Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 12, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117223772
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2117223772.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcov: 1/ Obec Zvončín, so sídlom Zvončín 82, IČO:
34 075, 2/ AGROPO, s.r.o., so sídlom Zvončín 107, IČO: 34 125 795, zastúpený splnomocnencom:
Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, Žilina, IČO: 50 626 329, 3/
PaeDr. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX, 4/ Poľovnícke združenie Dolinky Zvončín,
so sídlom Zvončín 34, IČO: 50 401 467, žalobcovia 1/, 3/ a 4/ zastúpení JUDr. Jurajom Procházkom,
advokátom, so sídlom Lakšárska Nová Ves 403, proti žalovanému: F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. I. XXXX/XXX, J., za účasti intervenienta na strane žalovaného: Poľovnícke združenie ZELENÝ

HÁJ SUCHÁ, so sídlom Špačinská cesta 1606/114, Trnava, IČO: 50 734 458, obaja zastúpení JUDr.
Norbertom Horváthom, advokátom, so sídlom Slnečná 592/2, Galanta, IČO: 30 958 300, o určenie
neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovného revíru, o odvolaní žalobcu 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 20. mája 2021, č.k. 38C/45/2017-228, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného majú voči žalobcom 1/, 2/, 3/ a 4/ nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa títo
domáhali určenia neplatnosti uznesení č. 1 až 7 uvedených v notárskej zápisnici č. N 386/2017, Nz
51346/2017 zo dňa 06.12.2017 osvedčujúcej priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v
katastrálnom území K., C. D. E., J., L. M. N. v spoločnom poľovnom revíri Zelený háj Suchá, konaného
dňa29.11.2017vIlavenanotárskomúradeJUDr.MárieZimanovej,notárkyvIlave.Onárokunanáhradu
trov konania súd rozhodol tak, že žalovaný a intervenient na strane žalovaného majú voči žalobcom 1/,
2/, 3/ a 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 5 ods. 1, 3, 4 a 5, § 11 ods. 1, 2
a 3, § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, § 22, § 23 ods. 1, § 136 ods. 1, §
137 a § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 77 ods. 1 a § 137 CSP, keď na základe
vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 29.11.2017 žalovaný ako zvolávateľ zvolal do Ilavy
zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru Zelený
háj Suchá, ktoré sa uskutočnilo v priestoroch notárskeho úradu JUDr. Márie Zimanovej, notárky v

Ilave. Priebeh zhromaždenia osvedčuje notárska zápisnica č. N 386/2017, NZ 51346/2017, keď na
zhromaždení boli prijaté uznesenia č. 1 až 7. Zhromaždenie, okrem iného, schválilo postúpenie výkonu
práva poľovníctva v spoločnom revíri Zelený háj Suchá formou zmluvy o užívaní poľovného revíru na
dobu 10 rokov Poľovníckemu združeniu Zelený háj Suchá nad Parnou, ktorá zmluva bola následnedňa 13.12.2017 predložená Okresnému úradu Trnava na zaevidovanie. Notárska zápisnica JUDr.
Zimanovej č. N 386/2017, NZ 51346/2017 neobsahuje údaje o jednotlivých vlastníkoch, zastupovaných
žalovaným ako zvolávateľom zhromaždenia a ani prítomným na zhromaždení neboli predložené žiadne

doklady preukazujúce, že zhromaždenie zvolal zástupca najmenej 1/3 vlastníkov poľovných pozemkov
počítaných podľa výmery. Sporným medzi stranami je, či bolo zhromaždenie zvolané platne alebo ide o
nulitný právny akt, nakoľko žalovaný ako zvolávateľ doposiaľ nepreukázal, že zastupoval 1/3 vlastníkov
poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru Zelený háj Suchá. Žalovaný, ako
aj intervenient na strane žalovaného, namietali nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ako

aj nedostatok naliehavého právneho záujmu a neexistenciu dôvodnosti žaloby v zmysle § 137 písm. d)
CSP. Sporovými stranami v civilnom spore sú žalobca a žalovaný. Okruh sporových strán vymedzuje
v rámci svojho dispozičného oprávnenia žalobca. Od procesného vymedzenia sporových strán je však
potrebné odlišovať tzv. vecnú legitimáciu. V prípade žalobcu ide o aktívnu vecnú legitimáciu a v prípade
žalovaného ide o pasívnu vecnú legitimáciu. Podmienkou úspešného uplatnenia práva na súde tvorí
aktívna a pasívna vecná legitimácia, ktorá sa odvodzuje od hmotného práva. Žalobca a žalovaný

musia mať pre splnenie vecnej legitimácie určitý hmotnoprávny vzťah k prejednávanej veci, t. j., že
sú nositeľmi hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinnosti. Na otázku vecnej legitimácie nadväzuje aj
inštitút nerozlučného spoločenstva, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok
musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný. Nerozlučným spoločenstvom
je tiež potom aj nútené spoločenstvo, ktoré je takým procesným spoločenstvom, v ktorom osobitný

predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. V prípade, ak nie je
splnená podmienka účasti všetkých subjektov, súd žalobu podľa § 78 ods. 2 CSP zamietne. Súdna prax
je jednotná v názore, podľa ktorého stranami súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu musia
byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia) a to buď ako žalobcovia, alebo
ako žalovaní; v prípade zmluvy ak niektorá zo zmluvných strán (prípadne jej právny nástupca) nie

je stranou v súdnom spore, súd musí žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie (porovnaj
napríklad rozsudok bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky sp.zn. 3Cz/61/1987 zo dňa
29.02.1988, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/122/2002 zo dňa 01.05.2003
uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 30/2004, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/158/2010 zo dňa 17.02.2011 a sp.zn. 5Cdo/211/2013 zo dňa 13.05.2014, ale

aj uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 30Cdo/2806/2005 zo dňa 21.12.2005, sp.zn.
29Cdo/1879/2011 zo dňa 18.09.2012). V spore o určenie neplatnosti právneho úkonu však nejde len
o to, či konkrétny subjekt (žalobca alebo žalovaný) mohol mať podľa hmotného práva vplyv na vznik
sporného právneho úkonu, ale tiež o to, či a ako sa následné určenie neplatnosti tohto právneho
úkonu premietne do jeho právnych pomerov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky

sp.zn. 30Cdo/366/2015 zo dňa 20.05.2015). Aktívne vecne legitimovaná strana, ktorá tvrdí a je schopná
preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o
ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne
preukáže. V prípade sporu o určenie neplatnosti právneho úkonu je tak vecná legitimácia strán (spolu s
existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení) predpokladom úspešnosti

žaloby. Uznaný poľovný revír okamihom jeho vzniku treba posudzovať ako spoločnú vec za použitia
§ 853 OZ a § 136 a nasl. OZ. Poľovný revír predstavuje spojenie lesných a poľných pozemkov,
spravidla viacerých vlastníkov, ktoré vytvára kompaktné prostredie pre chov a lov voľne žijúcej zveri
v súlade s požiadavkami právnych predpisov, pričom užívateľom poľovného revíru je buď priamo jeho
vlastník alebo iný subjekt. Poľovný revír je považovaný za tzv. spoločnú vec a vlastník, resp. vlastníci

postupujú právo užívania poľovného revíru k celému poľovnému revíru (k celku) a užívateľ (nájomca)
poľovného revíru je následne oprávnený vykonávať právo poľovníctva na všetkých pozemkoch, ktoré
sú súčasťou poľovného revíru, nielen na niektorých poľovných pozemkoch. Otázku hospodárenia so
spoločnou vecou riešia vlastníci spoločnej veci na zhromaždení. Uznesenia prijaté na zhromaždení
vlastníkov sú záväzné pre všetkých vlastníkov spoločnej veci, teda aj takých, ktorí sa na vydaní

uznesenia nepodieľali, alebo hlasovali proti jeho prijatiu. Ustanovenie § 139 ods. 1 OZ upravuje vzťah
spoluvlastníkov k tretím osobám. Vychádza z jednotnosti vlastníctva a je výrazom ochrany tretích
osôb. Preto zákon prezumuje u všetkých spoluvlastníkov spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť a na
druhej strane aj solidárne oprávnenie všetkých spoluvlastníkov. Je však potrebné rozlišovať právne
úkony týkajúce sa veci ako takej a úkony týkajúce sa iba podielu toho ktorého spoluvlastníka. Ak

totiž úkon spoluvlastníka sa bude týkať len jeho podielu, vystupuje tento spoluvlastník samostatne. Ak
sa však úkon týka hospodárenia celej veci, ide o úkon, na ktorom sa podieľajú všetci spoluvlastníci
solidárne. To sa v súdnom konaní o určenie neplatnosti uznesenia vlastníkov spoločnej veci premieta
v tzv. nerozlučnom spoločenstve, pretože dôsledky tohto súdneho rozhodnutia ohľadne rozhodovaniacelej veci, sa týkajú všetkých spoluvlastníkov. Žalobcovia 1/ až 4/ sa v predmetnej veci domáhajú
určenia neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri Zelený háj Suchá
prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 29.11.2017, ktorý poľovný

revír je spoločnou vecou. Predmetom tohto zhromaždenia bolo rozhodovanie vlastníkov o hospodárení
a užívaní so spoločnou vecou, a teda sa týkala všetkých. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov mal
súd za preukázanú vychádzajúc z notárskej zápisnice JUDr. Márie Zimanovej č. N 386/2017, NZ
51346/2017, keďže títo sa zúčastnili daného zhromaždenia vlastníkov, okrem iného aj ako vlastníci
pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru. Aktívna vecná legitimácia napokon nebola

sporná. Ďalej sa súd zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného, ktorej nedostatok bol aj zo
strany žalovaného namietaný. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že pasívna
vecná legitimácia v spore o určenie neplatností uznesení na strane žalovaného nie je daná. Žalovaný na
zhromaždenívlastníkovpoľovnýchpozemkovbolprítomnýlenakosplnomocnenec-zástupcavlastníkov
poľovných pozemkov, nie ako samotný vlastník. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný konajúci ako zástupca
vlastníkov nemal na takéto konanie plnú moc, a preto ním vykonané právne úkony za zastúpených

vlastníkov sú absolútne neplatné, teda aj prijaté uznesenia. Súd však poukazuje na to, že v zmysle
§ 22 ods. 1 veta druhá OZ, zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Úkony
vykonané zástupcom zaväzujú vlastníkov poľovných pozemkov a nie žalovaného. Keďže predmetom
sporu je určenie neplatnosti prijatých uznesení na zhromaždení vlastníkov, na posúdenie toho, či bolo
zhromaždenie zvolané platne a či boli platne prijaté uznesenia na zhromaždení vlastníkov je potrebné,

aby v konaní vystupovali všetci vlastníci. Ak tomu tak nie je, na strane žalovaného sa potom jedná o
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Keďže vlastníci poľovných pozemkov v poľovnom revíri Zelený
háj Suchá napadnutými uzneseniami rozhodovali o spoločnej veci, už v zmysle vyššie uvedeného
vyplýva, že tvoria nerozlučné spoločenstvo. V zmysle § 5 zákona č. 274/2009 Z.z. o využití práva
poľovníctva rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného

revíru. Právo hlasovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov majú všetci vlastníci. Prípadné
určenie neplatnosti prijatého uznesenia na zhromaždení sa tak prejaví v právnom postavení vlastníka
(obnovenie práva hlasovať na prípadnom ďalšom zhromaždení vlastníkov o tej istej otázke), stranami
sporu o určenie neplatnosti uznesenia prijatého na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov musia
byť všetci vlastníci poľovných pozemkov (pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.

17Co/425/2016 zo dňa 27.09.2017). Na zhromaždení vlastníkov dňa 29.11.2017 sa okrem žalovaného,
ktorýbolpreukázateľnenazhromaždenílenakozástupcavlastníkov,nieakovlastníksamotný,saokrem
žalobcov 1/ až 4/ zúčastnili aj ďalší vlastníci (napr. 2/ F. O. O., 3/ N. C., 4/ N. P. atď.), prípadne ich
zástupcovia, ako je zrejmé z notárskej zápisnice. Súd dodáva, že nutnosť účasti všetkých subjektov (v
danom prípade vlastníkov poľovných pozemkov), či už na strane žalobcov alebo žalovaných, vyplýva

zo skutočnosti, že vzhľadom na spoločné práva a povinnosti, ktoré sú predmetom konania, nie je
možné pripustiť, aby stranou konania neboli všetci účastníci dotknutého právneho vzťahu, pretože
nemožno pripustiť, aby sporné uznesenia boli záväzné len pre jednu skupinu vlastníkov poľovných
pozemkov a pre inú skupinu nie. V prípade, ak by súd vzal za dôvodnú argumentáciu žalobcov o
pasívnej vecnej legitimácii žalovaného konajúceho len ako splnomocnenca časti vlastníkov poľovných

pozemkov a žalobe by vyhovel, znamenalo by to, že pre tých, ktorí boli stranami sporu, v ktorom došlo
k určeniu neplatnosti uznesení, by bol rozsudok súdu záväzný (§ 228 CSP), pričom pre ostatných
vlastníkov poľovných pozemkov, nachádzajúcich sa v spoločnom poľovnom revíri Zelený háj Suchá,
ktorí by stranami sporu neboli, by tento rozsudok záväzný nebol. Nutnosť účasti všetkých vlastníkov
poľovných pozemkov tak vplýva z charakteru spoločných práv a povinností, ktoré sú predmetom

sporu. Je nepostačujúce, aby vlastníci poľovných pozemkov, ktorí sa cítia na svojich právach dotknutí,
označili za žalovaného len splnomocnenca. Vecne legitimovaní sú tak všetci vlastníci pozemkov (nie
ich zástupca, resp. splnomocnenci) v uznanom poľovnom revíri. Keďže žalobcovia neoznačili ako
žalovaných preukázateľne všetkých vlastníkov poľovných pozemkov, trpí žaloba vadou nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie. Vecná legitimácia strán v spore vyplýva v prejednávanom prípade z

hmotného práva. Súd preto nezaťažovala ani poučovacia povinnosť ohľadne správneho okruhu strán
v spore (odhliadnuc od toho, že sporové strany boli právne zastúpené) a ani povinnosť vykonať
dokazovanie na zistenie všetkých do úvahy prichádzajúcich vecne legitimovaných subjektov. Súd preto
žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom
žalobcami navrhnutých svedkov, nakoľko títo na ich výsluchu nezotrvali. Ich výsluch by však pre

zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie bol nadbytočný a nehospodárny.
Žalobcovia poukázali na to, že nosným dôkazom vo veci je notárska zápisnica č. N 386/2017, NZ
51346/2017, s ktorým záverom sa stotožnil aj súd. Pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie sa súd už
ďalšími námietkami sporových strán nezaoberal, nakoľko by neboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutiesúdu v prejednávanom spore. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, podľa pomeru úspechu vo veci, keď žalovaný a intervenient na strane žalovaného
boli v spore plne úspešní (žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá), preto im priznal nárok na náhradu

účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu (100%), keď stranami neboli tvrdené a súd sám
nezistil žiadne dôvody podľa § 257 CSP, pre ktoré by nárok na náhradu trov konania nepriznal. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca 2/, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, resp. napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za
nesprávne, pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia odôvodnili

žalobu ustanovením § 137 písm. c) a d) CSP. Žalobca 2/ je vlastníkom poľovných pozemkov
a zároveň splnomocneným zástupcom vlastníkov poľovných pozemkov nachádzajúcich sa v spoločnom
poľovnom revíri Zelený háj Suchá, ktorý bol vytvorený rozhodnutím Okresného úradu v Trnave, odbor
pozemkového poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 11.05.1998, sp. zn. A98/00301,
právoplatného dňa 08.06.1998 a má výmeru 1.824 ha (ďalej len „poľovný revír“). Žalovaný F. G. C.

zvolal ako jediný subjekt v mene vlastníkov poľovných pozemkov (nie ako vlastník) na deň 29.11.2017
zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru Zelený
háj Suchá, ktoré sa uskutočnilo v priestoroch na notárskom úrade JUDr. Márie Zimanovej, notárky
so sídlom v Ilave. Notárka v zmysle Notárskeho poriadku osvedčila priebeh zhromaždenia notárskou
zápisnicou. Z obsahu notárskej zápisnice a napadnutých uznesení vyplýva, že žalovaný F. G. C.

zvolal na deň 29.11.2017 zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného
poľovného revíru Zelený háj Suchá s jedným cieľom, a to zrušiť uznesenia prijaté na predchádzajúcom
zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 30.08.2016 a postúpiť výkon práva
poľovníctva intervenientovi na strane žalovaného. Takýto procesný postup zákon umožňuje, avšak len
za podmienky, že sú obligatórne dodržané ustanovenia § 5 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve

(ďalej len „zákon o poľovníctve“). Aby zhromaždenie mohlo prijímať uznesenia, musí byť zhromaždenie
zvolané platne, v opačnom prípade ide o nulitný právny akt. Podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve
podmienkou na zvolanie zhromaždenia je, aby zvolávateľ vlastnil alebo bol zástupcom vlastníkov
poľovných pozemkov patriacich do spoločného poľovného revíru, ktorý vlastnia najmenej 1/3 pozemkov
z celkovej výmere uznaného poľovného revíru. V tomto prípade by žalovaný pri zvolaní zhromaždenia

musel disponovať splnomocneniami vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí vlastnia minimálne 608 ha
poľovných pozemkov. Z hľadiska obhospodarovania a nakladania s ním je poľovný revír spoločnou
vecou. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov je súkromnoprávny akt, výsledkom ktorého je
rozhodnutie o spôsobe užívania poľovného revíru podľa § 11 zákona o poľovníctve. Každý z vlastníkov
má právo sa domáhať informácie, či bolo zhromaždenie zvolané v súlade s § 5 ods. 3 zákona

o poľovníctve a je povinnosťou zvolávateľa túto skutočnosť na zhromaždení preukázať. V notárskej
zápisnici je uvedené predsedajúcim zhromaždenia F. P. N., že splnomocnenia udelené žalovanému
F. G. C. zostali v rukách zvolávateľa. Žalovaný na zhromaždení nepreukázal legitimitu na zvolanie
zhromaždenia napriek tomu, že sa účastníci zhromaždenia tejto právnej skutočnosti na zhromaždení
domáhali. Aj napriek tomu, že účastníkom zhromaždenia zvolávateľ nepreukázal, že zhromaždenie

bolo zvolané v súlade so zákonom o poľovníctve, predsedajúci zhromaždenia F. P. N. na základe
pokynu zvolávateľa (žalovaného) pokračoval v zhromaždení, dal odsúhlasiť program zhromaždenia
a dal schváliť napadnuté uznesenia. Žalovaný deklaroval v listine prítomných, ktorá je súčasťou
notárskejzápisnice,žezastupujevlastníkovpoľovnýchpozemkovvlastniacich48,51%zcelkovejvýmery
poľovného revíru. V zmysle napadnutých uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných

pozemkov dňa 29.11.2017 bola podpísaná zmluva o užívaní poľovného revíru Zelený háj Suchá
uzatvorená medzi vlastníkmi poľovných pozemkov zastúpenými N. P. a intervenientom na strane
žalovaného Poľovníckym združením Zelený háj Suchá, ktorá zmluva bola intervenientom predložená
dňa 13.12.2017 Okresnému úradu v Trnave na zaevidovanie podľa § 16 zákona o poľovníctve.
Na zaevidovanie bola predložená aj listina prítomných a notárska zápisnica notárky JUDr. Márie

Zimanovej, ktorá osvedčovala priebeh zhromaždenia. Pri konaní o zaevidovaní zmluvy o užívaní
poľovného revíru Zelený háj Suchá uzatvorenej medzi vlastníkmi poľovných pozemkov zastúpenými
N. P. a Poľovníckym združením Zelený háj Suchá nemusel žiadateľ o zaevidovanie zmluvy podľa
zákona predložiť splnomocnenia vlastníkov poľovných pozemkov udelené žalovanému na konanie nazhromaždení. Tieto splnomocnenia v konaní o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného pozemku
pred Okresným úradom v Trnave správnemu orgánu ani predložené neboli. Došlo k situácii, že na
Okresnom úrade v Trnave sa „stretli“ dve žiadosti o užívanie poľovného revíru Zelený háj Suchá, a to

zmluva podpísaná vlastníkmi poľovných pozemkov, resp. zástupcom vlastníkov poľovných pozemkov
zvolanom na predchádzajúcom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 30.08.2016
pre Poľovnícke združenie Dolinky Zvončín (žalobcu 4/) a zmluva o užívaní poľovného revíru podpísaná
splnomocnencom vlastníkov poľovných pozemkov zvoleným na zhromaždení vlastníkov poľovných
pozemkov konanom dňa 29.11.2017 pre Poľovnícke združenie Zelený háj Suchá (intervenienta na

strane žalovaného). Správny orgán odmietol zaevidovať zmluvy o užívaní poľovného revíru, a žalobcu 4/
aintervenientanastranežalovanéhoodkázal,abysavoveciplatnosti,resp.neplatnostizmluvyoužívaní
poľovného revíru obrátili na súd. Žalobca 4/ sa z tohto dôvodu obrátil na súd v zmysle ustanovenia §
137 písm. d) CSP. Právny zástupca žalobcu 2/ žiadal na pojednávaní konanom dňa 11.08.2020, aby
súd posúdil neplatnosť uznesení aj podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP z dôvodu, že zhromaždenie
bolo nulitným právnym aktom. Poukazovali na to, že žalovaný F. G. C. ako jediný zvolávateľ zvolal

zhromaždenievlastníkovpoľovnýchpozemkovajnapriektomu,ženebolvlastníkomanisplnomocneným
zástupcom vlastníkov, ktorí vlastnili najmenej 1/3 výmery pozemkov patriacich do spoločného poľovného
revíru Zelený háj Suchá. Žalobcovia poukazovali na priebeh zhromaždenia zaznamenaný v notárskej
zápisnici, na základe ktorej bolo preukázané, že žalovaný nepredložil účastníkom zhromaždenia, resp.
ich splnomocneným zástupcom, splnomocnenia, ktoré ho oprávňovali zvolať zhromaždenie a hlasovať

na ňom. Zdôraznili, že priamo v notárskej zápisnici je uvedené F. P. N., predsedajúcim zhromaždenia, že
splnomocnenia udelené žalovanému F. G. C. zostali v rukách zvolávateľa, pričom tieto splnomocnenia
neboli predložené následne ani okresnému úradu, ktorý mal zaevidovať zmluvu o užívaní poľovného
revíru. Žalobcovia doposiaľ nevedia, aké osoby zvolávateľ na zhromaždení zastupoval, a či tieto
osoby vlastnili zákonom požadovanú výmeru poľovných pozemkov potrebnú na zvolanie zhromaždenia.

Žalovaný, ako aj intervenient na strane žalovaného namietali nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného, ako aj nedostatok naliehavého právneho záujmu a neexistenciu dôvodnosti žaloby v zmysle
§ 137 písm. d) CSP. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že aktívnu legitimáciu žalobcov
mal súd preukázanú. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvoinštančný súd sa
nezaoberal otázkou, či zhromaždenie bolo zvolané platne alebo ide o nulitný právny akt, ale prioritne

riešil otázku pasívnej vecnej legitimácie. Podľa názoru súdu pasívna vecná legitimácia v spore o určenie
neplatnosti uznesení na strane žalovaného nie je daná. Súd poukázal na to, že keďže predmetom
sporu je určenie neplatnosti prijatých uznesení na zhromaždení vlastníkov, na posúdenie toho, či bolo
zvolanie platné, a či boli platne prijaté uznesenia na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, je
potrebné, aby v konaní vystupovali všetci vlastníci. Ak tomu tak nie je, na strane žalovaného sa potom

jedná o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Odvolateľ s takouto právnou argumentáciou týkajúcou
sa pasívnej vecnej legitimácie nesúhlasil. Súd uviedol, že žalovaný bol na zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov prítomný len ako splnomocnenec – zástupca vlastníkov poľovných pozemkov,
nie ako vlastník. Súd prvej inštancie si bez akéhokoľvek dôkazu osvojil tvrdenia žalovaného uvedené
na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov a v notárskej zápisnici, ktorá osvedčovala priebeh

zhromaždenia, že žalovaný zastupoval na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí vlastnia
48,51% z celkovej výmery poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru. Súd sa
vôbec nezaoberal zásadnými námietkami žalobcov, že tieto splnomocnenia, na ktoré odkazuje, nikdy
nikto nevidel, keďže neboli predložené na zhromaždení, pred správnym orgánom v rámci registrácie
zmluvy o užívaní revíru, a ani pred súdom. Žalobcovia namietali, že zvolanie zhromaždenia vlastníkov

poľovných pozemkov bolo v rozpore s ust. § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, keďže zhromaždenie
nezvolal zástupca, resp. vlastník 1/3 vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z výmery pozemkov
začlenených do spoločného poľovného revíru. Ak teda zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov
nebolo zvolané v súlade so zákonom o poľovníctve a zvolala ho osoba, ktorá nemala legitimitu na
zvolanie takéhoto zhromaždenia, nemohlo byť uznášaniaschopné, a nemôžu sa prijaté uznesenia na

takomto zhromaždení vzťahovať na všetkých vlastníkov poľovných pozemkov. Protiprávnym konaním
žalovaného vznikol nulitný právny akt a žalobcovia sa domáhajú určenia neplatnosti uznesení takéhoto
zhromaždenia z dôvodu nulitnosti súkromnoprávneho aktu. Ide o absolútne neplatný právny akt, ktorý
nemôže mať ďalšie právne účinky. Je pravdou, že takýto nulitný právny akt je neplatný priamo zo
zákona, avšak bez deklarácie neplatnosti uznesení prijatých takýmto nulitným aktom súdom nie je

možné odstrániť protiprávny stav. Na Okresnom úrade v Trnave stále prebieha evidenčné konanie
o registráciu vyššie uvedených zmlúv o užívaní poľovného revíru, pričom správny orgán odkázal žalobcu
4/ na súd z dôvodu, že sám sa nevie vysporiadať s platnosťou, resp. neplatnosťou zmluvy o užívaní
revíru. Právna úvaha súdu prvej inštancie, ktorú súd uviedol v napadnutom rozsudku v bode 34. by bolapodľa žalobcov platná len za predpokladu, že žalovaný bol zástupcom vlastníkov poľovných pozemkov
vlastniacichvýmeru,akojudeklaruje.Tovšakpreukázanépredsúdomnebolo.Podľaodvolateľapasívne
legitimovanou osobou nemôžu byť všetci vlastníci poľovných pozemkov, ale len žalovaný F. G. C., ktorý

v rozpore so zákonom zvolal zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov. Odvolateľ je presvedčený,
žežalovanýmmalabyťlenosoba,ktorázvolalazhromaždenievlastníkovpoľovnýchpozemkovvrozpore
so zákonom. Z tohto nulitného právneho aktu nemohli vzniknúť žiadne právne účinky prijatých uznesení
pre ďalších vlastníkov poľovných pozemkov, a preto nie je dôvod, aby boli žalovaní všetci vlastníci
poľovných pozemkov.

4. K odvolaniu žalobcu 2/ sa písomne vyjadril žalovaný a intervenient na strane žalovaného, ktorí
navrhli napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť a priznať im nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. V prvom rade poukázali na zmätočnosť a neurčitosť, či už odvolania, alebo
samotnej žaloby v otázke zvoleného typu žaloby. V danom prípade šlo o žalobu podľa § 137 písm.
d) CSP, teda o určenie právnej skutočnosti. S ohľadom na logický a gramatický výklad petitu je priam

nepochopiteľné, ako by takáto žaloba mohla byť považovaná za žalobu, ktorej cieľom je určiť, či tu právo
jealebonieje.Nesúhlasilisnázoromodvolateľa,žekaždýzvlastníkovmáprávodomáhaťsainformácie,
či bolo zhromaždenie zvolané v súlade s ust. § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, pričom by malo byť
povinnosťou zvolávateľa túto skutočnosť na zhromaždení preukázať. Žalovaný a intervenient poukázali
na skutočnosť, že neexistuje jediné ustanovenie žiadneho z aktuálne platných a účinných právnych

predpisov, ktoré by takúto povinnosť zvolávateľovi zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov
ukladalo. Právne naopak, je výlučne úlohou zvolávateľa zhromaždenia, aby tieto skutočnosti overil
tak, ako mu to ukladá ust. § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve. Dodali, že zvolávateľ zhromaždenia
vlastníkov nie je povinný preukazovať legitimitu na zvolanie takéhoto zhromaždenia prítomným, ale tú
je povinný zo zákona skúmať príslušný pozemkový a lesný odbor okresného úradu v rámci konania

o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru. Nie je pravdou tvrdenie odvolateľa, že žalovaný,
resp. intervenient nemusel predkladať spolu so žiadosťou o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného
revíru okresnému úradu splnomocnenia udelené mu zo strany vlastníkov poľovných pozemkov, práve
naopak. Okresný úrad je v rámci konania o zaevidovaní zmluvy povinný preskúmať splnenie zákonných
podmienok v súlade so základnými zásadami správneho konania, konkrétne zásadou materiálnej

pravdy. V úplne krajnom prípade, ak by aj Okresný úrad Trnava zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného
revíru bez splnenia zákonom stanovených podmienok, žalobcovi 2/ by v zmysle relevantných ustanovení
Správneho súdneho poriadku prináležalo právo na podanie správnej žaloby, ktorou by sa mohol
domáhať preskúmania opatrenia o evidencii zmluvy, pričom by sa súčasne mohol domáhať priznania
odkladného účinku správnej žalobe. Odvolateľ taktiež v rámci konania i v samotnom odvolaní opakovane

argumentoval tým, že na podanie žaloby bol vyzvaný zo strany samotného okresného úradu. Okresný
úrad však nekonkretizoval, aký typ žaloby mal žalobca v danom prípade zvoliť a zároveň z obsahu
vyjadrenia okresného úradu jednoznačne vyplýva, že žalobca mal napádať platnosť samotnej zmluvy
o užívaní poľovného revíru, a nie uznesení, ktoré boli na relevantnom zhromaždení vlastníkov poľovných
pozemkov prijaté. Pokiaľ ide o nepredloženie splnomocnení zo strany žalovaného v rámci súdneho

konania, žalovaný a ani intervenient nevideli jediný dôvod na predkladanie týchto listín súdu prvej
inštancie a rovnako tak ani samotnému žalobcovi 2/, nakoľko z dôvodov procesných nedostatkov žaloby
súd prvej inštancie nemohol pristúpiť k meritórnemu posúdeniu žaloby. Okresný úrad je orgánom, ktorý
má právomoc i povinnosť skúmať podmienky na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru a nie
súd,naktorýsatútoprávomocokresnéhoúradusnažilžaloboužalobcapreniesť.Žalovanýaintervenient

zdôraznili, že aj v zmysle súdnej praxe je nesporné, že absencia osobitného predpisu pri určovacej
žalobe podľa ust. § 137 písm. d) CSP je sama o sebe dôvodom na zamietnutie určovacej žaloby
v celom rozsahu a je vylúčené, aby sa súd v uvedenom prípade zaoberal vecou v jej merite. Ďalšia
mimoriadna podstatná skutočnosť, ktorá predstavovala samostatný dôvod na zamietnutie žaloby, je
nesprávne určený okruh žalovaných. Žalobca sa v rámci svojej žaloby vôbec nevysporiadal s otázkou

vysvetlenia,prečooznačilžalovanéhotak,akojeoznačenývsamotnejžalobe.Vtejtosúvislostižalovaný
a intervenient uviedli, že účastníkmi zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, určenia neplatnosti
rozhodnutí, ktorého sa žalobca domáha, boli osoby uvedené v listine prítomných, t. j. nie len žalovaný.
Ani skutočnosť, že na relevantnom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov vystupoval žalovaný
ako splnomocnenec vlastníkom podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve, nezakladá jeho pasívnu vecnú

legitimáciu, a už vôbec nie výlučnú. Pasívna vecná legitimácia svedčí práve s prihliadnutím na existenciu
nerozlučného procesného spoločenstva podľa ust. § 77 ods. 1 CSP všetkým vlastníkom poľovných
pozemkov.5. K vyjadreniu žalovaného a intervenienta sa písomne vyjadrili žalobcovia 1/, 3/ a 4/, ktorí uviedli,
že výrokom napadnutého zhromaždenia o zrušení uznesení č. 03/2016, 04/2016, 05/2016 a 06/2016
predošlého zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa konalo dňa 30.08.2016 na

notárskom úrade v Hlohovci, došlo nepochybne k zásadnému porušeniu práva žalobcu 4/ na užívanie
spoločného poľovného revíru Zelený háj Suchá a k nastoleniu stavu právnej neistoty žalobcu 4/ v jeho
práve na užívanie spoločného poľovného revíru. Je zrejmé, že v predmete žaloby ide o vyriešenie
predbežnej (prejudiciálnej) otázky, zodpovedanie ktorej podmieňuje konečné rozhodnutie správneho
orgánu vo veci zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru v prospech žalobcu 4/ podľa ust. §

137 písm. c) CSP. Namietli, že žalovaný F. G. C. nedoložil k listine prítomných plnomocenstvá osôb,
ktoré údajne zastupoval a nepredložil ich ani dodatočne v priebehu súdneho konania. Žalovaný teda
podľa nezvratných listinných dôkazov – listiny prítomných, nezastupoval nikoho, a ani on sám nebol
oprávnený sa zhromaždenia zúčastniť, pretože nie je vlastníkom poľovného pozemku. Ak žalovaný
a intervenient tvrdia, že žalovaný nebol povinný sa na zhromaždení preukázať plnomocenstvami od
vlastníkov pozemkov, potom nemohla byť a ani nebola listina prítomných vyhotovená v súlade s ust.

§ 5 ods. 5 zákona o poľovníctve. Žalobcovia 1/ a 3/ sa v danej veci žalobou o určenie neplatnosti
právneho úkonu, subsumovanou pod ustanovenie § 137 písm. d) CSP, domáhajú vyslovenia nulitnosti
napadnutého zhromaždenia a neplatnosti jeho uznesení. Podľa ich názoru niet pochýb o tom, že
právnou skutočnosťou je aj právny úkon, ktorý je právnou teóriou charakterizovaný ako tzv. subjektívna
právna skutočnosť. Ustanovenie § 137 písm. d) CSP hovorí o tom, že prípustnosť podania žaloby

o určenie právnej skutočnosti sa viaže na „vyplývanie“ takejto skutočnosti z osobitného predpisu.
Pre prípustnosť podania takejto žaloby je preto postačujúce, ak je takáto možnosť vyvoditeľná, resp.
vyplýva z osobitného predpisu. Podľa judikatúry súdov SR to znamená, že ustanovenie § 137 písm.
d) CSP neurčuje, že musí ísť o osobitnú právnu úpravu, ktorá by iba explicitne pripúšťala možnosť
podania žaloby o určenie právnej skutočnosti. Postačuje, ak prípustnosť takejto žaloby je vyjadrená

v osobitnom ustanovení implicitne. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 9Co/343/2018.

6. K vyjadreniu žalovaného a intervenienta na strane žalovaného sa písomne vyjadril žalobca 2/, ktorý
zotrval na dôvodoch svojho odvolania. Poukázal na to, že je vecou súdu, aby posúdil, či zhromaždenie

vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré bolo zvolané protiprávne, je právnou skutočnosťou /§ 137 písm.
d) CSP/ alebo právom /§ 137 písm. c) CSP/. V plnom rozsahu sa pridržal podaného odvolania a dôvod
neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré bolo konané dňa
29.11.2017, odvodzoval od skutočnosti, že žalovaný ako jediný zvolávateľ nemal legitímne a legálne
právo na zvolanie takéhoto zhromaždenia, a teda z takto zvolaného zhromaždenia nemohol vzniknúť

platný právny stav, teda platnosť uznesení, ktoré odvolateľ v žalobe napáda. Nesúhlasil s právnym
názorom, že žiadne zákonné ustanovenie neukladá zvolávateľovi povinnosť preukázať na zhromaždení
vlastníkov poľovných pozemkov, že zhromaždenie bolo zvolané v súlade s § 5 zákona o poľovníctve.
Pri prijatí takéhoto názoru by zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov mohol zvolať ktokoľvek,
kto by tvrdil, že zastupuje vlastníkov poľovných pozemkov vlastniacich najmenej 1/3 z celkovej výmery

poľovných pozemkov. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov je súkromnoprávny akt a každý
z vlastníkov poľovných pozemkov má právo dostať informáciu, či zhromaždenie je alebo nie je zvolané
platne. Odvolateľ zotrval na svojich vyjadreniach k otázke vecnej pasívnej legitimácie žalovaného.
Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že okresný úrad v rámci evidencie zmluvy o užívaní poľovného
pozemku je jediným orgánom, ktorý má právomoc a povinnosť skúmať podmienky zaevidovania

zmluvy o užívaní poľovného revíru. Podľa odvolateľa každý vlastník poľovného pozemku má právo
domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva, ktoré je chránené článkom 20 Ústavy SR. Na neplatne
zvolanom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 29.11.2017 boli prijaté žalobou
napadnuté uznesenia, ktoré zasahujú do práv vlastníka poľovného pozemku. Tieto uznesenia boli
prijaté na neplatne zvolanom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov a okresný súd napadnutým

rozsudkom tieto uznesenia konvalidoval aj napriek tomu, že žalovaný nemal legitimitu na zvolanie
takéhoto zhromaždenia. Neobstojí názor žalovaného, že okresný úrad je jediným orgánom, ktorý má
právomoc a povinnosť skúmať podmienky zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov
a právoplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru.
Jedine všeobecný súd je súd, ktorý môže zabezpečiť ochranu vlastníkovi poľovných pozemkov

v prípade, ak na neprávoplatnom zvolaní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov boli prijaté
uznesenia, ktoré sa dotýkajú vlastníka poľovných pozemkov.7. K vyjadreniu odvolateľa sa písomne vyjadrili žalovaný a intervenient, ktorí zotrvali na dôvodoch
obsiahnutých vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu 2/. Uviedli, že sa každý druh žaloby kladie
zákon osobitné kvalitatívne i kvantitatívne kritériá, ktorých splnenie je základnou procesnou podmienkou

prípustnosti, resp. úspešnosti žaloby. Úlohou súdu je skúmať splnenie týchto podmienok a na základe
záveru tohto skúmania žalobu buď pripustiť, alebo zamietnuť (prípadne odmietnuť), v žiadnom prípade
však nemožno prijať právny názor odvolateľa, že je úlohou súdu posúdiť, o aký druh žaloby sa v ktorom
konkrétnom prípade jedná, ktorý záver by prakticky umožnil preniesť úlohu žalobcu spočívajúcu na
vypracovaní žaloby a ustálení jej petitu na súd. Poukázali na to, že nepredloženie splnomocnení

oprávňujúcich žalovaného zvolať zhromaždenie vlastníkov ostatným vlastníkom nepredstavuje žiadne
porušenie žiadneho platného a účinného ustanovenia právneho poriadku. Odvolateľ uviedol, že prijatím
uznesení na relevantnom zhromaždení vlastníkov došlo k zásahu do práv vlastníkov poľovných
pozemkov, s čím sa však nemožno stotožniť, nakoľko účinnosť týchto uznesení je podmienená
zaevidovanímzmluvyoužívanípoľovnéhorevírupríslušnýmokresnýmúradom.Nakoľkokevidenciitejto
zmluvy nedošlo, nenastal žiaden právny účinok prijatých uznesení, a teda nemohlo dôjsť ani k zásahu

do práv žalobcu 2/. Na ochranu práv jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov pred prípadnou
svojvôľou zvolávateľa slúži zákonná povinnosť okresného úradu dôsledne skúmať splnenie všetkých
zákonných podmienok stanovených pre zvolanie a priebeh zhromaždenia vlastníkov. Poukázali tiež na
to, že súd prvej inštancie sa platnosťou napadnutých uznesení meritórne nezaoberal, nakoľko procesné
a kvalitatívne nedostatky žaloby neumožňovali jej pripustenie a posúdenie hmotnoprávnej otázky.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba – strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti
(§ 127, § 363 a § 365 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 38C/45/2017 je určenie neplatnosti

uznesení č. 1 až 7 obsiahnutých v notárskej zápisnici č. N 386/2017, Nz 51346/2017 zo dňa 06.12.2017
osvedčujúcej priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v katastrálnom území K., C. D.
E., J., L. M. N. v spoločnom poľovnom revíri Zelený háj Suchá, konaného dňa 29.11.2017 v Ilave, na
notárskom úrade JUDr. Márie Zimanovej, notárky v Ilave.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá, ako i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že na vec sa vzťahuje ust. § 137 písm. d) CSP, ktoré pri doterajšom
rozhodovaní nebolo použité a pre rozhodnutie veci je rozhodujúce (súd prvej inštancie ho síce

v odôvodnení svojho rozhodnutia spomenul, avšak neaplikoval), s poukazom na čo v zmysle ust. § 382
CSP vyzval strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

12. Žalobca 2/ k možnému použitiu ustanovenia § 137 písm. d) CSP uviedol, že žalobu nie je
možné subsumovať pod ustanovenie § 137 písm. d) CSP, nakoľko zo zákona o poľovníctve nevyplýva

oprávnenie vlastníka poľovného pozemku – žalobcu 2/ podať žalobu proti uzneseniam prijatým na
zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Žalobca 2/ už vo svojich vyjadreniach k žalobe navrhol,
aby súd posudzoval žalobu v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP. Žalobcovia v žalobe uviedli rozhodujúce
skutočnosti, na základe ktorých umožnili súdu, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok
analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov významných pre posúdenie rôznych otázok procesnej

povahy,akoajpreprípadnéposúdenievecisamej.Žalobcoviabolipovinnísvojnárokskutkovovymedziť,
nemuseli ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť. Je totiž vecou súdu, aby v zmysle zásady „iura novit
curia“ podal kvalifikáciu uplatneného nároku. Poukázali na to, že predmet konania (obsah žaloby) nie je
tvorený výlučne žalobným návrhom, ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami – opísaním skutkového
deja. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebný vykladať v súvislosti

so skutkovými tvrdeniami žalobcov v spore. Zo samotného petitu žaloby vyplýva, že žalobcovia
sa domáhajú určenia neplatnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do
poľovného revíru Zelený háj Suchá konaného dňa 29.11.2017 v Ilave a prísne formalisticky (iba z obsahu
petitu) bolo potom možné podriadiť danú vec pod procesný režim ustanovenia § 137 písm. d) CSP, alez obsahu samotnej žaloby tiež vyplýva, že mohlo ísť aj o žalobu v procesnom režime ustanovenia §
137 písm. c) CSP. Poukázal na to, že podľa názoru relevantnej právnej teórie žalobný návrh na určenie
právnej skutočnosti, ktorý z osobitného právneho predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný.

Pokiaľ vady žaloby nie sú odstránené, súd žalobu odmietne (§ 129 CSP), iba že pre tento nedostatok
možno v konaní pokračovať. Súd napriek nesprávnej formulácii petitu môže v konaní pokračovať, ak je
z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa žaloba týka a čo sleduje. Súd prvej inštancie mal za účelom ustálenia
predmetu konania v zmysle § 129 CSP poučiť žalobcov o vadách podanej žaloby a vyzvať ich, aby
v ním určenej lehote tieto vady odstránili. Súd prvej inštancie však takto nepostupoval. Žalobca 2/ vo

svojichvyjadreniachpredsúdomuviedol,žeurčovaciažalobajejedinýmožnýprostriedokobrany,ktorým
žalobcaakovlastníkpoľovnýchpozemkovvpoľovnomrevíryZelenýhájSuchásamôžedomáhaťobrany
proti žalovanému, ktorý zvolal zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v rozpore s ust. § 5 zákona
o poľovníctve. Ak by súd posudzoval vec len v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP, odmietol by žalobcom
právo na spravodlivosť. Žalobcovia 1/, 3/ a 4/ uviedli, že v posudzovanej veci existuje určité zákonné
ustanovenie, a to § 16 ods. zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, z ktorého obsahovej stránky možno

vyvodiť prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Poukázali na to,
že celé civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia, pričom žaloba je procesný úkon
strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu. To znamená, že za žalovaný nárok,
teda predmet prebiehajúceho súdneho konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj skutkové
odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby.

13. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného k možnému použitiu ust. § 137 písm. d) CSP uviedli,
že k použitiu citovaného ustanovenia nemajú výhrady. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci primárne
poukázali zhodne s obsahom ich spoločného vyjadrenia k odvolaniu na zmätočnosť a neurčitosť či už
odvolania, alebo samotnej žaloby, a to v otázke zvoleného typu žaloby. Zo samotného žalobného návrhu

je zrejmé, že v danom prípade išlo o žalobu podľa ust. § 137 písm. d) CSP, teda o určenie právnej
skutočnosti. Zdôraznili, že aj v zmysle súdnej praxe je nesporné, že absencia osobitného predpisu pri
určovacej žaloby podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP je sama o sebe dôvodom na zamietnutie
určovacej žaloby v celom rozsahu a je vylúčené, aby sa civilný súd v uvedenom prípade zaoberal
vecou v jej merite. Ďalšia mimoriadne podstatná skutočnosť, ktorá predstavovala samostatný dôvod

na zamietnutie žaloby, je nesprávne určený okruh žalovaných. Uviedli, že účastníkmi zhromaždenia
vlastníkov, určenie neplatnosti rozhodnutí, ktorého sa žalobcovia domáhajú, boli osoby uvedené v listine
prítomných, t. j. nie len žalovaný. Navyše účastníkmi žalobou dotknutej zmluvy o užívaní poľovného
revíru na strane prenajímateľa sú v zmysle ust. § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve vlastníci dotknutého
spoločného revíru (všetci). Ani skutočnosť, že na relevantnom zhromaždení vlastníkov vystupoval

žalovaný ako splnomocnenec vlastníkov podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve, nezakladá jeho pasívnu
vecnúlegitimáciu,aužvôbecnievýlučnú.Vprípade,ženiejeoznačenýčoilenjedinývlastníkpoľovných
pozemkov v rámci predmetného poľovného revíru, je to dôvod na zamietnutie žaloby. V tejto súvislosti
poukázal na ust. § 77 ods. 1 CSP.

14. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej

skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Žaloba o určenie neplatnosti právnych úkonov je s prihliadnutím na citované ustanovenia, ako i
na Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku vydaný vydavateľstvom C.H. Beck v roku 2016
žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, nie žalobou o určenie, či tu právo je

alebo nie je. Občiansky súdny poriadok v zmysle názorov vyvodzovaných z vtedajšej judikatúry zahŕňal v
ustanovení § 80 písm. c) obe tieto právne kategórie hovoriac o určení (ne)existencie právnych vzťahov,
pod ktoré subsumoval aj neplatnosť právnych úkonov a o určení (ne)existencie práv, pričom pri oboch
týchto právnych kategóriách vyžadoval pre prípustnosť určovacej žaloby preukázanie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Podstatný rozdiel medzi tomu uvedený v § 137 písm. c) a d)

CSP spočíva v tom, že preukazovanie naliehavého právneho záujmu, resp. predpoklad jeho danosti v
prípade, ak vyplýva priamo z osobitného predpisu sa vyžaduje len pri žalobách o určenie (ne)existencie
práva podľa § 137 písm. c) CSP. Pri žalobách o určenie právnej skutočnosti sa ustanovenie § 137 písm.
d) CSP o naliehavom právnom záujme nezmieňuje, jeho preukazovanie teda nie je pre prípustnosťtakejto určovacej žaloby podstatné. Jedinou zákonnou podmienkou jej prípustnosti je skutočnosť, že
oprávnenie (možnosť) domáhať sa určenia právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu.
Pre prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti – neplatnosti právneho úkonu nestačí, že osobitný

predpis stanovuje podmienky (ne)platnosti právneho úkonu, ale že výslovne stanovuje aj možnosť
domáhať sa určenie tejto právnej skutočnosti na súde.

17. Je síce pravdou, že výpočet druhov žalôb uvedených v § 137 CSP je len exemplifikatívny, avšak
zákon stanovil ako podmienku podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, že to musí vyplývať

z osobitného predpisu, nemožno túto podmienku ignorovať a tvrdiť, že sa jedná v tomto prípade o žalobu
sui generis, nakoľko stanovenie tejto podmienky by potom nemalo zmysel. Rovnako nemožno podanú
žalobu posudzovať súčasne v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP a § 137 písm. d) CSP, pretože je vylúčené,
aby bola žaloba súčasne žalobou v zmysle oboch citovaných ustanovení.

18. Vzhľadom na to, že žaloba o určenie neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov

poľovných pozemkov nie je žalobou prípustnou s prihliadnutím na ustanovenie § 137 písm. d) CSP, bolo
potrebné ju zamietnuť bez toho, aby sa súd zaoberal meritom veci.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z hľadiska predmetu sporu, ktorým
je určenie neplatnosti uznesení na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, pasívna legitimácia

nesvedčí len strane, ktorú žalobcovia označili na strane žalovaných, pričom aj podľa názoru odvolacieho
súdu stranami v prejednávanom spore z hľadiska vecnej legitimácie museli byť nevyhnutne všetci
vlastníci všetkých pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru. Uvedený záver vyplýva
z príslušných ustanovení zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, v zmysle ktorých o využití práva
poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného

poľovnéhorevírualebovlastnícispoločnéhopoľovnéhorevírupostupompodľa§5,tedanazhromaždení
vlastníkov poľovných pozemkov s tým, že vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci
spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej
poľovníckej organizácie, alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru (§
11 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve). Nakoľko právo hlasovať na zhromaždení vlastníkov poľovných

pozemkov majú všetci vlastníci a prípadné určenie neplatnosti prijatých uznesení na zhromaždení sa
prejaví v právnom postavení vlastníka (obnovenie práva hlasovať na prípadnom ďalšom zhromaždení
vlastníkov o tej istej otázke), stranami sporu o určenie neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení
vlastníkov poľovných pozemkov musia byť všetci vlastníci poľovných pozemkov (spoločného poľovného
revíru). V danom prípade ide vo vzťahu k stranám sporu o nerozlučné spoločenstvo, a teda ide

o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako
žalobca alebo žalovaný (§ 77 ods. 1 CSP), teda nevyhnutnosť účasti všetkých uvedených subjektov
v spore v prípade určenia neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení tak vyplýva zo skutočnosti,
že vzhľadom na spoločné práva a povinnosti, ktoré sú predmetom konania, nie je možné pripustiť, aby
stranousporunebolivšetciúčastnícidotknutéhoprávnehoúkonu,pretoženemožnopripustiť,abysporné

uznesenia boli záväzné len pre jednu skupinu vlastníkov poľovných pozemkov a pre inú skupinu nie, čo
by znamenalo, že pre tých, ktorí boli stranami sporu, v ktorom by došlo k určeniu neplatnosti uznesení, by
bol rozsudok záväzný, keďže v zmysle § 228 CSP výrok rozsudku je záväzný len pre strany sporu, resp.
pre ich právnych nástupcov, pričom pre ostatných vlastníkov poľovných pozemkov nachádzajúcich sa
v spoločnom poľovnom revíry, ktorí by stranami sporu neboli, by tento rozsudok záväzný nebol. Odvolací

súd poukazuje na to, že nutnosť účasti všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v spore tak nemusí
vyplývať z výslovného ustanovenia právneho predpisu (v tomto prípade zákona o poľovníctve), pretože
vyplýva z charakteru spoločných práv a povinností, ktoré sú predmetom sporu.

20. Pokiaľ teda žalobcovia na strane žalovaného označili len zvolávateľa zhromaždenia vlastníkov

poľovných pozemkov, na ktorom došlo k prijatiu uznesení, ktorých platnosť žalobcovia podanou žalobou
napádali, vzhľadom na predmet konania, žalobcovia neoznačili na strane žalovaných všetky pasívne
vecne legitimované subjekty, čím zabránili možnosti súdu posudzovať dôvodnosť žaloby z hľadiska
žalobcom tvrdených dôvodov neplatnosti sporných uznesení. Toto bol preto ďalší dôvod na zamietnutie
žaloby žalobcov.

21. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď
i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadnedostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované

na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v
odôvodnenísvojhorozhodnutiaprvoinštančnýsúd,tedaodvolacísúdnepovažovalzapotrebnéreagovať
špecifickou odpoveďou.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej,
ako i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie v spore úspešnému
žalovanému priznal podľa § 255 ods. 1 CSP proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému a intervenientovi na strane
žalovaného priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom
o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).