Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 22, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817207276
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8817207276.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcu: T. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. D.
XX, XXX XX P. Q., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s. r. o.,
IČO: 36 866 849, so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, proti žalovanému: C. W., M.. XX.XX.XXXX,
Q. C. XXX/XX, XXX XX F. M. A. - Č., o zaplatenie 1.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 10C/8/2017-207 z 18. novembra 2021 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto
sumy od 17. júna 2017 do zaplatenia do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a
priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou mu 14. augusta 2017 domáhal, aby súd

zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1.000,- eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že 1. mája
2017 vykonal platobnú operáciu, ktorou zo svojho bankového účtu č. P. XX XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX omylom previedol na bankový účet č. P. XX XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX sumu vo výške
1.000,- eur. 6. júna 2017 uskutočnil v P. P., J.. P.. v Starej Bystrici podanie, predmetom ktorého bolo
ohlásenie, že zrealizoval úhradu cez internet banking omylom na nesprávne číslo účtu, pričom žiadal o
vrátenie platby a pripísanie na osobný účet. P. P., J.. P.. požiadala žalovaného, aby vrátil platbu na jeho
účet v lehote najneskôr do 16. júna 2017. Žalovaný však v určenej lehote platbu nevrátil, a preto mu P.

P., J.. P.. poskytla údaje o žalovanom v súlade s ustanovením § 92 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a on
žiada od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia.
2.2 Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že on nie je skutočným dlžníkom žalovanej sumy.
2.3 Súd prvej inštancie rozsudkom, č. k. 10C/8/2017-84 z 27. marca 2018 žalobu zamietol a žalovanému
nepriznal náhradu trov konania.
2.4 Krajský súd v Prešove rozhodol o odvolaní žalobcu proti tomuto rozsudku uznesením, č. k.

11Co/99/2018-123 zo 14. februára 2019 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej
inštancie, ktorý žalovaného posúdil ako subjekt v slabšom postavení, a teda podľa neho nešlo o
spor so slabšou stranou. Na základe toho nariadený výsluch žalobcu a svedkyne L. W. (matkyžalovaného), vykonaný napriek nesúhlasu právneho zástupcu žalobcu, zhodnotil ako vykonaný v
rozpore s procesnými predpismi, v dôsledku čoho dospel k záveru, že o tieto dôkazy súd prvej inštancie
nemal oprieť svoje rozhodnutie. Odvolací súd tiež konštatoval, že dôvody, na ktoré poukazuje súd, že

žalovaný nebol zastúpený vo veci advokátom na rozdiel od žalobcu, že má 26 rokov a nemá žiadne
skúsenosti s právom a súdmi, nie sú a nemôžu byť dôvodom pre poskytnutie ochrany žalovanému ako
slabšej strane postupom podľa článku 6 ods. 2 CSP. Podľa neho nesprávne postupoval súd, ak v konaní
vykonal dôkazy bez návrhu sporových strán a konštatoval nečinnosť žalobcu. Ak sa žalobca domáha
na žalovanom zaplatenia žalovanej sumy a tvrdí, že táto suma súvisí so zaväzkovoprávnym vzťahom

medzi stranami sporu, leží na ňom dôkazné bremeno o tomto tvrdení. Rozsah dôkazného bremena,
t. j. okruh skutočností, ktoré konkrétne musí strana sporu preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna
norma, teda právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Odtiaľ tiež vyplýva, kto je nositeľom
dôkazného bremena. Tá strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich
tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Z doposiaľ vykonaného

dokazovania vyplýva, že žalobca poukázal na účet žalovaného vedený v P., č. účtu P. XX XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX sumu 1.000,- eur 1. mája 2017, kedy bola pripísaná z účtu žalobcu: P. XX XXXX
XXXXXXXXXXXXXXXX.Žalovanýtútoskutočnosťnepopieral.Podľa§151ods.1,ods.2CSPskutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie
skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných

skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bolo dôsledne
sa vyrovnať s obranou žalovaného, podľa ktorého bola realizácia transakcie z účtu žalobcu na jeho účet
dôvodná, vyhodnotiť jeho tvrdenia a dôkazy ním ponúknuté na preukázanie, že záväzkovoprávny vzťah
nevznikol tak ako to tvrdí a preukazuje žalobca. V prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia
spravidla nemožno dospieť k meritórnemu záveru o dôvodnosti, či nedôvodnosti žaloby bez toho, aby

sa zo skutkového hľadiska ujasnilo, o ktorú z viacerých zákonných skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia ide. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, aby sa súd dôsledne vyrovnal s
tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a prijal správny záver o dôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie tak
svojím postupom konal v rozpore so zákonom, ak posúdil daný spor ako spor žalobcu so slabšou stranou
a konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude znovu o

žalobnom návrhu rozhodnúť, vyrovnať sa s tvrdeniami a dôkazmi žalobcu a žalovaného pri viazanosti
právnym názorom odvolacieho súdu. Novým rozhodnutím súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách
odvolacieho konania.
2.5 Po vrátení veci odvolacím súdom bol žalovaný právne zastúpený advokátom T.. T.M. E., ktorý na
pojednávaní uviedol, že ako sám žalovaný, tak i jeho matka potvrdili, že k účtu žalovaného mal prístup

nebohý W., ktorý s jeho účtom mohol disponovať. Žalovaný sa o tom, že mu na účet bola pripísaná
suma, o ktorú sa vedie tento spor, dozvedel až potom, keď mu táto suma z jeho účtu odišla, keď už
neexistovala na jeho účte. Nie je tam zákonná podmienka, že by žalovaný mal z toho nejaký úžitok a
že by s touto sumou nejakým spôsobom mohol nakladať. Žalobca podal žalobu a bol si vedomý, že bol
v kontakte s nebohým W.. Prevod tých peňazí súvisel s nebohým W.. Ak by bol žalobca presvedčený,

že podaná žaloba je oprávnená, aj by sa zúčastnil pojednávania. Bolo by sa kontaktne preukazovalo,
či mu poskytol tieto peniaze a či mu žalovaný poskytol svoj účet. Tento účet bol len prostriedkom medzi
žalobcom a nebohým T. W., ktorý mal prístup k účtu žalovaného cez internetbanking. On mu číslo účtu
poskytol. Žalovaný nevie ani to, kde išla tá suma. Jednoznačne však žalobca tvrdí, že nikto z nich
s uvedenou sumou nedisponoval. Ostatné okolnosti potvrdzujú, že žalovaný s touto vecou nemá nič

spoločné. Nebola tu preukázaná ani prvotná podmienka, a to pasívna legitimácia. Stotožňuje sa so
záverom krajského súdu, podľa ktorého v tomto prípade nejde o spor so slabšou stranou.
2.6 Právny zástupca žalobcu uviedol, že 1. mája 2017 bola na účet žalovaného vedený v P., č. účtu: P.
XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pripísaná suma 1.000,- eur z účtu žalobcu P. XX XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX. V rozhodnom čase začal žalobca stavať rodinný dom, pričom v danom čase realizoval

viaceré úhrady za vykonané práce dodávateľom či zálohy na nákup stavebného materiálu. Okrem toho
realizoval aj viaceré osobné platby. Žalobca sám vykonával práce vo Švédsku, pričom po návrate z
pracovného turnusu zistil, že omylom zaslal sumu v žalovanej výške na účet žalovaného, a to aj napriek
tomu, že žalobca nebol v žiadnom vzťahu so žalovaným, tohto nepoznal, a teda nemal žiaden relevantný
dôvod zasielať mu peňažné prostriedky. Žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel až po návrate

z práce vo Švédsku, pričom ihneď po tomto návrate požiadal o vrátenie peňažných prostriedkov P.
P.Ň., J.. P... Táto najskôr listom požiadala príjemcu platby (teda žalovaného) o jej dobrovoľné vrátenie.
Keďže žalovaný prijatú platbu dobrovoľne nevydal, poskytla P. P., J.. P.. žalobcovi identifikačné údaje
žalovaného. Žalobca sa následne cestou právneho zástupcu obrátil na žalovaného s výzvou, abyneoprávnene prijaté finančné prostriedky vydal, na čo však žalovaný nereagoval. Vzhľadom k tomu, že
žalovaný nereagoval na výzvy ani nevrátil omylom zaslanú platbu, neostávalo žalobcovi nič iné, ako
domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia súdnou cestou. Žalobca žalovanému poskytol plnenie

bez právneho dôvodu, a preto má žalovaný povinnosť toto bezdôvodné obohatenie vo výške 1.000,- eur
s príslušenstvom vydať žalobcovi.
2.7 Žalovaný na pojednávaní uviedol, že z tejto platobnej transakcie nemal žiaden prospech a peniaze
nikdy nevidel. K oboznámenému listinnému dôkazu P. P., J.. P.. o tom, že 1.000,- eur malo odísť
bezprostredne v ten istý deň na účet obchodnej spoločnosti A. P., J.. P.., uviedol, že ide zrejme o

nejakú stávkovú kanceláriu. Sám W. bol gamblér a takýmto spôsobom pomíňal množstvo peňazí a je
pravdepodobné, že tieto peniaze poslal on nejakej stávkovej kancelárií. T.Á. W. sa žalovanému nabúral
do internetbankingu. Žalovaný mu prístupové heslá a kódy k účtu nedal, ale ich niekde našiel zapísané
a takýmto spôsobom potom disponoval s jeho peniazmi. Tieto tvrdenia nemal ako preukázať. V prípade
priznania žalobcovi uplatneného nároku požiadal, vzhľadom na svoje príjmy a svoje ďalšie dlhové
zaťaženie o priznanie mesačných splátok vo výške 20,- eur.

2.8 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že 1. mája 2017 bola na účet žalovaného v
P., a. s. číslo P. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pripísaná suma 1.000,- eur z účtu platiteľa B. T. číslo
P. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Zároveň v ten istý deň bola z tohto účtu platobným príkazom na
úhradu odpísaná rovnaká suma 1.000,- eur na číslo P. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Zo správy
P. P., J.. P.. vyplýva, že táto platba mala byť realizovaná a predmetný účet patril obchodnej spoločnosti

A. P., J.. P.., I.: XX XXX XXX. Tento platobný príkaz na úhradu bol realizovaný 1. mája 2017 o 19:07
hod. Prostriedky boli na účet žalovaného pripísané tesne predtým o 18:33 hod. (č. l. 112 súdneho spisu).
Žalobca 6. júna 2017 ohlásil P. P., J.. P.., omylom poukázanú platbu. P. P., J.. P.. vyzvala žalovaného na
vrátenie tejto platby. Žalovaný uvedenú platbu do dňa podania žaloby nevrátil.
2.9 Súd prvej inštancie mal za to, že z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a z výpovede

žalovaného je zrejmé, že suma 1.000,- eur bola z účtu žalobcu poukázaná na účet žalovaného (v
čom sa sporové strany zhodli), ale nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že z týchto peňazí nemal
alebo nemohol mať žiaden prospech a nedisponoval s nimi a že tieto peniaze neboli určené jemu, ale
nebohému T. W., ktorý s nimi disponoval. Boli predložené dôkazy, ktoré jednoznačne nepreukazujú
tvrdenie žalovaného, že peniaze neboli určené jemu, ale nebohému W.. Do súdneho spisu bol doložený

list nebohého W. - tzv. list na rozlúčku, ktorý adresuje matke žalovaného „pokyny“ - vyrovnaj moje dlhy
a pod., ale tento konkrétny dlh nie je nikde definovaný ani nie je bližšie špecifikovaný. V konaní bol
vykonaný dôkaz - správa P., J.. P.., že hneď potom ako prišlo 1.000,- eur na účet žalovaného, z neho
odišli. Podľa správy P., J.. P.. mali odísť na účet obchodnej spoločnosti A. P., J.. P.. Zrejme išlo o nejakú
stávkovú činnosť, ale nedokazuje to, že tieto peniaze mal stávkovej spoločnosti poslať nebohý T. W. a že

ich neposlal žalovaný. V tomto kontexte nie je unesené dôkazné bremeno zo strany žalovaného, žeby
tieto peniaze nemali byť určené jemu, ale niekomu inému, alebo že by nemal byť pasívne legitimovaný.
Na druhej strane žalovaný nepopieral a nenavrhoval žiadne dôkazy na popretie skutkového tvrdenia
žalobcu, že v danom období staval dom, preto posielal rôzne platby za stavebné práce a stavebný
materiál na rôzne účty dodávateľom týchto služieb a takto omylom zaslal sumu 1.000,- eur aj na účet

žalovaného. Tomuto tvrdeniu žalobcu nasvedčuje aj chronologická následnosť jeho právnych krokov,
kedy riadne v súlade so zákonom po zistení neprávom odoslanej platby žalovanému požiadal banku
o vrátenie finančných prostriedkov, ktorá najskôr listom požiadala príjemcu platby - žalovaného o jej
dobrovoľné vrátenie, čo žalovaný neurobil. Na základe toho banka - P. P., J.. P.. žalobcovi poskytla
identifikačné údaje žalovaného, ktorý ho následne cestou právneho zástupcu vyzval na vydanie tohto

bezdôvodného obohatenia, na čo znovu žalovaný nereagoval, preto žalobca podal žalobu na súd.
2.10 Podľa názoru súdu prvej inštancie je zrejmé, že zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia
predpokladaných v ustanovení § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“) došlo u žalovaného k získaniu majetkové prospechu plnením bez právneho
dôvodu, ktorý je povinný podľa § 456 Občianskeho zákonníka vydať. Žalovaný neuniesol dôkazné

bremeno o svojom tvrdení, že z prijatej platby nemal žiaden prospech a že s jeho účtom mal disponovať
nebohý T. W. po zistení jeho prístupových kódov k internetbankingu a že bezprostredne po prijatí platby
mal identickú sumu 1.000,- eur práve T. W. poslať obchodnej spoločnosti A. P., J.. P... Žalovaný v
tomto smere neuniesol dôkazné bremeno ani o tvrdení, kedy a akým spôsobom mal nebohý T. W.
získať tieto prístupové kódy k jeho internetbankingu, nakoľko v konaní tvrdil, že dobrovoľne mu tieto

kódy on nesprístupnil. Na druhej strane žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ani o tej skutočnosti,
že platba na jeho účet nebola zaslaná bezdôvodne, ale dôvodne v prospech T. W., s ktorým sa mal
žalobca poznať zo spoločných prác vo Švédsku. Napokon žalovaný nerozporoval ani skutkové tvrdenie
žalobcu, že v danom čase staval dom, posielal platby rôznym osobám na zaplatenie stavebných prác amateriálovataktoomylomposlaluvedenúplatbužalovanémunaúčet,aninenavrhovalžiadnedôkazyna
vyvrátenie tohto skutkového tvrdenia žalobcu. Ak teda žalovaný tvrdil, že platbu na svoj účet od žalobcu
zinkasoval nie omylom, ale dôvodne v prospech tretej osoby - T. W., bolo jeho povinnosťou označiť

a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti, resp. použiť také prostriedky
procesnej obrany, ktoré vyvrátia skutkové tvrdenia a využité prostriedky procesného útoku žalobcu,
ktorý skutkové okolnosti popisoval diametrálne odlišne ako žalovaný a jeho popis nepostrádal logiku a
vzájomné súvislosti.
2.11 Súd prvej inštancie posúdil aj požiadavku žalovaného, či by v prípade uznania nároku žalobcu

mohol splácať priznaný dlh v splátkach, pričom žalovaný navrhol splátky po 20,- eur mesačne. Súd
vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k tejto žiadosti, ktorý s takýmito splátkami nesúhlasil z dôvodu, že sa
stará o dve maloleté deti, splácanie v takých nízkych splátkach by trvalo dlho, sám spláca hypotéku a
má rozostavaný rodinný dom. Žalovaný k žiadosti o priznanie splátok doložil podacie lístky o platbách
U. Q., J.. P.. v sumách po 50,- eur mesačne, inkasné lístky o platbách s menom platiteľa „W. L.“ (matka
žalovaného) a doklady o úhradách v prospech spoločnosti G. P., J.. P... Súd doklady predložené

žalovaným hodnotí tak, že pokiaľ ide o inkasné lístky, ich platiteľom nie je žalovaný, ale iná osoba (jeho
matka - L. W.), preto nejde o relevantný dôkaz odôvodňujúci priznanie splátok. Zdokladované platby v
prospech obchodnej spoločnosti G. P., J.. P.. sú u žalovaného privysoké (12. apríla 2019 - 97,17 eur, 9.
mája 2019 - 85,93 eur, 13. júna 2019 - 88,39 eur) a v tomto smere sa má žalovaný možnosť uskromniť.
Ako relevantný dôkaz preukazujúci jeho sociálnu situáciu súd hodnotí ním vykonané platby v prospech

U. Q., J.. P.. po 50,- eur, z ktorých vyplýva, že žalovaný zrejme spláca dlh voči banke. Žalovaný nemá
žiadnu vyživovaciu povinnosť.
2.12 Súd prvej inštancie vzhľadom na deklarovanú sociálnu situáciu žalobcu a s poukazom na iné
uvedené skutočnosti, ako aj s poukazom na hodnotu sporu žiadosti žalovaného o priznanie splátok
nevyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť uplatnený nárok žalobcovi v štandardnej trojdňovej lehote na

plnenie v zmysle Civilného sporového poriadku.
2.13 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 451, § 456 Občianskeho zákonníka.
2.14 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a priznal
úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania a odvolacieho

konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Proti rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal,
že ak by na základe napadnutého rozsudku došlo ku v ňom uloženému plneniu, bez jeho akéhokoľvek
podielu na veci by mu vznikla finančná ujma nielen vo výške 1.000,- eur, ale aj ujma z titulu úrokov z

omeškania a ďalšia finančná strata z titulu trov konania. Podľa jeho názoru mal mať túto eventualitu
na zreteli prvoinštančný (ale aj odvolací) súd, keď nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie.
Naviac hneď na začiatku pojednávania malo byť jasné, či už žalujúci alebo žalovaný spĺňajú požiadavku
legitimity v predmetnej právnej veci. Súčasne každé rozhodnutie musí vychádzať zo skutkového stavu,
inými slovami povedané, na koho strane je pravda. Podľa z oboch strán predložených tvrdení a ďalších

dôkazov, na základe ktorých prvoinštančný súd rozhodol, jeho námietka, že sa bezdôvodne neobohatil o
žalovanú sumu na úkor žalobcu, zodpovedá skutkovému stavu. Žalobca totiž predložil prvoinštančnému
súdu iba jediný významný dôkaz, ktorý sa týkal jeho účtu, na ktorý vyššie uvedená finančná čiastka bola
pripísaná a potom o niekoľko minút prevedená na iný účet. Ostatné tvrdenia a dôkazy boli vyložene
účelové a je presvedčený, že žalobca si je toho plne vedomý. Žalovanú sumu poukázal na účet žalobcu

nebohý T. W., ktorý mal prístup k jeho účtu, žalobca bol s ním kamarát a spolu pracovali vo Švédsku.
Skutočnosť, že peniaze neprevádzal on, ale bez jeho vedomia dnes už nebohý T. W., potvrdila aj jeho
matka, ktorý s ním žila. Obe strany sporu zhodne potvrdili, že sa nikdy v živote nestretli ani nevedeli,
že ten druhý existuje. Z toho možno nevyvrátiteľne usúdiť, že žalobca mu nemal dôvod previesť na
účet 1.000,- eur. Žalobca mal číslo účtu od T. W., ktorý mal prístupové heslá a kódy, k jeho účtu.

Významnou okolnosťou v danom spore je aj to, že žaloba bola podaná účelovo po smrti T. W. a tiež to, že
žalobca sa na pojednávaniach nezúčastňoval, aby sa vyhol osobnému stretnutiu s ním. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku možno vyvodiť záver, že tak žalobca, ako aj súd za rozhodujúci dôkaz ohľadom
opodstatnenosti žaloby považujú vyjadrenie žalobcu, že „v rozhodnom čase začal stavať rodinný dom,
pričom v danom čase realizoval viaceré úhrady za vykonané práce dodávateľom, či zálohy na nákup

stavebného materiálu. Okrem toho realizoval aj viaceré osobné platby. Žalobca sám vykonával práce vo
Švédsku, pričom po návrate z pracovného turnusu zistil, že omylom zaslal sumu v žalovanej výške na
účetžalovaného,atoajnapriektomu,žežalobcanebolvžiadnomvzťahusožalovaným,tohtonepoznal,
a teda nemal žiaden relevatný dôvod zasielať mu finančné prostriedky. Žalobca sa o bezdôvodnomobohatení dozvedel až po návrate z práce zo Švédska. ...“ Podľa jeho názoru by bolo možné uvažovať
o tom, že 1. mája 2017 pri prípise žalovanej sumy na číslo účtu P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
vedenom v P., J.. P.. došlo k omylu iba v tom prípade, ak by v žalobcovom vyjadrení bolo obsiahnuté,

že v rozhodnom čase realizoval úhrady a osobné platby, pričom medzi dokladmi mal aj číslo jeho účtu,
s ktorým mal v minulosti nejaký, napr. obchodný vzťah. Keďže (ako to aj z dokazovania vyplýva) tomu
tak nebolo, aj uvedené tvrdenie žalobcu potvrdzuje fakt, že on nie je v danej právnej veci pasívne
legitimovaný. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žaloba sa zamieta, alebo aby vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a

rozhodnutie. Zároveň si uplatňuje trovy odvolacieho konania.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný mal v priebehu sporu dostatok
času produkovať dôkazné návrhy na preukázanie svojich tvrdení. Ostal však nečinný, čo podľa jeho
názoru len potvrdzuje, že žalovaným uvádzaná verzia je vymyslená a produkovaná celkom zjavne v
snahe znemožniť mu úspešne sa domôcť svojho nároku. Súčasne má za to, že žalovaným podané

odvolanie nemá náležitosti podľa § 363 CSP, nakoľko v ňom absentuje uvedenie odvolacích dôvodov
a tento nedostatok žalovaný neodstránil v lehote na podanie odvolania. Z tohto dôvodu je podľa jeho
názoru na mieste postup podľa § 386 písm. d) CSP. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol,
aby odvolací súd odvolanie žalovaného v zmysle ustanovenia § 386 písm. d) CSP odmietol a v prípade,
že odvolací súd dospeje k záveru, že odvolanie žalovaného spĺňa všetky podstatné náležitostí, aby

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Žalobca súčasne žiadal, aby
odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. K vyjadreniu žalobcu žalovaný nepodal odvolaciu repliku.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP,
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní

zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú

procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie
uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného

nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

9.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným,jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom
objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V

nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať, resp. dopĺňať rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

10. V civilnom sporovom konaní je súd povinný zistiť skutkový (stranami sporu tvrdený) stav veci, nie
skutočný stav veci, ktorý je charakteristický pre mimosporové konanie, a teda aj súd prvej inštancie v

danej veci mohol vychádzať len zo skutočností tvrdených a preukázaných v tomto konaní.

11. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemohol mať pri nariadení pojednávania v danej veci na zreteli
finančnú ujmu žalovaného, ktorá mu podľa jeho tvrdenia vznikne, ale zistenie skutkového stavu veci, na
základe ktorého by mohol o žalobe rozhodnúť. Z takto zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie
však vôbec nevyplynulo, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil, ale naopak to, že k

bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu došlo. Pokiaľ sa žalovaná strana chcela opierať
o výpoveď matky žalovaného uskutočnenú v prvoinštančnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu v
poradí prvého rozsudku v danej veci, na túto nie je možné z už vyššie uvedených dôvodov prihliadnuť.
Rovnako sú pre rozhodnutie tohto sporu irelevantné argumenty žalovaného o tom, že sumu prevedenú
na svoj účet nepoužil a že prístup k jeho účtu mal nebohý T. W..

12. Odvolací súd považuje za nesprávne hodnotenie žalovaného, že žalobca, ako aj súd za rozhodujúci
dôkaz ohľadom opodstatnenosti žaloby považujú vyjadrenie žalobcu ohľadom okolností, za akých k
prevodu peňažných prostriedkov na účet žalovaného došlo, pretože takýmto rozhodujúcim dôkazom bol
výpis z účtu žalovaného, prostredníctvom ktorého bolo preukázané, že žalovaná suma bola pripísaná

na účet žalovaného.

13. Čo sa týka žalovaným vznesenej námietky pasívnej vecnej legitimácie, odvolací súd zdôrazňuje,
že v sporoch o vydanie bezdôvodného obohatenia je pasívnej legitimovaným ten, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatil. Keďže žalovaná suma bola pripísaná na účet žalovaného, ako už odvolací súd

niekoľkokrátkonštatovalavsporenebolopreukázané,žebybolsubjektommajúcimmajetkovýprospech
z tejto sumy niekto iný, žalovaný je v tomto spore pasívne vecne legitimovaný.

14. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
1.000,- eur s príslušenstvom zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

15. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods.
2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto
rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a
zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).