Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2021

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 11C/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620205333
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Červenková
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2021:6620205333.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: L.. R. M. C., D..
XX.XX.XXXX, H. N. U., F. L. XXXX/XX, zast. JUDr. Ján Marčok, advokát, Advokátska kancelária so
sídlom v Lučenci, M. Gorkého 21, proti žalovanej: O.F. C., D.. XX.XX.XXXX, H. N. U. - P., X. H. XX/X,
o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o určenie, že dôvody vydedenia žalobcu uvedené poručiteľom R. C., D.. XX.XX.XXXX,

ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, v závete zo dňa 03.01.2002 a v listine o vydedení zo dňa 03.01.2002
nie sú dané z a m i e t a .

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.11.2020 domáhal určenia, že dôvody
vydedenia žalobcu uvedené poručiteľom R. C., D.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa 29.07.2020 v závete
zo dňa 03.01.2002 a v listine o vydedení zo dňa 03.01.2002 nie sú dané.

V odôvodnení svojej žaloby uviedol, že je synom a dedičom po neb. R. C., D.. XX.XX.XXXX, D. N. F.
L. XXX/XX, U., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná je dcérou poručiteľa a dedičkou. Dedičské
konanie po nebohom prejednáva JUDr. Martin Palovčík, notár so sídlom v Lučenci,
pod sp.zn. 14D/608/2020, Dnot 143/2020. V priebehu dedičského konania bol žalobcovi predložený
závet poručiteľa zo dňa 03.01.2002 a listina o vydedení zo dňa 03.01.2002, ku ktorým žalobca uviedol,
že dôvody vydedenia sú nepravdivé a neboli dané a má pochybnosti o tom, že uvedené listiny písal

poručiteľ a že závet nespĺňa zákonné náležitosti. Súdny komisár ho uznesením sp.zn. 14D/608/2020
zo dňa 22.09.2020 odkázal na podanie žaloby o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané.

2. Žalobca v žalobe poukazuje na to, že poručiteľ pod bodom a/ uvádza ako dôvod vydedenia
„neposkytnutie pomoci v chorobe a v iných závažných prípadoch. Nenavštívil ma už asi 9 rokov.“ K
tomuto dôvodu vydedenia žalobca uvádza, že ide podľa neho pravdepodobne o dôvod vydedenia v
zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka, avšak jeho skutkové vymedzenie

zodpovedá skôr dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka. Žalobca
uvádza,žehootecaajjehomatkuopustileštevjehoútlomdetstve,pričomsanásledneonichvpodstate
nezaujímal. Hlavným dôvodom, pre ktorý nenadviazal s poručiteľom riadny vzťah spočíval hlavne v jeho
nezáujmea vneustálomspochybňovanížalobcu,ktorýsazačalvjehodetstveapretrvávalpočascelého
života poručiteľa. Počas jeho dospievania od otca počul iba sťažnosti, že musí na neho platiť výživné.
Keďže v čase spísania testamentu mal iba 27 rokov, nemá vedomosť o tom, že by pred rokom 2002,

vrátane tohto roku, trpel jeho otec akoukoľvek chorobou, v ktorej by potreboval pomoc inej osoby. V
čase spísania listiny o vydedení bol poručiteľ ešte v produktívnom veku (mal 54 rokov), pracoval ako
vodič MHD a nebol odkázaný na pomoc iných ľudí. Práve naopak, zakladal si na tom, že pre svoj životiných ľudí nepotrebuje a žije viac menej sám pre seba. Podľa žalobcu mal poručiteľ dlhodobo sklon k
nadmernému požívaniu alkoholu, čo bolo neskôr aj jeden z dôvodov jeho úmrtia.

3. Žalobca ďalej uvádza, že dôvod vydedenia uvedený pod bodom b/ zodpovedá dôvodom v zmysle
ustanovenia § 469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka a dôvod vydedenia uvedený pod bodom
c/ zodpovedá dôvodom v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, pričom
rovnako ako pri dôvode vydedenia podľa bodu b/, ani tento dôvod vydedenia nie je bližšie skutkovo
určený.

Dôvod vydedenia pod bodom d/ nezodpovedá žiadnemu z dôvodov vydedenia vymedzených v
ustanovení § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka a rovnako tak dôvod vydedenia uvedený pod bodom
e/ nenapĺňa žiaden z dôvodov vydedenia podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ poručiteľ na str. 2 listiny o vydedení uvádza, že po skončení vysokej školy ho žalobca nepozval
na záverečný verdikt, k tomu žalobca uvádza, že po skončení školy nemal žiadne slávnostné ukončenie
štúdia, nakoľko mu účasť na ňom nebola povolená z dôvodu, že nepodpísal služobný pomer s

Ozbrojenými silami SR. Čo sa týka jeho sobáša, na tento žalobca poručiteľa nepozval, nakoľko už počas
chodenia so svojou manželkou, poručiteľ jeho manželku častoval opakovane neslušnými slovami.

4. Pokiaľ ide o jeho vzťah so starou mamou žalobca uvádza, že s touto mal vždy veľmi dobré vzťahy
a bývala v rovnakom vchode ako on, rozumel si s ňou od malička a často ju navštevoval. Nie je podľa

žalobcu pravda, že ju mal prehovárať na prevod spoluvlastníckeho podielu k bytu. Stará matka v roku
1998 spísala u notára testament, ktorým rozdelila svoj majetok medzi žalobcu a poručiteľa, o čom oboch
informovala. Žalobca má za to, že táto skutočnosť však nezakladá žiaden zákonný dôvod vydedenia. Z
dôvodu, že starej matke sľúbil, že sa o poručiteľa ako svojho otca postará, aby dôstojne dožil starobu,
hneď potom ako sa dozvedel o poručiteľovom zlom zdravotnom a psychickom stave,

zabezpečil jeho prijatie do nemocnice a následne jeho umiestnenie v domove dôchodcov.

5. Žalobca má za to, že dôvody vydedenia, tak ako sú uvedené v listine o vydedení nie sú dané.
Dôvody vydedenia uvedené pod bodmi a/, b/, c/, d/ a e/ nie sú dostatočne konkretizované, ide výlučne
o všeobecné formulácie, z ktorých sú niektoré prevzaté zo znenia Občianskeho zákonníka, pričom

tieto dôvody vydedenia potom nie je možné považovať za určité a preskúmateľné. Dôvody vydedenia
uvádzané na druhej strane listiny o vydedení nezakladajú dôvod na vydedenie, pričom žalobca má za
to, že vzťah medzi žalobcom a poručiteľom bol dôsledkom správania sa poručiteľa, a preto nie je možné
pričítať ho za vinu žalobcovi.

6.Kpodanejžalobesavyjadrilažalovanápísomnýmpodanímdoručenýmsúdudňa09.03.2021vktorom
uviedla,žedôvodyvydedeniauvedenévlistineovydedenísúvplnomrozsahudané,pravdivorozpísané,
čo je aj preukázateľné. Pokiaľ poručiteľ ako dôvod vydedenia uviedol „ neposkytnutie pomoci v chorobe
a iných závažných prípadoch“, tento dôvod je pravdivý, nakoľko L.. R. M. C. neprejavoval žiaden záujem
o otcov zdravotný stav, ani životné situácie.

Žalovaná uvádza, že otec po prvom rozvode ( manželstvo s Elenou Lekárovou ) zanechal bývalej
manželke 3-izbový byt na Rúbanisku II, kde dlhé roky bývali, platil pravidelné výživné a podporoval
žalobcu v študovaní na vysokej škole. Nakoľko ho žalobca ani neinformoval o ukončení vysokej školy,
hlboko sa to poručiteľa dotklo, takisto ako aj listy a slovné útoky, ktoré mal od svojho syna, kde ho
zakaždým urážal.

Ak žalobca uvádza, že nebohý nemal spätne žiadne zdravotné ťažkosti, to sa podľa žalovanej nezakladá
na pravde, nakoľko poručiteľ cca pred 15 rokmi absolvoval dve vážne operácie ( operácia prostaty a
operácia chrbtice ) a polroka ležal s korzetom. Aj v tejto dobe sa žalovaná pravidelne so svojim priateľom
o neho starala a v júli 2019, keď ho našla v byte po glykemickom šoku, hneď ho viezla do nemocnice
na interné oddelenie a následne bol poručiteľ preložený na oddelenie LDCH. Ani tu ho žalobca vôbec

nenavštevoval, tak ako posledné roky. Žalovaná uvádza, že len ona ho pravidelne navštevovala, nosila
mu všetky potrebné veci a zaujímala sa o jeho zdravotný stav. Naposledy bol podľa žalovanej žalobca s
otcom v kontakte, keď otcovi zomrela matka a prebiehalo dedičské konanie. O pár mesiacov ho vystihol
žalobca v podnapitom stave a dal mu podpísať prepis majetku, ktoré otec zdedil po matke. V roku 2020
podal žalobca na Okresnom súde Lučenec žiadosť o zbavenie svojprávnosti poručiteľa a získanie jeho

opatery. Nakoľko však bola ona súdom určená za otcovu poručníčku, žalobca sa naďalej nezaujímal o
otcov zdravotný stav. V júli bol otec umiestnený v sociálnom zariadení V. z.o., nakoľko už bol odkázaný
na 24 hodinovú starostlivosť, pričom všetko potrebné mu žalovaná zabezpečovala, hradila a každý deň
kontaktovala. Dňa 29.07.2020 otec zomrel, o čom žalobcu okamžite informovala a na druhý deň zariadilaposlednú rozlúčku, ktorá bola 03.08.2020, čo aj žalobcovi oznámila. Napriek tomu, že žalobca vedel,
kedy sa koná pohreb vlastného otca, nezúčastnil sa na ňom, ani nikto z jeho príbuzných. Na sociálnych
sieťach však zdieľal parte otca. Do dvoch mesiacov otcovu urnu umiestnila na lučenskom cintoríne, kde

urobila všetko podľa otcovho želania a priania, kde do dnešného dňa žalobca ani nebol.

7. K svojmu písomnému vyjadreniu žalovaná pripojila listinný dôkaz - list zo dňa 05.05.1994, ktorý
písal počas štúdia na vysokej škole v Liptovskom Mikuláši žalobca poručiteľovi ( čl. spisu na č.l. 37) s
nasledovným obsahom:

„ Nazdar
Píšem Ti zo školy. Tento víkend som bol doma. V sobotu som bol v Zanzibare. Stretol som tam aj L. G.
z Vidinej aj jej kamošku. Vynadali mi do obyčajných kokotov. A to všetko kvôli Tebe. Ty čo rozprávaš
o L. G., že je kurva. Nikdy som to o nej nepovedal. Aby si vedel, teraz si to už prehnal. Skončil som
s Tebou. Nenávidím Ťa, hnusíš sa mi a si mi odporný. Neuvidíš ma dovtedy, kým sa Inge písomne

neospravedlníš: L. G., X. O. XX, Vidiná - Lučenec.
Buď si istý, že za Tebou neprídem, kým sa jej neospravedlníš, lebo mňa kvôli Tebe nebudú nenávidieť
jej kamošky a ani ona. Takže si to rozmysli, či ma chceš ešte vidieť. A nenávidím ťa nielen pre toto, ale
pre to čo si mi večne stváral. Hrubo si mi nadával, urážal si ma. Niekedy aj na verejnosti. Teraz to
vyvrcholilo. A každá, s ktorou som sa rozišiel , si hovoril, že je kurva. A ani chodiť som s ňou nemusel.

Hovoril si, že je kurva. Napríklad O. U.. Mám ťa už plné zuby. Staraj sa do seba a mne neznepríjemňuj
život svojou fantáziou. Niekedy si ako fantasmagor. Takže „maj sa krásne“
Nazdar Tvoj syn.“

8. Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca písomným podaním zo dňa 29.04.2021 v ktorom uviedol, že

listina o vydedení bola spísaná v roku 2002, a teda dôvody vydedenia by mali existovať v čase spísania
tejto listiny a nie po jej spísaní. Z tohto dôvodu, ak žalobkyňa tvrdí, že poručil mal zdravotné problémy
pred cca 15 rokmi a mal absolvovať 2 operácie, zodpovedá to približne obdobiu rokov 2005 - 2006, a
teda jeho otec v období spísania listiny o vydedení nemal zásadné zdravotné obtiaže vyžadujúce si
pomoc inej osoby.

V písomnom vyjadrení žalobca poprel, že by niekedy otca urážal a podľa neho predložený list zo strany
žalovanej len potvrdzuje jeho tvrdenia už v samotnej žalobe, že jeho otec jeho manželku i vtedajšie
partnerky označoval neslušnými názvami a od detstva ho spochybňoval a ponižoval. Uviedol, že otec
si voči nemu plnil len zákonnú vyživovaciu povinnosť a nie je pravdou, že by ho podporoval v štúdiu na
vysokej škole. Práve naopak, otec nikdy nesúhlasil s jeho výberom školy, a to ani vojenského gymnázia,

ani vysokej vojenskej školy.

9. Dňa 09.08.2021 doručil žalobca súdu kópiu osvedčenia o dedičstve po jeho starej mame z otcovej
strany a poukázal na dve skutočnosti, a to dátum, kedy bol testament spísaný a tiež jeho obsah, akým
spôsobom stará mama testovala svoj byt. Žalobca má za to, že toto je dôvod, pre ktorý ho otec vydedil,

pričom dával všetkým naokolo najavo, že so znením testamentu nesúhlasí, vykrikoval na neho rôzne
vulgarizmy a urážky o tom, že po ňom nebude nič dediť, nakoľko ho pripravil o majetok.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a písomnými vyjadreniami sporových strán,
doloženými listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov, oboznámením sa s pripojeným dedičským spisom

14D/608/2020 a pripojeným spisom 11Ps/15/2019, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

11.Zpripojenéhodedičskéhospisutunajšiehosúdusp.zn.14D/608/2020súdzisťuje,žedňa29.07.2020
vo Veľkom Krtíši zomrel R.D. C., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., F. L. XXX/XX - otec žalobcu a
žalovanej, ktorý zanechal závet a listinu o vydedení spísané vlastnou rukou dňa 03.01.2002.

Podľa testamentu poručiteľ všetok svoj majetok, ktorý vlastní v dobe smrti, zanechal svojej dcére,
prípadne jej deťom a ako náhradného dediča majetku určil Rímskokatolícku cirkev v Lučenci. Výslovne
v testamente uvádza, že nezanecháva absolútne nič pre svojho vypočítavého syna L.. R. C., ani pre
jeho deti, ktorých vydeďuje.
Súčasťou dedičského spisu je aj listina o vydedení syna z 03.01.2002, podľa ktorej poručiteľ vylučuje

svojho syna i jeho deti zo svojho majetku, pričom ako hlavné dôvody uvádza :
a) v rozpore s dobrými mravmi mi neposkytol pomoc v chorobe a v iných závažných prípadoch,
nenavštívil ma už asi 9 rokov
b) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol mi pomoc v chorobe a v iných závažných prípadochc) o moju osobu ako o svojho zákonitého otca neprejavil opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal
prejavovať
d) môj syn sa správa v rozpore s dobrými mravmi a žiaľ napĺňa aj ďalšie podmienky na vydedenie

e) dňa 03.10.1994 som dostal od svojho syna dopis takého znenia, že by som ho nenapísal ani svojmu
nepriateľovi
Následne poručiteľ v listine o vydedení uvádza, že syn skončil vojenskú akadémiu a vysokú školu, no
na konečný verdikt ho nepozval, hoci sa zasnúbil a mal aj svadbu, ani na zásnuby, ani na svadbu
ho nepozval, čo sa mu ale vypomstilo, nakoľko synova žena podala žiadosť o rozvod a dnes sú už

rozvedení.
V závere listiny o vydedení poručiteľ charakterizuje osobu syna ako vypočítavého človeka, ktorý využíva
aj svojho nevlastného otca a jeho 80ročnú matku prehovoril a vyvinul na ňu psychický nátlak, aby
prepísala polovicu bytu na jeho osobu.

12. Uznesením č.k. 14D/608/2020 zo dňa 06.08.2020 Okresný súd Lučenec podľa § 174 ods.

2 Civilného mimosporového poriadku začal konanie o dedičstve po poručiteľovi R. C., naposledy bytom
U., F. L. XXX/XX, ktorý zomrel dňa 29.07.2020 a poveril notára JUDr. Martina Palovčíka so sídlom Dr.
Herza 374/12, Lučenec konaním a rozhodovaním v tejto dedičskej veci.

13. Notár JUDr. Andrea Barancová, PhD., spoločník JUDr. Martina Palovčíka, uznesením sp.zn.

14D/608/2020 zo dňa 22.09.2020 prerušila konanie o dedičstve 14D/608/2020, Dnot 143/2020 podľa §
162 ods. 1 písm.a) zákona č. 160/2015 Zb.z. Civilného sporového poriadku a vyzvala L.. R. M. C., D..
XX.XX.XXXX, syna poručila, na podanie žaloby v zmysle § 194 Civilného mimosporového poriadku, že
dôvody vydedenia uvedené v závete zo dňa 03.01.2002 a listine o vydedení zo dňa 03.01.2002 pre L..
R. M. C. nie sú dané, a to najneskôr do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia.

14. V zmysle takto uloženej povinnosti žalobca dňa 11.11.2020 podal na Okresnom súde žalobu o
určenie, že dôvody vydedenia žalobcu uvedené poručiteľom R. C., ktorý zomrel dňa 29.07.2020 v závete
zo dňa 03.01.2002 a v listine o vydedení zo dňa 03.01.2002 nie sú dané.

15. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 27.09.2020 súd zistil, že žalobca s otcom nikdy
nežil v spoločnej domácnosti, pretože jeho rodičia sa rozviedli keď mal 2 roky a už ani predtým spolu
nežili, a teda otca si pamätá len v rámci víkendových návštev, kedy k nemu chodieval. Tieto návštevy
sa konali najmä počas obdobia, kedy navštevoval I. stupeň základnej školy a II. stupeň základnej školy,
vtedy za ním chodil aj do autobusu, pretože jeho otec pracoval ako vodič autobusu a vozil sa s ním po

meste. Už počas 5.ročníka II. stupňa základnej školy prejavil záujem študovať na vojenskej akadémii,
s čím jeho otec nesúhlasil a za toto jeho rozhodnutie mu vulgárne nadával. Niekedy sa tak stalo aj v
autobuse pred cudzími ľuďmi, čo sa mu nepáčilo a vtedy s plačom utiekol. Počas strednej školy ho
navštevoval tiež len cez víkendy, avšak návštevy sa obmedzili minimálne na polovicu, no aj počas tohto
obdobia za otcom chodieval, pomáhal mu aj pri zbere železného šrotu, za čo ho otec príležitostne

odmenil nejakými peniazmi. Po jeho nástupe na vojenskú školu sa výhrady otca voči vojenskej škole
vyhrotili, pričom v tomto štúdiu ho otec nijako nepodporoval, ani finančne, ani iným spôsobom a poprel
tvrdenia, že by mu otec vysokú školu platil. Žalobca uviedol, že najskôr študoval na vojenskom gymnáziu
a potom na Vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši, pričom obe tieto štúdiá mal zadarmo. Zmaturoval
v roku 1993 a štátne skúšky mal v roku 1998. Nakoľko po zložení štátnych skúšok nepodpísal služobný

pomer vojaka s Ministerstvom obrany SR, bol mu následne vypočítaný dlh za všetkých 9 rokov štúdia
v sume 70 800,- Sk. Túto sumu potom ako sa zamestnal pravidelne splácal počas obdobia 5 rokov.
Jediné čím mu otec počas štúdia prispieval, bolo súdom uložené výživné. Počas štúdia na vysokej
škole začal mávať aj partnerské vzťahy, pričom žiadna z jeho partneriek sa otcovi nepáčila, vždy mu
hovorieval, že počas jeho štúdia na vysokej škole ho partnerky podvádzajú a vulgárne to popisoval.

Táto situácia sa vyhrotila do tej doby, kedy jedna z jeho vtedajších partneriek sa o tomto vyjadrovaní
dozvedela. Z tohto dôvodu sa s ním rozišla, a preto napísal aj list, ktorý je súčasťou spisu. Od tej
doby obmedzil svoj kontakt s otcom na úplné minimum. Stretával sa s otcom len minimálne, väčšinou
u starej mamy z otcovej strany. V tom čase už bol zasnúbený, mal sa ženiť, pričom aj o jeho snúbenici
sa rovnako otec vyjadroval vulgárne a hanlivo, no vždy len pred ním, nikdy pred jeho snúbenicou, a to

bol aj dôvod, prečo ho na svadbu nepozýval. Párkrát otca ešte navštívil počas víkendov, no pokiaľ otec
nebol triezvy, vždy mu rozprával čo sa mu nepáčilo. Po skončení vysokej školy ho oslovila stará mama
z otcovej strany, aby ju odviedol k notárovi, u ktorého mala dohodnutý termín k napísaniu testamentu.
Stará mama mu následne aj oznámila, čo bolo obsahom testamentu a že sa mu rozhodla zanechať byts tým, aby polovicu z bytu vyplatil otcovi. S obsahom testamentu rovnako oboznámila aj jeho otca, čo v
ňom vyvolalo hnev a spúšťač ďalších vulgarizmov. Už vtedy začal rozprávať o tom, že ho vydedí a nič
po ňom nedostane, nakoľko ho okradol o dedičstvo. Žalovaný ďalej uviedol, že ho otec nikdy o pomoc v

chorobe nežiadal a keď ho zavolal, pomáhal mu v bežných veciach ako napr. strihať nechty na nohách,
alebo mu dával masáž chrbtice, ktorý mal stuhnutý. O tom, že absolvoval niekoľko operácií sa dozvedel
vždy až následne od starej mamy.

16. Žalovaná na pojednávaní vypovedala, že jej otec mal viaceré zdravotné ťažkosti a problémy, išlo o

problém s chrbticou a s prostatou, mal aj úraz, kedy sa pošmykol v autobuse a bol v Banskej Bystrici
operovaný, následne dlhšie obdobie ležal v korzete. Tieto problémy s chrbticou mohol mať okolo roku
2007 až 2008. Žalovaná zároveň uviedla, že nemá vedomosť o tom, že žalobca otca navštevoval a
pomáhal mu pri zbere šrotu a iných činnostiach, a to napriek tomu, že u otca takmer bývala. Počas
štúdia vždy 3 až 4 dni do týždňa bývala s otcom v jeho byte, no o tom, že by mu žalobca chodil pomáhať
nemá vedomosť. Vie však o tom, že so zberom šrotu mu pomáhal istý pán, nie žalobca. Zároveň uviedla,

že pred ňou sa otec nikdy nevyjadroval, resp. nezaujal nikdy negatívny postoj k tomu, že sa jeho syn
rozhodol práve pre vojenskú školu a ani sa negatívne nevyjadroval v súvislosti s jeho partnerkami. Vie
len o tom, že vo všeobecnosti nemali spolu nijaký vzťah. Otec nechodil za svojim synom a syn nechodil
na návštevu k nemu. Žalovaná uviedla, že sa nikdy v živote so žalobcom v otcovom byte nestretla. Prvý
a poslednýkrát videla otca so žalobcom v roku 1994, keď mala venček, na ktorý prišiel jej otec spolu so

žalobcom. Inak ich spolu nikdy nevidela. Podľa žalovanej otca takýto vzťah so žalobcom spočiatku veľmi
mrzel,neskôrvšakzobralsituáciuakájeavyrovnalsastým.Mávedomosťotom,žekomunikovalimedzi
sebou skôr sprostredkovane cez cudzie osoby, kedy si niečo len odkazovali, prípadne sa osočovali a
nadávali si.

17. Na pojednávaní dňa 27.09.2021 súd vypočul svedka: G. A., bývalého kolegu a priateľa poručiteľa,
ktoréhosvedokpodľajehoudaniačastonavštevoval,atominimálnerazzadeň,počasprestojaautobusu
a z tohto dôvodu má vedomosti nielen o jeho rodinnom živote, ale aj o jeho príbuzných. Svedok uviedol,
že poručiteľ bol sebestačný, vedel si samostatne všetko zabezpečiť, nakupoval si sám i varil. Uviedol,
že poručiteľ sa so svojím synom veľmi nenavštevovali, no vzťahy so synom mal poručiteľ ako tak dobré

až do prevodu bytu po matke poručiteľa. Po predaji bytu sa vzťahy výrazne zhoršili. Za byt dostal od
svojho syna 7000,-Eur, pričom svedok uviedol, že bol osobne pri tom, keď tieto peniaze poručiteľ dostal,
no s uvedenou sumou nebol poručiteľ spokojný, mal za to, že hodnota bytu bola oveľa vyššia ako mu
bolo synom vyplatené a z tohto dôvodu sa vzťahy medzi nimi zhoršili. Každému a aj jemu rozprával, že
syna vydedí. Svedok uviedol, že často sprevádzal poručiteľa, keď išiel navštíviť svoju matku, no neskôr

za ňou poručiteľ prestal chodiť, čo odôvodnil tým, že ju stále navštevuje jeho syn - žalobca a rozpráva
na poručiteľa rôzne nepravdivé veci.
Svedok potvrdil, že má vedomosť aj o obsahu testamentu, nakoľko bol s poručiteľom u notárky, JUDr.
Jany Rovnej. Ako dôvod vydedenia nebohý R. C. často uvádzal, že ho syn pripravil už o dva byty, o
aké dva byty ide však nemá vedomosť, vie len o jednom. Svedok zároveň potvrdil, že ani pred spísaním

testamentu sa nebohý R. C. a jeho syn nenavštevovali, pričom poručiteľ syna o návštevu ani nežiadal,
a to ani keď bol v nemocnici pred 10 rokmi, neželal si prítomnosť syna. Absolvoval operáciu chrbtice,
no napriek tomu bol sebestačný, nežiadal o prítomnosť syna, ani jeho pomoc.
Na dotaz súdu svedok uviedol, že nemá nijakú vedomosť o tom, že by poručiteľ na svojho syna nadával,
či sa o ňom vulgárne vyjadroval, alebo psychicky ho deptal, rovnako nemá vedomosť ani o tom, že by sa

nevhodným spôsobom vyjadroval o partnerke a ex manželke žalobcu, nakoľko ju nikdy poručiteľ pred
ním nespomínal a ani s ňou neudržiaval žiaden kontakt. Poručiteľ mu uviedol len toľko, že so synom sa
nechce stretávať a že mu zaplatil školu. Opätovne svedok zopakoval, že vzťahy medzi poručiteľom a
jeho synom sa zhoršili najmä po predaji bytu po poručiteľovej matke.
Svedok nevedel uviesť obdobie, kedy poručiteľ absolvoval operáciu chrbtice, uviedol len, že existovali

dva testamenty, ktoré boli úplne rovnaké, pričom jeden bol spísaný ešte pred operáciou a druhý
testament po operácii. Svedkovi poručiteľ údajne vždy hovorieval, že chce zanechať niečo aj pre dcéru
a tú aj kontaktoval pokiaľ niečo potreboval. Jej nikdy nič nedával, žiadne peniaze, preto jej chcel po
smrti niečo zanechať.

18. Na pojednávaní konanom dňa 27.09.2021 súd vypočul svedka M. G. - partnera žalovanej,
ktorý uviedol, že spolu so žalovanou chodili za nebohým R. C. takmer každý týždeň, niekedy len dvakrát
za mesiac. Svedok uviedol, že od nebohého R. C. má vedomosť o tom, že jeho syn o neho nejavil
záujem, ani sa s ním nestretával. Z toho čo mu rozprával vie, že bol z toho smutný, nakoľko mu zaplatilaj vysokú školu a on ho nepozval ani na jej ukončenie. Neboli spolu v žiadnom styku. Svedok uviedol,
že od neb. R. C. má vedomosť aj o tom, že existuje testament, pričom ako dôvod vydedenia uvádzal,
že vydeďuje syna z dôvodu, že o neho neprejavuje záujem a so synom nie je v nijakom styku. Na záver

svojej výpovede svedok poznamenal, že ani nebohý R. C. nemal záujem o stretávanie so svojim synom.

19. Súd v konaní nevypočul žalovanou navrhovanú svedkyňu I. Š., ktorá sa pojednávania nezúčastnila
zo zdravotných dôvodov, pričom žalovaná na odročení pojednávania z dôvodu jej výsluchu netrvala.
Súd nevypočul v konaní ani žalobcom navrhovanú svedkyňu C. U. ( matku žalobcu ), ktorá svoju

neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 23.09.2021
k veci uviedla, že poručiteľ R. C. neprejavoval od malička o výchovu a starostlivosť o jej syna záujem a
od II.stupňa základnej školy ho psychicky deptal a urážal. Toto správanie sa vyhrotilo až do takej miery,
že počas vysokej školy jej syn s ním výrazne obmedzil styk. Napriek tomu má vedomosť o tom, že ho syn
niekoľkokrát navštívil a pomohol v potrebných požadovaných veciach. Ako dieťa pomáhal najmä starej
mame, pani S. C. a aj v dospelosti sa o ňu staral až do jej smrti, pričom ako vďaku za celoživotnú pomoc

mu testamentom zanechala byt. Má vedomosť o tom, že po smrti S. C. sa vzťahy medzi poručiteľom
R. C. a jej synom ešte viac zhoršili, ohováranie, vyhrážky a vulgárne nadávanie smerovali nielen na jej
syna, ale aj na ňu a jej manžela. Táto situácia bola aj koncom 90-tich rokov, kedy S. C. spísala testament
u notára a svojho syna informovala o tomto rozhodnutí, čo ho veľmi rozčúlilo a začal vykrikovať, že ho
syn okradol o dedičstvo a nikdy nič po ňom nebude dediť, že ho vydedí. Myslí si, že R. C. nemal dôvod

na vydedenie jej syna, nakoľko jej syn v tom období žil usporiadaný život, chodil do zamestnania, nemal
žiadne dlžoby a nebol súdne trestaný. Má vedomosť aj o tom, že posledné roky života poručiteľa bol jeho
zdravotný stav veľmi vážny, pričom jej syn vybavil všetko potrebné, aby bolo o neho riadne postarané po
zdravotnej stránke. Vybavil mu hospitalizáciu na LDCH, v hospici, v domove dôchodcov, a to opakovane
v rokoch 2019 a 2020 i napriek tomu, že túto pomoc odmietal.

20. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „ CSP“ ) Žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa § 192 CMP, ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera
dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.

22. Podľa § 194 CMP,
(1) Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením

po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné,
aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia
ako jeden mesiac.
(2) Súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.
(3) Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba

odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.

23. Podľa § 469a zákona č. 40/1964 Zb.z. Občiansky zákonník
(1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v

iných závažných prípadoch,

b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.(2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby
uvedené v § 473 ods. 2.

(3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine
však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

24. Žalobca bol notárom povereným k prejednaniu dedičstva po poručiteľovi, uznesením č.k.
14D/608/2020odkázanýnapodaniežalobyourčenie,žedôvodyvydedeniauvedenévlistineovydedení

nie sú dané.

25. Skôr ako súd pristúpil k vecnému prejednaniu sporu a vykonaniu dôkazov, posúdil podanú žalobu
podľa § 137 CSP, či žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, resp. či v prípade
určenia spornej skutočnosti, táto vyplýva z osobitného právneho predpisu.
Ak rozhodnutie sporu o dedičské právo, ktorý vznikol počas konania o dedičstve závisí na posúdení

spornej skutkovej otázky, dedičský súd - notár ako súdny komisár tieto otázky nevyhodnocuje, ale ich
riešenie prenecháva na sporové konanie. Z uvedeného dôvodu odkáže účastníka, ktorého skutkové
tvrdenia vyhodnotil ako menej pravdepodobné, na podanie žaloby. Vo
výroku uznesenia podľa § 194 CSP dedičský súd ( notár ako súdny komisár ) formuluje aj petit žaloby,
resp. uvedie, čoho sa má žalobca podanou žalobou domáhať.

Vzhľadom na uvedené, podľa ustanovenia § 137 písm.d) CSP, domáhať sa určenia právnej skutočnosti
je prípustné iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Ustanovenie § 194 CMP
je práve takýmto osobitným predpisom, na základe ktorého môže žalobca podať žalobu o určenie
právnej skutočnosti, a to na základe uznesenia, ktorým bol notárom ako súdnym komisárom odkázaný
na podanie žaloby, preto žalobca v spore o určenie takejto právnej skutočnosti nemusí preukazovať

naliehavý právny záujem.

26. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým výslovne prejaví svoju vôľu vylúčiť
svojho potomka ako neopomenuteľného dediča z dedenia a uprieť mu tak jeho zákonné právo
dediť, vyplývajúce mu z blízkeho príbuzenského vzťahu predka a potomka. Ide o závažný zásah

do subjektívneho práva potomkov, preto podľa zákona musí vydedenie spĺňať materiálne i formálne
náležitosti stanovené zákonom. Listina o vydedení musí spĺňať okrem prísnych formálnych náležitostí
vyžadovaných aj pre platnosť závetu, materiálne náležitosti požadované a vymienené zákonom, čo
znamená, že poručiteľ môže vydediť svojho potomka iba z dôvodov expressis verbis upravených v
ustanovení § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre všetky dôvody vydedenia je charakteristické

negatívne správanie sa potomka, pričom dôvod vydedenia sa v listine o vydedení musí výslovne uviesť.

27. Závet i listina o vydedení boli napísané vlastnou rukou poručiteľa, závet aj za prítomnosti svedkov.
Hoci Občiansky zákonník pojem závet ( testament ) nevymedzuje, je možné ho klasifikovať ako formálny,
jednostranný, kedykoľvek odvolateľný alebo zmeniteľný prejav vôle osobnej povahy, ktorý o svojom

majetku pre prípad smrti zostavuje jediná fyzická osoba - poručiteľ. V závete vyslovený
prejav vôle by nemal vzbudzovať pochybnosti o tom, čo chcel závetca prejaviť.
Z ustanovenia § 476 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť všeobecné náležitosti závetu, ktorými sú :
a) výslovný prejav vôle poručiteľa, b) prejav vôle poručiteľa musí byť zachytený v písomnej forme, c) v
závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. V testamente musí byť zachytená vôľa

závetcu, ustanoviť určité osoby za svojich dedičov. Žiadne ďalšie podmienky platnosti zákon neurčuje.
Z hľadiska spôsobu zachytenia prejavu vôle možno rozlišovať závet napísaný vlastnou rukou -
holografný závet, závet vyhotovený v inej písomnej forme - alografný závet alebo závet spísaný vo forme
notárskej zápisnice.

28. Sporové strany formálne náležitosti holografného závetu, ako aj listiny o vydedení nijakým spôsobom
nespochybňovali, preto jedinou spornou skutočnosťou zostalo určenie, či dôvody vydedenia syna
poručiteľa v listine o vydedení boli dané v čase jej spísania.

29. Dôvody vydedenia upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 469a. Vydedenie je jednostranný

právny úkon poručiteľa, ktorým tento prejavuje svoju vôľu, aby jeho potomok ako neopomenuteľný
dedič nedostal z niektorého zo zákonných dôvodov svoj dedičský podiel. Pre formálne i obsahové
náležitosti listiny o vydedení platia ustanovenia § 476 a 480 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú
formálne a obsahové náležitosti jednotlivých druhov závetu. Okrem formálnych náležitostí musí listina ovydedenínevyhnutneobsahovaťkonkrétnydôvodvydedenia,ktorésútaxatívneuvedenévspomenutom
ustanovení § 469a ods.1 Občianskeho zákonníka a rozširovanie zákonných dôvodov vydedenia nie
je prípustné, a teda vydedenie z iných dôvodov je neplatné. Dôvod vydedenia musí existovať v čase

spísania listiny o vydedení.

30. Pri skúmaní dôvodov vydedenia ako materiálnych podmienok pre vydedenie v zmysle ustanovenia
§ 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že poručiteľ v predmetnej listine o vydedení
uviedol ako dôvody vydedenia žalobcu:

1./ dôvod podľa § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, že žalobca ako syn poručiteľa v rozpore
s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných
prípadoch,
2./ dôvod podľa § 469a ods. 1 písm. b), že žalobca ako syn poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý
záujem o poručiteľa, ktorý by ako potomok prejavovať mal a ktorý následne v ďalších bodoch listiny
o vydedení konkrétnejšie špecifikoval tak, že žalobca ako syn poručiteľa ho nenavštívil už 9 rokov,

nepozval ho po skončení vysokej školy na jeho slávnostné ukončenie a napriek tomu, že sa zasnúbil a
neskôr oženil, nepozval ho ani na zásnuby a svadbu.
Poručiteľ ako dôvod vydedenia videl aj v tom, že mu syn dňa 03.10.1994 poslal nenávistný dopis a tiež
v tom, že jeho 80-ročnú matku prehovoril a vyvinul na ňu psychický nátlak, aby prepísala polovičku bytu
na jeho osobu.

31. Súdna prax i početná judikatúra ustálila, že dôvody vydedenia je vzhľadom na nespočetné osobitosti,
špecifiká a variabilitu rodinných vzťahov potrebné a priam nutné posudzovať vždy zásadne individuálne,
s prihliadnutím a rešpektovaním špecifických okolností konkrétneho prípadu. Predmetné zákonom
stanovené dôvody vydedenia nemožno preto paušalizovať a vykladať určitým striktným spôsobom, sú

totiž príliš subjektívnymi a pri každom jednotlivcovi sa posudzujú aj zdôvodňujú inak. Súd preto skúmal
danosť materiálnych dôvodov, pre ktoré poručiteľ prejavil vôľu vydediť žalobcu ako svojho potomka, a
to s ohľadom na konkrétne vzťahy medzi samotným poručiteľom a jeho potomkom.

32.Prevydedenievzmysle§469aObčianskehozákonníkajepostačujúciajjedenzdôvodovuvedených

v zákone. Nie je však vylúčené, aby poručiteľ vydedil svojho potomka z viacerých dôvodov súčasne.
Poručiteľ v listine o vydedení uvádza viaceré dôvody, pre ktoré sa rozhodol vydediť svojho potomka,
a to minimálne skutočnosť, že jeho syn mu v rozpore s dobrými mravmi neposkytol potrebnú pomoc
v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch ( § 469a ods. 1 písm. a) ), a že trvalo o neho
neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potom prejavovať mal ( § 469a ods. 1 písm. b) ).

33. Predpokladom naplnenia dôvodu vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm.a ), teda že potomok v
rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných
závažných prípadoch je správanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a ktoré spočíva v neposkytnutí
potrebnej pomoci. Je potrebné zdôrazniť, že tento predpoklad je naplnený len vtedy, ak pomoc v

uvedených životných situáciách bola potrebná a za danej situácie sa správanie javí ako správanie v
rozpore s dobrými mravmi. Aj tieto skutočnosti je preto potrebné posudzovať so zreteľom na objektívne
možnostipotomkaposkytnúťporučiteľovipotrebnúpomoc.Niejemožnéakceptovaťvydedenie,akdedič
nemal vedomosť o existencii potrebnej pomoci, preto významná je aj subjektívna stránka na strane
vydedenej osoby.

Vzhľadom na vyššie uvedené, naplnenie tohto dôvodu vydedenia je viazané na splnenie podmienky,
že potomok neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v rozpore s dobrými mravmi, pričom musí ísť o
pomoc, ktorá bola pre poručiteľa objektívne potrebná a o ktorej potomok vedel alebo mohol vedieť, ktorú
s prihliadnutím na všetky okolnosti bol schopný aj objektívne poskytnúť a ktorej poskytnutie poručiteľ
neodmietal. K uvedeným záverom dospela aj konštantná judikatúra ( rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp.zn. 2Cdo/109/2010 zo dňa 29.02.2012, I. ÚS 295/10 ( ÚS ČR ) ).

34. Pokiaľ poručiteľ v listine o vydedení ako jeden z dôvodov vydedenia uviedol neposkytnutie potrebnej
pomoci v chorobe a v starobe alebo iných závažných prípadoch, listina o vydedení konkrétnu situáciu,
kedy bol na takúto pomoc poručiteľ odkázaný neuvádza, pričom aj výpovede samotných sporových

strán, či svedkov sa rozchádzajú v tom, v akom období podstúpil poručiteľ vážnejšie operácie.
Svedok G. A. vypovedal, že 1. operáciu chrbtice absolvoval poručiteľ medzi spísaním 1. a 2. testamentu,
no napriek tomu jeho zdravotný stav nevyžadoval pomoc inej osoby, bol stále sebestačný a schopný
postarať sa o seba, prítomnosť syna odmietal.Žalovaná uvádzala, že poručiteľ podstúpil 2 závažnejšie operácie približne pred 15 rokmi, čo je však až
po spísaní testamentu, preto súd konštatuje, že nie je naplnený dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1
písm.a) Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že v čase spísania testamentu a listiny o vydedení nebol

poručiteľ odkázaný na pomoc inej osoby, ani pomoc od svojho syna v chorobe, či v iných závažných
prípadoch nežiadal, preto má súd za to, že tento dôvod vydedenia nebol naplnený.

35. Pre naplnenie druhého dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b), teda že potomok o poručiteľa
trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal sa nevyžaduje existencia

rozporu s dobrými mravmi, avšak vždy je potrebné hodnotiť existenciu tohto dôvodu vydedenia v
súvislosti s individuálnymi okolnosťami daného prípadu, pretože inak sa bude prejavovať záujem dediča,
ktorý žije s poručiteľom v spoločnej domácnosti a záujem dediča, ktorý od útleho detstva nežil s
poručiteľom a nemal k nemu vytvorený silný citový vzťah.
V prejednávanom prípade preto súd pri zohľadnení, či sú dané dôvody vydedenia podľa § 469a ods.
1 písm. b) prihliadol na osobitosť daného konania, berúc do úvahy vzťah medzi poručiteľom a jeho

potomkom, počnúc útlym detstvom potomka, až do jeho dospelosti.
V konaní nebolo sporné, že žalobca ako potomok poručiteľa nežil s poručiteľom v spoločnej domácnosti,
preto spoločné stretávania a budovanie si vzťahu medzi poručiteľom a jeho synom prebiehali výlučne
počas víkendov a prázdnin.
Aj pri posudzovaní naplnenia tohto dôvodu vydedenia opäť súd konštatuje, že dôvod vydedenia musí

byť daný v čase spísania listiny o vydedení, preto vychádzajúc z časového vymedzenia správania
sa žalobcu, pre ktoré ho poručiteľ vydedil, rozhodujúcim z hľadiska posúdenia existencie dôvodu pre
vydedenie bolo obdobie zo začiatku roka 2002, kedy bola listina o vydedení spísaná a prechádzajúce
obdobie.
Dôvod pre vydedenie podľa § 469a ods. 1 písm.b) Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že potomok

o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Záujem, ktorý
by mal potomok o poručiteľa prejavovať, je však potrebné vychádzajúc zo všeobecne prijímaných
záverov aplikačnej praxe súdov, posudzovať vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu,
nakoľko predstavy o frekvencii a spôsobe prejavov vzájomnej náklonnosti môžu byť značne rozdielne
podľa početnosti členov rodiny, podľa zachovania zvyklostí v danej lokalite, podľa sociálnych pomerov

rodiny, náboženského založenia, rodovej tradície, rozvoja a dostupnosti prostriedkov na udržiavanie
vzájomného spojenia a komunikácie a pod.. Posúdeniu neprejavovania záujmu ako trvalého, nebránia
náhodné prejavy záujmu a stretnutia a za skutočný sa teda nepovažuje záujem len formálnej povahy.
Vydedenieztohtodôvodupretoprichádzadoúvahyvtedy,akpotomokneprejavujeoporučiteľaskutočný
záujem a poručiteľ o tento blízky vzťah stojí, kedy sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka a

tento stav mu vadí a nie je mu ľahostajný.
Pri zohľadnení všetkých vyššie uvedených východísk v posudzovanom prípade, z hľadiska skutkového
bolo významné pre posúdenie naplnenia, resp. nenaplnenia dôvodu pre vydedenie podľa § 469a ods.
1 písm. b) Občianskeho zákonníka predovšetkým zistenie v tom smere, či v rozhodnom čase žalobca
o poručiteľa prejavoval skutočný záujem a pokiaľ nie, z akých dôvodov, či v tejto súvislosti tento stav

vyvolal sám poručiteľ, prípadne k nemu podstatným spôsobom prispel.

36. Z výsluchu samotného žalobcu súd zistil, že poručiteľ a žalobca nikdy nežili v spoločnej domácnosti,
od útleho detstva žalobcu vychovávala matka, a teda žalobca poručiteľa ako svojho otca navštevoval
len počas víkendov, či prázdnin. Nástupom žalobcu na strednú školu sa víkendové návštevy u poručiteľa

podľa jeho tvrdenia obmedzili zhruba na polovicu, a to z dôvodu, že nie počas každého víkendu cestoval
domov. K výraznému narušeniu vzťahu medzi žalobcom a poručiteľom malo dôjsť podľa žalobcu počas
jeho štúdia na vysokej vojenskej škole, pričom príčinou takéhoto narušenia vzťahov boli najmä rozdielne
predstavy o živote žalobcu a jeho budúceho smerovania, kedy poručiteľ prejavoval nespokojnosť a
kritiku nad životom svojho syna, výberom jeho budúceho povolania a podľa tvrdenia žalobcu i pri výbere

jeho budúcej partnerky. Žalobca sám v priebehu konania potvrdil, že s poručiteľom prerušil akýkoľvek
styk, resp. ho obmedzil na úplne minimálny pri náhodných návštevách u starej mamy, a to z dôvodu
údajného vulgárneho osočovania jeho vtedajšej partnerky, v dôsledku čoho sa s ním vtedajšia partnerka
aj rozišla, pričom túto skutočnosť oznámil poručiteľovi listom zo dňa 5.5.1994. V uvedenom liste ( čl.
spisu 37) žalobca obviňuje poručiteľa z toho, že mu nadával a urážal ho, pričom niekedy aj na verejnosti

a tiež z vulgárneho ohovárania jeho vtedajšej priateľky a pejoratívnym spôsobom vyjadruje svoj vzťah
k poručiteľovi: („ ... skončil som s tebou, nenávidím ťa, hnusíš sa mi a si mi odporný. Buď si istý, že za
tebou neprídem, kým sa jej neospravedlníš... takže si to rozmysli, či ma chceš ešte vidieť...“)37. V tejto súvislosti však súd dodáva, že ani jeden z vypočutých svedkov, ani žalovaná, nepotvrdili
tvrdenia žalobcu o tom, že v rozhodnom čase ( t.j. v čase spísania testamentu a v predchádzajúcom
období ) poručiteľ rozprával hanlivo a vulgárne o žalobcovi, resp. o jeho partnerkách či exmanželke, túto

skutočnosť potvrdila len matka žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení, pričom pre súd má najväčšiu
výpovednú hodnotu práve výpoveď svedka G. A., ktorý nie v príbuzenskom, ani blízkom vzťahu so
sporovými stranami, a teda nemá záujem na výsledku sporu a ktorý sa s poručiteľom stretával takmer
denne, bol jeho blízkym priateľom a mal vedomosti nie len o poručiteľovi, ale aj jeho rodine.

38. Vzhľadom na osobitosť daného konania, kedy nie je možné s určitosťou potvrdiť, ani vyvrátiť niektoré
skutočnosti, nakoľko v konaní už nie je možné vypočuť samotného poručiteľa, či skutočne v roku 1994,
t.j. v čase kedy žalobca napísal svojmu otcovi výrazne nenávistný list a takmer úplne prerušil so
svojim otcom kontakt, došlo zo strany poručiteľa k ohováraniu jeho vtedajšej partnerky. Napriek tomu
má súd za to, že žalobcom uvedený konflikt, v dôsledku ktorého žalobca obmedzil stretávanie sa so
svojim otcom na minimum, nie je zásadný a neriešiteľný až do takej miery, aby mal za následok úplné

narušenie vzťahu rodič - potomok, pretrhnutie takmer všetkých väzieb medzi žalobcom a poručiteľom
a vylúčenie poručiteľa zo žalobcovho života. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, a to najmä
výsluchu samotného žalobcu, tento sa žiadnym spôsobom nesnažil viac otca kontaktovať a informácie o
ňomajehozdravotnomstavemalviacmenejibasprostredkovaneodstarejmamy.Zvýpovedežalovanej
i prítomných svedkov vyplynulo, že uvedený nezáujem žalobcu o poručiteľa sa ho v počiatku citovo

dotýkal a mrzel ho, pričom aj v samotnej listine o vydedení sa poručiteľ zmieňuje o nenávistnom liste
ktorý obdržal od svojho syna, avšak neskôr sa s danou situáciou vyrovnal a rovnako stratil záujem o
akýkoľvek kontakt so synom.

39. Podľa výpovede svedka G. A., sa vzťahy medzi poručiteľom a jeho synom výrazne zhoršili po predaji

bytu po poručiteľovej matke, ktorá zomrela 08.10.2013, kedy v zmysle testamentu mal žalobca vyplatiť
zo zdedeného bytu poručiteľa v 1-ici. Podľa svedka, žalobca vyplatil z predmetného bytu poručiteľovi
sumu vo výške 7000,-Eur, ktorú považoval poručiteľ za nízku a neprimeranú, čo v ňom vyvolalo hnev
a dával ho patrične najavo.
Ako už súd vyššie uviedol, pre rozhodnutie súdu ohľadne naplnenia dôvodu vydedenia v zmysle § 469a

ods. 2 Občianskeho zákonníka je však rozhodujúce obdobie v čase spísania testamentu a listiny o
vydedení, preto tieto následné udalosti nemali zásadný vplyv na posúdenie dôvodnosti vydedenia podľa
§ 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

40.Súdmusíkonštatovať,žežalobcavkonanínepreukázal,atedaneuniesoldôkaznébremenotvrdenia

o tom, že o svojho otca neprejavoval záujem z dôvodu vyvolaného výlučne na strane poručiteľa v
dôsledkujehosprávania (vulgárneprejavovanýnesúhlasporučiteľasnástupomsynanavojenskúškolu
a rozhodnutím stať sa profesionálnym vojakom a tiež z dôvodu vulgárneho osočovania jeho bývalých
partneriek a exmanželky). Naopak, v konaní bolo preukázané a žalobca ani nepopieral, že od roku
1994 po napísaní už vyššie spomenutého listu adresovaného poručiteľovi, neprejavoval o poručiteľa

takmer žiaden záujem, čomu nasvedčuje aj fakt, že poručiteľ nemal potrebu informovať svojho otca o
ukončení štúdia na vysokej škole, čo žalobca odôvodnil tým, že nemal slávnostné ukončenie vysokej
školy - promóciu, keďže nechcel pôsobiť ako profesionálny vojak a nepodpísal zmluvu s Ministerstvom
obrany SR. Práve táto skutočnosť ( nepodpísanie služobného pomeru vojaka ) však mohla podľa názoru
súdu prispieť k obnove narušených vzťahov medzi žalobcom a poručiteľom, ktorý podľa tvrdenia žalobcu

nesúhlasil s jeho budúcim smerovaním a výberom vojenskej školy, a teda bol zásadne proti tomu, aby
z jeho syna bol profesionálny vojak.

41. Žalobca nemal potrebu poručiteľa informovať ani o ďalších podstatných životných udalostiach, ani
ho pozvať na tak významnú životnú udalosť, ako je sobáš jediného syna. Všetky tieto skutočnosti majú

dostatočnú vypovedaciu hodnotu o reálnom vzťahu žalobcu k poručiteľovi, a preto tvrdenia žalobcu o
tom, že sám poručiteľ významným spôsobom prispel jeho vzťahu k nemu vyznievajú účelovo, v konaní
neboli dostatočne preukázané, a teda nie sú spôsobilé privodiť na vec iný náhľad. Rovnako i samotná
skutočnosť, že žalobca napriek tomu, že bol informovaný o smrti svojho otca ako aj o dátume jeho
poslednej rozlúčky, sa nezúčastnil pohrebu, má silnú výpovednú hodnotu.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené súd právne uzatvára, že bol naplnený dôvod vydedenia v zmysle §
469aods.1písm.b)Občianskehozákonníka,žalobcaneprejavovaloporučiteľaskutočnýzáujem,akýby
ako potomok prejavovať mal. V konaní nebolo preukázané, že poručiteľ dal žalobcovi dôvod na to, aby sním akýkoľvek styk trvale prerušil, a teda nemožno konštatovať, že by sám poručiteľ podstatnou mierou
prispel k tomu, že žalobca vyradil poručiteľa zo svojho osobného života. Práve naopak, súd má za to,
že pokiaľ aj existovali nezhody a iné názory na žalobcov život zo strany poručiteľa, nešlo o tak zásadné

a významné konflikty, ktoré by mali mať za následok prerušenie akéhokoľvek kontaktu medzi rodičom a
potomkom. Po zvážení všetkých okolností ktoré vyšli najavo v súdenom prípade a po oboznámení sa s
rodinným životom žalobcu i poručiteľa a vypočutí svedkov, súd dospel k záveru, že dôvod na vydedenie
žalobcu poručiteľom pre neprejavovanie skutočného záujmu o poručiteľa zo strany jeho potomka v čase
spísania listiny o vydedení daný bol, v dôsledku čoho žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej ako
procesneúspešnejstranevkonaní, ktorejbyprislúchaloprávonanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu

nepriznal nijaké trovy konania, nakoľko si žalovaná žiadne trovy neuplatnila, ani jej zo spisu žiadne trovy
nevyplývajú.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia
na Okresný súd v Lučenci písomne.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.