Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoCsp/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719204245
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6719204245.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobkyne I. Y., narodenej XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom C. XX/XX, XXX XX H., proti žalovanému Poštová banka, a.s., so sídlom,
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenému Advokátska kancelária
RELEVANS s.r.o, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o určenie

neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a Zmluvy o úvere, o nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 7Csp/72/2019-15 z 20. septembra
2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj ,,okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný

súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 20. 09. 2019 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19. 12. 2017 zo
zmluvy o úvere č. 1786431974, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným (ďalej aj ,,Dohoda o zrážkach
zo mzdy“) do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného Okresným súdom Zvolen pod sp.
zn. 7Csp/72/2019 (prvý výrok) a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne - Stredná priemyselná
škola dopravná, so sídlom Sokolská 911/94, 960 01 Zvolen, IČO: 00 215 589, aby upustil od vykonávania

zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, až do právoplatného skončenia
súdneho konania vedeného Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 7Csp/72/2019 o neplatnosť Dohody
o zrážkach zo mzdy, a to v lehote 3 dní od doručenia uznesenia (druhý výrok).
Z odôvodnenia uznesenia prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou vo veci samej
domáha určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 1786431974 zo dňa
19.12. 2017 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

Súčasne so žalobou vo veci samej navrhla žalobkyňa nariadiť neodkladné opatrenie a to uloženia
povinnosti žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a oznámiť zamestnávateľovi
žalobkyne - Stredná priemyselná škola dopravná, so sídlom Sokolská 911/94, 960 01 Zvolen, IČO: 00
215 589, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy,
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy.
Žalobkyňa odôvodnila žalobu vrátane návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že so

žalovaným uzavrela dňa 19. 12. 2017 Zmluvu o úvere č. 1786431974 (ďalej aj ,,Zmluva o úvere“). Išlo
o formulárovú typovú predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá podľa žalobkyne obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky.
Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa
(žalovaného), bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie
zrážok zo mzdy, pričom výšku dlhu sám jednostranne určuje. Poukázala na Článok 2 bod 2.1 Dohody

o zrážkach zo mzdy, v ktorej nie je označený platiteľ mzdy a neurčuje presnú výšku zabezpečenej
pohľadávky. Vo výzve na vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi nebola uvedenáani výška pohľadávky žalovaného, ale len výška poskytnutého úveru, a tak žalovaný môže vykonávať
zrážky z jej mzdy donekonečna.
Podľa názoru žalobkyne inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je v rozpore s právom EÚ, a preto je

neplatný. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré dlžník nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi
zastaviť napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Uzavretá
zmluva poskytuje veriteľovi priamo priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, vrátane plnení z
neprijateľných zmluvných podmienok, príp. plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona.
Žalobkyňa uviedla, že v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky, určiť ich

neprijateľnosť, ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ.
Pretože jej zamestnávateľ reálne vykonáva zrážky z jej mzdy, považovala nebezpečenstvo hroziacej
ujmy za osvedčené, pričom bez úpravy pomerov strán neodkladným opatrením existuje dôvodná obava
zhoršenia celkového postavenia žalobkyne.
Súd prvej inštancie mal osvedčené, že Zmluva o úvere bola uzavretá medzi žalobkyňou (dlžníkom),
XX.XXX,- H., nar. XX. XX. XXXX (spoludlžníkom) a žalovaným ako veriteľom, na základe ktorej boli

dohodnuté zmluvné podmienky: výška úveru: 29.800,- Eur, výška mesačnej splátky: 495,43 Eur, výška
úrokovej sadzby: 10,50 % p.a., RPMN: 13,50 %, priemerná RPMN na trhu: 8,73 %, celková čiastka,
ktorú má klient zaplatiť: 47 560,56 Eur, dátum prvej splátky: 15. 01. 2018, dátum konečnej splatnosti
úveru: 15. 12. 2025, počet mesačných splátok: 96.
Žiadosťou o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 05. 08. 2019 žalovaný požiadal

zamestnávateľa žalobkyne - Stredná priemyselná škola dopravná, so sídlom Sokolská 911/94, 960 01
Zvolen, IČO: 00 215 589, o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne vo výške 492,39 Eur mesačne na
základe Dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorenej na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalovaného
vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, ods. 2, písm. d) § 326

ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“), § 52 ods. 4, § 551 ods. 1
Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení účinnom ku dňu 25. 03. 2011.
Súd prvej inštancie mal osvedčené, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 19. 12. 2017 uzavretá
Zmluva o úvere a súčasne na osobitnej listine aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, slúžiaca na zabezpečenie

pohľadávok žalovaného ako veriteľa zo Zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou (žalovaný
mal pri jej uzatváraní a plnení postavenie dodávateľa a žalobkyňa postavenie spotrebiteľa). Na základe
Zmluvy o úvere bola žalobkyni zo strany žalovaného reálne poskytnutá suma 29 800,- Eur.
Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy na upokojenie jeho
pohľadávkyzoZmluvyoúvere.Vprejednávanejvecižalobkyňaodôvodnilapotrebubezodkladnejúpravy

pomerov tým, že sú jej vykonávané zrážky zo mzdy, pričom spochybňuje platnosť uzatvorenia Dohody
o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Súd prvej inštancie považoval za splnenú podmienku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je
odôvodnená správaním sa žalovaného, ktorý požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok
zo mzdy, v dôsledku ktorých bezprostredne dochádza k zásahu do majetkových práv žalobkyne, čo má

nepochybne dopad na jej finančnú a sociálnu situáciu a to za situácie, kedy žalobkyňa spochybňuje
spôsob uplatnenia pohľadávky žalovaného z dôvodu neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy.
Podľa názoru súdu prvej inštancie zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného je
primeraný, pretože uspokojenie pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o úvere nie je žiadnym spôsobom
ohrozené. Žalovaný má k dispozícii viacero právnych prostriedkov na uspokojenie svojich pohľadávok.

Žalovaný je len v určitom rozsahu obmedzený vo svojom práve na vykonávanie zrážok zo mzdy
žalobkyne. Ide však o obmedzenie, ktoré podľa názoru súdu prvej inštancie musí žalovaný v tomto
spore strpieť. Neodkladné opatrenie v prejednávanej veci má preventívny a zabezpečovací charakter,
neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej a v rámci posudzovania splnenia predpokladov na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami,

ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej.
Súd prvej inštancie konštatoval, že zákonná konštrukcia inštitútu Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje
zásah do majetkovej sféry dlžníka bez predchádzajúcej súdnej kontroly uplatnenej pohľadávky veriteľa
a to aj v spotrebiteľských právnych vzťahoch, pri ktorých z vnútroštátneho aj európskeho práva vyplýva
zvýšený záujem zákonodarcu na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, vrátane súdnej

ingerencie v tomto procese.
Podľa názoru súdu prvej inštancie boli splnené zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie
neodkladného opatrenia, konkrétne existencia rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebuneodkladnej úpravy pomerov a skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana.

2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvej zrušil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP.
Poukázal na to, že základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie potreby
bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, prípadne osvedčenia obavy z ohrozenia exekúcie.

Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov resp. obavy z ohrozenia exekúcie je pritom povinný preukázať
samotný žalobca, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha.
Žalobkyňa odôvodnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že on na základe Dohody o
zrážkach zo mzdy vyzval jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy, čím dochádza k zásahu
do jej majetku, resp. majetkovej sféry, a to bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení, pričom
Dohodu o zrážkach zo mzdy považovala za neplatný právny úkon.

Podľa jeho názoru v konaní nedošlo k osvedčeniu potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním
a žalobkyňou. Napriek tomu, že žalobkyňa tvrdila, že výkonom zrážok zo mzdy dochádza k zásahu
do jej majetkovej sféry, nepriložila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani dôkaz o tom,
že k vykonávaniu zrážok zo mzdy zo strany jej zamestnávateľa skutočne dochádza. Taktiež žalobkyňa
žiadnym spôsobom nespochybnila existenciu dlhu voči nemu, výšku mesačnej splátky úveru, resp. že

Dohodu o zrážkach zo mzdy bola akýmkoľvek spôsobom nútená podpísať.
V žiadnom z ustanovení Zmluvy o úvere sa nenachádza ustanovenie o tom, že neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy, resp. podmienkou jej uzavretia je uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa, ako
spotrebiteľ, mala možnosť uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy odmietnuť, o čom bola ním poučená.
Pokiaľ by žalobkyňa nesúhlasila s uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie splácania

úveru zo Zmluvy o úvere, so žalobkyňou by sa dohodol na inom spôsobe zabezpečenia jej povinností
zo Zmluvy o úvere.
Žalobkyňa naviac v súlade s bodom 3.3 a bodu 3.4 Dohody o zrážkach zo mzdy potvrdila svojím
podpisom, že porozumela všetkým dôsledkom vyplývajúcim z jej uzatvorenia.
Pokiaľ súd prvej inštancie v uznesení uviedol, že vykonávanie zrážok zo mzdy predstavuje

bezprostredný zásah do majetkových práv žalobkyne, čo má a malo podľa názoru súdu prvej inštancie
nepochybne dopad na finančnú a sociálnu situáciu žalobkyne, takýto záver súdu prvej inštancie je
nesprávny.
Výška zrážok zo mzdy, o ktorú požiadal zamestnávateľa žalobkyne z dôvodu, že žalobkyňa porušila
ustanovenia zmluvy týkajúce sa splácania úveru, zodpovedá výlučne mesačnej splátke v zmysle Zmluvy

o úvere uzavretej medzi žalobkyňou a ním (resp. táto zrážka je ešte nižšia, pretože zrážka zo mzdy v
žiadosti je vyčíslená na sumu 429,39 Eur a výška mesačnej splátky bola dohodnutá vo výške 495,43
Eur). Nie je teda zrejmé, akým spôsobom by mali zrážky zo mzdy, ktoré zodpovedajú výške dohodnutej
mesačnej splátky, zasahovať do majetkovej sféry žalobkyne, ktorá by túto splátku za iných okolností
mala zmluvnú povinnosť platiť v rovnakej výške, pričom žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia ani v žalobe vo veci samej nenapadla platnosť ustanovení týkajúcich sa výšky mesačnej
splátky úveru. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, súd prvej inštancie mal na daný skutkový stav
aplikovať ustanovenia § 551 OZ a ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa (ďalej aj ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) a Dohodu o zrážkach zo mzdy mal vyhodnotiť s
prihliadnutím na predložené dôkazy, ako platný právny úkon.

Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá medzi žalobkyňou a ním dňa 19. 12. 2017 v písomnej
podobe, pričom táto dohoda nebola súčasťou Zmluvy o úvere, ale nachádza sa na osobitnom liste tak,
ako to vyžaduje Zákon o ochrane spotrebiteľa.
Vzhľadom na dodržanie písomnej formy Dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj podmienok stanovených
Zákonom o ochrane spotrebiteľa pri zabezpečovaní uspokojenia pohľadávky veriteľa dohodou o

zrážkach zo mzdy je zrejmé, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá so žalobkyňou je platná, preto
mal súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
Ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/5/2018-27 zo dňa 21. 02. 2018.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1, 2
CSP a contrario, uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie
odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade

s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vyporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria
odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 s použitím § 234 ods. 2 CSP

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia

a to uloženia povinností žalovanému - zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi
žalobkyňouažalovaným avykonaťoznámeniezamestnávateľovižalobkyne,abyupustilodvykonávania
zrážok zo mzdy v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy, do právoplatného skončenia konania vo veci
samej (o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy).
Žalobkyňa v návrhu uviedla, že súčasne so Zmluvou o úvere bola uzavretá medzi zmluvnými stranami aj

Dohoda o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej aktuálne dochádza k výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v
prospech žalovaného. Mala okrem iného za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, ktorej obsah ona v pozícii spotrebiteľa
nemohla reálne ovplyvniť, a preto je potrebné ju považovať za neplatnú. Žalobkyňa odôvodnila potrebu
neodkladného opatrenia tým, že vydanie neodkladného opatrenia je v predmetnom prípade jediným

riešením ako zabrániť zásahom do jej majetkovej sféry prostredníctvom nezákonných zrážok zo mzdy s
tým, že prípadné práva veriteľa týmto nebudú nijako dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali
spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa.

8. Z ustanovenia § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch

dôvodov, a to v prípade ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo v prípade existencie
obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je zrejmé, že súd
pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného
rozhodnutia vo veci samej, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí
však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Súd sa obmedzí len na

osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) úpravy pomerov, pričom
tietomusiabyťtakéhocharakteru,žeakbyk úpravepomerovnedošlo,mohlobydôjsťknezvrátiteľnému
následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s
veľkými obtiažami. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu
neprimeraná ujma, s prihliadnutím na to, že nariadením neodkladného opatrenia súdu možno iného

obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme sledovaného legitímneho
cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery), nezakladali ďalšie právne spory,
rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.

9. Inštitút neodkladného opatrenia, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, upúšťa i od koncepcie

predbežného a dočasného charakteru poskytovanej ochrany, pretože pri súčasnej úprave nie je
nevyhnutné, aby po nariadení navrhnutého neodkladného opatrenia nasledovalo konanie vo veci samej,
ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami
sporu. Taktiež súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 CSP), teda,
že sa prezumuje trvanie neodkladného opatrenia počas vopred neurčeného obdobia, pričom určenie

obdobia trvania neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy len subsidiárne

10. Prirozhodovaníonariadeníneodkladnéhoopatreniajesúdviazanýnávrhomstranysporu,pričomby
však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania
s vecami alebo subjektívnymi právami (oprávneniami) uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane

nenarušil hospodárske funkcie strany sporu, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie
neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku
20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere.
Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inúzárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné
posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv
nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ (účel).

11. V prejednávanej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ)
predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu vyplýva, že účelom návrhu
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zamedziť realizácii zrážok z jej mzdy, ktoré
vykonáva jej zamestnávateľ (platiteľ mzdy) - Stredná priemyselná škola dopravná, so sídlom Sokolská

911/94,96001Zvolen,IČO:00215589,nazáklade Dohodyozrážkachzomzdy.Tentoúčelvyplývazjej
dôvodnej obavy, že vykonanými zrážkami zo mzdy by zo strany žalovaného došlo k získaniu peňažných
prostriedkov, na ktoré v skutočnosti nemá platný právny titul, pričom podľa Dohody o zrážkach zo mzdy
nemá žalobkyňa oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo
ju iným spôsobom jednostranne ukončiť. Pretože žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia spochybňuje nielen predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy ale aj výšku samotného hlavného

záväzku, ktorý má táto Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovať, potom podľa názoru odvolacieho
súdu je dôvodné návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť a upraviť pomery
strán sporu. V opačnom prípade by žalobkyni (ktorá má postavenie spotrebiteľa, teda slabšieho subjektu
právneho vzťahu) mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z hľadiska ochrany jej subjektívnych
práv mala na ňu omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na žalovaného (ako silnejšej strany

právneho vzťahu) v prípade pozastavenia zrážok zo mzdy.

12. Ďalej je nesporné, že navrhované neodkladné opatrenie má priamo väzbu na konanie vo veci samej,
predmetom ktorého je určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a Zmluvy o úvere.

13. V aktuálnej dobe neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, do akej miery môže byť žalobkyňa v
konaní vo veci samej úspešná. Rovnako to nemohol posudzovať ani súd prvej inštancie v dobe, keď
rozhodoval o nariadení predmetného neodkladného opatrenia, avšak v tej dobe už mal osvedčené,
že žalovaný vykonal konkrétne kroky smerujúce k realizácii zrážok zo mzdy (viď. Žiadosť o realizáciu
Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 05. 08. 2019 - č.l. 12 spisu). Už samotná vyššie uvedená okolnosť

je dostatočným dôvodom na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia voči žalovanému.

14. Z uvedených dôvodov možno konštatovať, že v danej veci existuje skutkový i právny dôvod na
nariadenie predmetného neodkladného opatrenia, a preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie
okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP

potvrdil.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný vyššie
uvedenému sledovanému legitímnemu účelu. Nariadením tohto neodkladného opatrenia nevznikne
žalovanému žiadna zásadná, eventuálne nezvratná ujma.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).