Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 27, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/150/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615201571
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1615201571.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcov: 1/ L. Č., B.. XX.X.XXXX, X/ L. Č.,
B.. X.X.XXXX, X/ T. Č.W., B.. X.X.XXXX, všetci traja Veľké Leváre 717, všetci traja zastúpení Consilior
Iuris s.r.o., IČO: 47 231 157, Radlinského 51, Bratislava, proti žalovanej: J. W., B.. X.X.XXXX, P. I. XXX,
zastúpená advokátkou JUDr. Ester Bujnovskou, Záhorácka 15B, Malacky, o zaplatenie 28,68 eura s
príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 4C/151/2015-79
z 24.2.2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcom 1/, 2/ a 3/ priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť každému zo žalobcov
1/ až 3/ po 9,56 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 20.2.2015 do zaplatenia a
žalobcom 1/ až 3/ priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení
rozsudku uviedol, že žalobcovia 1/ až 3/ odôvodnili žalobu tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi (každý
v 1/3) nehnuteľnosti vo P. I. v katastri nehnuteľností označenej ako C-KN parcela č. XXX/XX, zastavaná

plocha a nádvoria o výmere 292 m2 (ďalej len „pozemok parc. č. XXX/XX“), zapísanej na liste vlastníctva
č. XXX katastrálneho územia (ďalej len „k.ú.“) P. I. (ďalej len „LV č. XXX“); predmetný pozemok bol
zameraný geometrickým plánom č. 94/2008, vyhotoveným MM Geo X. Š. (ďalej len „geometrický plán č.
94/2008“), a to tak, že bol vytvorený diel č. 1 o výmere 10 m2 a tento bol pričlenený k novoutvorenej C-
KN parcele č. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria (ďalej len „parcela č. XXX/XXX“), nachádzajúcej
sa pod rodinným domom súpisné č. XXX (ďalej len „rodinný dom“), zapísanom na liste vlastníctva č. XXX
k.ú. P. I. (ďalej len „LV č. XXX“), ktorý bol vo výlučnom vlastníctve pôvodného žalovaného. Žalobcovia

listom z 23.9.2014 pôvodného žalovaného T. W. upovedomili okrem iného o tom, že časť pozemku pod
jeho rodinným domom, označenú podľa geometrického plánu č. 94/2008 ako diel č. 1 o výmere 10
m2, užíva bez právneho dôvodu, t. j. na jeho strane dochádza k bezdôvodnému obohateniu vo výške
ušlého nájomného, pričom mu zaslali aj návrh nájomnej zmluvy; pôvodný žalovaný na uvedený list
nereagoval. Žalobcovia mali za to, že pôvodný žalovaný sa užívaním ich pozemku bez právneho dôvodu
bezdôvodne obohatil, a to sumou zodpovedajúcou výške ušlého nájmu. Poukázali na znalecký L. N.. L.
Q. č. 119/2012 (ďalej len „znalecký posudok č. 199/2012“), v ktorom bol obdobný pozemok, označený

ako C-KN parcela č. XXX/XXX, nachádzajúci sa v zastavanej časti dvora (ďalej len „pozemok parc. č.
XXX/XXX“), ocenený na 14,34 eura/m2. Obvyklá výška nájomného sa pohybuje okolo 10 % z hodnoty
pozemku, t. j. 1,43 eura/m2 ročne; za diel č. 1 o výmere 10 m2 je tak výška ročného nájmu 14,43 eura,
pričom oni si uplatnili náhradu bezdôvodného obohatenia 28,68 eura za uplynulé dva roky. Súd prvejinštancie vydal dňa 11.9.2017 platobný rozkaz, ktorý sa mu však pôvodnému žalovanému nepodarilo
doručiť, nakoľko tento dňa 16.3.2017 zomrel; predmetný platobný rozkaz preto súd zrušil a následne po
vydaní uznesenia z 29.10.2019 č.k. 4C/151/2015-65 pokračoval v konaní so žalovanou ako s dedičkou

pôvodného žalovaného.

2. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a z výpisu z listu vlastníctva katastra nehnuteľností č. 378
katastrálneho územia P. I.G. zistil, že žalobcovia 1/ až 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi (každý v 1/3)
pozemku parc. č. XXX/XX a z výpisu z listu vlastníctva katastra nehnuteľností č. XXX zistil, že na

pozemku C-KN parcela č. XXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 352 m2
(ďalej len „pozemok parc. č. 2XX/52“), je postavený rodinný dom, ktorý bol ku dňu vyhotovenia výpisu
(3.2.2015) vo výlučnom vlastníctve pôvodného žalovaného. Pozemok L.. Č.. XXX/XX bol zameraný
geometrickým plánom č. 94/2008, z ktorého vyplýva, že časť rodinného domu sa v skutočnosti
nachádza na pozemku patriacom do podielového spoluvlastníctva žalobcov; v geometrickom pláne
bola vyčlenením z pozemku parc. č. XXX/XX (diel č. 1 o výmere 10 m2) a z pozemku parc. č. XXX/

XX (diel č. 2 o výmere 64 m2) vytvorená nová parcela č. XXX/XXX. Po smrti pôvodného žalovaného
sa výlučnou vlastníčkou rodinného domu stala žalovaná, čo vyplýva z uznesenia Okresného súdu
Malacky o dedičstve z 24.8.2017 sp. zn. 12D/259/2017, Dnot/169/2017. Zo znaleckého posudku č.
199/2012 zistil, že všeobecná hodnota obdobného zastavaného pozemku ako je pozemok žalobcov,
nachádzajúceho sa v bezprostrednom susedstve, konkrétne pozemku parc. č. XXX/XXX o výmere 64

m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX W..Ú.. P. I., bola v roku 2012 určená na 14,34 eura/m2. Listom
z 23.9.2014 žalobcovia pôvodnému žalovanému oznámili, že časť jeho rodinného domu sa nachádza
na ich pozemku označenom v geometrickom pláne č. 94/2008 ako diel č. 1 o výmere 10 m2, pričom ho
upozornili, že túto výmeru užíva bez právneho dôvodu, čím mu vzniká bezdôvodné obohatenie vo výške
ušlého nájomného; v tomto liste poukázali i na znalecký posudok č. 199/2012, v ktorom boli pozemky

v zastavanej časti dvora ocenené na 14,34 eura/m2. Od pôvodného žalovaného požadovali obvyklé
ročné nájomné vo výške 10 % z hodnoty pozemku, t.j. 1,43 eura/m2, čo pre všetkých troch žalobcov
za obdobie predchádzajúcich dvoch rokov predstavovalo 28,68 eura. Ako prílohu mu predložili i návrh
nájomnej zmluvy, ktorý mal riešiť budúce vzťahy k predmetnému pozemku.

3. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení § 451 ods. 1 a ods. 2, § 456,
§ 458 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a dospel k
záveru, že nárok žalobcov je dôvodný. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 28.6.2012 sp. zn. 1Cdo/91/2010, v zmysle ktorého, ak vlastník stavby užíva

cudzí pozemok bez poskytnutia náhrady, obohacuje sa na úkor vlastníka pozemku, keď prijíma plnenie
bez právneho dôvodu; v prípade nehnuteľnosti pre vznik bezdôvodného obohatenia stačí už len to, že sa
stavba na pozemku nachádza, pričom je irelevantné, akým spôsobom vlastník stavby svoje vlastnícke
právo realizuje. Mal za preukázané, že žalobcovia 1/ až 3/ sú podielovými vlastníkmi (každý v 1/3)
pozemku parc. č. XXX/XX a pôvodný žalovaný bol v rozhodnom období dvoch rokov pred podaním

žaloby výlučným vlastníkom predmetného rodinného domu, postavenom na pozemku parc. č. XXX/XX.
Žalobcovia s poukazom na geometrický plán č. 94/2008 tvrdili, že rodinný dom je sčasti postavený aj
na ich pozemku, a to o výmere 10 m2; žalovaná uvedené skutkové tvrdenia nepoprela, a preto ich
súd v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné. Konštatoval, že medzi stranami
nebolo tiež sporné užívanie pozemku pôvodným žalovaným bez nájomnej zmluvy, či iného právneho

titulu, a tiež, že žalobcom za jeho užívanie neposkytol žiadnu finančnú náhradu. Pôvodný žalovaný tak
prijímal od žalobcov plnenie bez právneho dôvodu, čím sa na ich úkor v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil; prijaté bezdôvodné obohatenie tak bol povinný v zmysle
ustanovenia § 451 ods. 1 v spojení s § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať žalobcom vo forme
peňažnej náhrady. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že majetkovým vyjadrením takto získaného

prospechu je peňažná suma zodpovedajúca sumám obvykle vynakladaným v danom mieste a čase, a to
isprihliadnutímnadruhprávnehodôvodu,ktorýmsaspravidlazakladáprávoužívaniavzhľadomnajeho
rozsahaspôsob,najčastejšiepritomideonájomnúzmluvu,vprípadektorejsavýškanáhradyporovnáva
s obvyklým nájomným, ktoré by bol za normálnych okolností nájomca povinný plniť. K tomuto poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17.6.2019 sp. zn. 8Cdo/186/2018. Žalobcovia

výšku obvyklého ročného nájomného za pozemok L.. Č.. XXX/XX vyvodzovali zo znaleckého posudku
č. 199/2012, v ktorom bola všeobecná hodnota obdobného zastavaného pozemku nachádzajúceho sa
v bezprostrednom susedstve určená na 14,34 eura za m2, pričom podľa ich tvrdenia sa obvyklá cena
ročného nájmu pohybuje okolo 10 % hodnoty pozemku, čo je po zaokrúhlení 1,43 eura za m2; nakoľkožalovaná tvrdenie o takto určenej výšky nájmu nepoprela, súd ho považoval za nesporné. Keďže výmera
časti pozemku žalobcov užívaného pôvodným žalovaným bola 10 m2, obvyklé nájomné za dva roky
je 28,68 eura (1,434 x 10 x 2); keďže každý zo žalobcov bol v rozhodnom období spoluvlastníkom

predmetného pozemku v podiele 1/3, uložil žalovanej zaplatiť každému z nich po 9,56 eura (28,68:3).
Nakoľko bola žalovaná s plnením peňažného dlhu v omeškaní, priznal každému zo žalobcov úrok z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9,56 eura od 20.2.2015 (odo dňa podania žaloby) až do
zaplatenia. Súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 177 ods. 1 a ods. 2 písm. a) CSP vyhlásil
rozsudok dňa 24.2.2020 bez nariadenia pojednávania. V zmysle ustanovenia § 219 ods. 3 CSP miesto

a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli i webovej stránke súdu dňa 18.2.2020.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP
v spojení s ustanoveniami § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP tak, že žalobcom, ktorí bol v konaní plne úspešní,
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z
dôvodov podľa ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a žiadala ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
alternatívne ho zmeniť tak, že žalobu zamieta a priznať jej nárok na náhradu trov prvoinštančného i
odvolacieho konania v plnom rozsahu. Uviedla, že o zrušenom platobnom rozkaze sa ani nedozvedela

a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nezákonný a nespravodlivý. Namietla svoju pasívnu
vecnú legitimáciu v predmetnom spore, nakoľko v rozhodnom období, za ktoré žalobcovia požadujú
vydanie bezdôvodného obohatenia, nebola majiteľkou predmetného rodinného domu a tento ani
neužívala. Ďalej poukázala na to, že právny titul vydania bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia
§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka nezakladá jej povinnosť na úhradu požadovanej sumy,

pretože súd mal vzhľadom na podielové spoluvlastníctvo žalobcov aplikovať vo veci iné ustanovenie
Občianskeho zákonníka. Namietala i správnosť podkladu pre posúdenie užívanej výmery pozemku
určenej geometrickým plánom č. 94/2008 a uviedla, že vzťahy medzi žalobcami a nebohým pôvodným
žalovaným boli dlhodobo narušené, čo sa premietlo aj do viacerých súdnych sporov, z ktorých dva
stále prebiehajú, a to na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5C/302/2015 (o vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva)asp.zn.31C/201/2017(ourčeniepriebehuhraniceaurčenievlastníckehoprávakčasti
pozemku), od výsledku ktorých je závislá i miera zásahu do hraníc pozemkov vo vlastníctve oboch strán
sporu;vrámcitýchtosporovnanávrhžalobcovzaujalstanoviskoajÚradgeodézie,kartografieakatastra
Slovenskej republiky, ktorý k pozemkom parc. č. XXX/XXX H. L.. Č.. XXX/XX odporučil vyhotoviť nový
geometrický plán; kópiu stanoviska pripojila k odvolaniu. Vzhľadom na uvedené považovala napadnutý

rozsudok za predčasne vydaný a nepreskúmateľný.

6. Žalobcovia 1/ až 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadali napadnutý rozsudok v celom rozsahu
potvrdiť ako vecne správny a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Odvolanie žalovanej považovali za účelovo podané a zmätočné, keďže nie je zrejmé, akej časti

napadnutého rozsudku sa ňou uvedené odvolacie dôvody týkajú. Uviedli, že žalovaná sa riadne a
včas k žalobe nevyjadrila a v odvolaní na podporu svojich tvrdení nepredložila žiadne dôkazy, pričom
pasivita a následné konanie žalovanej je v rozpore so základnými zásadami a princípmi sporového
konania, a to najmä princípom hospodárnosti a rýchlosti konania a zásadou sudcovskej a zákonnej
koncentrácie konania, pričom poukázali na ustanovenia čl. 8 CSP. K námietke nedostatku pasívnej

vecnej legitimácie uviedli, že s touto otázkou sa súd prvej inštancie v konaní už vysporiadal. Zdôraznili,
že v danej veci je podstatné len to, že ide o majetkový spor a po smrti pôvodného žalovaného nadobudla
predmetný rodinný dom do svojho výlučného vlastníctva žalovaná, pričom pasívna vecná legitimácia
žalovaného v tomto konaní bola odvodená od jeho vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému domu
a žalovaná v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie z 29.10.2019 vstúpila do predmetného konania

ako právny nástupca žalovaného, čo je postup v súlade s ustanoveniami § 63 ods. 1 a ods. 2 CSP.
K namietanej aplikácii ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka súdom vo veci uviedli,
že z týchto nevyplýva žiaden zásadný rozdiel medzi tým, ak sa vydania bezdôvodného obohatenia
domáha jednotlivec alebo viaceré osoby z dôvodu spoluvlastníckeho podielu k veci; zároveň mali za
to, že na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia sú aktívne vecne legitimovaní práve

všetci podieloví spoluvlastníci, a nie len niektorý z nich. Podotkli, že pokiaľ žalovaná dospela k inému
právnemu záveru, mala na podporu svojho tvrdenia uviesť ustanovenia príslušného právneho predpisu,
ktoré sa mali na vec aplikovať. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/1789/2002 a sp. zn. 25Cdo/845/99 zotrvali na tom, že konanie pôvodného žalovaného zakladábezdôvodné obohatenie podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom uvedené
riadne zdôvodnili v návrhu na vydanie platobného rozkazu z 9.2.2015. K poukazu žalovanej na odpoveď
Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, odbor katastrálnej inšpekcie zo 17.3.2017 na podnet na

vykonanie štátneho dozoru, prostredníctvom ktorého namietala správnosť podkladu pre posúdenie
užívanej výmery pozemku určenej geometrickým plánom č. 94/2008, uviedli, že v zmysle ustanovenia
§ 366 CSP neboli splnené podmienky na uplatňovanie novôt v odvolacom konaní, nakoľko žalovaná
bola v konaní pred súdom prvej inštancie riadne vyzvaná, aby sa vyjadrila k žalobe, čo neurobila a
v podanom odvolaní hodnoverným spôsobom nepreukázala, že by jej žaloba doručená nebola, alebo

existenciu iných dôvodov brániacich jej v uplatnení prostriedkov procesnej obrany v konaní pred súdom
prvej inštancie.

7. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil
28.6.2022 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP).

8. Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa odvolacích dôvodov a porovnaním
s príslušnými právnymi normami dospel odvolací k záveru, že rozhodnutie súdu o žalobe je správne.

Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie dôvodnosti žaloby a dospel na základe vykonaného
dokazovania k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil i správne právne závery
o tom, že právny predchodca žalovanej pozemok žalobcov užíval bez právneho dôvodu a že sa na
ich úkor obohatil a že žalovaná jeho právna nástupkyňa (dedička po ňom) povinná vydať žalobcom

predmetné bezdôvodné obohatenie. Súd prvej inštancie na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia
Občianskeho zákonníka (§ 451 ods. 1 a ods. 2 a § 458), ktoré správne vyložil a dôvody vedúce
k vyhoveniu žaloby i dostatočne, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, pričom sa
vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci.

9. V konaní bolo dokazovaním vykonaným na návrh žalobcov preukázané, že v predmetnom období
užíval právny predchodca žalovanej pozemok žalobcov v rozsahu určenom predloženým geometrickým
plánom tak, že na ňom mal postavenú časť rodinného domu, a to bez právneho titulu a bez toho, že by im
zatoplatilnáhraduvdôsledkučohosanaichúkorbezdôvodneobohatil.Majetkovúhodnotuvuvedenom
zmysle totiž získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa

neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil,
pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež
v prípade užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu. Keďže príjemca takéhoto
plnenia nie je - vzhľadom na povahu plnenia - schopný vrátiť plnenie, je povinný oprávnenému nahradiť
bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

10. V danom prípade bolo pre právne posúdenie veci významné zistenie, že právny predchodca
žalovanej užívaním pozemku žalobcov získal majetkový prospech a v akej bolo výške. Záver súdu prvej
inštancie, že právny predchodca žalovanej, na ktorú ako dedičku prešiel dlh na vydanie bezdôvodného
obohatenia,získalužívanímpredmetnéhopozemkumajetkovýprospech,žalovanávkonanípredsúdom

prvej inštancie nespochybňovala, namietala len, že v konaní ona nie je pasívne legitimovaná. Nepoprela
v ňom ani tvrdenie žalobcov o výške získaného majetkového prospechu, ktorú títo stanovili podľa
obvyklého nájomného za užívanie obdobných pozemkov v danom mieste a čase, ale spochybňovala
výmeru pozemku, ktorá mala byť užívaná, tým, že predložený geometrický plán č. 94/2008 nie je
správnym podkladom pre posúdenie užívanej výmery pozemku. Túto skutočnosť namietala až v

odvolaní.

11. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, a) ak sa
týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má

byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.12. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú podľa ustanovenia §
149 CSP najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie
dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Prostriedky

procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr,
ak by konala starostlivo, so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP).

13. Odvolacie konanie v civilnom spore je založené na neúplnej apelácii, čo znamená, že prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú koncentrované vo fáze konania pred súdom prvej

inštancie. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvej inštancie, možno uplatniť len za splnenia podmienok stanovených § 366 CSP. Žalovanou
uplatnené námietky proti skutkovým tvrdeniam žalobcov uvedeným v žalobe však nemožno podriadiť
pod niektorú z alternatív stanovených v § 366 písm. a), b) a c) CSP. Žalovaná mohla prostriedky
procesnej obrany uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, pokiaľ by reagovala na výzvu súdu na
vyjadrenie sa k žalobe a jej prílohám a k uzneseniu z 29.10.2019 č.k. 4C/151/2015-65 o pokračovaní

v konaní s ňou ako dedičkou po pôvodnom žalovanom T. W. podľa ustanovenia § 63 ods. 2 CSP, ktoré
jej boli doručené dňa 18.11.2019. V odvolaní žalovaná netvrdila žiadne dôvody, ktoré by jej bránili v
uplatnení prostriedkov procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie a preto nakoľko nešlo ani o
dôvod stanovený v § 366 písm. d) CSP na tieto námietky žalovanej v odvolacom konaní súd neprihliadal.

14. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej neobsahuje tvrdenia
alebo argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť rozsudok súdu prvej inštancie a preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Odvolací súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia §

396 ods. 1 CSP v spojení s jeho ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že úspešným žalobcom
priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).