Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, January 30, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120264310
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:6120264310.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: JUDr. W. N., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom G. XXXX/X, B., občan SR, proti žalovanému: I.V.A., s.r.o., so sídlom Komenského 848,
Snina, IČO: 36 452 751, právne zastúpený: JUDr. Ján Slovinský, advokát, so sídlom AK Štefánikovo
námestie13,SpišskáNováVes,ozaplatenie11.132,40eursprísl.,oodvolanížalovanéhoprotirozsudku
Okresného súdu Poprad zo dňa 05.10.2020 č.k. 19C 21/2020-82, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu 11.132,40 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 2.449,60 eur od 21.1.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.449,60
eurod21.2.2020dozaplatenia,úrokzomeškaniavovýške5%ročnezosumy2.449,60eurod21.3.2020
do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Trovy konania súd stranám nepriznáva.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobou podanou Okresnému súdu Banská
Bystrica žiadala, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť jej žalovanú istinu s príslušenstvom. Uviedla,
že pracovný pomer bol založený medzi ňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom
Pracovnou zmluvou uzatvorenou dňa 30.5.2017. V zmysle bodu 6.1 Pracovnej zmluvy sa zamestnávateľ
zaviazal vyplácať mzdu zamestnancovi na jeho bankový účet, a to v 20.deň kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po odpracovanom mesiaci, pričom výška mzdy bola naposledy Dodatkom č. 2 zo dňa

30.6.2019 zmenená na sumu 3 500,- eur v hrubom. Žalobkyni nebola vyplatená mzda za mesiac
december 2019, splatná dňa 20.1.2020 vo výške 2 449,60 eur, za mesiac január 2020, splatná
dňa 20.2.2020 vo výške 2 449,60 eur a za mesiac február 2020, splatná dňa 20.3.2020 vo výške 2
449,60 eur,, a to ani v čiastočnom rozsahu. Navyše žalovaný s ňou skončil pracovný pomer okamžite
dňom 10.3.2020, pričom ku skončeniu pracovného pomeru jej neumožnil vyčerpať dovolenku za
predchádzajúci kalendárny rok a za prvé dva odpracované mesiace roku 2020, čo predstavuje spolu 19
dní, za ktoré jej patrí náhrada mzdy vo výške 3 022,73 eur. Tiež ku dňu skončenia pracovného pomeru

jej nevyplatil zamestnávateľ alikvótnu časť mzdy za mesiac marec 2020 vo výške 760,87 eur, a to za
5 pracovných dní za mesiac marec 2020. Pri skončení pracovného pomeru si s ňou zamestnávateľ
nedohodol žiaden termín, v ktorom jej vyplatí mzdu a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku ku dňuskončenia pracovného pomeru. Na jej výzvy na zaslanie výplatných pások a ani na poslednú výzvu zo
dňa 11.3.2020 na zaplatenie mzdy žalovaný nereagoval.

3. Okresný súd Banská Bystrica, ako Upomínací súd, vydal vo veci platobný rozkaz v zmysle žalobného
návrhu. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, čím sa platobný rozkaz zrušil a na návrh
žalobkyne bola vec postúpená miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Poprad.

4. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný namietol vydanie platobného rozkazu nepríslušným

súdom s poukazom na ustanovenie § 23 Civilného sporového poriadku. Poukázal tiež na neplatnosť
Dodatku č. 2 k Pracovnej zmluve z 30.5.2017 s tým, že pri podpise pracovnej zmluvy, ako i dodatku
k nej musí byť uvedené meno obchodnej spoločnosti (s.r.o.), konateľa spoločnosti konajúceho v mene
spoločnosti. Dodatok č. 2 bol uzatvorený neoprávnene, nakoľko v zmysle úplného výpisu z Obchodného
registra podpisuje konateľ spoločnosti I.V.A. s.r.o. tak, že konateľ koná za spoločnosť samostatne.
Písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisuje konateľ samostatne a to tak, že k

písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis. Žalovaný
mal za to, že pri žalobkyni platí pracovná zmluva zo dňa 30.5.2017, v ktorej bola uvedená mzda vo výške
268,- eur brutto mesačne za pracovný čas s rozsahom 20 hodín týždenne.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu poukázala na ustanovenie § 15 ods. 4 písm. a) zákona č. 307/2016

Z. z. a mala za to, že platobný rozkaz Okresným súdom Banská Bystrica nebol vydaný nezákonne
nepríslušným súdom. K meritu veci uviedla, že žalovaný dňa 22.4.2020 jej zaslal výplatné lístky, ktoré
obsahom zodpovedajú Dodatku č. 2 k Pracovnej zmluve, teda dodatku, ktorého platnosť žalovaný
namieta. Sám žalovaný zo mzdy dohodnutej Dodatkom č. 2 zaplatil príslušnú daň a aj poistné, čo podľa
jej názoru potvrdzuje platnosť tohto dodatku. Navyše mzdu vo výške dohodnutej predmetným dodatkom

jej vyplatil aj v predchádzajúcom období, čím uznal tento dodatok, a teda aj jej nárok titulom mzdy. Aj
keby bol dodatok neplatný, táto neplatnosť nemôže byť na jej ujmu, ona ju nespôsobila. Tvrdenie o mzde
vo výške 268,- eur brutto mesačne je tiež zavádzajúce, pretože Pracovná zmluva sa menila celkom 4
krát, pričom Dodatok týkajúci sa zvýšenia mzdy bol napr. Dodatok č. 1 zo dňa 30.5.2017, ktorým bola
dohodnutá výška mzdy na 1 270,- eur v hrubom. Konanie žalovaného považovala len za snahu oddialiť

splnenie jeho záväzkov voči nej.

6. Na toto vyjadrenie k odporu reagoval žalovaný tak, že trvá na svojom vyjadrení a poukázal na zjavný
nepomer medzi dohodnutou mzdou 3 500,- eur a počtom hodín, ktoré sú uvedené v pracovnej zmluve,
išlo o polovičný úväzok. Je pravdou, že Dodatkom č. 1 došlo k zvýšeniu mzdy, ale takto zvýšená

mzda predstavuje len 1/3 zo sumy, ktorá jej bola priznaná Dodatkom č. 2 k Pracovnej zmluve. Konanie
vtedajšiehokonateľaspoločnosti,ktorýpodpísalDodatokč.2považuježalovanýzaprotiprávnekonanie,
ktoré poškodzuje finančné záujmy spoločnosti. Poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovanej bola daná
výpoveď pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Konateľ spoločnosti Ing. G. N. už nie je ani konateľom, ani zamestnancom spoločnosti.

7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení považovala vyššie uvedené stanovisko žalovaného len za snahu
o oddialenie povinnosti žalovaného zaplatiť jej nevyplatenú mzdu a náhradu mzdy. Poukazovanie
žalovaného na zjavný nepomer medzi dohodnutým pracovným časom a výškou mzdy je vo vzťahu k
prejednávanej veci bezpredmetné. Rozsah pracovného času bol výsledkom dohody medzi žalovaným

akozamestnávateľomaňouakozamestnancom,dohodnutýprivznikupracovnéhopomeru.Kuzvýšeniu
mzdy došlo zo strany žalovaného počas trvania pracovného pomeru celkom štyri krát a v konečnom
dôsledku ani žalovaný vo svojom poslednom vyjadrení nespochybňuje výšku mzdy žalobcu upravenú
Dodatkom č. 1 zo dňa 31.10.2017, čím de facto uznal časť ňou uplatneného nároku. Naproti tomu
žalovaný spochybňuje platnosť Dodatku č. 2 k pracovnej zmluve s odôvodnením, že považuje konanie

vtedajšieho konateľa za protiprávne poškodzujúce finančné záujmy spoločnosti. Ona je toho názoru, že
konštatovanie žalovaného o poškodzovaní jeho finančných záujmov ešte nie je dôvodom na to, aby sa
žalovanýzbavilsvojichpovinnostiplniťsiriadneavčassvojezáväzky.Vovzťahukuporušeniupovinnosti
žalovaného nevyplatením mzdy a náhrady mzdy túto skutočnosť skonštatoval aj Inšpektorát práce, a to
Oznámením o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 17.06.2020. Inšpektorát práce nariadil žalovanému

ako zamestnávateľovi odstrániť zistené porušenia povinnosti vyplatiť žalobcovi, okrem iného aj mzdu
a náhradu mzdy, ktorá je predmetom tohto konania, pričom žalovanému bolo nariadené odstrániť
nedostatky voči nej do 16.06.2020, avšak k takémuto odstráneniu nedostatkov zo strany žalovaného
nedošlo. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, ktorými poukazuje na spôsob skončenia pracovnéhopomeru s ňou uviedla, že tieto sú, podľa jej názoru irelevantné. Spôsob, akým bol skončený pracovný
pomer je predmetom konania vedenom na tunajšom súde č. k. 9Cpr/8/2020 o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru, avšak ani vyfabulované dôvody skončenia pracovného pomeru žalovaného s ňou

nezbavujú povinnosti žalovaného zaplatiť jej uplatňovaný nárok titulom nevyplatenej mzdy, náhrady
mzdy a úrokov z omeškania. Ani skutočnosť, či Ing. N. je alebo nie je konateľom žalovaného nie je vo
vzťahu k vyplateniu mzdy podstatná, keďže nárok na vyplatenie mzdy žalovaného nezanikol zmenou
v osobách štatutárneho orgánu žalovaného. Nad rámec uviedla, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany žalovaného, resp. jeho súčasných členov štatutárneho orgánu, je pomstou voči nej,

keďže po dlhší čas poukazovala na konanie súčasných konateliek a im blízkych osôb v rozpore so
zákonom a záujmami žalovaného ako obchodnej spoločnosti, pričom vypracovala niekoľko trestných
oznámení aj na súčasné konateľky žalovaného a na im blízke osoby. Doposiaľ prinajmenšom v jednom
konaní bolo manželovi konateľky F. X., Ing. W. X., vznesené obvinenie zo zločinu nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, a to aj na základe oznámenia o podozrení zo spáchania
trestného činu vypracovanom žalobkyňou a podaným niekdajším konateľom žalovaného Ing. G. N..

Poukázala na Oznámenie o výsledku prešetrenia podnetu

8. Žalobkyňa na pojednávaní v plnom rozsahu trvala na podanej žalobe, poukázala na dôkazy, ktoré
k žalobe pripojila. Uviedla, že napriek výsledkom prešetrenia podnetu Inšpektorátom práce a uloženiu
povinnosti odstrániť nedostatky, sa tak do dnešného dňa nestalo a žalovaný neuhradil ňou uplatnené a

opodstatnené nároky. Mala za to, že z podaného oznámenia Inšpektorátu práce jednoznačne vyplýva aj
tá skutočnosť, že sú dva dodatky k pracovnej zmluve platné a celé konanie žalovanej strany považuje
za určitý spôsob, ako oddialiť plnenie si povinností, ktoré žalovaný voči nej má. Dodatok č. 2 je platný
s poukazom na to, že aj v samotnom znení tohto dodatku je uvedené, že je neoddeliteľnou súčasťou
pracovnej zmluvy, táto netrpí žiadnymi vadami, zakladajúcimi jej neplatnosť, čím nemôže byť neplatný

ani tento dodatok. S poukazom na § 17 ods. 3 Zákonníka práce uviedla, že v prípade, ak by aj súd
vyhodnotil dodatok za neplatný, takáto neplatnosť jej, ako zamestnancovi, nemôže byť na ujmu, nakoľko
ju ona nespôsobila. Uplatňovaný nárok v konečnom dôsledku potvrdzuje aj sám žalovaný, a to zaslaním
výplatných lístkov, ktoré jasne a nepopierateľne zohľadňujú mzdu dohodnutú v predmetnom dodatku.
Žalovaný mzdu v tomto dodatku v predchádzajúcom období za jún až november 2019 v dohodnutom

rozsahu uhradil na jej účet a s takto dohodnutej mzdy riadne odviedol daň aj poistné. Trovy konania
si neuplatnila.

9.Právnyzástupcažalovanéhonapojednávaníuviedol,jehoklientneuznávanárokžalobkyneuplatnený
v tomto konaní. Uplatňovaný nárok 3500,- eur a polovičný pracovný čas považujú za neprimeraný

a v rozpore s dobrými mravmi. Keď bol vyzývaný sudkyňou na vyjadrenie sa k výsledku kontroly
Inšpektorátu práce, k tomu sa vyjadriť nechcel.

10. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého z výsledkov
vykonaného dokazovania, z Pracovnej zmluvy zo dňa 30.5.2017, z Dodatku č. 2 k Pracovnej zmluve zo

dňa 30.6.2019, z poslednej výzvy na vyplatenie mzdy a náhrady mzdy zo dňa 11.3.2020, z výplatných
lístkov za obdobie od decembra 2019 do marca 2020, z Dodatku č. 1 k Pracovnej zmluve zo dňa
31.10.2017, z Oznámenia o výsledku prešetrenia podnetu Inšpektorátu práce Prešov zo 17.6.2020
mal súd preukázané, že pracovný pomer medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako
zamestnávateľom vznikol na základe Pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.5.2017. V zmysle článku

VI bod 1 Pracovnej zmluvy sa zamestnávateľ zaviazal vyplácať mzdu zamestnancovi v sume 268,- eur
brutto mesačne s výplatným termínom 20. deň kalendárneho mesiaca nesledujúceho po odpracovanom
mesiaci. Dodatkom č. 2 zo dňa 30.6.2019 k Pracovnej zmluve bol článok VI. Pracovnej zmluvy zmenený
tak, že zamestnávateľ sa zaviazal zaplatiť zamestnancovi za vykonanú prácu základnú mzdu v sumu 3
500,- eur brutto mesačne. Výplatný termín nebol zmenený. Dodatok č. 2 je podpísaný zamestnávateľom

(podľa vykonaného dokazovania ide o podpis bývalého konateľa Ing. N.) a za zamestnanca žalobkyňou.
Meno obchodnej spoločnosti je uvedené pri zamestnávateľovi v úvode tohto dodatku a ak malo byť
uvedenévzmysleobchodnéhoregistraajpripodpisenadodatku,akototvrdil,alenepreukázalžalovaný,
táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalobkyne. Ona ju žiadnym spôsobom nespôsobila. V konaní
nebolo sporné, že žalobkyni nebola vyplatená mzda za mesiac december 2019, splatná dňa 20.1.2020

vo výške 2 449,60 eur, za mesiac január 2020, splatná dňa 20.2.2020 vo výške 2 449,60 eur a za
mesiac február 2020, splatná dňa 20.3.2020 vo výške 2 449,60 eur, a to ani v čiastočnom rozsahu, teda
ani napríklad v rozsahu Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve, kde bola mzda určená na sumu 1.270,- eur
brutto (tam dohodnutú mzdu žalovaný nenamietal). Žalovaný so žalobkyňou skončil pracovný pomerokamžite dňom 10.3.2020 (neplatnosť skončenia pracovného pomeru je predmetom konania vedeného
na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9Cpr/8/2020), pričom ku dňu skončenia pracovného pomeru
jej neumožnil vyčerpať nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 19 dní, za ktoré jej patrí náhrada mzdy vo

výške priemerného zárobku, teda spolu ide o sumu 3.022,73 eur, čo žalovaný v konaní tiež nenamietal
a vyplýva to aj z výplatných lístkov. Ku dňu skončenia pracovného pomeru žalovaný nevyplatil žalobkyni
anialikvótnučasťmzdyzamesiacmarec2020vovýške760,87eur,atoza5pracovnýchodpracovaných
dní za mesiac marec 2020. Počet odpracovaných dní v tomto mesiaci tiež je zrejmý z výplatného lístka.
Súčasťou spisu sú výplatné lístky, ktoré žalobkyňa v konaní predložila po tom, ako jej ich žalovaný

doručil s prípisom zo dňa 22.4.2020 (č.l.40 - 42). Žalovaný teda nespochybňoval v konaní skutočnosť, že
žalobkyni mzdu, ani náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku nevyplatil, namietal len platnosť Dodatku
č. 2 k Pracovnej zmluve, v ktorom jej bola mzda zvýšená na sumu 3 500,- brutto. Jeho tvrdenia sú
irelevantné, výška mzdy nepochybne vyplýva z uzavretej Pracovnej zmluvy a Dodatku č. 2 k tejto
Zmluve. Ak by aj súd v hypotetickej rovine uvažoval o neplatnosti Dodatku č. 2, táto skutočnosť by
nemohlabyťvžiadnomprípadenaujmužalobkyne,tájunespôsobila.Zákonníkprácezakotvujeochranu

zamestnanca pred neplatnými právnymi úkonmi, resp. pred následkami neplatného právneho úkonu, a
to tak, že neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak túto neplatnosť nespôsobil
zamestnanec sám.

11. Opodstatnenosť nároku žalobkyne je naviac oproti už uvedenému preukázaná aj Oznámením

o výsledku prešetrenia podnetu Inšpektorátu práce Prešov, odbor inšpekcie práce, oddelenie
pracovnoprávnych vzťahov zo dňa 17.6.2020, v ktorom inšpektorát práce konštatuje, že na základe
podnetu žalobkyne vykonal inšpekciu práce u žalovaného zameranú na dodržiavanie pracovnoprávnych
predpisov v kontrolovanom období od marca 2019 do marca 2020. Inšpekciou bolo zistené, že žalovaný
porušil povinnosť vyplatiť žalobkyni mzdu za august až november 2019 a náhradu mzdy za dovolenku

čerpanú v mesiaci november 2019, tieto nároky uhradil žalobkyni až 23.12 2019. Čo sa týka predmetu
tohto konania inšpekciou bolo zistené, že žalovaný ako zamestnávateľ porušil aj povinnosť vyplatiť
žalobkyni mzdu mesiace december 2019 až február 2020, alikvotnú časť mzdy za mesiac marec 2020,
čo je v rozpore s ustanovením § 118 ods. 1 v nadväznosti na § 130 ods. 2, 8 Zákonníka práce. Rovnako
ako mzda nebola vyplatená ani náhrada za dovolenku čerpanú v mesiaci marec 2020 (pozn. 2 dni podľa

výplatného lístka), čo je v rozpore s § 116 ods. 1 v nadväznosti na § 130 ods. 2, 8 Zákonníka práce
a nebola vyplatená ani náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku pri skončení pracovného pomeru
v mesiaci marec 2020, čo je v rozpore s § 116 ods. 3 v nadväznosti na § 130 ods. 2, 8 Zákonníka
práce. Inšpektorát práce v tomto Oznámení konštatoval aj ďalšie porušenia povinností žalovaného v
zmysle Zákonníka práce a nariadil mu odstrániť zistené nedostatky do 60 dní od prevzatia dodatku č. 2

k protokolu, tento bol prevzatý dňa 16.6.2020. Je nepochybné, že žalovaný ako zamestnávateľ ignoruje
aj toto uloženie povinnosti Inšpektorátom práce Prešov a aj napriek takto uloženým povinnostiam, ktoré
nesplnil, prezentoval v konaní tvrdenia nijako nesúvisiace s uloženými povinnosťami a jeho zákonnými
povinnosťamiakozamestnávateľa,podľanázorusúduzdôvodusnahyoddialiťsplnenietýchtozáväzkov
voči žalobkyni tak, ako to konštatovala aj žalobkyňa.

12. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s výplatou mzdy žalobkyni, priznal jej súd aj zákonný
úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti mzdy za mesiace december 2019 až február
2020 (splatnosť mzdy podľa Pracovnej zmluvy bola 20.deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
odpracovanom mesiaci). Za mesiac marec 2020 a za nevyčerpanú dovolenku si žalobkyňa úrok z

omeškania žalobou neuplatnila, súd nemohol rozhodnúť ultra petit.

13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

14. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie, resp. vo veci sám rozhodol, a to tak, že žalobu zamietne ako nedôvodnú.

15. V ďalšej časti podaného odvolania uviedol, že mzda, ktorú priznáva žalobkyni Dodatok č. 2 k
Pracovnej zmluve zo dňa 30.05.2017, ktorý bol uzatvorený dňa 30.06.2019 bývalým konateľom Ing. G.

N. za zamestnávateľa, priamo poškodzuje záujmy spoločnosti žalovaného. Všeobecnou povinnosťou
konateľajevykonávaniejehospôsobilostisodbornoustarostlivosťouavsúladesozáujmamispoločnosti
a všetkých jej spoločníkov. Odbornú starostlivosť zákon nedefinuje, ale v zmysle ustálenej judikatúry
ide o výkon funkcie konateľa na informovanom základe, po dôkladnom zvážení predpokladateľnýcheventualít postupu a jeho následkov a v súlade so všeobecnými znalosťami a skúsenosťami konateľa.
Aj v súvislosti s vyššie uvedeným je v súčasnosti vedené trestné konanie pre podozrenie zo spáchania
zločinu podvodu.

16. Mzda, ktorú si žalobkyňa uplatňuje podanou žalobou je vyššia ako najvyšší (6.) stupeň zaradenia
práce v zmysle § 120 ods. 3 Zákonníka práce. Najvyšší stupeň zaradenia práce zahŕňa tvorivé riešenie
úloh neobvyklým spôsobom s nešpecifikovanými výstupmi s vysokou mierou zodpovednosti za škody
s najširšími spoločenskými dôsledkami, riadenie, organizácia a koordinácia najzložitejších systémov so

zodpovednosťou za neodstrániteľné hmotné a morálne škody so značnými nárokmi na schopnosť riešiť
zložité a konfliktné situácie spojené spravidla so všeobecným ohrozením najširšej skupiny osôb - napr.
generálny riaditeľ.

17. Vyššie uvedeným dodatkom došlo k neoprávnenému zásahu do práv spoločnosti žalovaného, a to aj
vzhľadomnafinančnéťažkosti,ktoréspoločnosťmá.Konaniekonateľabolovrozporesdobrýmimravmi,

pričom takéto konanie nemôže byť na škodu žalovanému. Žalovaný uznáva výšku mzdy žalobkyne vo
výške 268,- eur brutto mesačne za pracovný čas s rozsahom 20 hodín týždenne v zmysle pracovnej
zmluvy zo dňa 30.05.2017.

18. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť.

19. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a §381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovaného nie je opodstatnené.

20. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

21. K odvolacím námietkam žalovaného sa žiada uviesť nasledovné.

22. Žalovaný v podanom odvolaní poukazuje len na tú skutočnosť, podľa ktorej mzda, ktorú priznáva
žalobkyni Dodatok č. 2 k Pracovnej zmluve zo dňa 30.05.2017, ktorý bol uzatvorený dňa 30.06.2019

bývalým konateľom Ing. G. N. za zamestnávateľa, priamo poškodzuje záujmy spoločnosti žalovaného.
Ďalej uvádza, že vyššie uvedeným dodatkom došlo k neoprávnenému zásahu do práv spoločnosti
žalovaného, a to aj vzhľadom na finančné ťažkosti, ktoré spoločnosť má. Konanie konateľa bolo v
rozpore s dobrými mravmi, pričom takéto konanie nemôže byť na škodu žalovanému.

23. Odvolací súd preto reaguje na túto v podanom odvolaní uplatnenú námietku.

24. Dobré mravy sú určitými morálnymi mantinelmi v správaní ľudí, nemajú zväčša písomnú podobu, ale
sú vytvárané vo vedomí užšieho spoločenstva, ktoré chovanie je možné akceptovať a ktoré chovanie
je neprijateľné pre spoločnosť. Každé chovanie sa má riadiť určitými vzormi správania - písomnými, či

nepísanými, ktoré sa vytvárajú v priebehu integrácie ľudí do spoločnosti, sú akceptované a vytvárajú
nepísané pravidlá, pri ktorých porušení nenasleduje priama sankcia z hľadiska trestnoprávneho, či iného
hľadiska, ale vo všeobecnosti a v spoločenskej rovine sa takéto správanie nepovažuje za vhodné,
akceptovateľné, ktoré by vytváralo nejaký nárok voči ďalšej osobe postihnutej takýmto nemravným
konaním (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo 30/2018 zo dňa 30.05.2019).

25. Žalovaný v podanom odvolaní netvrdí, že správanie žalobkyne v súvislosti s uzatvorením Dodatku č.
2 nepovažuje za vhodné, akceptovateľné, ktoré by voči žalovanému vytváralo nejaký nárok a žalovaný
by bol postihnutý takýmto nemravným konaním žalobkyne.

26. Naopak, žalovaný v podanom odvolaní tvrdí, že v rozpore s dobrými mravmi bolo konanie konateľa
žalovaného, pričom takéto konanie nemôže byť na škodu žalovaného.27. Podľa názoru odvolacieho súdu však právne významnou pre toto konanie je otázka, či žalobkyni
prípadnou neplatnosťou právneho úkonu spôsobenou konaním konateľa žalovaného a ktorú, ani podľa
tvrdení žalovaného nespôsobila sama, môže byť na jej ujmu.

28. Na uvedenú otázku súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal náležitú odpoveď a s
týmto záverom uvedeným v bode 9. napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

29. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok

ako vecne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, §
262ods.1,ods.2C.s.p.tak,ževodvolacomkonaníúspešnejžalobkynipriznalnáhradutrovodvolacieho
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie.

31. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).