Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 22, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoCsp/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121201715
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8121201715.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r.
o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s. r. o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: Q. T., R.. XX.X.XXXX, D. N.
H. XXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie 8.322,30 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 19Csp/33/2021-110 zo dňa 10.2.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol. Náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za ustálené, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 11.1.2017 uzatvorená zmluva o pôžičke č. XXXXXXX/
XXXXXXXXXX, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté
finančné prostriedky v sume vo výške 8.300,- eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať formou

120 mesačných splátok vo výške 133,13 eur. Žalovaná titulom splatenia pôžičky uhradila finančné
prostriedky vo výške 1.780,69 eur.

3. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 7 ods. 1, 2, 16, 17, 19, 20, §
11 ods. 2, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej
len „ZoSÚ“) a konštatoval, že predžalobnou upomienkou zo dňa 26.05.2018 banka žalovanú vyzvala k
úhrade nedoplatku na splátkach vo výške 399,39 eur s tým, že ak do dňa 05.07.2018 nedôjde k úhrade

splátky splatnej v mesiaci 03/2018, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Zásielka s predžalobnou
upomienkou sa vrátila dňa 5.6.2018 s tým, že adresát je na adrese J. XX, H. neznámy. Listom zo dňa
21.7.2018 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti“ právny predchodca žalobcu
úver predčasne zosplatnil a žiadal žalovanú o úhradu sumy 8.323,38 eur v celom rozsahu. Doklad
o doručení Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru k žalobe pripojený nebol. Návrhom
doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.9.2021 právny predchodca žalobcu požiadal o zmenu subjektu na
strane žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretú dňa 11.08.2021 za súhlasu žalobcu

so vstupom do konania. Bolo predložené formulárové tlačivo Oznámenie o postúpení pohľadávky zo
dňa 2.8.2021. Súd uznesením zo dňa 29.9.2021 pripustil zmenu žalobcu. Na výzvu súdu ohľadom
predloženia dôkazov o splnení odbornej starostlivosti žalobca poukázal na to, že žiadateľka deklarovala
vysokoškolské vzdelanie, rodinný stav vydatá, počet vyživovaných detí 0, mesačné výdavky 200,- eura predložila aj daňové priznanie. Žalobca teda má za to, že došlo k riadnemu postupu podľa § 7 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy. Z predloženého daňového
priznania žalovanej za rok 2015 súd zistil, že základ dane činil 121,55 eur a daň 23,09 eur, príjmy

žalovanej za rok 2015 boli 9.680,13 eur, výdavky 9.211,20 eur.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade došlo k uzavretiu spotrebiteľského úveru,
ktorého predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 8.300 eur žalovanej s konečnou splatnosťou úveru
20.1.2027. Z formulárového tlačiva nevyplýva, na základe čoho šetril veriteľ s odbornou starostlivosťou

spôsobilosť žalovanej splácať úver. Z predloženého daňového priznania za rok 2015 vyplýva, že
základ dane činil 121,55 eur a daň 23,09 eur a príjmy žalovanej za rok 2015 boli 9.680,13 eur,
výdavky 9.211,20 eur. Žiadne iné doklady o tom, akým spôsobom veriteľ šetril s odbornou starostlivosť
spôsobilosť žalovanej, predložené neboli. Pokiaľ súd vychádzal z daňového priznania za rok 2015
a už uvádzaných výdavkov 200,- eur, bolo zjavne v rozpore s odbornou starostlivosťou, aby takejto
osobe bol poskytnutý úver vo výške 8.300,- eur. Žalovaná tento úver nesplácala, v dôsledku čoho bol

úver zosplatnený predčasne. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: čistý príjem spotrebiteľa, náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,
výška splátky spotrebiteľského úveru a peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. V danom
prípade žiadne náklady na zabezpečenie základných životných potrieb neboli brané do úvahy a ani

neboli zisťované. Žalobca nepredložil dôkaz o vyhodnotení príjmov, výdavkov a zohľadnení ďalších
skutočností, ktoré je potrebné zohľadniť pri poskytovaní úveru. Veriteľ mal povinnosť všetky tieto
informácie získať, vyhodnotiť a rozhodnúť sa, či tento úver poskytne alebo nie. Dostatočné a objektívne
informácie o splnení tejto povinnosti predložené neboli, táto povinnosť zaťažuje poskytovateľa úveru, a
tak je zrejmé, že poskytovateľ úveru nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil ustanovenie §

7 ods. 1 ZoSÚ. Keďže pre porušenie odbornej starostlivosti nemožno podľa § 11 ods. 2 prvá veta ZoSÚ,
úver predčasne zosplatniť, nebolo možné ani takýto úver postúpiť podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ, a žalobca
nie je v danom právnom spore aktívne legitimovaný, a preto súd žalobu zamietol.

5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých

súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže úspešná žalovaná trovy konania neuplatnila, súd jej
náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie,
nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd na základe vykonaného dokazovania a nesprávny
procesný postup, ktorým súd žalobcovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práve v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že nesprávny procesný postup v
danom prípade spočíval v tom, súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí novelizoval znenie zákona,

ktoré celkom jednoznačne uvádza, za akých konkrétnych podmienok možno hovoriť o hrubom porušení
povinností zo strany dodávateľa, čo žalobca považuje za neprípustné, nakoľko súd má aplikovať platnú
právnu úpravu. Žalovaná nepoprela ani jedno z tvrdení žalobcu, na konaní sa nezúčastnila a bola
absolútne pasívna. Z obsahu spisu je zrejmé, že právny predchodca žalobcu preveroval žalovanú v
Spoločnom registri bankových informácií, čím je bezpochyby splnená podmienka lustrácie v databáze

pred poskytnutím úveru. Nesprávny je právny záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v predmetnom konaní, nakoľko si protirečí s uznesením súdu zo dňa 29.9.2021 o pripustení
zmeny na strane žalobcu. Ak súd pripustil zmenu na strane žalobcu a následne pre nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcu žalobu zamietol, záver súdu je nepreskúmateľný a v rozpore so
svojím predchádzajúcim záverom. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil

tak, že žalobe vyhovie, resp. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané
odvolanie oprávnenou osobou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok v napadnutej
časti, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, ponariadení pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - viď ďalej bod 17 dôvodov tohto rozhodnutia), pričom dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie
dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným
spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať, resp. dopĺňať rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

13. V danom prípade odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právnezáveryaaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávneprávneposúdenie
je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis, alebo ak súd síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa právneho názoru
odvolacieho súdu súd prvej inštancie, pokiaľ ide o zamietnutie žaloby, na zistený skutkový stav použil

správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkového stavu vyvodil správne
právne závery.

14. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
o splátkovom úvere veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto

zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o splátkovom úvere, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

16. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnejdatabázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

17. Podľa čl. 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do
úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie
informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných

ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi
je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia
úverovej bonity, a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a
aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli
dotknutéustanoveniaokreditnomrizikuuvedenévsmerniciEurópskehoparlamentuaRady2006/48/ES
zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, veritelia by mali byť zodpovední za

individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

18. Dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského
štátu,vdanomprípadevsúvislostisosankciouspočívajúcouvzánikuvzásadeceléhonárokuveriteľana
úroky v prípade porušenia povinnosti upravenej v článku 8 Smernice 2008/48 preveriť pred uzatvorením
zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa posudzoval Súdny dvor Európskej únie v rozsudku LCL Le Crédit
Lyonnais (C-565/12) z 27. marca 2014 a vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je

nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka vyslovil, že ak by sa sankcia
zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá
skutočne odrádzajúcu povahu (pozri body 52. a 53. tohto rozsudku a body 64. a 65. rozsudku Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíróovej.

19. Zatiaľ čo ustanovenie § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zakotvuje povinnosť veriteľa
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe
relevantných a aktuálnych informácií, § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ustanovuje, že
bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou cez
príslušné databázy, pričom nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej

starostlivosti.

20. Berúc do úvahy uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej úver aj napriek tomu, že nemal hodnovernými dokladmi preukázaný príjem žalovanej a jej
výdavky na živobytie a tým zodpovedanú otázku, či žalovanej zostáva dostatok peňažných prostriedkov

na splácanie úveru. V dôsledku takéhoto formálneho a odbornej starostlivosti nezodpovedajúceho
postupu právneho predchodcu žalobcu nedošlo k dostatočnému overeniu bonity žalovanej.

21. K namietaným nesprávnym skutkových zisteniam odvolací súd konštatuje, že súd hodnotí jednotlivý
dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z

pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu
posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam
z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

22. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že žalovaná nepoprela ani len jedno z jeho tvrdení ohľadom
skúmania bonity, a preto je nutné jeho skutkové tvrdenia považovať za nesporné, odvolací súd
zdôrazňuje, že súd prvej inštancie v prvom rade správne pristúpil k vyhodnocovaniu toho, či
aktívna hmotnoprávna legitimácia svedčí samotnému žalobcovi. Bez akýchkoľvek pochybností a

právnych polemík je zrejmé, že aktívna vecná legitimácia patrí medzi základné procesné podmienky.
Posudzovanie aktívnej vecnej legitimácie nesúvisí s ustanovením § 151 ods. 1 CSP ohľadne skutkových
tvrdení strany, ktoré má protistrana výslovne poprieť, resp. súd považovať za sporné, či nesporné.
V danej veci je potrebné zohľadniť jednu zo základných zásad civilného sporového konania, a tomateriálny korektív prejednacej zásady. V rámci materiálnych korektívov prejednacej zásady jedným z
podstatných je aj ustanovenie § 185 ods. 3 CSP, ktoré jednoznačne stanovuje, že súd aj bez návrhu
môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky. V danom prípade sa jednoznačne

jedná o procesnú podmienku a súd prvej inštancie bol plne oprávnený v zmysle citovaného materiálneho
korektívu pristúpiť k preskúmaniu základnej procesnej podmienky, akou je aktívna vecná legitimácia a
túto následne aj vyhodnotiť a urobiť z nej právne závery. Skutočnosť, či protistrana, a to strana žalovanej,
danú skutočnosť popierala alebo nepopierala v kontradiktórnom spore, hrá úlohu minimálnu, resp. úlohu
zohrávať nemusí, keďže súd môže aj bez návrhu pristúpiť k preskúmaniu jednotlivých procesných

podmienok. Je úlohou samotného žalobcu, aby preukázal, že je oprávnený podať takú žalobu, ktorá
spĺňa všetky predpoklady v rámci podmienok konania na to, aby takáto žaloba mohla byť podaná a
aby mu zároveň teoreticky v konaní zaručovala úspešnosť. Nie je v tomto prípade žiadnou povinnosťou
samotnej žalovanej brániť sa voči žalobe, ktorá nespĺňa základné predpoklady pre svoj úspech v
zmysle nenaplnenia procesných podmienok a touto skutočnosťou je povinný sa súd prvej inštancie
zaoberať bez ohľadu na aktivitu druhej sporovej strany. Je totiž v kontradiktórnom spore s materiálnymi

korektívmi (akým je aj civilné sporové konanie) neprípustné, aby súdy priznávali akékoľvek uplatnené
nároky žalobcom len na základe toho, že protistrana sa procesne nebráni, resp. takto uplatnené nároky
nenamieta. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil jeden zo štyroch základných materiálnych korektívov
prejednacej zásady a jeho využitím zároveň nenarušil kontradiktórnosť samotného sporu.

23. V súvislosti s námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nemohol žalobu zamietnuť z dôvodu
nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, pretože vstupoval do konania výlučne z dôvodu postúpenia
pohľadávky, pričom uznesením súd prvej inštancie pripustil, aby do konania vstúpil žalobca. Odvolací
súd uvádza, že uznesenie, ktorým pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu, je uznesením procesnej
povahy, ktorým sa nerozhoduje o merite veci, keďže o merite veci je možné podľa § 212 CSP rozhodnúť

iba rozsudkom. Rozhodnutím o právnom nástupníctve tak nie je žiadnym spôsobom „predbiehané“
rozhodnutie vo veci samej ani otázka aktívnej legitimácie, ale je riešený len okruh strán pre ďalšiu fázu a
priebeh konania. Hmotnoprávnu otázku, či žalobca je nositeľom práva, o ktoré v konaní ide, súd rieši až
na základe výsledkov dokazovania a v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej (v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí). Súd nemôže túto otázku posudzovať v rámci otázky procesného nástupníctva strany;

šetrenie podmienok procesného nástupníctva podľa 80 CSP totiž nie je dokazovaním o skutkovom
stave veci. Návrhu na realizáciu procesného nástupníctva teda súd podľa § 80 vyhovie vtedy, ak má
preukázané, že formálno-právne došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, t. j. nastala
skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva za následok prechod alebo prevod práv a povinností.
Súd v tomto štádiu však nie je oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne

nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. To znamená, že nie je jeho úlohou prechod alebo prevod
práv a povinností posúdiť podľa hmotného práva v rozsahu zodpovedajúcom možnému záveru pre
rozhodnutie vo veci samej (posúdiť, či podľa hmotného práva skutočne k prechodu alebo prevodu práv a
povinností došlo). Pre vyhovenie návrhu na zmenu subjektov súd teda skúma existenciu len základných
skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad na prechod práv a povinností; meritórne o veci rozhodne až

rozsudkom podľa § 212 CSP, po vykonaní dokazovania, ktoré môže, ale aj nemusí preukázať, či
skutočne došlo alebo nedošlo k prevodu alebo k prechodu práva alebo povinnosti, o ktoré v konaní ide.
V posudzovanej veci súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď nehodnotil v rámci rozhodnutia
podľa § 80 CSP právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia predpokladov
právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej

pre rozhodnutie vo veci samej, o ktorej môže byť rozhodnuté iba rozsudkom. V tomto štádiu konania
vec správne hodnotil len z hľadísk, či návrh podal žalobca, či sa tak stalo po začatí konania, či osoba,
ktorá má vstúpiť do konania na strane žalobcu so zmenou súhlasila a či v návrhu tvrdená skutočnosť
je podľa hmotného práva spôsobilá preukázať, že po začatí konania došlo k prechodu alebo prevodu
práv a povinností.

24. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby zodpovedá aj súvisiaci
výrok o trovách konania.

25. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné a

vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods.
2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom
takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na

náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné
trovy nevznikli, preto odvolací súd nárok na ich náhradu sporovým stranám nepriznal.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).