Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 21, 2022

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010750
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Frátrik

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2022:3117010750.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom v trestnej veci obžalovaného W. R. a spol.

na hlavnom pojednávaní konanom 22. februára 2022 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

W. R., narodený XX. februára XXXX v G., trvale bydliskom G. B. XXXX/XX, G., toho času vo výkone
trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov,

L. K., narodený XX. mája XXXX v W., trvale bydliskom K. pod O. XX, toho času vo výkone trestu odňatia

slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov,

sú vinní, že

dňa 12.08.2016 v čase o 13:30 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne prišli do priestorov
stávkovej kancelárie Tipsport, ktorá sa nachádza v Dubnici nad Váhom na Námestí Matice slovenskej
č. 1298, kde obvinení W. R. a L. K. prešli k tipovacej nástenke, začali sa v úmysle odlákať pozornosť

pracovníčky kancelárie informovať, ako sa tipujú tenisové zápasy, načo pracovníčka opustila priestor
vyhradenýprepredávajúcu,prišlaknimazačalaimvysvetľovaťakosasprávnetipuje,čovyužilobvinený
W. R., vošiel do jej vyhradeného priestoru, tu sa snažil zobrať príručnú plechovú skrinku s tržbou a
jej peňaženku, pričom ho pracovníčka kancelárie spozorovala, prišla k nemu a snažila sa ho zastaviť,
začali sa o plechovú skrinku a peňaženku naťahovať, načo ju obvinený W. R. najmenej dvakrát kopol do
oblasti nôh, odsotil ju smerom k tipovacej nástenke, kde spadla na zem a následne odcudzil služobnú
peňaženkushotovosťou500,-€avýhernéžrebyvhodnote303,-€,čímtakobvineníspoločnýmkonaním
spôsobili prevádzkovateľovi kancelárie B. I., ARMY PUB, s miestom podnikania Moravská 1629/41,

Púchov škodu v sume 803,- €, hoci bol obvinený W. R. rozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn.
1T 39/2014 zo dňa 01.06.2016, právoplatným dňa 01.06.2016, odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212
odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a hoci bol obvinený L. K. trestným rozkazom Okresného
súdu Senica sp. zn. 2T 14/2016 zo dňa 11.02.2016, právoplatným dňa 16.03.2016, odsúdený pre prečin
krádeže podľa § 212 odsek 1 k § 20 Trestného zákona,

t e d a

spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak malú škodu, hoci boli
za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch odsúdení,

č í m s p á c h a l i

prečin krádeže podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona účinného do

31.07.2019 (ďalej len „Trestný zákon“).Z a t o s a o d s u d z u j ú

Obžalovaný W. R.

podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písmeno
m) Trestného zákona a za aplikácie § 38 odsek 4, odsek 8 Trestného zákona a § 42 odsek 1 Trestného
zákona s odkazom na zásady uvedené v § 41 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia
slobody 26 (dvadsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Trnavasp.zn.6T10/2017zodňa29.01.2019, právoplatného21.11.2019vspojenísuzneseníKrajského

súduvTrnavesp.zn.5To68/2019zodňa21.11.2019,ktorýmobvinenémuzaspáchanieprečinukrádeže
podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona bol uložený trest odňatia slobody 2 roky so zaradením do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný L. K.

podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno
l), písmeno n) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona a za aplikácie § 38 odsek 3, odsek
8 Trestného zákona a § 42 odsek 1 Trestného zákona s odkazom na zásady uvedené v § 41 odsek 1

Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Trnava sp. zn. 3T 151/2016 zo dňa 01.08.2016, právoplatného 15.06.2017, ktorým obžalovanému za
spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona bol uložený trest odňatia slobody 8
mesiacov, ktorého výkon bol podmienečné odložený a bola určená skúšobná doba 3 roky, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad.

Podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku sa obžalovaný G. B., narodený XX. januára XXXX v G.,
trvale bydliskom G.

oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín č. 1Pv 576/16/339 zo dňa 17.05.2017 pre
skutok u neho právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno
b) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona na tom

skutkovom základe, že dňa 12.08.2016 v čase o 13:30 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode
spoločne prišli do priestorov stávkovej kancelárie Tipsport, ktorá sa nachádza v Dubnici nad Váhom
na Námestí Matice slovenskej č. 1298, kde obvinení W. R. a L. K. prešli k tipovacej nástenke, začali
sa v úmysle odlákať pozornosť pracovníčky kancelárie informovať, ako sa tipujú tenisové zápasy, načo
pracovníčka opustila priestor vyhradený pre predávajúcu, prišla k nim a začala im vysvetľovať ako sa

správne tipuje, čo využil obvinený G. B., vošiel do jej vyhradeného priestoru, tu sa snažil zobrať príručnú
plechovú skrinku s tržbou a jej peňaženku, pričom ho pracovníčka kancelárie spozorovala, prišla k nemu
a snažila sa ho zastaviť, začali sa o plechovú skrinku a peňaženku naťahovať, načo ju obvinený G. B.
najmenej dvakrát kopol do oblasti nôh, odsotil ju smerom k tipovacej nástenke, kde spadla na zem a
následne odcudzil služobnú peňaženku s hotovosťou asi 500,- € a výherné žreby v hodnote 303,- €, čím

tak obvinení spoločným konaním spôsobili prevádzkovateľovi kancelárie B. I., ARMY PUB, s miestom
podnikania Moravská 1629/41, Púchov, škodu 803,- € a obvinený G. B. pracovníčke kancelárie T. N.
fyzickým útokom zlomeninu V. predpriehlavkovej kostí nohy obojstranne s posunom s dobou liečenia a
práceneschopnosti v trvaní 41 dní, hoci bol obvinený G. B. trestným rozkazom Okresného súdu Trnavasp. zn. 0T 244/14 zo dňa 22.12.2014, právoplatným dňa 22.12.2014, odsúdený pre prečin krádeže podľa
§ 212 odsek 1 Trestného zákona a iné, pretože

nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovaným W. R. a L. K. ukladá povinnosť spoločne a
nerozdielne nahradiť poškodenému B. I., ARMY PUB, s miestom podnikania Moravská 1629/41, Púchov
škodu 803,- €.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú T. N., narodenú 1. mája XXXX, zomrelú 29.
januára 2021, naposledy trvale bydliskom B. XXXX/XX, Dubnica nad O. s uplatneným nárokom na
náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

19.05.2017 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín („prokurátor“) na Okresnom súde Trenčín

(„súd“) obžalobu 1Pv 576/16/3309 z 17.05.2017 na obvinených R., K. a B. pre podozrenie, že všetci
obvinení spáchali prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.
a obvinený B. aj prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., a to na skutkovom základe, že
dňa 12.08.2016 v čase o 13:30 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne prišli do priestorov
stávkovej kancelárie Tipsport, ktorá sa nachádza v Dubnici nad Váhom na Námestí Matice slovenskej

č. 1298, kde obvinení W. R. a L. K. prešli k tipovacej nástenke, začali sa v úmysle odlákať pozornosť
pracovníčky kancelárie informovať, ako sa tipujú tenisové zápasy, načo pracovníčka opustila priestor
vyhradený pre predávajúcu, prišla k nim a začala im vysvetľovať ako sa správne tipuje, čo využil
obvinený G. B., vošiel do jej vyhradeného priestoru, tu sa snažil zobrať príručnú plechovú skrinku s
tržbou a jej peňaženku, pričom ho pracovníčka kancelárie spozorovala, prišla k nemu a snažila sa

ho zastaviť, začali sa o plechovú skrinku a peňaženku naťahovať, načo ju obvinený G. B. najmenej
dvakrát kopol do oblasti nôh, odsotil ju smerom k tipovacej nástenke, kde spadla na zem a následne
odcudzil služobnú peňaženku s hotovosťou asi 500,- € a výherné žreby v hodnote 303,- €, čím tak
obvinení spoločným konaním spôsobili prevádzkovateľovi kancelárie B. I., ARMY PUB, s miestom
podnikania Moravská 1629/41, Púchov, škodu 803,- € a obvinený G. B. pracovníčke kancelárie T. N.

fyzickým útokom zlomeninu V. predpriehlavkovej kostí nohy obojstranne s posunom s dobou liečenia a
práceneschopnosti v trvaní 41 dní, hoci bol obvinený G. B. trestným rozkazom Okresného súdu Trnava
sp. zn. 0T 244/14 zo dňa 22.12.2014, právoplatným dňa 22.12.2014, odsúdený pre prečin krádeže podľa
§ 212 odsek 1 Trestného zákona a iné.

Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní boli obžalovaní poučení o všetkých ich procesných
právach podľa § 34, resp. § 121 Tr. por.. Zároveň boli poučení podľa § 257 Tr. por. s tým, že ku stíhanému
skutku môžu urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por.. Po tomto poučení urobili obžalovaní R. a
B. vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., tj. že sú nevinní zo skutku uvedeného v obžalobe.
Obžalovaný K. po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo

skutku uvedeného v obžalobe. Nakoľko obžalovaný K. uznal vinu zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe, súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por., pričom na všetky
položené otázky v zmysle cit. ust. obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor následne vyjadril nesúhlas
s tým, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného K., nakoľko mal za to, že vzhľadom na vyhlásenia
obžalovaných R. a B. je potrebné vykonať celé dokazovanie. Súd však vyhlásenie obžalovaného K.

o uznaní viny zo spáchania uvedeného v obžalobe, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho
právne posúdil zhodne s tým, ako bol posúdený v podanej obžalobe, pretože boli naplnené všetky štyri
zákonné formálne znaky tohto prečinu, tj. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa
§ 257 ods. 7 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania obsiahnutých v spise nemal
pochybnosti o vine obžalovaného. Pokiaľ ide o nesúhlas prokurátora s prijatím vyhlásenia obžalovaného

K., k tomu súd dáva do pozornosti, že síce je pravdou, že vzhľadom na vyhlásenia obžalovaných R.
a B. bolo potrebné vykonať dokazovanie k ich vine, a to aj výsluchom obžalovaného K., zároveň táto
skutočnosť nie je prekážkou prijatia vyhlásenia obžalovaného K., keďže jeho vinu tým pádom dokazovať
nebolo potrebné (a postačovalo tu vykonať dokazovanie k výrokom o trestnoprávnych sankciách),
čo je v súlade so zásadou hospodárnosti konania a nijak neovplyvňuje dokazovanie viny ostatných

obžalovaných.Na hlavnom pojednávaní súd nadväzujúc na vyhlásenia obžalovaných a na návrh procesných strán
vykonal dokazovanie výsluchom všetkých obžalovaných, výsluchom poškodenej N., výsluchom svedkov

L. a G., čítaním zápisníc o výsluchoch poškodeného I. a svedkyne V. (postupom podľa § 263 ods. 1
Tr. por.), čítaním znaleckého posudku (postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por.), ako aj čítaním listinných
dôkazov, menovite záznamu o poskytnutí súčinnosti č. l. 119, zápisnice o rekognícii osôb č. l. 120,
listín predložených obhajkyňou obžalovaného R., a to preukazu matky a dieťaťa č. l. 806, podania
obžalovaného R. č. l. 807, ďalej zoznamu č. l. 155, odpisov z registra trestov č. l. 1077 - 1085, výpisov

z evidencie priestupkov č. l. 1086 - 1107, listiny č. l. 642, rozsudku Okresného súdu Trnava č. l. 811,
uznesenia Krajského súdu Trnava č. l. 815 a podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu
Bratislava III 3T 151/2016 (to všetko postupom podľa § 269 Tr. por.).

Odmietol súd vykonať dokazovanie oboznámením spisového materiálu Okresného súdu Trnava sp. zn.
3T 13/2019 tak, ako navrhoval obžalovaný K. v podaní doručenom súdu 14.02.2022, keď je zrejmé, že

tento spisový materiál nebol rozhodný z hľadiska ukladania trestu obžalovanému, teda nezistili by sa
jeho vykonaním skutočnosti dôležité pre toto trestné konanie. K tomu sa žiada ešte doplniť, že z kontextu
predmetného podania obžalovaného vyplynulo, že jediným dôvodom učinenia tohto procesného návrhu
bolo, aby obžalovaný vo vzťahu k ukladaniu trestu poukázal na to, že v inej jeho trestnej veci súd upustil
od uloženia súhrnného trestu považujúc skôr uložený trest za dostatočný na nápravu obžalovaného

a ochranu spoločnosti. V tomto konaní však súd dospel k záveru, že predpoklady podľa § 44 Tr. zák.
naplnené neboli, čo bližšie rozvádza v časti odôvodnenia týkajúcej sa ukladaných trestov.

Obžalovaný R. k stíhanému skutku uviedol, že sa v danom čase nachádzal na predmetnom mieste, bol
tam aj svedok L.. Mal vtedy v úmysle ísť do potravín, ktoré boli v tej istej budove ako stávková kancelária.

Spomenul si, že cestou do potravín videl poškodenú pred stávkovou kanceláriou, ako zbierala nejaké
papiere zo zeme. S tým jej chcel pomôcť, poškodená však začala kričať, aby išiel preč a dal jej pokoj.
Poškodená kričala a bola rozrušená, preto ho napadlo, že sa v stávkovej kancelárii predtým muselo
niečo stať. Vnútri v stávkovej kancelárii však nebol. Pokiaľ ide o ďalšie osoby, ktoré boli prítomné na
mieste, okrem neho tam boli aj obžalovaní B. a K., už spomenutý svedok L. a svedok G.. V daný deň sa

spoločne ako kamaráti vybrali na výlet, dlho sa nevideli a chceli si trochu užiť. Prechádzali cez Dubnicu
nad Váhom, kde sa zastavili nakúpiť občerstvenie. Predtým v Dubnici nad Váhom nebol. Nespomenul
si, či mal na sebe slnečné okuliare ani aké mal oblečenie. Pri potravinách sa všetci menovaní rozišli,
nespomenul si už prečo, pričom sa opätovne stretli asi štyri minúty po tom, ako on opustil potraviny, a
to za predmetných obchodným centrom pri aute. Z menovaných tam ale už nebol svedok L.. Následne

sa autom vrátili domov. Pokiaľ sa mal vyjadriť k dôvodu, prečo chcel poškodenej pomôcť so zbieraním
papierov, uviedol, že to bolo zo slušnosti, proste je taký človek, ktorý keď môže, pomôže. Z ním
menovaných osôb sa moc „nemusí“ s obžalovaným K., ktorý si podľa neho vymýšľa.

Obžalovaný K. si na stíhaný skutok už presne nepamätal. Pamätal si však, že v daný deň išli na výlet

autom, ktoré viedol svedok G.. Okrem neho sa výletu zúčastnili aj obžalovaní R. a K., spomenutý
svedok G. a svedok L.. Chceli ísť na východ Slovenska, na výlet tam ich pozval svedok G.. Cestou
sa zastavili na občerstvenie v Dubnici nad Váhom, pričom on, obžalovaný R. a svedok L. išli aj do
predmetnej stávkovej kancelárie, nie však s úmyslom kradnúť tam. On chcel skúsiť natipovať tenis,
s čím však nemal skúsenosti. Preto im k nástenke prišla spoza jej „okienka“ pomôcť poškodená N..

To, že poškodená opustila svoje „okienko“ chcel využiť obžalovaný R., ktorý následne vošiel do jej
priestoru a niečo odtiaľ zobral. Celé sa to odohralo veľmi rýchlo, preto si nespomenul, ako to presne
prebehlo. Nebol však svedkom napadnutia poškodenej. Obžalovaný B. v stávkovej kancelárii vôbec
nebol, v rozhodnom čase sa nachádzal pred potravinami. Tam si bol najskôr nakúpiť a potom fajčil vonku
na verejnom priestranstve. Po tom, ako sa opätovne všetci stretli pri aute, sa s obžalovaným R. pohádal,

keďže tým, že išiel kradnúť na vlastnú päsť, im pokazil celý výlet. Pokiaľ sa mal podrobnejšie vyjadriť
k tomu, ako sa všetci piati rozdelili pred vstupom do potravín, resp. stávkovej kancelárie, priblížil, že
obžalovaný B. a svedok G. išli priamo do potravín, možno s nimi najskôr išiel aj svedok L.. Do stávkovej
kancelárie išiel on so svedkom L.. Chvíľu po nich tam prišiel aj obžalovaný R.. Podľa neho práve po tom,
ako poškodená vyšla z jej „okienka“, aby im poradila, sa obžalovaný R. spontánne rozhodol, že využije

situáciu. Obžalovaného R. zaregistroval až po tom, ako sa poškodená, ktorá im pomáhala s tipovaním,
otočila smerom na jej „okienko“, lebo odtiaľ započula hluk. Celá „šarvátka“ v stávkovej kancelárii trvala
len pár sekúnd, pričom on nevidel žiaden fyzický atak na poškodenú, lebo hneď po jej začiatku stávkovú
kanceláriu opustil. Následne sa všetci stretli až pri aute. Potom cestou v aute videl, že obžalovaný R.mal pri sebe v rukách nejaké žreby aj finančnú hotovosť, pričom mu chcel dať podiel na tom, čo však
odmietol, nechcel s tým mať nič spoločné, jednalo sa totiž o náhlu a samostatnú akciu obžalovaného
R.. Všetci v aute mu vynadali. Vo vzťahu k obžalovanému R. ešte doplnil, že ho predtým poznal hlavne

z rozprávania, neboli ani nie sú kamaráti, pred stíhaným skutkom sa stretli len jedenkrát.

Obžalovaný B. k stíhanému skutku uviedol, že v daný deň sa v Trnave stretol so svedkom G.. Dohodli
sa, že „pôjdu za babami“ na východ. Neskôr sa k nim pridal aj obžalovaný K. a následne bez predošlej
dohody aj obžalovaný R. so svedkom L.. Cestou na východ sa zastavili v Dubnici nad Váhom, kde sa

chceli najesť. Odstavili preto auto a všetci spoločne išli do nákupného centra v meste. On potom išiel
do potravín, kde si kúpil cigarety a nejaké sladkosti, pričom keď platil pri pokladni, cez sklo na neho
klopal svedok G., aby išiel von. Už vonku mu svedok G. povedal, aby išiel pozrieť, kde sú ostatní. Vošiel
teda späť do nákupného centra, kde boli otvorené dvere na stávkovej kancelárii a tak uvidel svedka L. a
obžalovaného K., ako zabávajú poškodenú N., ktorá im niečo vysvetľovala pri nástenke. Keď sa lepšie
pozrel do stávkovej kancelárie, uvidel pri dverách k „okienku“ poškodenej, ako tam čupí obžalovaný R. a

niečo odtiaľ berie. Vtedy si uvedomil, že menovaní tam kradnú. On so svedkom G. boli vtedy na chodbe.
Následne poškodená zbadala obžalovaného R. a vtedy uvidel, ako ten drží zelenú kasičku. O ňu sa
potom poškodená začala „naťahovať“ s obžalovaným R., čo trvalo 10 až 15 sekúnd. Počas toho, ako sa
„naťahovali“ o túto kasičku, tá zrazu vyletela do vzduchu a dopadla na chodbu pred stávkovú kanceláriu,
kdesaznejvysypalipeniaze.Poškodenápotomzačalakričať,načovyšlaajpanizvedľajšiehoobchodu.

Následne všetci z miesta odišli, on odchádzal posledný. Keď už boli naspäť v aute zistil, čo sa na mieste
stalo. Obžalovaný R. mal totiž pri sebe žreby a peňaženku s hotovosťou asi 250,- €. Túto sumu si potom
všetci rozdelili rovným dielom, aj obžalovaný K. dostal 50,- €. Osobitne vo vzťahu k obžalovanému K.
a svedkovi L. uviedol, že tí čakali v stávkovej kancelárii až do skončenia „naťahovačky“ s poškodenou.
Podľa neho však neboli dohodnutí na tom, že do Dubnice nad Váhom pôjdu kradnúť, jednalo sa zrejme

o akúsi improvizáciu obžalovaných R. a K. a svedka L.. Ak v prípravnom konaní všetko poprel, bolo
tomu tak z dôvodu, že nechcel byť obvinený, chcel sa takto vyviniť. Na doplňujúce otázky odpovedal,
že on s tým nemal nič spoločné, dokonca vnútri v stávkovej kancelárii ani len nebol. O kasičku sa s
poškodenou „naťahoval“ výlučne obžalovaný R.. Po stíhanom skutku sa stretol s každým, kto bol vtedy
na mieste, bavili sa o tom, prečo im výlet nevyšiel, čo sa pokazilo. Na tom, ako budú vypovedať, sa

však nedohadovali.

Poškodená N. vypovedala, že v predmetnom čase pracovala v stávkovej kancelárii v Dubnici nad
Váhom, bolo niečo po obede, asi 13:00 až 13:30 hod., keď do stávkovej kancelárie vošli dvaja muži,
jeden biely a jeden róm, výškou a postavou podobní. Títo sa spolu začali baviť o tenise, nevyzerali ale,

že tomu rozumejú a tak vyšla zo svojho „okienka“, aby im poradila. Dvere ale nechala pootvorené. Keď
jeden z mužov začal byť podozrivo hlučnejší, započula od dverí nejaký šuchot, otočila sa a zbadala
tam ďalšiu postavu. Išlo o štíhleho, nižšieho muža, ktorý akurát vychádzal z pootvorených dverí. Hneď
zbadala, že chýbajú nejaké žreby a že tretí muž drží v rukách kasičku a peňaženku. S týmito vecami sa
pokúšal odísť, v čom sa mu snažila zabrániť a tiež mu zobrať veci. Začala sa s ním preto „naťahovať“ a

pri tom zrejme spadli a došlo k jej ujme na zdraví tak, ako je popísaná v skutkovej vete podanej obžaloby.
Nepamätala si však, ako k tejto ujme presne došlo, či ju páchateľ aj kopol alebo nie. Ako páchateľa, s
ktorým sa „naťahovali“, však opoznala obžalovaného R..

Svedok L. popísal, že v daný deň mali v pláne ísť on, obžalovaní R. a K. a možno aj obžalovaný B. na

výlet za „babami“ na východ. Cestou sa zastavili občerstviť sa v Dubnici nad Váhom. On s obžalovaným
K. išli nakúpiť nejaké veci do potravín, odkiaľ sa spoločne presunuli do stávkovej kancelárie. Kde bol
vtedy obžalovaný R., to si nespomenul. V stávkovej kancelárii pozerali tenisové zápasy a keďže sa v tom
nevyznali, čo evidentne pochopila aj poškodená, keď bez toho, aby ju žiadali, prišla k nim k nástenke
a chcela im poradiť. Potom sa v stávkovej kancelárii ale „niečo zomlelo“ a spoločne s obžalovaným K.

z miesta odišli. Všetci sa opäť stretli na parkovisku pri aute, do ktorého nasadli a vrátili sa do Trnavy.
Počas jazdy sa obžalovaní R. a K. hádali, o čom ale presne, to si nespomenul, nevenoval ich hádke
pozornosť. Pokiaľ mal priblížiť, čo myslel tým, že sa v stávkovej kancelárii „niečo zomlelo“, upresnil, že
poškodená na niekoho zakričala, „čo tu robíš“, z čoho ostal v šoku a tak s obžalovaným K. odišli preč.
Nevidel ale nikoho iného v stávkovej kancelárii. K atmosfére, ktorá bola v aute pred a po stíhanom skutku

uviedol, že bola normálna, rozhodne cestou do Dubnice nad Váhom neplánovali žiadnu krádež, pričom
obžalovaní R. a K. sa pohádali až keď sa všetci vrátili k autu, čo aj bolo dôvodom, že nepokračovali na
východ ale vrátili sa späť do Trnavy.Svedok G. potvrdil, že on ako šofér, obžalovaní R., K. a B. a svedok L. mali v pláne ísť niekam smerom na
východ, ďalej za mesto Trenčín. Cestou sa zastavili v Dubnici nad Váhom, kde si boli kúpiť občerstvenie,
on zrejme grilované kurča. Bolo to pri nákupnom centre, v ktorého chodbe bola aj nejaká stávková

kancelária. Práve pri nej vznikol rozruch. On v tejto stávkovej kancelárii nebol, rovnako do nej nevošiel
ani obžalovaný B.. Obaja len prešli chodbou nákupného centra. Poškodená preto nemohla kričať priamo
na obžalovaného B., kričala všeobecne, že stávkovú kanceláriu vykradli. Po tejto chodbe následne videl
utekať obžalovaného R.. Ten bol prvý zrejme aj pri zaparkovanom aute, zatiaľ čo on prišiel až posledný.
Potom, keď sa všetci opäť stretli pri aute, obžalovaný K. nadával obžalovanému R., že si chcel len

zatipovať a do čoho bol ním zatiahnutý. V dôsledku tohto konfliktu sa preto otočili a vrátili sa domov
do Trnavy, toto rozhodnutie prijal on ako šofér. Cestou do Trnavy si nevšimol žiadne podozrivé veci.
Rovnako poprel existenciu dohody na tom, že všetci spoločne pôjdu do Dubnice nad Váhom kradnúť.

V prípravnom konaní bol vypočutý aj poškodený I. Uviedol, že pracuje ako prevádzkar stávkovej
kancelárie, ktorá bola vykradnutá. Pri skutku nebol, ale v daný deň mu o 13:59 hod. telefonicky oznámila

poškodená N., že ju v stávkovej kancelárii okradli dvaja neznámi muži. Mali ukradnúť buksu s finančnou
hotovosťou 500,- € a stieracie žreby v hodnote 1.700,- €. Asi po 20 minútach sa dostavil do stávkovej
kancelárie, kde už bola hliadka štátnej polície a vykonávala úkony ku krádeži. Odcudzením hotovosti
500,- € a stieracích žrebov v hodnote 1.700,- € mu vznikla celková škoda 2.200,- €. 09.09.2016 doručil
do spisu zoznam výherných stieracích žrebov, ktoré boli odcudzené s tým, že poškodená N. a svedkyňa

V. sa postupne priznali, že odcudzené boli žreby len v hodnote asi 400,- €, zvyšné vyškrabali oni dve.
18.04.2017 napokon definitívne ustálil nárok na náhradu škody, a to na odcudzenej hotovosti 500,- € a
na odcudzených stieracích žreboch v hodnote 303,- €. Tie stieracie žreby, ktoré brali poškodená N. a
svedkyňa V., mu menované zaplatili.

Svedkyňa V. bola rovnako vypočutá v prípravnom konaní. Obdobne ako poškodený I., ani ona nebola
prítomná pri stíhanom skutku. Potvrdila však, že spolu s poškodenou N. brávali a zoškrabávali stieracie
žreby bez vedomosti zamestnávateľa s tým, ku dňu stíhaného skutku mala byť dlžná suma asi 1.300,-
€. Obe o sebe vedeli a viedli si evidenciu týchto žrebov. Ešte v priebehu prípravného konania dlžnú
sumu uhradili.

Podľa znaleckého posudku znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Chirurgia, Traumatológia
poškodená N. pri stíhanom skutku utrpela zlomeninu V. predpriehlavkovej kosti nohy obojstranne s
posunom. Najpravdepodobnejším mechanizmom vzniku týchto zranení bol mechanizmus nepriamy, keď
poškodená znalcovi uviedla, že bola útočníkom sotená, na čo spadla smerom dopredu, pri tomto páde

bola váha prenesená na predné časti chodidiel, kde pri nadváhe poškodenej došlo k nadmernému
zaťaženiu predpriehlavkových kostí ak prekonaniu ich ohybovej pevnosti so vznikom zlomeniny vpravo
s výraznejším posunom. Poškodená si mohla pádom poranenia spôsobiť aj sama pri zachovaní
popísaného mechanizmu. Liečba poškodenej trvala od 13.08.2016 do 22.09.2016, teda 41 dní, pričom
identická bola aj doba jej práceneschopnosti. Poškodená bola čiastočne obmedzená vo vykonávaní

bežných životných funkcií a úkonov počas fixácie dolných končatín sadrou, a to od 13.08.2016 do
22.09.2016, teda 40 dní. Sadra poškodenú obmedzovala pri obliekaní, hygiene, príprave a zaobstaraní
stravy, pričom hlavne pri zaobstaraní si stravy jej pomáhal syn. Mohla sa sama najesť, bola mobilná aj
za pomoci dvoch nemeckých barlí. Nebola pripútaná na lôžko.
Dĺžka liečby poškodenej bola primeraná charakteru zranení, ktoré utrpela a nepredlžila sa ani

úmyselným konaním ani nedbanlivosťou poškodenej.

Zo záznamu pplk. Mgr. V. O. z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave o poskytnutí súčinnosti
vyplýva, že 08.09.2016 boli zahliadnuté fotografie, ktoré boli prostredníctvom informačného policajného
systémuIntranetzaslanézOOPZDubnicanadVáhompodČVS:ORP888/DC-TN-2016ktrestnémučinu

krádeže podľa § 212 ods. 1, ktorého skutku sa dopustili dovtedy neznámi páchatelia, ktorí 12.08.2016 o
13:30 hod. vstúpili do stávkovej kancelárie Tipsport Dubnica nad Váhom, Námestie Matice Slovenskej
1298, odkiaľ odcudzili buksu s finančnou hotovosťou 500,- € a stieracie žreby v hodnote 1.700,- €,
čím spôsobili celkovú škodu v hodnote 2.200,- €. Bezprostredne po spáchaní skutku boli kamerovým
systémom poštovej banky zaznamenané osoby, ako idú od uvedenej stávkovej kancelárie Tipsport a

prechádzajú popri budove Poštovej banky, pričom jedna z nich mal mať v rukách odcudzené stieracie
žreby. Osoby na fotografiách boli na základe miestnej a osobnej znalosti ako aj preto, že tieto osoby
boli menovaným príslušníkom Policajného zboru vyšetrované v iných napadnutých podobných trestných
veciach v služobnom obvode KR PZ Trnava identifikované ako obžalovaný K., ktorý mal na sebeoblečené čiernu šiltovku, biele tričko z dlhým rukávom, čierne krátke nohavice a na nohách má čierne
tenisky, obžalovaný R., ktorý mal na sebe oblečené čiernu šiltovku, bielu mikinu, šedé tepláky a na
nohách ma čierno biele tenisky, svedok L., ktorý mal na sebe oblečené čierne tričko, čierne tepláky na

bokoch má biele pásiky a čierno biele tenisky, svedok G., ktorý mal na sebe oblečené čierne tričko, 3
tmavo zelené nohavice, čierne tenisky s bielymi pásmi, na očiach mal slnečné okuliare a na krku zlatú
retiazku a obžalovaný B., ktorý mal na sebe oblečené čiernu šiltovku, biele tričko, tmavo modré rifle a
čierno červené tenisky. Menované osoby vždy, ako vykonávajú takú krádež, zabávajú obsluhu predajne
a jeden z nich odcudzí tovar alebo finančnú hotovosť a hneď po krádeži odchádza preč z predajne a

ostatní odchádzajú za ním preč a nikdy si nekúpia žiadny tovar v predajni.

Zo zápisnice o rekognícii osôb vyplynulo, že poškodená N. po poučení a popísaní priebehu stíhaného
skutku, ako aj vzhľadu a popisu osôb, ktoré 12.08.2016 okolo 13:30 hod. boli v stávkovej kancelárii, bola
vyzvaná, aby v predložených fotoalbumoch opoznala osoby, ktoré 12.08.2016 okolo 13:30 hod. boli v
stávkovej kancelárii a tieto prípadne označila. Vo fotoalbumoch 1-A a 1-B zhodne označila fotografiu

tváre obžalovaného K., pričom uviedla, že sa pravdepodobne jedná o osobu, ktorá v rozhodnom čase
bola v stávkovej kancelárii. Pokiaľ ide o fotoalbumy 2-A a 2-B okrem iných obsahujúce i fotografiu tváre
obžalovaného R., nebola si istá, či sa tam nachádza osoba, ktorá v rozhodnom čase bola v stávkovej
kancelárii. Pokiaľ ide o fotoalbumy 3-A a 3-B okrem iných obsahujúce i fotografiu tváre svedka G.,
nezdalo sa jej, že sa tam nachádza osoba, ktorá v rozhodnom čase bola v stávkovej kancelárii. Vo

vzťahu k fotoalbumom 4-A a 4-B zhodne označila fotografiu tváre obžalovaného B., pričom uviedla, že
sa jedná pravdepodobne o osobu páchateľa. Pokiaľ ide o fotoalbumy 5-A a 5-B okrem iných obsahujúce
i fotografiu tváre svedka L., neoslovila ju žiadna osoba, ktorá by mohla byť osobou, ktorá v rozhodnom
čase bola v stávkovej kancelárii.

Podľa preukazu matky a dieťaťa vyplýva, že M. G. bola ku dňu predloženia tejto listiny tehotná a
dostavovala sa na termíny vyšetrení s tehotenstvom súvisiacich.

Poškodený I. do spisu tiež založil zoznam odcudzených žrebov okamžitej lotérie datovaný 09.09.2016,
kde vyčíslil škodu na odcudzených stieracích žreboch na sumu 1.605,- €. Tu sa žiada doplniť, že

menovaný poškodený 18.04.2017 definitívne ustálil nárok na náhradu škody na odcudzených stieracích
žreboch v hodnote 303,- € s tým, že tie stieracie žreby, ktoré brali poškodená N. a svedkyňa V., mu
menované zaplatili.

Z odpisov z registra trestov je zrejmé, že:

- Obžalovaný R. má ku dňu rozhodovania súdu evidovaných celkom 19 záznamov. V minulosti
bol odsúdený prevažne za majetkovú trestnú činnosť (trestné činy krádeže v spojení s trestnými
činmi porušovania domovej slobody), ale aj viaceré trestné činy marenia výkonu úradného
rozhodnutia. Viackrát mu bol uložený podmienečný i nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom viac
nepodmienečných trestov odňatia slobody aj vykonal. Z hľadiska ukladania trestu sú smerodajnými

odsúdenia evidované pod bodom 13. a 14. V prvom prípade (odsúdenie pod 13.) bol rozsudkom
Okresného súdu Trnava 0T 179/2016 z 09.08.2016, právoplatným 09.08.2016, odsúdený za spáchanie
trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody 1 rok a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, ktorý trest vykonal 19.04.2018. Vzhľadom na dátum spáchania stíhaného skutku 12.08.2016

je stíhané konanie k tomuto odsúdeniu tzv. recidívou, keď rozsudok 0T 179/2016 bol vyhlásený skôr,
ako mal byť spáchaný stíhaný skutok. V druhom prípade (odsúdenie pod 14.) bol rozsudkom Okresného
súdu Trnava 6T 10/2017 z 29.01.2019, právoplatným 21.11.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trnave 5To 68/2019 z 21.11.2019, odsúdený za spáchanie trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1,
ods. 3 písm. b) Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody 2 roky so zaradením

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Vzhľadom na dátum spáchania stíhaného
skutku 12.08.2016 k tomuto jeho odsúdeniu bolo na mieste ukladať tzv. súhrnný trest, keď stíhaný skutok
bol spáchaný skôr, ako bol vyhlásený rozsudok 6T 10/2017.
- Obžalovaný K. má ku dňu rozhodovania súdu evidovaných celkom 17 záznamov. V minulosti bol
odsúdený viackrát pre násilnú trestnú činnosť (ublíženie na zdraví), trestné činy marenia výkonu

úradného rozhodnutia, ale prevažne za majetkovú trestnú činnosť (trestné činy krádeže). Viackrát mu
bol uložený podmienečný i nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom viac nepodmienečných trestov
odňatia slobody aj vykonal. Z hľadiska ukladania trestu sú smerodajnými odsúdenia evidované pod
bodom 8. a 9. V prvom prípade (odsúdenie pod 8.) bol trestným rozkazom Okresného súdu Senica2T 14/2016 z 11.02.2016, právoplatným 16.03.2016, odsúdený za spáchanie trestného činu krádeže
podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody 8 mesiacov, ktorého výkon bol
podmienečne odložený a bola určená skúšobná doba 2 roky. Hoc toto odsúdenie bolo neskôr zrušené

v dôsledku ukladania súhrnného trestu, vzhľadom na dátum spáchania stíhaného skutku 12.08.2016
je stíhané konanie k tomuto odsúdeniu tzv. recidívou, keď trestný rozkaz 2T 14/2016 bol vyhlásený
(s odkazom na § 353 ods. 8 Tr. por. moment doručenia) skôr (čo je okrem iného zrejmé aj z dátumu
jeho právoplatnosti), ako mal byť spáchaný stíhaný skutok. V druhom prípade (odsúdenie pod 9.) bol
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III 3T 151/2016 z 01.08.2016, právoplatným 15.06.2017,

odsúdený za spáchanie trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody 8 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený a bola určená skúšobná doba
3 roky. Vzhľadom na dátum spáchania stíhaného skutku 12.08.2016 k tomuto jeho odsúdeniu bolo na
mieste ukladať tzv. súhrnný trest, keď stíhaný skutok bol spáchaný skôr, ako bol vyhlásený (doručený)
trestný rozkaz 3T 151/2016, čo bolo 23.08.2016.
- Obžalovaný B. má ku dňu rozhodovania súdu evidovaných celkom 15 záznamov. V minulosti

bol odsúdený viackrát pre majetkovú trestnú činnosť (trestné činy krádeže v spojení s trestnými
činmi porušovania domovej slobody, resp. len trestné činy krádeže), ale aj drogovú trestnú činnosť,
násilnú trestnú činnosť (trestný čin ublíženia na zdraví) a tiež trestný čin marenia výkonu úradného
rozhodnutia. Viackrát mu bol uložený podmienečný i nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom viac
nepodmienečných trestov odňatia slobody aj vykonal.

Z výpisov z evidencie priestupkov vyplýva, že:
- Obžalovaný R. má ku dňu rozhodovania súdu evidovaných celkom 8 priestupkov, a to 2 priestupky
proti majetku (drobné krádeže), 3 priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a 3 priestupky proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

- Obžalovaný K. má ku dňu rozhodovania súdu evidovaných celkom 8 priestupkov, a to 2 priestupky
proti majetku (drobné krádeže), 2 priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a 4 priestupky proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
- Obžalovaný B. má ku dňu rozhodovania súdu evidované celkom 3 priestupky, a to 2 priestupky proti
občianskemu spolunažívaniu a 1 priestupok proti verejnému poriadku.

V súvislosti s obranou obžalovaného R. prezentovanou na hlavnom pojednávaní, že stíhaný skutok
nemohol spáchať, lebo mal vtedy zlomenú ruku zafixovanú sadrou, a teda by nebol schopný „naťahovať“
sa s poškodenou ako tvrdil obžalovaný K., bol na základe žiadosti súdu doručený Fakultnou nemocnicou
Trenčín výpis zo zdravotnej dokumentácie obžalovaného R. z 24.02.2020, z ktorého vyplynulo, že

obžalovaný bol na urgentnom príjme ošetrený 07.08.2016 pre pomliaždenie hrudníka a 27.08.2016 pre
zlomeninu dolného konca vretennej kosti. Hospitalizovaný ale nebol.

Zhodnotiac dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. (podľa svojho
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo

i v ich súhrne, bez ohľadu ktorá z procesných strán dôkazy zabezpečila či navrhla vykonať) a tiež
prihliadnuc na skutočnosti prebraté na hlavnom pojednávaní, súd aj so zreteľom na všetky platné
zásady trestného konania podľa Tr. por., okrem iného i so zreteľom na zásadu „v pochybnostiach v
prospech obžalovaného“ (in dubio pro reo), dospel k záveru, že bolo bez akýchkoľvek rozumných
pochybností dokázané, že stíhaný skutok sa stal, tento vykazuje všetky zákonné znaky skutkovej

podstatyprečinukrádežespolupáchateľstvompodľa§20k§212ods.1,ods.3písm.b)Tr.zák.účinného
do 31.07.2019 a tento spáchali obžalovaní K. a R.. Preto týchto obžalovaných na podklade podanej
obžaloby uznal vinných. Na druhej strane dospel k záveru, že bez akýchkoľvek rozumných pochybností
nebolo dokázané, že na spáchaní stíhaného skutku sa akokoľvek podieľal obžalovaný B.. Preto tohto
obžalovaného spod podanej obžaloby podľa § 285 ods. 1 písm. c) Tr. por. oslobodil.

Nepochybný záver o tom, že stíhaný skutok sa stal (i keď za zachovania totožnosti skutku a tiež z
dôvodu oslobodenia obžalovaného B. spod podanej obžaloby musel súd pristúpiť k úprave skutkovej
vety podanej obžaloby, s čím sa podrobnejšie zaoberá nižšie), vyplynul predovšetkým z výpovedí
obžalovaných K. a B. i výpovedí priamej svedkyne - poškodenej N. a priamych svedkov L. a G..

Podporujú tento záver aj výpovede nepriameho svedka - poškodeného I. a nepriamej svedkyne V. i časť
vykonaných listinných dôkazov, najmä znalecký posudok, záznam o poskytnutí súčinnosti a zápisnica o
rekognícii osôb. Súd ďalej dospel k nepochybnému záveru o tom, že stíhaný skutok spáchali obžalovaný
R. a B.. Nepovažuje súd za potrebné podrobnejšie rozoberať otázku viny obžalovaného K., keď ten poprednese obžaloby urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. zák., ktoré súd prijal. Hoc v priebehu
konania naznačil, že toto vyhlásenie učinil len „špekulatívne“ a jeho cieľom bolo zabezpečiť si „lepšie
podmienky“ pri ukladaní trestu a vo svojej výpovedi sa zo stíhaného skutku snažil vyviniť tvrdením,

že skutok spáchal výlučne obžalovaný R., dáva súd do pozornosti, že vina obžalovaného okrem jeho
vlastného priznania vyplýva aj z výpovede obžalovaného B., ktorý popísal, že ho videl, ako spoločne so
svedkom L. zabávajú poškodenú N., zatiaľ čo obžalovaný R. kradol, pričom túto ich akciu charakterizoval
ako akúsi ich spontánnu improvizáciu. Tiež svedkyňa poškodená N. vypovedala, že zatiaľ čo ju dve
osoby (ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, jednalo sa o obžalovaného K. a svedka L.) zabávali,

tretia osoba (ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, jednalo sa o obžalovaného R.) kradla. Pokiaľ
ide o obžalovaného R., ten svoju vinu od počiatku popieral s tým, že na mieste sa síce nachádzal,
nebol však osobou, ktorá kradla, ale naopak, poškodenej sa nezištne snažil pomôcť po tom, ako bola
spáchanásamotnákrádež.Napodkladevykonanéhodokazovaniavšaksúddospelkzáveruoúčelovosti
obžalovanýmprezentovanejobrany,ktorábolaučinenásevidentnýmcieľomvyhnúťsatrestnoprávnemu
postihu.ObžalovanéhoR.totižzospáchaniastíhanéhoskutkuusvedčilizhodnévýpovedeobžalovaných

K. a B., ktorí práve tohto obžalovaného označili za osobu, ktorá využila nepozornosť poškodenej,
otvorené dvierka do priestoru za jej „okienkom“ v stávkovej kancelárii a vykonala krádež hotovosti
a stieracích žrebov, samozrejme za nevyhnutnej a aktívnej spolupráce s ostatnými, ktorí odviedli
pozornosť poškodenej. Výpovede menovaných obžalovaných podporujú v tejto časti výpovede svedkov
G. a L., ktorí síce priamo obžalovaného R. ako páchateľa krádeže neoznačili, zároveň však obaja

potvrdili hádku medzi obžalovanými R. a K., ktorá bola následkom jeho nevydarenej akcie, pri ktorej bolo
poškodenej ublížené na zdraví. O dôveryhodnosti výpovedí všetkých menovaných súd nemal dôvod
pochybovať, keďže ich výpovede boli spontánne, konzistentné a vzájomne sa potvrdzovali. Netreba tiež
opomínať výpoveď poškodenej z hlavného pojednávania, v rámci ktorej opoznala práve obžalovaného
R. ako osobu, ktorá vykonala samotnú krádež. Pokiaľ v tejto časti obhajoba argumentovala tým, že podľa

zápisnice o rekognícii z prípravného konania obžalovaný R. poškodenou opoznaný nebol, k tomu súd
dáva do pozornosti, že je značný rozdiel medzi opoznaním osoby len na základe fotografie tváre, ako
tomu bolo pri rekognícii v prípravnom konaní, a opoznaním osoby za jej fyzickej prítomnosti, ktorý záver
platí o to viac, že poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že práve podľa postavy a charakteristiky
chôdze, ktoré mohli byť zistené len za fyzickej prítomnosti osoby, je obžalovaný R. tou osobou, ktorá

vykonala samotnú krádež. Tiež netreba opomínať i ďalšie vykonané nepriame dôkazy preukazujúce
vinu tohto obžalovaného, najmä záznam o poskytnutí súčinnosti, z ktorého vyplýva, že obžalovaný R.
sa bezprostredne po spáchaní stíhaného skutku nachádzal na mieste jeho spáchania a aj na podklade
ktorého (v spojení s ostatným vykonaným dokazovaním, najmä výpoveďami vyššie popísaných osôb)
možno učiniť záver o tom, že práve on mal byť osobou, ktorá bola zachytená, ako má v rukách ukradnuté

stieracie žreby. Možno v tejto súvislosti ešte zopakovať už skôr uvedené, že pokiaľ sa obžalovaný bránil
aj tým, že stíhaný skutok nemohol spáchať, lebo mal vtedy mať zlomenú ruku zafixovanú sadrou, a
teda by nebol schopný „naťahovať“ sa s poškodenou ako tvrdil obžalovaný K., táto jeho obrana bola
vyvrátená výpisom z jeho zdravotnej dokumentácie, z ktorého vyplynulo, že zlomeninu ruky utrpel až
neskôr, zrejme 27.08.2016. Riadiac sa týmito úvahami súd preto dospel k záveru, že bola nepochybne

dokázaná aj vina obžalovaného R.. Napokon súd dospel aj k záveru, že obžalovaní R. a K. svojím
konaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k
§ 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. účinného do 31.07.2019, keď je zrejmé, že sa jedná o osoby,
ktoré v čase spáchania stíhaného skutku boli trestne zodpovedné z hľadiska veku a príčetnosti (subjekt),
spoločným konaním si prisvojili cudziu hotovosť a stieracie žreby tým, že sa ich zmocnili, hoci boli za taký

čin v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch odsúdení (objektívna stránka) a konali v priamom
úmysle (subjektívna stránka), čo vyplýva z ich koordinácie, keď títo sa najskôr medzi sebou museli
dohodnúť, kto z nich zabaví poškodenú, a kto následne krádež vykoná a následne podľa tejto dohody aj
postupovali. Na tomto mieste súd ďalej dopĺňa, že trestnosť činu bolo potrebné posúdiť a trest ukladať
podľa Tr. zák. účinného do 31.07.2019, a to s odkazom na dikciu § 2 ods. 1 Tr. zák. v účinnom znení,

keď je zrejmé, že podľa Tr. zák. účinného od 01.08.2019 došlo k úprave skutkových podstát trestného
činu krádeže podľa § 212 Tr. zák., kedy síce by sa zmenila právna kvalifikácia stíhaného skutku tak,
že by tento bol kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Tr. zák.
účinnéhood01.08.2019,zároveňbysavšaknijakonezmenilasamotnátrestnásadzbaod6mesiacovdo
3 rokov. Naopak, obžalovaný B. musel byť súdom za aplikácie zásady in dubio pro reo spod obžaloby v

celom rozsahu oslobodený, keď na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný žiaden priamy dôkaz a nebola
ani produkovaná „reťaz“ nepriamych dôkazov, na základe ktorých by bolo možné prijať nepochybný
záver o tom, že i tento obžalovaný sa na spáchaní stíhaného skutku podieľal. Okrem toho, že sám
obžalovaný svoju vinu poprel s tým, že sa síce na mieste skutku nachádzal, ale o spáchaní stíhanéhoskutku vopred nevedel a rozhodne nebol osobou, ktorá by „zápasila“ s poškodenou, túto obhajobu
obžalovaného potvrdzujú i výpovede obžalovaných R. a K., ako aj svedkov L. a G.. I keď poškodená
N. v prípravnom konaní práve tohto obžalovaného v rámci rekognície označila ako osobu, ktorá mala

samotnú krádež vykonať, v tomto smere súd akcentuje zmenu pokiaľ ide o opoznanie páchateľa tak,
ako táto vyplynula z výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní. Len skutočnosť, že sa na mieste
stíhaného skutku spolu s ostatnými obžalovanými a vypočutými svedkami nachádzal, ako vyplýva aj z
vyššie popísanej správy, neznamená, že na stíhanom skutku aj participoval. Že by bola medzi všetkými
vopred dohoda na krádeži totiž vylúčili všetci uvedení. Uzatvára súd preto ohľadne obžalovaného B., že

neboli na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy takej sily, že by na ich podklade bolo možné uznať
aj tohto obžalovaného vinným. Nadväzujúc na posledne uvedené súd ďalej dopĺňa, že v súlade so
zisteniamiplynúcimizdokazovaniavykonanéhonahlavnompojednávanímuselabyťupravenáskutková
veta podanej obžaloby, aby týmto zisteniami korešpondovala a zároveň reflektovala na oslobodenie
obžalovaného B. spod obžaloby. Úpravou skutkovej vety však nebola narušená totožnosť stíhaného
skutku, pokiaľ ide o samotné konanie a jeho následok. Napokon, hoc z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že práve obžalovaný R. (a nie obžalovaný B.) bol tým páchateľom, ktorý sa s poškodenou
„naťahoval“ o odcudzené veci v čoho dôsledku bola (z nedbanlivosti) poškodenej spôsobená ujma na
zdraví,nebolomožnéobžalovanéhoR.uznaťvinnýmajzožalovanéhotrestnéhočinuublíženianazdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., keďže obvinenie za takýto trestný čin bolo vznesené a obžaloba podaná
na obžalovaného B., resp. naopak, obžalovanému R. za takýto trestný čin nebolo vznesené obvinenie

a podaná na neho obžaloba.

Pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovaným súd aplikujúc § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osoby páchateľov, ich pomery a možnosť ich nápravy. Za spáchanie prečinu krádeže

podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. obžalovaným mohol byť ukladaný trest odňatia slobody od 6 mesiacov do 3
rokov. Postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. bola u obžalovaného R. zistená jedna priťažujúca okolnosť
podľa § 37 písm. m) Tr. zák., teda že pred stíhaným skutkom bol už odsúdený a u obžalovaného K. dve
poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a písm. n) Tr. zák., a to po tom, ako sa na hlavnom pojednávaní
k spáchaniu stíhaného skutku priznal a jeho spáchanie oľutoval a zároveň týmto priznaním a následnou

výpoveďou napomáhal súdu pri objasnení veci a tiež jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr.
zák.. Preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4, § 38 ods. 2 Tr. zák.) súd vychádzal u
obžalovaného R. z pomeru 0:1 v prospech priťažujúcich okolností a u obžalovaného K. z pomeru 2:1 v
prospech poľahčujúcich okolností. Trestná sadzba uvedená v § 212 ods. 2 Tr. zák. sa potom za aplikácie
príslušných ustanovení Tr. zák. (§ 37 ods. 3, ods. 4, ods. 8) u obžalovaného R. zmenila na 16 až 36

mesiacov a u obžalovaného K. na 6 až 26 mesiacov. Tiež súd už načrtol, že obžalovaným vzhľadom na
spáchanie stíhaného skutku skôr, ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok (doručený trestný rozkaz) za
iný ich trestný čin, musel podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ukladaný tzv. súhrnný trest, a to podľa zásad pre
ukladanie úhrnného trestu uvedených v § 41 ods. 1 Tr. zák.. Tento zároveň nemohol byť miernejší, ako
skôr uložený trest uložený skorším rozhodnutím. To znamená, že obžalovanému R. musel byť ukladaný

prísnejší trest ako 24 mesiacov nepodmienečne a obžalovanému K. musel byť ukladaný prísnejší trest
ako 8 mesiacov podmienečne. Zároveň podľa názoru súdu ani u jedného z obžalovaných neprichádzalo
do úvahy upustenie od uloženia tohto súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák., keď by súd musel pokladať
trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný, čo však
vzhľadom na následnú trestnú činnosť oboch obžalovaných, keď tí boli aj po uložení týchto skorších

trestov opätovne viackrát právoplatne odsúdení, evidentne nie je naplnené. Navyše u obžalovaného
K. podľa názoru súdu neprichádzalo do úvahy ani opätovné uloženie prísnejšieho podmienečného
trestu, a to jednak vzhľadom na už skôr uvedené, keď ani uložené podmienečné tresty odňatia slobody
neviedli k jeho náprave a jednak ani neboli splnené podmienky podľa § 49 ods. 1 Tr. zák.. Aplikujúc
ustanoveniaotresteuvedenévovýrokutohtorozsudkusúdobžalovanémuR.uložiltrestodňatiaslobody

26 mesiacov a obžalovanému K. uložil trest odňatia slobody 8 mesiacov, ktoré tresty vzhľadom na
kritériá predpokladané § 34 ods. 4 Tr. zák. považoval za primerané, spravodlivé a postačujúce pre
ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaných. Na výkon uložených trestov odňatia slobody súd oboch
obžalovaných za splnenia podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

S týmto trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, tj. o poškodenými včas uplatnenom
nároku na náhradu škody. Aplikujúc § 287 ods. 1 Tr. por. súd poškodenému I. priznal nárok na náhradu
škody v uplatnenom rozsahu, ktorý sa premietol aj do skutkovej vety podanej obžaloby a výroku tohtorozsudku. Pokiaľ podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú N. s uplatneným nárokom na náhradu škody
odkázal na civilný proces, k tomu dáva do pozornosti, že jednak táto poškodená ku dňu rozhodnutia
súdu zomrela, pričom súd nemal vedomosť o právoplatnom skončení a výsledku konania o dedičstve,

a jednak, že podľa predpisov civilného práva bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako práva
osobné, ktorým titulom poškodená nárok na náhradu škody uplatnila, na právnych nástupcov poručiteľa
ani neprechádza.
spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak malú škodu, hoci boli
za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch odsúdení,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.