Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 19, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/214/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314210590
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8314210590.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcov: 1. Š.P. N., L..
XX.XX.XXXX, J. XXX XX G. XXX, 2. S. N., L.. XX.X.XXXX, J. XXX XX G., obaja zastúpení JUDr.
Františkom Komkom, advokátom so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, 3. Š.W. N., L.. XX.X.XXXX, XXX
XX G. XXX, 4. T. N.P.M., L.. XX.X.XXXX, J. XXX XX G. XXX, obaja zastúpení JUDr. Dášou Komkovou,
advokátkou so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, 5. C. N., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX G. XX, 6. R. N., L..

XX.X.XXXX,J.XXXXXG.XX,obajazastúpeníJUDr.FrantiškomKomkom,advokátomsosídlomHlavná
27, 080 01 Prešov, 7. C. N., L.. XX.X.XXXX, J. XXX XX G. XX, zastúpenému JUDr. Dášou Komkovou,
advokátkousosídlomHlavná27,08001Prešovprotižalovaným:1.G.J.,L..XX.XX.XXXX,J.XXXXXG.
XXX, 2. I. J., L.. XX.X.XXXX, J. XXX XX G. XXX, obaja zastúpení Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom
so sídlom Štefánikova 17, 066 01 Humenné, 3. Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, 113
04 Praha 1, Česká republika, zastúpenému JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou so sídlom Pavla
Mudroňa 26, 036 01 Martin o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade sú p o v i n n íspoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 1/ rade sumu
7500,-eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 2/ rade
sumu 7500,-eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 3/ rade
sumu 2000,-eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 4/ rade
sumu 2000,-eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 5/ rade

sumu 7500,-eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 6/ rade
sumu 7500,-eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 7/ rade

sumu 2000,-eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Humenné
súdny poplatok vo výške 2160,-eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IX. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.X. Žalobcom v 1/, 2/, 3/, 4/5/ a 6/ rade náhradu trov každému v sume 100,-eur v zmysle § 147a ods.2
O.s.p. za zmarené pojednávanie nariadené na deň 14.4.2016 nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia podali dňa XX.X.XXXX na súde žalobu o ochranu osobnosti, ktorou navrhli, aby súd
žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1. a 2. rade titulom náhrady
nemajetkovej ujmy pre neoprávnený zásah do ich práva na ochranu osobnosti každému po 100000,-
eur žiadal, žalobcom v 3. a 4. rade z titulu nemajetkovej ujmy pre neoprávnený zásah do ich práva na
ochranu osobnosti každému po 33000,-eur, žalobcom v 5. a 6. rade z titulu náhrady nemajetkovej ujmy
pre neoprávnený zásah do ich práva na ochranu osobnosti každému po 100000,-eur a žalobcovi v 7.

rade z titulu náhrady nemajetkovej ujmy pre neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu osobnosti
33000,-eur a nahradiť im trovy konania.

2. Žalobcoviažalobuodôvodnilitým,žedňaXX.X.XXXXvčaseo02,30hod.žalovanýv1.radeakovodič
riadil osobné motorové vozidlo Q. Z. X,Xi, R.: XMX XXXX pred obcou O. T. v smere od obce G. , pričom

pri prechádzaní miernej pravotočivej zákruty zišiel vľavo v smere jazdy do protismeru a zišiel s vozidlom
mimo vozovku. Najprv narazil vozidlom do oplotenia pri dvoch rodinných domoch, následne narazil do
elektrického betónového stĺpa, kde po náraze odhodilo vozidlo do záhrady rodinného domu, následkom
čoho spolujazdci C. N., L.. XX.X.XXXX S. Ľ. N., L.. XX.X.XXXX utrpeli mnohopočetné zranenia hlavy,
ktorým na mieste nehody podľahli. Následne bolo dychovou skúškou zistené, že vodič G. J. mal v čase

nehody 1,25 - 1,33 promile alkoholu v krvi. Za tento skutok bol žalovaný v 1.rade, kvalifikovaný ako
prečin usmrtenia uznaný rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XT XXX/XXXX-XXX zo dňa
XX.X.XXXX za vinného, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 7 rokov
a 3 mesiace a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na doživotie. Súd zároveň
zaviazal žalovaného zaplatiť poškodeným Š. N. škodu vo výške 8325,-eur a poškodenej R. N. škodu vo

výške 8883,-eur. So zvyškom nároku na náhradu škody boli obaja poškodení odkázaní na konanie vo
veciachobčianskoprávnych.Protitomutorozsudkupodalžalovanýv1.radeodvolanie,oktoromodvolací
súd v čase podania tejto žaloby nerozhodol.

3. Žalovaný v 2.rade bol v čase spáchania prečinu usmrtenia (skutku) držiteľom a vlastníkom osobného

motorového vozidla Q. Z. X,Xi, R.Č.: XMX XXXX, teda bol jeho prevádzkovateľom. Žalovaný v 3.rade
bol v čase dopravnej nehody poisťovateľom predmetného osobného motorového vozidla a to na základe
poistnej zmluvy č. XXX XXX XX-13 zo dňa XX.X.XXXX, združené poistenie vozidla. Nebohý C. N. bol
synom žalobcom v 1. a 2. rade a súrodencom žalobcov v 3. a 4. rade. Nebohý Ľ. N. bol synom žalobcov
v 5. a 6. rade a súrodencom žalobcu v 7. rade.

4. Judikatúra, jej záväznosť a aplikačná prax všeobecných súdov upravujú, že úmrtie blízkej osoby
spôsobené protiprávnym konaním predstavuje zásah do osobnostných práv pozostalých, konkrétne do
ichprávanasúkromie,nasúkromnýarodinnýživot.Protiprávnymkonaním,ktorýmbolaspôsobenásmrť
blízkej osoby, došlo k neoprávnenému zásahu do práv spätých s osobnosťou žalobcov ako pozostalých,

ktorí stratu blízkej osoby prežívajú s veľkým žiaľom a bolesťou. Ide o nenahraditeľnú ujmu, ktorá ich
hlboko ovplyvnila a stále ovplyvňuje ich rodinný a súkromný život, pričom doteraz sa so smrťou synov a
bratovnevyrovnali,boltošokatrauma,zktorejsastálespamätávajú.Protiprávnymkonanímžalovaného
v 1.rade došlo k nenávratnej deštrukcii medziľudských väzieb tvoriacich základ a rámec súkromných
životov žalobcov, a tým k intenzívnemu zásahu do ich osobnostných práv, práva na súkromie a rodinný

život, a práva na ochranu osobnosti. Týmto protiprávnym zásahom, ktorého následky nie je možné
odstrániť len morálnou satisfakciou, pretože žiadna forma morálneho zadosťučinenia nepostačovala na
to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma žalobcov. To vyplýva i z
okolností prípadu a vysokej intenzity nepriaznivého konania žalovaného v 1. rade, ktoré je v zásade
nereparovateľné. Vzniknutá trauma je zo života žalobcov prakticky neodstrániteľná.

5. Žalobcovia tvorili s nebohými plnohodnotne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými
väzbami. Tragická smrť blízkeho zasiahla nečakane a zásadným spôsobom do ich života a nenávratne
pretrhla dovtedajšie všetky silné citové väzby. Žalobcovia stratili možnosť realizácie a ďalšieho rozvoja
rodinného života so svojimi príbuznými a sú o citový vzťah k ním úplne ochudobnení, z čoho je zrejmé,

že žiadna forma morálneho zadosťučinenia podľa § 13 ods.1 OZ by nepostačovala na to, aby bolaprimerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na strane žalobcov, ktorých právo na
ochranu osobnosti bolo porušené zásahom s neodstrániteľnými následkami.

6. Zodpovednosť žalovaného v 1. rade je daná a spočíva v jeho nebezpečnom a protiprávnom konaní,
za ktoré bolo voči nemu vedené trestné stíhanie na OS Humenné sp. zn. XT XXX/XXXX za prečin
usmrtenia.

7. Zodpovednosť žalovaného v 2. rade a na to nadväzujúce postavenie žalovaného v 3. rade ako

poisťovateľa vyplýva z jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§
427 OZ). Problematika či náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch spadá pod zmluvné alebo povinné
poistenie zodpovednosti za škodu je prelomovo riešená rozsudkom Súdneho dvora z októbra 2013
vo veci Q.-XX/XXXX, kde na základe podnetu Krajského súdu v Prešove súdny dvor uzavrel, že
smernice Rady EÚ týkajúce sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla majú pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym
osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti za škodu
upravuje vnútroštátne právo. Keďže slovenská vnútroštátna úprava takéto právo upravuje, je daná
pasívna a vecná legitimácia žalovaného v 3. rade.

8. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú rodičmi nebohého C. N., žalobcovia v 3. a 4. rade sú jeho súrodencami.
C. N. bol prvým a najstarším synom, mal ukončenú D. X. Š. v oblasti C., pracoval ako C. v Centre
zdravia v Y., kde v pracovnom kolektíve požíval veľmi dobrú povesť, bol nekonfliktný, povahovo
vyrovnaný a ku všetkým priateľský. Zarábal 400,-eur netto, z čoho prispieval sumou 200,-eur rodičom
na bývanie a stravu. Išlo o dobré, bezproblémové dieťa, ktoré sa nikdy nedostalo do konfliktu s

právnym poriadkom. Mal rád hudbu, šport a zábavu, plánoval si zvyšovať kvalifikáciu, aby si zlepšil
svoju odbornosť a postavenie v zamestnaní. Všemožne pomáhal rodičom aj súrodencom pri všetkých
potrebných domácich prácach. Vedel navariť a postarať sa o mladších súrodencov, ktorí boli na neho
citovo veľmi naviazaní, jeho tragickou smrťou stratili chuť sa smiať, stratili v ňom životný vzor, stratili
záujem o koníčky, ktorým sa spoločne venovali. Stratou brata sú súrodenci ochudobnení o vysoko

pozitívnysúrodeneckývzťahatentonenapraviteľnýstavunichspôsobujeodsmrtiajvsúčasnostihlbokú
traumu, ktorá zasiahla celú rodinu.

9. Žalobcovia v 5. a 6. rade sú rodičmi nebohého Ľ. N., žalobca v 7. rade je jeho súrodencom. Ľ. N.
bol druhorodeným synom. V máji 2011 ukončil Strednú odbornú školu Y. s maturitou v Y.. Po skončení

školy pracoval v hotelierstve vo E. P.. Od mája 2012 pracoval v Č. O. vo svojej profesii s príjmom cca
25000,-Kč. Pracoval na turnusy, domov chodieval raz mesačne na 5-7 dní. Zo svojho zárobku prispieval
rodičom na chod domácnosti sumou 200,-eur. Bol veselej, dobrej, kamarátskej povahy, s nikým nemal
žiadne konflikty a nedorozumenia, v škole, ako aj v pracovnom kolektíve pre svoje dobré povahové a
charakterovévlastnostibolveľmiobľúbený,išloobezproblémovédieťa,sktorýmneboližiadnevýchovné

problémy. Pre žalobcu v 7. rade bol vo všetkom vzorom a príkladom. Strata jeho života v v ňom aj
u rodičov vyvolala ťažké depresívne stavy, z ktorých sa nemocnične liečia. Jeho nebohý starší brat
mu bol vo všetkom nápomocný. Bývali spolu v jednej izbe, mali vynikajúci vzájomný vzťah, pomáhali
si navzájom, debatovali o rôznych problémoch, nikdy sa nehádali, ani nemali žiadne konflikty. Stratu
brata považuje za veľmi bolestivú a nespravodlivú. Jej brat ako 100% zdravý mladý človek si nezaslúžil

zomrieť takouto tragickou smrťou, ktorú nemohol ani predvídať ani ovplyvniť. Brat mu veľmi chýba, život
bez neho je pre neho iný, zmenený, smutnejší, nenaplnený žiadnou radosťou, naopak jeho strata v ňom
vyvoláva psychickú traumu, často plače a spomína s tým, že nie je možné zabudnúť.

10. Žalovaný v 1. rade, ktorý v dôsledku autonehody zapríčinil smrť dvoch mladých ľudí, tento sa

síce z výkonu väzby písomne ospravedlnil obidvom poškodeným rodinám avšak takéto morálne
ospravedlnenie nepostačuje k relatívnej sanácii majetkovej ujmy, ktorá vznikla neoprávneným zásahom,
ale je potrebné pristúpiť k aplikácii ujmy imateriálnej, ktorá je dôsledkom neoprávneného zásahu do
osobnostných práv. Ide o ujmu, ktorá sa nijak nepremieta do majetkovej sféry poškodeného a ktorú
v tomto dôsledku nie je možné presne vyjadriť v peniazoch. Skôr ako o náhrade alebo odškodnení

za spôsobenú ujmu je presnejšie hovoriť o poskytnutí primeraného zadosťučinenia, satisfakcie za
spôsobenú imateriálnu ujmu. Peňažná čiastka poskytnutá ako satisfakcia tak nenahrádza vzniknutú
nemajetkovú ujmu, ale ju iba určitým spôsobom primerane zmierňuje.11. Naša právna úprava je oproti právnej úprave iných európskych štátov značne úzka. Výšku náhrady
podľa § 13 ods. 2, 3 OZ určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých
k porušeniu práva došlo. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy

je konštatovanie súdu, že došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu,
konkrétne do práva na súkromie a rodinný život. Na základe uvedeného preto žalobcovia navrhujú aby
súd ich žalobe vyhovel.

12. Uznesením sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. M. XXXX súd konanie prerušil a to až do

právoplatného skončenia konania Okresného súdu Humenné vo veci XT/XXX/XXXX, pretože v trestnom
konaní obžalovaný G. J. podal proti rozsudku prvostupňového súdu odvolanie. Uznesením sp. zn. XT/
XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX Krajský súd v Prešove odvolanie obžalovaného G. J. zamietol
a rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bol M.
G. J. uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 7
rokov a 3 mesiace, na zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na doživotie nadobudol

dňa 20.11.2014 právoplatnosť. Zároveň bola G. J., v tomto konaní žalovanému v 1. rade, uložená
povinnosť uhradiť škodu poškodeným Š. N., nar. XX.XX.XXXX vo výške 8325,-eur a poškodenej R. N.,
L.. XX.X.XXXX vo výške 8883,-eur. Zároveň súd poškodených Š. N. a Eriku N. so zvyškom nároku na
náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.

13. Žalobcovia v priebehu ďalšieho konania trvali na podanej žalobe s tým, že žiadali, aby súd zaviazal
žalovaných v 1/, 2/ a 3/ rade zaplatiť žalobcom nemajetkovú ujmu spoločne a nerozdielne a to žalobcom
v 1/ a 2/ rade každému po 100000,-eur, žalobcom v 3/ a 4/ rade každému po 33000,-eur, žalobcom v 5/
a 6/ rade každému po 100000,-eur a žalobcovi v 7/ rade sumu 33000,-eur.

14.Vosvojichpísomnýchvyjadreniachsažalobcoviavyjadriliknámietkenedostatkupasívnejlegitimácie
žalovaného v 3. rade, ktorú žalovaný v 3. rade opakovane vznášal. Poukázali na ustálenú judikatúru
(R NS SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX uverejnený v časopise ZSP 4/2005) , podľa ktorej ustanovenie
§ 9 ods.2 vyhl. č. 423/1991 Zb. pre prípad, že poisťovňa písomne odmietla poškodenému nahradiť
škodu alebo jej časť dávalo poškodenému oprávnenie uplatniť svoje nároky na súde a to ako voči

poistenému tak aj voči poisťovni. Nešlo o samostatné právo poškodeného proti poisťovni na vyplatenie
toho, čo bola poisťovňa povinná nahradiť za svojho poistenca, ale o možnosť uplatniť na súde nie len
nárok voči škodcovi na náhradu škody ak o výške ešte nebolo právoplatne rozhodnuté, ale zároveň aj
nárok voči jeho poisťovni, ktorá hoci bola povinná za poistenca vyplatiť poškodenému náhradu škody
v rozsahu, v akom za ňu poistený škodca zodpovedal, plniť odmietla. Ide teda o dva samostatné

nároky poškodeného, proti dvom subjektom, pri čom proti každému z nich z iného právneho dôvodu.
Ak sú žalovaní v jednom konaní obidva uvedené subjekty, majú postavenie samostatných spoločníkov
a jedným súdnym rozhodnutím môže byť každý z nich zaviazaný na plnenie celého dlhu veriteľovi
(poškodenému). Vo výroku rozhodnutia musí byť však vymedzený ich vzájomný vzťah tak, že „plnením
jednéhoznichzanikávrozsahutohtoplneniapovinnosťdruhého“.Obajapovinnímôžubyťvšakžalovaní

veriteľom na splnenie dlhu každý osobitne v inom konaní a oba hmotnoprávne nároky môžu byť tiež
právoplatne priznané. Toto stanovisko vychádza v rámci aplikácie občianskeho práva zo všeobecne
akceptovanej myšlienky, že „ten, kto má úžitky a výhody z určitých dovolených (rizikových) činností má
niesť aj zvýšené nebezpečenstvo (riziko) zo závažných škôd z týchto činností vzniknutých a neprenášať
ichnapoškodených.Ajkeďprevádzateľmotorovéhovozidla,žalovanýv2.rade, ktorýmbolaspôsobená

dopravná nehoda, v dôsledku ktorej došlo k usmrteniu dvoch osôb, mal v rámci povinného zmluvného
poistenia rozsah náhrady škôd krytý poistením u žalovaného v 3. rade, tento ako poisťovateľ doslova
odignoroval žalobcami uplatňované nároky.

15. Nová právna úprava zák.č. 381/2002 Z.z. od XX.XX.XXXX už zaviedla priamy nárok poškodeného

na náhradu škody proti zodpovednostnému poisťovateľovi tak, ako to poznajú všetky obdobné právne
úpravy v Európe. V prípade škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla si môže poškodený
vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo voči poisťovateľovi alebo
voči obom súčasne (solidárne).
Žalobcovia poukázali na smernicu 2000/26 ES Európskeho parlamentu a Rady X. XX.X.XXXX

o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS,
podľa ktorej poškodenej osobe sa dáva priame právo na žalobu proti poisťovni zodpovednej osoby,
priamo upravuje, že osoba, ktorá utrpela ujmu alebo škodu má priame právo na žalobu proti poisťovni azlepšuje právne postavenie poškodených osôb dopravných nehôd vzniknutých mimo členského štátu,
v ktorom má taká osoba trvalý pobyt (bod 14).

16. Čo sa týka uplatňovanej výšky nemajetkovej ujmy, poukázali žalobcovia na súčasnú slovenskú
právnu úpravu (§ 7 zák. č. 381/2001 Z.z. v znení zmien), podľa ktorej limit poistného plnenia je najvyššia
hranica poistného plnenia poisťovateľa pri jednej škodovej udalosti. Limity poistného plnenia musia byť
uvedené v poistnej zmluve.
Podľa § 7 ods.2 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, limit poistného plnenia z jednej škodovej

udalosti musí byť najmenej a) 5 000 000,-eur za škodu podľa § 4 ods. 2 písm. a) a náklady podľa § 4
ods.3 bez ohľadu na počet zranených alebo usmrtených; b) 1 000 000,-eur za škodu podľa § 4 ods. 2
písm. b) - d) bez ohľadu na počet poškodených.

17. Žalobcovia pri úvahe o stanovení výšky nemajetkovej ujmy (ktorá je vyčíslená úplne na dolnej
hranici limitu poistného plnenia) vychádzali zo skutočnosti, že konaním žalovaného v 1/ rade, za ktoré

bol v trestnom konaní právoplatne odsúdený, pričom prevádzateľom vozidla bol žalovaný v 2/ rade (otec
žalovaného) a poisťovateľom bol žalovaný v 3/ rade. Pri dopravnej nehode došlo k usmrteniu dvoch
synov žalobcov, došlo k neoprávnenému zásahu do ich osobnostných práv a to predovšetkým do právna
na súkromie a rodinný život.

18. Žalobcovia stratili v jednom okamihu synov a súrodencov, s ktorými tvorili harmonickú rodinu, žili
v spoločnej domácnosti, vzájomne si pomáhali, v dôsledku ich násilného úmrtia došlo k nezvratnému
ukončeniu tohto spolužitia s nenapraviteľným následkom. V čase úmrtia mali synovia a súrodenci
poškodených žalobcov XX S. XX rokov. Mali ukončené stredné školy, mali vysoké životné plány
a ambície, pričom násilná a neočakávaná smrť pri dopravnej nehode im všetky tieto ich ambície

neodvratne pretrhla a znemožnila. Ich smrť spôsobila pretrhnutie úzkych rodinných a citových väzieb,
spôsobila psychické traumy, ktoré u všetkých žalobcov doposiaľ pretrvávajú, a s ktorými sa nie je možné
vyrovnať. Naviac u matiek táto psychická trauma, na následky ktorej sa liečia doposiaľ, spôsobila u
žalobkyne R. N. aj predčasný odchod na invalidný dôchodok. Násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou
člena rodiny je konaním nesúcim všetky znaky neoprávneného zásahu do chránených osobnostných

práv žalobcov ako pozostalých členov rodín.

19. Žalobcovia sa vyjadrili tiež k námietke premlčania uplatneného nároku, ktorú vzniesol žalovaný v
3/ rade, túto neuznávajú a opäť poukázali na ustálenú súdnu prax všeobecných súdov, najmä na ust. §
3 OZ, ktoré ako všeobecné ustanovenie hmotnoprávnej povahy dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon

subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, súd požadovanú
ochranu môže odoprieť. Dobrými mravmi rozumie ust. § 3 ods.1 OZ súhrn spoločenských, kultúrnych a
mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Týmto
normám zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, nakoľko

inštitút premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch je inštitútom zákonným a teda použiteľným
k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Ak by výkon práva namietať premlčanie
uplatneného nároku bol len prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu,
zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a
z hľadiska konajúceho by bolo bez významu, jednalo by sa tak o výkon práva, ktorý je formálne so

zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva (označované ako šikana)
na úkor druhého účastníka, teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi. O konanie vykazujúce znaky
priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by však nebolo možné hovoriť z okolností a dôvodov,
z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodzovaný, ale len z konkrétnych okolností, za ktorých bola
námietka premlčania nároku uplatnená. Pokiaľ je odôvodnený významný zásah do princípu právnej

istoty je to dôvodom, aby súd odoprel právo uplatniť námietku premlčania. Výkon práva namietať
premlčanie uplatneného nároku môže byť považovaný v rozpore s ust. § 3 ods.1 OZ ak bol prostriedkom
umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu
sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu.

20. Žalobca v 1/ rade Š. N., otec nebohého C. N. vo svojej výpovedi uviedol, že po smrti syna sa im
prakticky rozpadla rodina, málokedy sa zídu a vtedy vládne nervozita, nevedia si nájsť k sebe cestu. On
osobne navštevuje psychiatričku, užíval aj lieky na ukľudnenie, zle spáva. Musel zmeniť zamestnanie
a odísť z Y., pretože tu ho každý ľutoval a všetko mu tu pripomínalo syna. Pokiaľ ide o vzťahy medzisúrodencami, teda nebohým C. S. Š. a dcérou T., tieto boli veľmi dobré. C. S. Š. sa narodili prakticky
do roka a spolu chodili do základnej školy až po ôsmy ročník, boli si veľmi blízki. Občas sa pohádali ale
vzťahy medzi nimi to nenarušilo, boli ako dvojčatá. Nie je pravdou, že by medzi ním a nebohým synom

boli také nezhody, kvôli ktorým by syn prespával u žalovaného v 1/ rade. To skôr žalovaný v 1/ rade si
ho prilákal a zviedol na zlé chodníčky.

21. Žalobkyňa v 2/ rade S. N., matka nebohého C. svoju výpoveď na súde emočne nezvládla, preto súd
súhlasil s tým, aby sa vyjadrila písomne. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že po smrti syna C. sa

vzťahy v rodine narušili, vládne medzi nim napätie. Ona sama je veľmi úzkostlivá voči svojim deťom Š. S.
T. a to až do takej miery, že im narúša súkromie tým, že ich neustále kontroluje. Každé ich oneskorenie
v nej vzbudzuje strach a úzkosť. Nevie, či sa z toho niekedy dostane

22. Žalobkyňa vo 4/ rade T. N. sestra nebohého C. vypovedala, že s bratom ako najstarším zo
súrodencov mala veľmi blízky vzťah, staval sa do pozície jej ochrancu, trávili spolu veľa voľného času.

Smrť brata bol pre ňu strašný šok. Do vtedy si nevedela predstaviť, že by jej zomrel niekto blízky, trpela
nespavosťou, chodila spávať do postele k mame. V tom čase bola v maturitnom ročníku, nevedela sa
sústrediť na učenie, čo sa odrazilo aj na jej maturitnom vysvedčení. Brat jej stále chýba, dalo by sa
povedať, že každý dňom viac a viac. Predtým ich bolo doma päť, teraz keď príde domov tak je tam mama
alebo otec, druhý brat rovnako ako rodičia pracuje v zahraničí a ona tiež odišla radšej do G., aby ten dom

ani nevidela, pretože keď príde domov, ťahá ju do jeho izby, že si tam prosto sadne a on bude pri nej.

23. Žalobca v 5/ rade C. N. otec nebohého Ľ. N. vo svojej výpovedi uviedol, že strata syna je veľký úder.
Mal dvoch synov, teraz má iba jedného. Bola to pre neho naozaj veľká strata, ktorá sa ťažko znáša.
Pokiaľ by neboli lekári, tak nevie ako by to bolo, lebo tí trochu tabletkami zmierňujú bolesť. Radšej otec

by mal zomrieť ako mladý človek a zvlášť jeho syn.

24. Žalobkyňa v 6/ rade R. N. matka nebohého Ľ. uviedla, že táto tragická nehoda zničila jej rodinu a
zdravie. Kvôli dlhodobej práceneschopnosti prišla o prácu, bola dvakrát hospitalizovaná v nemocnici.
Proste smrť svojho syna nezvláda, myslí si, že je v Č., že sa vráti ale už to tak nebude.

25. Žalobca v 3/ rade Š. N. brat nebohého C. vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že strata života
jeho staršieho brata je pre neho životne ťažkou a nenahraditeľnou ujmou, ktorá ho postihla vo všetkých
oblastiach jeho začínajúceho života. Medzi ním a bratom bol rozdiel 11 mesiacov, vyrastali prakticky
ako dvojičky. Bolo medzi nimi veľmi silné citové puto. Brat bol veľmi skromný, takmer celý svoj príjem

odovzdal rodičom. On teraz pracuje v L., kde má stabilnú prácu. Domov prichádza iba sporadicky na
sviatky. Hlavným dôvodom jeho vycestovania za prácou do zahraničia bola strata jeho brata, ktorého po
jeho tragickej smrti mal stále na očiach, najmä keď sa zdržiaval v rodinnom dome a v izbe, kde spoločne
bývali. Jediným únikom pred takýmito psychicky zaťažujúcimi a deptajúcimi spomienkami bol odchod
do zahraničia.

26. Žalobca v 7/ rade C. N. brat nebohého Ľ. vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že smrťou jeho
mladšieho brata Ľ. stratil jediného súrodenca a táto strata je pre neho ťažkou a nenahraditeľnou ujmou,
ktorá ho postihla v celom jeho živote. Stratu svojho brata pociťuje na každom kroku, prejavuje sa na jeho
psychickom stave, pociťuje traumu, ktorá sa prejavuje nespavosťou, budením sa zo sna, strašidelnými

snami. Aby tieto prejavy aspoň čiastočne eliminoval, rozhodol sa ísť pracovať do zahraničia. Stratu brata
mu nemôže nahradiť žiadna vec, žiadne hmotné statky, pretože ide o nezvratný jav s neodstrániteľnými
následkami.

27. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sa vyjadrili (č.l. 175) k námietke pasívnej legitimácie v tomto konaní vznesenej

žalovaným v 3/ rade a uviedli, že právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššie súdu SR sp. zn. XCdo
XXX/XXXX považujú za právne neudržateľné nielen in concreto vo vzťahu k prejednávanej veci, ale
aj z hľadiska spôsobu (ne)aplikácie práva EÚ súdom (orgánom) členského súdu EÚ. Spôsob, akým
sa Najvyšší súd SR vysporiadal s rozsudkom SD EÚ Y., sa zásadne prieči legálnemu rámcu, ktorý bol
kreovaný Zmluvou o EÚ a tiež Zmluvou o fungovaní EÚ. Rozsudkom bol popretý nielen záväzok lojálnej

spolupráce a doktrína acte éclaire, ale aj obligatórna povinnosť súdu požiadať SD EÚ o výklad práva EÚ
(pokiaľ Najvyšší súd SR považoval závery rozsudku SD EÚ Y. X. nejednoznačné). Skutočnosť, že nie
všetky súdy sa stotožňujú s právnym záverom Najvyššie súdu SR vyplýva z aktuálneho znenia rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.3.2016, sp. zn. 21Co 60/2015, ktorý vyhovel odvolaniu žalobkyne v1. rade (manželke zosnulého účastníka dopravnej nehody) v časti zamietnutia žaloby proti poisťovni ako
žalovanému v 3. rade. Odvolací súd pritom v odôvodnení rozsudku explicitne v bodoch 26 a 29 uvádza:
„Odvolací súd k obrane poisťovne poznamenáva, že sú mu známe argumenty iných súdov o neexistencii

pasívnej legitimácie poisťovní v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy (napríklad rozsudku NS SR z
31.3.2016 č.k. 3Cdo 301/2012). Odvolací súd je však presvedčený, že pri aplikácii všetkých výkladových
metód a nie len jednej izolovane je dôvodný záver, že slovenská právna úprava obsahuje povinnosť
poisťovne z povinného zmluvného poistenia nahradiť aj nemajetkovú škodu na zdraví.“

28. Čo sa týka uplatňovanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy, s touto sa žalovaní nestotožňovali,
považovali ju za neprimeranú, pričom v prípade jej prisúdenia by fakticky znemožnila a mimoriadne
sťažila žalovanému v 1/ rade život. Žalovaný v 1/ rade bol za spáchaný prečin riadne a právoplatne
odsúdený na test odňatia slobody v trvaní sedem rokov a tri mesiace nepodmienečne a k doživotnému
trestu zákazu viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Žalovaní poukázali na rozsudok Krajského súdu
v Trnave z 16.3.2011 sp. zn. 11Co 90/2010, ktorým súd rozhodoval v obdobnej veci a priznal rodičom

nemajetkovú ujmu vo výške 15000,-eur každému z nich a súrodencom nemajetkovú ujmu vo výške
2000,-eur každému z nich. Napokon žalovaní vzniesli námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného v 2/ rade v tomto konaní, pretože je vylúčené, aby nejakú škodu bol spôsobil.

29. Žalovaný v 1/ rade G. J. bol vypočutý dožiadaným súdom, kde bol predvedený z Ústavu na

výkon trestu odňatia slobody G. - D.. Pokiaľ ide o samotnú dopravnú nehodu a udalostiam, ktoré jej
predchádzali uviedol, že vzhľadom k tomu, že je to pre neho nepríjemná udalosť, nebude sa k danému
skutku vyjadrovať a poukázal na skutočnosť, že skutok je rozpísaný v rozsudku (R OS Humenné XT/
XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, č.l. 42 a nasl. súdneho spisu, pozn. súdu). Uviedol, že pozostalým
rodičom sa písomne ospravedlnil, určite najneskôr do jedného týždňa po tom, čo bol vzatý do väzby.

Počas trestného súdneho konania bola situácia veľmi vyhrotená a nezdalo sa mu to v tejto situácii
vhodné. Po prepustení z väzby sa opäť chcel pozostalým rodičom ospravedlniť osobne, ale vzhľadom
na ich postoj, ktorý nebol práve prívetivý, tak neurobil. S nebohým Ľ. boli bežní kamaráti, celkom dobrí,
stretávali sa, občas išli von. A nebohý C. mu bol ako brat, zvykol u nich doma aj prenocovať. Aj posledná
štyri týždne pred nehodou u nich C. pár dní prespával, pretože mal nezhody so svojim otcom, ale aké to

nevedel.SmrťĽ.S.C.Š.ovplyvnilajehoživotnielenvtomsmere,žebolodsúdenýnaniekoľkoročnýtrest
odňatia slobody a zákaz viesť doživotne motorové vozidlo, čo mu sťažilo fungovanie v ďalšom živote.
Aj to, že sa rieši teraz otázka odškodného mu sťažuje fungovanie v živote aj po psychickej stránke.
Opakovane na spomína, ako im bolo spolu dobre, občas sa mu to vracia. V čase dopravnej nehody
bol študentom vysokej školy a bol aj členom maklérskej skupiny AFG, ktorá sa venovala poskytovaniu

finančných služieb. Tam nemal pravidelný príjem, niekedy 1000,-eur niekedy nič. Tisíc eur však nezarobil
každý druhý ani každý tretí mesiac. V súčasnosti sú jeho majetkové pomery nulové. Súhlasil s tým, aby
súd žalobcom priznal určitú výšku odškodného, ktoré bude primerané a spravodlivé, a ktoré nebude mať
devastačný charakter na jeho život. Žiadal, aby túto škodu zaplatila poisťovňa. Na záver vyjadril úprimnú
ľútosť toho čo sa stalo a všetkým poškodeným sa opakovane úprimne ospravedlnil.

30. Žalovaný v 2/ rade na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX uviedol, že by sa rád v mene svojho
syna a v mene svojom ospravedlnil pozostalým. Bolo to už povedané aj napísané. Vie aká trauma je,
keď rodič prežije svoje dieťa. On stratil manželku a teraz to spravil syn. Úprimne sa ospravedlňuje najmä
pani N., ktorú jej nebohý syn C. úprimne miloval a chcel sa o ňu postarať, pretože v rodine boli problémy.

Jedine komu sa neospravedlňuje je otec nebohého C., Š. N., pretože ten mal na C. najhorší vplyv,
vyháňal ho z domu. To je všetko, čo chcel k veci vo svojej výpovedi uviesť.

31. Žalovaný v 3/ rade žiadal žalobu voči nemu zamietnuť. Na jeho strane je tu nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie. Medzi žalovaným v 2/ rade a ním bola uzavretá zmluva o povinnom zmluvnom

poistení prevádzky motorového vozidla. Zákon č. 381/2001 Z.z. (ďalej len „zákon“) ako špeciálny predpis
upravuje práve oblasť poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
pričom má pri aplikácii prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Podľa § 2 písm. f) zákona
poisteným je ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. Z uvedeného teda vyplýva, že do
okruhu poistených možno zahrnúť najmä vodiča, prevádzateľa, toho, kto použije dopravný prostriedok

prípadne aj proti vôli prevádzateľa, prípadne iné osoby. Poistenou osobou však nie je osoba, ktorej bola
prevádzkou motorového vozidla spôsobená škoda (poškodený). Poškodeným je ten, kto prevádzkou
motorového vozidla utrpel škodu a má nárok na jej náhradu v zmysle zákona (§ 2 písm. g, zákona).
Zákone teda určuje v § 4 ods. 2 rozsah nárokov, pri ktorých má poistený právo, aby tieto za nehonahradil poisťovateľ poškodenému. Konkrétne ide o nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov
pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)

a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods.6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku. Uvedené nároky sú v zákone vymedzené taxatívne, čo neumožňuje rozširovať ich
výpočet o ďalšie tam neuvedené nároky, poisťovateľ tak nemá povinnosť uhradiť z poistného akékoľvek
nároky, ktoré voči nemu poškodený (alebo iné osoby) uplatňujú, ale len tie, ktoré zákon vymenúva.

V zákone nie je uvedený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ. Je teda
možné vyvodzovať, že poisťovateľ má povinnosť náhrady uplatnených a preukázaných nárokov na
náhradu škody len v rozsahu platnej právnej úpravy, ale nemá povinnosť náhrady akýchkoľvek iných, v
zákone neuvedených nárokov, teda ani náhrady nemajetkovej ujmy. K záverom, že nároky na náhradu
nemajetkovej ujmy nie sú kryté povinným zmluvným poistením, dospel opakovane Najvyšší súd SR a
to v rozhodnutiach sp. zn. 4 Cdo 168/2009 zo dňa 20.4.2011, 4Cdo 139/2011 zo dňa 30.10.2012 ako

aj sp. zn. 3Cdo 301/2012 zo dňa 21.3.2016. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 8Cdo 219/2016 zo dňa 15.5.2017, ktorý v ňom odkazom na jeho ďalšie rozhodnutia uzatvára, že
keďže slovenské právo neupravuje takúto náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej obetiam usmrtením
pri dopravných nehodách v rámci úpravy zodpovednosti poisteného za škodu, nie je potrebné, aby tento
nárok bol v zmysle rozsudku zahrnutý v poistnom krytí z povinného zmluvného poistenia. S ohľadom na

uvedené žalovaný v 3/ rade legitímne očakával, že otázka jeho pasívnej legitimácie bude posúdená v
súlade s ním označenými rozhodnutiami najvyššie ho súdu.

32. Podľa žalovaného v 3/ rade žalobcovia tvrdia, že uvedený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
majú voči nemu ako žalovanému v 3/ rade aj s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo

veci C-22/12 Y. a vo veci C-277/12 K.. V uvedených rozhodnutiach však Súdny dvor EÚ dospel k
záveru, že predmetné ustanovenia motorových smerníc sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu
na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo

veci samej (ktorým je v prípade právneho poriadku SR práve zákon č. 381/2001 Z.z.). Ako však už bolo
uvedené zákon č. 381/2001 Z.z. neupravuje odškodnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

33. Žalovaný v 3/ rade v konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Samotné právo
na náhradu nemajetkovej ujmy sa premlčiava v trojročnej premlčacej dobe podľa ust. § 101 OZ, podľa

ktorého počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady na nemajetkovú ujmu je
viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť
osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo
k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie rozsudku
NS SR zo dňa 22.6.2016, sp. zn. 3Cdo 18/2016, ktoré opätovne potvrdilo rozhodovaciu prax NS SR v

otázke premlčania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom počiatok premlčacej doby sa viaže na
okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné
práva fyzickej osoby. Dovolací súd dospel v tomto smere k záveru, že premlčacia doba ohľadom nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy vo vzťahu k poisťovni uplynula márne pred podaním (rozšírením) žaloby
voči poisťovateľovi, pričom jej plynutie určil od momentu zásahu a jej dĺžku posúdil v zmysle ust. § 101

OZ.

34. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že aj v prejednávanej veci bolo právo na náhradu
nemajetkovej ujmy voči žalovanému v 3/ rade uplatnené až po uplynutí premlčacej doby. K zásahu do
osobnostných práv žalobcov malo dôjsť 25.9.2012, kedy pri dopravnej nehode zahynuli ich príbuzní.

Tento deň je dňom počiatku plynutia premlčacej doby pokiaľ ide o nimi uplatnený nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy. Trojročná premlčacia doba v zmysle ust. § 101 OZ potom uplynula XX.X.XXXX.
Ako vyplýva z uznesenia konajúceho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy bol uplatnený voči žalovanému v 3/ rade až XX.X.XXXX, t.j. po uplynutí
premlčacej doby.

35. Vo vzťahu k dôvodom pre priznanie nemajetkovej ujmy a k požadovanej výške nemajetkovej ujmy
žalovaný v 3/ rade uviedol, že pri posudzovaní výšky nemajetkovej ujmy je potrebné vziať predovšetkým
na zreteľ všetky okolnosti, pri ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby, a totak na strane dotknutej fyzickej osoby, ako aj osoby, ktorá do osobnostných práv inej osoby zasiahla,
pričom za dôležité okolnosti považuje najmä na jednej strane intenzitu vzťahu pozostalých so zomrelým,
vek, ich prípadnú hmotnú závislosť na zomrelom a na druhej strane postoj osoby, ktorá tento zásah

spôsobila,vrátanedopaduudalostidoduševnejsférytejtoosoby,jejmajetkovépomeryavneposlednom
rade mieru zavinenia/spoluzavinenia usmrteného. Pokiaľ ide o prejavenie ľútosti má žalovaný v 3/ rade
za to, že aj keď táto forma satisfakcie spravidla nemusí byť dostatočná, môže mať význam z hľadiska
(zmiernenia) následkov prežívania traumatickej udalosti, keď celkom iste inak budú pozostalí prežívať
traumu zo straty blízkeho v prípade, keď zasahujúca osoba zásah popiera, stavia sa k okolnostiam

zásadne negatívne, inak v prípade, keď táto osoba svoje zavinenie priznáva, zvolí primeranú formu
ospravedlnenia, prejaví úprimnú ľútosť, ponúkne pomoc a podobne. V spise sa nachádzajú písomnosti,
ktoré adresoval žalovaný v 1/ rade žalobcom, v ktorých vyjadril svoju ľútosť nad udalosťou a uviedol,
že si je vedomý svojej zodpovednosti. Z textu je zrejmé, že ospravedlnenie je myslené úprimne, že
stratu oboch blízkych priateľov aj žalovaný v 1/ rade nesie ako vážnu doživotnú traumu. Rovnako z jeho
výpovede vyplýva, že tieto listy boli zaslané z väzby, pričom mal v úmysle ospravedlniť sa pozostalým

aj osobne, ale od tohto svojho zámeru ustúpil a to vzhľadom na okolnosti a pochopiteľne vyhrotené
vzťahy, keď chcel predísť vzájomnému konfliktu. Nie celkom bez významu je, že žalovaný v 1/ rade bol
odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov a tri mesiace nepodmienečne, a súčasne mu
bol uložený zákaz viesť motorové vozidlo na doživotie, ktoré možno považovať rovnako za určitú formu
satisfakcie pozostalých.

36. Žalovaný v 3/ rade považoval za dôležité i tie skutočnosti, ktoré sú preukázané v trestnom konaní,
keď bolo zistené, že nebohí spoločne so žalovaným v 1/ rade požívali bezprostredne pred dopravnou
nehodou alkoholické nápoje. Je teda podstatnou okolnosťou, že nebohí si sadli dobrovoľne a z hľadiska
samotných okolností pomerne ľahkovážne do vozidla, ktoré viedol žalovaný v 1/ rade s tým plným

vedomím, že tento pred jazdou spolu s nimi požíval alkoholické nápoje a mali si tak byť vedomí aj
možných následkov jazdy s vodičom pod vplyvom alkoholu.
Napokon súd by mal vziať do úvahy aj majetkové pomery žalovaného v 1/ rade, keď v čase nehody išlo
o študenta vysokej školy, momentálne odsúdeného na niekoľkoročný trest odňatia slobody, u ktorého
už veľmi pravdepodobne možno reálne predpokladať možnosť poskytnutia nemajetkovej ujmy len vo

veľmi obmedzenom rozsahu.

37. Vo vzťahu k žalobcami požadovanej výške nemajetkovej ujmy, táto by mala byť primeraná, nemala
by smerovať k obohateniu, ani by nemala mať svojou výškou devastačné účinky na osobu, ktorá je
povinná nemajetkovú ujmu poskytnúť. Je zrejmé, že poskytnúť náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej

výške 499000,-eur je nad rámec akýchkoľvek predpokladaných schopností a možností žalovaných a títo
objektívne nebudú spôsobilí náhradu v takejto výške poskytnúť. Uvedenú výšku náhrady nemajetkovej
ujmy považuje žalovaný v 3/ rade za značne nadsadenú, nezodpovedajúcu preukázaným okolnostiam
prípadu a v rozpore s výškou náhrad nemajetkových ujem priznávaných súdmi v obdobných sporoch.

38. Svedkyňa C. E. sesternica nebohého Ľ. N. vo svojej výpovedi uviedla, že od detstva si boli s
bratrancami veľmi blízki a často sa navštevovali, pretože jej mama a otec nebohého Ľ. sú jediní
súrodenci. Keďže sa často navštevovali môže potvrdiť, že vzťah medzi nebohým Ľ. a jeho bratom bol
veľmi blízky, chodili spolu do škôlky, do školy, trávili spolu voľný čas. S rodičmi mali harmonický vzťah a
v rodine vôbec vládla pohoda. Po nehode badá, že rodičia L. Ľ. majú psychické problémy. Po smrti Ľ.A.

vznikla v rodine priepasť a aj jeho brat C. radšej odišiel pracovať do zahraničia.

39. Svedkyňa C.. C. J. sestra žalobcu v 1/ rade Š. N. uviedla, že nebohý C. N. bol veľmi dobre
vychovaný mladý muž, ktorý dokázal komunikovať so staršou, strednou i mladou generáciou a bol veľmi
dobrosrdečný. Vzťahy v rodine a medzi súrodencami boli veľmi dobré. Po nehode zisťuje, že C. bol veľmi

svojský a nenahraditeľný vo svojej osobnosti. Hoci si všetci v rodine mysleli, že čas všetko zahojí, nie je
to tak. Niet dňa žeby si jeho starí rodičia či rodičia na neho nespomenuli. Jeho súrodenci túto stratu tiež
nesú veľmi ťažko. Brat Š. odišiel pracovať do L., sestra T. prerušila denné štúdium, študuje externe a
popritom pracuje tiež mimo rodného kraja. Opustili spoločnú domácnosť, v ktorej im všetko pripomínalo
nebohého C.. Od nehody ubehli 4 roky, no následky pociťuje celá rodina stále.

40. Z lekárskych správ predložených žalobcami bolo zistené, že žalobcovia v 1/, 2/, 5/ a 6/ rade sú od
roku 2012 evidovaní v psychiatrickej ambulancii, kde sú dlhodobo liečení.41. U žalobcu v 1/ rade, ktorý bol najskôr liečený medikamentózne sa neskôr stav výrazne zhoršil
s prehlbením sa depresívnej symptomatiky až do stredne ťažkej fázy. Bol preliečený kombináciou
antidepresív a hypnotickej liečby. Stav sa u neho výrazne zhoršoval aj pod vplyvom súdnych

pojednávaní.Vtedybolapotrebnáintenzívnaliečbaspojenásinj.terapiouasedeniami.Následnedošlok
zmene zamestnania, užíva naďalej lieky, kontroly podľa dohody. Dg. záver - depresívna porucha stredne
ťažká, stav po reakcii na úmrtie syna s presunom do depresie.

42. Žalobkyňa v 2/ rade bola v evidencii psychiatrickej ambulancie od roku 2012 - stav po tragickom

úmrtí syna; od tej doby 2 roky pravidelne navštevovala ambulanciu v mesačných intervaloch. V jej
ťažkostiach okrem pocitov vnútorného napätia, nervozity, stále prevláda pocit straty, pocity sa znásobujú
pri súdnych procesoch, kedy sa jej psychické rany otvárajú a je potrebná aj inj. medikácia, resp. častejšie
sedenia a kontroly na ambulancii. U pacientky sa dg. záver vyvíjal z Reakcie na stres F 43 postupne k
depresívnejporucheusenzitívnejosobnostisnízkoufr.toleranciu.Stavsivyžadujedlhodobúintervenciu
- antidepresívnu liečbu - resp. v zložitých situáciách (Vianoce, výročie narodenia, úmrtia syna, resp.

zmeny v rodine u ďalších detí) je potrebné podporné psychoterapeutické sedenie.

43. Žalobca v 5/ rade je v evidencii psychiatrickej ambulancie od roku 2012 - po tragickej autonehode
syna; od tej doby ako silná reakcia na stres . nastavený na kombináciu medikamentóznej liečby.
Vzhľadom k somatickým ťažkostiam sa stresovými situáciami výrazne zhoršilo jeho ochorenie na

lupienku s následnou práceneschopnosťou. Pacient pravidelne užíva anxil. a antidepresívnu terapiu -
stav hodnotený ako Depresívna porucha stredne ťažká po prekonanej traume potencovaná situačne.

44. Žalobkyňa v 6/ rade je v evidencii psychiatrickej ambulancie od roku 2012 ako reakcia na
autonehodu s úmrtím syna; od tej doby v permanentnej starostlivosti psychiatrickej ambulancie.

Problémysaprehlbovaliaaniambulantnáliečbanebolaúspešná-následnevroku2014bolaopakovane
hospitalizovaná pre zhoršenie stavu s preklasifikovaním diagnózy z reakcie na stres až do recidivujúcej
depresie; následne s 2 hospitalizáciami vo FN O. T.; dlhodobá medikácia nutná, pravidelne navštevuje
psychiatrickú ambulanciu a sedenia s lekárom; dg. záver - Recidivujúca depresia potencovaná životnou
udalosťou s následkami.

45. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo K. XX.X.XXXX vyplýva, že žalobkyni v 6/ rade bol priznaný
od XX.XX.XXXX invalidný dôchodok vo výške 163,80 eur. Za invalidnú bola uznaná z dôvodu, že má
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený

posudkovýmlekáromsociálnehopoisteniaSociálnejpoisťovne,pobočkaY.avýsledokjehoposúdeniaje
uvedený v Lekárskej správe z 10. marca 2015. Z lekárskej správy vyplýva dg záver: depresívna porucha
v ťažkej fáze bez psychot. Príznakov, persistujúca po prežitej psychotraume a potenc. aj ďalšími stres.
sit., osobnosť emočne nestabilná s labilnou afektivitou.

46. Z rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX v spojení
s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že obžalovaný G. J. (v tomto
konaní ako žalovaný v 1/ rade) spôsobil dňa 25.9.2012 dopravnú nehodu a to motorovým vozidlom vo
vlastníctve I. J. (v tomto konaní žalovaný v 2/ rade), pri ktorej došlo k usmrteniu spolujazdcov C. N. S. Ľ.
N.. Podľa citovaného rozsudku obžalovaný G. J. tým spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods.

2 písm. a/, ods. 4, ods. 5 Tr. zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 3
mesiace nepodmienečne s tým, že pre výkon uloženého trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu
pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Ďalej mu bol uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na doživotie a povinnosť uhradiť škodu poškodeným Š.
N. vo výške 8325,-eur a R. N. vo výške 8883,-eur s tým, že so zvyškom nároku na náhradu škody boli

poškodení odkázaní na konanie vo veciach občianskoprávnych.

47. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že obžalovaný G. J. v kritický večer pred dopravnou nehodou požil
alkoholické nápoje a to v priebehu siedmich hodín, po požití ktorých viedol motorové vozidlo zn. Q. Z.,
pričom pri prechádzaní mierne pravotočivou zákrutou zišiel vľavo v smere jazdy do protismeru, vozidlom

narazil do oplotenia dvoch rodinných domov, následne do elektrického betónového stĺpa a po náraze
vozidlo odhodilo do záhrady, následkom čoho utrpeli mnohopočetné poranenia hlavy a tela spolujazdci
Ľ. N. S. C. N., ktorým na mieste nehody podľahli. Alkoholické nápoje požívali všetci traja spolu a na
popud spolujazdcov sa potom išli previezť do obce O. T..48. Zo zápisnice o dychovej skúške ako aj z protokolu o lekárskom vyšetrení bolo zrejmé, že G. J. v
čase o 03.27 hod. mal 0,57 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, čo v prepočte zodpovedá 1,13

promile alkoholu v krvi. V čase dopravnej nehody mal teda v krvi 1,25 až 1,33 promile alkoholu v krvi,
čo znamená stav opitosti mierneho stupňa.

49. Znalci po vykonanej pitve ustálili, že vykonali vyšetrenie krvi a moču u nebohého C. N. S. zistili, že v
čase dopravnej nehody bola zistená koncentrácia 1,71 promile alkoholu v krvi a 2,27 promile etylakoholu

v moči, čo u živej osoby by bolo možné posudzovať ako stredný stupeň opitosti. U nebohého Ľ. N. zistili
hladinu alkoholu v krvi 0,87 promile a v moči 1,22 promile etylakoholu, ktorá zodpovedá u živej osoby
stavu podnapitosti.

50. Po takto zistenom skutkovom stave súd zisťoval stav právny a ako prvou sa zaoberal námietkou
premlčania vznesenou žalovaným v 3/ rade, ktorú žalovaný v 3/ rade vzniesol prvýkrát vo svojom

písomnom podaní zo dňa 05.9.2016.

51.Vo vznesenej námietke premlčania uviedol, že ako vyplýva z uznesenia Okresného súdu Humenné
sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 05.8.2016 nárok na náhradu nemajetkovej ujmy bol uplatnený voči
žalovanému v 3/ rade až dňa XX.X.XXXX, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 101

Občianskeho zákonníka.

52. Žalobcovia podali žalobu o ochranu osobnosti, ktorou si proti žalovaným uplatnili náhradu
nemajetkovej ujmy dňa XX.X.XXXX, teda za účinnosti zák. č. 90/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku. Ako žalovaní boli v podanej žalobe označení : 1. G. J., X. I. J. a vedľajší účastník Česká

poisťovňa, a.s..

53. Po podaní žaloby došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016
nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý okrem iného
zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), platný v čase podania žaloby na súd.

54. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

55. Je potrebné zdôrazniť, že Civilný sporový poriadok s účinnosťou od XX.X.XXXX nahradil inštitút
vedľajšieho účastníka komplexnou úpravou intervenienta ako nového právneho inštitútu. Súd preto v
konaní pokračoval s Č. G.Ň., a.s. ktorá pôvodne vystupovala ako vedľajší účastník na strane žalovaných

ďalej ako s intervenientom žalovaným v 3/ rade v zmysle ust. § 81 CSP a keďže Česká poisťovňa,
a.s. vystupovala ako vedľajší účastník už v podanej žalobe, je námietka premlčania v tomto prípade
neopodstatnená, žaloba bola voči žalovanému v 3/ rade podaná včas a teda k premlčaniu uplatneného
nároku voči žalovanému v 3/ rade nedošlo.

56. Pokiaľ ide o námietku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2/ rade v tomto konaní, táto je
neopodstatnená.

Podľa § 430 ods. 1 zák. č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka namiesto prevádzateľa zodpovedá ten,
kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá

spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

Toto ustanovenie upravuje prípad, keď za škodu namiesto prevádzateľa zodpovedá niekto iný než
prevádzateľ, resp. keď za túto škodu zodpovedá okrem neho aj niekto iný. Podľa odseku 1 namiesto
prevádzateľa dopravného prostriedku zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia

alebo proti vôli prevádzateľa. O použitie dopravného prostriedku bez vedomia prevádzateľa ide vtedy, ak
ho použije osoba, ktorá je v určitom vzťahu k prevádzateľovi (či už v príbuzenskom, pracovnoprávnom
alebovinomobdobnomvzťahu),nazákladektoréhospravidladopravnýprostriedokužíva,vkonkrétnom
prípade ho však použil bez vedomia prevádzateľa (napr. tzv. čierna jazda vykonaná služobným vozidlombez príkazu, jazda syna na otcovom dopravnom prostriedku bez jeho súhlasu a pod.). O použitie proti
vôli prevádzateľa ide vtedy, keď sa dopravného prostriedku zmocní cudzia osoba protiprávne, či už za
účelom povoziť sa alebo si ho prisvojiť. Ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti

vôli prevádzateľa, spravidla zodpovedá sám za škodu, ktorú inému spôsobil prevádzkou dopravného
prostriedku. Ak však prevádzateľ takéto použitie svojou nedbanlivosťou umožnil, zodpovedá s ním
spoločne. Zákon hovorí o spoločnej zodpovednosti prevádzateľa a toho, kto dopravný prostriedok použil
bez jeho vedomia alebo proti vôli. Podľa nového znenia § 438 ods. 1 pod spoločnou zodpovednosťou
treba rozumieť predovšetkým solidárnu zodpovednosť, pri ktorej viaceré zodpovednostné subjekty

zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne. Delená zodpovednosť by tu prichádzala do úvahy jedine
vtedy, keby tak súd rozhodol (pozri bližšie vysvetlivky k § 438).

Z uvedeného vyplýva, že zodpovednosť žalovaného v 2/ rade a teda aj jeho pasívna legitimácia v tomto
konaní.

57. Námietku svojej pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní vzniesol aj intervenient, t.j. žalovaný v
3/ rade. Tu poukazuje súd v celom rozsahu na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.marca
2016, sp. zn. XXCo/XX/XXXX, so závermi ktorého sa prvoinštančný súd vo veci pasívnej legitimácie
žalovaného v 3/ rade v tomto konaní v plnom rozsahu stotožňuje.

Z hľadiska eurokonformného výkladu nárok voči žalovanej poisťovni zakladajú žalobcovia na tom,
že ako poisťovateľ je povinný uhradiť za svojho poisteného - žalovaného v 2/ rade škodu spôsobenú
premávkou motorového vozidla.

58. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľa
§ 4 ods. 2 písm. a) cit. zákona má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho
nahradil poškodenému náhradu škody, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti (ods. 4). Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona

potom poškodený môže svoj nárok uplatniť priamo voči poisťovateľovi. Z citovaných ustanovení tak
vyplýva, že predpokladom priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi je jednak vznik nároku,
ktorý je vôbec krytý poistením zodpovednosti (spomedzi nárokov určených v § 4 ods. 2 cit. zákona),
jednak existencia poistenia zodpovednosti prevádzkovateľa vozidla za takúto škodu. Trvanie poistenia
žalovaného v 2/ rade v čase nehody v konaní nebolo sporné. Preto súd skúmal, či je splnená podmienka

existencie krytého nároku.

49. V prerokúvanej veci žalobcovia uplatňujú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13
Občianskeho zákonníka. Žalovaná poisťovňa pritom tvrdí, že ide o odlišný nárok než nárok na náhradu
škody, preto tento nárok nie je krytý uzavretým povinným zmluvným poistením.

50. Ustanovením § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z. z. sa do slovenského právneho poriadku
implementovali ustanovenia smernice Rady 72/166/EHS o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly
plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, ako aj druhej smernice Rady 84/5/EHS o aproximácii

právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel (v súčasnosti kodifikované v spoločnej smernici č. 2009/103/ES o
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a kontrole plnenia tejto
povinnosti). Z tabuľky zhody predloženej na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky (II. volebné
obdobie, parlamentná tlač 979) vyplýva, že ustanovením § 662 Obch. zák. sa implementuje čl. 1

smernice č. 72/166/ESH a čl. 3 smernice č. 84/5/EHS.

51. Podľa čl. 1 druhého bodu smernice č. 2009/103/ES „poškodený“ znamená akúkoľvek osobu
oprávnenú na náhradu, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu spôsobenú motorovými vozidlami. Podľa čl. 3 cit.
smernice každý členský štát prijme... všetky vhodné opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za

škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením.
Rozsah krytia zodpovednosti a podmienky tohto krytia sa určia na základe opatrení uvedených v prvom
pododseku... Poistenie... povinne pokrýva... ujmy na zdraví.52. Výkladom citovaných ustanovení (resp. obsahovo totožných ustanovení smerníc 72/166/EHS a
84/5/EHS) sa zaoberal Súdny dvor Európskej únie už v spomínanom rozsudku z 24. októbra 2013
vo veci C-22/12, T. Y. proti R. P., B. H., v ktorom rozhodol že čl. 3 ods. 1 smernice 2009/103/ES sa

má vykladať tak, že povinné zmluvné poistenie má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti
poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Súdny dvor EÚ
v tejto súvislosti vyslovil, že smernica ponecháva členským štátom právo určiť, aká škoda bude krytá
a aké budú podmienky poistenia, no ich sloboda v tomto smere bola neskôr obmedzená (ods. 43

a 46). Medzi jazykovými verziami čl. 3 poslednej vety smernice 2009/103/EHS sú rozdiely, avšak s
prihliadnutím na ich účel a štruktúru treba tento pojem interpretovať tak, že medzi škody, ktoré sa
musia nahradiť, patrí nemajetková ujma, ktorej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu
upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore (ods. 47 až 50). Súdny dvor EÚ navyše dodal,
že na veci nič nemení ani zaradenie § 11 a 13 Občianskeho zákonníka do inej časti než úpravy náhrady
škody. Ak totiž zodpovednosť poisteného vznikla z dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu,

nič nenasvedčuje, že na túto zodpovednosť sa nevzťahuje vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti
za škodu, na ktoré odkazujú uvedené smernice (ods. 57 a 58).

53. Podľa názoru súdu uvedený rozsudok jednoznačným spôsobom rieši otázku zodpovednosti
poisťovneajejnámietkycelkomzjavneignorujújasnézáveryvyslovenéSúdnymdvoromEÚ.Uvedeným

rozsudkom je prekonaný aj skorší názor Najvyššieho súdu SR v konaní 4Cdo 168/2009, takže právnym
názorom v ňom vysloveným sa nemožno ďalej riadiť. Argumenty žalovaného v 3/rade o systematickej
odlišnosti nároku na náhradu škody a náhrady nemajetkovej ujmy sú vyvrátené závermi Súdneho dvora
EÚ v ods. 57 a 58 uvedeného rozsudku. V týchto odsekoch, na rozdiel od tvrdenia žalovanej poisťovne,
Súdny dvor EÚ nevykladal naše národné právo. Naopak, Súdny dvor vykladal právo Európskej únie.

Podstatou citovaných odsekov nie je tvrdenie, že nárok podľa § 13 ods. 2 Obč. zák. je nárokom na
náhradu škody podľa práva Slovenskej republiky. V citovaných odsekoch však Súdny dvor zdôrazňuje,
že bez ohľadu na systematické zaradenie určitého ustanovenia v národnom právnom predpise, ak toto
ustanovenie upravuje občianskoprávnu zodpovednosť vznikajúcu v prípade dopravnej nehody, má sa
takéto ustanovenie považovať za „opatrenie... určujúce rozsah krytia zodpovednosti a podmienky tohto

krytia“ v zmysle čl. 3 prvej a druhej vety smernice 2009/103/EHS. Inak povedané, Súdny dvor v tomto
odseku v podstate vyslovil, že pojem „zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel“ používaný v smernici 2009/103/EHS treba vykladať čiastočne autonómne a podradiť podeň aj
také nároky, ktoré národné právo nezaraďuje medzi nároky „na náhradu škody“ v prísnom slova zmysle,
ak ich podstata je podobná (teda občianskoprávny charakter a vznik v dôsledku protiprávnej udalosti -

dopravnej nehody). Už z výkladov v bodoch 7 až 13 tohto rozsudku vyplýva, že z ustanovenia § 13 ods.
2 Obč. zák. vzniká v prípade protiprávnej udalosti - dopravnej nehody nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy aj v peniazoch. Tento nárok má pritom občianskoprávny charakter a v podstate sa svojou povahou
približuje objektívnej zodpovednosti za škodu. Z uvedených dôvodov treba v zmysle záverov citovaného
rozsudku Súdneho dvora článok 3 ods. 1 smernice 2009/103/ES vykladať tak, že pod pojem „opatrenie...

určujúce rozsah krytia zodpovednosti a podmienky tohto krytia“ sa musí zaradiť aj § 13 ods. 2 Obč. zák.
upravujúci tento nárok a tento nárok musí byť podľa národného práva krytý poistením zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

54. Možno v ďalšom súhlasiť s poisťovňou, že smernice nemôžu ukladať povinnosti jednotlivcom, ale

len členským štátom. No podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa musia vnútroštátne ustanovenia v
konaní vo veci samej v čo najväčšej miere vykladať a uplatňovať v súlade so smernicami. Vnútroštátne
súdy teda musia vnútroštátne právo v najväčšej možnej miere vykladať v zmysle znenia a účelu
smernice, aby bol dosiahnutý výsledok, ku ktorému táto smernica smeruje (porov. z posledného obdobia
napr. rozsudok SD z 25. apríla 2013, C-81/12, Asociaţia ACCEPT proti Consiliul Naţional pentru

Combaterea Discriminării, ods. 71). Vyžaduje sa, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich
právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac ich výkladové metódy, s cieľom zaručiť
úplnú účinnosť predmetnej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným
smernicou(porov.zposlednéhoobdobiarozsudokSDz24.januára2012,C-282/10,MaribelDominguez
proti Centre informatique du Centre Ouest Atlantique a Préfet de la région Centre, ods. 27).

55. Z citovaných zásad tak pre súdy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť, aby pri výklade ustanovení
zákona č. 381/2001 Z. z. v čo najväčšej možnej miere vzali do úvahy znenie a účel tých ustanovení
smernice, na ktorých implementáciu bolo toto ustanovenie do nášho právneho poriadku zavedené, abyzaručili tejto smernici úplnú účinnosť. Podľa už uvedeného bolo toto ustanovenie zavedené do právneho
poriadku na účel implementácie čl. 1 a čl. 3 smernice 2009/103/EHS. Preto je povinnosťou súdov
prihliadať na znenie a účel tohto ustanovenia smernice pri výklade ustanovení uvedeného zákona.

56. Na základe toho tak treba uzavrieť, že ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.
treba vyložiť tak, že poistenie zodpovednosti kryje (za splnenia ostatných podmienok v ods. 4) aj nároky
pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pozostalí (ako
poškodení) môžu tieto nároky v zmysle § 15 ods. 1 cit. zákona uplatniť priamo proti poisťovateľovi,

a to rovnako ako všetky ostatné nároky na náhradu škody. Žalobcovia teda majú nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy voči žalovanému v 2/. rade. Túto ujmu tak v zmysle § 4 ods. 2 a 4 zákona č. 381/2001
Z. z. kryje poistenie zodpovednosti za škodu, takže žalovaná poisťovňa je povinná nahradiť žalobcom
aj túto ujmu.

57. Pre rozhodovaciu činnosť vnútroštátnych súdov nesporne má a najmä pro futuro bude mať vplyv

recentné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 24. októbra 2013 vo veci návrhu na začatie prejudiciálneho
konania v prípade Y., Q.- XX/XX. Vnútroštátny súd sa svojou prvou prejudiciálnou otázkou v podstate
pýtal, či sa článok 3 ods. 1 prvej smernice a článok 1 prvý odsek tretej smernice majú vykladať v tom
zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má
pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej

nehode. Súdny dvor v prerokovanom prípade zaujal stanovisko, že podľa prvej a tretej smernice sú
členské štáty povinné prijať všetky primerané opatrenia zabezpečujúce, aby zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na ich území bola pokrytá
poistením s cieľom ochrany poistených osôb a obetí nehôd a aby akékoľvek škody a ujmy v oblasti
krytiapovinnýmpoistenímcestujúcichmotorovýchvozidielnezostalineuhradené.Súdnydvorpritombral

ohľad aj na fakt, že nemalý problém v jednotnom výklade spôsobujú aj rozdiely v jednotlivých jazykových
verziách prekladov smernice s odlišnými významami pojmov ako „ujma na zdraví“ a „škoda na majetku“.
Súdny dvor EÚ však musel poskytnúť taký výklad, aby bolo štátom, pokiaľ možno, zrejmé, že článok
3 ods. 1 prvej smernice, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice a článok 1 prvý odsek tretej smernice
sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí
usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu
upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej (porovnaj JUDr. Andrea Erdősová,
PhD. „Krátke“ pojednanie o škodách, ujmách a ich náhradách vo svetle judikatúry súdov vnútroštátnych,
českých, Súdneho dvora EÚ i Európskeho súdu pre ľudské práva Bulletin advokácie 1-2 2015).

58. Význam má aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci K. C-277/12 vyhlásený v rovnaký
deň, a ktorý podporuje poistné krytie v podstatne vyšších sumách, než ktoré priznal prvostupňový
súd. Zdá sa, že prvostupňovým súdom priznaná suma nedostatočne vystihuje zákonom sledované
odškodnenie Podľa rozsudku C-277/12 cit.:

„1. Článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami
a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti a článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice
Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom

zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má
pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej
nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo
uplatniteľné v spore vo veci samej.
2. Článok 3 ods. 1 smernice 72/166 a článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice 84/5 sa majú vykladať

v tom zmysle, že bránia vnútroštátnym ustanoveniam, podľa ktorých povinné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel pokrýva náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá podľa
vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu vyplýva z úmrtia blízkych rodinných príslušníkov pri
dopravnej nehode, len do maximálnej výšky, ktorá je nižšia ako sumy stanovené v článku 1 ods. 2 druhej
smernice 84/5.“

59. Na spresnenie je potrebné uviesť, že uvedený rozsudok neznamená, že sa má náhrada ujmy priznať
najmenej v rozsahu 1.000.000,- Eur. Uvedený rozsudok Súdneho dvora je o tom, že administratívne
stropy poistného krytia náhrady nemajetkovej ujmy stanovené členskými štátmi nesmú byť nižšie, ako
uvedená hranica.60. Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka obsahuje generálnu klauzulu ochrany osobnosti. V
rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujú jednotlivé čiastkové práva, ktoré zabezpečujú

občianskoprávnu ochranu jednotlivých typických hodnôt (stránok) osobnosti fyzickej osoby. Ustanovenie
§ 11Občianskeho zákonníka podáva exemplárny výpočet jednotlivých stránok osobnosti človeka. Ako
typické zákon uvádza najmä právo na ochranu života, zdravia a tela zahrňujúce oblasť medicíny a
biomedicíny, právo na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, ako aj na právo na ochranu mena. Do tohto
rámca patrí tiež právo na súkromie fyzickej osoby, teda právo na jej nerušený osobný život, duševný

pokoj, nedotknuteľnosť života jednotlivca i kruhu jeho najbližších, vrátane rešpektovania rodinného
života, prejavov osobnej povahy - ako sú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a
zvukové záznamy. Patrí sem tiež ochrana vnútornej intímnej sféry osobnosti človeka.

61. Právo na ochranu osobnosti je absolútnym právom fyzickej osoby, ktoré pôsobí proti všetkým (erga
omnes), t.j. proti ostatným fyzickým osobám, ako aj proti štátu. Jeho obsahom je zákaz akéhokoľvek

zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv. Ochranu osobnosti
zákon zabezpečuje v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú napadnuté len jednotlivé zložky osobnosti fyzickej
osoby (napr. fyzická integrita, občianska česť, meno, podoba človeka, prejavy osobnej povahy a pod.). V
občianskom práve platí zásada, že ohrozenie, resp. porušenie čo i len jednej stránky osobnosti človeka
je ohrozením, resp. porušením jeho osobnosti ako celku.

62. Nároky, ktoré môže ohrozená alebo poškodená fyzická osoba uplatňovať sú uvedené v § 13
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

63.Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká predovšetkým vtedy, keď morálna
satisfakcia ako rýdzo osobné právo, na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho
zásahu do osobnostných práv nestačí. Predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sú:
existencia ujmy, porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon, príčinná súvislosť medzi touto

ujmou a protiprávnym konaním.

64.Na základe zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že
v dôsledku tejto dopravnej nehody spôsobenej žalovaným v 1/ rade neodškriepiteľne došlo k zásahu do
osobnostných práv žalobcov ako jeho rodičov a súrodencov tak, že bola narušená celistvosť ich rodín

a bolo zasiahnuté do ich súkromného a rodinného života, pričom následky sú trvalé a neodstrániteľné,
keď ochudobnenie žalobcov v citovej oblasti je nenapraviteľné. V dôsledku tragickej smrti synov a
súrodencov žalobcov následkom dopravnej nehody došlo k nesmierne závažnej ujme, spočívajúcej v
strate milovanej osoby a teda takej, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za značnú.

65. V danom prípade došlo protiprávnym konaním žalovaného v 1/ rade k nezvratnému a závažnému
následku spočívajúcemu v smrti synov a súrodencov žalobcov. Žalobcovia prišli o možnosť zachovávať
s nimi sociálne a citové väzby, utrpeli i citovú traumu. Citová, morálna a sociálna ujma žalobcov bola v
príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného v 1/ rade.

66. Určenie výšky peňažnej náhrady v prípade splnenia podmienok § 13 ods. 2 OZ, je predmetom
voľnej úvahy súdu. Súd pri svojom rozhodovaní o výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal
z kritérií uvedených v ustanovení § 13 ods. 3 OZ, t.j. jednak zo závažnosti vzniknutej ujmy a jednak
z okolností, za ktorých došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti. Pri určení peňažnej náhrady

nemajetkovejujmyprihliadalpredovšetkýmnanenapraviteľnýnásledokvzniknutývdôsledkusmrteľných
zranení synov a bratov žalobcov pri dopravnej nehode a dôsledky, ktoré táto tragická nehoda u nich
vyvolala. Zohľadnil aj to, že išlo o nedbanlivostný trestný čin žalovaného v 1/ rade a že na zavinení
dopravnej nehody sa podieľali aj samotní poškodení, ktorí spoločne s ním bezprostredne pred nehodoupožívali alkoholické nápoje a napriek tomu že si mali byť vedomí aj možných následkov jazdy s
vodičom pod vplyvom alkoholu, dobrovoľne si sadli do motorového vozidla a dovolili mu šoférovať.
Samozrejme súd zohľadnil aj následky, ktoré tragická smrť týchto mladých mužov zanechala na

žalobcoch a to najmä na ich psychike. Následkom protiprávneho konania žalovaného v 1/ rade došlo
v danom prípade k nenávratnej deštrukcii možnosti rozvoja medziľudských väzieb medzi žalobcami a
ich synmi a súrodencami a tým k intenzívnemu zásahu do osobnostných práv žalobcov, práva na ich
súkromie a rodinný život. Iba morálne zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia, o ktoré sa žalovaný
v 1/ rade pokúsil nemôže odčiniť dopad jeho protiprávneho konania. Právo na súkromie je jedným

zo základných osobnostných práv fyzickej osoby. Porušením svojich povinností nedodržaním pravidiel
cestnej premávky sa žalovaný v 1/ rade dopustil zásahu do rodinného súkromia žalobcov. Trauma
žalobcov je neodstrániteľná, preto je namieste priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd
bral do úvahy skutočnosť, že v oboch prípadoch išlo o mladých dospelých mužov, samostatne zárobkovo
činných, ktorí sa už osamostatňovali od rodičov a od svojich pôvodných rodín s perspektívou vybudovať
si vlastné samostatné postavenie a založiť si vlastné rodiny. Z týchto dôvodov súd priznal žalobcom v

1/, 2/, 5/ a 6/ rade náhradu nemajetkovej ujmy každému vo výške 7500,-eur a žalobcom v 3/, 4/ a 7/
rade každému vo výške 2000,-eur.

67. Podaním zo dňa XX.S. XXXX si žalobcovia Š. N., S. N., Š. N., T. N., C. N. S. R. N. uplatnili náhradu
každý v sume 100,-eur v zmysle § 147a ods.2 O.s.p. za pojednávanie konané dňa XX.X.XXXX. Súd im

túto náhradu nepriznal a to jednak z dôvodu, že právny zástupca žalovaných v 1/ a 2/ rade požiadal o
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nariadenom na deň XX.X.XXXX z dôvodu kolízie pojednávania
s hlavným pojednávaním v trestnej veci, o ktorom bolo upovedomenie o jeho konaní vydané dňa
XX.X.XXXX ako aj z dôvodu, že žalovaní v 1/ a 2/ rade udelili plnomocenstvo na ich zastupovanie v tomto
konaní dňa XX.X.XXXX a teda nebola by zachovaná 5 dňová zákonná lehota na prípravu pojednávania.

68. Keďže žalobcovia sú oslobodení od súdneho poplatku podľa § 2 ods.2 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch, súdny poplatok podľa položky 1 Sadzobníka súdnych poplatkov nariadil uhradiť
žalovaným, pričom pri výpočte jeho výšky vychádzal z prísudku, t.j. zo sumy 36000,-eur.

69. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo a
vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže žalobcovia boli v konaní úspešní
iba v nepatrnej časti (7,2%).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.