Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Sunday, February 27, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/80/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620205333
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6620205333.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana
ĎurianaasudcovJUDr.ZityNagypálovejaJUDr.ĽubomíraŠablu,akočlenovsenátu,vsporežalobcuL..
R. M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v U., F. L. č. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Marčokom,
advokátom so sídlom v Lučenci, M. Gorkého č. 21, proti žalovanej O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
v U., X. H.. XX/X, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Lučenec č.k. 11C/41/2020-95 zo dňa 27.10.2021, ako súdu prvej inštancie

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie, že dôvody vydedenia
žalobcu uvedené poručiteľom R. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, v závete zo dňa
03.01.2002 a v listine o vydedení zo dňa 03.01.2002 nie sú dané (prvý výrok) a žalovanej právo na
náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa

ktorého sa žalobca ako syn poručiteľa domáhal žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 11.11.2020
voči žalovanej ako dcére poručiteľa (dedičke) určenia, že dôvody vydedenia žalobcu uvedené
poručiteľom R. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, v závete zo dňa 03.01.2002 a v
listine o vydedení zo dňa 03.01.2002 nie sú dané; podaniu žaloby predchádzalo uznesenie Okresného
súdu Lučenec sp. zn. 14D/608/2020 zo dňa 06.08.2020, ktorým súd začal konanie o dedičstve po
poručiteľovi R. C., a v ktorom poveril notára M.. O. A. konaním a rozhodovaním v tejto dedičskej veci;

notárka M.. V. N., A.. (spoločník M.. O. A.) uznesením sp. zn. 14D/608/2020 zo dňa 22.09.2020 prerušila
konanie o dedičstve (§ 162 ods. 1 písm. a/ C.s.p.) a vyzvala syna poručiteľa na podanie žaloby v zmysle
§ 194 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“) najneskôr do 1 mesiaca od právoplatnosti
uznesenia; na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že závet i
listina o vydedení boli napísané dňa 03.01.2002 vlastnou rukou poručiteľa a závet aj za prítomnosti
svedkov; poručiteľ v predmetnej listine o vydedení uviedol dôvody vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm.

a) Občianskeho zákonníka, že žalobca ako syn poručiteľa v rozpore s dobrými mravmi neposkytol
poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch a podľa § 469a ods.
1 písm. b) Občianskeho zákonníka, že žalobca ako syn poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý záujem
o poručiteľa, ktorý by ako potomok prejavovať mal, a ktorý následne konkrétnejšie špecifikoval tak, že
žalobca ho nenavštívil už 9 rokov, nepozval ho po skončení vysokej školy na jeho slávnostné ukončenie
a napriek tomu, že sa zasnúbil a neskôr oženil, nepozval ho ani na zásnuby a svadbu; poručiteľ dôvod

vydedenia videl aj v tom, že dňa 03.10.1994 dostal od syna nenávistný dopis, a že jeho 80-ročnú
matku prehovoril a vyvinul na ňu psychický nátlak, aby prepísala polovicu bytu na synovu osobu; napojednávaní konanom dňa 27.09.2021 súd prvej inštancie vypočul žalobcu, žalovanú a svedkov G.
A. (ktorého výpoveď mala podľa súdu prvej inštancie najväčšiu výpovednú hodnotu, pretože nie je v
príbuzenskom ani blízkom pomere so sporovými stranami) a M. G. (partnera žalovanej); navrhovanú

svedkyňu C. U. (matku žalobcu), ktorá sa z nariadeného pojednávania ospravedlnila, súd prvej inštancie
nevypočul, pričom vychádzal z jej písomného podania doručeného súdu dňa 23.09.2021.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie nie je žaloba žalobcu dôvodná;
úvodom súd prvej inštancie vyslovil názor, že žalobca nemusel preukazovať naliehavý právny záujem na

predmetnej určovacej žalobe, nakoľko určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 ods. 1 písm. d) C.s.p.
je prípustné, ak to vyplýva z osobitného predpisu, ktorý v tomto prípade predstavovalo ustanovenie § 194
C.m.p.; súd prvej inštancie uviedol, že sporové strany formálne náležitosti závetu ani listiny o vydedení
nijakým spôsobom nespochybňovali, preto jedinou spornou skutočnosťou zostalo určenie, či dôvody
vydedenia syna poručiteľa (žalobcu) v listine o vydedení boli dané v čase jej spísania; po preskúmaní
dôvodov vydedenia s ohľadom na konkrétne vzťahy medzi poručiteľom a žalobcom dospel súd prvej

inštancie k záveru, že dôvod vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka nie
je naplnený, pretože v čase spísania testamentu a listiny o vydedení poručiteľ nebol odkázaný na
pomoc inej osoby, ani pomoc od svojho syna v chorobe, či v iných závažných prípadoch nežiadal; súd
prvej inštancie však mal za preukázané naplnenie dôvodu vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm.
b) Občianskeho zákonníka, keďže žalobca o poručiteľa neprejavoval skutočný záujem, aký by ako

potomokprejavovaťmal;priposudzovanínaplneniauvedenéhodôvoduvychádzalzobdobiazozačiatku
roka 2002 a jemu predchádzajúceho obdobia; v konaní nebolo podľa súdu prvej inštancie sporné, že
žalobca s poručiteľom nežili v spoločnej domácnosti a ich stretávanie a budovanie spoločného vzťahu
prebiehalo od útleho detstva žalobcu len počas víkendov a prázdnin; nástupom žalobcu na strednú
školu sa ich návštevy cez víkendy obmedzili zhruba na polovicu; k výraznejšiemu narušeniu vzťahu

medzi poručiteľom a žalobcom došlo počas jeho štúdia na vysokej vojenskej škole, s ktorým sa poručiteľ
nestotožňoval; žalobca poukazoval na to, že k prerušeniu jeho styku s poručiteľom došlo z dôvodu
údajného vulgárneho osočovania jeho vtedajšej partnerky, ktorá sa s ním z toho dôvodu aj rozišla,
pričom túto skutočnosť oznámil poručiteľovi listom zo dňa 05.05.1994, v ktorom ešte poručiteľa obvinil,
že mu nadáva, uráža ho a pejoratívnym spôsobom v ňom vyjadril svoj vzťah k poručiteľovi; opísaný

konflikt, v dôsledku ktorého žalobca obmedzil styk s poručiteľom na minimum, nepovažoval súd prvej
inštancie za zásadný a neriešiteľný do takej miery, že by mal za následok úplné narušenie vzťahu
medzi otcom a synom, pretrhnutie takmer všetkých ich väzieb a vylúčenie poručiteľa zo žalobcovho
života; z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca sa žiadnym spôsobom
nesnažil otca viac kontaktovať a informácie o jeho zdravotnom stave mal viac menej sprostredkovane

od starej mamy; žalovaná aj svedkovia vypovedali, že nezáujem žalobcu poručiteľa spočiatku mrzel,
no neskôr sa s danou situáciou vyrovnal a rovnako stratil o syna záujem; podľa súdu prvej inštancie
žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že o svojho otca neprejavoval záujem z dôvodu výlučne
na strane poručiteľa v dôsledku jeho správania; ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil tvrdenia
žalobcu, že poručiteľ rozprával o ňom, resp. o jeho bývalých partnerkách hanlivo a vulgárne a uvedenú

skutočnosť potvrdila len matka žalobcu; v konaní bolo podľa súdu prvej inštancie naopak preukázané, že
od roku 1994, po napísaní predmetného listu, neprejavoval žalobca o poručiteľa takmer žiaden záujem;
uvedenému nasvedčuje aj fakt, že poručiteľ nemal potrebu informovať svojho otca o ukončení štúdia
na vysokej škole, dôvodiac tým, že nemal slávnostné ukončenie vysokej školy, keďže nechcel pôsobiť
ako profesionálny vojak, čo však mohlo podľa názoru súdu prvej inštancie práveže prispieť k obnove

narušených vzťahov medzi žalobcom a poručiteľom, ktorý nesúhlasil s výberom vojenskej školy; žalobca
nemal potrebu poručiteľa informovať ani o ďalších podstatných životných udalostiach, ani ho pozvať na
tak významnú životnú udalosť, akou je sobáš jediného syna; podľa súdu prvej inštancie nebolo v konaní
preukázané, že poručiteľ dal žalobcovi dôvod na akékoľvek trvalé prerušenie styku s ním a teda, že
by sám poručiteľ podstatnou mierou prispel k tomu, že žalobca ho vyradil zo svojho osobného života;

vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že dôvod vydedenia v zmysle § 469a
ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka bol daný, a preto žalobu žalobcu zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 137 C.s.p. v spojení s § 192 a § 194
C.m.p. a v spojení s § 469a Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1

C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a 2 C.s.p.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 10.11.2021 (č.l. 106-107 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom

rozsahu; vyjadril názor, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) a súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.); nesúhlasil so záverom súdu

prvej inštancie, že o poručiteľa neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal;
poukázal na to, že poručiteľ žalobcu opustil v jeho útlom detstve a dôvod prečo s ním nenadviazal
riadny vzťah bol nezáujem poručiteľa; poručiteľ nesúhlasil s jeho rozhodnutím študovať na vojenskej
škole, po čom ho začal ponižovať, deptať a urážať; uvedeného správania sa poručiteľ voči nemu
dopúšťal bez účasti svedkov a týmto správaním sa pred inými osobami nechválil; o hrubom správaní
poručiteľa vypovedal on, jeho matka a uvedené vyplýva aj listu žalobcu z roku 1994 adresovaného

poručiteľovi; predmetný list v konaní predložila žalovaná, ktorá nespochybňovala jeho hodnovernosť,
ani skutočnosti v ňom uvedené; v konaní nebola tvrdená ani preukázaná žiadna iná skutočnosť, ktorá
by mohla mať za následok prerušenie vzťahov žalobcu s poručiteľom; žalobca tiež poukázal na citové
a hodnotové nastavenie poručiteľa, keď poručiteľ pociťoval zadosťučinenie z rozvodu žalobcu a svoju
vlastnú matku prestal navštevovať, pretože ju navštevoval žalobca; pokiaľ mal súd prvej inštancie

nepreukázané vulgárne nadávky zo strany poručiteľa na adresu bývalých priateliek a exmanželky
žalobcu, uvedené vyplýva práve z listu z roku 1994, o ktorom poručiteľ neuviedol iným osobám, že
by bol nepravdivý; žalobca zdôraznil, že svedectvo jeho matky má rovnakú výpovednú hodnotu ako
výpoveď žalovanej alebo svedka A.; súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôvody prerušenia jeho
vzťahov s poručiteľom, kedy tieto bez ďalšieho pričítava len žalobcovi; bol to práve poručiteľ, ktorý si k

nemu nikdy nevybudoval riadny vzťah a svojim konaním k jeho vybudovaniu ani neprispel; z výpovedí
svedkov aj žalovanej je zrejmé, že poručiteľ nemal skutočný záujem o nadviazanie vzťahu so žalobcom
a požadovať od neho v takejto situácii výraznú aktivitu vo vzťahu k poručiteľovi považuje žalobca za
nespravodlivé; mal to byť práve poručiteľ, ako otec a osoba zrelá, ktorý sa mal pokúsiť o vybudovanie,
resp. obnovenie ich vzťahu; žalobca uviedol, že mu nie je zrejmé, ako si súd prvej inštancie predstavoval

obnovu jeho vzťahu s poručiteľom po nenastúpení do služby profesionálneho vojaka; dôvodom prečo
poručiteľa nepozval na sobáš je, že sa o jeho vtedajšej snúbenici vyjadroval rovnako hanlivo ako o
predchádzajúcich partnerkách, a preto jeho účasť na svadbe s ohľadom na pocity vtedajšej manželky
nepovažoval za vhodnú; napriek tomu otcovi po svadbe odniesol patričné pohostenie; pokiaľ ide o
súdom prvej inštancie hodnotenú neúčasť žalobcu na ukladaní urny, podľa žalobcu je otázne prečo

súd prvej inštancie prihliadol na okolnosť v čase po vyhotovení listiny o vydedení a súčasne prehliadol
skutočnosť, že počas otcovej nevládnosti zabezpečoval lekárske ošetrenie a umiestnenie do liečebne
dlhodobo chorých (LDCH) a inicioval konanie o ustanovení opatrovníka; na základe uvedeného navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 24.11.2021 (č.l. 119 spisu) uviedla, že plne súhlasí s rozsudkom
súdu prvej inštancie, dôvody vydedenia boli poručiteľom právom dané a nevidí dôvod na napadnutie
predmetného rozsudku.

2.3 Vyjadrenie žalovanej doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu dňa 08.12.2021
(č.l. 127 spisu) na vyjadrenie v stanovenej lehote (č.l. 126 spisu); žalobca v odvolacej replike zo
dňa 18.02.2022 (č.l. 133 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že vzhľadom na
obsah vyjadrenia žalovanej, ktorá len súhlasila s napadnutým rozsudkom a neuviedla žiadne podstatné
skutočnosti, už nepovažuje za potrebné sa k nemu bližšie vyjadriť. Nakoľko ani žalobca neuviedol žiadne

nové skutočnosti, odvolací súd uvedenú odvolaciu repliku žalovanej nedoručoval.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd žiadne dôkazy a bol viazaný skutkovým stavom tak,

ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa

§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

4.2 Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

4.3 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

4.4 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné
podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že odvolací súd je
rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 ods. 1 C.s.p.), pri posudzovaní

veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú
procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.6 Odvolanie žalobcu je dôvodné.

4.7 Odvolací súd v prvom rade dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval procesne nesprávne
pri posudzovaní výpovede matky žalobcu C. U., z ktorej čerpal skutkové zistenie, ktoré tiež použil
ako základ pre svoje rozhodnutie; podľa § 196 ods. 1 C.s.p. môže súd na návrh nariadiť výsluch
svedka; ak súd takýto výsluch nariadi, každá fyzická osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie na

súd a vypovedať ako svedok a súd musí poučiť svedka o jeho povinnosti vypovedať pravdu a nič
nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď (§ 196
ods. 2 C.s.p.); odvolací súd poukazuje na to, že výsluch svedka je možné v zmysle § 196 ods. 3
C.s.p. vykonať aj prostredníctvom inštitútu písomnej výpovede, pri ktorej platia rovnako ustanovenia
o poučovanej povinnosti týkajúce sa povinnosti svedka vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, vrátane

poučenia o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o práve svedka odoprieť výpoveď; žalobca
v konaní pred súdom prvej inštancie navrhol ako dôkaz výsluch jeho matky C. U. ako svedkyne s tým,
že ju nie je potrebné osobitne predvolávať, nakoľko jej účasť na pojednávaní zabezpečí; vo veci bolo
nariadené pojednávanie na deň 27.09.2021, z ktorého sa svedkyňa písomným podaním doručeným
súdu prvej inštancie dňa 23.09.2021 ospravedlnila zo zdravotných dôvodov a podala v ňom aj svoju

výpoveď k predmetnej veci; odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ chcel súd prvej inštancie vzhľadom
na hospodárnosť konania, z dôvodu nedostavenia sa svedkyne (matky žalobcu) na pojednávanie,
pristúpiť k výsluchu svedkyne prostredníctvom jej písomnej svedeckej výpovede zo dňa 23.09.2021
(t.j. prihliadnuť na jej písomné vyjadrenie ako na písomnú svedeckú výpoveď), bolo potrebné, aby boli
splnené všetky procesné podmienky pre vykonanie takéhoto dôkazu; nakoľko z obsahu spisu nevyplýva

žiadnepoučeniematkyžalobcuakosvedkynevzmysle§196ods.3C.s.p.zostranysúduprvejinštancie,
hoci súd prvej inštancie z jej písomnej svedeckej výpovede v odôvodnení rozhodnutia vychádzal (bod 37
odôvodnenia), je z tohto dôvodu nutné považovať takéto pochybenie v procesnom postupe súdu prvej
inštancie pri vykonanom dokazovaní za inú vadu konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p., ktorá
mala za následok nezákonnosť tohto dôkazu, preto na tento dôkaz nemohol (nemal) súd prvej inštancie

prihliadať (článok 16 ods. 1 a 2 základných princípov C.s.p.); na druhej strane však nevykonanie tohto
dôkazu v súlade so zákonom napriek tomu, že žalobca jeho vykonanie riadne navrhol a zjavne ide o
dôkaz, ktorý má nepochybne bezprostredný vplyv na rozhodnutie vo veci, pretože matka žalobcu môže
vypovedať o správaní a vzťahu poručiteľa k žalobcovi od útleho veku a neskôr, predstavuje porušeniepráva žalobcu na spravodlivý proces, ktoré predstavuje samostatný dôvod na zrušenie napadnutého
rozsudku (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 C.s.p.).

4.8 Vydedenie je možné charakterizovať ako jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým svojho
potomka ako neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia na základe niektorého v § 469a
Občianskeho zákonníka taxatívne uvedeného dôvodu, a tým mu odníma dedičské právo, ktoré
by mu inak podľa zákona patrilo; aby bolo vydedenie platné, musí spĺňať určité formálne a

materiálne náležitosti; materiálnou náležitosťou vydedenia je výslovné uvedenie konkrétneho dôvodu
vydedenia uvedeného v zákone (§ 469a Občianskeho zákonníka), ktorý sa musí uviesť v listine
o vydedení; skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa trvale neprejavuje opravdivý
záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal (§ 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka),
môžu spočívať v nezáujme potomka o poručiteľa (je obvyklé, že potomkovia po tom, ako sa
osamostatnia, udržujú so svojimi rodičmi úzke vzťahy, vzájomne sa navštevujú, zaujímajú sa

o ich zdravotný stav a ich problémy), no môžu spočívať aj v správaní, ktorým potomok síce
o poručiteľa záujem prejavuje, ale spôsobom neodpovedajúcom náležitému správaniu potomka
k rodičovi (napr. spôsobom trvale prekračujúcim zásady spoločenskej slušnosti); pre posúdenie
dôvodov vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka je

potrebné zisťovať, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem,
ktorý by ako potomok mal prejaviť, t.j. či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržovať s
ním bežné príbuzenské vzťahy; vždy je potrebné hodnotiť existenciu záujmu vo vzťahu k objektívnym
možnostiam; o neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle § 469a ods. 1 písm. b)
Občianskeho zákonníka sa však nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere

vyvolaný samotným poručiteľom; ak je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý
záujem dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno z toho vyvodiť, že by
neprejavenie záujmu potomkom mohlo byť dôvodom pre vydedenie; poručiteľ sa za svojho života môže
dovolávať opravdivého záujmu od svojho potomka len vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by potomkovi
bránil pomôcť poručiteľovi a prejavovať o neho záujem; v tomto smere poukazuje odvolací súd aj na

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/109/2010 zo dňa 29.02.2012, v zmysle
ktorého „pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v písmene b/ tohto ustanovenia, t.j. neprejavovanie
opravdivého záujmu potomka o poručiteľa treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a
potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného,
formálneho; existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov,

napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod.,
pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení uvedený, nemožno
opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k
vydedeniudošlo;najmä,čipotomkovivprejavovaníopravdivéhozáujmuoporučiteľanebrániliobjektívne
okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného

záujmu; tento dôvod vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom
zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu; záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o
poručiteľa treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu; pokiaľ je skutočnosť, že
potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje
záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom

mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie; o neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle
tohto ustanovenia sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným
poručiteľom“ (porovnaj aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/173/1996 zo
dňa 01.11.1997 a sp. zn. 4Cdo/32/2014 zo dňa 27.05.2014); rovnako nie je bez významu posúdenie
subjektívnychskutočnostínastraneporučiteľaajehozáujemnaudržiavanírodinnýchvzťahovavzťahov

s dedičom, či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské
vzťahy; vydedenie totiž prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah
stojí, kde sa ho nezáujem potomkov osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí a nie ak ide o
situáciu, kde je mu tento stav ľahostajný, prípadne kedy k nemu podstatne prispel; s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa len jednostranne zameral na hodnotenie

vzťahu žalobcu k poručiteľovi, avšak vôbec sa nezaoberal skutočnosťami, resp. príčinami vzniku ich
narušeného vzťahu, kto tento vzťah zavinil, kedy vznikol, či vôbec poručiteľ mal sám záujem sa so
žalobcom stýkať, a či žalobca mal reálnu možnosť prejaviť opravdivý záujem o poručiteľa, nakoľko len
samotná existencia tohto stavu nestačí, musí byť potomkom zavinená; odvolací súd dáva do pozornosti,že podľa názoru súdu prvej inštancie mala síce výpoveď svedka G. A. najväčšiu výpovednú hodnotu,
avšak súd vôbec neprihliadol na skutočnosť, že svedok na pojednávaní uviedol, že vzťahy žalobcu
s poručiteľom boli ako tak dobré až do prevodu bytu po matke poručiteľa (starej matke žalobcu), ku

ktorému však mohlo dôjsť až v roku 2013 po prejednaní dedičského konania, v ktorom žalobca zdedil byt
s povinnosťou výplaty poručiteľa, a nie v čase pred spísaním listiny o vydedení z roku 2002, pričom túto
skutočnosť uviedol svedok počas výpovede dva krát; vyjadrenie svedka by však mohlo nasvedčovať aj
motívu vydedenia naznačovaného žalobcom počas konania a to, že ho otec vydedil z dôvodu spísania
závetu starou matkou dňa 09.11.1998 (v ktorom mu prenechala jej byt v celosti s povinnosťou výplaty

poručiteľa), o ktorej skutočnosti mal poručiteľ podľa tvrdenia žalobcu vedieť priamo od svojej matky,
keď aj uvedený svedok na pojednávaní na otázku, či má vedomosť o existencii testamentu a listiny o
vydedení uviedol, že bol s poručiteľom „u notárky pani F.“ a ako dôvod vydedenia poručiteľ uvádzal,
že „ho jeho syn pripravil už o dva byty“; z uvedeného môže vyplývať aj záver, že pravým dôvodom
vydedenia žalobcu nemusel byť tvrdený nezáujem o poručiteľa, ale práve nespokojnosť poručiteľa so
skutočnosťou, že jeho matka (stará matka žalobcu) odkázala byt žalobcovi; súčasne súd prvej inštancie

nezohľadnil ani skutočnosť, že uvedený svedok sa pri výsluchu vyjadril tak, že poručiteľ mu uviedol,
že sa nechce s ním (žalobcom) stretávať, z čoho môže vyplývať práve vnútorne nastavenie nezáujmu
poručiteľa o vzťah so žalobcom; súčasne nebola vypočutá matka žalobcu ako svedkyňa a to najmä vo
vzťahu ku správaniu a vzťahu poručiteľa k žalobcovi od útleho veku a v neskoršom období ako aj k
tvrdenému ; až na základe komplexného vyhodnotenia uvedených skutočností bude možno dospieť k

záveru, či na vzťahu žalobcu k poručiteľovi, ktorého prejavom mali byť aj jednotlivé skutkové dôvody
uvedené poručiteľom v listine o vydedení zo dňa 03.01.2002, mal podiel výlučne žalobca alebo boli
spôsobené aj správaním samotného poručiteľa; z tohto hľadiska právne posúdenie veci zo strany súdu
prvej inštancie, podľa ktorého žalobca nedôvodne prerušil vzťah s poručiteľom a neinformoval ho ani
o svojom živote, predstavuje podľa odvolacieho súdu nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1

písm. h/ C.s.p.), ktoré malo nepochybne vplyv na napadnutý rozsudok, pričom ani toto pochybenie nie
je vzhľadom na zásadne opravný charakter odvolacieho konania a nevyhnutnosť ďalšieho dokazovania
účelné napraviť zo strany odvolacieho súdu; na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné aj z tohto dôvodu zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c/
C.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

4.9 Odvolací súd súčasne dáva súdu prvej inštancie do pozornosti existenciu dvoch závetov, ktorý
závet zo dňa 06.09.2000 podpísaný len poručiteľom v znení dodatku zo dňa 03.01.2002, predložený vo
vyjadreníkžalobežalovanou,súdprvejinštanciesíceakodôkazvykonal,aleďalejsaužjehoexistenciou
nezaoberal (t.j. či ide zároveň o listinu o vydedení, či tento mal byť zrušený neskorším platným závetom

alebo pri sebe oba závety obstoja, či ide o závet, na ktorý poukazoval vo svojej výpovedi svedok G. A.,
ktorý uviedol, že „existovali dva testamenty, boli úplne rovnaké“), keď existencia ďalšieho závetu, resp.
ďalšej listiny o vydedení, ktoré nie sú predmetom konania v prejednávanom spore, by mohli mať vplyv
aj na rozhodnutie o žalobe žalobcu; odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že závet zo dňa 06.09.2000
predstavuje alografný závet, ktorý v sebe podľa obsahu obsahuje aj listinu o vydedení žalobcu, ktorý

však neobsahuje zákonnú náležitosť v podobe podpisu svedkov.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) a
súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.); odvolací súd
sa stotožnil s názorom žalobcu, že napadnutý rozsudok bol vydaný na základe nedostatočne zistenéhoskutkového stavu veci a od toho sa odvíjajúceho nesprávneho právneho posúdenia, a že konanie má
inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (body 4.7 a 4.8 odôvodnenia); odvolací
dôvod podľa § 62 ods. 1 C.m.p. však nebol uplatnený dôvodne, nakoľko v danom prípade ide o sporové

konanie, v ktorého prípade prichádza do úvahy len vymedzenie odvolacích dôvodov podľa Civilného
sporového poriadku.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zrušil aj závislý výrok (§ 379

písm. a/ C.s.p.) napadnutého rozsudku o trovách konania, ktorý v dôsledku zrušenia rozsudku stratil
svoj podklad. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.).

7.1 Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej

inštancie vo veci ďalej postupovať.

7.2 V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s ustanoveniami o dokazovaní (§
185 a nasledujúce C.s.p.) a procesne správnym postupom nariadi buď v zmysle § 196 ods. 1 a 2 C.s.p.
výsluch svedkyne C. U. (matky žalobcu), pričom svedkyňu vo veci svedeckej výpovede náležite poučí

alebo z dôvodu hospodárnosti pristúpi k jej písomnej svedeckej výpovedi v zmysle § 196 ods. 3 C.s.p., pri
ktorej svedkyňu taktiež náležite poučí; úlohou súdu prvej inštancie bude došetriť vzťah medzi žalobcom
a poručiteľom; konkrétne bude potrebné posúdiť subjektívne skutočnosti na strane poručiteľa a jeho
záujem, resp. nezáujem na udržiavaní rodinných vzťahov so žalobcom (svojím synom); následne súd
prvej inštancie posúdi, či správanie sa žalobcu, ktorý sa s otcom (poručiteľom) nekontaktoval, resp.

kontaktoval len minimálne bolo spôsobené zavinením žalobcu, alebo či k takémuto vzťahu nemohol
značnou mierou prispieť svojím správaním (napr. neprejavovaním záujmu, resp. nevhodným správaním
k žalobcovi) aj samotný poručiteľ; je potrebné tiež zisťovať či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť
o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, či mu to poručiteľ umožnil;
pri rozhodovaní bude súd prvej inštancie vychádzať z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu

a zo skutkových nezrovnalostí zvýraznených odvolacím súdom v bode 4.8 odôvodnenia; súd prvej
inštancie vyhodnotí aj existenciu druhého závetu poručiteľa (resp. listiny o vydedení) a posúdi jeho (jej)
vzťah k predmetu konania (najmä z hľadiska platnosti tohto záveru, resp. listiny o vydedení); súd prvej
inštancie sa zameria aj na to, či skutočným dôvodom pre vydedenie žalobcu nemohlo byť spísanie
závetu matky poručiteľa a starej matky žalobcu zo dňa 09.11.1998, ktorému časovo nasleduje spísanie

závetu (závetov) poručiteľa a listiny o vydedení; odvolací súd tiež súdu prvej inštancie zvýrazňuje, že
pre posúdenie veci nie je podstatné, či sa žalobca zúčastnil pohrebu (preberania urny) v roku 2020,
nakoľko ide o obdobie po spísaní listiny o vydedení; svoje rozhodnutie súd prvej inštancie primeraným
spôsobom odôvodní.

8. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.