Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Zuzana Rigáňová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 23C/36/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216219832
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Rigáňová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2022:1216219832.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Zuzanou Rigáňovou v spore žalobkyne: Z.. D. E.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, Bratislava, zastúpená PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom
Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanej: Z.. D. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
I. X, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou dňa 19.12.2016 Okresnému súdu Bratislava II sa pôvodne označená žalobkyňa
M. J., nar. XX.XX.XXXX domáhala, aby súd určil, že je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
1 na nehnuteľnostiach evidovaných Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, zapísaných na LV
č. XXXX, k.ú. V., obec Bratislava -mestská časť V., okres Bratislava: pozemok C KN, parc. č. XXX/
X, o výmere 104 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok C KN, parc. č. XXX/X, o
výmere 36 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok C KN, parc.č. XXX/XX, o výmere
141 m2, druh pozemku záhrady, pozemok C KN, par.č. XXX/XX, o výmere 115 m2, druh pozemku
záhrady, pozemok C KN, par.č. XXX/X, o výmere 62 m2, druh pozemku záhrady, stavba súpisné č.
XXXX, postavená na parc.č. XXX/X, rodinný dom, stavba, súpisné č. XXXX, postavená na parc. č. XXX/
X, garáž a stavba, súpisné č. XXXX, postavená na parc. č. XXX/X, garáž. Žalobkyňa zároveň žiadala
určiť, že vlastníkom označených nehnuteľností nie je žalovaná.
Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že darovacou zmluvou zo dňa 24.0.1994 spolu s manželom Z. J. ako
darcovia darovali nehnuteľnosti svojim vnúčatám, každému, t.j. aj žalovanej, spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 1. Súčasťou darovacej zmluvy bola dohoda o zriadení vecného bremena v prospech darcov, na
základe ktorého boli oprávnení nehnuteľnosti užívať. Vecné bremeno bolo na požiadavku obdarovaných
neskôr vymazané pri čerpaní ich hypotekárnych úverov. Následne žalovaná po zoznámení s terajším
manželom Z. G. bezdôvodne prerušila s rodinou kontakty a obmedzila, resp. prerušila kontakt svojich
detí,pravnúčatsožalobkyňouajejrodinou,pričomtotosprávanietrvásústavneod02.08.2014,žalovaná
hrubo porušuje dobré mravy. Za hrubé porušenie dobrých mravov považuje žalobkyňa aj skutočnosť, že
žalovaná počas života žalobkyne plánovala predať svoj spoluvlastnícky podiel tretej osobe bez ohľadu
na vek žalobkyne a jej právo podľa darovacej zmluvy predmetnú nehnuteľnosť riadne a bez akéhokoľvek
obmedzenia počas svojho života užívať. Listom zo dňa 09.12.2016 žalobkyňa vyzvala žalovanú na
vrátenie daru, t.j. spoluvlastníckeho podielu.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že je pravdou, že vzťahy s rodinou sú vážne narušené, je
ale presvedčená, že podanie žaloby nie je rozhodnutím žalobkyne, ktorá je jej starou mamou, ide o
rozhodnutie brata, ktorý je spoluvlastníkom darovanej nehnuteľnosti o veľkosti podielu 1 a v súdnomspore je právnym zástupcom žalobkyne. Podanie žaloby je reakciou na list žalobkyne, ktorým brata
ako predsedu predstavenstva spoločnosti G. a.s. vyzvala na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu.
Skutočným dôvodom podania žaloby je teda snaha podielového spoluvlastníka získať celú nehnuteľnosť
bez náhrady ešte za života žalobkyne. Žalobkyňa taktiež uviedla, že rodičia odmietli akceptovať jej
manžela, negatívne vzťahy mali dopad aj na vzťah žalovanej so žalobkyňou, ktorá je pod vplyvom matky
žalovanejajejbrata,hoci žalovanámalasostaroumamouvždydobrývzťah.Pravidelnejejtelefonovala,
pýtala sa či netreba niečo kúpiť, alebo zariadiť, starú mamu navštevovala. V prípade, že súd vyhodnotí
správanie žalovanej za hrubo v rozpore s dobrými mravmi, žalovaná takéto rozhodnutie prijme.
3. V ďalších vyjadreniach (replika, duplika) strany sporu uviedli v zásade totožné skutočnosti ako v
žalobe a vo vyjadrení k žalobe.
4. Žalobkyňa vzniesla v žalobe námietku zaujatosti proti všetkým sudcom Okresného súdu Bratislava II z
dôvodu pochybností o ich nezaujatosti, nakoľko žalovaná je sudkyňou tohto súdu. Následne uznesením
Krajského súdu v Bratislave č.k. 14NcC 7/2017 - 49 zo dňa 28.02.2017 v spojení s uznesením č.k.
14NcC7/2017 - 53 zo dňa 28.03.2017, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 01.08.2017, uznesením
Okresného súdu Bratislava II č. 1SprR10/2018zo dňa 04.04.2018 a uznesením Okresného súdu
Bratislave II č. 1SprR12/2018 zo dňa 09.05.2018 boli postupne sudcovia Okresného súdu Bratislava II
vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 10NcC11/2018
- 211 zo dňa 31.05.2018 spor prikázal na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava IV.
5. V priebehu konania pôvodne označená žalobkyňa M. J. dňa XX.XX.XXXX zomrela, po skončení
konania o dedičstve, ktoré Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 38D779/2019 - 30 zo dňa
11.03.2020, právoplatným dňa 24.06.2020 zastavil a vydal majetok nepatrnej hodnoty, tunajší súd
uznesením č.k. 23C 36/2018 - 261 zo dňa 01.03.2021 rozhodol, že pokračuje v konaní s dedičkou
žalobkyne Z.. D. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude v konaní vystupovať na strane žalobkyne.
6. Súd vzhľadom na uvedené dospel k nasledovnému záveru:
Nakoľko po prikázaní veci Okresnému súdu Bratislava IV v priebehu konania pôvodne označená
žalobkyňaM.J.dňaXX.XX.XXXXzomrela,jejsmrťounastalaprávnaskutočnosť,ktoráspôsobilazmenu
právnych vzťahov strán sporu.
Smrťou fyzickej osoby zaniká jej právna subjektivita, pričom právna nástupkyňa nebohej žalobkyne,
s ktorou súd v konaní pokračoval, žalobný návrh ( petit) ponechala v nezmenenej podobe a aj
naďalej sa domáhala určenia, že vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach je M.
J., nar. XX.XX.XXXX. Súd je názoru, že v danom prípade nie je možné určiť vlastnícke právo k
spoluvlastníckemu podielu k spoločnej nehnuteľnosti v prospech subjektu, ktorého spôsobilosť na
práva a povinnosti zanikla, nie je teda možné určiť, že subjekt bez právnej subjektivity je v súčasnosti
aktuálnym vlastníkom. Podmienkou toho, aby súd mohol po smrti pôvodného žalobcu pokračovať v
konaní s jeho právnym nástupcom je, aby žaloba bola zmenená na primerané určenie.V uvedenom
smere súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo43/2007, 3Cdo44/2008,
5Cdo147/2007, v zmysle ktorej je prípustná žaloba o určenie, že konkrétna vec ( nehnuteľnosť) patrí
do dedičstva po poručiteľovi, ktorou žalobou sa môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať
ten, kto je dedičom poručiteľa a takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom v konaní o dedičstve,
ako aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. V konaní o
určenie,ževecpatrídodedičstvapoporučiteľoviideoposúdenie,čiporučiteľbolvčasesmrtivlastníkom
tejto veci.
Vychádzajúc z uvedeného, v danej právnej veci formulácia pôvodného žalobného návrhu smeruje k
určeniu vlastníckeho práva v prospech t.č. nebohej žalobkyne M. J., pričom takéto rozhodnutie nie je
ani vykonateľné.
7. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa, ako právna nástupkyňa pôvodnej žalobkyne v rámci svojej
dispozície s predmetom sporu, zmenu žaloby podľa §139 a nasl. C.s.p. nenavrhla a pre rozhodnutie je
rozhodný stav v čase jeho vyhlásenia, súd pre absenciu v danom prípade kvalitatívnej zmeny žaloby,
spočívajúcejposmrtipôvodnejžalobkynevuplatneníinéhopráva,t.j.inéhonároku,žalobuzprocesných
dôvodov zamietol bez ďalšieho prejednania z vecného hľadiska, aj napriek skutočnosti, že Okresný súd
Bratislava II síce vykonal vo veci dokazovanie, konal ale v štádiu pred prikázaním veci tunajšiemu súdu ,
pred zmenou právnych vzťahov sporových strán za života právnej predchodkyne žalobkyne.8. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanej, ktorá mala síce v konaní
plný úspech vo veci náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Bratislave,
prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti
odvolania podľa 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP):
neboli splnené procesné podmienky,
a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.