Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 17, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721203845
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6721203845.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudcov

JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Danice Kočičkovej vo veci starostlivosti o maloletého F. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom N. práce, sociálnych vecí a rodiny
Zvolen, dieťa rodičov: matky J. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. armády XXX/XX, XXX XX H. a
otca A. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX P., t.č. bytom M. R. R. XX, XXX XX W., o
návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15P/45/2021-98 z 11. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v II., III. a IV. výroku p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“, resp. prvoinštančný súd“),
napadnutýmrozsudkomzverilmaloletéhoF.Q.,nar.XX.X.XXXXdoosobnejstarostlivostimatky,ktoráho
bude zastupovať a spravovať jeho majetok (I. výrok). Otca maloletého A. P., zaviazal prispievať na výživu
maloletého výživným vo výške 150,- Eur mesačne počnúc dňom 1.9.2021 so splatnosťou vždy do 15-
teho dňa v mesiaci vopred na účet matky vedený v Tatrabanke, a.s., číslo účtu: IBAN: SK21 1100 0000
0029 3251 XXXX (II. výrok). Zároveň určil, že zameškané výživné za obdobie od 1.9.2021 do 31.1.2022

vo výške 750,- Eur je otec maloletého povinný splatiť spolu s bežným výživným v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 20,- Eur mesačne pod stratou výhody splátky pri nezaplatení čo i len
jednej splátky počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia (III. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).

2. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že vyhovel návrhu matky a upravil práva a povinnosti
rodičov k maloletému R.Q., keďže mal preukázanú jeho dôvodnosť. Vykonaným dokazovaním zistil, že

od augusta 2021 žije matka s maloletým F. u svojich rodičov a zabezpečuje jeho výlučnú starostlivosť.
Matka maloletého mesiac po narodení maloletého opustila spoločnú domácnosť a zostala na výchovu a
starostlivosť o maloletého sama. Otec na pojednávaní v novembri 2021 uviedol, že nežiada zveriť dieťa
do osobnej starostlivosti a nemá záujem sa o maloletého postarať, a preto súd návrhu matky na zverenie
maloletého F. do jej osobnej starostlivosti vyhovel.

3. Okresný súd ďalej zistil, že otec neprispieva od odchodu zo spoločnej domácnosti na maloletého

žiadnou čiastkou. Nepodieľa sa na výchove a starostlivosti o maloletého, nenavštívil ho a neposkytol
mu žiadne vecné plnenie. Okresný súd zistil, že výdavky na maloleté dieťa sú v čiastke 273,41
Eur mesačne, pričom polovica z týchto výdavkov predstavuje čiastku 136,71 Eur s tým, že okresný
súd zobral do úvahy aj osobnú starostlivosť matky o maloletého a s poukazom na ust. § 62 ods. 4Zákona o rodine pri rozsahu vyživovacej povinnosti stanovil titulom výživného otca voči maloletému
Nikolasovi čiastku 150,-Eur mesačne. Pokiaľ ide o zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery
povinného rodiča (otca) súd vychádzal zo správ od jednotlivých zamestnávateľov, z ktorých jednoznačne

vyplýva ľahtikársky spôsob života otca maloletého, ktorý ku prácam pristupuje nezodpovedne. Svojím
správaním sa pričinil o to, že ukončil pracovný pomer v jednotlivých spoločnostiach. Okresný súd ďalej
konštatoval, že naposledy ako zamestnávateľ v súvislosti s odvodmi bol uvedený pán XX.XX., u ktorého
bol vedený len v období od 05.10. do 12.10. 2021. Otec maloletého bol síce PN, avšak počas PN poberal
nemocenské dávky. Okresný súd ďalej skonštatoval, že otec žiadnym spôsobom nespochybňoval svoju

schopnosť zabezpečiť si príjem. To, že mu pomáhajú finančne rodičia ničím nepodložil a nepreukázal.
Navyše uviedol, že je držiteľom jedného motorového vozidla, pričom zo správy Dopravného inšpektorátu
PZ Žiar nad Hronom vyplynulo, že je držiteľom až troch motorových vozidiel. Zistil aj, že otec má
množstvo exekúcií. Skonštatoval, že takýto spôsob života nemôže byť dôvodom preto, aby súd neurčil
výživné, prípadne určil výživné v nepomerne nízkej výške. Okresný súd zobral do úvahy aj fakt, že otec
maloletého má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ako však z vyjadrení matky maloletého vyplynulo a tiež

tomu zodpovedá aj správa z Okresného súdu Bratislava IV., ani voči synovi J. si neplní vyživovaciu
povinnosť riadne, nakoľko sa vedie konanie o zvýšenie výživného. Podľa názoru okresného súdu, pokiaľ
otec maloletého fajčí a do mesiaca minie určitú finančnú čiastku na nákup cigariet, nie je dôvod, aby tieto
finančné prostriedky neboli poukázané na výživu jeho maloletého syna. Navyše, otec žije v prenájme,
kde podľa jeho vlastných slov platí mesačne 500,-Eur. Pokiaľ by nemal príjem, nebolo by možné

takýto nájom pokrývať. Preto pokiaľ má finančné prostriedky na zabezpečenie bývania, okresný súd
nevidel dôvod, aby nedokázal zabezpečiť finančné prostriedky aj na pokrytie výživného na maloletého
syna. Podľa názoru okresného súdu výdavky na dieťa zodpovedajú súdom stanovenej čiastke a otec v
priebehu konania nepreukázal, že nie je v jeho zárobkových možnostiach a schopnostiach platiť takto
určené výživné.

4.Keďžebolorozhodnutéaj ozameškanomvýživnomod01.09.2021do31.01.2022,t.j.za5mesiacov
v sume 150,- Eur mesačne (otec nezaplatil matke žiadnu čiastku titulom výživného), okresný súd povolil
zameškané výživné splácať otcovi maloletého v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- Eur
spolu s bežným výživným až do zaplatenia celej sumy 750,- Eur titulom zameškaného výživného.

5. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd postupoval v zmysle ust. § 52 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

6. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie otec maloletého. Odvolanie odôvodnil tým, že
súd nesprávne zistil skutočný stav veci. Žiadal o opätovné preverenie nákladov na výživu maloletého.
Namietal, že na adresu trvalého bydliska mu nebola doručená žiadna písomnosť o termíne súdneho
pojednávania a zároveň, že súd prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Vyjadrila nesúhlas s tvrdeniami otca v odvolaní. Poukázala na to, že otec maloletého dieťaťa neprispieva
žiadnou čiastkou na maloletého a vzhľadom na túto skutočnosť poberá ako slobodná matka náhradné
výživné. Poukázala na to, že obidvaja boli upovedomení o termíne pojednávania a boli upozornení, že
už písomne nebudú predvolaní na termín pojednávania.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že ak odvolací súd bude mať preukázané,
že v rozsudku súdu prvej inštancie nastali pochybenia, čo sa týka výšky výživného, navrhuje rozsudok
upraviť tak, aby to bolo v prvom rade v plnom záujme maloletého a jeho odôvodnených potrieb a
zárobkových možností a schopností otca.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 65 a § 66 CMP a
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok
prvoinštančného súdu v II., III. a IV. výroku podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a vychádza z náležite
a v dostatočnom rozsahu prevedeného dokazovania pri rešpektovaní procesných práv účastníkov
konania. Prvoinštančný súd zistil skutočný stav veci v rozsahu zodpovedajúcom zákonnej potreberozhodnutia založeného na preskúmaní všetkých podstatných okolností tak na strane rodičov ako i
maloletého. Odvolací súd sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, ktoré je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, poskytujúc tým dostatočnú oporu

pre záver majúci vyjadrenie v jeho výrokovej časti upravujúcej vyživovaciu povinnosť otca k maloletému,
spôsobom definovaným v II. výroku ako aj III. výroku (o zameškanom výživnom) napadnutého rozsudku.
Okresný súd otázku vyživovacej povinnosti otca k maloletému podrobne rozobral v bodoch 17.1 a 17.2
odôvodnenia rozhodnutia, kde z pohľadu odvolacieho súdu správne vystihol všetky podstatné okolnosti,
ktoré ho viedli k úprave výživného v rozsahu a spôsobom definovaným v II. a III. výroku napadnutého

rozhodnutia. Odvolací súd poznamenáva, že v zmysle § 65 CMP nebol viazaný rozsahom odvolania a
podľa § 66 CMP ani odvolacími dôvodmi, avšak vo vzťahu k otázke zverenia maloletého nezistil žiadne
pochybenia v rozhodnutí okresného súdu.

11. Odvolací súd konštatuje, že otec v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, alebo

argumenty, ktoré by dôvodne spochybňovali správnosť napadnutého rozsudku okresného súdu a preto
odvolací súd na zdôraznenie správnosti (v súlade s § 387 ods. 2 CSP) poukazuje len na najzásadnejšie
aspekty, ktorými reaguje na podané odvolanie.

12. Odvolací súd po preskúmaní odvolacej námietky otca maloletého, ktorý namietal, že okresný

súd mu nedoručil predvolanie na termín pojednávania na adresu trvalého bydliska poukazuje na
zistené skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu. Otec maloletého sa dostavil na pojednávanie dňa
02.11.2021 ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní. Na pojednávaní bol riadne vypočutý k predmetu
konania a zároveň zobral termín pojednávania stanovený na deň 11.01.2022 na vedomie s tým, že bol
upovedomený, že už písomne nebude predvolaný na termín pojednávania. V tejto súvislosti odvolací

súd poukazuje na to, že tak ako vyplýva z § 100 CSP predvolanie vo svojej podstate slúži predovšetkým
na zabezpečenie toho, aby bolo stranám konania umožnené vykonať ich právo na spravodlivý proces,
ktorého súčasťou je aj možnosť zúčastniť sa na súdnom pojednávaní, alebo na úkone, na ktorom
bude vykonaný dôkaz. Zákon nepredpisuje obligatórnu formu, akou sa uskutočňuje predvolanie, pričom
však favorizuje písomné predvolanie doručovanou zásielkou. Avšak okrem písomného predvolania

doručovanou zásielkou možno osobu predvolať telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ako
vyplýva z obsahu spisu, tak aj v tomto prípade postupoval okresný súd a otca maloletého (ako aj
ostatných prítomných účastníkov konania, t.j. matku maloletého a kolízneho opatrovníka) predvolal na
súdne pojednávanie nariadené na deň 11.01.2022 o 8.30.hod. na č.dv. 18, ústne na pojednávaní,
ktoré sa konalo dňa 02.11.2021. Otec maloletého dieťaťa zobral termín súdneho pojednávania na

vedomiestým,žeužnebudeviacpísomnepredvolanýdoporučenouzásielkou.Otecmaloletéhobolteda
predvolaný na termín súdneho pojednávania v súlade s § 100 CSP. Z obsahu spisu odvolací súd nezistil,
že by sa otec maloletého ospravedlnil z neúčasti na súdnom pojednávaní a ani bezodkladne nežiadal
okresný súd o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov v zmysle § 183 ods. 1 CSP. Za tohto stavu
tak nebol daný dôvod na postup okresného súdu na rozhodnutie o odročení súdneho pojednávania v

zmysle § 184 ods. 1 CSP. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval námietku otca za nedôvodnú.

13. Ako ďalej vyplýva z obsahu odvolania otec žiadal o opätovné preverenie nákladov na výživu
maloletého dieťaťa. Neuviedol však, ktoré výdavky na maloletého považuje za neprimerané, prípadne,
ktoré výdavky považuje za neodôvodnené. Z obsahu spisu vyplýva, že matka riadne zdokladovala ňou

vyčíslené výdavky na maloleté dieťa (obsah prílohovej obálky čl. spisu 96) a zároveň sú zhodné tieto
výdavky aj s vyjadrením kolízneho opatrovníka v správe z prešetrenia pomerov zo dňa 27.10.2021 (čl.
spisu 50). Za takto zisteného skutkového stavu považuje odvolací súd námietku na opätovné preverenie
nákladov za nedôvodnú. Navyše otec maloletého ani nespochybnil, že by si nedokázal zabezpečiť
finančné prostriedky na pokrytie výživného na maloletého syna, ktoré bolo určené v súlade s § 62 ods.

1,2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v II., III. a IV.
výroku podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil ako aj závislý výrok o trovách konania (V. výrok). Odvolaním
nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu zostal nedotknutý (I. výrok).

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP, a
preto rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 :0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).