Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, February 14, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/99/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817207276
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8817207276.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: T.M. B., M.. XX.XX.XXXX, Q.
XXX XX D. XX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., Potočná
2835/1 A, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: C. W., M.. XX.XX.XXXX, Q. C. XXX/XX, XXX XX F. M. A.,
o zaplatenie 1000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou

č. k. XXC/X/XXXX-XX zo dňa 27. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vracia mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou napadnutým rozsudkom jeho I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom
nepriznal žalovanému náhradu trov konania.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 14.08.2017 žalobca navrhol súdu,
aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1000,- Eur s prísl. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 01.05.2017
žalobca vykonal platobnú operáciu, ktorou zo svojho bankového účtu č. P. XX XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX omylom previedol na bankový účet č. P. XX XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX sumu vo výške
1000.- Eur.. Žalobca následne dňa 06.06.2017 uskutočnil v P. P., J..P.. v Starej Bystrici podanie, ktorého
predmetom bolo ohlásenie, že žalobca zrealizoval úhradu cez internetbanking omylom na nesprávne

číslo účtu, pričom žiadal o vrátenie platby a pripísanie na osobný účet. Následne P. P., J..P.. požiadala
žalovaného, aby vrátil platbu na účet žalobcu v lehote najneskôr do 16.06.2017. Žalovaný však v
stanovenej lehote nevrátil platbu a preto P. P., J..P.., poskytla žalobcovi údaje o žalovanom v súlade s
ust. § 92 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. Žalovaný sa tak na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Žalobca
súdnou cestou žiada od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa k žalobe vyjadril
v odpore proti vydanému platobnému rozkazu tak, že on nie je skutočným dlžníkom predmetnej sumy.

Prevedeným dokazovaním súd zistil, že dňa 01.05.2017, bola na účet žalovaného v P. Č.P. P. XX XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX pripísaná suma 1000,- Eur z účtu platiteľa B. T. Č.P. P. XX XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX. Zároveň v ten istý deň bola z tohto účtu platobným príkazom na úhradu odpísaná rovnaká
suma 1000.- Eur na číslo účtu P. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalobca dňa 06.06.2017 ohlásil
svojej banke- P. P. J..P.., omylom poukázanú platbu. P. P. J..P.. vyzvala žalovaného na vrátenie tejto
platby. Žalovaný uvedenú platbu nevrátil, pretože žalobca túto platbu poukázal síce na jeho účet, ale

nie jemu. Platbu poukázal T. W., ktorý dňa 07.07.2017 spáchal samovraždu. Po pripísaní tejto platby
žalobcu na účet žalovaného T. W., ktorý mal dispozičné právo k účtu žalovaného, resp. vedel disponovať
s peňažnými prostriedkami na tomto účte prostredníctvom internetbankingu obratom poukázal identickú
sumu1000,-Eurzúčtužalovanéhoneznámemuadresátovinavyššieuvedenýúčetč.P.XXXXXXXXXX
XXXX XXXX XXXX. Súd pri hodnotení dôkazov citlivo zvážil aj vierohodnosť výpovede svedkyne L. W.,
ktorá je matkou žalovaného. Vo výpovedi svedkyne a žalovaného však súd nenašiel logické rozpory,

ktoré by nasvedčovali účelovosti výpovede svedkyne. Rovnako rozpory neobsahovala ani samotná
výpoveď svedkyne. Súd tak nemal dôvod pochybovať o pravdivosti jej výpovede aj s poukazom nato že pred výpoveďou bola poučená o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a práve odoprieť
vypovedať. Prevedeným dokazovaním s poukazom na čl. 6, čl. 16 základných princípov CSP a na ust.
§ 195 ods. 3, § 196 ods. 1, § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 456 Občianskeho zákonníka.

Uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ním tvrdené skutočnosti t.j. že platbu na
účet žalovaného poukázal omylom. Naopak žalovaný v dostatočnej miere preukázal, že táto platba bola
určená niekomu inému, nie jemu a to zosnulému I.. T.Á. W.. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno nielen
v otázke bezdôvodnosti poukázanej platby, ale ani v otázke kto by sa na jeho úkor mal bezdôvodne
obohatiť, a teda aj v otázke pasívnej legitimácie žalovaného.

Naopak skutkové tvrdenia žalovaného preukazujú nasledovné logické súvislosti:
a) Dňa 01.05.2017 bola odoslaná platba zároveň v ten istý deň z rovnakého účtu žalovaného identická
platba aj odišla.
b) Dňa 01.05.2017 mal žalobca údajne omylom uvedenú platbu poukázať žalovanému, ale riešiť to
začal až 06.06.2017 čiže vyše po mesiaci, kedy kontaktoval svoju banku Slovenskú sporiteľňu s tým,
že malo dôjsť k omylom vyplatenej sume. Je otázne prečo žalobca tak konal až po uplynutí mesiaca.

Súd ho v rámci tzv. písomného výsluchu strany podľa § 195 ods.3 CSP na zodpovedanie tejto otázky
dotazoval, ale žalobca na výzvu súdu nereagoval.
c) Žalovaným do súdneho konania predložené listiny preukazujú nezodpovedný spôsob života
žalovaného I.. T. W. pred jeho smrťou, pravdepodobne v dôsledku ktorého si aj sám siahol na život.
Vyplýva to z jeho listu na rozlúčku a vyplýva to aj zo žalovaným predloženého uznesenia polície. Z neho

je zrejmé, že skutočne si nebohý T. W. mal v mene žalovaného požičať od nebankovej spoločnosti
K. N. vyššiu sumu a nevracať ju. V prešetrovaní tohto policajného orgánu bolo preukázané, že splátky
v celkovom počte sedem, odchádzali z osobného účtu nebohého I.. T.M. W. na účet tejto nebankovej
spoločnosti, teda že ich nesplácal žalovaný. Na základe toho bolo trestné konanie voči nebohému T.
W. zastavené pre jeho smrť.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno aj z toho dôvodu, že bol pasívny a nereagoval na výzvu súdu,
aby sa osobne dostavil na súd a vypovedal. Po jeho ospravedlnení, že nemá finančné prostriedky na
to, aby docestoval do Vranova, súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania nariadil tzv. písomný
výsluch strany podľa §195 ods.3 CSP, kde mu boli položené otázky. Na pojednávanie sa nedostavil a
na túto výzvu súdu odmietol reagovať. Prostredníctvom právneho zástupcu požiadal o ospravedlnenie

neprítomnosti na pojednávaní aj dňa 27.03.2018, kedy bol vyhlásený rozsudok a požiadal súd o konanie
v jeho neprítomnosti. Týmto svojim konaním resp. nečinnosťou žalobca sám seba dostal do dôkaznej
núdze a vyvolal závažné pochybnosti súdu o pravdivosti ním tvrdených skutočností, ktoré uviedol v
žalobe. Aj ak by malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, žalobca nepreukázal, že by sa na jeho
úkor mal bezdôvodne obohatiť práve žalovaný, teda nepreukázal jeho pasívnu vecnú legitimáciu v

tomto spore. Skutočnosť, že peňažné prostriedky žalobca poukázal na účet žalovaného automaticky
neznamená, že sa žalovaný mal na jeho úkor bezdôvodne obohatiť, ak tieto peňažné prostriedky
žiadnym spôsobom nepoužil, nedržal a nemal z nich žiaden prospech ( porovnaj napr. Rozsudok
Okresného súdu Vranov nad Topľou XC XXX/XXXX z 30.08.2017, Rozsudok OS Zvolen sp. zn XXC
XXX/XXXX z 09.12.2015 , Rozsudok OS Zvolen sp. zn XX K. XXX/XXXX, atď.). V konaní bol preukázaný

pravý opak, a to, že žalovaný z poukázanej platby žalobcom žiaden osoh nemal, ale disponoval
ňou nebohý T. W.. Žalobca dokonca nepreukázal ani tú skutočnosť, že platba mala byť z jeho strany
poukázaná bezdôvodne. Ak by to tak aj bolo, na úkor žalobcu by sa bezdôvodne obohatil nebohý T. W.,
prípadne majiteľ účtu č. P. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorý táto platba po pripísaní na účet
žalovaného obratom odišla. Žalobca tak nepreukázal ani pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto spore.

O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom namietal konštatovanie súdu, že
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, t.j. že platbu na účet poukázal
omylom. Podľa jeho názoru bolo nesporne preukázané, že dňa 1.5.2017 bola na účet žalovaného

vedený v P., Č.. Ú.A. P. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pripísaná suma 1000,- eur z účtu žalobcu:
P.B. XX XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX. Ako na to poukázal aj vo svojom podaní zo dňa 17.1.2018,
nemal vedomosť o tom, kto je majiteľom predmetného účtu. O bezdôvodnom obohatení sa dozvedel
až po návrate z práce zo Švédska a hneď požiadal o vrátenie finančných prostriedkov P. P., J..P...
Táto vyzvala žalovaného na dobrovoľné plnenie a keďže žalovaný prijatú platbu nevydal, poskytla P. P.,

J..P.. žalobcovi identifikačné údaje žalovaného. Toho následne vyzval na vydanie neoprávnene prijatých
finančných prostriedkov, na čo žalovaný nereagoval. Preto nemal inú možnosť, len domáhať sa svojho
nároku podaním žaloby na súde o vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na uvedené považuje
záver súdu prvej inštancie o tom, že neuniesol dôkazné bremeno za nesprávny. Naopak práve žalovanýneuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, že nedošlo u neho k bezdôvodnému obohateniu,
pretože žalobca jednoznačne preukázal, že žalovaný prijal finančné prostriedky bez akéhokoľvek
odôvodnenia za aký úkon alebo za čo bola táto platba prijatá. Žalovaný až na pojednávaní tvrdil z

akého dôvodu sa bezdôvodne neobohatil a jeho výpoveď bola potvrdená jediným svedkom a to jeho
matkou, ktorej súd uveril. Namietal tiež konštatovanie súdu v napadnutom rozhodnutí, konkrétne v
bode 29, kde sa uvádza, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno aj z toho dôvodu, že bol pasívny
a nereagoval na výzvu súdu, aby sa osobne dostavil na súd a vypovedal. Po jeho ospravedlnení, že
nemá finančné prostriedky na to, aby docestoval do Vranova, súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti

konania nariadil tzv. písomný výsluch strany podľa § 195 ods. 3 CSP, kde mu budu položené otázky.
Na pojednávanie sa nedostavil a na túto výzvu súdu odmietol reagovať. Uvedený záver súdu sa však
nezakladánapravde,lebožalobcanapísomnéotázkysúdupísomnereagoval,atopodanímoznačeným
ako „odpovede na otázky Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 17.1.2018 (datovaným ku dňu
21.2.2018)“. V súvislosti s výsluchom žalobcu ďalej namietal, že takýto výsluch nenavrhla žiadna zo
strán sporu a z daného dôvodu nebol žiaden dôvod na jeho vykonanie. Výsluch svedkyne L. W. bol

žalovaným navrhnutým až na pojednávaní konanom dňa 22.11.2017, a teda jej výsluch bol vykonaný
v rozpore s ust. § 153 ods. 2 CSP. Uvedený postup prvoinštančného súdu za použitia čl. 6 ods. 1 a
čl. 16 ods. 1 základných princípov CSP, t.j. s poukazom na ochranu slabšej strany nie je na mieste
a s uvedeným postupom sa dostal do značnej nevýhody práve žalobca. Žalovaný nepatrí do žiadnej
z kategórii tvoriacej slabšiu stranu podľa Civilného sporového poriadku, a preto postupom súdu, ktorý

poskytol ochranu slabšej strane, sa značne narúša princíp rovnosti strán. Nestotožnil sa so záverom
prvoinštančného súdu, že žalovaný je slabšou stranou so zreteľom na zastúpenie žalobcu fundovanou
advokátskou kanceláriou. Daný výklad považuje za veľmi svojrázny a dostáva ho do značnej nevýhody
práve kvôli tomu, že pre svoju neznalosť s právom a súdmi sa rozhodol požiadať o pomoc advokáta
pri uplatňovaní svojich práv. Rovnako i žalovaný mal možnosť využiť služby advokáta a preto využitie

Ústavou garantovaného práva na právnu pomoc nemôže byť žalobcovi na úkor. Poukázal na to, že
napriektomu,žepožiadalovyhotoveniezvukovéhozáznamuzpojednávaniazodňa22.11.2017,zaplatil
poplatok, na ktorý bol vyzvaný súdom, mu zvukový záznam z pojednávania nebol doručený. Odvolanie
podal z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, b/,h/ CSP. Navrhol, aby Krajský súd v Prešove ako
príslušný odvolací súd rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. XXC/X/XXXX-XX zo dňa

27.3.2018 zmenil tak, že zaviaže žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1000,- eur
s príslušenstvom a prizná žalobcovi i trovy prvostupňového a druhostupňového konania v rozsahu 100
% alebo alternatívne, aby citovaný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu napriek výzve súdu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodovanie o odvolaní (§ 34 CSP)
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa zásad vyplývajúcich z

ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdi relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením toho, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne a v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd SR I.. Ú. XX/XX).

7. Zamietnutie žaloby založil súd prvej inštancie na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, t.j. že platbu na účet žalovaného poukázal omylom. Naopak
žalovaný v dostatočnej miere preukázal, že táto platba bola určená niekomu inému, nie jemu, a
to zosnulému I.. T. W.. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno nielen v otázke bezdôvodnosti
poukázanej platby, ale ani v otázke kto sa na jeho úkor mal bezdôvodne obohatiť a teda aj v otázke

pasívnej legitimácie žalovaného. Dôkazné bremeno žalobca neuniesol aj z toho dôvodu, že bol pasívny
a nereagoval na výzvu súdu, aby sa osobne dostavil na súd a vypovedal. Nereagoval ani na nariadenie
tzv. písomného výsluchu podľa § 193 ods. 3 CSP a na pojednávanie sa nedostavil a na túto výzvu
odmietol reagovať. Nedostavil sa ani na pojednávanie dňa 27.3.2018, kedy bol vyhlásený rozsudok,svoju neúčasť ospravedlnil a navrhol, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Týmto svojim konaním,
resp. nečinnosťou žalobca sám seba dostal do dôkaznej núdze a vyvolal závažné pochybnosti súdu o
pravdivosti ním tvrdených skutočnosti, ktoré uviedol v žalobe. Nariadený výsluch žalobcu a svedkyne L.

W. na pojednávaní napriek nesúhlasu pr. Zástupcu žalobcu, súd odôvodnil tým, že tento postup vyložil
v súlade s čl. 6 ods. 1 a s čl. 16 ods. 1 základných princípov CSP s poukazom na ochranu slabšej strany.
Tento princíp sa prejavuje nielen v obsahovej stránke hmotnoprávnych a procesnoprávnych noriem, ale
aj ako interpretačný princíp v aplikačnej praxi súdov. Ide o trend tak v judikatúre európskych ako aj
ústavných súdov, ktorý sa musí premietnuť aj do aplikačnej praxe všeobecných súdov. I napriek tomu,

že nejde o spotrebiteľský spor, je nepochybné, že žalovaný je v spore slabšou stranou, ide jednak o
práva neznalého človeka, ktorý je s poukazom na jeho vek (26) rokov, nemá žiadne skúsenosti s právom
a súdmi. Napriek tomu protistrana bola zastúpená fundovanou advokátskou kanceláriou, preto nariadil
vedené úkony aj bez návrhu. Tým, že žalobca na pojednávaní nevypovedal a nereagoval na súdom
nariadený tzv. písomný výsluch žalobcu, sám si sťažil dôkaznú situáciu.

8. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ak žalovaného posúdil ako subjekt v
slabšompostavení.Zákonrozlišujekonania,vktorýchvystupujúsubjektyvslabšompostaveníavýnimka
sa uplatňuje v týchto osobitných konaniach:
- spotrebiteľských sporoch
- v konaní o abstraktnej kontrole spotrebiteľských veciach (uvedené konanie spadá pod spotrebiteľské

spory)
- v antidiskriminačných sporoch
- v individuálnych pracovných sporoch.

9 V prejednávanej veci absentujú v rozhodnutí súdu dôvody , pre ktoré sa rozhodol považovať konanie

o žalobe žalobcu za také osobitné konanie ktoré má patriť medzi konania vymedzené zákonom. Podľa
názoru odvolacieho súdu predmetné konanie nie je tým osobitným konaním na ktoré sa vzťahujú
výnimky ustanovené v civilnom sporovom poriadku. Súd prvej inštancie neuviedol relevantné dôvody.
pre ktoré považuje žalobcu za slabšiu stranu sporu. Poukazuje na čl. 6 ods. 1 a čl. 16 ods. 1 základných
princípov CSP.

Podľa čl. 6 ods .1 , 2 základných princípov CSP
Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak si povaha
prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu, vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho
postavenia.

10. Vychádzajúc z ustanovení CSP, slabšou stranou sporu je vždy spotrebiteľ, zamestnanec,
diskriminovaný v antidiskriminačných sporoch. Tieto kategórie subjektov disponujú v procese

komparatívnou nevýhodou, ktorú je súd povinný vyvážiť. Princíp ochrany slabšej strany sa týka pojmovej
nerovnosti istých kategórií subjektov. V odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia sa akcentujú i
špecifické potreby určitých kategórií subjektov, ktoré nespadajú pod pojmové vymedzenie slabšej
sporovej strany. Súd je v tomto zmysle povinný zohľadňovať určité špecifické potreby tých subjektov,
ktorých zdravotný stav,prípadne sociálne postavenie odôvodňujú určitý špecifický procesný režim. Tento

špecifický procesný režim však nemá nijakým spôsobom negovať princíp rovnosti sporových strán.
Ide o normatívne vyjadrenie obyčajne ľudskej slušnosti, napríklad vo vzťahu k zdravotne postihnutým
osobám. Táto slušnosť má spočívať v zohľadňovaní okolností, ktoré môžu mať vplyv na mieru náročnosti
realizácie procesných oprávnení týchto špecifických subjektov. In concreto môže ísť o stanovovanie
času pojednávania, výnimky z povinností, ktorými sú sporové strany zaťažené pri vedení pojednávania a

pod. ( porovnaj komentár CSP Števček , Ficová, Mesiarkinova, Bajanková, Tomašovič a kolektív str. 45).
Dôvody, na ktoré poukazuje súd , že žalovaný nebol zastúpený vo veci advokátom na rozdiel od žalobcu,
má 26 rokov a nemá žiadne skúsenosti s právom a súdmi, nie sú a nemôžu byť dôvodom pre poskytnutie
ochrany žalovanému ako slabšej strane postupom podľa článku 6 ods. 2 CSP. Nesprávne postupoval
súd ak v konaní vykonal dôkazy bez návrhu sporových strán a konštatoval nečinnosť žalobcu. Tento

postup súdu je v rozpore s článkom 6 ods. 1 CSP. Civilný proces tvorí komplex procesnoprávnych
vzťahov medzi sporovými stranami navzájom a medzi súdom a sporovými stranami. Obsahom princípu
vyjadreného v článku 6 CSP je rovnosť subjektov jednej skupiny procesnoprávnych vzťahov, a to
procesnoprávnych vzťahov vznikajúcich medzi sporovými stranami.11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré viedli k

zamietnutiu žaloby z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom.

12. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia

vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia
na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková
ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním
bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto
predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

13. Posúdenie, či medzi účastníkmi vznikol záväzkovoprávny vzťah , podľa ktorého sa žalovaný
bezdôvodne obohatil závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy, v
danom prípade ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka, najmä čo do preukázania zákonom
predpokladaných náležitostí na vznik záväzkovoprávneho vzťahu. Súd prvej inštancie sa nevyrovnal
dôsledne s preukázaním zákonom vyžadovaných predpokladov pre vznik záväzkového vzťahu medzi

stranami sporu.
Ak sa žalobca domáha na žalovanom zaplatenia žalovanej sumy a tvrdí, že táto suma súvisí so
zaväzkovoprávnym vzťahom medzi stranami sporu , leží na nej dôkazné bremeno o tomto tvrdení.
Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré konkrétne musí strana sporu preukázať,
zásadne určuje hmotnoprávna norma, teda právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Odtiaľ

tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena. Tá strana sporu ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu,
ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.

14. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, žalobca poukázal na účet žalovaného vedený v P.,

Č.. Ú. P. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 1000,- eur dňa 1.5.2017 kedy bola na pripísaná z
účtu žalobcu: P. XX XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX. Žalovaný túto skutočnosť nepopieral.

15. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

16.Podľačl.9CSP,stranysporumajúprávosaoboznámiťsvyjadreniami,návrhmiadôkazmiprotistrany
a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

17. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

18. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

19. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

20. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo však dôsledne vyrovnať sa s obranou žalovaného, podľa
ktorého bola realizácia transakcie s účtu žalobcu na jeho účet dôvodná, vyhodnotiť jeho tvrdenia
a dôkazy ním ponúknuté na preukázanie, že záväzkovoprávny vzťah nevznikol tak ako to tvrdí
a preukazuje žalobca. V prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia spravidla nemožno

dospieť k meritórnemu záveru o dôvodnosti, či nedôvodnosti žaloby bez toho, aby sa zo skutkového
hľadiska ujasnilo, o ktorú z viacerých zákonných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide.
Opačný postup treba z ústavnoprávneho hľadiska považovať za arbitrárny. Z odôvodnenia napadnutéhorozsudkunevyplýva,abysasúdsadôslednevyrovnalstvrdeniamiadôkazmistránsporuaprijalsprávny
záver o dôvodnosti žaloby .

21. Neprichádza do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahrádzal úlohu súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie svojim postupom konal v rozpore so zákonom, ak posúdil daný spor ako spor žalobcu
so slabšou stranou a konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Keďže tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť ako
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a podľa ust. § 391

ods. 1 vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude znovu o žalobnom návrhu rozhodnúť, vyrovnať sa
s tvrdeniami a dôkazmi žalobcu a žalovaného, pričom musí postupovať spôsobom uvedeným v
odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu podľa ust. § 391 ods. 3 CSP s tým, že podľa § 391 ods. 2
CSP je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

23. Novým rozhodnutím súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa § 396
ods. 3 CSP.

24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta

CSP, § 3 ods. 9 zákona č. 757/2001 Z. z.).

25. Novým rozhodnutím súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa § 396
ods. 3 CSP.

26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta
CSP, § 3 ods. 9 zákona č. 757/2001 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).