Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, September 4, 2022

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12Vyd/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822201438
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2022:3822201438.1

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľov: 1. W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. E. č. XXX/
XXX, XXX XX K. E., 2. C. Y., nar. X.X.XXXX, bytom M. R. E. č. XXX/XXX, XXX XX K. E., 3. G. Y., nar.
XX.X.XXXX, bytom Y. č. XX, XXX XX Y., za účasti účastníka konania: Obec Dolné Vestenice , IČO: 00
318 086, Záhumenská č. 154/74, 972 23 Dolné Vestenice, o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení
vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.4.2022 bol Okresnému súd Prievidza doručený návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdení
vydržania vlastníckeho práva ku dňu 5.6.2019 k nehnuteľnosti vedenej na B.. 1, katastrálne územie K.

E., obec K. E., okres G., ako parcela reg. „C“, parc. č. XX, o výmere 637 m2, druh pozemku záhrady,
a to v prospech navrhovateľov do ich podielového spoluvlastníctva. Navrhovatelia v návrhu uvádzajú,
že navrhovateľka v 1. rade spolu so svojím manželom, C. Y., uzatvorili ako kupujúci s predávajúcou,
S. J., rod. E., nar. X.X.XXXX, kúpnu zmluvu vo forme notárskej zápisnice N 227/73, NZ 229/73, dňa
18.10.1973, na Štátnom notárstve v Prievidzi, pred notárom Dr. Jánom Košíkom. Predmetom kúpy
boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, v katastrálnom území K. E., dom č. XXX v celosti s

pozemkom parc. č. EN 306, vo výmere 1115 m2 (v zápisnici je chyba, uvedená je výmera 11 a 15 m2),
v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasťou kupovaných nehnuteľností bola aj
dreváreň, za ktorou bola záhrada s riadne oploteným koncom. Kúpna zmluva bola Štátnym notárstvom v
Prievidzi registrovaná dňa 19.10.1973, pod číslom 471/73, a týmto dňom nadobudla účinnosť. Kupujúci
vstúpili do držby a od tejto doby znášali všetky obecné a verejné dávky. Navrhovateľka v 1. rade
s manželom nemali žiadne pochybnosti o tom, že záhrada im patrí. Súčasťou kúpnej zmluvy nebol

geometrický plán. Od 19.10.1973 navrhovateľka v 1. rade s manželom užívali dobromyseľne dotknutú
nehnuteľnosť, neboli nikým rušení, a to až do roku 2016, kedy sa dozvedeli, že záhrada patrí M. K. E.,
je vedená na B.. 1, katastrálne územie K. E., parcela registra „C“, parc. č. 60, výmera 637 m2, druh
pozemku záhrady.Listom, zo dňa 16.9.2016, vyzvala navrhovateľka v 1. rade s manželom Obec K. E.
na usporiadanie vlastníckych vzťahov. Obec Dolné Vestenice na výzvu nereagovala, reálne akceptovala
stav, že skutočnými vlastníkmi nehnuteľnosti je navrhovateľka v 1. rade s manželom, ktorí po celý

čas držby platili daň z nehnuteľnosti. K uvedenému tvrdeniu predložila platobný výmer zo 17.2.2004,
rozhodnutie č. 791 z 23.6.2020 (k dispozícií má i ďalšie). Za deň, kedy navrhovateľka v 1. rade spolu s
manželom nadobudli vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti považuje deň 1.1.1992.

2. Manžel navrhovateľky zomrel dňa 25.3.2019. Na základe dedičského rozhodnutia, č.k. 4D/54/2019,
Dnot 143/2019, zo dňa 5.6.2019 (právoplatné dňa 5.6.2019), nehnuteľnosti v katastrálnom území K.

E., evidované na LV č. XXX, parc. č. 59, zastavaná plocha 1212 m2, parc. č. 61/2, rodinný dom č.s.XXX
na parcele č. 59, nadobúdajú synovia nebohého C. Y., C. Y. a G. Y., každý v 1. Navrhovateľ v 2. rade anavrhovateľv3.rademajúzato,ževlastníctvoknehnuteľnostievidovanejnaB..X,vkatastrálnomúzemí
K. E., parcela registra „C“, parc. č. XX, výmera 637 m2, druh pozemku záhrady nadobudli vydržaním
dňa 5.6.2019.

3. Podľa § 359a zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“), konaním o
potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie
o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

4. Podľa § 359c ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.

5. Podľa § 359 c ods. 2 CMP, účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania
o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k

nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský
pozemkový fond.

6. Podľa § 359 c ods. 3 CMP, po vydaní vyzývacieho uznesenia je účastníkom konania aj ten, kto podal
námietky podľa § 359h ods. 1, ak nie je účastníkom konania podľa odseku 2 písm. b), c) alebo písm. d).

7. Podľa § 359d ods. 1 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.

8. Podľa § 359d ods. 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil

predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

9. Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa §
8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

10. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

11. Podľa § 359e ods. 3 CMP, o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;
uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

12. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Zákon
určuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu, pričom ide o tieto
predpoklady:1. spôsobilý subjekt, 2. spôsobilý predmet držby, 3. dobrá viera (dobromyseľnosť)
vydržateľa, 4. oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a 5. uplynutie vydržacej doby.

13. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho
uznesenia a druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd návrh
zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, teda skúma či
navrhovateľosvedčilsplneniepredpokladovvydržania.Vychádzapritomzopísaniaskutkovýchokolností
navrhovateľom v návrhu a ním označených, predložených dôkazov.

14. Súd preskúmal návrh navrhovateľov a dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť, a
to z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov.15. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy
jedna sporová strana civilného procesu (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré
v konaní ide (aktívna vecná legitimácia) a sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je

subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). Aktívna aj pasívna vecná legitimácia
je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu
a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

16. Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či
pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby (viď napr. rozsudok Krajského
súdu v Košiciach, zo dňa 31.10.2017, sp. zn. 6Co/110/2017).

17.Navrhovateliažiadajúpotvrdiťvydržaniepredmetnejparcely(pozemku)kudňu5.6.2019,tedakudňu
právoplatnosti dedičského rozhodnutia, ktorým súd (súdom poverený notár) schválil dedičskú dohodu

o vyporiadaní dedičstva. Navrhovatelia v 2. a v 3. rade odvodzujú svoje vlastnícke právo od svojho
právneho predchodcu, C. Y., nebohého manžela navrhovateľky v 1. rade.

18. Pokiaľ však skutočne došlo k vydržaniu vlastníckeho práva dobromyseľnými užívateľmi pozemku,
ktorých v držbe po celú dobu nikto nerušil, a k originálnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva malo dôjsť

dňa 1.1.1992, tak len vo vzťahu k právnemu predchodcovi navrhovateľov a k navrhovateľke v 1. rade.

19. Po uplynutí nepretržitej a nerušenej vydržacej doby oprávnený držiteľ nadobudne vlastnícke
právo bez ďalšieho a to samotným uplynutím vydržacej doby. Pretože je však predmetom vydržania
nehnuteľnosť, pre zápis do katastra nehnuteľností musí držiteľ získať verejnú listu, potrebnú na zápis.

20. Navrhovateľom v 2. a 3. rade nesvedčí aktívna vecná legitimácia na podanie návrhu. Ako aj sami
v návrhu uvádzajú, v držbe predmetný pozemok nemali a dobromyseľnými držiteľmi neboli oni, ale
ich nebohý otec s navrhovateľkou v 1. rade. Navrhovatelia v 2. a 3. rade nesprávne odvodzujú svoje
vlastnícke právo titulom dedenia po svojom predchodcovi.

21. Súd v predmetnej veci konštatuje, že navrhovatelia nezvolili správny procesný prostriedok na
uplatnenie si svojho práva.

22. V predmetnej veci, vzhľadom na okamih vydržania, nemôže byť verejnou listinou, potrebnou pre

zápis vlastníckeho práva navrhovateľov k nehnuteľnosti, uznesenie o potvrdení vydržania podľa § 359j
CMP, ale predpokladom pre tento zápis môže byť rozsudok, ktorým súd určí, že predmetná nehnuteľnosť
patrí do dedičstva po právnom predchodcovi navrhovateľov, ktorý za života mal vydržaním (spoločne s
navrhovateľkou v 1. rade) nadobudnúť vlastnícke právo k nej a na jeho základe následné rozhodnutie v
náhradnom dedičskom konaní po nebohom manželovi navrhovateľky v 1. rade.

23. Až v prípade, že súd v sporovom konaní určí, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva
po nebohom manželovi navrhovateľky v 1. rade, bude môcť byť v dedičskom konaní po manželovi
navrhovateľky v 1. rade iniciované takzvané náhradné dedičské konanie, výsledok ktorého bude
zohľadnený aj zápisom v katastri nehnuteľností vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti (podľa

výšky podielov).

24. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, že návrh zamietol.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. (Ustanovenie § 359a až § 359k CMP
upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovuje inak).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.