Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Pavol Sládok
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/78/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111011814
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2111011814.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a členov senátu JUDr.
Jána Mihala a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovanému I. B., stíhaného pre zločin
lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona a iné, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava pod. sp.zn. 5T/75/2011 zo dňa 20.4.2017 na
verejnom zasadnutí konanom dňa 20.7.2017 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 odsek 1 písmeno d), e), odsek 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok z r u š u j e
vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný I. B., nar. X.X.XXXX, odsudzuje podľa § 188
ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák.
k trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 5T/75/2011 zo dňa 20.4.2017 tento (Okresný súd), o
povolení obnovy konania vo výroku o treste (v prospech obžalovaného I. B.) vo veci sp. zn. 5T/75/2011
zo dňa 8.12.2011, uložil tomuto (obžalovanému I. B.) podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 36 písm. l),
§ 37 písm. h) písm. m), § 38 ods.7, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4, § 41 ods. 2 Tr.zák. úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 7 rokov a 8 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu je zistiteľné, že pri opätovnom rozhodovaní o treste
ukladaného obžalovanému zohľadňoval samotné protiprávne konanie, ktorého sa mal tento (obžalovaný
I. B.) dopustiť, následok, pohnútku, možnosti jeho nápravy, rovnako tak priťažujúce ako aj poľahčujúce
okolnosti. Ako ďalej konštatuje (v odôvodnení konajúci prvostupňový súd) trest ukladal obžalovanému v
trestnej sadzbe od 7 až 12 rokov za spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. (v odôvodnení
je mylne uvedené ust. § 118 ods.2 Tr.zák.), pri uplatnení princípu zakotveného v ust. § 39 ods. 2 písm. d)
v spojení s § 39 ods.4 Tr.zák. sa dolná hranica dolnej sadzby trestu odňatia slobody znižuje o 1/3, t.j. v
rozpätí92mesiacovaž7rokova8mesiacov.Pôvodnebolvkonanívedenompodsp.zn.5T/75/2011pred
povolením obnovy konania rozsudkom zo dňa 8.12.2011 uložený obžalovanému úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 8 rokov nepodmienečne.V rámci aktuálneho (rozhodovania o treste ukladaného obžalovanému I. B.) okresný súd zohľadňujúc
vyššie konštatované kritéria uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 8 mesiacov. Keďže v
posledných 10 rokoch bol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť, zaradil ho pre výkon trestu do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Takto (uložený trest) je spôsobilý podľa dôvodov nachádzajúcich sa v napadnutom rozsudku naplniť
požiadavky zákonodarcu v zmysle generálnej ako i špeciálnej prevencie ukladaných trestov.
Proti rozsudku okresného súdu ohľadne ukladaného trestu obžalovanému I. B. podal odvolanie sám
(obžalovaný I. B.) ktoré odôvodnil samostatným písomným podaním resp. prostredníctvom obhajcu.
Pri rozhodovaní o treste ukladaného mu po vydaní nálezu ústavného súdu pod sp.zn. PL.ÚS 106/2011
uverejnenom dňa 21.12.2012 by mu mal byť ukladaný trest odňatia slobody v trestnej sadzbe 7 až 12
rokov. Následne za zákonne súladný považuje taký postup, žeby malo dôjsť u neho k zníženiu trestu,
keďže pôvodný výrok o vine bol ustálený na základe konania o vine a treste a teda v zmysle § 39 ods.
2 písm. d) Tr.zák.. Pri konaní o uznaní viny a trestu môže súd uložiť páchateľovi trest znížený o 1/3 pod
dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby . V ďalšej časti odvolania poukázal na skutočnosť,
že pri ukladaní trestu za použitia asperačnej zásady uvedenej v § 41 ods. 2 Tr,.zák. - spáchanie dvoch
alebo viacerých úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma
alebo viacerými skutkami, nemožno zároveň prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h)
Tr. zák. spáchanie viacerých trestných činov. Došlo by tak k duplicitnému pričítaniu dvoch priťažujúcich
okolností, čo nepovažuje za prípustné.
Za zákonný považuje taký postup, kedy pri aplikácii ust. § 39 ods. 4 Tr.zák. mu mal byť ukladaný trest
odňatia slobody pod hranicu 7 rokov.
Obhajca obžalovaného odôvodnil dôvody odvolania v tom smere, že okresný súd nepostupoval v súlade
so zákonom pri aplikácii ust. § 39 ods. 2 písm. d) ods. 4 Tr. zák. Na týchto (dôvodoch odvolania)
zotrval obžalovaný resp. obhajca aj v rámci verejného zasadnutia odvolacieho súdu, kde sa obžalovaný
domáhal zníženia trestu pod úroveň 7 rokov odňatia slobody.
Na podklade podaného a súčastne odôvodneného odvolania odvolací súd postupoval podľa § 317 ods.1
Tr.por. tým, že preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému
odvolateľ podal odvolanie ako aj prihliadol na chyby, ktoré by vo veci eventuálne odôvodňovali podanie
dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por., pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného I. B. je
potrebné v podstatnej časti vyhodnotiť za dôvodné.
Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
týmto zákonom aj vtedy ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.
Podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia
slobody znížený o 1/3 pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných
činov uvedených v ods. 3 písm a) trest odňatia slobody nie kratší ako 12 rokov.
Podľa § 371 ods.1 písm. i) Tr.por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom
právnom skutku alebo nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Správnosť a úplnosť
zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Ako je zrejmé z dôvodov nachádzajúcich sa v napadnutom rozsudku prvostupňový súd po povolení
obnovy konania ukladal obžalovanému trest odňatia slobody za spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188
ods. 2 Tr.zák. kde je možné uložiť trest odňatia slobody v sadzbe od 7 do 12 rokov. Pri aplikácii ust. §
41 ods.2 Tr,zák, sa horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody zvyšuje o 1/3. Vzhľadom však
na už uplatnené ustanovenia §39 ods. 2 písm d) ods.4 Tr.zák. prichádzalo do úvahy u obžalovaného
I. B. uloženie trestu odňatia slobody pod spodnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby (teda
v konkrétnom prípade pod 7 rokov). Ďalším pochybením v procese rozhodovania o zákonnom treste
ukladanom obžalovanému I. B. po povolení obnovy konania v príslušnej trestnej veci (pod sp.zn.
5T/75/2011) podľa zistení tunajšieho odvolacieho súdu bolo to, že príslušný (okresný súd) zohľadňoval
ako jednu z priťažujúcich okolností to, že spáchal viac trestných činov (§37 písm h) Tr. zák.).Pri dôslednom oboznámení sa s predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu Trnava pod sp.zn.
5T/75/2011 zo dňa 8.12.2011 tunajší krajský súd zistil, že obžalovaný I. B. bol uznaný vinným zo
spáchania zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák.
s poukazom na ust. § 138 písm a) Tr.zák. ktorých (protiprávnych konaní sa mal dopustiť spolu v
dvoch prípadoch). Vzhľadom na objektívnu ako aj subjektívnu súvislosť naplnenia znakov príslušnej
(žalovanej trestnej činnosti) podľa názoru tunajšieho (odvolacieho súdu) príslušná (trestná činnosť)
obžalovaného I. B. páchaná spolu s M. Z. predstavuje jednu pokračovaciu trestnú činnosť, teda v
konečnom dôsledku sa jedná o jeden skutok a v tomto kontexte neprichádzalo do úvahy zohľadňovanie
tejto ďalšej (priťažujúcej okolnosti), že spáchal viac trestných činov. Príslušné (pochybenie okresného
súdu) síce nebolo samotným obžalovaným I. B. napádané, avšak vzhľadom na to, že v konečnom
dôsledkubyzakladalodôvodnapodaniedovolania,odvolacísúdvrámciprieskumnejčinnostipovažoval
za potrebné reparovať aj túto (prvostupňovým súdom opomenutú) skutočnosť. V konečnom dôsledku
táto (odvolacím súdom zistená skutočnosť) mala za následok to, že v konkrétnom prípade bol ustálený
pomer priťažujúcich, resp. poľahčujúcich okolností v pomere 1:1.
Zohľadňujúc v konečnom dôsledku vyššie uvedené (právne úvahy) viedli tunajší súd k záveru a potrebe
reparovania trestu uloženého obžalovanému I. B. tak, že mu samotný (krajský súd) uložil trest odňatia
slobody v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov. Pre výkon uloženého trestu zaradil rovnako ako prvostupňový
súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu zo stredným stupňom stráženia, keďže v posledných 10
rokoch bol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť.
Takto uložený trest podľa názoru krajského súdu jednak zodpovedá konkrétnym okolnostiam prípadu,
ako i potrebe zabezpečenia generálnej ako i špeciálnej prevencie ukladaných trestov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.