Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/244/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010828

Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3813010828.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a
prísediacich Bc. Tomáša Vavra a Mgr. Miroslava Klamára v trestnej veci obžalovaného H. M. na hlavnom
pojednávaní dňa 9.9.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. M., nar. XX.X.XXXX v Bojniciach, trvale bytom P. F., toho času bytom F. X - N., U. XX,

Česká republika,

právoplatne uznaný vinným v bode 2 z prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona
rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/224/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu
Trenčín sp. zn. 3To/33/2014-295 zo dňa 4.6.2014,

j e v i n n ý , ž e :

1. dňa 26.7.2009 v bližšie nezistených skorých hodinách v rozmedzí času od 05:00 hodín do 06:00
hodín v obývačke bytu číslo X, na Ulici W. v F., po tom, čo s ním družka - poškodená O. T. odmietla
mať dobrovoľne pohlavný styk, jej nasilu vyzliekol krátke nohavice, pričom jej jednou rukou držal ruky,
svojimi nohami jej roztiahol nohy a vykonal na nej súlož aj napriek tomu, že sa bránila kopaním a žiadala

ho, aby prestal, čím jej spôsobil hematóm bicepsu pravej hornej končatiny a tri hematómy predkolenia
pravej dolnej končatiny,

t e d a :

v bode 1

násilím donútil ženu k súloži a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

t ý m s p á c h a l :

v bode 1zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, 2 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie
§ 139 písmeno c) Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 199 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek
4 Trestného zákona, § 41 odsek 2 prvá veta pred bodkočiarkou Trestného zákona v zmysle Nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. PL. ÚS 106/2011-85 zo dňa 28.11.2012, uverejneného v
Zbierke zákonov SR dňa 21.12.2012 pod č. 428/2012 k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 116
(stošestnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/224/2013, v spojení s uznesením Krajského súdu
Trenčín sp. zn. 3To/33/2014-295 zo dňa 4.6.2014, bol obžalovaný H. M. (ďalej len „obžalovaný“)

právoplatne uznaný vinným v bode 2. z prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona.

Vo vzťahu ku skutku pod bodom 1. súd vykonal na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.2.2014,
ako i po rozhodnutí Krajského súdu Trenčín dňa 4.6.2014, dokazovanie v rámci, ktorého vypočul

obžalovaného, vypočul svedkyňu - poškodenú O. T. (ďalej len „poškodená“), vypočul svedkov: Y. T., U.
H., U. P., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný spáchanie skutku pod bodom 1. jednoznačne poprel. Už s poškodenou nebol v družskom

pomere, boli (podľa neho) 2 dni od seba. Poškodená mu povedala, že od neho odchádza, vracia sa
k predchádzajúcemu priateľovi. Styk mávali spolu pravidelne i v predchádzajúce dni, naposledy mali
však pohlavný styk asi 3-4 dni pred odchodom, poprel, žeby spolu mali pomer i v deň skutku. Po tom,
čo sa syn X. zobudil, a poškodená si pobalila veci, odchádzali spolu, poškodená odchádzala k svojej
sestre. Po prečítaní zápisnice z jeho výpovedí z prípravného konania, v ktorých výpovediach vypovedal,

že mali spolu s poškodenou dobrovoľný pohlavný styk i v daný deň, ako i o následnom konaní, že sa s
poškodenou rozprával, že sa vráti k bývalému priateľovi, fajčili spolu na balkóne, poškodená plakala, na
vysvetlenie vyvstaných rozporov vypovedal a vyvstaný rozpor vysvetlil uplynutím času odo dňa, kedy
ku skutku malo dôjsť, jednoznačne však uviedol, že skôr sa pridŕža výpovedi i z prípravného konania, v
ktorej nevypovedal o styku s poškodenou, na otázku, či teda mal alebo nemal s poškodenou i dobrovoľný

styk pohlavný styk, uviedol, že si presne nepamätá, no myslí si, že nie. Ako sa rozišli, telefonoval mu
svedok P., že ak ublížil poškodenej, tak ho zabije. Priznal, že mal zistené zranenie na ramene a pod
okom, to mu však vzniklo v predchádzajúce dni, rozhodne nie po zápase s poškodenou, mohol sa
poškriabať o stavebný materiál pri prerábke bytu, nevylúčil i možnosť jeho vzniku pri práci s koňmi. Opäť
pre uplynutý čas si nevedel spomenúť. Poprel, žeby v daný čas prebehol medzi ním a poškodenou

fyzický zápas, konflikt. Nerozišiel sa s poškodenou pre nejaký konflikt, nerozišli sa v zlom, prosto len
preto, že sa vracia k bývalému priateľovi. Nevedel, či mala poškodená nejaké zranenie, nevedel sa
vyjadriť, či napr. niekde spadla. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil právo obžalovaného a
odmietol vykonanie konfrontácii s poškodenou aj na hlavnom pojednávaní - odmietol vypovedať.Poškodená vypovedala, že s obžalovaným žila pár mesiacov, napriek tomu sa rozhodla, že sa vráti
k svojmu bývalému priateľovi (s ním žije až do súčasnosti). Oznámila to obžalovanému večer pred
skutkom. Sedeli na balkóne, rozprávali sa, obžalovaný ju žiadal, aby si to rozmyslela. Ona zotrvala na

svojom rozhodnutí odísť, nehádali sa. Obžalovaný odišiel preč, vrátil sa pod vplyvom alkoholu, došlo ku
konaniu, v ktorom naznačil, že by chcel s ňou mať pohlavný styk, nakoniec keďže s tým nesúhlasila,
upustil od svojho konania. Už v tom čase spal vo vedľajšej miestnosti jej maloletý syn. Spala v obývačke
asi na matracoch na zemi, spala tak ako inokedy, v tričku. Ani vtedy nekričala, hoci s obžalovaným
zápasila, aby syna nezobudila. Nadránom sa zobudila na to, že obžalovaný bol pri nej, chcel s ňou mať

pohlavný styk, s čím ona nesúhlasila, povedala mu, že s ním už nechce mať nič, že od neho odchádza,
aby ju nechal. Obžalovaný jej povedal, že ak chce zobudiť syna, ktorý spal vo vedľajšej miestnosti,
nech kričí, že aspoň sa bude na to pozerať, práve preto nekričala, ale sa len snažila obžalovaného
odtláčať. Pohlavnému styku sa bránila tak, že obžalovaného od seba odtláčala, zápasili spolu, bránila
sa, hovorila mu, aby ju nechal. Keď jej obžalovaný držal obe ruky, tak ho odtláčala i nohami, snažila
ho odkopnúť. Obžalovaný jej nasilu roztlačil nohy. Je pravdou, že nekričala, práve pre to, že vedľa spal

syn. Obžalovaný vykonal na nej súlož. Rozhodne dala obžalovanému najavo, že so stykom nesúhlasí.
Nakoniec obžalovaný ešte povedal, že keď odchádza, aby mala na neho pamiatku, ak bude tehotná.
Ráno išla k sestre, snažila sa, aby na nej nič nespozorovala, tá to však vycítila, že sa niečo stalo,
naliehala na ňu, aby povedala, čo sa jej stalo, a tak jej povedala, čo sa stalo. Povedala jej, že ju
obžalovanýznásilnil.Sestratrvalanatom,žemusíísťpodaťtrestnéoznámenie.Potomotomoboznámili

i terajšieho priateľa - svedka P.. Vznikli jej zranenia - otlačky na ruke, na nohách, vznikli po zápase s
obžalovaným. Nevedela sa vyjadriť, či nejaké zranenia mal obžalovaný, ak tak vypovedala v prípravnom
konaní, že po buchnutí mohol mať, zotrvala na tejto výpovedi. Svedkyňa pripustila, že s obžalovaným
mala normálny pohlavný styk ešte v dni pred tým dňom, kedy malo dôjsť ku skutku pod bodom 1., bola
psychicky rozpoložená, u obžalovaného hľadala zabudnutie po rozchode s priateľom. Nakoniec sa však

rozhodla, že sa k priateľovi vráti a ukončí spolužitie s obžalovaným. Išli na vyšetrenie do nemocnice,
tam im však povedali, že musia mať papiere od polície, tak z nemocnice odišli na políciu, tam čakali a
pred obedom sa dostavili opäť do nemocnice k MUDr. P., ten ju vyšetril, no vyčítal jej, kde dovtedy boli,
keď idú tak neskoro. Čo pri vyšetrení písal tento ošetrujúci lekár, sa nevedela vyjadriť, prečo je písaný
čas skutku 05:15 hodín, sa nevedela vyjadriť, ona času, kedy malo dôjsť ku skutku, keď to uvádzala

lekárovi, neprikladala podstatný význam, išla na vyšetrenie hlavne pre obavu, ak by otehotnela, aby to
bolo podchytené. Po zápase s obžalovaným mala nejaké stopy na tele, no podrobnejšie sa nevedela
vyjadriť, deň pred skutkom nemala žiadne zranenie, nemáva problémy, žeby sa jej tvorili podliatiny.
Nespomínala si, či pred samotným skutkom došlo medzi ňou i obžalovaným i k inému zápasu, uplynul
dlhší čas. Či spôsobila obžalovanému zranenie, sa nevedela vyjadriť, nevšimla si to, nevšimla si ani,

keď bol pri zápase obžalovaný nad ňou, či má nejaké zranenie na tvári. Ona sa rozhodla najprv ísť na
vyšetrenie a až potom na políciu, no tam ju nemohli vyšetriť a poslali najprv na políciu. Nevedela sa
presne vyjadriť, kedy - presne o koľkej hodine malo dôjsť ku skutku, bolo to však rozhodne pred časom,
kedy sa jej maloletý syn zobúdza, čo je okolo 6:00 hodín až pol siedmej. Na čas sa nesústredila.

Svedkyňa Y. T. vypovedala, že prišla k nej poškodená. Bolo na nej vidieť, že sa niečo stalo, bola
roztrasená, zisťovala, čo sestre - poškodenej je, pretože to nebola ona tak ako sa bežne správala, bola
veselej povahy, tá najprv tvrdila, že nič, no keď naliehala, čo sa stalo, tak jej povedala, že ju obžalovaný
znásilnil. Obžalovanému povedala, že sa rozchádzajú, malo sa to stať v obývačke, tam ju mal znásilniť,

a že bude mať aspoň na neho pamiatku, ak jej nakoniec spravil dieťa. Mala na nohe a kolenách modriny.
Povedala jej, že musí ísť podať trestné oznámenie na políciu, poškodená to nechcela, chcela ísť len za
matkou. Nakoniec ju zaviezla k matke.

Svedkyňa U. H. vypovedala, že poškodenú doviezla staršia dcéra. Poškodená plakala, nechcela jej
najprvpovedať,čosastalo.Nakoniecjejpovedala,žejuobžalovanýznásilnil.Vnukmalspaťvovedľajšej
miestnosti, obžalovaný jej roztiahol nohy, bolo to nasilu. Videla na nej i podliatiny, modriny. Mal jej to
spraviť preto, aby ostala tehotná.

Svedok U. P. vypovedal, že telefonovala mu sestra poškodenej - svedkyňa T. a tá mu povedala,
že obžalovaný poškodenú znásilnil. Prišiel za nimi, opäť mu to potvrdili, keď sa pýtal, ako ju mohol
obžalovaný znásilniť, poškodená mu povedala, že vo vedľajšej izbe spal syn, a že obžalovaný povedal,že ak bude kričať, tak nech sa syn zobudí, aspoň sa bude na to pozerať. Naliehal i on, aby išla
podať trestné oznámenie, aby išla na vyšetrenie. Telefonoval i obžalovanému, chcel od neho vedieť, či
poškodenej ublížil.

Svedok MUDr. U. P. vypovedal, že je pravdou, že v prípade vyšetrenia ženy, v súvislosti s podozrením z
jej znásilnenia, jednoznačne ženu vyšetria len na žiadosť polície s príslušným policajným tlačivom. Nie
je možné ju vyšetriť na jej žiadosť, pretože bez požiadavky polície im takýto výkon zdravotné poisťovne -

nemocnici nepreplatia. To, čo pri vyšetrení zistil, to do záznamu poznamenal, na dané vyšetrenie si však
pre odstup času nespomína. Boli brané i stery na prítomnosť spermií v pošve, boli (čo on vie) negatívne.

Súd sa oboznámil s výpoveďou svedka S. D. z prípravného konania, svedok sa ku skutku nevedel
vyjadriť, vypovedal, že obžalovaný pracoval ako brigádnik v byte jeho matky. Či pri tejto práci si spôsobil

nejaké zranenie, svedok sa nevedel vyjadriť, no myslel si, že nemal pri čom, nesťažoval sa mu ani
obžalovaný, že by mu frkla do oka omietka.

Súdsaoboznámilsoznaleckýmposudkomč.l.97-105,napredloženýchstopáchzaistenýchpriohliadke

miesta činu - posteľnej bielizni boli zistené biologické materiály - ľudské vlasy, na návlečke - stope č.
2 bola zistená ľudská krv, ktorej pôvodcom bol zistený pôvodca - obžalovaný. Na predloženom stere z
pošvy poškodenej nebola zistená prítomnosť prostatického antigénu prítomného v sperme.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - č.l. 106, 107 - uznesením a zápisnicou o vrátení vydanej
posteľnej bielizne, zápisnicou o prehliadke tela poškodenej č.l. 108 - odobratie steru z pošvy poškodenej,
lekárskou správou č.l. 109, z ktorej vyplýva, že u poškodenej pri vyšetrení boli zistené - hematóm
bicepsu pravej hornej končatiny, tri hematómy predkolenia pravej dolnej končatiny, tieto (podľa udania
poškodenej) mali byť spôsobené dňa 26.7.2009 v ranných hodinách, kedy ju mal obžalovaný znásilniť

v byte, kde spolu bývali, boli odobraté i stery z pošvy poškodenej. Listinnými dôkazmi - zápisnicou o
ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou č.l. 114 - 118, pri ktorej boli zaistené stopy - obliečky.

Spoukazomnavyššieuvedenédôkazyjednotlivoisúhrnne,ikeďobžalovanýspáchanietrestnejčinnosti

pod bodom 1. rozsudku popiera, na hlavnom pojednávaní oproti prípravnému konaniu poprel i to, žeby
došlo medzi ním a poškodenou k dobrovoľnému pohlavnému styku, s prihliadnutím na ostatné vykonané
dôkazy, z nich predovšetkým vzhľadom na jednoznačnú výpoveď poškodenej, ktorá jednoznačne
popísala, že medzi ňou a obžalovaným došlo k zápasu, pretože ona nesúhlasila s pohlavným stykom
s obžalovaným v danom čase skutku, obžalovanému i verbálne dávala najavo svoj nesúhlas, keď mu

hovorila, že styk nechce, následne ho i otláčala rukami, nohami, napriek tomu proti jej vôli obžalovaný
vykonal súlož, o tom, že od obžalovaného odchádza, mu povedala len večer pred skutkom, dovtedy
spolu normálne žili v spoločnej domácnosti, čoho potvrdením bol i styk deň pred skutkom, išlo o jej
spontánne uvedomenie si, že od obžalovaného odchádza, veci si odniesla až v čase po skutku, ale i
nepriame dôkazy - výpovede svedkov Y. T., U. H., U. P., ktorí popísali rozpoloženie poškodenej v čase,

keď sa s ňou krátko po tom, čo ku skutku malo dôjsť, stretli, popísali skutočnosti a okolnosti, ktoré
sa bezprostredne od poškodenej dozvedeli a tieto sú v zhode s výpoveďou poškodenej, prihliadnuc i
na listinný dôkaz - lekársku správu, ktorá potvrdila existenciu zranení - podliatin v oblasti nohy a ruky
u poškodenej, tu súd poukazuje na výpoveď poškodenej, ktorá uviedla, že deň pred skutkom nemala
žiadnezranenie,malasobžalovanýmzápaslenpriobraneprivynútenejsúložitak,akootomvypovedala

poškodená, mal súd jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný násilím
donútil ženu k súloži a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe - osobe, s ktorou žil v čase
skutku v spoločnej domácnosti, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky
skutkovej podstaty zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1, 2 písmeno b) Trestného zákona. Súd nemá
akékoľvek pochybnosti o pravdivosti výpovede poškodenej, ktorá sama vypovedala a potvrdzuje to i

výpoveď ostatných vypočutých svedkov, v čase skutku žila s obžalovaným, nemala akýkoľvek dôvod
uvádzať nepravdu a okolnosti dobrovoľnosti resp. nedobrovoľnosti pohlavného styku s obžalovaným.
Výpoveď obžalovaného ohľadne toho, že k ničomu medzi ním a poškodenou nedošlo, súdu javí sa byťako nevierohodná práve pre vzniknuté zranenie u poškodenej ako i psychické jej rozpoloženie, o ktorom
vypovedali svedkovia, účelová a motivovaná snahou zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti.

Objektom zločinu znásilnenia je právo ženy slobodne rozhodovať a svojom pohlavnom živote.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi - správami a charakteristikami osoby obžalovaného č.l. 151,

152, 153, 154 - 157, 232, 233, 234, z ktorých vyplýva, že o obžalovanom v mieste trvalého bydliska
sú známe len evidenčné údaje, nie sú o ňom tam známe žiadne negatívne poznatky, bol postihnutý v
priestupkovom konaní, pre priestupok proti majetku. Z odpisu registra trestov č.l. 157, 230 - 231, 235 -
237, vyplýva, že v posledných 10 rokoch nebol na území Slovenskej republiky súdne trestaný, bol súdne
trestaný len v zahraničí v Českej republike, pre úmyselnú trestnú činnosť inej povahy.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu,
jeho následok, nevzhliadnuc u obžalovaného ani jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného
zákona, ale vzhliadnuc jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno h) Trestného zákona -

spáchanie viac trestných činov, a tým prevyšovanie priťažujúcich okolností, a tým nutnosť upraviť
trestnú sadzbu, z ktorej súd pri ukladaní musí vychádzať v zmysle § 38 odsek 4 Trestného zákona,
zohľadniac pomery páchateľa, možnosť nápravy, doterajší spôsob jeho života, zohľadniac i ostatné
okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, ukladajúc obžalovanému trest
úhrnný za použitia ustanovenia § 41 odsek 2 prvá veta pred bodkočiarkou Trestného zákona v zmysle

Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. PL. ÚS 106/2011-85 zo dňa 28.11.2012, uverejneného
v Zbierke zákonov SR dňa 21.12.2012 pod č. 428/2012, a potom súd dospel k záveru, že na
prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania no predovšetkým na ochranu spoločnosti
bude postačovať a ako zákonný, primeraný vzhliadol trest odňatia slobody pri spodnej hranici upravenej
trestnej sadzby v zmysle § 38 odsek 4 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 116

(stošestnásť) mesiacov nepodmienečne. Pretože obžalovaný nebol pred spáchaním trestnej činnosti v
posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, na výkon tohto trestu ho v zmysle § 48 odsek
2 písmeno a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Vyššie uvedený druh a výmera trestu mal súd za to, že bude plniť účel trestu tak z pohľadu individuálnej
ako i generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.