s t a v u j e.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.08.2018 sa žalovaný domáhal zaplatenia sumy 46.500,-
€ s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v priebehu roka 2015 vylákal od žalobcu finančné prostriedky spolu

vo výške 46.500,- € za údajným účelom zaobstarania spoločného rodinného domu, resp. na opravy
strechy, kúpy motorového vozidla, zaplatenia dlhov žalovaného a iného. Žalovaný žalobcovi uviedol
niekoľko dôvodov, pre ktoré bezodkladne potrebuje predmetné finančné prostriedky, na základe čoho
následnežalobcaihneďuskutočniljednotlivévýberyhotovostizosvojhoúčtuvbanke avybratúhotovosť
dal žalovanému. Žalovaný opakovane žalobcovi uvádzal, že mu poskytnuté finančné prostriedky vráti
späť. Nakoľko tak žalovaný neurobil, podal na neho žalobca v roku 2016 trestné oznámenie, v ktorom
uviedol vyššie uvádzané skutočnosti. V rámci výsluchu žalovaného tento osobne priznal a potvrdil

vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III, že mu žalobca okrem iného dal sumu vo výške
25.000,- € za účelom zálohy za dom, ktorý mali žalobca so žalovaným spolu údajne kúpiť. K stavbe
rodinného domu však údajne nedošlo a žalovaný priamo na výsluchu prisľúbil vrátiť žalobcovi uvedenú
sumu späť, avšak ku dňu podania žaloby tak neurobil. Dňa 25.07.2018 žalobca prostredníctvom
advokátskej kancelárie vyzval žalovaného na zaplatenie, resp. vrátenie finančných prostriedkov v lehote
7 dní od doručenia výzvy. Po obdržaní výzvy na zaplatenie žalovaný telefonicky kontaktoval advokátsku
kanceláriu a poprel skutočnosti uvedené vo výzve, a to i napriek tomu, že obdržanie finančných

prostriedkov osobne potvrdil a priznal na výsluchu u vyšetrovateľa a zároveň prisľúbil ich vrátenie.

3. Žalovaný uznal a nerozporoval žalobu len vo výške 25.000,- €, vo zvyšku so žalobou nesúhlasil.4. Počas konania zobral žalobca žalobu späť vo výške vo výške 3.553,64 € a žalovaný uznal dlh vo
výške 20.324,89 €.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámil sa s obsahom spisu, najmä s
výpismi z Prima banky Slovensko, a. s., so zápisnicami o výsluchu osoby zo dňa 02.06.2016 a
16.10.2018 a dospel k tomuto skutkovému a právnemu stavu veci:

6. Žalobca na pojednávaní dňa 26.02.2020 súdu uviedol, že žalovaného spoznal u bývalého

zamestnávateľa (DEPO), kde pracoval a kde pracoval aj žalovaný a tento pracuje tam dodnes. Žalobca
v roku 2015 predal svoj dom v A., ktorý kúpil, pretože mal finančné prostriedky z predaja domu v J.
pri F.. V tomto dome v A. býval cca 7 mesiacov a v tomto období tam za ním chodil žalovaný. Žalovaný
ho začal presviedčať, aby tento dom predal, že si kúpia dvojdom v B.. Žalobca sa bol na ten dvojdom
v B. aj pozrieť. Žalobca žalovanému dôveroval a tak napr. keď bol PN dal mu kartu aj s PIN-kódom
na výber financií. Žalobca dňa 12.08.2015 dom v A. predal a presťahoval sa do rodinného domu B..

Žalobca mal za to, že je to spoločné spoluvlastníctvo so žalovaným, avšak dozvedel sa od susedov,
že boli v nájme. Žalovaný od žalobcu žiadal sumu 200,- € ako aj ďalšie platby ako napr. na benzín.
Nájom žalobca platil asi pol roka. V tomto čase bol PN a po skončení PN ho žalovaný presťahoval do
bytovky v B.. Uskladnil mu tam aj jeho veci, vrátane živého papagája. Keďže žalobcovi došli peniaze
(v tom čase bol stále zamestnaný), žalovaný ho vysťahoval do ubytovne W., kde sa musel okamžite

zamestnať. Upratoval. Žalobca žalovanému stále dôveroval, keďže pýtal financie, stále mu ich dával.
Časom žalobca prišiel na to, že došiel o všetko. SMS, ktoré mu žalovaný písal, tie mu vymazal, napokon
žalobca telefón aj stratil. Na otázku súdu kedy a za akých okolnosti žalobca vyberal financie v r. 2015,
či vie uviesť dôkaz, že ich odovzdával žalovanému žalobca uviedol, že všetky výbery od 12.08.2015
do 17.08.2015 vyberal spolu so žalovaným, doklad resp. dôkaz o tom, že mu tieto financie aj odovzdal,

nemá.Ďalejsúdužalobcauviedol,žetrestnéoznámenienažalovanéhostiahol,lebožalovanýpriznal,že
mu poskytol sumu 25.000,- €, avšak financie ktoré mu poskytol napr. aj na kúpu motorového vozidla vo
výške 3.000,- € mu odmietol vrátiť. Podľa žalobcu žalovaný finančné prostriedky vložil do nehnuteľnosti.

7. Žalovaný na pojednávaní dňa 26.02.2020 súdu uviedol, že bol so žalobcom kamarát, ale nevedel,

že predáva dom a keď sa to dozvedel, navrhol mu, aby kúpili niečo nové. Poprel tvrdenia žalobcu, že
mal kľúče od jeho domu v A., nemal ani kontakt na kupcu, ktorému žalobca predával dom. Žalovaný
žalobcu k predaju domu nenútil, k myšlienke kúpiť nový dom dospeli obaja. Žalobca dobre vedel, že
ide do nájmu v B.. Ku kúpe nového pozemku žalovaný uviedol, že bola na nehnuteľnosti položená
len základná doska, nehnuteľnosť mala stáť cca 90.000,- €, pričom žalobca mu dal 25.000,- € ako

zálohu a žalovaný si chcel vybaviť úver na sumu cca 40.000,- € v SLSP, avšak tá mu úver neposkytla,
hoci naňho čakal. So žiadosťou o úver nedisponuje. Ďalej súdu uviedol, že si nepamätá meno firmy,
ktorá mala pozemok dostavať, zmluvu spolu so žalobcom nepodpisovali, firma nezačala stavať, nakoľko
nedisponovala financiami. Doplnil, že žalobca bol v nájme rok a 9 mesiacov, mesačné nájomné bolo
750,- €, pričom žalobca platil nájom len 200,- € a zostatok 550,- € žalovanému požičiavali rodičia,

fyzicky odovzdával nájom RK. Poprel že mu niekedy dal žalobca okrem sumy 25.000,- € sumy, ktoré
predložil vo výpise. Sumu 25.000,- € mu žalobca dal niekedy v lete r. 2015, ostatné sumy mu nedal.
Veci, ktoré boli vysťahované boli uložené u jeho rodičov, vrátane papagája, ktorého na ubytovni nemohli
mať. Rodičia žalovaného žalobcu telefonicky viackrát vyzývali, aby si veci prevzal. Spomínaný papagáj
žije, rodičia sa oňho starajú. Žalovaný na žalobcu podal trestné oznámenie vo veci ohovárania jeho

osoby na pracovisku. Toto ohováranie spočíva práve v tom, že mu nejaké peniaze mal dať. Na otázku
súdu, načo sa použila suma 25.000,- € tak uviedol, že táto suma sa nepoužila na dom, ale z tejto sumy
sa uhrádzalo aj napr. nájomné, keďže jeho rodičia nemohli doplácať takúto sumu. V predmetnej veci
žalovaný uznal dlh voči žalobcovi len vo výške 25.000,- €. Pokiaľ ide o zostatok žalovanej pohľadávky
poprel, že by tento zostatok mu žalobca odovzdal, zotrval na tej výpovedi poslednej u polície a pokiaľ

došlo k nezrovnalostiam uviedol, že bol z práce na rýchlo odvolaný. Opakovane súdu uviedol, že zvyšné
financie od žalobcu v živote neobdržal.

8. Právny zástupca žalobcu súdu uviedol, že dňa 25.02.2019 bola spísaná notárska zápisnica u notára
(Q.. V. S.), kde žalovaný uznal dlh vo výške 25.000,- € a zaviazal sa na úhradu tohto dlhu dvoma

splátkami do 31.03.2019 vo výške 7.000,- € a do 31.12.2019 vo výške 18.000,- €. Žalobca čakal 9
mesiacov, avšak žalovaný uvedené splátky nezaplatil. Z uvedeného dôvodu žalobca požiadal súdneho
exekútora Q.. F. o súdny výkon. Exekučné konanie je vedené pod sp. zn. XXEXXXX/XX. Žalovaný na
základe vykonávanej exekúcie uhradil sumu 1.577,02 €, pričom ide o dve splátky a to dňa 13.01.2020vo výške 1.140,50 €, dňa 11.02.2020 uhradil sumu vo výške 436,48 €. Napokon po vzájomnom
odsúhlasení čiastočných úhrad žalovaným súdnemu exekútorovi v celkovej výške 4.675,11 € (v čom sú
zarátané aj trovy exekúcie), žalobca zobral žalobu so súhlasom žalovaného späť vo výške 3.553,64 €.

Na pojednávaní dňa 24.06.2020 súd tiež pripustil zmenu žaloby v znení: "Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 42.946,36 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 07.09.2018 do
zaplatenia, ako aj náhradu trov konania".

9. Právny zástupca žalobcu poukázal najmä na zápisnice OO PZ zo dňa 02.06.2016 a 16.10.2018 a na

rozpory vo výpovedi žalovaného pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred konajúcim súdom pri
jeho výsluchoch. Poukázal na výpisy z účtu Prima banka Slovensko, a.s., z ktorých je zrejmé, že žalobca
vybral z tejto banky celkovo sumu 51.500,- €. Poukázal na to, že žalobca dňa 12.08.2015 obdržal na svoj
účet sumu 51.000,- € z predaja nehnuteľnosti a z tohto výpisu žalobca vybral v hotovosti dňa 12.08.2015
sumu 5.000,- € +10.000,- €, ktoré odovzdal žalovanému, dňa 15.08.2015 vybral sumy 10.000,- € +
20.000,-€ + 5.000,- € a dňa 17.08.2015 vybral z účtu 1.500,- €, ktoré sumy v súhrne činia 51.500,- €.

Keďže žalobca nemal v čase podania žaloby doklad o výbere sumy 5.000,- € dňa 15.08.2015, túto sumu
do žaloby nezarátal. Pokiaľ ide o dôkaz, že konkrétny výber týchto súm žalobca odovzdal žalovanému,
navrhol výsluch sporových strán.

10. Podľa výpisov z Prima banka Slovensko, a.s. (za obdobie od 01.08.2015 do 31.08.2015) žalobca

prijal na účet: XXXXXXXXXX dňa 12.08.2015 sumu 51.000,- € a z tohto účtu vybral sumy:
- dňa 12.08.2015 sumu 5.000,- €,
- dňa 12.08.2015 sumu 10.000,- €,
- dňa 15.08.2015 sumu 10.000,- €,
- dňa 15.08.2015 sumu 20.000,- €,

- dňa 15.08.2015 sumu 5.000,- €,
- dňa 17.08.2015 sumu 1.500,- €.

11. Podľa zápisnice OO PZ Bratislava II ČVS: Y.-XXX/X-M.-A.-XXXX zo dňa 02.06.2016 žalovaný
vypovedal a potvrdil, že je so žalobcom kamarát a že spolu bývajú v B.. Žalovaný uviedol, že žalobcovi

navrhol a potom sa spoločne dohodli, že si kúpia spoločne dom na polovicu. Spoločne dom aj vybrali a
nakoľko vedeli, že dom bude postavený až v budúcnosti, išli do podnájmu. Prenajali si dom v B.. Žalobca
dal žalovanému sumu 25.000,- € za účelom zálohy na dom. Žalovaný vyplatil zálohu a na svoje meno
si vybavil úver v sume 40.000,- € v SLSP. Dom mal stáť behom pol roka, ale stavebná firma nedodržala
termín výstavby, tak zrušili zmluvu na kúpu domu. Keď firma vráti zálohu, tak žalobcovi bude vrátená

naspäť. Rieši sa to cez právnika.

12. Podľa zápisnice OO PZ v Bratislave II ČVS: Y.-XXX/X-M.-A.-XXXX zo dňa 16.10.2018 žalovaný
uviedol podobné skutkové okolnosti ohľadom kúpi domu a podnájmu v B., keď doplnil, že po dohode
so žalobcom a pretože mal žalovaný dom v rozpadnutom stave v J. pri F., sa rozhodli po predaji domu

žalobcu v A. ísť do podnájmu v B.. Žalobca za podnájom zaplatil dve splátky po 700,- € a depozit v
sume 700,- €. Na dome v podnájme v B. zostali 2 roky, mesačne sa platilo 700,- €, podnájom platil aj
žalovaný za pomoci svojej mamy. Žalobcovi z dôchodku strhávali za úver mesačne sumu 490,- € a tak
nevedeli splácať podnájom. Museli sa z podnájmu vysťahovať. Našli si v B. nájom, bol to panelák, ale
po 3/4 roku sa museli opäť vysťahovať. Žalovaný si požičiaval peniaze od svojej mamy, aby mohli dať

dve splátky nájmu. Žalobca potom išiel na ubytovňu, našiel si zamestnanie a zamestnávateľ mu zrážal
na ubytovanie. Žalobca mu dobrovoľne dal napr. na benzín sumu 20,- € , 30,- €, resp. bol so žalobcom
v banke a žalobca po výbere mu dal na dve leasing splátky po 580,- €. Žalovaný orgánom činným v
trestnom konaní ďalej uviedol, že za účelom zálohy na dom v sume 25.000,- € vypovedal o okolnostiach
odlišne preto, že bol pod stresom. Uviedol tiež, že nevedel akým spôsobom žalobca sumu 51.000,- €

minul, jedine mu kúpil tenisky za 70,- € a zamilovaný uterák. Ohľadom sumy 25.000,- € boli dohodnutí,
že mu ich žalobca dá, lebo ho ľúbi a miluje. Žalovaný taktiež uviedol, že má účet v M bank, ale sú vedené
na tento účet exekúcie. Žalobca žalovaného o vrátenie nejakej sumy v živote nežiadal. O predaji domu
žalobcu v J. pri F. za cenu 51.000,- € žalovaný vedel.

13. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

14. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.15. Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

16. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodne sa
obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka).

19. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

20. Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlh zanikne splnením. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

21.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. /v znení účinnom od 01.02.2013/, ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov

z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k
záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

25. V danej veci úvodom súd uvádza, že sporový charakter konania je ovládaný prejednacou zásadou,
v ktorom účastník má povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Vo všeobecnosti teda platí, že dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu

takýchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom
objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie
v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným
bremenom prednesie aspoň "oporné body" skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich
skutkových tvrdení, nastupuje "vysvetľovacia povinnosť" protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude

mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá "vysvetľovaciu povinnosť" nesplnila.
Zároveň tiež platí, že uvedenú "vysvetľovaciu povinnosť" nemožno zamieňať s obrátením dôkazného
bremena.

26. V predmetnom konaní mal súd sporovými stranami potvrdené a nesporované, že boli v roku 2015

kamarátmi a že žalobca na svoj účet v Prima banke Slovensko, a.s. dňa 12.08.2015 obdržal sumu
51.000,- €, ktorá pochádzala z predaja domu žalobcu v J. pri F.. Výsluchom žalobcu súd zistil, že žalobca
žalovanému dôveroval a zo svojho účtu mu poskytol celkovú sumu 46.000,- €, z ktorej sumy žalovaný
uznal len sumu vo výške 25.000,- €. Spornou skutočnosťou zostala teda suma 21.500,- €.27.Kuskutkovýmokolnostiamohľadompoukázaniasumy25.000,-€žalobcomžalovanémusúdvykonal
dokazovanie, keď zistil, že obe sporové strany mali v roku 2015 záujem kúpiť si spoločné bývanie.

Sporové strany potvrdili súdu, že po predaji domu žalobcu v A. sa obaja presťahovali do podnájmu v
B. a že žalobca platil nájomné mesačne vo výške 200,- €. Nebolo sporné ani tvrdenie žalobcu, že býval
v ubytovni v B., kde pracoval a kde mal uložené veci.

28. Žalobca v konaní súdu ale tvrdil, že pre žalovaného vybral zo svojho účtu v Prima banke Slovensko,

a.s. celkovo sumu 46.000,- €, pričom tieto tvrdenia oprel o výpisy z banky, z ktorých vyplýva, že dňa
12.08.2015 vybral v hotovosti finančné prostriedky v sume 5.000,- € a 10.000,- € a dňa 17.08. 2015
vybralvhotovostisumy10.000,-€,20.000,-€,5.000,-€a1.500,-€atietofinancieodovzdalžalovanému,
ktorý ich spotreboval na kúpu domu, ako aj napr. na opravu strechy, kúpu motorového vozidla, na dlhy
žalovaného a pod. Tieto svoje tvrdenia však súdu nijakým spôsobom nepreukázal a žalovaný tieto
tvrdenia okrem sumy 25.000,- € poprel.

29. Vzhľadom na uvedené, súd posúdil nárok žalobcu podľa § 451 OZ, keď má za to, že žalovaný
sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu v sume 25.000,- €. Bezdôvodné obohatenie je samostatným
záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vzniká v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na
základe určitej právnej skutočnosti. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonnom stanovená

povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí vydať obohatenie tomu, na úkor koho bol
predmet bezdôvodného obohatenia získaný.

30. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je existencia objektívne merateľného
majetkového prospechu u obohateného, ku ktorému dôjde tak, že sa doterajší majetok obohateného

rozmnožíonovémajetkovéhodnotyalebosajehomajetoknezmenší,hocibyktomuinakdošlo,kebybol
obohatený plnil svoje povinnosti. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho
práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto
získaný prospech vrátiť (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. X E. XXX/XXXX).

31. Keďže však žalovaný v konaní sumu vo výške 25.000,- € uznal čo do dôvodu aj rozsahu a žalobca
časť tejto istiny vo výške 3.553,64 € zobral späť z dôvodu jej úhrady, súd podľa § 145 C.s.p. žalobu v
sume 3.553,64 € zastavil a v zostávajúcej výške 21.446,36 € zaviazal žalovaného k jej úhrade.

32. Súd žalobcovi priznal k istine vo výške 21.446,36 € aj príslušný úrok z omeškania vo výške 5% ročne

podľa § 517 OZ a to odo dňa 07.09.2018, keďže si tento úrok z omeškania žalobca uplatnil od tohto dňa,
hoci žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou sumy 25.000,- € už minimálne odo dňa 02.06.2016,
kedy bol o vrátení tejto sumy uzrozumený v trestnom oznámení.

33. V zostávajúcej časti žaloby o zaplatenie sumy 21.500,- €, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ak

totiž žalobca v rámci dôkaznej povinnosti súdu nepreukázal, že žalovanému skutočne odovzdal celkovú
sumu 21.500,- € t.j. kedy, kde a akým spôsobom odovzdal žalovanému vyššie uvedené financie a
poukázal len na rozporné tvrdenia žalovaného pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pri výsluchu
žalovaného v tomto súdnom konaní, súd dospel k záveru, že v konaní neuniesol dôkazné bremeno,
nakoľko neoznačil dostatočne či v skutočnosti ním žalovanú sumu vo výške 21.500,- €, resp. jednotlivé

výbery z banky, žalovanému skutočne odovzdal. Sám žalovaný na pojednávaní dňa 26.02.2020 súdu
uviedol, že dôkaz o tom nemá.

34. Pokiaľ právny zástupca žalobcu v konaní poukázal na rozporné tvrdenia žalovaného v konaní pred
orgánmi činnými v trestnom konaní a tvrdeniami žalovaného pred tunajším súdom v súvislosti s kúpou

dvojdomu a pri prevzatí sumy 25.000,- €, tieto tvrdenia žalovaného nepovažoval súd za rozporné čo do
účelu poskytnutia financií t.j . na kúpu spoločného domu a prevzatia žalovaným, ktorý tieto skutočnosti
súdu potvrdil. Ak žalovaný súdu v rámci svojej obrany nepreukázal napr. zmluvu so stavebnou firmou
alebo doklad o poskytnutí úveru zo SLSP, tieto dôkazy sú pre danú vec irelevantné, nakoľko žalovaný
sumu 25.000,- € uznal. Iné dôkazy, ku ktorým by mal žalovaný v rámci svojej obrany predložiť dôkaz

v konaní neboli žalobcom označené, t.j. kedy, kde, akým spôsobom a v akom rozsahu a na aký účel
boli financie žalovanému žalobcom odovzdané. Žalovaný preto nebol povinný v rámci svojej obrany
predkladať dôkazy, ktoré žalobca neoznačil.35. K tvrdeniam žalovaného o prijatí hnuteľných vecí od žalobcu, ako to vyplýva z jeho výsluchu pred
OO PZ v Bratislave II dňa 16.10.2018 súd dodáva, že ak žalobca žalovanému kúpil tenisky za cenu
70,- €, dal na benzín čiastku 20,- € a 30,- € a dve leasing splátky po 580,- €, ako aj, že mu kúpil

zamilovaný uterák, z týchto tvrdení nie je zrejmé, či boli žalovanému veci odovzdané bez právneho
dôvodu, nakoľko k bezdôvodnému obohateniu nemohlo dôjsť pre absenciu zákonných podmienok
bezdôvodného obohatenia, ktorými sú: získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby
(obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje
inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného

obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Z uvedeného dôvodu súd posúdil
právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným pri uvedenej hnuteľnej veci (tenisky) a platbách (financie
na benzín a leasing splátku) ako dary s poukazom na ust. §628 OZ, ktoré však žalobca od žalovaného
nežiadal, a to ani na základe výzvy žalobcu na zaplatenie dlhu zo dňa 25.07.2018. V uvedenej
výzve doručovanej žalovanému žalobca požadoval vrátiť dlh v celkovej sume 46.500,- € a kde dlh
špecifikoval ako "oprava strechy, kúpa motorového vozidla, zaplatenie dlhov žalovaného a iné". Súd

poukazuje na právnu úpravu v ustanovení § 150 C.s.p., ktorá zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda
procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo
forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkovétvrdeniatýkajúcesasporu.Tátopovinnosťtvrdeniasavzťahujenaskutkovéokolnostisúvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.

sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 C.s.p.). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo
asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto
súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)

stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana
v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje.

36. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a v časti
o zaplatenie sumy 21.500,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 07.09.2018 žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

37. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán

nemá na náhradu trov konania právo v spojení s ust. § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V danej veci bol
žalobca úspešný vo výške 21.446,36 € (+ čiastočné zastavenie konania) a neúspešný vo výške 21.500,-
€, preto súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.