Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 25, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/50/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320204700
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2320204700.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matka - R. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, zastúpená
splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s. r. o., so sídlom Hlavná 949/53, Galanta,
IČO: 47 252 987, a otec - L. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. M. XXX/XX, T., t. č. bytom I. XX,
T., o návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky dieťaťa proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 17. januára 2022, č.k. 21P/178/2020-191, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy styku otca každý nepárny
kalendárny týždeň od utorka od 15.00 hod. do stredy do 18.00 hod., ako i v závislom výroku o nároku
na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým G. tak, že
otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny týždeň od piatka od 16.00
hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že si otec maloletého dieťaťa maloleté dieťa vyzdvihne v mieste

bydliska maloletého dieťaťa a na rovnakom mieste maloleté dieťa po ukončení styku vráti matke
maloletého dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý
nepárny kalendárny týždeň od utorka od 15.00 hod., kedy si maloleté dieťa vyzdvihne v školskom
zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje do stredy do 18.00 hod., kedy maloleté dieťa po ukončení
styku odovzdá matke maloletého dieťaťa v mieste bydliska maloletého dieťaťa. V prípade, ak by
maloleté dieťa v utorok v nepárnom kalendárnom týždni nebolo z akéhokoľvek dôvodu v školskom
zariadení prítomné, miestom prevzatia maloletého dieťaťa bude bydlisko maloletého dieťaťa. Matka

maloletého dieťaťa je povinná maloleté dieťa na styk s otcom maloletého dieťaťa včas a riadne pripraviť
a zabezpečiť jeho odovzdanie otcovi maloletého dieťaťa, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta
č.k. 21P/211/2017-148 zo dňa 04.04.2018 v časti styku otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 24 ods. 4, § 25 ods. 1 a 2, § 36 ods. 1

Zákona o rodine, § 38 ods. 1 a § 121 CMP, čl. 24 Charty základných práv EÚ, ako aj čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa, keď na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že od posledného súdneho
rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu nastala taká zmena v pomeroch
maloletého dieťaťa a jeho rodičov, že je dôvodným zmeniť styk maloletého dieťaťa s otcom, a tonajmä v záujme naplnenia práva dieťaťa na rovnocenný styk s oboma rodičmi ako aj práva rodičov
podieľať sa rovnocenne na výchove svojho dieťaťa. V čase ostatného rozhodnutia súdu maloleté dieťa
navštevovalo materskú školu, pričom toho času má maloleté dieťa 6 rokov a 8 mesiacov od septembra

2021 je žiakom 1. ročníka Základnej školy T. Y. v T.. Vyučovanie maloletého dieťaťa končí buď o
11:30 hod., keď má štyri hodiny alebo o 12:30 hod., keď má päť hodín. Počas družiny navštevuje
matematický krúžok a krúžok výtvarnej výchovy. Krúžok hudobnej máva v utorok od 16:00 hod. do
16:30 hod. a vo štvrtok od 16:30 hod. do 17:00 hod.. Jeho zdravotný stav je dobrý, máva len bežné
detské ochorenia. Rodičia maloletého dieťaťa sa nevedia dohodnúť na styku otca maloletého dieťaťa s

maloletým dieťaťom, pričom matka nesúhlasí s tým, aby sa maloleté dieťa stretávalo so svojím otcom
aj v nepárnom týždni, teda v týždni, keď sa otec maloletého dieťaťa nestretáva s maloletým dieťaťom
cez víkend v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, čo odôvodnila tým, že nechce narúšať
režim maloletého dieťaťa a tým, že jeho výchova by mohla u otca maloletého dieťaťa ohrozená. Otec
maloletého dieťaťa žiada, aby súd upravil jeho styk s maloletým dieťaťom aj v každom nepárnom týždni,
čo odôvodnil želaním maloletého dieťaťa, ktoré sa dožaduje častejšieho styku s ním a jeho túžbou,

aby ho otec brával do školy. Medzi rodičmi maloletého dieťaťa panuje napätý vzťah. Komunikácia
medzi rodičmi maloletého dieťaťa je sťažená, čo je spôsobené krivdami z minulosti, keď v matke
maloletého dieťaťa prevládajú negatívne emócie voči otcovi maloletého dieťaťa, ktorý sa k nej počas
ich spolužitia v minulosti správal s nedostatočným rešpektom a počas ktorého mali finančné problémy.
Rodičia maloletého dieťaťa v podstate nie sú schopní spolu komunikovať, a to ani o záležitostiach

týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Práve z uvedeného dôvodu súd uložil rodičom maloletého dieťaťa
a maloletému dieťaťu výchovné opatrenie spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa psychologickému
poradenstvu. Výchovné opatrenie súd uložil kvôli zlepšeniu vzájomnej komunikácie rodičov ohľadom
maloletého dieťaťa, ako aj za účelom zabezpečenia jeho najlepšieho záujmu. Výchovné opatrenie je
nariadené súdom na dobu šiestich mesiacov, teda do 25.04.2022, pričom rodičia majú možnosť s

pomocou psychológa zlepšiť vzájomnú komunikáciu ohľadne výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa,
čo je nepochybne v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Záujem nielen maloletého dieťaťa, ktorý
by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadanie roztrieštených vzťahov v rodine
uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorý nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa
(uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04). Súd v tejto súvislosti poukazuje

na to, že úroveň vzájomných vzťahov rodičov a schopnosť ich vzájomnej komunikácie predstavuje
dôležitý faktor pri realizácií príslušnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, vrátane styku
otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom. Vo väčšine prípadov je prirodzené, že medzi rodičmi
maloletého dieťaťa pretrvá určitá miera napätia, nezhody a antipatie (najmä v prípade, ak ukončili
vzájomné spolužitie alebo ukončili svoj vzťah), tieto negatívne aspekty by však nemali prekročiť rozumnú

mieru, negatívne ovplyvňujúcu fyzický a psychický vývoj maloletého dieťaťa. Vykonaným dokazovaním
súd zistil, že v poslednom období, po nariadení výchovného opatrenia, sa situácia medzi rodičmi
maloletého dieťaťa pri odovzdávaní si a preberaní si maloletého dieťaťa pri realizácii styku s jeho otcom
sa ukľudnila a k vzájomným nezhodám dochádza pomenej. Zhodnotiac vykonané dokazovanie, súd
uvádza, že matka maloletého dieťaťa býva v Košútoch s maloletým dieťaťom, svojím bratom a svojimi

rodičmi. Otec maloletého dieťaťa býva v T. v 3-izbovom prenajatom byte so svojou matkou, svojím
bratom a jeho priateľkou. Matka maloletého dieťaťa je zamestnaná ako kuchárka na K.M. T. Y. v T.,
kde má stanovený pevný pracovný čas o 7:00 hod. do 15:00 hod.. Otec maloletého dieťaťa má dve
zamestnania, v O. s P. v T. pracuje ako sanitár na urgentnom príjme a v Y. Y. P. F. v T. pracuje ako
opatrovateľ. Pracuje v nepretržitej prevádzke s 12-hodinovými zmenami. Otec maloletého dieťaťa v

konaní pred súdom potvrdil, že si vie svoje služby zariadiť, resp. vymeniť tak, aby mohol realizovať
styk s maloletým dieťaťom nielen počas každého párneho víkendu, ale aj počas ním navrhovaného
styku s maloletým dieťaťom, teda počas každého nepárneho týždňa v kalendárnom mesiaci. V utorok
v nepárnom týždni by maloleté dieťa vyzdvihol z družiny o 15:00 hod., zobral by ho domov, kde by sa
najedli a potom by ho zaniesol na hudobný krúžok do ZUŠ v Galante a po skončení krúžku by ho prišiel

vyzdvihnúť. Potom by s dieťaťom išli domov, kde by sa s maloletým dieťaťom pripravil na vyučovanie
a maloleté dieťa by mal do stredy do 18:00 hod.. V práci si to zariadi tak, aby mal v pondelok dennú
zmenu (12 hodín), v utorok by mal voľno a v stredu po odovzdaní dieťaťa matke by nastúpil do nočnej
zmeny. Otec maloletého dieťaťa prosil matku, aby dala maloletému dieťaťu domáce úlohy, ktoré dieťa
dostalo v škole, aby sa s ním mohol pripraviť na vyučovanie, čo však odmietla. S maloletým dieťaťom

si robil úlohu len jedenkrát. Matka maloletého dieťaťa v tejto súvislosti poukázala na to, že aj tak museli
s dieťaťom úlohu prerobiť, pričom neuviedla žiaden dôvod, pre ktorý bola potrebná oprava úlohy. Otec
maloletému dieťaťu zabezpečil písanku na precvičovanie si písania s maloletým dieťaťom a aj veci na
výtvarnú. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že otec maloletého dieťaťa má záujem podieľaťsa na výchove maloletého dieťaťa aj plnením si školských povinností s maloletým dieťaťom a aj svojou
priamou účasťou na jeho odovzdávaní do školy a preberaní zo školy, ktorú maloleté dieťa navštevuje
i na realizácii jeho záujmových krúžkov. Matka maloletého dieťaťa neuviedla žiaden relevantný dôvod,

pre ktorý by bol takýto podiel otca maloletého dieťaťa na výchove maloletého dieťaťa nevhodný a nebol
by na prospech maloletého dieťaťa a nesledoval by sa ním najlepší záujem maloletého dieťaťa. Maloleté
dieťa sa samé dožaduje širšej úpravy jeho styku s otcom, nielen každý druhý víkend, ale aj cez týždeň
z utorka do stredy. U otca je mu dobre, chodí k nemo rado. Súd konštatuje, že obaja rodičia maloletého
dieťaťa majú vytvorené vhodné bytové podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa,

vzdialenosť medzi ich bydliskami je minimálna, obaja sú zamestnaní a majú tak pravidelný mesačný
príjem, otec maloletého dieťaťa si vie svoje pracovné povinnosti zariadiť tak, aby sa mohol stýkať s
maloletým dieťaťom v súdom upravenom rozsahu a obaja majú vytvorený vrelý vzťah k maloletému
dieťaťu. Oboch rodičov má maloleté dieťa rado, v oboch ich domácnostiach sa cíti dobre a s oboma by
chcelo tráviť rovnocenný čas. Maloleté dieťa má 6 rokov a 8 mesiacov, navštevuje 1. ročník základnej
škole, je šikovné a venuje sa záujmovým krúžkom, ktoré okolnosti nepredstavujú výrazné prekážky jeho

rozšírenému styku s otcom. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec maloletého dieťaťa
má k maloletému dieťaťu vytvorený pozitívny vzťah, o maloleté dieťa má skutočný záujem, čo bolo
preukázanétým,žesadomáhalstretnutísmaloletýmdieťaťom,atoešteprednariadenímneodkladného
opatrenia a v stretávaní sa s maloletým dieťaťom nepoľavil napriek konfliktným situáciám medzi rodičmi.
I keď pracuje v dvoch zamestnaniach s nepretržitou prevádzkou, v 12-hodinových zmenách, takmer

vždy si vedel svoje pracovné povinnosti zariadiť tak, aby sa mohol stretávať s maloletým dieťaťom
v rozsahu nariadenom neodkladným opatrením. Výnimku predstavoval len víkend od 08.10.2021 do
10.10.2021, kedy si otec maloletého dieťaťa prišiel po maloleté dieťa až 10.10.2021 o 12:00 hod.. Súd
počas konania nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by sa otec maloletého dieťaťa nemohol stretávať
s maloletým dieťaťom nad rámec úpravy jeho styku s dieťaťom uvedeným v neodkladnom opatrení.

Vychádzal pritom aj z názoru prezentovaného maloletým dieťaťom pred kolíznym opatrovníkom, kde sa
maloleté dieťa vyjadrovalo, že má svojho otca rado a prialo by si sa s otcom stretávať častejšie, než
len každý druhý víkend. Prialo by si, aby ho otec vodil aj do školy, čo potvrdila aj matka maloletého
dieťaťa.Situáciastrasúcousaposteľou,naktorejspalomaloletédieťasosvojímotcomajehopriateľkou,
sa už neopakovala, z čoho možno usudzovať, že otec maloletého dieťaťa sa intímne nezbližuje so

svojou priateľkou počas toho, ako s nimi maloleté dieťa spáva v posteli. Keď je maloleté dieťa so svojím
otcom u jeho priateľky v M., tak spáva so svojím otcom v posteli v jednej izbe a priateľka otca so
svojou dcérou spáva v druhej izbe. Súd poukazuje na to, že matka maloletého dieťaťa bez nejakého
racionálneho dôvodu nesúhlasila s tým, aby sa maloleté dieťa stretávalo so svojím otcom aj počas
nepárneho kalendárneho týždňa, uvádzala argumenty, že maloleté dieťa si u svojho otca nemusí čistiť

zuby aj ráno, pričom nie je nič jednoduchšie ako otcovi maloletého dieťaťa povedať, aby vyžadoval od
maloletého dieťaťa rovnaké dodržiavanie hygienických návykov, na ktoré je zvyknuté v jej domácnosti.
Doposiaľ nebolo preukázané, že by otec maloletého dieťaťa mohol ohroziť výchovu maloletého dieťaťa
ako to tvrdila matka maloletého dieťaťa. Súd má za to, že rozšírením styku otca maloletého dieťaťa s
maloletým dieťaťom aj na každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od utorka od 15:00 hod. do stredy

do 18:00 hod. dôjde k vytvoreniu dostatočného priestoru na trávenie času otca maloletého dieťaťa s
maloletým dieťaťom, kedy bude môcť otec maloletého dieťaťa prísť prevziať dieťa do školy, zaniesť ho
na krúžok hudobnej, pripraviť sa s maloletým dieťaťom na vyučovanie na nasledujúci deň, teda budú
môcť prehlbovať svoj vzájomný vzťah aj plnením si povinností, ktoré sú súčasťou starostlivosti rodiča
o dieťa počas jeho styku s ním a takýto rozsah styku otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom

plne zohľadňuje najlepší záujem maloletého dieťaťa. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd upravil styk
otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom v rozsahu uvedenom vo výroku I. tohto rozsudku, teda
počas každého párneho týždňa od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a počas každého
nepárneho týždňa od utorka od 15:00 hod. do stredy do 18:00 hod.. Takouto úpravou styku bude mať
maloleté dieťa dostatočné možnosti tráviť čas so svojím otcom, ktorý na dieťa bude môcť vplývať svojím

výchovným pôsobením aspoň v takejto miere. Súd mal za to, že úprava styku v takomto rozsahu bude
primeraná aj k veku a režimu maloletého dieťaťa a bude zodpovedať aj jeho prianiu vyslovenému
viackrát pre kolíznym opatrovníkom na rozšírenie jeho styku s otcom, ktorého má rád a v starostlivosti
ktorého by chcelo byť častejšie. Je teda nevyhnutné, aby malo dieťa zabezpečený pravidelný styk so
svojím otcom, ktorý je schopný zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, avšak za súčasného

rešpektovania najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Niet pochýb o tom, že otec maloletého dieťaťa
má o maloleté dieťa záujem, má k nemu vytvorený pozitívny citový vzťah a styku s maloletým dieťaťom
sa vždy domáhal, bez ohľadu na nepríjemnosti sprevádzané v súvislosti s tým. Pre dieťa je dôležité,
aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov, teda nielen k svojej matke, ktorázabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ale aj k svojmu otcovi, ktorý je pre dieťa - chlapca
dôležitýmidentifikačnýmvzorom.Súdnevykonaldôkaznavrhnutýmatkoumaloletéhodieťaťa,konkrétne
vyžiadaním si potvrdení o výjazdoch OO PZ Galanta na adresu M. XXX z podnetu navrhovateľky - matky

maloletého dieťaťa - R. M., nar. XX.XX.XXXX. Tento dôkaz súd nevykonal z toho dôvodu, že nemohol
byť relevantným podkladom pre iné rozhodnutie súdu v danej veci, pričom všetky dôkazy potrebné na
zistenie skutočného stavu veci súd v konaní vykonal. V poručenských konaniach sa kladie dôraz na
najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol v konaní dostatočným spôsobom zistený a preukázaný
vykonaným dokazovaním. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazuje aj na viaceré rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých súd skonštatoval, že Civilný sporový poriadok, ktorého
ustanovenia sa použijú aj na konania podľa Civilného mimosporového poriadku, ak tento neustanovuje
inak, ukladajú účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle
§ 185 ods. 1 CSP však súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že
súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov, preto nie je vadou spôsobujúcou

účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom nezakladá bez ďalšieho ani
prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy
nevykonal (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.04.2012, sp. zn. 6 Cdo 51/2012).

Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté
dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi
odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 185 ods. 1 CSP je vecou súdu,
aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy
účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 6 Cdo 153/2011). Súd

prvej inštancie sa oboznámil s trestným rozkazom, neodkladným opatrením nariadeným v civilnej veci
a trestným rozsudkom, avšak v tomto konaní bola predmetom zmena úpravy styku otca maloletého
dieťaťa s maloletým dieťaťom, kedy sa súd zameriaval predovšetkým na najlepší záujem maloletého
dieťaťa, vzájomný vzťah dieťaťa a jeho otca a zodpovednosť rodičov maloletého dieťaťa za výchovu a
vývoj maloletého dieťaťa a nie na vyživovaciu povinnosť otca maloletého dieťaťa k maloletému dieťaťu,

rozsah a spôsob kontaktovania matky maloletého dieťaťa otcom maloletého dieťaťa a jeho trestnú
zodpovednosť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti úpravy styku počas nepárneho kalendárneho týždňa od

utorka od 15.00 hod. do stredy do 18.00 hod. podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa, ktorá
navrhla styk otca s maloletým dieťaťom upravil len v rozsahu každého párneho kalendárneho týždňa od
piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Poukázala na to, že otec v prvotnom vyjadrení podľa bodu
3. odôvodnenia rozsudku uviedol, že chcel, aby jeho styk s maloletým dieťaťom zostal neobmedzený,
čo odôvodnil tým, že robí v zdravotníctve v nepretržitej prevádzke a slúži dvanásťhodinové služby aj cez

víkendy. Z uvedeného jasne vyplynulo, že otec nemá možnosť realizovať styk ani len v párny víkend, v
čom mu matka chcela vyjsť v ústrety uzatvorením rodičovskej dohody v tejto časti, avšak okrem toho,
že styk v nepárny týždeň v priebehu pracovných dní nebude vedieť otec realizovať s ohľadom na jeho
popis výkonu práce, je tento styk nežiaduci aj s ohľadom na skutočnosť, že maloletý je žiakom prvého
ročníka základnej školy, kedy je v záujme maloletého, aby si jednak privykol na návštevu školy, ale

najmä na povinnosti, ktoré sú s návštevou prvého ročníka základnej školy spojené, na ktoré do toho
času nebol zvyknutý, a ktorých dodržiavanie s ohľadom na osobu otca ani nie je možné očakávať,
že budú pri starostlivosti o maloletého počas školských dní naplnené. Otec maloletého nerešpektuje
potreby a záujmy maloletého (možnosť má osvojiť si ich počas každého druhého víkendu), a tak nie je
v záujme maloletého, aby bol jeho režim spojený s návštevou prvého ročníka základnej školy narúšaný

presne v strede každého nepárneho kalendárneho týždňa. Matka poukázala na to, že keď sa maloleté
dieťa po víkende vráti od svojho otca, tak je iné, také voľnejšie, a niekedy sa jej aj sťažuje na svojho
otca, že sa mu nevenuje a venuje sa priateľke alebo sa sťažuje na hádky. Uviedla, že otec nevedie
dieťa k základným hygienickým návykom, zanedbáva výchovu dieťaťa, ohrozuje jeho mravnú výchovu,
pričom jeho prezentácia pred súdom je len účelová v snahe dosiahnutia čo najširšieho styku, avšak

bez úprimného úmyslu vyplniť čas strávený s maloletým tak, aby to bolo v záujme maloletého dieťaťa.
Maloleté dieťa sa jasne vyjadrilo vo svojej výpovedi pred kolíznym opatrovníkom, že keď spí v spoločnej
posteli s otcom a jeho partnerkou, že veľmi veľa bolo, že nemohlo kvôli tomu spať, že sa triasla celá
posteľ, niečo aj videlo, ale nechcelo o tom hovoriť. Z uvedeného je zrejmé, že otec sa opakovaneintímne stýkal so svojou priateľkou v prítomnosti maloletého. Súd prvej inštancie sa síce odvoláva na
potrebu utužovania a rozvoju vzájomných vzťahov otca s maloletým, ale do úvahy v rámci všetkých
vzájomných súvislostí neberie povahové črty otca, jeho schopnosť manipulovať s dospelými ľuďmi (nie

to ešte s maloletým dieťaťom), prípadne sa prejavovať násilnícky a agresívne, čo je preukázané (hoci v
tomto konaní nebolo realizované znalecké dokazovanie, keďže matka nechcela maloleté dieťa zbytočne
traumatizovať) rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/138/2017 zo dňa 11.01.2018, ktorým
bola schválená dohoda o vine a treste, na základe ktorej bol otec maloletého dieťaťa uznaný za
vinného z pokračovacieho zločinu podvodu a z prečinu nebezpečného vyhrážania a bol odsúdený k

súhrnnému trestu odňatia slobody tri roky s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v
trvaní päť rokov s probačným dohľadom a bola mu uložená povinnosť poškodeným nahradiť škodu
a podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálnehovýcvikualeboinémuvýchovnémuprogramu.Uvedenúskutočnosťsúdvôbecprirozhodovaní
nebral do úvahy, rovnako ako odmietol vykonať dôkaz navrhnutý matkou maloletého dieťaťa, konkrétne
vyžiadaním si potvrdení o výjazdoch OO PZ Galanta na adresu M. XXX z podnetu navrhovateľky -

matky maloletého dieťaťa. Podľa jej názoru je v záujme dieťaťa zohľadniť život, ktorý vedie, ako i viedol
otec maloletého v minulosti pred rozhodnutím, ktoré do budúcnosti nedáva najlepšie predpoklady pre
výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa a je nevyhnutné byť v tomto smere v záujme dieťaťa opatrný
a poskytnúť možnosti preukázať sa otcom, že sa zmenil vo väčšom časovom úseku a do času, kým
sa „overí“ spoľahlivosť otca rozsah styku neupraviť nad rozsah, aký požadovala matka, a ktorý bol v

zhode s vydaným neodkladným opatrením v tomto konaní. Poukázala na to, že počas skúšobnej doby
otec zanedbal povinnú výživu a nedodržal tiež povinnosti uložené mu neodkladným opatrením sp. zn.
15C/6/2021 zo dňa 26.05.2021, pričom matka nepodala na otca trestné oznámenie pre marenie výkonu
úradného rozhodnutia, aby neeskalovala viac napätie medzi rodičmi. Otec maloletého nesleduje záujem
dieťaťa, ale len svoj záujem, čo vystihuje jeho egocentrické a povahové rysy osobnosti, ktoré sa snaží

presadzovať aj v súvislosti s možnosťou realizácie výkonu rodičovských práv vo vzťahu k maloletému.
Nakoniec bolo potrebné poukázať aj na vyjadrenie maloletého, ktorého názor má byť podkladom pre
rozhodnutiesúdu,avšakjenepochybné,žetentonázormábyťzohľadnenýdotejmiery,doakejjepohľad
dieťaťa v súlade s jeho záujmom, resp. do tej miery, ako dieťa dokáže rozlíšiť následky pre neho, ktoré v
súvislosti s jeho názorom a jeho realizáciou pre dieťa vyplynú. Podľa jej názoru maloletým prezentovaný

názor je jednoznačne poznačený vplyvom otca, keďže dieťa vo veku maloletého by vo svojom vyjadrení
nešpecifikovalo uvedeným spôsobom presne stanovený čas, kedy sa chce s otcom stretávať. Maloletý
s ohľadom na jeho vek nedokáže posúdiť aktuálnu svoju potrebu návyku na režim, ktorý je pre dieťa
navštevujúce prvý ročník základnej školy dôležitý, a nedokáže si predstaviť ani negatívne následky
nedôslednosti svojho otca pri jeho vedení, resp. nevedení maloletého k hygienickým návykom a k

režimu, ktorý by mal byť počas týždňa v záujme maloletého dodržiavaný.

4. K odvolaniu matky dieťaťa sa písomne vyjadril otec maloletého, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že si vie zabezpečiť svoje služby v práci tak, aby
mohol byť so svojím synom. Poukázal na to, že všetko je to len o zákazoch matky dieťaťa, a to od času,

kedy táto zistila, že má priateľku, nakoľko dovtedy mal neobmedzený styk s dieťaťom. Celé konanie zo
strany matky je odôvodnené tým, že si našiel novú priateľku. Stalo sa, že dieťa nepustila ani len na jeho
narodeniny, či babkine narodeniny, a to aj napriek tomu, že ju o to prosil. Nereagovala na SMS správy
a nedvíhala mu mobilný telefón. Pokiaľ dieťaťu kúpil telefón, tak mu dala presne termíny, kedy môže
dieťaťu zavolať. Dieťa sa teší na stretnutia s ním a rado býva u neho. Matka dieťaťa nehľadí na to, čo

chce maloletý, ale na to, ako by ho potrestala za minulosť a ich rozchod. V lete ju prosil, aby mu dala
maloletého, že ho chce zobrať so sebou na dovolenku, no matka aj napriek tomu, že maloletý chcel, tak
mu ho nedala. Uviedol, že urobí všetko pre to, aby bol jeho syn spokojný. Sľúbil, že sa o neho postará
tak, ako to vyžaduje režim školopovinného.

5. K vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá uviedla, že skutočnosti uvádzané
otcom maloletého sú v celom rozsahu nepravdivé, a to počnúc žiarlením matky maloletého na známosti
otca, cez jeho tvrdenia o schopnosti zabezpečiť starostlivosť o maloletého v čase realizácie styku, kedy
maloleté dieťa otec odkladá, alebo sa zbavuje napríklad tým, že ho u kamaráta nechá vo vírivke pri 12
stupňoch vonku tri hodiny a na druhý deň dieťa ochorie. Poukázala na to, že maloletý do dnešného

dňa nemá u otca vlastnú posteľ a s maloletým prespáva pri stretnutiach s cudzími ženami po hoteloch,
penziónoch a ubytovniach. Otec maloletého je nezodpovedný vo vzťahu k maloletému dieťaťu a styk,
ktorýpožadovala,abysúdnariadil,jeplnepostačujúci(aknienadrámectoho,čojepredieťaprospešné).
Jej zámerom nie je upierať otcovi styk s maloletým, avšak nezáujem o maloleté dieťa počas realizáciestyku, jeho odkladanie, ale intímne sa stýkanie sa s priateľkou v prítomnosti maloletého, je neprípustné,
resp. vylúčené. Z uvedených dôvodov trvala na podanom odvolaní.

6. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na skutočnostiach obsiahnutých v jeho
vyjadrení k odvolaniu. Poukázal na to, že tvrdenia matky, že nevie zabezpečiť starostlivosť o svojho
syna, sú nepravdivé a vymyslené. Uviedol, že matka predsa nevie, kam s malým chodí a čo s ním robí.
On dieťaťu zabezpečuje všetko, čo má mať, nikam ho neodkladá a celý čas trávi s ním. Počas víkendov
chodia na výlety, pričom vždy zabezpečuje program dieťaťu.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky dieťaťa nie je dôvodné.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 21P/178/2020 je zmena úpravy
styku otca s maloletým G.. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie upravil styk otca s
maloletým G. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny týždeň
od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že si otec maloletého dieťaťa maloleté dieťa

vyzdvihne v mieste bydliska maloletého dieťaťa a na rovnakom mieste maloleté dieťa po ukončení
styku vráti matke maloletého dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa je oprávnený stýkať sa s maloletým
dieťaťom každý nepárny kalendárny týždeň od utorka od 15.00 hod., kedy si maloleté dieťa vyzdvihne
v školskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje do stredy do 18.00 hod., kedy maloleté dieťa po
ukončení styku odovzdá matke maloletého dieťaťa v mieste bydliska maloletého dieťaťa. V prípade, ak

by maloleté dieťa v utorok v nepárnom kalendárnom týždni nebolo z akéhokoľvek dôvodu v školskom
zariadení prítomné, miestom prevzatia maloletého dieťaťa bude bydlisko maloletého dieťaťa. Matka
maloletého dieťaťa je povinná maloleté dieťa na styk s otcom maloletého dieťaťa včas a riadne pripraviť
a zabezpečiť jeho odovzdanie otcovi maloletého dieťaťa, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta
č.k. 21P/211/2017-148 zo dňa 04.04.2018 v časti styku otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku v časti
úpravy styku otca s maloletým počas každého nepárneho kalendárneho týždňa od utorka od 15.00 hod.

do stredy do 18.00 hod., ako i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

10. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu, výsledky
tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom

dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd
sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP
konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových
alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

11. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou
argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v
celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom,
pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s

výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov
nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi,
ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

12. V zmysle § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým

dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí
ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.13. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú
v zásade obaja rodičia.

14. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

15. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach

prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné
udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s
jeho záujmom.

16. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom

rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

17. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí.

18. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať
sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále
zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to
prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia
vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie

citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa
rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť
okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá
v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako
ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom

dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba
chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia,
lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu
rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a
sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.

19. Je pritom v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo
odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku
každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek

činnosti týkajúcej sa detí.

20. Rodičovské práva a povinnosti toho rodiča, ktorý nemá maloleté v osobnej starostlivosti, majú byť
súdom upravené takým spôsobom, aby bol zabezpečený riadny a bezproblémový vývoj dieťaťa a to tak,
aby rodič mal v rámci stanovenej úpravy nielen povinnosti, ale i práva a v rámci toho priestor jednak

na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu a súčasne i na uplatňovanie svojho výchovného
pôsobenia na svoje dieťa a prehlbovanie pocitu jeho spolupatričnosti s dieťaťom. Kontakt rodiča s jeho
maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, že je potrebné,
aby mu ustúpili niektoré iné záujmy, prípadne oprávnenia dotknutých osôb.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie posúdil vec v zmysle vyššie uvedených hľadísk
a napadnutým výrokom určený rozsah úpravy styku je možné považovať za primeraný k zisteným
skutkovým okolnostiam danej veci.

22. Je potrebné apelovať na oboch rodičov, aby sa snažili správať voči sebe kultivovane v záujme

spoločného dieťaťa, čo je základným predpokladom zdravej výchovy dieťaťa, pričom i dieťa takto
získava vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti. Je potrebné, aby sa obaja rodičia v záujme
spoločného dieťaťa snažili spolupracovať a situáciu vzniknutú ich rozchodom by nemali zneužívať na
narušenie vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi, či dieťa využívať ako prostriedok na potrestanie druhéhorodiča. Každý rodič má právo počas času, kedy má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, na toto
výchovne pôsobiť, ale musí si byť vedomý aj následkov svojho výchovného pôsobenia.

23. S prihliadnutím na vyššie uvedené považoval odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti úpravy styku otca s maloletým za vecne správny a rovnako považoval za vecne správny
aj rozsudok v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania, a preto ho postupom podľa § 387 ods.
1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

25. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).