Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719202079
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6719202079.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Y. Q., nar. XX. XX.

XXXX,trvalebytomB.XXX,XXXXXB.,B..Č.Y.P.J..J.XXX/X,XXXXXE.,občanSR,právnezastúpený
spoločnosťou ŠKODA LEGAL, s. r. o., IČO: 47 244 259, Jarabinková 17563/2C, 921 09 Bratislava -
mestská časť Ružinov, proti žalovanej: R. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B.,
občan SR, právne zastúpená Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská
Bystrica, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd v y p o r i a d ú v a BSM sporových strán nasledovne:

-do výlučného vlastníctva žalobcu súd prikazuje osobné motorové vozidlo zn. KIA CEED, rok výroby
2012, VIN C., ev. č. Q.,
-do výlučného vlastníctva žalovanej súd prikazuje nehnuteľnosť a to byt č. XX vo vchode č. X, na X.
poschodí, v obytnej budove so súp. číslom XXX, postavenej na parc. registra „C“, parc. číslo XXXX/X a
parc. č. XXXX/XX, druh pozemkov jednotne pre všetky vyššie uvedené parcelné čísla: zastavaná plocha
a nádvorie, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, príslušenstve, zariadeniach
domu vo veľkosti 8245/186695 - in. Byt s výmerou 84,25 m2 pozostáva z 3 obytných miestností a

príslušenstva. Príslušenstvom bytu je kuchyňa, chodba, WC, kúpeľňa, balkón a pivnica. S vlastníctvom
bytu je spojené aj spoluvlastníctvo spoločných častí, ktorými sú obvodové múry, strecha, chodby,
priečelia, vstupy schodištia, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie, ktoré
sú nevyhnutné pre jeho podstatu a bezpečnosť a spoločných zariadení bytu, ktorými sú rozvodňa, STA,
bleskozvody, existujúce kanalizačné, elektrické, telefónne, teplonosné domové prípojky a to aj v prípade,
ak sú umiestnené mimo domu a slúžia domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza príslušenstva a
pozemkov - zapísaných Okresným úradom Q., Katastrálny odbor pre okres Q., obec Q., k. ú. X. B. a
vedených na LV č. XXX - parc. registra „C“, parcelné čísla:

-XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvorie o výmere 242 m2,
-XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvorie o výmere 243 m2,
-XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvorie o výmere 97 m2,
-XXXX/XX, druh pozemku: orná pôda o výmere 1674 m2,
-XXXX/XX, druh pozemku: orná pôda o výmere 121 m2,
-XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvorie o výmere 174 m2,
pričom veľkosť ideálneho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach,

príslušenstve a pozemkoch účastníkov tejto dohody je 8245/186695 - in v pomere k celku,
evidované Okresným úradom Q., katastrálny odbor na LV č. XXX a LV č. XXX pre k. ú. X. B., obec B.,
okres Q..

II/ Na vyrovnanie podielov je žalovaná p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 9.200,-- € v lehote do 90
(deväťdesiat) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.III/ Na vyrovnanie záväzku zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX - úver na bývanie uzavretý
medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a stranami sporu dňa 29. 03. 2016 je žalovaná p o v i n n á zaplatiť
žalobcovi sumu 633,15 € v lehote do 90 (deväťdesiatich) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV/ Na vyrovnanie záväzku zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX - spotrebiteľský úver,
uzavretý medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcom dňa 09. 11. 2016, je žalovaná p o v i n n á
zaplatiť žalobcovi sumu 3.726,02 € v lehote do 90 (deväťdesiatich) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V/ Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 03. 05. 2019 žalobu, v ktorej žiadal, aby súd vyporiadal BSM
sporovýchstránporozvodemanželstva.DoBSMoznačilakoaktívanehnuteľnosťatobytč.XX,vchodč.
X na X. poschodí, nachádzajúci sa v obytnej budove súp. č. XXX, postavené na označených parcelách,
vrátanespoluvlastníckehopodielunaspoločnýchčastiach,príslušenstveazariadeniachdomu oveľkosti

8245/186695-in, evidované na LV č. XXX a XXX Okresným úradom Q., katastrálny odbor pre k. ú.
X. B., obec B., okres Q.. Hodnotu nehnuteľnosti označil na 23.300,-- € (znalecký posudok banky pri
čerpaní splátkového úveru). Ďalej označil hnuteľnú vec - OMV zn. Kia Ceed, rok výroby 2012 v hodnote
4.200,-- €. Do BSM zaradil aj pasíva a to Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX - úver na
bývanie, uzavretý medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a sporovými stranami dňa 29. 03. 2016. Výška

úveru bola 18.630,-- €, konečná splatnosť úveru pripadla na 25. 03. 2041. Ku dňu podania žaloby je
zostatok úveru vo výške 16.908,82 €. Úver bol poskytnutý na zakúpenie nehnuteľnosti, t. j. bytu. Ďalej
označil Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX - spotrebiteľský úver, uzavretý medzi Slovenskou
sporiteľňou, a. s. a žalobcom dňa 09. 11. 2016. Výška úveru bola 13.000,-- €, splatná na 8 rokov, t. j.
konečná splatnosť úveru je 25. 11. 2024. Zostatok úveru ku dňu podania žaloby činí 9.837,76 €. Úver

bol použitý na zakúpenie motorového vozidla a na rekonštrukciu spoločného bytu. Žalobca sa pokúsil o
vyporiadanie BSM dohodou, žalovanej poslal návrh dohody prostredníctvom e-mailu, avšak žalovaná sa
vyjadrila tak, že má iné starosti. Telefonicky, prípadne SMS kontakt so žalovanou nie je možný, nakoľko
žalovaná so žalobcom odmieta komunikovať takýmto spôsobom. Žalobca v súvislosti s nevyporiadaním
BSM má pomerne veľké problémy, po zaplatení výživného na maloleté deti a splátok úverov, žalobcovi

nezostávajú takmer žiadne finančné prostriedky na živobytie. Žalobca navrhol vydať súdu rozsudok,
podľa ktorého do výlučného vlastníctva žalovaného (pozn. súdu - správne žalobcu) sa prikazuje osobné
motorové vozidlo, žalobca nadobúda do výlučného vlastníctva: zlatú obrúčku, zlatý prsteň, strieborná
retiazka s krížikom, skrutkovač Makyta. Žalovanej sa prikazuje do výlučného vlastníctva označená
nehnuteľnosť a kompletné vybavenie bytu - zariadenie obývacej izby, spálne, detskej izby, kuchyne

vrátane spotrebičov, kúpeľne, vstupnej chodby cca v hodnote 5.000,-- €. Na vyrovnanie majetkovej
hodnoty je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi 5.800,-- €, čo je hodnota polovice zaplatených splátok
na splátkovom úvere a na úvere na bývanie a to v splátkach po 50,-- € mesačne, vždy k 25-temu dňu
príslušného mesiaca. Ďalej je žalovaná povinná na vyrovnanie majetkovej hodnoty zaplatiť žalobcovi
2.500,-- € ako polovicu hodnoty vybavenia bytu, v mesačných splátkach po 50,-- € mesačne, vždy k 25-

temu dňu v mesiaci. Žalobca ďalej navrhol, aby zvyšok spotrebného úveru zo dňa 09. 11. 2016 uhradili
obe strany v splátkach každý v 1, t. j. 92,97 € vždy k 25-temu dňu v mesiaci až do úplného zaplatenia
úveru. Vyporiadanie nehnuteľnosti - bytu žalobca navrhoval za podmienky, že sa žalovaná bezodkladne
zamestná a do 6-tich mesiacov od právoplatnosti rozsudku bude uhrádzať pravidelnú mesačnú splátku
po 84,42 € na príslušný splátkový účet v Slovenskej sporiteľni. Výlučným vlastníkom nehnuteľnosti sa

žalovaná stane až nadobudnutím účinnosti vkladu do katastra, ktorý nastane po právoplatnosti zmeny v
Zmluve o splátkovom úvere a to takej, že žalobca bude ako dlžník z tejto zmluvy vypustený. V prípade,
že sa žalovaná omešká čo len s jednou splátkou alebo sa nezamestná, uvedená nehnuteľnosť sa stane
predmetom predaja a z výťažku z predaja bude splatený splátkový úver na bývanie a zo zvyšku predaja
bude čiastočne uhradený splátkový úver z 09. 11. 2016.

2. Po doručení žaloby sa žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu k žalobe vyjadrila tak,
že nesúhlasí so všetkými skutočnosťami uvádzanými žalobcom. K nehnuteľnosti - bytu žalovaná
uviedla, že túto nadobudli formálne na základe kúpnej zmluvy, avšak pôvodným úmyslom vlastníkov
nehnuteľnosti, rodičov žalovanej, bolo tento byt darovať výlučne dcére, t. j. žalovanej. Dôkazom

toho je Darovacia zmluva zo dňa 25. 02. 2005, kde sú overené podpisy darcov aj obdarovanej.Žalobca však rodičov žalovanej presvedčil, že je nutné uzavrieť kúpnu zmluvu kvôli vyplateniu úveru.
Finančné prostriedky na kúpnej zmluve však predávajúcim nikdy neboli vyplatené. Finančné prostriedky
poskytnuté bankou nikdy neboli použité na vyplatenie kúpnej ceny predávajúcim. Spoločné financie

po celú dobu spravoval len žalobca a žalovanej obmedzoval prístup s tým, že sú to len jeho finančné
prostriedky. Žalovaná nikdy nedostala odpoveď, na čo boli spoločné finančné prostriedky z úveru
poskytnuté, nemohla otvárať obálky o výpisoch z účtu, ktoré zneli len na meno žalobcu. Z uvedeného
možno konštatovať, že manželia reálne do BSM žiadnu nehnuteľnosť nenadobudli. K osobnému
motorovému vozidlu žalovaná nesúhlasí so zostatkovou cenou 4.200,-- €, podľa jej vedomosti, obdobné

motorové vozidlá sa predávajú na internete od 5.800,-- do 8.000,-- €, t. j. priemerná hodnota auta
je minimálne 7.000,-- €. Čo sa týka zariadenia bytu, toto nespadá do BSM, pretože toto zariadenie
bolo hradené výlučne z finančných prostriedkov, ktoré žalovanej darovali jej rodičia a brat. Žalobcom
uvádzané veci - šperky a skrutkovač Makyta mali byť predmetom daru a teda nepatria do BSM a nie
sú predmetom konania. Čo sa týkalo pasív a to úveru na bývanie na základe zmluvy zo dňa 29. 03.
2016, tieto finančné prostriedky neboli použité na kúpu bytu, žalovaná má vedomosť o úhrade dlhu

nájmu na byt 3.000,-- €, doplatenie kúpnej ceny druhého auta 4.000,-- €, o účele použitia ostatných
prostriedkov z úveru vo výške 11.000,-- € nemá vedomosť. Tieto neboli použité na pokrytie nákladov
na domácnosť, ani spoločné výdavky manželov. Bolo by potom v priamom rozpore s dobrými mravmi,
aby žalovaná uhrádzala polovicu dlžnej sumy. Čo sa týkalo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 09.
11. 2016 vo výške 13.000,-- €, o tomto žalovaná nemala vedomosť, žalobca urobil právny úkon bez

jej súhlasu a keďže s nejedná o bežné hospodárenie, tento záväzok zaväzuje výlučne žalobcu a
nepatrí do masy BSM. Žalovaná považuje za spravodlivé, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do jej
vlastníctva, pretože v ňom žalovaná žije spolu s maloletými deťmi, ďalej žiadala, aby súd prihliadol na
to, že pôvodný úmysel predávajúcich rodičov žalovanej bolo nehnuteľnosť darovať výlučne žalovanej,
žalovaná väčšinu trvania manželstva zabezpečovala obstarávanie spoločnej domácnosti, nepretržitú

starostlivosť o rodinu, o tri maloleté deti, a napokon na skutočnosť, že k rozvratu manželstva došlo
v dôsledku dlhodobo udržiavaného mimomanželského pomeru žalobcu a správanie žalobcu viedlo u
žalovanej k ťažkým psychickým problémom, ktoré sa podpísali pod jej zdravie, v dôsledku čoho má
sťaženú možnosť zamestnať sa. Uvedené následky naďalej u nej pretrvávajú a majú vážny dopad na
hospodárenie a finančnú situáciu jej rodiny, čo nie je v súlade s dobrými mravmi, pokiaľ by súd na túto

skutočnosťpriurčovanívyrovnávaciehopodieluneprihliadol.Pretožalobcovivtomtoprípadeneprináleží
vyrovnávací podiel z predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaná súhlasila s tým, aby do vlastníctva žalobcu
bolo prikázané motorové vozidlo a žalobca bol zaviazaný vyplatiť žalovanej polovicu hodnoty vozidla
titulom vyrovnávacieho podielu. Rovnako žalovaná považuje za spravodlivé, aby žalobcovi bol prikázaný
zostatok úveru na bývanie.

3. K vyjadreniu žalovanej žalobca v písomnom podaní uviedol, že navrhovanú nehnuteľnosť nadobudli
rodičia žalovanej v roku 2002, pretože v tomto byte bývali a byty patrili JRD B.. Vlastník sa rozhodol
predať byty do osobného vlastníctva pôvodným obyvateľom za zostatkovú hodnotu cca 65.000,-- Sk.
To znamená, že v tom období žalobca a žalovaná nemohli sami odkúpiť predmetný byt a tak sa

dohodli s rodičmi žalovanej, že oni im ten byt prenechajú a žalobca finančné prostriedky na odkúpenie
bytu čiastočne zarobil a čiastočne si požičal od známych a rodinných príslušníkov. Tieto finančné
prostriedky odovzdal nevlastnému otcovi žalovanej a tento kupovaný byt vyplatil JRD B.. Hoci žalovaná
predložila Darovaciu zmluvu z roku 2005, žalobca poukázal na to, že až do roku 2015 rodičia žalovanej
neurobili žiaden úkon, ktorý by smeroval k návrhu na vklad na príslušnom katastrálnom úrade a teda

k nadobudnutiu vlastníckeho práva výlučne žalovanou. Počas celé toto obdobie žalobca a žalovaná v
byte bývali, investovali do rekonštrukcie bytu nemalé finančné prostriedky. Už v roku 2008 na základe
hypotekárneho úveru vo výške 210.000,-- Sk sa prerobili okná a došlo ku kompletnej rekonštrukcii
obývačky. O finančné zabezpečenie rodiny sa staral výlučne žalobca, ktorý pracoval a aj splácal úvery.
V roku 2013 došlo k refinancovaniu hypotekárneho úveru a teda navýšeniu finančných prostriedkov

kvôli rekonštrukcii bytu, časť finančných prostriedkov bola použitá na bežný chod rodiny z dôvodu, že
sporové strany mali dve maloleté deti a žalovaná pracovala výlučne v období od 2/2008 do 3/2009, 2x
po pol roku v Kúpeľoch Dudince a nakoniec v období 4/2017 do 2/2019, z čoho jeden rok bola PN. Na
finančné zabezpečenie rodiny tak v podstate neprispievala a celé finančné zabezpečenie zostávalo na
žalobcovi. Dňa 07. 12. 2015 po vzájomnej dohode sporových strán a rodičov žalovanej došlo k uzavretiu

kúpnej zmluvy, pričom 04. 01. 2017 vkladom č. XXXX/XX došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva
stranami sporu. Pokiaľ žalovaná uvádza, že na zariadenie bytu boli použité výlučne finančné prostriedky,
ktoré žalovaná získala darom od rodičov a jej brata, žalobca toto tvrdenie popiera, pretože všetky
spotrebiče do kuchyne boli zakupované z úveru, na chladničku boli zapožičané finančné prostriedkymatkou žalovanej, avšak žalobca jej tieto finančné prostriedky vrátil v sume 100,-- € a ostatné splatil
v hotovosti, rekonštrukcia obývačky bola financovaná z poskytnutého úveru. Čestné vyhlásenie brata
žalovanej pána N.Š. o zakúpení manželskej postele, ktorú daroval žalovanej sa nezakladá na pravde,

pretože v roku 2006 žalobca pracoval vo Francúzsku, kde zarobil asi 50.000,-- Sk a po návrate na
Slovensko kompletne rekonštruovali spálňu aj detskú izbu, pričom matka žalobcu zakúpila deťom ako
dar dve postele do detskej izby. K námietkam ohľadne pasív žalobca uviedol, že po navýšení úveru na
sumu 18.630,-- € boli finančné prostriedky použité tak, že čiastka 9.505,77 € - vyplatenie splátkového
úveru z predchádzajúceho obdobia, čiastka 2.352,-- € vyplatenie splátkového úveru z predchádzajúceho

obdobia, čiastka 2.463,-- € vyplatenie splátkového úveru z predchádzajúceho obdobia - to všetko
vyplácala banka. Zostatok 4.198,63 € bol vyplatený na účet žalobcu. Táto suma bola použitá na kúpu
nábytku 150,-- €, spotrebičov do kuchyne 550,-- € a suma 3.500,-- € bola použitá na splatenie dlhov a
bežný chod domácnosti. To znamená, že všetky finančné prostriedky boli použité na splatenie úverov,
ktoré manželia nadobudli počas trvania manželstva a teda za ne zodpovedali spoločne a nerozdielne
ako aj na bežný chod rodiny. Nie je pravdou, že by žalovaná nemala možnosť byť informovaná o pohybe

finančných prostriedkov na účte, pretože cez mobilný telefón boli zasielané informácie o pohyboch
na účte a žalovaná mala dispozičné právo k účtu žalobcu. Čo sa týkalo splátkového úveru z 09. 11.
2016, úver bol použitý na kúpu motorového vozidla vo výške 5.547,97 €, splatenie staršieho úveru
od spoločnosti CFH vo výške 2.321,85 € a ostatné finančné prostriedky vo výške 5.130,-- € boli
použité na rekonštrukciu bytového jadra. O tomto splátkovom úvere bola žalovaná informovaná. Aj

keď tento právny úkon bol urobený len jedným z manželov, zaväzuje oboch spoločne a nerozdielne a
teda patrí do masy BSM. Žalobca v ďalšom namietal dôvody, pre ktoré žalovaná žiadala vyporiadať
nehnuteľnosť, pričom nenamietal okolnosť, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do vlastníctva žalovanej.
Poukázal však na to, že pokiaľ žalovaná tvrdila, že sa starala o deti a domácnosť, po dovŕšení 3 roku
veku každého dieťaťa mohla nastúpiť do zamestnania, avšak počas trvania 17-tich rokov manželstva

pracovala v priemere 3 roky, takže zabezpečenie rodiny po finančnej stránke bolo výlučne na pleciach
žalobcu. V tej súvislosti žalobca naopak považoval za spravodlivé, aby súd zostatok úveru na bývanie
prikázal žalovanej. V takom prípade žalobca nepožaduje od žalovanej vyrovnávací podiel z predmetnej
nehnuteľnosti a tak nemožno od neho spravodlivo požadovať vyrovnávací podiel k zostatku úveru.
Žalobca taktiež poprel obsah čestných vyhlásení predložených žalovanou, nakoľko sa nezakladali na

pravdivých skutočnostiach. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol vydať rozsudok, ktorým by súd do
výlučného vlastníctva žalobcu prikázal osobné motorové vozidlo, zostatok splátkového úveru z 09. 11.
2016. Zároveň by žalovanú zaviazal povinnosťou do 60-tich dní od právoplatnosti rozsudku, uhradiť mu
na vyrovnanie podielov 3.726,-- € ako polovicu z finančných prostriedkov poskytnutých zo splátkového
úveru zo dňa 09. 11. 2016. Ďalej žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vydať hnuteľné veci, ktoré

nepatria do masy BSM. Navrhol do výlučného vlastníctva žalovanej prikázať nehnuteľnosť - byt a
zostatok úveru - úver na bývanie. Zároveň žalovaná nadobudla do výlučného vlastníctva hnuteľný
majetok a to kompletné vybavenie bytu. Vyrovnávací podiel z nehnuteľnosti žalovaná nie je žalobcovi
povinná vyplatiť, vyrovnávací podiel z úveru na bývanie žalobca nie je žalovanej povinný vyplatiť.
Žalovaná je povinná ďalej vyplatiť žalobcovi vyrovnávací podiel z hnuteľného majetku a to zariadenia

bytu vo výške 2.500,-- €.

4. K vyjadreniu žalobcu žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že zotrváva na svojom
stanovisku vo vzťahu k posúdeniu nehnuteľnosti. Má zato, že zmluvné strany len simulovali uzavretie
kúpnej zmluvy a reálne šlo o darovanie bytu žalovanej zo strany jej rodičov. Poukázali na právne

posúdenie podľa § 41a ods.2 OZ, v zmysle ktorého ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak zodpovedá vôli účastníkov a sú splnené všetky jeho náležitosti. Preto žiadala, aby
súd pri vyporiadaní prihliadol na to, že kúpnou zmluvou bolo zastreté darovanie nehnuteľnosti rodičmi
žalovanej. Žalovaná poprela obsah čestného vyhlásenia D. L., ktoré predložil žalobca, považovala ho len
za účelové a s darovaním alebo kúpou bytu nemá žiaden súvis. Rovnako zotrvala na svojom stanovisku

ohľadne hodnoty motorového vozidla, ako aj na svojom stanovisku, že zariadenie bytu nespadá do masy
BSM, súčasne spochybnila žalobcom stanovenú hodnotu zariadenia na výšku 5.000,-- €, pre prípad, že
by súd toto zariadenie vyporiadaval ako BSM. Rovnako zotrvala na svojom stanovisku k vyporiadaniu
pasív, ako aj na svojom návrhu o konečnom vyporiadaní BSM.

5.Zaúčelomustáleniapredmetusporuaurčeniaďalšiehopostupuvovecisúdvovecinariadilpredbežné
prejednanie sporu na 20. 11. 2019. Strany na žiadosť súdu poskytli nasledujúce vyjadrenia:
1/ k nehnuteľnosti - byt, žalobca navrhol tento prisúdiť do výlučného vlastníctva žalovanej v zostatkovej
hodnote 23.300,-- € s tým, že nežiada polovicu hodnoty podielu na vyrovnanie, avšak žiadal, aby tobolo zohľadnené pri vyporiadaní úverov. Právny zástupca žalovanej súhlasil so zaradením bytu do BSM,
aj s prikázaním do výlučného vlastníctva žalovanej, nenamietal zostatkovú hodnotu nehnuteľnosti. Pri
vyporiadavaní tejto položky žiadal prihliadnuť na okolnosti nadobudnutia bytu z hľadiska zásluhovosti,

rovnako aj pri prípadnom vyporiadaní vo vzťahu k úverom,
2/ k zariadeniu bytu sudkyňa uviedla, že pokiaľ žalovaná popiera zaradenie tejto položky do masy
BSM, jedná sa o spornosť medzi tvrdeniami strán a je na žalobcovi, aby konkretizoval túto položku a
preukázal, čo patrí do BSM. Žalobca sa na to vyjadril, že ak by táto položka mala brániť dohode, v tomto
smere vie ustúpiť,

3/ osobné motorové vozidlo - obe strany nerozporovali, že je súčasťou BSM a súhlasili s prikázaním
do výlučného vlastníctva žalobcu, žalobca zotrval na zostatkovej hodnote 4.200,-- €, žalovaná na sume
7.000,-- €, k čomu doložila výpisy z inzercie. Žalobca bol vyzvaný na preukázanie zostatkovej hodnoty
motorového vozidla,
4/ sudkyňa konštatovala, že v rámci tzv. širšieho vyporiadania BSM sa bude zaoberať aj spoločným
úverom - úverom na bývanie a spotrebiteľským úverom uzavretým výlučne žalobcom ako dlžníkom,

- k hypotekárnemu úveru žalobca uviedol, že prvotný úver bol uzavretý v Slovenskej sporiteľni v rokoch
2007/2008, z dôvodu poklesu úrokových sadzieb došlo následne k jeho refinancovaniu, v roku 2016
k opätovnému refinancovaniu. Finančné prostriedky z úverov boli použité postupne na rekonštrukciu
bytu a na splácanie predchádzajúcich úverov. Jednalo sa aj o úvery, ktoré si bral z nebankoviek, ktoré
finančné prostriedky boli investované na rekonštrukciu bytu. Toho času od rozvodu manželstva spláca

tento úver výlučne sám, rovnako ho splácal počas trvania manželstva, kedy žalovaná uhradila cca dve
splátky. Žiadal, pokiaľ byt bude prisúdený do vlastníctva žalovanej, aby prevzala zostatok úveru a na
vyrovnanie mu uhradila polovicu splátok, ktoré uhradil od právoplatnosti rozvodu manželstva. Žalovaná
namietala, že finančné prostriedky z úveru nešli do spoločnej domácnosti, ale boli použité na výlučný
majetok žalobcu. Sudkyňa konštatovala spornosť tvrdení a vyzvala strany na predloženie dôkazov a na

vyčíslenie navrhovaného vyporiadania,
- spotrebný úver - žalobca uviedol, že finančné prostriedky boli čiastočne použité na kúpu motorového
vozidlaačiastočnenarekonštrukciubytu.Pôžičkabolauzavretávýlučnenajehomeno,pretožeonjediný
v rodine mal príjem. Pokiaľ mu bude vozidlo priznané do vlastníctva, je ochotný zvyšok úveru doplatiť,
žiadal však uvedené zohľadniť pri vzájomnom finančnom vyrovnaní. Žalovaná zotrvala na námietke, že

uvedená položka nepatrí k vyporiadaniu BSM, jedná sa o výlučný dlh žalobcu a finančné prostriedky
použil pre vlastné potreby. Sudkyňa konštatovala spornosť tvrdení strán a vyzvala strany na preukázanie
svojich tvrdení. Zároveň sudkyňa v zmysle sudcovskej koncentrácie podľa § 153 C. s. p. uložila obom
stranám uznesením zo dňa 20. 11. 2019 pri nariadení termínu pojednávania, v lehote do 24. 01. 2020
doručiť súdu, prípadne aj protistrane doplňujúce skutkové vyjadrenia v zmysle záverov predbežného

prejednania sporu, ako aj dôkazy alebo návrhy dôkazov s poučením, že na neskôr uvedené skutočnosti
a dôkazy súd nemusí prihliadnuť.

6. Žalobca v doplňujúcom písomnom vyjadrení vzniesol dôkazné návrhy na preukázanie svojich
tvrdení ohľadne okolnosti nadobudnutia nehnuteľnosti a okolnosti nadobudnutia zariadenia bytu, o aké

zariadenie bytu sa konkrétne jedná, bližšie nešpecifikoval. Na preukázanie hodnoty OMV predložil
vyjadrenie obchodnej spoločnosti Autokavos, s. r. o. K pasívam - úver na bývanie žalobca dodal, že
zostatok hypotekárneho úveru k 22. 01. 2020 bol vo výške 16.522,80 € a od rozvodu manželstva uhradil
13 splátok po 84,42 €, spolu 1.097,46 €. Finančné prostriedky z tohto úveru boli použité na vyplatenie
predchádzajúcich úverov a pôžičiek vyplácané priamo bankou v celkovej výške 14.320,77 € a zostatok

vo výške 4.198,63 € použili na kúpu spotrebičov, nábytku a čiastočnú rekonštrukciu bytu, ako aj na
bežný chod domácnosti, čo vedel čiastočne zdokladovať. Spotrebiteľský úver bol použitý na splatenie
úveru za kúpu vozidla vo výške 5.547,97 €, splatenie predchádzajúceho úveru 2.321,85 € a to priamo
bankou a zostávajúce finančné prostriedky 5.130,-- € boli použité na rekonštrukciu bytového jadra, čo
vie čiastočne preukázať výpismi z účtu, časť položiek však bola uhrádzaná v hotovosti. Zostatok úveru k

22. 01. 2020 je vo výške 8.855,21 €, od rozvodu manželstva uhradil 13 splátok po 186,03 €, t. j. celkom
2.418,39 €.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedkov, oboznámením listinných
dokladov a zistil nasledujúci stav veci.

8. Žalobca na pojednávaní uviedol k okolnostiam nadobudnutia bytu, že so žalovanou na začiatku
manželstva bývali u jeho starej matky a rodičia žalovanej bývali v uvedenom byte. Po rodinnej tragédii
sa z bytu odsťahovali a následne sa tam nasťahovali oni ako manželia. Jednalo sa o družstevný byt. Včase možnosti odkúpenia tohto bytu rodičmi žalovanej ako posledných nájomníkov, im prispeli na toto
odkúpenie. Žalobca mal sám na vkladnej knižke úspory, čo mu šetrili rodičia od detstva cca 5.000,--
až 6.000,-- Sk, rodičia žalobcu poskytli čiastku 10.000,-- až 15.000,-- Sk, sestra žalobcu poskytla cca

15.000,-- Sk a jej kamarátka im požičala čiastku 25.000,-- Sk podľa predloženého čestného prehlásenia
(čl. 154). Zostatková cena bytu v tom čase bola 65.000,-- až 70.000,-- Sk, či niečo priplácali aj svokrovci,
si už s odstupom času nepamätal. Tvrdil však, že všetky tieto peniaze odovzdal svokrovcom a následne
oni odkúpili byt do svojho osobného vlastníctva. Ak by v tom čase chceli oni s manželkou odkúpiť byt,
museli by zaplatiť trhovú cenu, preto sa takto dohodli. Reálne od roku 2002 však v byte bývali ako rodina,

platili poplatky za bývanie a byt rekonštruovali. V roku 2008 vzali úver, ktorý znel na jeho meno s tým,
že sa zakladal byt so súhlasom svokrovcov. Tento úver sa neskôr refinancoval v roku 2015 alebo 2016
a vtedy to chceli dať do poriadku a tak sa podpísala kúpna zmluva. Je pravdou, že kúpna cena reálne
vyplatená nebola, pretože sa zohľadnilo to, čo poskytovali svokrovcom v čase, keď oni odkupovali byt.
Žalobca poukázal na to, že počas trvania manželstva zarábal prakticky iba on, preto rekonštrukcia bytu
savykonávalaztohtopríjmu,prípadnezpôžičiek,avšakžalovanáovšetkomvedela.Kpríčinámrozvratu

manželstva žalobca uviedol, že podľa jeho názoru, manželstvo bolo spočiatku dobré, avšak dochádzalo
k hádkam najmä kvôli peniazom, keďže pracoval len on. Manželka vždy vydržala v zamestnaní len
krátko a tvrdila, že chyba je v zamestnávateľovi, v kolegoch, vo vedúcom. Časom to v manželstve
prestalo klapať a aj po intímnej stránke a postupom času stratil chuť to riešiť. Vo februári 2018 došlo k
udalosti, kedy manželka zjedla lieky spolu s alkoholom a to pred deťmi a následne bola hospitalizovaná

v psychiatrickej nemocnici. Uviedla mu, že to urobila kvôli nemu, lebo je voči nej chladný, avšak už 6
rokov predtým aj ona sama sa voči žalobcovi správala chladne a postupom času on stratil chuť byť voči
nej milý. Po návrate z nemocnice jej povedal, že pokiaľ to, čo urobila, urobila pred deťmi, tak v jeho
očiach poklesla ako manželka aj ako matka, pretože milujúca osoba by toto neurobila. V máji 2018 ho
manželka po incidente vyhodila z bytu a tak šiel bývať ku svojej sestre, v decembri 2018 na základe jeho

návrhu bolo manželstvo rozvedené. K mimomanželskému pomeru žalobca uviedol, že to bol len jeden z
príbehov, ktoré manželka rozprávala vo svojom okolí. Pred rozvodom manželstva boli obaja zamestnaní
u jedného zamestnávateľa, kde on robil už 12 rokov, mal priateľské vzťahy s kolegami a aj sa kamarátsky
správal ku kolegyniam, čo mu však manželka vykrikovala, že má s nimi pomer. Poprel, že by mal počas
manželstva akýkoľvek mimomanželský pomer. Je však pravdou, že asi 1 a pol roka pred rozvodom sa

snažil o záchranu manželstva najmä kvôli deťom, keďže mali malého syna. Chcel nájsť radu, t. j. ženský
pohľad a tak sa o tom rozprával s jednou kolegyňou, ktorá sama mala doma problémy a naopak sa
spytovala na jeho mužský pohľad. V jej rodine sa neskôr stala tragédia, kedy sa jej manžel zastrelil,
vtedy ho žalovaná začala obviňovať, že to bolo kvôli nim, že je vrah a vulgárne sa začala vyjadrovať aj na
adresu tejto kolegyne. Až po rozvode s touto kolegyňou nadviazali bližší vzťah, začali spolu chodiť a dňa

03. 07. 2020 uzavreli manželstvo, žijú v spoločnej domácnosti. Z tohto vzťahu nepochádza žiadne dieťa,
ani neočakávajú narodenie dieťaťa. K okolnosti pristúpenia k spotrebiteľskému úveru vo výške 13.000,--
€ žalobca uviedol, že kupovali auto zn. Kia cez AAA Auto, kde zložili akontáciu vo forme protihodnoty
doterajšieho vozidla a zvyšok kúpnej ceny cca 5.000,-- až 6.000,-- € sa mal uhradiť v splátkach, bol tam
však vysoký úrok. Preto sa bol informovať v Slovenskej sporiteľni o možnostiach, kde mu bol poskytnutý

výhodnejší úver vo výške 13.000,-- €. Z toho uhradil zostatkovú hodnotu auta ako aj spoločné úvery,
ktoré mali na domácnosť a zostatok bol použitý na prerábku jadra, o tomto manželka vedela. Úver bol
vyplatený na jeho účet, ku ktorému mala dispozičné právo aj žalovaná, dispozičné právo jej zrušil až v
roku 2018, keď odišiel z domu. Vyplácaný bol úver od spoločnosti Consumer Finance Holding vzatý na
bežný chod domácnosti, kde bol taktiež vyšší úrok, preto po získaní tohto spotrebiteľského úveru bol

vyplatený. Či sa jednalo o spoločný úver, si už presne nepamätal, avšak určite to spoločne so žalovanou
riešili. Kúpu auta riešil s najstarším synom a aj po konzultácii s manželkou šli vybrať konkrétne auto.
Zostatok financií z tohto úveru bol použitý na rekonštrukciu bytového jadra, pričom niektoré položky
uhrádzal aj v hotovosti, k čomu už na tento čas doklady nemá. Časť financií bol použitý aj na bežný chod
domácnosti, či už na benzín do auta, v januári 2017 sa dokončievala kuchyňa, kde podľa účtu uhrádzal

čiastku 385,-- €. Poukázal na to, že v danom čase bol zamestnaný iba on a tak im nevychádzali finančné
prostriedky či už na splatenie nájmu alebo nákup potravín a takýmto spôsobom vykrývali nedostatok
finančných prostriedkov, čo aj manželke hovoril, ona však len mykla plecom. K hypotekárnemu úveru
žalobca uviedol, že po prvý krát brali úver v roku 2008 cca vo výške 200.000,-- Sk. Tieto financie boli
použité na plastové okná na byte, niečo cez 100.000,-- Sk a zvyšok bol použitý na chod domácnosti.

Dlžníkom na zmluve bol výlučne žalobca, pretože žalovaná nemala žiaden príjem a tak nemohla byť
účastná zmluvy. Zmluva bola výhodne uzavretá na 30 rokov a splátky splácal žalobca zo svojho príjmu.
Na úver bol založený aj byt so súhlasom svokrovcov ako vtedajších majiteľov. Po uplynutí času dostali
ponuku z banky na refinancovanie úveru, s čím súhlasili a úver sa navýšil cca o 1.500,-- až 2.000,-- €,ktoré im boli vyplatené. Zvyšok peňazí bol použitý na splatenie predchádzajúceho úveru. V tom čase
prerábali byt, kedy sa prerábala detská izba vrátane nábytku a mohli sa kupovať aj skrine do spálne.
Druhý krát bol úver refinancovaný v roku 2016 a bol navýšený na čiastku 18.000,-- € s tým, že suma

9.500,-- € bola použitá na splatenie predchádzajúceho úveru a iných úverov z nebankoviek, zvyšok
vo výške 4.198,63 € mu bol vyplatený na účet. Tieto financie boli použité na prerábku obývačky, kedy
sa komplet robili podlahy, plafón, steny, vypínače, svetlá, kupovalo sa zariadenie do obývačky, o čom
má doklady - výpisy z účtu, avšak niečo sa platilo aj v hotovosti. Čo sa týkalo samotnej rekonštrukcie
bytu, v roku 2008 sa ako prvé menili okná, neskôr bol zarábať v zahraničí, zarobenú čiastku 50.000,--

Sk použili na prerábku spálne, kedy sa robili komplet podlahy, steny, kupovali sa postele. Neskôr pri
prvom refinancovaní hypotéky prerobili detskú izbu a pri druhom refinancovaní prerábali obývaciu izbu,
následne pri spotrebnom úvere sa prerábalo jadro a kuchyňa. On sám pred uzavretím manželstva nemal
žiadne vlastné úvery.

9. Žalovaná na pojednávaní vypovedala, že po uzavretí manželstva so žalobcom šli bývať k jeho starej

matke, v tom čase on bol na vojne a stará matka jej nastavila také pravidlá, že sa tam nedalo bývať. V
ich rodine došlo k udalosti, na základe čoho jej rodičia šli bývať do domu starej matky a do bytu rodičov
sa nasťahovali oni ako rodina. S ich súhlasom na vlastné náklady robili výmenu okien a je pravdou, že
sa to financovalo cez pôžičku, čo mohlo byť cca 82.000,-- Sk. Táto pôžička sa neskôr refinancovala a jej
rodičia sa zaručili týmto bytom. Keď sa mal úver opätovne navyšovať, aby to nemuseli rodičia vybavovať,

dohodli sa na kúpnej zmluve, kde bola stanovená kúpna cena 2.000,-- €. V zmluve je uvedené, že
peniaze boli vyplatené na ruku, rodičom sa však nič nevyplácalo. Oni povedali, že im majú dať peniaze,
keď budú mať. Avšak táto čiastka im nikdy nebola vyplatená napriek tomu, že podľa bodu 2 kúpnej
zmluvy, ak sa peniaze nevyplatia, kúpna zmluva sa ruší. Žalovaná poprela, že by im bola poskytnutá
pôžička 15.000,-- Sk od sestry žalobcu. Raz im poskytla pôžičku 5.000,-- Sk na zaplatenie dlhu na

elektrine v byte starej matky žalobcu, avšak jej to do mesiaca vrátili tak, že otec žalovanej im poskytol
peniaze na vrátenie tejto pôžičky. Zo strany rodiny žalobcu počas trvania manželstva nemali žiadnu
pomoc ani do domácnosti, ani v starostlivosti o rodinu. Byt odkupovali jej rodičia za sumu cca 60.000,--
Sk, pričom mali vlastné peniaze a niečo si sami požičiavali, ale nie od nich, ani od žalobcu, ani od jeho
rodiny. Prvotné zariadenie bytu financovali z čiastky 20.000,-- Sk, ktoré žalovaná dostala od svojej matky

zo sporenia na vkladnej knižke. Keď boli vo finančnej tiesni, vždy im finančne vypomáhala matka alebo
otčim, zo strany rodiny žalobcu nebola žiadna finančná pomoc. Tak isto pri rekonštrukcii bývania jej
matka dala peniaze z poistky, ktorú jej šetrila a to 1.600,-- € na prerábku obývačky. Pokiaľ žalobca riešil
nejaké úvery, týkalo sa to áut, ktoré postupne zakupoval a neskôr aj na prerábku jadra. Za auto sa platilo
cca 7.000,-- až 8.000,-- € a jadro stálo cca 2.000,-- €, toto prerábali svojpomocne. Počas manželstva

mali spoločný účet a väčšinu výdavkov uhrádzal žalobca. Na byte však boli dlžoby. Počas manželstva
má vedomosť o pôžičke na okná, ktorá sa postupne refinancovala. Žalobca počas manželstva riešil
rôzne úvery ohľadom kúpy auta a to opakovane, avšak s peniazmi narábal iba on. Keď sa ho na to
pýtala, dochádzalo k hádkam. Nemala vedomosť o tom, že by si brali pôžičky na financovanie nákladov
na domácnosť, pretože ohľadne financií jednal hlavne žalobca. Počas trvania manželstva bola aj ona

zamestnaná a to po narodení detí cca 3 mesiace v Jednote, potom 2x po pol roku robila v Liečebnom
ústave E., privyrábala si aj rôzne brigádnicky, robila aj v zariadení C. R.. Posledné roky robila na píle
a toho času je zamestnaná v Kúpeľoch E. na zmluvu od septembra 2020 do konca tohto roka. Čo sa
týkalo manželstva, žalovaná uviedla, že počas manželstva boli pekné chvíle, boli aj hádky. Problém
však nastal vtedy, keď si žalobca našiel milenku. Toto sa dozvedela až neskôr, že ju mal už od roku

2014. Dozvedela sa to od ľudí tesne po pokuse o samovraždu. Keď nastupovala do zamestnania, kde
ju žalobca tlačil, nastali problémy. Lekár jej neodporučil nástup do práce zo zdravotných dôvodov, avšak
žalobca na tom trval, preto v apríli 2017 do zamestnania nastúpila. Boli so žalobcom zamestnaní u toho
istého zamestnávateľa. Následne v máji alebo v júni 2017 jej žalobca vykričal, že mu v práci zničila
vzťah, o čo sa malo jednať, jej však nepovedal. Odvtedy boli hádky, žalobca bol neustále podráždený

a nevysvetlil jej, čo sa deje. Bol voči nej odmeraný, odmietal komunikovať, čo pociťovala ako psychické
deptanie. V spálni si neustále vypisoval SMS-ky, neskôr z výpisu zistila, že sa jednalo opakovane o
SMS-ky pre jednu osobu, o ktorej tvrdil, že s ňou nič nemá. Od ľudí sa dozvedela, že ho bolo vídať s inou
ženou. Vo februári 2018 sa pokúsila o samovraždu a skončila v PN Hronovce. Neskôr sa dozvedela, že
sa mal dohodnúť s lekárom, aby tam bola dlhšie, avšak na základe pomoci iných sa odtiaľ o dva týždne

dostala. Keď prišla domov, tak jej vykričal, že tam nebude bývať, odišla bývať k matke a po návrate do
domácnosti sa k nej žalobca opäť takto správal. V máji 2018 došlo k incidentu, kedy sa naťahovali o
kľúče od auta, keďže tam mala aj ona a deti svoje veci, a keď on nevedel ako ich má dostať, uhryzol ju
do prsníka a následne odišiel. Ona šla na ošetrenie na pohotovosť. Tvrdil, že ide k sestre porozmýšľať onich. Neskôr podal návrh na rozvod manželstva. Čo sa týka rozpadu manželstva, hoci je spravidla chyba
u oboch, hlavným dôvodom rozpadu ich manželstva žalovaná považuje, že si žalobca našiel milenku.
Zrejme chceli zostať spolu a takto to vyriešili. Aj partner jeho súčasnej manželky spáchal samovraždu,

zastrelil sa. K okolnostiam úverov žalovaná uviedla, že mala vedomosť o úvere na bývanie, z ktorého
sa financovali okná a následne došlo k refinancovaniu. Ako sa však naložilo so zvyškom finančných
prostriedkov, to nevedela, pretože s peniazmi nakladal výlučne žalobca. Keď sa ho pýtala, tvrdil, že
platil šeky a iné. Čo sa týka rekonštrukcie bytu, robili len čiastočnú rekonštrukciu bytu a napríklad okolo
elektriny im pomáhal otčim zdarma, ktorý aj zabezpečil veľa materiálu. Obývačka sa prerábala cca v roku

2016, na čo boli použité finančné prostriedky z jej poistky. Kúpeľňa a kuchyňa mohla stáť cca 2.000,--
€, na čo prispel R. X. sumou 1.000,-- €, ktorý im dal financie do domácnosti, pretože vedel, že chcú
prerábať kuchyňu, jedná sa o jej kmotra. Matka žalobcu v tom čase dala pre vnúčatá čiastku 500,-- €,
ktorá bola tiež použitá na prerábku kuchyne. Čo mal žalobca ušetrené pred vstupom do manželstva,
tieto peniaze boli použité na svadbu. Keď sa jednalo o rekonštrukciu spálne, pri zakúpení zariadenia
jej brat bol v Kanade, ktorý na to posielal peniaze. Pri detskej izbe sa prerábala iba podlaha za 200,--

€, postele poskytla matka žalobcu a skrine v detskej izbe zostali pôvodné po jej rodičoch. K finančným
prostriedkom zo spotrebiteľského úveru vo výške 13.000,-- € uviedla žalovaná, že časť týchto financií
sa použila na auto, o čom vedela a o zvyšku žalobca uvádzal, že platil rôzne, ale čo konkrétne, na to jej
odmietol odpovedať, či ho kontroluje. Túto zmluvu ona nepodpísala, vybavoval si to on sám. Ku kúpe
auta žalovaná uviedla, že na prvé auto dávala matka žalobcovi čiastku 1.000,-- € a výslovne uviedla, že

to dáva len jemu. On však chcel časom iné auto a tak kupoval auto cca za 3.000,-- €, ktoré však nebolo
dobré, tak ho vrátil a potom kupoval iné auto cez AAA a následne zabezpečil súčasné auto. Nevedela
o tom, že by jeho rodina niečo iné doplácala. Čo sa týkalo financovania domácnosti, o domácnosť a
rodinu sa starala ona, prispievala aj finančne, či už pôrodným, materskými dávkami. Podľa jej názoru
fungovali ako bežná rodina, kde manžel zarábal a ona vychovávala deti, spočiatku aj robila nákupy, keď

však sa hádali kvôli tomu, kde sa míňajú peniaze, robil nákupy aj manžel, venoval sa deťom a tvrdil, že
je hrdý na to, ako ona vychovala deti.

10. Svedkyňa F. Y. - matka žalovanej uviedla, že s manželom dostali družstevný byt, v ktorom bývali ako
rodina. Následne nastala situácia, kedy sa museli nasťahovať k jej matke, ktorá ochorela a byt nechali

dcére, pretože potrebovali bývanie, pretože stará matka žalobcu ich vyhodila. Po zrušení družstva
odkupovali tento byt spolu s manželom za čiastku 60.000,-- Sk, pričom časť týchto financií mali vlastné
a časť si požičiavali od jej brata. Žiadne financie od žalobcu alebo jeho rodiny na odkúpenie bytu
neobdržali. Byt pôvodne chceli darovať dcére, ale žalobca s tým nesúhlasil, pretože ho chcel prerábať a
tak byt prepísali na nich obidvoch. V kúpnej zmluve bola uvedená kúpna cena za byt vo výške 2.000,--

€, pretože sa jednalo o cenu, ktorú aj oni platili za odkúpenie bytu. Kúpna cena dohodnutá v zmluve
im však nikdy nebola vyplatená, dohodli sa tak, že im bude vyplatená, keď budú mať, doposiaľ im nič
nezaplatili a tak svedkyňa vyslovila žiadosť, aby im byt vrátili, pretože v zmluve bola dojednaná možnosť
odstúpenia od zmluvy pri nezaplatení kúpnej ceny. Je pravdou, že spolu s manželom žiaden právny
úkon doposiaľ v tomto smere nevykonali. K otázke finančného hospodárenia sporových strán počas

manželstva sa svedkyňa vyjadrila tak, že keď potrebovali peniaze, z ich strany išla pomoc, t. j. poskytli im
pôžičku, ktorú im následne vrátili. V akej konkrétnej finančnej situácii boli, do toho sa však ona nestarala.
Ohľadne rekonštrukcie predmetného bytu mala vedomosť, že mali prerábať kúpeľňu, o inom nevedela,
naotázku,činatotoajoniprispievali,uviedla,žemávedomosťotom,žesibraliúver.Svedkyňapotvrdila,
že aj žalobca im pomáhal, či už v záhrade alebo pri chorobe, keď vozil manžela autom, nežiadal za

to nič, na druhej strane im však aj oni pomáhali. Od svojej dcéry sa dozvedela, že príčinou rozpadu
manželstva mala byť nevera zo strany žalobcu. Pokiaľ ona vedela, žili tak, že o domácnosť a výchovu
detí sa starala dcéra, ktorá bola doma, mali spolu 3 deti a žalobca zarábal. Pokiaľ kupovali obývačku, to
bolo z peňazí z poistky, ktoré ona sporila pre dcéru, mali od nich aj chladničku. Je pravdou, že jej syn,
t. j. brat žalovanej bol v Kanade a aj jej posielal nejaké peniaze, či z týchto dávala niečo aj žalovanej,

na to si už nepamätala.

11. Svedkyňa J. Z. - matka žalobcu uviedla, že v čase, keď sa svatovci odsťahovali do rodinného domu,
ponúkli žalobcovi a žalovanej, aby šli bývať do ich družstevného bytu. Ten však bolo treba odkúpiť a
prišiel za ňou syn, t. j. žalobca, aby im finančne pomohli. V tom čase mu šetrila životnú poistku, ktorú

zrušila a mali nejaké peniaze aj oni, nejaké peniaze mala aj jeho sestra a požičiavala im aj sestrina
kamarátka. Takto peniaze zozbierali, svedkyňa ich dala synovi na odkúpenie bytu. Syn jej povedal, že
tieto peniaze dal svokrovcom do rúk, ona však osobne pri tom nebola. Vedela však, že byt sa odkúpil a
žalobca a žalovaná tam bývali. Svedkyňa uviedla, že z ich strany im pomáhali ako sa dalo, po svadbekupovala obývaciu stenu, neskôr kupovala válendy deťom, keď povyrástli. Synovi dala staršie auto a
neskôr mu pomohla pri zabezpečení kúpy iného auta, keďže syn ju žiadal, aby mu v tom pomohla, dala
mu z ušetrených peňazí, čo šetrila pre vnúčatá 1.500,-- €. Aj keď prerábali byt a syn ju žiadal, či by im

vedela pomôcť, u svatovcov im dávala 500,-- € na prerábku kuchyne s tým, že 100,-- € malo byť pre
malého a zbytok na kuchynskú linku. Predmetný byt videla aj pred rekonštrukciou, aj po rekonštrukcii a
videla, že mali prerobenú kuchynskú linku, obývačku, kde mali nové veci ako sedačka, obývacia stena,
zníženéstropy,kúpeľňaapodobne.Čosatýkalofinančnéhohospodáreniasporovýchstránaprípadných
pôžičiek, o tomto sa veľmi nerozprávali, pretože sa ani veľmi nenavštevovali, nakoľko bývalá nevesta

ich veľmi nemusela. Svedkyňa vedela, že syn pracoval a jeho manželka bola skôr doma.

12. Podľa čiastočných výpisov z LV č. XXX a č. XXX, pre okres Q., obec B., k. ú. X. B., sú sporové strany
evidované ako spoluvlastníci v spoluvlastníckom podiele 1/1, nehnuteľností a to stavby a bytu č. XX vo
vchode č. X na X. poschodí, ako aj spoluvlastníci pozemkov v podiele 8245/186695-in. Nehnuteľnosti
nadobudli na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 02. 12. 2015, kde predávajúcimi boli Y. Š. s manželkou.

13. Podľa predloženého technického preukazu je žalobca evidovaný ako držiteľ osobného motorového
vozidla zn. Kia Ceed, ev. č. Q..

14. Podľa Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 29. 03. 2016, uzavrela Slovenská sporiteľňa ako banka

a žalobca a žalovaná ako dlžníci zmluvu, na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť im úver vo
výške 18.630,-- €, ako úver na bývanie, účel v súvislosti s nehnuteľnosťou. Dlžník sa zaviazal úver vrátiť,
zaplatiť úroky. Bolo dojednané splácanie úveru v mesačných splátkach po 84,42 € mesačne, vždy do
25-teho dňa v kalendárnom mesiaci, od prvej splátky 25. 04. 2016 v počte 300 splátok, s konečnou
splatnosťou úveru dňa 25. 03. 2041. V článku 2 bolo dojednané, že banka poskytuje dlžníkovi úver

na účel uvedený v základných podmienkach, predmetom ktorého je nehnuteľnosť a to byt (ktorý je
predmetom vyporiadania v tomto konaní), úver bude ďalej použitý na vyplatenie záväzkov: splátkový
úver SLSP s aktuálnym zostatkom 9.505,77 €, splátkového úveru v inej banke v aktuálnom zostatku
2.352,-- €, splátkového úveru v inej banke v aktuálnom zostatku 2.463,-- €. Žalobca doložil výpis z
internetu zo dňa 30. 04. 2019 o prehľade úveru, kde zostatok istiny činí 16.908,82 €.

15. Podľa Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 09. 11. 2016 uzavretý medzi Slovenskou sporiteľňou, a.
s. a dlžníkom Y. Q. - žalobca, sa banka zaviazala poskytnúť dlžníkovi splátkový úver vo výške 13.000,--
€, spotrebný úver na čokoľvek. Dlžník sa zaviazal úver vrátiť a zaplatiť úroky. Bolo dojednané splácanie
úveru v splátkach po 185,94 € mesačne, vždy 25-teho dňa v kalendárnom mesiaci od 25. 12. 2016 v

počte splátok 96, konečná splatnosť úveru 25. 11. 2024. K tomu žalobca doložil výtlačok z internetu k
30. 04. 2019, kde zostatok istiny činí 9.837,76 €.

16. Žalobca doložil výpis zo svojho osobného účtu, kde preukázal splátky oboch úverov za obdobie od
12/2018 do 4/2019 (čl. 34 až 38).

17. Žalobca doložil doklad o zostatkoch úverov k 22. 01. 2020 výpisom z internetu (čl. 221), kde výška
spotrebného úveru na čokoľvek je - 8.855,21 €, úveru na bývanie - 16.522,80 €.

18. Podľa potvrdenia spoločnosti Autokavos, s. r. o. Krupina, k ohodnoteniu auta Kia Ceed zo dňa

23. 01. 2020 bolo uvedené, že po ohliadnutí a vyskúšaní auta Kia Ceed, VIN C., rok výroby 2012 je
ponúkaná výkupná cena 4.900,-- €. Právny zástupca žalovanej spochybnil tento dôkaz, nakoľko sa
nejedná o spoločnosť, ktorá by sa zaoberala oceňovaním vozidiel. Žalovaná k hodnote vozidla doložila
výpis inzercie k motorovým vozidlám zn. Kia Ceed, ročník 2012 (čl. 175), kde sa cena inzerátov pohybuje
v sumách 7.000,-- €, 7.100,-- €. Právny zástupca žalobcu namietol uvedený dôkaz, nakoľko ním nie je

preukázaná hodnota konkrétneho vozidla tak, ako bolo vykonané dôkazom žalobcu.

19. Žalovaná predložila ako dôkaz čestné vyhlásenia R. X. - kmotra žalobkyne, ktorý dňa 09. 06. 2019
prehlásil, že televízor a sumu 1.000,-- € daroval deťom E., I. a Z. Q., peniaze boli použité na prerábku
kuchyne. Čestné prehlásenie E. Q., spoločného syna účastníkov konania, ktorý dňa 09. 06. 2019 čestne

prehlásil, že 500,-- € darovala J. Z. na oslave 2. narodenín mladšieho brata svojim vnúčatám a tieto
peniaze boli použité na prerábku kuchyne, čestné prehlásenie F. Y. - matky žalobkyne zo dňa 09. 06.
2019 o tom, že zakúpili chladničku a darovali ju dcére, o tom, že našetrila na vkladnej knižke sumu
700,-- €, ktoré darovala dcére na zakúpenie skríň do bytu. Čestné prehlásenie matky žalovanej zo 04.12. 2018 (čl. 80), ktorá prehlásila, že od mája toho roku finančne pomáha dcére a keďže čerpala z úspor,
žiadala dlžnú sumu vrátiť od navrhovateľa, keďže sa stará o jeho rodinu. Čestné vyhlásenie S. N. - brata
žalovanej zo dňa 09. 06. 2019 o tom, že zakúpil manželskú posteľ a daroval ju sestre. Žalobca obsah

tohto čestného prehlásenia poprel, nakoľko manželskú posteľ zakupovali pri rekonštrukcii spálne, v tom
čase brat žalovanej bol v Kanade.

20. Žalovaný predložil čestné prehlásenie D. L. zo dňa 05. 08. 2019 (čl. 154), ktorej vlastnoručný podpis
bol úradne overený v ČR, a ktorá prehlásila, že v roku 2002 poskytla sporovým stranám ako manželom

pôžičku vo výške 25.000,-- Sk na kúpu bytu v B. a títo sa zaviazali pôžičku splatiť po 1.000,-- Sk.
Poskytnutá pôžička jej bola vrátená včas a v plnej výške.

21. Žalobca doložil výpismi z účtu použitie finančných prostriedkov v súvislosti s rekonštrukciou byt ( čl.
115-151), vrátane sumarizácie použitia finančných prostriedkov ( čl. 206).

22. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 17P/22/2018 z 18.12.2018 , právoplatný dňa
05.01.2019, bolo manželstvo sporových strán rozvedené, mal. deti pochádzajúce z manželstva boli
zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný vyživovacou povinnosťou.
23. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

23.1. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z

manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

24. V predmetnej veci súd rozhodoval o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán,
ktoré zaniklo na základe právoplatného rozsudku o rozvode manželstva ku dňu 05. 01. 2019. Rozsah

BSM súd stanovil na základe návrhov oboch sporových strán s prihliadnutím na zákonnú úpravu § 143
OZ, v zmysle ktorej v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému

z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola
vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Nesporné bolo, že do aktív BSM patrí
nehnuteľnosť označená v žalobe a hnuteľná vec - osobné motorové vozidlo zn. KIA CEED, taktiež
označené v žalobe samotnej. Pokiaľ sa žalobca domáhal vyporiadania hnuteľných vecí - zariadenia
bytu, pri predbežnom prejednaní sporu bol súdom upozornený, že pre prípad sporu je potrebné, aby

túto časť špecifikoval, inak je v tejto časti jeho návrh neurčitý. Žalovaná rozporovala, že by zariadenie
nehnuteľnosti patrilo do BSM, žalobca v ďalšom zostal nečinný, nešpecifikoval, o ktoré veci konkrétne
sa má jednať, preto v tejto časti súd vyporiadanie nemohol vykonať. Vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sa môže vykonať ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do
úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva sporových strán a

ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi bývalými manželmi, nie aj vo
vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie. Týmto osobám preto zostáva
zachované ich právo žiadať napríklad splnenie dlhu od hociktorého z dlžníkov. Žalobca v žalobe navrhol
vyporiadanie BSM v tzv. širšom zmysle, a to spoločný úver - Zmluva o splátkovom úvere z 29. 03. 2016,
ako aj Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09. 11. 2016, kde dlžníkom bol výlučne žalobca. Napriek

snahe súdu v priebehu pojednávania nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM, preto súd sám pristúpil
k vyporiadaniu BSM v zmysle zásad uvedených Občianskym zákonníkom. Základnou zásadou je, že
podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré
umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o
rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.). Kritérium miery pričinenia

o nadobudnutie určitej konkrétnej veci nemožno v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva, mieru pričinenia treba
hodnotiť zásadne ako kvantitatívne, a nie kvalitatívne hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci patriace do
bezpodielového spoluvlastníctva.25. Pri vyporiadaní aktív súd vychádzal zo zhodného stanoviska oboch sporových strán, ktoré
navrhovali prisúdiť označenú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovanej a označenú hnuteľnú

vec - osobné motorové vozidlo zn. KIA CEED do výlučného vlastníctva žalobcu. Súd v súlade takto
vyjadrenou vôľou sporových strán rozhodol tak, že označenú nehnuteľnosť prikázal do výlučného
vlastníctva žalovanej a označené osobné motorové vozidlo zn. KIA CEED do výlučného vlastníctva
žalobcu. Medzi sporovými stranami však bola sporná otázka vzájomného vyrovnania po takomto
vyporiadaní. Žalovaná žiadala, aby súd jej neuložil povinnosť vyplatiť žalobcovi vyrovnávací podiel z

nehnuteľnosti a poukazovala na svoju zásluhovosť na nadobudnutí nehnuteľnosti, ďalej poukazovala
na konanie žalobcu, kedy výlučne na základe jeho konania, keď si našiel mimomanželský pomer, došlo
k rozpadu manželstva. Súd konštatuje, že nemožno postupovať v zmysle návrhu žalobkyne, kedy súd
otázku zásluhovosti nerieši len výlučne k jednotlivej veci tvoriacej masu BSM, súd otázku zásluhovosti
rieši všeobecne vo vzťahu k nadobudnutiu všetkých vecí, ktoré tvoria masu BSM. Z výpovedí oboch
strán vyplynulo, že počas trvania manželstva v podstatnej miere žalobca finančne zabezpečoval chod

domácnosti, žalovaná sa starala o udržiavanie domácnostia o deti, v čom ale bol nápomocný aj žalobca,
žalobca taktiež pripustil, že čiastočne aj žalovaná sa podieľala na financovaní potrieb rodiny. Súd preto
konštatuje, že z hľadiska zásluhovosti možno obom stranám pripísať rovnaké zásluhy na nadobudnutí a
udržiavaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré je predmetom tohto vyporiadania. Samotná okolnosť,
na ktorú poukazovala žalovaná, t. j. nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti, keď nehnuteľnosť bola

predtým v spoluvlastníctve rodičov žalovanej, sama o sebe neznamená vyššiu zásluhovosť žalovanej
na nadobudnutí nehnuteľnosti. Žalobca tvrdil, že v podstatnej miere finančne prispel pri nadobudnutí
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva rodičov žalovanej, žalovaná toto tvrdenie poprela. V prospel
tvrdenia oboch strán vyzneli svedecké výpovede rodičov sporových strán, kedy matky žalobcu aj
žalovanej podporili tvrdenie tej ktorej strany. Súd preto uvádza, že táto skutková okolnosť nebola pred

súdom preukázaná, ani vyvrátená. Tvrdenia žalovanej, kedy súd by mal právny úkon - kúpnu zmluvu
hodnotiť ako darovanie v prospech žalovanej vyznieval zmätočne, nakoľko žalovaná neuviedla žiaden
právne relevantný dôvod na takéto hodnotenie a sama nenamietala zaradenie nehnuteľnosti do masy
BSM, preto súd tieto námietky považoval za nedôvodné a nepreukázané. Vo vzťahu k ďalšej námietke
žalovanej, aby súd z hľadiska dobrých mravov hodnotil konanie žalobcu, ktorý sa výlučne pričinil o

rozpad manželstva tým, že nadviazal mimomanželský pomer, súd konštatuje, že toto tvrdenie žalovanej
v konaní nebolo preukázané, z rozvodového spisu táto skutočnosť nevyplýva. Žalobca poprel, že by
v priebehu manželstva mal mimomanželský vzťah, uviedol, že tvrdenia manželky sa zakladajú na
nepodložených rečiach, až po rozvode manželstva nadviazal pomer s inou ženou, s ktorou t. času aj
uzavrel manželstvo. Súd preto konštatuje, že žalovaná toto skutkové tvrdenie pred súdom nepreukázala,

preto súd naň nemohol prihliadnuť. Z uvedených dôvodov súd pristúpil k vyporiadaniu BSM v zmysle
zásad Občianskeho zákonníka s tým, že podiely oboch manželov sú rovnaké a teda každý z bývalých
manželov má nárok na polovicu hodnoty spoločného majetku. Pri určení hodnoty nehnuteľnosti súd
vychádzal z nespornej hodnoty uvádzanej žalobcom vo výške 23.300,-- €, ktorú žalovaná nenamietla.
Pri určení hodnoty hnuteľnej veci - motorového vozidla zn. KIA CEED súd vychádzal z hodnoty 4.900,--

€, ktorú hodnotu žalobca preukázal písomným vyjadrením spoločnosti Autokavos, s. r. o. Krupina.
Žalovaná namietala takéto vyčíslenie s poukazom na to, že predmetná spoločnosť sa nezaoberá
ohodnotením vozidiel a žiadala, aby súd zohľadnil hodnotu vypriadavaného vozidla vo výške 7.000,--
€, ktorá zodpovedá inzercii k obdobným motorovým vozidlám, ktoré inzeráty predložila ako dôkaz. Súd
k námietkam žalovanej uvádza, že z predloženého potvrdenia spoločnosti Autokavos, s. r. o. vyplýva,

že táto hodnotila konkrétne motorové vozidlo, ktoré je predmetom vyporiadania BSM a je zrejmé, že
sa zaoberá výkupom takýchto vozidiel a stanovená hodnota vozidla je individualizovaná v konkrétnom
čase (v čase vyporiadania BSM súdom) a v danom mieste, teda zodpovedá všeobecnej hodnote veci.
Inzercia predložená žalovanou bola všeobecná, nevyplýva z nej, či je porovnateľná stavu motorového
vozidla, ktoré je predmetom konania, preto súd vychádzal z dôkazu predloženého žalobcom. Celková

hodnota vyporiadavaného majetku tak činí 28.200,-- € (23.300,-- € + 4.900,-- €). Polovica hodnoty
vyporiadavaného majetku, ktorá má pripadnúť na každú sporovú stranu činí 14.100,-- €. Pokiaľ žalobca
nadobudol zo spoločného majetku do výlučného vlastníctva majetok v hodnote 4.900,-- €, na spravodlivé
vyporiadanie je žalovaná povinná doplatiť žalobcovi sumu 9.200,-- € (14.100,-- € - 4.900,-- €). Súd uložil
žalovanej túto povinnosť splniť v lehote do 90-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku, súd stanovil

dlhšiu lehotu na splatenie dlhu s poukazom na výšku dlhu, ako aj súčasnú situáciu na strane žalovanej,
ktorá získala zamestnanie od septembra 2020, má v starostlivosti dve mal. deti a nezaopatrené plnoleté
dieťa a okrem príjmu zo zamestnania, výživného na deti, iný príjem nemá. Na druhej strane súd prihliadol
na tú skutočnosť, že žalovaná získala do vlastníctva nehnuteľnosť vo vyššej majetkovej hodnote ažalobca poukázal na to, že si toho času potrebuje zabezpečiť bývanie aj on a práve z tohto dôvodu
žiadal žalovanú o čo možno najrýchlejšie vyporiadanie zaniknutého BSM. Súd vzhľadom na situáciu na
oboch stranách považoval uvedenú lehotu na plnenie za primeranú (výrok č. I., II.).

26. Ďalej súd pristúpil aj k vyporiadaniu pasív medzi manželmi. Žalobca žiadal vyporiadať Zmluvu o
úvere na bývanie zo dňa 29. 03. 2016 tak, že by žalovaná prevzala splácanie zvyšku úveru, ktorý
podľa posledného vyčíslenia činil 16.375,74 € s tým, že by súd zohľadnil prisúdenie nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva žalovanej a zároveň by žalovanú zaviazal uhradiť žalobcovi polovicu splátok,

ktoré uhradil do zániku BSM vo výške 337,68 € a splátky, ktoré uhradil na úvere od zániku BSM vo
výške 1.266,30 €, t. j. spolu 1.603,98 € (a ďalej požadoval aj úhradu časti istiny zo splátkového úveru).
Žalovaná žiadala, aby súd rozhodol o povinnosti žalobcu spoločný úver dosplácať sám s poukazom
na to, že finančné prostriedky z úveru použil výlučne žalobca, pričom žalovaná nemala vedomosť na
aký účel. Návrhy sporových strán súd nemohol zohľadniť. Návrh žalobcu nemal oporu v zákone, kedy
sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú v zásade rovnaké. Z vyporiadania

aktív vyplýva, že žalobkyňa pri navrhovanom vyporiadaní získala majetok v hodnote o 9.200,-- € vyšší
ako žalobca. Na druhej strane žalobca žiadal, aby žalovaná prevzala dosplácanie spoločného úveru
v hodnote 16.375,74 € (z čoho polovica pripadajúca na žalovanú činí 8.187,17,-- €) a ďalej mu ešte
uhradila splátky z tohto úveru v celovej výške 1.603,98 € a ďalšieho úveru, čím by bol žalovaný pri
celkovom vyporiadaní zvýhodnený oproti žalobkyni.. Súd nevidel žiaden dôvod na to, aby žalovaná

uhrádzala žalobcovi akékoľvek splátky, ktoré uhradil do zániku BSM, nakoľko žalobca nepreukázal, že
by sa jednalo o splácanie z jeho výlučného majetku, ktoré by súd mohol započítavať. Pokiaľ boli splátky
uhrádzané z príjmov žalobcu, tento patril do BSM, čím sa znížil aj spoločný dlh a súd uvedené pri
vyporiadaní BSM zohľadniť nemôže. Iná situácia je pri splátkach, ktoré uhradil žalobca po zániku BSM,
kedy je zrejmé, že ich uhrádzal výlučne sám zo svojho vlastného príjmu. Súd nemohol prihliadnuť ani

na námietky žalovanej, ktorá tvrdila, že nemá vedomosť o tom, na čo boli použité finančné prostriedky
z úveru a z tohto dôvodu by mal úver dosplácať výlučne žalobca. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že
mala vedomosť o tom, že sa mal zaplatiť z týchto finančných prostriedkov aj dlh na nájme (t. j. spoločný
dlh), že jej žalobca mal uvádzať, že z úveru splácal aj rôzne šeky, t.j. mala vedomosť o použití týchto
finančných prostriedkov tak ako tvrdil žalobca. Ak žalovaná tvrdila, že by ich žalobca mal použiť výlučne

pre seba, v zmysle zásady dôkazného tvrdenia a dôkazného bremena bolo jej povinnosťou bližšie uviesť
skutočnosti, na aký osobný účel ich mal žalobca použiť a predložiť alebo navrhnúť k tomu dôkaz, čo
však žalovaná neučinila. Žalobca v konaní predložil dôkazy o použití finančných prostriedkov (tieto
skutočnosti sú v samotnej Zmluve o úvere, ktorú podpisovala žalovaná), kedy došlo k refinancovaniu
predchádzajúceho úveru, o ktorom žalovaná vedomosť mala, sama potvrdila, že si brali úver po prvý

krát na účely rekonštrukcie bytu - výmena okien a neskôr bol tento úver opakovane refinancovaný a
ďalšíchúverov.Toznamená,žerefinancovanieúveruznamená,žezčastiúverusasplatípredchádzajúci
úver, tak ako uvádzal v tomto prípade žalobca a zvyšné finančné prostriedky boli použité na úhradu
ďalších úverov a zostatok 4.309,23 € bol vyplatený žiadateľom o úver. Žalobca uvádzal, že finančné
prostriedky boli čiastočne použité na splatenie úverov, ktoré si bral on, prípadne spoločne so žalovanou

za účelom financovania bežného chodu domácnosti. Žalobca uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že
bol po dlhé obdobie počas trvania manželstva jediným zárobkovo činným, boli finančné problémy v
rodine so zabezpečením všetkých potrieb. Žalovaná tieto okolnosti nijako nevyvrátila, sama vo svojej
výpovedi potvrdila, že pokiaľ sa spytovala žalobcu, na čo sa minuli finančné prostriedky, uvádzal, že do
domácnosti, hoci tieto okolnosti v tu prejednávanej veci spochybnila, nepredložila súdu žiaden dôkaz,

na čo iné by žalobca mal tieto finančné prostriedky použiť, ani o tom neuviedla žiadne tvrdenie. Aj z
výpovede svedkyne - matky žalovanej vyplynulo, že si sporové strany za trvania manželstva požičiavali
od nej finančné prostriedky a tieto jej následne vrátili, čo svedčí v prospech tvrdeniu žalobcu o spôsobe
financovania bežných potrieb domácnosti aj formou rôznych pôžičiek Preto súd konštatuje, že takéto
popretie žalovanou považuje za neúčinné. Naopak, žalobca výpismi z účtu preukázal, že podstatnú časť

finančných prostriedkov investoval do rekonštrukcie bytu. Žalovaná tieto dôkazy nijako nespochybnila,
ani nevyvrátila, preto súd konštatuje a považuje za preukázané tvrdenie žalobcu, že predmetný úver bol
použitý na spoločné účely. Z úveru sú ako dlžníci vo vzťahu k veriteľovi zaviazané obe sporové strany a
to spoločne a nerozdielne. Keďže medzi nimi nedošlo k dohode o vyporiadaní dlhu, súd nezistil žiadnu
takú skutkovú okolnosť, pre ktorú by mal rozhodnúť o prevzatí a dosplácaní dlhu jedným z bývalých

manželov, súd konštatuje, že naďalej zostávajú obe sporové strany dlžníkmi z predmetného dlhu a to
spoločne a nerozdielne. Žalobca však v konaní preukázal, že od zániku BSM uhradil na predmetnom
dlhu sám splátky až do marca 2020, z ktorých polovica činí 1.266,30 €. Splácanie úveru čiastočne
preukázal dokladmi, žalovaná nevzniesla námietky voči tomuto tvrdeniu, preto súd z neho vychádzal.Pokiaľ sú žalobca a žalovaná zaviazaní uhradiť dlh spoločne a nerozdielne a súd vychádza z toho, že
podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké, je žalovaná povinná nahradiť žalobcovi polovicu takto
uhradených splátok a to vo výške 633,15 €. Súd preto zaviazal žalovanú na vyrovnanie tohto záväzku

uhradiť žalobcovi čiastku 633,15 €, pričom z rovnakých dôvodov ,ako je uvedené vyššie, súd stanovil
lehotu na plnenie do 90-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok č. III).

27. Napokon sa súd zaoberal aj záväzkom zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 09. 11. 2016. Žalovaná
namietla, že sa jedná o výlučný záväzok žalobcu a tento nemá byť predmetom vyporiadania BSM.

Žalobca vo svojej výpovedi tvrdil, že sám uzavrel Zmluvu o splátkovom úvere, avšak žalovaná o tomto
mala vedomosť, nakoľko úver bol vyplatený na účet, ku ktorému dispozičné právo mala aj žalovaná,
rovnako mala informácie o pohyboch na účte formou SMS, čo žalovaná nepoprela. Je pravdou, že
pokiaľ za trvania manželstva, ktorýkoľvek z manželov uzavrie Zmluvu o úvere, vo vzťahu k veriteľovi
sa jedná o jeho samostatný záväzok. Je však treba si uvedomiť, že pohľadávka veriteľa len jedného z
manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku

patriaceho do BSM (§ 147 ods.1 OZ). Pokiaľ žalovaná namietla, že o predmetnom úvere nemala žiadnu
vedomosť, na druhej strane uviedla, že mala vedomosť o tom, že z tohto úveru bolo vyplatené auto,
namietla však použitie zostatku finančných prostriedkov. Súd konštatuje, že ak by aj žalovaná nedala
súhlas na uvedený právny úkon (§ 145 ods.1 OZ), v danom prípade sa jedná o relatívnu neplatnosť
právneho úkonu (§ 40a OZ) a žalovaná neplatnosť právneho úkonu nenapadla, preto ho súd považuje

za platný. Žalobca tvrdil, že prostriedky z úveru boli použité jednak na kúpu motorového vozidla, jednak
na splatenie iných spotrebiteľských úverov a zvyšok bol použitý na rekonštrukciu bytu - kúpeľňa, čo
dokladoval výpismi z účtu a časť financií bola použitá aj na bežný chod domácnosti, či už na benzín do
auta, dokončievala sa kuchyňa. Navrhol také vyporiadanie, aby od sumy úveru bola odpočítaná čiastka,
ktorá bola zaplatená na kúpu motorového vozidla, nakoľko motorové vozidlo bolo vyporiadané medzi

sporovými stranami a zvyšok použitých finančných prostriedkov mu žalovaná uhradila v polovici s tým,
že predmetný úver sám dospláca. Žalovaná okrem námietky zaradenia záväzku do vyporiadania BSM
iné návrhy vo vzťahu k tomuto vyporiadaniu nemala. Súd preto konštatuje, že žalobca preukázal použitie
finančných prostriedkov na spoločné účely s tým, že pokiaľ je sám dlžníkom predmetného úveru, vo
vzťahu k veriteľovi je povinný si tento záväzok aj splniť. Keďže finančné prostriedky zo samostatného

záväzkužalobcubolipoužiténaspoločnýmajetok,malžalobcaoprávneniežiadať započítaťtotopoužitie
finančných prostriedkov s tým, aby mu žalovaná uhradila jednu polovicu. Súd tento návrh považoval za
súladný so zákonnou úpravou a preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 3.726,02 € na
vyrovnanie záväzku zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 09. 11. 2016, ktorá suma bola vyčíslená tak,
že od sumy výšky úveru 13.000,-- € bola odpočítaná čiastka na vyplatenie motorového vozidla 5.547,97

€, čo činí zostatok 7.452,03 €. Keďže táto suma bola použitá na spoločný majetok, polovicu z tejto sumy
činí čiastka 3.726,02 €. Súd uložil žalovanej túto čiastku uhradiť žalobcovi z rovnakých dôvodov ako
vyššie v lehote do 90-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok č. IV).

28. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p. v spojení s § 257 C. s. p., keďže

súd nezistil úspech ani u jednej zo sporových strán, pričom súd návrhmi strán ani nebol viazaný, čo
možno považovať za dôvod osobitného zreteľa, vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.