Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, September 28, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/154/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7521203113
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7521203113.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek
senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobkyne S. Z.T., I.. X.XX.XXXX,
Z. XX-XX V. F., F.. Xb, W., I. A. XXXXX zast. JUDr. Jánom Miadokom - KODAYM, IČO: 179 618 31,
Nám. SNP 2, Banská Bystrica , proti žalovanému W. Z., I.. X.X.XXXX, Z. XX-XX V. F., F.. Xb, W., I.
A. XXXXX, v spore o určenie vlastníctva , o určenie spôsobu užívania spoločného majetku, o určenie

vlastníckeho práva a spôsobu užívania spoločného majetku, a o nariadení neodkladného opatrenia, o
odvolaní žalobkyne proti uzneseniu 7C/58/2021-103 z 26.6.2021 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o uloženie povinnosti
žalovaného umožniť žalobkyni prístup k užívaniu finančných prostriedkov v sume 25.000,- USD
poukázaných na účet B. O., Z. N., Z. XX/A, č. SK 66 1100 0000 0028 1082 9426, na priamy finančný
vklad žalovaného vo výške 30.000,- eur v priebehu roka 2016 na osobný účet E. H., Z. N., Č. XX, v tejto

časti z r u š u j e uznesenie a konanie z a s t a v u j e.

V zostávajúcej zamietavej časti uznesenie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejišntancie(ďalejlen„súd“)uznesenímnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice - okolie (ďalej aj
„súd“) 14.6.2021 domáha voči žalovanému: I/ určenia, že priamy finančný vklad žalovaného 25.000,-
USD z 10.2.2016 na účet B. O., Z. Z. XX/A, N., Č.. Ú..: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX; priamy
finančný vklad žalovaného 131.000,- eur na účet žalovaného vedený v Tatra banke a. s. č.: M. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX; priamy finančný vklad žalovaného 300,- USD z 3.3.2016 na účet žalovaného
vedený v Tatra banke a. s. č.: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX; priamy finančný vklad žalovaného

30.000,-eurvpriebehuroku2019naosobnýúčetsestryžalovanéhoE.H.L..Z.,G.Z.Č.XX,N.ačiastka,
ktorú spoločnosť KOREKT PLUS s.r.o. vyplatila žalovanému v sume 37.700,- eur v období od 15.3.2016
do 23.4.2021 vyplývajúca z jednostranného písomného prísľubu žalovaného o pravidelnom vyplácaní
finančnej čiastky žalobkyni z 1.2.2018 patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( ďalej aj
„BSM“)-stránsporu, II/určenia,žežalovanýjepovinnýdo3dníodprávoplatnostirozsudkuzložiťpriamo
na účet resp. zabezpečiť prevodom na účet do úschovy Okresného súdu Košice - okolie hore uvedené

peňažné sumy alebo v rovnakej lehote umožniť žalobkyni prístup k užívaniu predmetných finančných
prostriedkov a III/ uloženia zákazu žalovanému samostatne, bez vedomia a bez predchádzajúceho
súhlasu žalobkyne nakladať s hore uvedenými finančnými prostriedkami. Žalobu skutkovo odôvodnila
tým, že strany sú občanmi Slovenskej republiky a zároveň občanmi Spojených štátov amerických,
s trvalým pobytom v USA. Manželstvo uzavreli 25.9.1988 v štáte New York v USA a aktuálne sú v
rozvodovom konaní prebiehajúcom na návrh žalobkyne na súde v USA v štáte New York pod sp. zn.

710297/20. Žalovaný v mesiaci marec 2020 opustil spoločnú domácnosť a odvtedy žijú oddelene. Z
manželstva pochádzajú dve maloleté deti, žijúce aktuálne s matkou. Za trvania manželstva nadobudlispoločný majetok, ktorého časť sa nachádza v USA a časť na území SR. Určenia vlastníctva k spoločne
nadobudnutému majetku, ktorý sa nachádza na území SR, sa domáha preto, že tento fakticky užíva
a takmer výlučne ním disponuje žalovaný, ktorý sa k ponuke žalobkyne z 19.1.2021 na uzavretie

dohody o majetkovoprávnom a finančnom vyporiadaní nevyjadril. Uviedla, že žalovaný bol spoločníkom
obchodnej spoločnosti KOREKT PLUS s.r.o., so sídlom Zlatá Idka 239, IČO: 36 601 314 v Slovenskej
republike v období od 15.3.2016 do 23.4.2021 a vlastnil 24,9 % obchodného podielu na základnom
imaní spoločnosti teda bol jej 1 vlastníkom. Žalovaný 10.2.2016 vložil 25.000,- USD na účet Petra
Valka, spoluvlastníka predmetnej obchodnej spoločnosti a svojho kamaráta, 26.2.2016 žalovaný vložil

na svoj bankový účet vedený v Tatra banke sumu 131.000,- eur, ktorá predstavuje časť z celkovo
dohodnutej ceny za odkúpenie 24,9 % obchodného podielu v obchodnej spoločnosti KOREKT PLUS
s.r.o., 3.3.2016 vložil na svoj bankový účet v Tatra banke 300,- USD. Na tento účet boli poukazované
obchodnou spoločnosťou KOREKT PLUS s.r.o. pravidelné mesačné platby od 1.300,- eur po 100,- eur.
V zmysle písomnej dohody z 1.2.2018 sa žalovaný zaviazal vyplácať žalobkyni na jej účet v Slovenskej
republike polovicu mesačnej výplaty poberanej z firmy KOREKT PLUS s.r.o. t. j. po 650,- eur mesačne,

avšak uvedený záväzok nedodržal napriek tomu, že sa tak zaviazal činiť od decembra 2018, spolu
to predstavuje 18.850,- eur a celková výška pravidelnej výplaty žalovanému 37.700,- eur. V priebehu
roku 2019 poslal priamo na účet svojej sestry E. H. zo spoločných finančných prostriedkov 30.000,-
eur. Zo spoločne nadobudnutého majetku počas trvania manželstva patriaceho do BSM tak žalovaný
výlučne užíval obchodný podiel v spoločnosti KOREKT PLUS s.r.o., išlo o obdobie od 15.3.2016 do

23.4.2021, pričom uviedol, že jeho trhová hodnota je 230.000,- eur, finančný vklad 30.000,- eur, ktorý
vložil na účet svojej sestry a finančnú čiastku 37.700,- eur, ktorá mu bola vyplatená zo spoločnosti
KOREKT PLUS s.r.o. za obdobie od 15.3.2016 do 23.4.2021, spolu finančné prostriedky v sume
297.700,- eur. Vzhľadom k tomu, že časť spoločného majetku patriaceho do BSM v uvedenej hodnote
žalovaný umiestnil resp. previedol na blízke resp. spriaznené fyzické a právnické osoby na území SR,

bez vedomia a súhlasu žalobkyne, žalobkyňa nemá možnosť tento majetok v zmysle zákona užívať
a spravovať, preto sa domáha hore uvedeného rozhodnutia. Právne žalobu odôvodnila ust. § 143, §
143a ods. 1, § 144, § 145 a § 146 Občianskeho zákonníka. S podaním žaloby vo veci samej podala
žalobkyňa aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žiadala, aby súd neodkladným opatrením
zakázal žalovanému, od momentu doručenia neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia

veci, samostatne, bez vedomia a bez predchádzajúceho súhlasu žalobkyne, nakladať so spoločnými
finančnými prostriedkami uvedenými v ods. 1 odôvodnenia a umožniť žalobkyni prístup k užívaniu
týchto finančných prostriedkov. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že medzi
stranami z hľadiska užívania a spravovania majetku a financií, ktoré predstavujú majetok patriaci do
BSM, existujú tak závažné disproporcie, ktoré na jednej strane absolútne znevýhodňujú žalobkyňu a na

druhej strane absolútne zvýhodňujú žalovaného, čo svedčí o skutočnosti, že medzi stranami dlhodobo
existujú pomery, ktoré je potrebné dočasne upraviť vydaním neodkladného opatrenia. Žalovaný vedome
porušuje práva žalobkyne na rovnaké užívanie resp. spravovanie spoločného majetku, financií, ktoré
nadobudli počas trvania BSM. Konanie vo veci samej môže trvať dlho a zo strany žalovaného ide o
dlhodobé porušovanie resp. nerešpektovanie jej práv. Vzhľadom k uvedenému má za to, že je nutné

neodkladne dočasne upraviť pomery strán navrhovaným neodkladným opatrením. Právne návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila ust. § 324 ods. 1, § 325 a § 330 ods. 1 a ods. 2
C.s.p. Súd , vychádzal pri rozhodovaní z tej skutočnosti, že na strane žalobkyne aj žalovaného je cudzí
prvok, keďže obaja majú bydlisko v USA a podľa tvrdenia žalobkyne občianstvo Slovenskej republiky
a zároveň občianstvo Spojených štátov amerických, pri posudzovaní právomoci slovenských súdov na

prejednanie veci, po zistení, že medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými neexistuje
bilaterálna ani multilaterálna zmluva, ktorá by upravovala právomoc alebo rozhodné právo vo vzťahu
k určeniu vlastníckeho práva a k rozhodovaniu pri nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich
z bezpodielového spoluvlastníctva, vychádzal z ust. zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je podľa § 37, ak ďalej nie je

ustanovené inak, právomoc slovenských súdov daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh ( žaloba), má
na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok, a
žalobkyňa tvrdí, že strany sporu majú majetok patriaci do ich BSM nachádzajúci sa na území Slovenskej
republiky, a to peňažné prostriedky zložené na účtoch v bankách. Vychádzajúc z § 324 ods. 1, §
325 ods. 1, ods. 2 písm. c), d), § 329 ods. 2 a § 330 ods. 1 C.s.p. , urobil záver, že neodkladné

opatrenie je procesným inštitútom, ktorého účelom je neodkladná úprava pomerov medzi stranami,
pokiaľ nemožno spravodlivo požadovať, aby táto úprava bola vykonaná až meritórnym rozhodnutím vo
veci samej. Základnou podmienkou pre aplikáciu tohto inštitútu je preukázanie potreby bezodkladnej
úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením. Poukázal na to, že žalobkyňa v návrhu nanariadenie neodkladného opatrenia túto potrebu bezodkladnej úpravy pomerov neosvedčila, neuviedla
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladne dočasne upraviť pomery strán navrhovaným
neodkladným opatrením. V podanom návrhu žalobkyňa tvrdí, že ide o dlhodobý stav, časť prevodov

žalovaný uskutočnil ešte v roku 2016, a je zrejmé, že doposiaľ predmetný stav akceptovala. Zdôraznil,
že skutočnosť, že strany sporu sú v rozvodovom konaní, sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia. Naviac uviedol, že v časti o uloženie povinnosti žalovanému
umožniť žalobkyni prístup k užívaniu finančných prostriedkov na účtoch tretích osôb , je navrhované
neodkladné opatrenie nevykonateľné. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobkyne na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol. O trovách neodkladného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí vo veci
samej (§ 262 ods. 1 C.s.p.).

3. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa.

4. Poukázala na to, že zamietavé rozhodnutie samosudkyne o nariadení neodkladného opatrenia

považuje za nezákonné a nesprávne z dôvodu, že toto rozhodnutie bolo vydané na základe ničím
nepodloženého tvrdenia samosudkyne, na základe nesprávneho vyhodnotenia predložených dôkazov,
resp. úplnej absencie hodnotenia dôkazov predložených žalobkyňou v podanom návrhu, na základe
nezákonnej a nesprávnej interpretácie a aplikácie skutkových a právnych okolností zo strany sudkyne.
Tvrdila, že rozhodnutie je vydané v rozpore s čl. 2 ods. 1, 2, a 3 C.s.p. a v rozpore s čl. 15 , že bolo

vydané v rozpore s jej legitímnym očakávaním na poskytnutie včasnej, účinnej a efektívnej ochrany
práv zo strany súdu, tzn. v rozpore princípmi právnej istoty. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
je podľa jej názoru len veľmi všeobecné, stručné a nedostatočné, tzn. že napadnuté rozhodnutie
bolo vydané v rozpore s § 215 C.s.p. a najmä v rozpore s § 220 ods. 2 C.s.p. Nedostatky ktorými
podľa názoru žalobkyne trpí rozhodnutie samosudkyne spôsobujú stav, že odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia ako aj samotné rozhodnutie je nepresvedčivé. Ničím nepodložené tvrdenie spočíva v tom,
že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa súdu nepreukázala, neosvedčila
a neuviedla skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potreby neodkladne dočasne upraviť pomery strán
navrhovaným neodkladným opatrením. Toto tvrdenie je v priamom rozpore s obsahom a odôvodnením
podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Ďalšie nepodložené a úplne nesprávne tvrdenie

spočíva v tom, že ak podľa tvrdenia žalobkyne v návrhu ide o dlhodobý stav (užívania majetku a
financií patriacich do BSM) a časť prevodov žalovaný uskutočnil ešte v roku 2016, je podľa názoru
súdu zrejmé, že žalobkyňa doposiaľ predmetný stav akceptovala . Podľa názoru žalobkyne ide o
úplne nepodloženú úvahu a dedukciu, ktorá je v rozpore so skutočným stavom veci. Žalobkyňa daný
stav veci nikdy neakceptovala a naopak, ihneď ako získala potrebné, relevantné dôkazy, vyvolala

rozvodové konanie v USA a po zabezpečení si potrebných podmienok vyvolala súdne konanie podanou
žalobou aj na Slovensku. Žalobkyňa sa nikdy nestotožnila s tým, že žalovaný flagrantne, jednostanne vo
svoj prospech užíva spoločne nadobudnutý majetok počas trvania manželstva. Z hľadiska podmienok
nariadenie neodkladného opatrenia je v zmysle zákonnej úpravy relevantný aktuálny stav a nie stav
minulý. Nesprávne vyhodnotenie predložených písomných dôkazov, resp. úplná absencia hodnotenia

dôkazov predložených žalobkyňou v podanom návrhu spočíva v tom, že v napadnutom uznesení úplne
absentuje hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak ako to vyplýva z § 191 a nasl. C.s.p. V podanom
návrhu žalobkyňa na rozdiel od súdu v rozsahu 9 strán relevantným spôsobom popísala rozhodujúce
skutkové a právne okolnosti , k čomu predložila relevantné písomné dôkazy, ktoré dostatočným
spôsobom preukazujú naliehavosť poskytnutia právnych ochrany zo strany súdu a z ktorých podľa

jej názoru jednoznačne vyplýva potreba naliehavo a bezodkladne upraviť pomery medzi žalobkyňou
a žalobcom tak , ako to vyplýva z ust. §324 a nasl. C.s.p. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia žalobkyňa neodôvodňovala len prebiehajúcim rozvodovým konaním medzi stranami sporu,
ale najmä a predovšetkým popisom skutkových vecí a predložením relevantných dôkazov a naliehavou
potrebou odstrániť existujúci protiprávny stav týkajúci sa spravovania a užívania majetku patriaceho do

BSM nadobudnutého počas trvania manželstva žalobkyne so žalovaným (viď čl. 3, 4, 5 a 6 podanej
žaloby). Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovala zákonnými dôvodmi
a predpokladmi, predovšetkým, potrebou bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami.
Nezákonná a nesprávna interpretácia skutkových a právnych okolností zo strany súdu spočíva v
tom, že podľa súdu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potrebu bezodkladnej úpravy

pomerov neosvedčila, neuviedla skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladne dočasne
upraviť pomery strán neodkladným opatrením. Z podaného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a z priložených písomných dôkazov je podľa názoru žalobkyne zrejmé a jednoznačné, že
osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a uviedla všetky relevantné skutočnosti, tzn. že bolisplnené všetky zákonom stanovené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, tak ako to
v podanom návrhu požaduje žalobkyňa a ako to vyplýva z ust. § 325 ods. 1 C.s.p. Zamietnutím
podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd jej odmietol poskytnúť primeranú, včasnú

a účinnú ochranu jej práv a odmietol bezodkladne upraviť pomery medzi žalobkyňou a žalobcom,
ktoré sú jednostranne výhodné v prospech žalovanej strany a ktoré žalobkyňa bez pomoci súdu
nie je schopná odstrániť a dosiahnuť vyvážený právny stav. Interpretácia založená na nesprávnom
tvrdení samosudkyne, že žalobkyňa doposiaľ daný stav veci akceptovala a preto logicky môže daný
(protiprávny) stav pretrvávať naďalej, nakoľko nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a

z tohto dôvodu má žalobkyňa logicky čakať až na meritórne rozhodnutie súdu v tejto veci, je podľa
názoru žalobkyne úplne nesprávne a neakceptovateľné. Námietka súdu spočívajúca v nevykonateľnosti
navrhovaného neodkladného opatrenia v časti o uloženie povinnosti žalovanému umožniť žalobkyni
prístup k užívaniu finančných prostriedkov na účtoch tretích osôb je podľa jej názoru riešiteľná uznaním
časti žalobného návrhu a zamietnutím zostávajúcej časti. Žalobkyňa následne návrh v časti petitu
neodkladného opatrenia č. 2 vzala späť a nový petit neodkladného opatrenia č. 2 mal znieť nasledovne:

Súd určuje, že žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto neodkladného opatrenia umožniť
žalobkyni prístup k užívaniu finančných prostriedkov, k finančným prostriedkom v sume 131 000,- Eur,
ktorú žalovaný priamym finančným vkladom dňa 26.02.2016 vložil na svoj bankový účet pod názvom Z.
W. vedený v Tatra banke, a.s. č. M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, priamy finančný vklad žalovaného
v sume 300,- USD zo dňa 03.03.2016 zložený priamo na účet žalovaného vedený v Tatra banke, a.s.

č. M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX; v sume 37 700,- Eur v období od 15.03.2016 do 23.04.2021,
ktorá vyplýva z jednostranného písomného prísľubu žalovaného o pravidelnom vyplácaní finančnej
čiastky žalobkyni zo dňa 01.02.2018. Navrhla rozhodnutie zmeniť , podanému návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovieť alebo ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitýverejnýzáujem)prejednalodvolaniežalobkynezrozsahuvyplývajúcomz§380ods1.,2C.s.p.a
v súlade s § 370 ods. 1, 2 C.s.p. (ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie

žaloby nepripustí a ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,
odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.) pripustil späťvzatie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v časti o uloženie povinnosti žalovaného umožniť žalobkyni prístup
k užívaniu finančných prostriedkov v sume 25.000 USD poukázaných na účet B. O., Z. N., Z. XX/A, č.
M. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na priamy finančný vklad žalovaného vo výške 30.000,- eur v

priebehu roka 2016 na osobný účet E. H., Z. N., Č. XX, v tejto časti zrušil uznesenie a konanie zastavil a
v zostávajúcej zamietavej časti uznesenie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil ako vecne správne, lebo
súd vec správne právne posúdil, odôvodnenie uznesenia je presvedčivé a správne, na dôvody ktoré
odvolací súd v celom rozsahu odkazuje a s ktorými sa aj stotožňuje.

6. Odvolanie žalobkyne je nedôvodné.

7. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia tak , ako to vyplýva z § 324 a nasl. C.s.p. a z toho dôvodu návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

8. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a naň v celom rozsahu
poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia k odvolacím
námietkam žalobkyne odvolací súd dodáva:

9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami písm. d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo

znášala.

11. Z vyššie citovaných ustanovení, z ktorých je potrebné vychádzať ako aj zo samotnej podstaty
neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie má upravovaťpomery účastníkov konania iba predbežne (dočasne), že jeho účelom má byť dočasné zabezpečenie
ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov, a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany
a predpokladom jeho nariadenia je: 1. osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným predbežným

opatrením poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov
alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k
predmetu konania vo veci samej. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne
a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej

súvislosti. Z dočasného charakteru tohto neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením
nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo
veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že
bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Pred
nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí

nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi a či zásah do práv dotknutého
účastníka je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených
záujmov. V prejednávanej veci nie sú naplnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia, bez splnenia ktorých nemožno návrhu na jeho nariadenie vyhovieť. Žalobkyňa neosvedčila,
žejetunebezpečenstvobezprostrednehroziacejujmy,prípadne,žeexistujeobava,žebyvýkonsúdneho

rozhodnutia bol ohrozený a teda, že bez okamžitej úpravy pomerov budú ich práva ohrozené.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, keď vychádzal
z tej skutočnosti, že žalobkyňa sama v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdila, že
ide o dlhodobý stav a že časť prevodov žalovaný uskutočnil ešte v roku 2016, že predmetný stav

akceptovala, že okrem iného aj podľa názoru odvolacieho súdu to svedčí o tej skutočnosti, že
žalobkyňa neosvedčila, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keďže ňou uvádzaný
stav trvá od roku 2016, pritom v čase rozhodovania odvolacieho súdu od uvedeného údajného
konania žalovaného uplynula doba piatich rokov, ktorá skutočnosť sama o sebe nesvedčí o potrebnosti
predbežnej úpravy a nevyhnutnosti tejto úpravy súdom formou nariadenia neodkladného opatrenia, že

v prejednávanej veci by žalobkyňa osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov,
respektíve osvedčenia obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, keďže tento stav je dlhodobý,
ktorý nevyžaduje bezprostrednú a rýchlu úpravu, aj keď len dočasnú úpravu pomerov strán sporu.
Okrem iného je potrebné prisvedčiť záverom súdu prvej inštancie, že skutočnosť, že strany sporu
sú v rozvodovom konaní, sama o sebe nie je dôvodom na navrhované neodkladné opatrenie a

na jeho nariadenie, pričom zo samotných vyjadrení žalobkyne vyplynulo, že strany sporu nie sú
právoplatne rozvedení, sú naďalej manželia, že ich manželstvo nebolo rozvedené a že ich bezpodielové
spoluvlastníctvo naďalej trvá. Je potrebné , okrem iného poukázať na tú skutočnosť, že podľa Obč. zák.
- § 144 veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhrádzajú aj
náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

13. Podľa § 145 ods. 2 Obč. zák. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a
povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

14. Z vyššie cit. zák. ust. vyplýva, že súdnym rozhodnutím , pokiaľ strany sporu sú manželmi a ich

manželstvo nebolo právoplatne rozvedené, ich bezpodielové spoluvlastníctvo nezaniklo, nemôže súd
zakázať žalovanému ako druhému manželovi, aby nakladal so spoločnými finančnými prostriedkami a
zároveň, lebo veci, ktoré sú v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, medzi ktoré patria aj spoločné účty a
financie, užívajú obaja manželia spoločne a z právnych úkonov týkajúcich spoločných vecí sú oprávnení
a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. V prípade, ak by došlo k nezhode ohľadom užívania

spoločných vecí, prichádza do úvahy aplikácia § 146 Obč. zák.

15. Podľa § 146 Obč. zák. ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich
z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

16. Ide o prípad, ak medzi manželmi môže nastať nezhoda (napríklad manželia sa nemôžu dohodnúť ,
na čo sa majú vynaložiť spoločné úspory) , ak nemožno vzniknutú dohodu odstrániť zmierlivou
cestou, rozhodne o sporných právach alebo povinnostiach na návrh niektorého z manželov súd.
Takéto usporiadanie vzájomných rozporov manželov nemožno predbežne vyriešiť spôsobom, akýnavrhuje žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale až rozhodnutím vo veci samej
súd rozhodne o úprave ich vzájomných práv. Žalovaný má ako manžel žalobkyne právo nakladať
so spoločnými finančnými prostriedkami, lebo z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú

oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

17. Z uvedených dôvodov bolo potrebné uznesenie v zostávajúcej zamietavej časti ako vecne správne
potvrdiť.

18. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

19. Výsledok hlasovania- pomer hlasov 3 hlasy za ( § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).