Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, August 24, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/49/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122205116
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8122205116.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov
senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina v právnej veci žalobkyne: O. D. I., R..
XX.XX.XXXX, D. N. XXX/X, XXX XX U., právne zastúpená: JUDr. Michal Kizák, advokát, so sídlom
Masarykova 2, 080 01 Prešov, IČO: 52 650 880 proti žalovanej: K. T., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XXXX/X,
XXX XX N., právne zastúpená: Mgr. Adrián Fabián, advokát so sídlom Tkáčska 2, Prešov, o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k.
16C/46/2022 - 12 zo dňa 16.06.2022, takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým uznesením uložil žalovanej
povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou zapísanou na liste vlastníctva č. XXXXX, k. ú. N., obec

N., okres N. a to byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu s. č. XXXX, vchod č. XX,
ktorý je postavený na pozemku parcela C KN č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.068 m2,
vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach bytového domu, spoločných zariadeniach
bytového domu a na príslušenstve vo veľkosti 61/6784 k celku, a to previesť na tretie osoby, prenajať
tretím osobám, založiť alebo zaťažiť právami tretích osôb, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu
vo veci samej.

2. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala súčasne so žalobou vo veci
samej, kde sa domáhala určenia, že nehnuteľnosť, byt č. XX s prísl., zapísaný na LV č. XXXX, k. ú.
N. patrí do dedičstva po neb. T. I.. Neodkladné opatrenie odôvodnila tým, že so žalovanou sú sestry
a žalovaná sa dňom 08.01.2020 stala výlučnou vlastníčkou bytu, ktorý je predmetom tohto sporu,
pričom tento byt nadobudla na základe darovacej zmluvy od ich matky (poručiteľky) koncom roku 2019.

Krátko po smrti poručiteľky žalovaná žalobkyni oznámila, že v nadchádzajúcom dedičskom konaní
sa po poručiteľke nebude prejednávať predmetný byt, pretože v čase smrti poručiteľky, už táto jeho
vlastníčkou nebola. Až od tohto momentu sa žalobkyňa dozvedela, že byt, v ktorom poručiteľka žila a
kde ju aj žalobkyňa pravidelne navštevovala už nepatrí ich matke, ale žalovanej. Žalobkyňa vyjadrila
presvedčenie, že poručiteľka by dobrovoľne a za obvyklých okolností nikdy nepreviedla vlastníctvo k
tomuto bytu ani na jednu zo svojich dcér. Poukázala na to, že počas života poručiteľky tak ona, ako aj

sestra, navštevovali svoju matku, ktorá sa nikdy nezmienila o tom, že by mala vôľu prenechať jednej
zo svojich dcér svoj majetok. Žalobkyňa si nevie vysvetliť, prečo by sa poručiteľka dva roky pred svojou
smrťou náhle, bez akéhokoľvek rozumného dôvodu, rozhodla darovať de facto celý svoj majetok jednej
zo svojich dcér. Žalobkyňa má za to, že poručiteľka nedarovala byt žalovanej dobrovoľne, ale stalo sa
tak pod psychickým nátlakom, navyše to je v rozpore s dobrými mravmi. Psychický nátlak žalobkyňa
vníma tak, že po smrti manžela poručiteľky sa žalovaná voči poručiteľka začala správať menej úctivo a

miestamiažagresívneaponižujúco,čovyústiloažktomu,žeporučiteľkakrátkopredsvojousmrťoupred
žalobkyňou a jej manželom plakala a prosila ju o to, aby k nej žalovaná už viac nechodila. Žalobkyňa vtejto súvislosti uviedla, že presne takto direktívne a nanútene s najväčšou pravdepodobnosťou došlo aj
k prevodu vlastníckeho práva k bytu zo strany poručiteľky na žalovanú bez toho, aby to bolo skutočnou
vôľou poručiteľky. Žalobkyňa rozpor s dobrými mravmi videla v tom, že keď 06.12.2019 po výbuchu

bytovky na ul. K. C. N.Š. prišla o bývanie a musela si urýchlene hľadať náhradné bývanie, žalovaná
jej viackrát naznačila obavu z toho, že poručiteľka daruje svoj byt práve žalobkyni, čo sa však nikdy
nestalo. Žalobkyňa si zabezpečila bývanie iným spôsobom. Uviedla, že práve v tom čase, t. j. krátko po
výbuchu bytového domu, muselo dôjsť k podpisu darovacej zmluvy medzi poručiteľkou a žalovanou, čo
je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa uviedla, že darovacia zmluva je absolútne neplatným

právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, a to pre absenciu slobodnej vôle
poručiteľky a pre uskutočnenie tohto úkonu v rozpore s dobrými mravmi. Vo veci samej sa žalobkyňa
domáha určenia, že predmetný byt patrí do dedičstva po poručiteľke. Žalobkyňa uviedla, že úmrtím
poručiteľky došlo súčasne k zániku vecného bremena v podobe práva doživotného bývania v prospech
poručiteľky, ktoré na byte viazlo. Žalobkyňa navrhla nariadiť neodkladné opatrenie, pretože v súčasnosti
už nič nebráni žalovanej, aby byt previedla či odplatne alebo bezodplatne na tretie osoby, byt prenajala

tretím osobám, alebo zaťažila napr. záložným právom banky a vzala si naň úver, pôžičku a pod.. Uviedla,
že ak by žalovaná počas súdneho konania uskutočnila niektorý z týchto úkonov, závažným spôsobom by
tým zasiahla do práv a oprávnených záujmov žalobkyne, ktorá považuje darovaciu zmluvu za neplatnú.

3. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozhodnutia, ktorým nariadil neodkladné opatrenie uviedol,

že žalobkyňa opisom skutkových okolností a predloženými listinnými dôkazmi osvedčila potrebu
dočasnej úpravy pomerov. Podľa jeho názoru je z obsahu spisu nesporné, že je potrebné priznať
žalobkyni právnu ochranu a dočasne upraviť pomery strán sporu tak, aby sa počas trvania súdneho
sporu vlastnícky režim k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania nezmenil. Súd prvej inštancie
pri rozhodovaní zohľadnil možné následky zásahov do práv strán sporu vyvolaných nariadením

neodkladnéhoopatrenia,pričomuviedol,žeakžalovanánemáúmyselpredmetnúnehnuteľnosťpreviesť
na inú osobu, resp. iným spôsobom s ňou nakladať, tak zásah do jej vlastníckeho práva v podobe
zákazu nakladania s nehnuteľnosťou je fakticky iba formálny a nemá žiaden reálny dopad na žalovanú.
Ak naopak žalovaná má úmysel túto nehnuteľnosť scudziť, resp. zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba
ujmy na právach žalobkyne, a teda dôvod na vydanie neodkladného opatrenia. Za daných okolností sa

preto javí, že nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého žalobkyňou môže splniť svoj zákonný
účel,ktorýmjezabezpečeniedočasnejochranypráv,ktorésúpredmetomkonaniavovecisamej,ktorých
pravdepodobnosť žalobkyňa osvedčila, pričom zákaz dispozície s nehnuteľnosťou má v tomto konaní
aj preventívny účinok.

4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že poručiteľka
nadobudla predmetný byt na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2008, a to z finančných prostriedkov
získaných predajom rodičovského domu v Ľ., ktorý predali po smrti otca, pričom už pri predaji rodinného
domuvznikliproblémyvsúvislostistým,žesmamouzistila,žespoluvlastníckypodielsestry-žalobkyne,
je zablokovaný súdnym exekútorom. Preto musela ona vyplatiť súdneho exekútora, aby rodinný dom

mohli predať. Poukázala tiež na to, že v tej dobe sa rozviedla, preto v mesiacoch júl až august 2018
bývala u svojej mamy a od septembra 2018 až do januára 2019 bývala s deťmi v podnájme na sídl. Š. C.
N. a následne si kúpila na hypotéku byt na sídl. I.. Uviedla, že mama po kúpe bytu prejavovala záujem
previesť byt na žalovanú s vecným bremenom doživotného bývania z obavy, že žalobkyňa môže mať
ďalšie dlhy, resp. do budúcna jej ďalšie dlhy môžu vzniknúť. Zároveň jej mama vravela, že po rozvode

nemá chlapa, teda osobu, ktorá by sa o ňu a deti postaral, pričom mama prihliadla aj na to, že na kúpu
bytu si vzala hypotéku 55.000,- eur, ktorú následne ešte navýšila za účelom úpravy bytu. Žalovaná
uviedla, že koncom roka mama podstúpila operáciu a po prepustení z nemocnice bývala asi mesiac
u nej na sídl. Š., kedy sa o ňu celodenne starala (čerpala OČR). Počas pobytu v nemocnici žalobkyňa
mamu navštívila iba raz. V roku 2019 mama začala pravidelne spomínať, že byt prevedie na ňu a urobila

takdňa13.11.2019,kedydošlokuzavretiudarovacejzmluvyabolajpodanýnávrhnavkladvlastníckeho
práva, teda bolo to pred 06.12.2019, kedy vybuchla bytovka, v ktorej bývala žalobkyňa spolu so svojou
rodinou. Uvedená okolnosť vyvracia jej tvrdenie o tom, že k uzavretiu darovacej zmluvy došlo krátko po
výbuchu bytového domu. Žalovaná zároveň uviedla, že žalobkyňa so svojou rodinou po výbuchu bytovky
bývala práve u nej, pričom sa jej snažila všemožne pomôcť, aj zbierkami na jej pracovisku. Asi po týždni

pobytu u žalovanej sa žalobkyňa s rodinou odsťahovala do prenajatého domu v Ľ.B. a neskôr si kúpili
pozemok v U., kde vystavali rodinný dom, kde sa aj v januári roku 2021 presťahovali. Žalovaná uviedla,
že žalobkyňa na ňu podala trestné oznámenie pre spáchanie prečinu usmrtenia ich matky. Namietala,
že neodkladné opatrenie bolo vydané výlučne na základe jednostranných tvrdení žalobkyne o údajnompsychickom nátlaku žalovanej na matku - poručiteľku, pričom žalobkyňa ničím nepreukázala absenciu
slobodnej a vážnej vôle poručiteľky. Žalovaná niekoľko rokov zabezpečovala starostlivosť o svoju matku.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že darovacia zmluva je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko poručiteľka

by po výbuchu bytovky nedarovala byt len jednej z dcér, tak toto neobstojí, pretože poručiteľka darovala
svoj byt žalovanej pred touto udalosťou a jej právo nakladať so svojím majetkom bolo v tom čase
slobodné, vážne a ničím neobmedzené. Neodkladné opatrenie bolo vydané na základe nepravdivých
tvrdenížalobkyne.Žalobkyňanepreukázalanaliehavýprávnyzáujemnavydaníneodkladnéhoopatrenia
a vydaním neodkladného opatrenia došlo dokonca k obmedzeniu jej práva nehnuteľnosť prenajať, a

tým pádom je pre ňu, ako rozvedenú matku, náročné, pri súčasných cenách energií a médií, znášať
náklady spojené s vlastníctvom dvoch bytov. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté uzneseniu v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa k odvolaniu žalovanej uviedla, že táto sama v odvolaní uviedla, že v súčasnosti nariadené
neodkladné opatrenie obmedzuje jej právo nakladať s bytom a núti ju ako rozvedenú matku znášať

náklady spojené s dvoma bytmi. Žalobkyňa má za to, že žalovaná týmto tvrdením dáva jasne najavo svoj
zámer predať byt tretej osobe, čo vyvolá všetky negatívne dôsledky, o ktorých sa žalobkyňa zmieňuje
vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok -

CSP)pozistení,žeodvolaniebolopodanévzákonomstanovenejlehote(§362ods.1CSP),oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

7. Predmetom konania pred odvolacím súdom je uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, pričom
návrh na jeho nariadenie podľa § 324 CSP bol podaný počas konania vo veci samej. Žalobkyňa tvrdila,
že je potrebné bezodkladne upraviť pomery (§ 325 ods. 1 CSP) medzi stranami sporu, pretože po tom,
čo smrťou ich matka zaniklo vecné bremeno viaznuce ako ťarcha na nehnuteľnosti v podobe práva

doživotného bývania, nič nebráni žalovanej byt previesť, prenajať alebo zaťažiť a tým sa zasiahne do
práva žalobkyne, keď táto považuje darovaciu zmluvu, na základe ktorej bol byt prevedený na žalovanú
za neplatnú. Naviac sa hmotnoprávne a procesnoprávne skomplikuje spor vo veci samej. Žalobkyňa
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila žiadnymi dôkazmi, len k žalobe pripojila LV
bytovky a pozemku, svoj rodný list a úmrtný list svojej matky.

Úlohou súdu pred nariadením neodkladného opatrenia je zistiť, či je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami. Táto podmienka bola žalobkyňou osvedčená dokladmi o vlastníctve
bytu a o spôsobe nadobudnutia darovaním od ich spoločnej matky, ktorá zomrela.
Okrem uvedeného je potrebné hodnoverne osvedčiť aj tvrdené skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, teda, že žalovaná má v úmysle s bytom nakladať.

Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobkyňa dôvody vydania neodkladného opatrenia osvedčila a
osvedčila aj trvanie nároku.
Osvedčenie tvrdených skutočností (osvedčenie nároku) znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia. Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom
na všetky okolnosti prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou
navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú
ochranu, podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti
takéhotonávrhu.Tuniejenamieste,abysavykonávalorozsiahledokazovanie,prípadneabysúdvyvinul

procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd
nariadi len v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava,
že by exekúcia bola ohrozená.

8. Odvolací súd nezistil, že je nevyhnutne potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Nie je

možné nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobkyne bez primeraného osvedčenia
skutočnosti potrebných pre prijatie záveru o odôvodnenosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
resp. bez osvedčenia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu.Účelom neodkladného opatrenia bolo predísť dispozičnému úkonu s bytom u žalovanej. Odvolací
súd nezistil, že by takýto úkon, ktorému sa má predísť vôbec hrozil, že by žalovaná v čase
rozhodovaniaprvoinštančnéhosúduvykonalačokoľveksmerujúcekprevodu,prenájmualebozaťaženiu

nehnuteľnosti.

9. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia (bod 19. odôvodnenia) uviedol, že
žalobkyňa opisom skutkových okolností a predloženými listinnými dôkazmi osvedčila potrebu dočasnej
úpravy pomerov a že z obsahu spisu je nesporné, že je potrebné priznať žalobkyni právnu ochranu

a dočasne upraviť pomery strán sporu tak, aby sa počas trvania súdneho sporu vlastnícky režim k
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, nezmenil. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie však ale nevyplýva, na základe akých skutkových okolností žalobkyňa osvedčila danosť svojho
práva a potrebu dočasnej úpravy pomerov. Žalobkyňa ako prílohy návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia priložila iba dva výpisy z listov vlastníctva, úmrtný list poručiteľky a svoj rodný list. Tieto
listinné dôkazy žiadnym spôsobom neosvedčujú danosť práva žalobkyne, t.j. akúkoľvek bezprostredne

hroziacu ujmu, ktorá by preukazovala snahu, resp. úmysel žalovanej akýmkoľvek spôsobom nakladať
s predmetnou nehnuteľnosťou. Zároveň ani zo skutkových tvrdení žalobkyne uvedených v návrhu na
nariadenia neodkladného opatrenia nevyplýva osvedčenie danosti práva, resp. potreba bezodkladne
upraviť pomery strán sporu.
Žalobkyňa v rámci vyjadrenia k odvolaniu žalovanej uviedla, že sama žalovaná poukázala na to, že ako

rozvedená matka môže mať problém so zaplatením nákladov na byt, v ktorom býva a byt, ktorý jej bol
darovaný a vydanie neodkladného opatrenia ju obmedzuje napr. aj v možnosti prenajať sporný byt, čo
by ju odbremenilo od nákladov spojených s užívaním tohto bytu, a čo, podľa žalobkyne, svedčí o tom,
že žalovaná chce tento byt odpredať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 383
CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, teda skutkovým stavom, ktorý

vyplynul z návrhu a jeho príloh. Prvoinštančný súd okolnosť, že žalovaná chce byt predať alebo prenajať
nezistil a žalobkyňa túto okolnosť ani len neosvedčila.
Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil. Nezistil splnenie podmienok pre jeho
potvrdenie ani zrušenie (§ 388 CSP).

10. Súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej rozhodne aj o trovách konania o
neodkladnom opatrení.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).