Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 19, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/64/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111217232
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3111217232.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu J. - P. S., S. so sídlom E.. S..
C. XX, Z., U. XXXXXXXX, zastúpeného O.. Z. K., advokátom so sídlom K. X/A, I., proti žalovanej W.
A., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXX, G. S., zastúpenej U. SL, S.., so sídlom I. XX/A, I.,
U. XXXXXXXX, o zaplatenie 112 039,81 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. júna 2021, č. k. 15C/151/2011-931 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi
sumu 51 812,86 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 01.03.2011 do zaplatenia, a to do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j ea vo zvyšnej časti výroku I a vo výrokoch III, V rozsudok
súdu prvej inštancie z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolanie žalovanej proti výroku IV o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 61 336,08
eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy61336,08eurod01.03.2011dozaplatenia,
a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol
(výrok II.), súčasne znalcovi U.. W. L. priznal nárok na znalečné za vypracovanie znaleckého posudku
č. XX/XXXX a náhradu nákladov za účasť na pojednávaní dňa 15.10.2018 v rozsahu 100

%, ktoré sú strany povinné uhradiť spoločne a nerozdielne (výrok III.), žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanej sumu 100,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV.) a o trovách
konania vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok V.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že právny predchodca žalobcu sa
podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia 112 039,81 eur s príslušenstvom z dôvodu, že na
základe zmluvy o dielo/ objednávky a plnej moci dodal žalovanej stavebné práce na akcií „Výstavba

rodinného domu G. S. - J. upravený katalógový dom bungalov XXZ“ v k. ú. G. S. - J., realizovaný na
parc. č. XXXXX/XX zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom J., katastrálnym odborom.
Žalovaná v priebehu výstavby zaplatila priebežné faktúry v celkovej sume 138 651,53 eur, nezaplatila
však zúčtovaciu a konečnú faktúru č. XXXXX zo dňa 25.01.2011 na sumu 112 039,81 eur.

3. Na základe vykonaného dokazovania (viď bod 5. až 23. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie)

dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu ústnou
formou zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výstavba rodinného domu v k.ú. G. S. -J. (táto skutočnosť
nebola medzi stranami sporná). Spornou zostala výška ceny diela, resp., či táto bola pri uzatváranízmluvy dojednaná a akým spôsobom. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že výška ceny za dielo, t. j. za výstavbu rodinného domu, nebola medzi právnym predchodcom
žalobcu ako zhotoviteľom a žalovanou ako objednávateľkou dojednaná. Vychádzal predovšetkým

z výpovedí zhotoviteľa Z. O. a samej žalovanej. Zhotoviteľ (pôvodne v postavení právneho predchodcu
žalobcu) počas celého konania tvrdil, že výška ceny pri uzavretí zmluvy nebola dojednaná. Žalovaná
počas konania svoje tvrdenia o výške ceny diela menila. Najprv tvrdila, že výška ceny bola určená podľa
rozpočtu spoločnosti C., S.., v sume 3,5 mil.,- Sk tak, ako to bolo uvedené v stavebnom povolení,
neskôr sama vypovedala, že zhotoviteľ jej nepovedal, koľko zhotovenie stavby bude stáť, len že to bude

lacnejšie ako v rozpočte spoločnosti C., S... Ďalšou verziou o výške ceny bola suma 5,2 mil.,- Sk,
ktorú vyvodila zo svedeckých výpovedí Z. O. a U. I. a v závere konania sa opäť priklonila k sume 3,5 mil.,-
Sk podľa sumy uvedenej v stavebnom povolení. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná sama
nevedela, koľko zaplatí za zhotovenie diela, resp. svoje tvrdenia účelovo počas konania menila tak, aby
si zabezpečila čo najlepší výsledok v spore. Súd prvej inštancie preto ako pravdivé vyhodnotil
tvrdenie žalovanej, že zhotoviteľ jej nepovedal, koľko za dielo zaplatí. Toto tvrdenie totiž uviedla sama

žalovaná vo svojej výpovedi na priamu otázku súdu, aká výška ceny bola dojednaná. Vzhľadom k
tomu, že výška ceny nebola medzi zmluvnými stranami dojednaná, bolo povinnosťou žalovanej uhradiť
zhotoviteľovi cenu primeranú, ktorou je obvyklá cena v dobe uzavretia zmluvy za porovnateľné
dielo. Žalovaná počas vyhotovovania diela od zmluvy odstúpila, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami
sporná. Ako dôvod odstúpenia od zmluvy žalovaná uviedla, že po tom, čo za rozostavaný dom zaplatila

už 4 200 000,- Sk, nemala ďalej záujem, aby zhotoviteľ pokračoval v zhotovovaní diela. Súd prvej
inštancie aplikoval ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže objednávateľ odstúpiť
od zmluvy z akéhokoľvek dôvodu, dokonca aj bez udania dôvodu, je však
zhotoviteľovi povinný zaplatiť práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a
taktiež je povinný zhotoviteľovi nahradiť účelne vynaložené náklady. Vzhľadom na povahu diela - stavba

domu - zhotoviteľ nemohol výsledok svojej práce použiť inak, a preto žalovaná bola povinná mu zaplatiť
cenu vykonaných prác. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci bolo mimoriadne obtiažne určiť
cenu vykonaných prác, nakoľko chýbala zo strany zhotoviteľa akákoľvek projektová dokumentácia. Pri
stanovovaní ceny už vykonaných prác vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX V.
súdneho znalectva S., ktorý stanovil cenu vykonaných prác zhotoviteľom vo výške 190 464,39 eur s

DPH, ku ktorému sa priklonil z dôvodu, že znalecký ústav mal k dispozícii najkomplexnejšie doklady
pre vypracovanie znaleckého posudku. Okrem ceny vykonaných prác má zhotoviteľ nárok aj na účelne
vynaložené náklady ku ktorým zaradil vedľajšie rozpočtové náklady a náklady na
kompletačnú činnosť, ktoré nevyhnutne vznikli pri realizácii diela. Tieto boli v znaleckých posudkoch U..
A. A. a U.. W. L. zohľadnené vo výške 5 % zo základných rozpočtových nákladov. Žalovaná

túto hodnotu a ani samotné náklady nerozporovala. Preto súd nevyhovel návrhu žalobcu, ktorým žiadal
doplniť znalecký posudok č. XX/XXXX V. súdneho znalectvo S. o vyčíslenie vedľajších rozpočtových
nákladov. Keďže hodnota vykonaného diela predstavuje sumu 190 464,39 eur, 5 % z toho predstavuje
sumu 9 523,22 eur. Celková hodnota diela vrátane účelne vynaložených nákladov tak predstavuje sumu
199987,61eur.Žalovanáprávnemupredchodcovižalobcu(zhotoviteľovi)uhradilasumu138651,53eur.

Z tohto dôvodu uložil súd prvej inštancie žalovanej žalobcovi zaplatiť sumu 61 336,08 eur, ktorá suma
predstavuje rozdiel medzi cenou zhotoveného diela spolu s nákladmi a sumou zaplatenou žalovanou
(199 987,61 eur - 138 651,53 eur = 61 336,08 eur) a vo zvyšnej časti žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

4. K ostatným námietkam žalovanej uviedol, že súhlasí s tvrdením, že medzi zmluvnými stranami išlo o
spotrebiteľský vzťah, kde dodávateľom bol právny predchodca žalobcu a spotrebiteľom bola
žalovaná. Nesúhlasí však s tvrdením, že plnenie, ktorého sa žalobca v konaní domáha, je
neprijateľnou podmienkou, nakoľko z ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že cena
plnenia nemôže byť neprijateľná podmienka. Plnenie, ktorého sa žalobca v konaní domáha, je cenou

vykonaného diela, a preto naň nemožno nazerať ako na neprijateľnú podmienku, a teda na plnenie,
s ktorým podľa tvrdenia žalovanej sa nemala možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. V súdenej
veci nie len právny predchodca žalobcu postupoval bez odbornej starostlivosti, keď neviedol riadne
potrebnú stavebnú dokumentáciu (ako na to žalovaná opakovane počas konania poukazovala), ale ani
samotná žalovaná nepostupovala s náležitou obozretnosťou a opatrnosťou, akú možno od priemerne

zmýšľajúceho spotrebiteľa očakávať. Vzhľadom k tomu, že v súdenej veci nebola cena určená ani podľa
rozpočtu a ani odhadom, nie je možné tieto ustanovenia v súdenej veci aplikovať, a preto sa
súd tvrdeniami žalovanej v tomto smere bližšie nezaoberal, nakoľko ich považuje za neopodstatnené.5. Pokiaľ sa žalovaná v konaní bránila, že nie je povinná zaplatiť žalobcovi minimálne sumu 8 048,30
eur ako náklady za železobetónové panely, nakoľko jej ich zhotoviteľ daroval, v tejto súvislosti súd prvej
inštancie konštatoval, že táto skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplynula. Z. O. ako zhotoviteľ

vo svojej výpovedi uviedol len, že železobetónové panely on dostal za odvoz a pýtal sa žalovanej, či ich
môže použiť. Z jeho výpovede však nevyplýva, že by ich chcel žalovanej darovať. To, že ich on dostal,
neznamená bez ďalšieho, že ich bezplatne prevedie na ďalšiu osobu, v tomto prípade na žalovanú.

6. Žalovaná v konaní rozsiahlo preukazovala náklady na dokončenie stavby. Súd prvej inštancie

konštatoval, že náklady na dostavbu domu nemajú žiadny právny význam pre posúdenie veci a navyše
ich žalovaná do značnej miery skreslila, keď započítavala aj také výdavky, ktoré by musela do domu
vynaložiť, aj keby zhotoviteľ vykonal dielo riadne a včas (napr. oplotenie pozemku, výsadba záhrady,
kuchynská linka, domáce elektrospotrebiče a pod.).

7. Keďže žalovaná nesplnila svoj záväzok včas a riadne, dostala sa do omeškania, v dôsledku

čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd prvej inštancie priznal v zmysle vyššie
uvedeného ustanovenia vo výške 9 % ročne zo sumy 61 336,08 eur od 01.03.2011 do zaplatenia,
pričom deň, od ktorého je žalovaná povinná úrok z omeškania platiť, je dňom nasledujúcim po splatnosti
faktúry č. XXXXXX. Žalovaná sa proti povinnosti platiť úroky z omeškania bránila tým, že nie ona je s
plnením v omeškaní, ale práve žalobca, ktorý neprijal ňou ponúkané plnenie vo výške 50 000 eur na

základe dohody o urovnaní zo dňa 30.06.2011. Súd prvej inštancie poznamenal, že neprijatie
plnenia na základe dohody o urovnaní nemožno považovať za omeškanie veriteľa, nakoľko prijatím
tohto pre neho čiastkového plnenia na základe dohody o urovnaní by súhlasil s podmienkami dohody
a „zriekol“ by sa zvyšku nároku, o ktorom sa domnieval, že mu patrí. O omeškaní veriteľa (žalobcu) by
sa mohlo uvažovať za situácie, kedy by žalovaná ponúkla čiastkové plnenie s tým, že o

zvyšku nech rozhodne súd, nakoľko má za to, že viac žalobcovi nie je dlžná, a žalobca by
takto ponúknuté plnenie neprijal. Pokiaľ žalovaná namietala výšku úroku z omeškania,
je potrebné si uvedomiť, že hoci v súčasnosti je sadzba 9 % skutočne vysoká, je potrebné postupovať
podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku omeškania, ktorá ustanovovala výšku úrokov z omeškania o
8 percentuálnych bodov vyššiu ako bola základná úroková sadzba ECB. Základná úroková sadzba ECB

v čase vzniku omeškania bola 1 %; o 8 % viac tak potom predstavuje výšku úroku z omeškania
9 %. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške, a preto nebol dôvod na jej zníženie.

8. Súd prvej inštancie právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52, § 53 ods. 1, § 631, § 634 ods.
1, § 642 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995. O

znalečnom znalca U.. W. L. rozhodol podľa § 208 ods. 3, § 258 ods. 2 CSP, § 2 ods. 4 zákona č. 382/2004
Z. z. O povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej sumu 100,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku
rozhodol podľa § 147a ods. 1, 2 OSP účinného do 30.06.2016, čl. 4 ods. 2, 1 základných princípov CSP.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP z dôvodu, že obe strany mali čiastočný, približne
rovnaký, úspech (žalobca mal úspech v rozsahu 54,7 %, žalovaná mala úspech v rozsahu 45,3 %,

rozdiel pomerných úspechov predstavuje 9,4 %).

9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná a domáhala sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., III., IV. a V. zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie
alebo v uvedených výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu

zamietne a prizná jej voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uplatnila odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. b). d), f), h) CSP. Vytýkala súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie
jeho rozsudku ako celku, ktoré je nezrozumiteľné, nekonzistentné a nevyplýva z neho, prečo súd
rozhodol tak, ako rozhodol. Nezrozumiteľnosť odôvodnenia videla i v tom, že súd prvej inštancie
ani čiastočne neaplikoval spotrebiteľskú právnu úpravu a nevysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia, právne argumenty a dôkazy, ktoré predložila. Súd prvej inštancie síce konštatoval, že právny
predchodca žalobcu pri zhotovení diela postupoval bez odbornej starostlivosti, na druhej
strane sa nevysporiadal s týmto záverom a v rozpore s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka použil
výklad neprimerane priaznivejší pre žalobcu ako dodávateľa, čím nerovnováhu v rámci posudzovaného
spotrebiteľského vzťahu paradoxne prehĺbil v neprospech jej ako spotrebiteľa. Uviedol tiež, že ona

postupovala hrubo neuvážene a ľahkovážne a musí znášať nejaké následky, v konečnom dôsledku
však v tomto sporovom konaní znáša nepriaznivé následky len ona, keďže jej súd uložil zaplatiť úroky
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 61 663,08 eur za 10 rokov, čo znamená, že je povinná
zaplatiť sumu, ktorá prevyšuje nárok uplatňovaný žalobcom v tomto konaní. Súd prvej inštancie takpostupoval v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa, nakoľko neinformovanosť, resp. nedostatočná
informovanosť v tejto oblasti jej nemôže byť na ujmu. Súd prvej inštancie sa ani nevysporiadal so
závermi V. súdneho znalectva S. v znaleckom posudku č. XX/XXXX, ktorý konštatoval opakované

porušenia povinnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu - projekt nebol realizovaný na základe
zmluvy o dielo, zmeny neboli žalovanou odsúhlasované a zaznamenané do stavebných denníkov,
preberacie protokoly a kontrolované stavebným dozorom a podobne. Súd prvej inštancie tiež neuviedol,
ako sa pri posúdení údajného nároku žalobcu vysporiadal so skutkovými závermi znalca D. na
str. X znaleckého posudku ohľadom chybnej fakturácie právneho predchodcu žalobcu. V konečnom

dôsledku vyhodnotil súd prvej inštancie podstatu veci neobjektívne, jednostranne v prospech žalobcu,
rozsudok je tak arbitrárny, nezrozumiteľný, nepreskúmateľný, jeho odôvodnenie nespĺňa obligatórne
zákonné a ustálenou judikatúrou stanovené náležitosti. Ďalej uviedla, že ust. § 634 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nemožno pri zmluve o dielo, ktorá bola uzatvorená medzi dodávateľom služby (žalobcom) a
objednávateľom služby (žalovanou), aplikovať, pretože prednosť majú relevantné ustanovenia zákona
o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., ktorý je k Občianskemu zákonníku lex specialis, má prednosť a

ukladážalobcoviakozhotoviteľovipovinnostitýkajúcesaoznačeniaslužieb,ceny,kvality,zodpovednosti
a záruky, ako i prísnych informačných povinností vo vzťahu k nej ako spotrebiteľke. V tejto súvislosti
poukázala na § 14 ods. 1, 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Vytýkala súdu prvej inštancie, že citované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa opomenul
aplikovať. Povinnosťou žalobcu tak bolo informovať ju o cene za dielo, z čoho logicky priamo vyplýva

nevyhnutnosť existencie vopred stanovenej ceny za dielo. Súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil otázku stanovenia ceny za dielo, keď na posudzovaný prípad nesprávne aplikoval ust. § 634
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom včasného, riadneho a
zrozumiteľného informovania žalovanej o cene za dielo, čo je bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie
žaloby v celom rozsahu. Zdôraznila, že pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval „sama nevedela koľko

zaplatí za zhotovenie diela“ tak to bolo výhradne z dôvodu závažného opakovaného porušenia
informačných a ďalších zákonných povinností právnym predchodcom žalobcu. Rozsudok je preto ako
celok absolútne nepresvedčivý, nepreskúmateľný a arbitrárny v takej miere, že porušil právo žalovanej
na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie nesprávne interpretoval ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keď uviedol, že cena diela nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Dôvodila, že

EurópskakomisiaSlovenskejrepublikevytkla,ženáležitenetransponovalaust.článku4ods.2Smernice
93/13/EHS, keď hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje k definícii hlavného predmetu
zmluvy, ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané
výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ sú tieto podmienky zrozumiteľné. Preto bola následne
vložená do predmetného ustanovenia druhá veta v znení zákona č. 575/2009 Z.z., účelom ktorej

je odstránenie uvedeného nedostatku pri transpozícii smernice zákonom č. 575/2009 Z.z. Následne
citovala doplnené ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a § 37 ods. 1
Občianskehozákonníka.Dospelakzáveru,žepokiaľnebolacenadielaprimeranáazároveňvymedzená
dostatočne určite, jasne a zrozumiteľne, mal súd prvej inštancie zmluvnú podmienku, na základe ktorej
sa žalobca v tomto sporovom konaní domáha plnenia, posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a

vylúčiť aplikáciu ust. § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko z dôvodu lex specialis majú prednosť
relevantné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Záveru súdu ohľadom absencie dojednania
ceny za dielo je v rozpore s listinnými dôkazmi - stavebným povolením, z ktorého jednoznačne vyplýva
celková cena diela vo výške 3 500 000,- Sk. Záver súdu prvej inštancie ohľadom absencie dojednania
ceny za dielo je nielen absolútne nesprávny z hľadiska nesprávneho právneho posúdenia veci, ale je

i v rozpore s vykonaným dokazovaním, preto súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému
zisteniu ohľadom absencie dojednanej ceny za dielo. Súd prvej inštancie opomenul aplikovať
ust. § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 636 ods. 1 druhá veta, § 635 ods. 3, § 636 ods. 2
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých bol žalobca ako zhotoviteľ diela povinný žalovanú v pozícii
spotrebiteľa bez meškania písomne upozorniť, keď zistil, že cena diela bude prekročená, čo žalobca

nevykonal, a preto mu nevzniklo právo na zaplatenie rozdielu v cene, a to ani v prípade, ak by mu vznikli
ďalšie údajné náklady v súvislosti s vykonávaním diela. Pokiaľ by súd prvej inštancie citované zákonné
ustanovenie aplikoval, dospel by k záveru, že bola povinná právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť len
sumu za vykonanú prácu, resp. maximálne náklady, ktoré vznikli na základe pôvodnej určenej
ceny, a to len pokiaľ mala z plnenia žalobcu majetkový prospech. Súd prvej inštancie vec nesprávne

právne posúdil, keď na skutkový stav opomenul aplikovať tieto citované zákonné ustanovenia, na
základe ktorých by musel dospieť k záveru, že nebola povinná zaplatiť cenový rozdiel v rozpore s
dohodnutou cenou za dielo, nakoľko ju právny predchodca žalobcu s týmto riadne neoboznámil. Súd
prvej inštancie nezohľadnil ani tú skutočnosť, že právnemu predchodcovi žalobcu zaplatila 138 651,53eur a na dokončenie diela vynaložila ďalšie náklady vo výške 64 782,48 eur, za dokončené dielo tak
zaplatila sumu 203 434,01 eur, preto je žalobcom uplatňovaný nárok v hrubom nepomere k celkovej
hodnotestavbyrodinnéhodomu.Ďalejuviedla,žesúdprvejinštancienesprávneaplikovalust.§642ods.

1Občianskehozákonníkavsúvislostisodstúpenímodzmluvyodielo,keď odzmluvyodieloneodstúpila
z akéhokoľvek dôvodu, alebo bez udania dôvodu, ale z dôvodu neustáleho navyšovania ceny za dielo v
súlade s § 635 ods. 3 Občianskeho zákonníka, alternatívne ust. § 636 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Vytýkalasúduprvejinštancie,žejuzaviazalinazaplatenievedľajšíchrozpočtovýchnákladovanákladov
na kompletačnú činnosť, ktoré však neboli zohľadnené v znaleckom posudku V., ale boli zohľadnené

v znaleckých posudkoch U.. A. a U.. L., pričom súd prvej inštancie uviedol, že sa priklonil práve k
znaleckému posudku V.. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ako súd prvej inštancie dospel k záveru
o výške 5 % z údajnej hodnoty vykonaného diela v súvislosti s tzv. vedľajšími rozpočtovými nákladmi,
keď v znaleckom posudku U.. A. sú vedľajšie rozpočtové náklady definované ako náklady na zariadenie
staveniska - 2,4 % zo ZRN, mimostavenisková doprava - 3 % zo ZRN, kompletačná činnosť - 5 %
zoZRN.VznaleckomposudkuU..L.bolivedľajšierozpočtovénákladystanovenéna3a4%,nie5%ako

uvádza súd prvej inštancie, z tohto dôvodu nemohol súd prvej inštancie i vzhľadom na závery uvedené
na str. 65 znaleckého posudku V. svojvoľne prirátať vedľajšie rozpočtové náklady z iných znaleckých
posudkov, keď tento uvádza, že každý z týchto znaleckých posudkov bol vypracovaný inou metódou,
v rôznej štruktúre, objektovej skladbe, pričom tieto „vedľajšie rozpočtové náklady“ nekorešpondujú so
záverom súdu prvej inštancie o univerzálnej výške 5 %. Priznanie vedľajších rozpočtových nákladov je

i v rozpore s ust. § 216 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca sa v rámci žalobného návrhu nedomáhal nároku
na plnenie v súvislosti s vedľajšími rozpočtovými nákladmi, čo znamená, že súd prvej inštancie priznal
žalobcovi plnenie nad rámec ním uplatneným nárokom. Za účelne vynaložené náklady podľa ust. § 642
ods.1Občianskehozákonníkamožnopovažovaťvýhradnenákladyspojenésodstúpenímodzmluvy,čo
znamená napríklad cestovné, prepravné a poštové výdavky, ktoré súd nesprávne stotožnil s vedľajšími

rozpočtovými nákladmi a nákladmi na kompletačnú činnosť, ktoré nevznikajú v súvislosti s odstúpením
od zmluvy, ale sú len jednou zo zložiek obsiahnutých v znaleckých posudkoch U.. A. a U.. L., ktorých
závery rozporovala. Vytýkala súdu prvej inštancie, že nesprávne právne posúdil údajný okamih vzniku
nároku na úroky z omeškania, keď tento okamih stanovil na deň nasledujúci odo dňa splatnosti faktúry č.
XXXXXX,nakoľkoakmalsúdprvejinštanciezato,žecenanebolamedzizmluvnýmistranamidojednaná

a žalobcovi mal vzniknúť nárok na zaplatenie tzv. primeranej ceny v zmysle § 634 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, mohla sa dostať do omeškania až v okamihu, keď od nej žalobca požadoval cenu, ktorú i
súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprimeranú a čiastočne ju zamietol. Samotná cena diela vyplynula
až zo znaleckého dokazovania v rámci tohto sporového konania. Ďalej uviedla, že poskytla žalobcovi
dohodu o urovnaní, ponúkla mu plnenie vo výške 50 000,- eur, ktoré žalobca neprijal. Za absurdný

považovala záver súdu, že v prípade prijatia dohody o urovnaní by sa žalobca zriekol zvyšku svojho
nároku a o omeškaní veriteľa by sa mohlo uvažovať v prípade, ak by žalovaná ponúkla čiastkové plnenie
a o zvyšku nech rozhodne súd a žalobca by takéto plnenie neprijal. Mala za to, že sa nemohla
dostať do omeškania, nakoľko právny predchodca žalobcu neprijal riadne ponúknuté plnenie a naopak,
do omeškania sa dostal žalobca, keď neprijal riadne ponúknuté plnenie od nej a nedokončil dielo riadne

avčas.Priznanéúrokyzomeškaniapovažovala zašikanózneavrozporesdobrýmimravmiztoho
dôvodu, že ich výška prevyšuje celkový nárok uplatnený v tomto súdnom konaní, čo považuje za zjavné
zneužitie práva, nakoľko pôsobí likvidačne na ňu a je vedená so zjavným zámerom žalobcu spôsobiť jej
ujmu. Pokiaľ ide o darovanie železobetónových panelov v hodnote 8 048,30 eur, o ktorých tvrdila, že jej
ich právny predchodca žalobcu daroval, nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že táto skutočnosť

nebola preukázaná, naopak, z výpovede pána O. nevyplýva, že by jej ich darovať nechcel alebo že by jej
tietopanelyposkytolodplatne,pričomonauvedenéskutkovétvrdeniepredložilavosvojomvyjadrenídňa
04.12.2020 a žalobca jej skutkové tvrdenie nepoprel. Poukázala na ust. § 151 CSP, z ktorého vyplýva,
že nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom
rozhodnutí. Namietala i rozhodnutie proti výrokom o trovách konania závislým od výroku I., a to proti

výroku III., IV. a V., ktoré považovala za nesprávne, nakoľko postupoval v tomto pri ich rozhodovaní súd
v rozpore s princípom rovnosti strán v zmysle čl. 6 CSP.

10. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Nesúhlasil s odôvodnením žalovanej, že rozsudok

je nezrozumiteľný a nekonzistentný, nakoľko z neho nevyplýva, na základe čoho súd
prvej inštancie takto rozhodol, vo svojom rozsudku uviedol podstatný obsah prednesov oboch strán,
jasne vyložil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a o ktoré oprel svoje skutkové zistenia a
je možné zistiť, akými úvahami sa súd pri hodnotení dôkazov riadil. Rozsudok nie je arbitrárny aninezrozumiteľný a nepreskúmateľný, ako tvrdí žalovaná. Súd prvej inštancie poskytol stranám dostatočný
priestor na predloženie vlastných návrhov a dôkazov, pričom žalovaná počas dokazovania na súde
prvej inštancie nenamietala skutočnosti, o ktoré opiera svoje odvolanie. Mal za to, že danú vec nie je

možné subsumovať pod zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko tento upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, vzťahuje sa na
predaj výrobkov a poskytovanie služieb, pričom v danej veci ide o zmluvný vzťah, ktorým sa zhotoviteľ
zaviazal objednávateľovi za odplatu vykonať určité dielo, ktorý vzťah nie je možné subsumovať pod
právnu normu, ktorá upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a

dodávateľov. Nie bez významu je i skutočnosť, že dňa 15.11.2010 žalovaná od zmluvy odstúpila,
vypovedala plnú moc, z ktorých listín aj z predmetu plnej moci je jasne preukázané, o aký zmluvný vzťah
v danej veci išlo.

11. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že zákon o ochrane
spotrebiteľa sa vzťahuje aj na zmluvný vzťah založený zmluvou o dielo, pretože vykonanie diela

je službou v zmysle ust. § 2 písm. i) zákon a o ochrane spotrebiteľa. Zdôraznila, že žalobca ako
zhotoviteľ v danom zmluvnom vzťahu vystupoval v pozícií predávajúceho/dodávateľa/zhotoviteľa v
zmysle ust. § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože zmluva o dielo, ktorá je predmetom
tohto sporového konania, je spotrebiteľskou zmluvou a žalobca pri uzatváraní zmluvy o dielo konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Na posudzovaný zmluvný vzťah sa vzťahuje zákon

o ochrane spotrebiteľa, pretože došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, ktorá bola uzatvorená medzi
zhotoviteľom ako predávajúcim (žalobcom) a objednávateľom ako sprostredkovateľom (žalovanou).
Zároveňjenepochybné,žezákonoochranespotrebiteľaakolexspecialismákObčianskemuzákonníku
prednosť a ukladá žalobcovi ako zhotoviteľovi o. i. povinnosti týkajúce sa označenia služieb, ceny,
kvality, zodpovednosti a záruky, ako aj prísne informačné povinnosti vo vzťahu k žalovanej. Trvala

na tom, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie na posudzovaný prípad aplikovať zákon o ochrane
spotrebiteľa, a preto súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku stanovenia ceny za dielo, keď
na posudzovaný prípad opomenul aplikovať relevantné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a
namiesto toho nesprávne aplikoval ust. § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

12. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.

13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné vo výroku I. v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 51 812,86 eur s

príslušenstvom potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a vo zvyšnej časti výroku I.
a vo výrokoch III. a V. rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa §
391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vo výroku IV odvolanie
žalovanej odmietnuť podľa § 386 písm. b) CSP.

14. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol stranami sporu spochybnený odvolaním vo výroku
II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, v tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol
právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

15. Z obsahu spisu vyplýva a medzi stranami sporu nebolo sporné, že v roku 2008 (viď č.l. 5-

Plnomocenstvo zo dňa 06.03.2008, č.l. 27-stavebné povolenie zo dňa 09.04.2008) právny predchodca
žalobcuakozhotoviteľažalovanáakoobjednávateľuzatvoriliústnuzmluvuodielovzmysle§631anasl.
Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bola stavba rodinného domu G. S. - J. na parc. č. XXXXX/
X v k.ú. G. S.. Spornou otázkou zostala cena diela, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, ktorý
vychádzal jednak z výpovedí zhotoviteľa Z. O., ako i samotnej žalovanej a dospel k záveru, že strany

sporu sa dohodli na predmete diela a odplatnosti zmluvy, avšak k dohode o výške konkrétnej ceny diela
nedošlo.

16. Žalovaná v podanom odvolaní vytýkala súdu prvej inštancie, že v súvislosti so stanovením
ceny diela neaplikoval ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, keď právny predchodca žalobcu ako

zhotoviteľ si nesplnil informačnú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 14 zákona č. 250/2007 Z. z., nesprávne
aplikoval ust. § 634 ods. l Občianskeho zákonníka, nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko nebola dohoda o cene diela vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne, a preto ide o
absolútnu neplatnosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je dôvod na zamietnutie žaloby,cena diela nebola primeraná a zároveň vymedzená dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne, preto sa
jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že podstatnou náležitosťou obsahu zmluvy o dielo v zmysle § 631 a nasl.
Občianskeho zákonníka je stanovenie jej odplatnosti, nie určenie ceny diela. Zmluvné strany sa však
môžu dohodnúť, že cenu diela určia buď pevnou sumou (resp. stanovia spôsob jej určenia), alebo podľa
rozpočtu, alebo odhadom. Ak nie je cena dohodnutá v zmluve jedným z týchto spôsobov ani ustanovená
osobitnýmipredpismi,objednávateľjepovinnýzaplatiťzhotoviteľovicenudielaprimeranúvzmysle§634

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pevnou sumou nie je možné určiť cenu diela tam, kde žiadna zo strán
nemôže vopred určiť predmet plnenia (presný predmet diela). Konkrétny rozsah diela v takomto prípade
sa spravidla dá určiť až po začatí prác alebo postupne v ich priebehu. V záujme ochrany objednávateľa v
takomto prípade prichádza do úvahy určenie ceny odhadom, ktorá je reguláciou ohraničeného chovania
sa zmluvných strán a časovým indikátorom vymedzujúcim medze vzájomne už dohodnutých práv i
povinností, do doby, pokiaľ nebude takto vzniknutá situácia riešená dohodou. Rozpočet je podkladom

pre dohodu o cene u diela väčšieho rozsahu, pozostávajúceho z viacerých prvkov, ktoré sa zhotovujú po
častiach, prípadne v nadväzujúcej časovej postupnosti. Rozpočet spravidla spracováva zhotoviteľ alebo
projektant ako podklad pre realizáciu diela. Rozčlenenie rozpočtu v zhode s projektovou dokumentáciou
zabezpečuje zmluvným stranám ľahšiu a prehľadnejšiu kontrolu úplnosti dohodnutých častí vykonaného
diela, jeho etapovitého odovzdávania (i preberania) a tomu zodpovedajúcemu štrukturalizovanému

financovaniu objednávateľom (resp. investorom) z pohľadu rozpočtu, ktorý je pre zmluvné strany
záväzný (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 305/2008).

18. V danej veci bez akýchkoľvek pochybností z obsahu spisu vyplýva, že ústna zmluva o dielo
uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou neobsahovala dohodu o cene diela pevnou

sumou ani spôsob jej určenia, cena diela nebola stanovená podľa rozpočtu a ani odhadom z dôvodu,
že dielo bolo vykonávané postupne, po etapách a bolo v priebehu výstavby menené v závislosti od
možnostíterénu,naktoromstavbabola realizovaná(svahovitýpozemok)apožiadaviekobjednávateľky/
žalovanej. Právny predchodca žalobcu/zhotoviteľ počas celého konania (ako žalobca i ako svedok)
tvrdil, že výška ceny pri uzavretí zmluvy dojednaná nebola, žalovaná svoje tvrdenia o výške ceny

menila tak, ako uviedol súd prvej inštancie v bode 30. odôvodnenia svojho rozhodnutia. Z dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie však nesporne vyplýva, že suma stanovená v stavebnom povolení
3 500 000 Sk nemohla byť cenou dohodnutou za stavbu rodinného domu pre žalovanú, t. j. rodinného
domu, ktorý bol predmetom zmluvy o dielo, nakoľko uvedená suma predstavuje sumu za rodinný dom
I. ako dom katalógový, ktorý mal byť postavený na rovine, pričom v danom prípade išlo o stavbu v

svahovitom teréne, z ktorého dôvodu muselo dôjsť k zmene projektu, ktorá sa prejavila i v rozhodnutí
stavebného úradu o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením (viď č.l.298). Zmena stavby
oproti pôvodnému projektu bola rozsiahla a realizovala sa od samého počiatku ako i priebehu výstavby
a spočívala jednak vo vybudovaní suterénu - garáž, kotolňa a zásobník paliva, zdvíhacia plošina, došlo
k zmene dispozičného riešenia stavby - prízemie, vstup - chodba, 2x šatník, WC, izba, kúpeľňa, izba,

spálňa, obývacia izba s kuchyňou, zdvíhacia plošina, vonkajšia terasa, došlo k zmene na zrkadlový
obraz, predĺženiu strešnej konštrukcie na celú terasu, zmene vstupu do objektu, vybudovaniu výťahu, k
zmene vykurovacieho systému na drevené pelety, k vybudovaniu oporného múru, ktoré zmeny
boli čiastočne realizované i právnym predchodcom žalobcu. Vzhľadom na uvedené tvrdenia žalovanej
ohľadnedohodnutejcenydielanebolivkonanípreukázané,apretobolopotrebnévychádzať pri

stanovení ceny diela vyhotoveného právnym predchodcom žalobcu z ceny primeranej v zmysle § 634
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

19. Pokiaľ žalovaná poukazovala na skutočnosť, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľský vzťah, na ktorý
dopadajú i ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa v zmysle zákona podľa § 14 zákona č. 250/2007

Z.z., odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie z tohto pohľadu vec posudzoval a konštatoval,
že v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah. K porušeniu informačnej povinnosti v zmysle žalovanou
uplatneným ust. § 14 zákona o ochrane spotrebiteľa odvolací súd zdôrazňuje, že i zákon č. 250/2007 Z.
z. vo svojom ust. § 10a ods.1 písm. d) pripúšťa situácie, že vzhľadom na povahu služby, cenu služby
nemožnoprimeraneurčiťvopred,apretojepovinnýzrozumiteľnýmspôsobomuviesť,akocenuvypočíta,

ako aj náklady na dopravu, dodanie, iné náklady a poplatky, a to jasným a zrozumiteľným spôsobom.
Žalovaná v konaní nepreukázala, že nebola informovaná právnym predchodcom žalobcu dostatočne
a zrozumiteľným spôsobom o podmienkach a cene výstavby diela v jednotlivých etapách, naopak,
účastníci zmluvného vzťahu spolu komunikovali písomne, telefonicky i osobne ohľadne požiadaviekžalovanej pri zhotovovaní diela, upresňovaní materiálov, z ktorých bude dielo zhotovené, ako i o platbách
zálohových faktúr. Ich komunikáciu nesporne komplikovala skutočnosť, že žalovaná sa na území SR
nenachádzala (táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu zhotoviteľa) a na samotnú stavbu sa

dostavilavminimálnomrozsahu,pričomvsúladesust.§634ods.2Občianskehozákonníkaposkytovala
zhotoviteľovi (právnemu predchodcovi žalobcu) zálohy na stavbu diela podľa zálohových faktúr. Z
uvedeného vyplýva, že žalobca tvrdil a korešpondenciou so žalovanou a ňou poskytovaných zálohových
platieb preukázal, že žalovaná bola riadne o realizácii diela a jeho priebežnej cene informovaná. Pokiaľ
žalovaná tvrdila opak, svoje tvrdenia v tomto súdnom konaní nepreukázala.

20. Žalovaná v podanom odvolaní poukazovala na zákon č. 575/2009 Z. z. účinný od 1.
marca 2010, ktorým došlo k zmene § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že za
neprijateľné nemožno považovať podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne a
ďalej (to bolo aj pred novelou), že neprijateľnou nemôže byť taká podmienka, ktorá bola dojednaná

individuálne. Je potrebné uviesť, že v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zakotvená požiadavka na
určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu, čo sa samozrejme týka i predmetu zmluvy ako podmienka
jeho platnosti. Zákonodarca použil hlavný predmet plnenia, pričom v zmysle znenia čl. 4 ods. 2 smernice
Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách malo byť správne použité
„vymedzenie hlavného predmetu zmluvy“ a nie „hlavný predmet plnenia“. Pokiaľ ide o primeranosť

či neprimeranosť ceny, tá priamo súvisí aj s inými podmienkami upravujúcimi rozsah poskytovaných
služieb. S tým súvisí aj znenie § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, kde sa zakotvuje možnosť
odstúpiťodzmluvy,akcenadohodnutávčaseuzavretiazmluvyjevčasesplneniapodstatneprekročená.
To však súvisí s tým, že cena je neprimeraná k tomuto rozsahu plnení, ktoré sa poskytujú. Ochrana
pred neprijateľnými podmienkami sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých

spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú vopred pripravené, naformulované. Pri iných
spotrebiteľských zmluvách, kde sa dojednávajú podmienky individuálne, sa ich neprijateľnosti nemožno
dovolať.

21. Pokiaľ ide o neprijateľnú podmienku uvedenú v § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, je

potrebné uviesť, že sa týka spotrebiteľských zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah
zmluvy, ale s určitým plnením, ktoré sa od neho požaduje, sa nemal možnosť oboznámiť. Ide o také
povinnosti, ktoré neboli dohodnuté, a preto ich plnenie nemožno od spotrebiteľa vyžadovať, nakoľko nie
sú v obsahu spotrebiteľskej zmluvy. Ide o zásadnú povinnosť informovať spotrebiteľa o všetkých jeho
povinnostiach (plneniach) vopred. Toto ustanovenie chráni spotrebiteľov pred akýmikoľvek dodatočnými

požiadavkami na plnenie zo strany dodávateľa.

22. Neprijateľnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej
zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka,
ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka,

ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.
Za neprijateľnú sa považuje zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za
plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa.
Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje.

23. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že v danej veci v prípade zmluvy o
dielo, v ktorej bola dohodnutá jej odplatnosť, ale nebola dohodnutá konkrétna cena plnenia, nemôže
cena plnenia hlavného predmetu diela byť považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to i s
ohľadom k ust. § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý počíta so situáciou, že k dojednaniu ceny
diela nedôjde, cena diela nie je ustanovená osobitnými predpismi a pripúšťa v tomto prípade poskytnutie

primeranej ceny s tým, že ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela a pokiaľ sa dielo
vykonáva po častiach alebo vyžaduje značné náklady, je dodávateľ oprávnený požadovať i primerané
preddavky (§ 634 ods.2 Občianskeho zákonníka), ktoré žalovaná žalobcovi zaplatila od uzavretia
zmluvy o dielo v roku 2008 až do odstúpenia od zmluvy listom zo dňa 15.11.2010 vo výške 138 651,53
eur (4 177 015,90 Sk).

24. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že podaním zo dňa 15.11.2010 žalovaná od
zmluvy o dielo odstúpila. Odstúpenie objednávateľa od zmluvy o dielo upravené v ust. § 642
ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje objednávateľovi od zmluvy odstúpiť i bez udania dôvodu, je
však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôžeich výsledok použiť inak a nahradiť mu účelne vynaložené náklady, je spojené s nedostatkami na strane
zhotoviteľa. Z obsahu spisu nevyplýva dôvod odstúpenia žalovanej od zmluvy o dielo (žalovaná len
deklarovala nezáujem v pokračovaní zhotovenia diela právnym predchodcom žalobcu), a preto súd

prvej inštancie správne v danej veci aplikoval citované zákonné ustanovenie. Ak žalovaná v podanom
odvolaní tvrdí, že od zmluvy o dielo odstúpila z dôvodu neustáleho navyšovania ceny diela zhotoviteľom
a nedokončenie diela v dohodnutom termíne (javí sa, že dôvodom boli zmeny stavby pred dokončením
požadované žalovanou), toto jej tvrdenie z obsahu spisu nevyplýva a nepotvrdzuje ho ani odstúpenie
od zmluvy o výkone stavebného dozoru (č. l. 301).

25. V prípadoch obavy objednávateľa z riadneho vykonania diela právo odstúpiť od
zmluvy v zmysle § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá vadnosť budúceho diela alebo
oneskorenosť jeho vykonania, ktorá musí byť v dobe odstúpenia zrejmá, ďalej poskytnutie primeranej
lehoty zhotoviteľovi objednávateľom na zjednanie nápravy a to, že ani v tejto lehote zhotoviteľ nápravu
neurobil (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 23/2008). Predpoklady pre posúdenie danej

veci v zmysle tohto zákonného ustanovenia z obsahu spisu nevyplývajú.

26. Pokiaľ žalovaná od zmluvy odstúpila, je v zmysle § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinná
zaplatiť zhotoviteľovi/žalobcovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže
ich výsledok použiť inak a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Súd prvej inštancie sa preto

správne zameral na otázku, aké skutočné práce boli právnym predchodcom žalobcu vykonané, pričom
zodpovedanie tejto otázky bolo v konaní veľmi problematické z dôvodu, že zmluva o dielo nielenže
nebola v písomnej podobe, nebol vypracovaný zmluvný rozpočet, nebol predložený stavebný denník ani
zápis z prevzatia a odovzdania stavby, nebola predložená kompletná projektová dokumentácia
(predložená bola iba čiastočná projektová dokumentácia), nebola predložená fotodokumentácia z

priebehu výstavby, iba z obdobia ukončenia stavebných prác právnym predchodcom žalobcu, neboli
predložené revízne správy ani certifikáty použitých materiálov.

27. Ohľadne hodnoty stavebno-montážnych prác na predmetnej stavbe (rodinný dom v G. S.)
predložila žalovaná znalecký posudok U.. X. D. č. XX/ XXXX, ktorý hodnotu prác vykonaných právnym

predchodcom žalobcu stanovil na sumu 174 604,50 eur s tým, že žalovaná by mala žalobcovi doplatiť
sumu 35 953,- eur. Žalobca predložil znalecký posudok vypracovaný znalcom U.. A. A. č. X/XXXX, z
ktorého vyplynulo, že skutočne realizované stavebné práce na predmetnom rodinnom dome v rokoch
2008 - 2009 predstavujú sumu 257 245,- eur. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 10.11.2016 oboch
znalcov vypočul a nariadil znalecké dokazovanie znalcom U.. W. L. na stanovenie odhadu

stavebných prác na stavbe predmetného rodinného domu, ktorý znalecký posudok vypracoval pod č.
XX/XXXX a cenu týchto prác vyčíslil na sumu 230 540,24 eur. Po výsluchu znalca na pojednávaní dňa
15.10.2018 a námietkach oboch strán sporu k predloženému znaleckému posudku nariadil súd prvej
inštancie znalecké dokazovanie znaleckým ústavom S. J. v I., S., ktorá podala znalecký posudok č.
XX/XXXX a všeobecnú hodnotu vykonaných stavebných prác a spotrebovaného materiálu na stavbe

predmetného rodinného domu mimo vedľajších rozpočtových nákladov a kompletačnej činnosti stanovil
na sumu 190 464,39 eur s DPH, pričom vyhodnotil všetky znalecké posudky v konaní vykonané, vrátane
znaleckého posudku znalca U.. O. S. č. XX/XXXX, ktorý bol podaný za účelom zápisu
rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností v roku 2010.

28. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že bolo potrebné v danej veci vychádzať zo
sumy stanovenej znaleckým ústavom, t.j. vo výške 190 464,39 eur, ktorý hodnotil všeobecnú hodnotu
vykonaných stavebných prác a spotrebovaného materiálu na stavbe rodinného domu
a preskúmal i všetky predchádzajúce znalecké posudky. Pokiaľ hodnota vykonaného diela predstavuje
sumu 190 464,39 eur a žalovaná uhradila ako zálohy zhotoviteľovi (právnemu predchodcovi žalobcu)

sumu 138 651,53 eur, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi za vykonané práce sumu 51 812,86 eur, s ktorým rozhodnutím sa odvolací súd stotožňuje
a považuje ho za správne. Nie je možné prehliadnuť, že takmer totožnú sumu bola ochotná žalovaná
zaplatiť žalobcovi i v mimosúdnom riešení tohto sporu, čo vyplýva z jej opakovaných tvrdení, napríklad
i na pojednávaní dňa 10.12.2015, s ktorým riešením však žalobca nesúhlasil.

29. Pokiaľ ide o vedľajšie rozpočtové a náklady na kompletačnú činnosť, súd prvej inštancie napriek
návrhu žalobcu na doplnenie znaleckého posudku S. v I. č. XX/XXXX o túto položku
dokazovanie nevykonal a sám vypočítal vedľajšie náklady a náklady na kompletačnú činnosť vo výške5 % zo sumy vykonaného diela (5 % zo sumy 190 464,39 eur), ktorá predstavuje sumu 9 523,22 eur
a uložil žalovanej túto sumu žalobcovi zaplatiť, odvolací súd sa stotožňuje s námietkami žalovanej, že
pre takéto rozhodnutie z obsahu spisu nevyplývali dostatočné podklady, nakoľko vedľajšie rozpočtové

náklady a náklady na kompletačnú činnosť, ktoré pri realizácii diela mali vzniknúť, boli v znaleckých
posudkoch U.. A. a U.. L. zohľadnené rozdielne tak, ako uvádza žalovaná, v znaleckom
posudku U.. L. 4 %, resp. 3 %, v znaleckom posudku U.. A. vedľajšie rozpočtové náklady definoval ako
náklady na zriadenie staveniska - 2,4 % zo ZRN, mimostavenisková doprava - 3 % zo ZRN, kompletačná
činnosť - 5 % zo ZRN.

30. Vedľajšie rozpočtové náklady zohľadňujú umiestnenie a podmienky výstavby konkrétnej stavby.
Výška týchto nákladov sa môže určiť percentom ako prirážka z investičných nákladov na zriadenie
staveniska, územné vplyvy alebo prevádzkové vplyvy, ktoré vzniknú počas realizácie stavebného
diela, ktorý spôsob vyplýva z historických zvyklostí (vyhlášky, ktoré percentuálne sadzby upravovali
sú neplatné). Tieto náklady je možné vyčísliť aj konkrétnym ocenením reálnych prác a dodávok

vzniknutých z dôvodov umiestnenia konkrétnej stavby. Percentuálne sadzby vedľajších rozpočtových
nákladov sa zobrazujú v krycom liste rozpočtu za danú stavbu. Individuálna kalkulácia je presnejšia a
transparentnejšia.

31. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaní vedľajších

rozpočtových nákladov a nákladov na kompletačnú činnosť, ktoré nevyhnutne vznikli pri realizácii diela
vo výške 5 %, za predčasné a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Z tohto dôvodu
rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
vrátane súvisiacich výrokov o trovách konania znalca a o trovách celého konania.

32. Úlohou súdu prvej inštancie bude vyporiadať sa s otázkou, či vedľajšie rozpočtové náklady a náklady
na kompletačnú činnosť spadajú do ustanovenia § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako účelne
vynaložené náklady s tým, že je potrebné ustáliť, či uvedené náklady žalobca podanou žalobou skutočne
i uplatnil a v akej výške. Následne musí uvedené náklady za pomoci znalca, resp. znaleckého ústavu
opätovne vyčísliť buď percentuálne alebo individuálne a až následne o týchto nákladoch rozhodnúť

vrátane trov konania a trov znaleckého dokazovania.

33. Pokiaľ žalovaná namietala, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi i nárok na úroky z omeškania,
spochybňovala ich výšku, počiatok omeškania i dôvod ich priznania, odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie o priznaní úrokov z omeškania, ktorých výšku i počiatok

omeškania správne určil, s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie uvedeným v bodoch 32. až 34.
sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Námietky žalovanej nepovažuje za dôvodné.

34. K tvrdeniu žalovanej o darovaní železobetónových panelov vo výške 8 048,30 eur právnym
predchodcom žalobcu môže odvolací súd len konštatovať, že tvrdenie žalovanej nebolo v konaní

preukázané, právny predchodca žalobcu/ zhotoviteľ jej tvrdenie poprel a žalovaná žiaden dôkaz o
svojom tvrdení súdu neposkytla. Tvrdenie žalovanej odporuje i logike odplatného zmluvného vzťahu,
ktorý medzi zhotoviteľom a objednávateľom existoval.

35. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti uloženia povinnosti

žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 51 812,86 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.03.2011 do
zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku potvrdil a vo zvyšnej časti výroku I. a v súvisiacich
výrokoch III., V. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

36. Žalovaná podala odvolanie i proti výroku IV., ktorým žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť
žalovanej sumu 100,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, s poukazom na článok 4 ods. 1, 2
Základných princípov CSP a § 147a ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016,
ktorý nárok uplatnila žalovaná svojím podaním zo dňa 14.11.2013 (č.l. 229 spisu). Odvolací súd
poukazuje na ust. § 359 CSP, z ktorého vyplýva, že odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (v danej veci žalobca, nie žalovaná), a preto odvolanie žalovanej proti tomuto
výroku bolo podané neoprávnenou osobou. Z tohto dôvodu odvolací súd odvolanie žalovanej proti
výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie odmietol podľa § 386 písm. b) CSP.37. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).