Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Sunday, December 19, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719202079
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6719202079.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudkýň
JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu Y. Q., narodeného XX. XX. XXXX,
trvale bytom B. XXX, XXX XX B., t. času prechodne bytom J. J. XXX/X, XXX XX E., právne zastúpeného
ŠKODA LEGAL s.r.o., so sídlom Jarabinková 17563/2C, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 47 244 259, proti žalovanej R. N., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., o

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/13/2019-321 z 30. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán tak, že žalobcovi

prikázal do výlučného vlastníctva osobné motorové vozidlo KIA CEED, EČ: Q a žalovanej prikázal do
výlučného vlastníctva byt č. XX spolu so súvisiacim spoluvlastníckym podielom vedený na LV č. XXX a
č. XXX k. ú. Horné Terany (I. výrok). Na vyrovnanie podielov uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu9.200,-Eurvlehote90dníodprávoplatnostirozsudku(II.výrok).Navyrovnaniezáväzkuzozmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 03. 2016 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 633,15 Eur v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku (III. výrok) a na vyrovnanie záväzku zo

zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09. 11. 2016 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 3.726,02 Eur takisto v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku (IV. výrok). O trovách
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (V. výrok).

2. Súd prvej inštancie v rozhodnutí poukázal na § 143, § 149 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) a uviedol, že manželstvo žalobcu a žalobkyne zaniklo rozvodom dňa 05. 01. 2019.

Bolo nesporným, že do masy BSM patrí predmetný byt a motorové vozidlo, pričom pokiaľ sa žalobca
domáhal aj vyporiadania ďalších hnuteľných vecí - zariadenia bytu, nešpecifikoval, o ktoré veci sa má
jednať a preto nebolo možné v tejto časti vyporiadanie vykonať. V súlade s návrhmi sporových strán
byt prikázal žalovanej a vozidlo žalobcovi nezistiac dôvody pre stanovenie disparity podielov sporových
strán. Vychádzajúc potom z hodnoty bytu 23.300,- Eur, ktorá nebola spornou a z hodnoty motorového
vozidla 4.900,- Eur určenej vyjadrením spoločnosti Autokavos, s.r.o. Krupina určil hodnotu spoločného

majetku na sumu 28.200,- Eur, z ktorej má každému z manželov pripadnúť polovica (t. j. 14.100,- Eur).
Nakoľko žalobca nadobudol motorové vozidlo v hodnote 4.900,- Eur, uložil žalovanej zaplatiť mu na
vyrovnanie čiastku 9.200,- Eur (14.100,- Eur mínus 4.900,- Eur). Prvoinštančný súd ďalej pristúpil k
vyporiadaniu pasív, a to jednak zo zmluvy o úvere na bývanie zo dňa 29. 03. 2016 a jednak zo zmluvy
o splátkovom úvere zo dňa 09. 11. 2016. V prípade prvej úverovej zmluvy bolo preukázané, že úver
bol použitý na spoločné účely. Nebol pritom dôvod, aby žalovaná nahrádzala žalobcovi úverové splátky,

ktoré zaplatil do zániku BSM, lebo nepreukázal, že by tieto uhradil zo svojho výlučného majetku. Na
druhej strane, splátky zaplatené žalobcom po zániku BSM boli akceptovateľné, pretože tieto uhrádzalsám z vlastného príjmu. Prvoinštančný súd potom uzavrel, že pokiaľ žalobca od zániku BSM uhradil na
úver splátky, z ktorých polovica činí sumu 1.266,30 Eur a podiely oboch manželov sú rovnaké, žalovaná
je povinná nahradiť mu polovicu splátok, t. j. sumu 633,15 Eur. V prípade druhej úverovej zmluvy sa

jednalo o výlučný záväzok žalobcu, ktorý však preukázal použitie úveru na spoločné účely, na spoločný
majetok a preto mal nárok započítať použitie prostriedkov s tým, aby mu žalovaná uhradila polovicu. Súd
prvej inštancie potom postupoval tak, že od sumy tohto úveru 13.000,- Eur odpočítal čiastku 5.547,97
Eur použitú na kúpu motorového vozidla, čo predstavuje rozdiel 7.452,03 Eur a z nej polovica činí
sumu 3.726,02 Eur, ktorú je povinná zaplatiť žalovaná žalobcovi na vyrovnanie tohto záväzku. O trovách

konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 257 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) a nakoľko „nezistil úspech ani u jednej zo sporových strán, pričom súd návrhmi strán
ani nebol viazaný, čo možno považovať za dôvod osobitného zreteľa, vyslovil, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania.“

3. V zákonnej lehote podali proti rozsudku obe sporové strany.

4. Žalobca namietal, že rozsudok prvoinštančného súdu je založený na nesprávnych skutkových
zisteniach a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadne výšky aktív a pasív a tiež
ohľadne rozsahu vyrovnacieho podielu. Prvoinštančný súd sa nevysporiadal so zostatkom úveru
poskytnutého na základe zmluvy zo dňa 29. 03. 2016. Pokiaľ ide o byt, prvoinštančný súd vychádzal z

hodnoty 23.300,- Eur, ktorá ale bola hodnotou bytu pred jeho rekonštrukciou realizovanou v rokoch 2016
až2018.Súčasnátrhováhodnotabytujepribližne51.000,-Eur.Prvoinštančnýsúdtedasprávnedomasy
BSM zahrnul byt a motorové vozidlo, ale následne nesprávne stanovil hodnotu vyporiadacieho podielu.
Žalobca ďalej uviedol, že po zániku BSM výlučne z vlastných prostriedkov uhrádzal dlhy vzniknuté
počas manželstva a pri prvom úvere zaplatil aktuálne sumu 1.351,76 Eur a pri druhom úvere sumu

3.039,94 Eur. Prvoinštančný súd sa nevysporiadal ani s hnuteľnými vecami tvoriacimi zariadenie bytu,
ktoré automaticky získala žalovaná. Všetky hnuteľné veci majú hodnotu 5.000,- Eur a z toho mu mala
byť prisúdená polovičná náhrada. Žalobca navrhol rozsudok zmeniť a vyporiadať BSM ním popísaným
spôsobom.

5. Žalovaná svoje odvolanie odôvodnila poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) a g) CSP a tým, že po
rozhodnutí prvoinštančného súdu predávajúci listom zo dňa 19. 11. 2020 odstúpili od kúpnej zmluvy,
ktorou im predali predmetný byt, ktorý so žalobcom ako manželia nadobudli. Do BSM preto byt nepatrí,
čo má potom vplyv aj na vyporiadací podiel. Pokiaľ ide o úvery, tieto boli dlhmi žalobcu, pretože
finančné prostriedky používal žalobca pre vlastné potreby. Žalovaná navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec

prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne žiadala konanie prerušiť do
skončenia konania na katastrálnom odbore OÚ Krupina týkajúceho sa odstúpenia od zmluvy.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na to, že príslušnosť bytu do masy BSM
konštatoval ako nespornú skutočnosť prvoinštančný súd. Podľa žalobcu žalovaná so svojimi rodičmi

ako predávajúcimi úmyselne vykonštruovala teóriu o nezaplatení kúpnej ceny za byt ako zrejme jediný
spôsob, aby nepatril do masy BSM. Od uzavretia zmluvy dňa 07. 12. 2015 totiž prešiel dosť dlhý čas na
to, aby si predávajúci svoje právo k bytu uplatnili, pokiaľ k úhrade kúpnej ceny nedošlo. Nie je súčasne
pravdou, že kúpna cena predávajúcim uhradená nebola. Odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim
pritom nie je samo o sebe dôvodom na obnovenie jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastri

nehnuteľností. Ohľadne úverov žalobca zopakoval, že žalovaná o týchto vedela. Práve na jej telefónne
číslo totiž boli nastavené notifikácie z banky a teda bola presne informovaná o všetkých pohyboch na
účte. V závere žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovanej ako oneskorene podané odmietol,
resp. aby rozsudok zmenil spôsobom uvedeným v jeho odvolaní, prípadne ho potvrdil.

7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu súhlasila s prikázaním motorového vozidla žalobcovi,
avšak jeho hodnota je vyššia než 4.900,- Eur. Opätovne poukázala na skutočnosť, že predávajúci od
kúpnej zmluvy ohľadne bytu odstúpili a teda v dôsledku toho je rozsah aktív BSM iný. Nesúhlasila
ani s hodnotou bytu, ktorú uviedol žalobca. Ohľadom zariadenia bytu poukázala na svoje vyjadrenia v
prvoinštančnom konaní a súhlasila s návrhmi žalobcu, aby bol povinný splatiť úver zo dňa 09. 11 2016.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcu aj žalovanej viazaný ich
rozsahom a dôvodmi v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSPa contrario) a rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods.
1 CSP vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. K námietke žalobcu o oneskorenosti žalovanou podaného odvolania odvolací súd uvádza, že
rozsudok prvonštančného súdu bol vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalovanej doručený dňa 12. 11.
2020 (doručenka na č. l. 333 spisu). Lehota na podanie odvolania proti rozsudku podľa § 362 ods. 1
CSP začala žalovanej plynúť v zmysle ust. § 121 ods. 2 CSP dňa 13. 11. 2020 a posledný deň 15-
dňovej lehoty na podanie odvolania pripadol na piatok 27. 11. 2020, ktorý bol pracovným dňom. Nakoľko

žalovaná podľa odtlačku pečiatky na poštovej obálke (č. l. 364 spisu) i podľa poštového podacieho lístku
(č. l. 415 a 416 spisu) podala odvolanie na poštovú prepravu dňa 27. 11. 2020, urobila tak v zmysle § 121
ods. 5 CSP včas, pretože odvolanie odovzdala na poštovú prepravu v posledný deň odvolacej lehoty.
Odvolanie žalovanej preto nebolo možné odmietnuť ako oneskorene podané podľa § 386 písm. a) CSP.

10. Na podklade podaných odvolaní odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je správne. Hoci sa prvoinštančný súd správne zaoberal
ustálením toho, čo v zmysle ust. § 143 OZ patrí do BSM žalobcu a žalovanej ku dňu jeho zániku a
ktoré hodnoty treba súčasne v tejto súvislosti v zmysle ust. § 150 druhej vety OZ vyporiadať, nerozhodol
vecne správne. Vyrovnanie medzi žalobcom a žalovanou totiž realizoval ohľadne vecí patriacich do
masy BSM izolovane od záväzkov, ktoré tiež vyporiadaval, pričom spoločný úver účastníkov prevzatý

na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 29. 03. 2016 nevysporiadal v podstate vôbec, keďže vo
výroku rozhodnutia neurčil, ktorý z bývalých manželov je povinný zaplatiť jeho zvyšok.

11. Prvoinštančný súd zahrnul do masy BSM predmetný byt, ktorý žalobca so žalovanou kúpili počas
manželstva od rodičov žalovanej. V tejto otázke správne vychádzal z nespornosti toho, že byt patrí

do BSM a správne tiež vychádzal z jeho aktuálnej hodnoty na úrovni 23.300,- Eur, ktorú uviedol
samotný žalobca a ktorú žalovaná nijak nenamietala. Byt opodstatnene v súlade s návrhmi sporových
strán prisúdil žalovanej, ktorá ho obýva so spoločnými maloletými deťmi. Žalobca preto nedôvodne v
odvolaní vytýkal prvoinštančnému súdu, že uvedená suma nezodpovedá aktuálnej trhovej hodnote bytu.
Prvoinštančný súd zohľadnil nesporné skutkové tvrdenia oboch strán (§ 151 ods. 1 CSP) o tom aká je

hodnota bytu a nemal žiaden podklad (§ 185 CSP), aby hodnotu bytu určil v inej sume. Žalobca totiž
nielenže prvoinštančnému súdu neoznačil dôkaz preukazujúci vyššiu aktuálnu hodnotu bytu, ale sám
tvrdil, že byt má hodnotu 23.300,- Eur. Nakoľko však odvolací súd musel prikročiť k zrušeniu rozsudku
prvoinštančného súdu, bude vecou ďalšieho konania ustálenie hodnoty bytu ale hlavne posúdenie
novej skutočnosti spočívajúcej v tom, že rodičia žalovanej ako predávajúci od kúpnej zmluvy odstúpili

kvôli nezaplateniu kúpnej ceny. Odvolací súd len poznamenáva, že vyvoláva pochybnosti o platnosti
odstúpeniaodkúpnejzmluvyužlento,žerodičiažalovanejakopredávajúcitakurobilipopomernedlhom
čase od uzavretia zmluvy (a tvrdeného nezaplatenia kúpnej ceny) a až potom ako bol byt zaradený do
masy vyporiadavaného BSM ich dcéry a žalobcu.

12. Pokiaľ ide o osobné motorové vozidlo KIA CEED, aj pri tejto položke považuje odvolací súd
postup prvoinštančného súdu za správny. Nebolo totiž sporným, že vozidlo bolo zakúpené počas
trvania manželstva a BSM, že tvorí jeho masu a že má byť prikázané žalobcovi, ktorý ho užíva.
Hoci žalovaná doložila inzertné ponuky ohľadne obdobných motorových vozidiel, podľa ktorých má
také vozidlo hodnotu 7.000,- Eur, súd prvej inštancie správne uviedol, že z týchto dôkazov nemožno

zistiť, či ide parametrami o porovnateľné vozidlá, na rozdiel od žalobcom doloženého vyjadrenia
spoločnosti Autokavos, s.r.o. Krupina (zaoberajúcej sa výkupom vozidiel), ktorá predmetné motorové
vozidlo účastníkov ocenila na sumu 4.900,- Eur zodpovedajúcu jeho aktuálnej hodnote.

13. Prvoinštančný súd potom spočítal hodnotu bytu a motorového vozidla a vzhľadom na prisúdenie

bytu v hodnote 23.300,- Eur žalovanej a motorového vozidla v hodnote 4.900,- Eur žalobcovi uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi na doplatenie rozdielu získaných hodnôt čiastku 9.200,- Eur.
PokiaľbypredmetomvyporiadaniaBSMúčastníkovbolilenuvedenédvepoložky,bolobymožnéoznačiť
postup prvoinštančného súdu za správny. Predmetom vyporiadania však vzhľadom na obsah žaloby
mali byť aj ďalšie hnuteľné veci a tiež záväzky manželov voči Slovenskej sporiteľni z dvoch úverových

zmlúv. Prvoinštančný súd ale vo výroku svojho rozhodnutia neuviedol ako vyporiadal ostatné hnuteľné
veci, ktoré urobil predmetom sporu žalobca a ktorej zo strán prisúdil povinnosť dosplácať spoločný úver
poskytnutý na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 29. 03. 2016.14. Prvoinštančný súd teda nepostupoval správne, keď nijak vo výroku svojho rozhodnutia nevyjadril,
ako vysporiadal ďalšie položky (hnuteľné veci), ktoré žalobca urobil predmetom žaloby. Žalobca totiž
v žalobe žiadal vysporiadať aj zlatú obrúčku, zlatý prsteň, striebornú retiazku s krížikom a skrutkovač

Makita a teda aj tieto veci urobil predmetom konania. Uviedol síce, že predstavovali dar, avšak pokiaľ
žalobu ohľadne nich nezobral späť (zo spisu odvolací súd nič také nezistil), súd prvej inštancie viazaný
žalobou a v nej vymedzeným rozsahom majetku bol povinný aj tieto veci buď vyporiadať (ak tvorili
masu BSM) alebo žalobu v tejto časti zamietnuť (ak masu BSM netvorili). Takisto žalobca žiadal
vyporiadať aj „kompletné vybavenie bytu“, ktoré špecifikoval ako zariadenie jednotlivých izieb (obývačky,

spálne, detskej izby, kuchyne vrátane spotrebičov, kúpeľne, vstupnej chodby) v hodnote cca 5.000,- Eur.
Prvoinštančný súd potom opodstatnene na predbežnom prejednaní sporu usmernil žalobcu, že musí
konkretizovať vybavenie bytu, ktoré žiada vyporiadať. Odvolací súd zo spisu zistil, že žalobca uvedenej
výzve súdu majúcej charakter postupu v zmysle § 150 ods. 2 CSP nevyhovel, keďže nijakým spôsobom
následne neozrejmil, ktoré konkrétne hnuteľné veci považuje za súčasť bezpodielového spoluvlastníctva
a preto je podľa neho potrebné rozhodnúť komu a za akú cenu majú pripadnúť. Súd prvej inštancie však

za tohto stavu nemal postupovať tak ako uviedol v napadnutom rozsudku, že v tejto časti vyporiadanie
nemohol vykonať, ale mal ohľadne takto formulovanej položky žalobu zamietnuť.

15. Pokiaľ ide o úver, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 29. 03. 2016,
zo zmluvy je zrejmé, že si ho brali obaja manželia ako spoločne zaviazaní dlžníci. Súd prvej inštancie

potom správne zistil, že úver bol použitý na spoločné účely a správne tiež prikročil k jeho vyporiadaniu
uvádzajúc, že žalobcom uhradené splátky do zániku BSM neboli z jeho výlučného majetku (a preto
ich nebolo možné započítavať), avšak splátky uhradené po zániku BSM uhrádzal z vlastného príjmu
a preto ich bolo treba zohľadniť. Prvoinštančný súd potom zistil, že od zániku BSM žalobca na tento
úver uhradil do marca 2020 čiastku 1.266,30 Eur (zrejme omylom súd prvej inštancie uviedol, že ide o

polovicu zaplatených splátok, keďže z odvolania žalobcu vyplýva, že uhradil len sumu 1.351,76 Eur) a
polovicu tejto sumy uložil žalovanej k náhrade žalobcovi. Súd prvej inštancie mal ale správne postupovať
tak, že mal najprv zistiť (hoc aj postupom podľa § 150 ods. 2 CSP), aký bol zostatok tohto úveru ku
dňu zániku BSM, akú sumu a ktorý z manželov odvtedy zaplatil do vyhlásenia rozhodnutia (nie teda
iba do marca 2020, ak súd rozhodoval koncom septembra 2020) a aký je aktuálny zostatok úveru,

ktorý treba uhradiť. Sumu, ktorú ten-ktorý z manželov uhradil na úver po zániku BSM (presnejšie jej
polovicu) potom bolo potrebné zohľadniť v prípadnom vyporiadacom podiele týkajúcom sa ostatných
vecí a nie ukladať k zaplateniu samostatným výrokom. Teda ak podľa doterajších výsledkov konania
uhradil žalobca po zániku BSM na spoločný úver k marcu 2020 čiastku 1.266,30 Eur, o jej polovicu
bolo potrebné podľa § 150 OZ zvýšiť vyrovnací podiel žalobcu. Zároveň však prvoinštančný súd mal

vo vzťahu k tomu zohľadniť aj zvyšok (zostatok) úveru, jeho splatenie prikázať niektorému z bývalých
manželov (čo samozrejme nemá vplyv na ich spoločný úverový vzťah voči veriteľovi) a takto uloženú
povinnosť splatiť konkrétnu sumu predstavujúcu zvyšok úveru zasa zohľadniť (v rozsahu polovice) v
rámci vyporiadacieho podielu pre niektorého z bezpodielových spoluvlastníkov. Len tak by bolo možné
konštatovať, že tento spoločný úver bol vyporiadaný spôsobom predpokladaným ust. § 150 OZ, ktorého

analogické použitie aj na spoločné pohľadávky a záväzky určuje dlhodobo stabilizovaná judikatúra (viď
najmä rozhodnutie publikované ako R 42/1972, ktoré súčasne obsahuje aj odporúčanie ako by mal
správne vyzerať výrok súdneho rozhodnutia o vyporiadaní BSM). V konaní o vyporiadanie BSM súd nie
je podľa § 216 ods. 2 CSP viazaný návrhmi sporových strán (ide tu o tzv. iudicium duplex ako konanie,
v ktorom majú obe strany postavenie žalobcu aj žalovaného) a preto z tohto hľadiska je rozhodujúce

iba to, že danú vec, resp. právo strany urobia predmetom sporu, ale súd nie je viazaný tým, ako danú
položku navrhnú vyporiadať.

16. Pokiaľ ide o druhý úver, ktorý si bral iba sám žalobca na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
09.11.2016,tujesituáciainávtom,ženešloospoločnýzáväzokobochmanželov.Vtomtoprípadepreto

treba postupovať inak a vzhľadom na záväzok iba samotného žalobcu nie je možné rozhodovať o tom,
kto ho má dosplácať (t. j. nemožno niektorej zo strán uložiť povinnosť uhradiť zvyšok úveru). Súd prvej
inštancie pri tomto úvere na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tento úver bol použitý
na spoločné účely s čím odvolací súd súhlasí. V takom prípade mal ale súd prvej inštancie takisto zistiť
aktuálny zostatok úveru, zistiť koľko sa na úver uhradilo zo spoločných financií (čo je povinný v polovici

nahradiť žalobca v prospech masy BSM podľa § 150 OZ) a koľko uhradil žalobca z vlastných financií
(z čoho polovicu mu má nahradiť žalovaná), aby sa tak aj v prípade tohto úveru, ktorý strany minuli na
spoločné potreby, podieľali obaja na jeho úhrade rovnakou mierou. Na základe takto zistených hodnôt
bolo potrebné aj tieto skutočnosti premietnuť do vyporiadacieho podielu, aby potom (len) jeden výrokrozhodnutia vystihoval, či a akú sumu má niektorý z bývalých manželov uhradiť druhému na dorovnanie
hodnoty podielov získaného majetku.

17. Z týchto dôvodov neostávala odvolaciemu súdu iná možnosť ako rozsudok prvoinštančného súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom konaní bude okresný súd
postupovať popísaným spôsobom v zmysle uvedených záverov odvolacieho súdu. Nové rozhodnutie
okresný súd zdôvodní tak, aby spĺňalo zákonné kritériá uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP s tým, že
sa vyvaruje zbytočného opisovania všetkých písomných podaní a ústnych prednesov sporových strán,

resp. dôkazov, ktoré v konečnom dôsledku nebudú mať pre jeho rozhodnutie relevanciu. V novom
rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd aj o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.