Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 24, 2010

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8C/178/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4605208886
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dagmar Snopeková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2010:4605208886.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci navrhovateľa: Ing. Ľ.

M., nar. XX.X.XXXX,. bytom T., B. XXXX/XX. proti odporcovi: JUDr. J. D., nar. XX.XX.XXXX,. bytom P.,
N.. S.. C. XXX/XX,. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam vedeným na Katastrálnom
úrade v N., Správa katastra T. v kat. úz. T. na LV č. 2120 ako parc. č. 5640 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 313 m2, parc. č. 5641 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 42 m2, parc. č. 5642 - záhrady
o výmere 228 m2 a rodinný dom súp. číslo 1219 na parc. č. 5640.

Všetky uvedené nehnuteľnosti sa p r i k a z u j ú do výlučného vlastníctva navrhovateľa, ktorý je p o
v i n n ý zaplatiť odporcovi sumu 20.594,25 eur, do 15 dní od právoplatností rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť do učtárne tunajšieho súdu náhradu trov štátu v sume 409,12
eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť do učtárne tunajšieho súdu náhradu trov štátu v sume 609,12 eur ,
do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam v kat. uz. T., zapísaných na LV č. 2120, a to k parc. č 5640 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 313 m2, parc. č. 5641 zastavané plochy a
- 2 - 8C/178/2005-455

nádvoria o výmere 42 m2, parc. č. 5642 záhrada o výmere 228 m2 a k rodinnému domu s. č. 1219 (ďalej
len nehnuteľnosti). Návrh odôvodnil tým, že on a odporca sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností,
pričom spoluvlastnícky podiel navrhovateľa na nehnuteľnostiach je 4/7 a odporcov 3/7. Po smrti J. D. v
r. 1988 do r. 1999 nehnuteľnosť využíval otec navrhovateľa, a to len jednu miestnosť v rodinnom dome
na podnikanie a jednu miestnosť v dome sezónne na bývanie, ktorú využíva doposiaľ. Navrhovateľ
od r. 1999 až do súčasnosti užíva v rodinnom dome na podnikanie jednu miestnosť. Ďalšia miestnosť
v dome je bez akéhokoľvek využitia. Odporca od r. 1988 až do súčasnej doby nežiadal, aby mohol

nehnuteľnosť užívať, ani ju za celé toto obdobie neužíval, jediné, čoho sa domáhal, boli náhrady za
užívanie nehnuteľnosti v predchádzajúcich súdnych sporoch. Daň z nehnuteľnosti za celú nehnuteľnosť
platil do r. 1999 otec navrhovateľa a od r. 1999 ju platí navrhovateľ. Odporca sa nikdy na platení
poplatkov nepodieľal. Nehnuteľnosť sa pár krát v prípade havarijných situácii opravovala a vždy tietohavarijné situácie odstraňoval a platil navrhovateľ. Odporca sa na týchto opravách a údržbe nepodieľal.
Navrhovateľ nevlastní iné nehnuteľnosti, spoluvlastníkom sa stal v r. 1999 a od tej doby sa veľa krát
snažil dohodnúť na zrušení spoluvlastníctva. V roku 2005 bol náznak zo strany odporcu, že sa chce

dohodnúť, dokonca sa ústne aj dohodli tak, že odporcovi za jeho podiely navrhovateľ vyplatí 600 000,-
Sk. Odporca dokonca vypracoval dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a návrh
na vklad do katastra. Tieto dokumenty však nespĺňali podmienky stanovené zákonom a vyporiadanie sa
nezrealizovalo.Navrhovateľodporcovinavrhol,žezmluvudávyhotoviťalebopôjduknotárovi,vybavoval
si potrebné peniaze na zaplatenie podielu, a keď mal peniaze a odporcovi povedal, že pôjdu k notárovi,

odporca od dohody odstúpil. Navrhovateľ chce získať rodinný dom do vlastníctva celý a využívať ho v
jednej miestnosti na podnikanie, dom prispôsobiť na celoročné bývanie a v ňom bývať. Odporca býva
v P., má bytovú otázku vyriešenú a aj keď tvrdí, že ho k domu viaže citová väzba, tak 55 rokov dom
nijako nevyužíval. Do 3.10.2005, kedy podal odporca vyjadrenie, jednoznačne uvádzal, že chce dom
predať, čiže jeho citová väzba je slabá. Otec navrhovateľa v dome žije od 3 rokov, navrhovateľ dom
užíva 30 rokov, čiže ich citová väzba je určite silnejšia. Navrhovateľ nikdy nepovedal nič iné, ako že

chce dom nadobudnúť do výlučného vlastníctva. Dom je po celej šírke puknutý a časť domu, ktorá
je podpivničená, klesá. Túto problematiku konzultoval so statikom vodohospodárskych stavieb a ten
mu povedal, že časť domu klesá v dôsledku meniacej sa výšky spodnej vody a opatrenie proti tomu
nie je, okrem odľahčenia strechy. Na pozemkoch sa nachádza aj garáž, holubník a skleník, ktoré sú
vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. Pokiaľ ide o garáž, ohľadne tejto boli dva súdne spory, ktoré

odporca prehral a vlastníctvo garáže je nesporné. Na pozemku sa nachádza aj polovica studne, ktorej
druhá polovica patrí susedovi. Uvedené veci treba odrátať od záverečnej hodnoty, ktorú určil znalec v
znaleckom posudku a taktiež je potrebné studňu, ktorá sa nachádza na hranici pozemkov, vydeliť dvomi.
Túto studňu v súčasnosti využíva sused navrhovateľa. Navrhovateľ poukázal aj na to, že odporca sa
k nemu nesprával dobre. Za primeranú finančnú náhradu považuje náhradu tak, ako bola vyčíslená

hodnota nehnuteľnosti v znaleckom posudku.

Na pojednávaní dňa 3.2.2010 navrhovateľ uviedol, že pokiaľ ide o znalecký posudok Ing. K. a to, že
nebral do úvahy prasknutie domu, iba amortizáciu domov s týmto celkom nesúhlasí. Žiadal by , aby
bola odrátaná z celkovej sumy cena skleníka a to 25,84 eur a taktiež elektrická prípojka v sume 379,91

eur, spolu je to 405,75 eur. On dal tieto veci vybudovať, ktoré uvádza. Tiež žiada, aby mu bola priznaná
náhrad trov konania, pretože mu nebola priznaná v pôvodnom rozsudku a to v sume 1258,84 eur, ktoré
už preukazoval a
- 3 - 8C/178/2005-456

uvádzal v spise a taktiež ešte zaplatil preddavok na znalečné v sume 100 eur, takže spolu žiada
1.358,84 eur. Podľa neho odporca nemá citový vzťah k nehnuteľnosti, pretože ako zo spisu vyplýva,
chcel predať nehnuteľnosť hoci komu. Tiež po vyhotovení znaleckého posudku Ing. K. žiadal odporca,
aby súd nariadil dražbu nehnuteľnosti. S odporcom sa nedalo dohodnúť na mimo súdnom vyporiadaní,
keď zvýšil odporca svoju požiadavku zo sumy 600.000,- Sk na sumu 750.000,.- Sk a to už v roku 2005,

kedy boli iné ceny za nehnuteľnosti. Taktiež u doktora C. pojednávania o užívanie nehnuteľnosti sa
odporca vyjadril tak, že jemu je lepšie byť spoluvlastníkom a brať nájomné a mať aj úrok v banke a preto
si myslí, že odporca nemá citový vzťah k nehnuteľnosti, ide mu iba o majetok.
Má za to, že odporca nie je kompetentná osoba na stanovenie ceny nehnuteľnosti. Súd rozhoduje
najbližšie k času rozhodnutia , aká je hodnota nehnuteľnosti a týmto je posledný znalecký posudok.

Žiadal tiež, aby mi súd dal lehotu 10 dní na zaplatenie podielu odporcovi vzhľadom k tomu, že ide o
vyššiu sumu.

Odporca so zrušením podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam súhlasil a najskôr žiadal toto
vyporiadať tak, že nehnuteľnosti by boli v celosti prikázané do jeho výlučného vlastníctva za náhradu.

Rodinný dom postavil brat odporcu J. D., teda financoval jeho výstavbu a odporca ako vysokoškolák
a okresný tajomník demokratickej strany mal určité možnosti pomôcť mu pritom. Pomohol bratovi pri
získaní pozemku, objednal plán domu a zabezpečil potrebný materiál. V r. 1947 sa dom dokončil. Po
jeho dokončení sa odporca do rodinného domu aj nasťahoval, a to do miestnosti, kde navrhovateľ a jeho
otec urobili fabriku. Býval tam až do r. 1949, kedy sa oženil. Potom síce zostal bývať v T., ale na P. ulici a

v r. XXXX. bol nútený T. opustiť a išiel pracovať do P., kam sa aj presťahoval. Od r. 1969 až do súčasnosti
býva v P.. Odporca chodil do T., pretože aj manželka je T. a s bratom udržiaval styky až do jeho smrti v
r. 1988. Asi 3 dni pred smrťou mu brat navrhol, že keď sa o dom tak pričinil a on nemal deti, tak že mu
závetom rodinný dom zanechá. Odporca ho od toho odhovoril, pretože v tom čase žili ešte 4 súrodencia odporca nechcel, aby po bratovej smrti si súrodenci ťažkali, že dom dal jemu. Povedal, že keď zomrie,
že sa dohodnú a bude pokoj v rodine. Brat v r. 1988 zomrel a v dedičskom konaní vystúpil s nárokom na
dedičský podiel otec navrhovateľa s tvrdením, že on sa staral a doopatroval nebohého brata až do smrti.

Otec navrhovateľa sa dopracoval k tomu, že v dedičskom konaní získal jeden podiel a nahovoril aj svoju
manželku, aby aj ona z toho titulu uplatnila dedičský podiel. Jej sa to podarilo. Navrhovateľ ďalej zdedil
podiel po svojej matke A. M., rod. D., jeden podiel mu darovala sestra A. D. a takto sa navrhovateľ dostal
k 4/7. Odporca 1/7 nadobudol v dedičskom konaní a 1/7 získal darom a 1/7 kúpnou zmluvou. Výsledkom
sporov bolo to, že odporcovi a nebohému bratovi M. otec navrhovateľa nedovolil vstúpiť do domu, pustil

na nich vlčiaka a brata odporcu fyzicky napadol. Otec navrhovateľa takto násilne okupoval celý dom
a spravil z neho továreň na výrobu pančúch, v čom pokračuje navrhovateľ a odmieta zaplatiť náhradu
za užívanie podielov odporcu. Odporca nehnuteľnosti neužíval, a preto neplatil ani daň, čo bolo 700,-
Sk alebo 1 400,- Sk ročne. Za dobu 18 rokov na rodinnom dome žiadnu údržbu nerobili a zo slušného
bytu urobili maštaľ. Porušil strechu a z povaly urobil holubník a znehodnocujú celý dom. Garáž, ktorú
v r. 1964 postavil odporca, a ktorá bola pojatá do dedičstva po bratovi J., notárka len nedopatrením

nevyporiadala a po dedičskom konaní otec navrhovateľa urobil pred notárkou prehlásenie, že garáž
postavilonadostalsakstavbe.Odporcaprejavilzáujemoprikázanienehnuteľnostídosvojhovýlučného
vlastníctva, pretože staval dom, je tu pochovaný brat, narodil sa tu, má tu príbuzných a chodil tu do školy.
Podľa odporcu navrhovateľovi ide o to, aby nehnuteľnosti lacno nadobudol a
- 4 - 8C/178/2005-457

draho predal. K sporu vôbec nemuselo dôjsť, pretože navrhovateľ mu ponúkol 600 000,- Sk pred
dvomi rokmi, odporca s tým súhlasil, ale navrhovateľ slovo nedodržal, lebo nemal peniaze na vyplatenie.
Odporca napokon v prípade prikázania nehnuteľností do vlastníctva navrhovateľa žiadal primeranú
náhradu, ktorá by bola odvodená z ceny nehnuteľností v sume 1 800 000,- Sk, pričom vychádzal z

priemernej ceny nehnuteľností, ktorými ich ohodnotili viaceré realitné kancelárie. Odporca bol ochotný
vyplatiť navrhovateľa z hodnoty 1 800 000,- Sk, a ak by to navrhovateľ neprijal, tak by mal odporca
morálne právo žiadať od navrhovateľa vyplatenie zo sumy 1 800 000,- Sk.

Odporca na pojednávaní dňa 3.2.2010 uviedol, že uznesením Krajského súdu v Nitre bol okresný

súd zaviazaný, aby posúdil, či sa nachádza dom v centre mesta alebo nie. On porovnával rozdiely v
posudkoch Ing. K. a Ing. K., kde znalci sa približne zhodli na cene domu a aj oplotenia. Nemôže sa však
stotožniť s tým, že Ing. K. podstatne znížil hodnotu pozemku. Určil ju v sume 42,16 eur za m2 a Ing. K.
túto cenu určil o 1/3-inu vyššie teda v sume 66,36 eur. Trvá na tom, aby bola určená cena nehnuteľnosti
tak, ako ju určil tento znalec, pričom nechápe zdôvodnenie Ing. K. ,že nemôže ísť na 300%. Ako to

vyplýva aj z uznesenia, rozhodujúca je cena, za ktorú sa dá nehnuteľnosť kúpiť v danej lokalite, pričom
je mu známe, že lacnejšie než za 2.000,- Sk nikto nepredá pozemok v T.. Znalec Ing. K. uviedol, že
ide o širšie okolie mesta, pričom nehnuteľnosť sa nachádza v užšom resp. v centre mesta. Za 5 minút
chôdze je na námestí a 4 minúty na autobusovej resp. železničnej stanici. Širšie okolie mesta tvoria
najmä sídliska, ktoré v roku 1948, kedy bol dom postavený ,ešte neexistovali. On zisťoval ceny aj na

internete, ponuky v realitných kanceláriách, pričom zistil, že pozemky v T. aj napr. v J. aj P. sa predávajú
za 2.000,- Sk a nie za 1.200,- Sk. Ak je suma, ktorú mu má vyplatiť navrhovateľ, je ochotný vyplatiť
on 4/7-iny zo sumy 2.000.000,- Sk. Pretože nemá istotou, či mu navrhovateľ vyplatí jeho podiel. Tiež
žiada, aby súd zaviazal navrhovateľa na náhradu trov štátu a aj súdneho poplatku, nakoľko mohli byť
vyporiadaní už v roku 2005 dohodou a pre postoj navrhovateľa tak nebolo.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 8C/178/2005-180 zo dňa 28.2.2008, ktorým zrušil podielové
spoluvlastníctvo účastníkov k predmetnej nehnuteľnosti a prikázal ich do výlučného vlastníctva
navrhovateľa. Navrhovateľa zároveň zaviazal zaplatiť odporcovi sumu 462 116,- Sk ako primeranú
náhradu za jeho podiel 3/7- iny. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a Krajský súd v Nitre

uznesením č.k. 6Co /83/2008-218 zo dňa 23.6.2008
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že je potrebné uložiť
súdnemu znalcovi úlohu na vyjadrenie sa , či je nehnuteľnosť reálne deliteľná , súd sa mal zaoberať
solventnosťou navrhovateľa resp. oboch účastníkov, či majú dostatok finančných prostriedkov na
vyplatenie podielu, odstrániť rozpory doplnením dokazovania, pokiaľ ide o o polohu nehnuteľnosti, či sa

nachádza v centre mesta prípadne sa jedná o širšie okolie mesta , urobiť dotaz na Mesto T. v tomto
smere.Súd vo veci doplnil dokazovanie vypočutím účastníkov, znaleckými posudkami znalcov z odboru
oceňovania nehnuteľností Ing. M. K. č. 4/2006 a jeho doplnkom č. 4/2008, znaleckým posudkom Ing.
Ľ. V. č. 20/2009 a Ing. I. K. č. 16/2009, oznámeniami realitných kancelárii, vyjadrením Mesta T. zo

dňa 1.8.2008 ako aj oboznámením sa s obsahom ostatných listín a zistil, že účastníci sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., vedených Správou katastra
T. na LV č. 2120, a to konkrétne parcely č 5640 zastavané plochy a
- 5 - 8C/178/2005-458

nádvoria o výmere 313 m2, parcely č. 5641 zastavané plochy a nádvoria o výmere 42 m2, parcely č.
5642záhradaovýmere228m2arodinnéhodomusúpisnéč.1219stojacehonaparceleč.5640.Veľkosť
spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa na nehnuteľnostiach je 4/7 a
veľkosť spoluvlastníckeho podielu odporcu na nehnuteľnostiach je 3/7. Nehnuteľnosti užíva navrhovateľ
spolu so svojím otcom minimálne od roku 1988. Odporca nehnuteľnosti neužíva od roku 1949 vôbec.
Účastníci sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nedohodli a

dohoda medzi nimi nie je možná, pretože ich vzťahy sú značne narušené.

Z oznámenia Mesta T. zo dňa 1.8.2008 vyplýva, že nehnuteľnosti vedené na Správe katastra T. na LV
č. 2120 pre kat. úz. T. sa nachádzajú na ul. P. na sídlisku S. II , čo je širšie okolie mesta. O cenách
pozemkov nemajú vedomosť , nakoľko kúpne ceny sú predmetom dohody dvoch zmluvných strán a

Mesto T. v poslednom čase nebolo v tejto lokalite účastníkom zmluvy o prevode nehnuteľnosti.

Znaleckým posudkom č. 4/2006 súdny znalec Ing. M. K. určil všeobecnú hodnota nehnuteľností v sume
1 .100 000,- Sk, ktorá zahŕňala aj holubník, skleník a studňu. V doplnku č. 4/2008 k znaleckému posudku
č. 4/2006 určil súdny znalec všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti ku dňu 28.12.2008 sumou 2.000.000,-

Sk .

V znaleckom posudku č. 20/2009 súdny znalec Ing. Ľ. V. reálnu deľbu nehnuteľností vedených na
Katastrálnom úrade v N., Správa katastra T. v kat. úz. T. na LV č. 2120 ako parc. č. 5640 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 313 m2, parc. č. 5641 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 42 m2, parc.

č. 5642 - záhrady o výmere 228 m2 a rodinný dom súp. číslo 1219 na parc. č. 5640 neodporučil.

Zo znaleckého posudku Ing. I. K. č. 16/2009 vyplýva, že ku dňu 16.11.2009 je všeobecná hodnota
spornej nehnuteľnosti 49.000 eur, z toho všeobecná hodnota skleníka je 25,84 eur a prívodu elektrickej
energie je 379,91 eur . Medzi hlavné príčiny poškodenia ( roztrhnutia, prasknutia )rodinného domu je

nerovnomerné sadanie a zanedbaná údržba objektu . Obdobie vzniku poškodenia je možné datovať na
obdobie rozrastania vegetácie v blízkosti objektu a nie je možné zvlášť vyčísliť finančné prostriedky
potrebné na opravu domu , nakoľko ide o poškodenie spôsobené morálnym a fyzickým starnutím
jednotlivých konštrukcií a zanedbanej údržby a obnovy hodnoteného objektu.

Z vyjadrenia súdneho znalca Ing. I. K. k námietkam odporcu voči znaleckému posudku č. 16/2009
vyplýva , že pri vypracovaní znaleckého posudku postupoval podľa prílohy č. 3 bod B vyhlášky č.
492/2004 Z.z. , ktorá určuje základné postupy ohodnocovania nehnuteľností a stavieb. V súčasnosti
sa kúpne zmluvy nezakladajú na katastrálnych úradoch a z uvedeného dôvodu nie je možné získať
údaje o skutočných cenách nehnuteľností pre voľbu inej metódy ako bola zvolená a to metóda polohovej

diferenciácie . Pre T. zvolil klasifikáciu obce určenú v bode d) a to ostatné mestá so sídlom okresných
a obvodných úradov , čo je určená hodnota 300Sk /m2. Vyhláška dovoľuje túto hodnotu povýšiť iba
v taxatívne určených prípadoch a to ak ide o lokalitu v okolí miest so zvýšeným záujmom o kúpu
nehnuteľnosti na bývanie alebo rekreáciu je možné východiskovú hodnotu určiť do 70% z východiskovej
hodnoty obce , z ktorej vyplýva zvýšený záujem . V okolí mesta T. sa však nenachádza žiaden mesto,

z ktorého by bol zvýšený záujem
- 6 - 8C/178/2005-459

o kúpu nehnuteľnosti v T.. Znalec Ing. K. vo svojom posudku túto jednotkovú východiskovú hodnotu
zvýšil v rozpore s vyhláškou a po ostatných prepočtoch hodnota nehnuteľnosti týmto pochybením bola

neúmerne navýšená . Takéto navýšenie východiskovej hodnoty pozemku je v rozpore s vyhláškou
č. 492/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Poloha nehnuteľnosti bola určená na základe listu
Mestského úradu T. č. 2008/07675/PO zo dňa 1.8.2008 , ktorý zaradil nehnuteľnosť do širšieho okolia
mesta. porovnávať ceny skúmanej nehnuteľnosti s bytom je neadekvátne , nakoľko k cene bytu sapripočítava aj hodnota spoluvlastníckeho podielu na pozemku, hodnota jednotlivých inžinierskych sietí,
kvalitatívne parametre obvodových stien a okien sú v súčasnosti predávaných bytoch vyššie ako
u šetreného rodinného domu. podotkol, že predmetný objekt má zanedbanú údržbu, čo vplýva na

jeho celkový stav. Jednotlivé prvky už prekročili svoju životnosť, čo má výrazne vplyv na celkovú
hodnotu objektu . Vymeniť by bolo potrebné: maľby, nátery, obklady a podlahy, klampiarske konštrukcie,
elektromontáže, kúrenie, zdravotechnika, krytina strechy, a pod. Skúmaný objekt nemá prípojku vody
na vlastnom pozemku , nemá prípojku plynu , nemá zariadenie na prípravu teplej úžitkovej vody, nemá
vyhovujúci vykurovací systém a pod. Konštrukcia krovu si vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu , krytina je

po životnosti a ostatné nedostatky , ktoré majú vplyv na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. V
prípade určenia ceny nehnuteľnosti porovnávaním ponúk realitných kancelárií je možné postupovať len
v zmysle skutočných kúpnopredajných zmlúv a porovnávať je potrebné opotrebovanie, poškodenia a
nedostatky skúmanej nehnuteľnosti oproti prípadným porovnávaným objektom. Cena musí byť očistená
od poplatkov, marže a iných vplyvov, ktoré sú pripočítané v predajnej cene, nakoľko tieto navýšenia
neodzrkadľujú skutočnú hodnotu nehnuteľnosti . Ním určená cena podľa vyhl. č. 492/2004 Z.z. je

výsledná , objektivizovaná hodnota nehnuteľnosti , ktorá znaleckým odhadom je najpravdepodobnejšou
cenou hodnotenej nehnuteľnosti ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by táto nehnuteľnosť
mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže , pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci
budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená
neprimeranou pohnútkou , vrátane dane z pridanej hodnoty.

Navrhovateľ svoju schopnosť vyplatiť podiel odporcu preukázal výpismi z účtu v P. S. S. , čestným
prehlásením matky , že dáva synovi stavebné sporenie, hotovosťou 20.000 eur.

Podľa § 136 ods. 1 a 2 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je

podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 137 ods. 1 a 2 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa § 141 ods. 1 a 2 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo
spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali,
ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.

- 7 - 8C/178/2005-460

Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Súd na základe doplneného dokazovania mal za preukázané, že návrh na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva je dôvodný, pretože v konaní bolo preukázané, že nehnuteľnosti sú v
podielovom spoluvlastníctve účastníkov, ktorí sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
nedohodli a vzhľadom na vzájomné spory a konflikty dohoda medzi nimi ani nie je možná. Súd
preto podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zrušil. Pokiaľ ide o vyporiadanie
spoluvlastníctva, vzhľadom na povahu, dispozičné riešenie a umiestnenie nehnuteľností, neprichádzalo

do úvahy reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov, pretože toto nie je dobre možné, ako to bolo
preukázané aj zo záveru znaleckého posudku č. 20/2009 súdneho znalca Ing. Ľ. V. , ktorý reálnu deľbu
nehnuteľnosti neodporučil. Keďže obaja účastníci prejavili o nehnuteľnosti záujem, prichádzalo do
úvahy ako jediné možné vyporiadanie spoluvlastníctva prikázanie vecí jednému zo spoluvlastníkov za
primeranúnáhradu.Súdrozhodoltak,ženehnuteľnostiprikázaldovýlučnéhovlastníctvanavrhovateľovi,

pričom prihliadol predovšetkým na to, že podiel navrhovateľa na nehnuteľnostiach je oproti podielu
odporcu väčší (4/7 : 3/7), ako aj na skutočnosť, že navrhovateľ nehnuteľnosti využije účelnejšie, a
to tak na podnikanie, ako aj na bývanie, na ktoré účely ich už doposiaľ on, resp. jeho otec využíval.
Pokiaľideostanovenieprimeranejnáhradyprivyporiadanípodielovéhospoluvlastníctva,súdvychádzalzo všeobecnej ceny nehnuteľnosti obvyklej v danom mieste v dobe rozhodovania , pričom náhrada
predstavuje príslušný podiel ceny , za ktorú by bolo reálne možné predať celú nehnuteľnosť , nie
cenu, za ktorú by bolo možné reálne predať príslušný podiel . Pri rozhodovaní súd vychádzal aj zo

správy mesta T., z ktorej mal preukázané, že predmetné nehnuteľnosti vedené na Správe katastra T.
na LV č. 2120 pre kat. úz. T. sa nachádzajú na ul. P. na sídlisku S. I. , čo je širšie okolie mesta. Po
doplnení dokazovania určením aktuálnej všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľností znaleckými
posudkami súdnych znalcov Ing. M. K. a Ing. I. K. súd dospel k záveru, že znalecký posudok č. 16/2009
znalca Ing. K. , ktorý určil všeobecnú cenu sporných nehnuteľností v sume 49.000 eur je správny a

najpresvedčivejší, keď pri vypracovaní znaleckého posudku postupoval znalec podľa prílohy č. 3 bod
B vyhlášky č. 492/2004 Z.z. , ktorá určuje základné postupy ohodnocovania nehnuteľností a stavieb.
Pre T. zvolil klasifikáciu obce určenú v bode d) a to ostatné mestá so sídlom okresných a obvodných
úradov , čo je určená hodnota 300Sk /m2. Vyhláška dovoľuje túto hodnotu povýšiť iba v taxatívne
určených prípadoch a to ak ide o lokalitu v okolí miest so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľnosti na
bývanie alebo rekreáciu je možné východiskovú hodnotu určiť do 70% z východiskovej hodnoty obce ,

z ktorej vyplýva zvýšený záujem . V okolí mesta T. sa však nenachádza žiadne mesto, z ktorého by bol
zvýšený záujem o kúpu nehnuteľnosti v T.. Súdny znalec Ing. K. vo svojom posudku túto jednotkovú
východiskovú hodnotu zvýšil v rozpore s vyhláškou a po ostatných prepočtoch hodnota nehnuteľnosti
týmto pochybením bola neúmerne navýšená . Takéto navýšenie východiskovej hodnoty pozemku je v
rozpore s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Súdnym znalcom Ing. I. K. určená

cena podľa vyhlč. 492/2004 Z.z. je podľa
- 8 - 8C/178/2005-461

názoru súdu objektivizovaná hodnota nehnuteľnosti, ktorá znaleckým odhadom je
najpravdepodobnejšou cenou hodnotenej nehnuteľnosti ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase,

ktorú by táto nehnuteľnosť mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže , pri poctivom predaji,
keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom,
že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou, vrátane dane z pridanej hodnoty.

Súd na základe hore uvedeného potom navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi za jeho

spoluvlastnícky podiel primeranú náhradu v sume 20.594,25 eur . Pri určení primeranej náhrady
vychádzal súd z hodnoty nehnuteľností určenej znaleckým posudkom v sume Ing. I. K. v sume
49.000 eur . Uvedená suma zahŕňala aj hodnotu skleníka v sume 25,84 eur , ktorý vybudoval
navrhovateľ a je v jeho výlučnom vlastníctve a rovnako tak prívod elektrickej energie v sume 379,91
eur , spolu 405,75 eur , preto súd od uvedenej hodnoty odpočítal ich hodnotu t. j. sumu 405,75

eur . Súd tak dospel k sume 48.594,25 eur , ktorá je zároveň hodnotou nehnuteľností, ktoré sú v
spoluvlastníctve účastníkov, pričom z tejto hodnoty zodpovedá spoluvlastníckemu podielu odporcu vo
veľkosti 3/7 suma 20.594,25 eur, ktorú zároveň považoval za primeranú náhradu, ktorú má navrhovateľ
odporcovi zaplatiť , a zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnosti do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd sa nestotožnil s názormi odporcu, že

pri hodnote nehnuteľností treba vychádzať z hodnoty určenej realitnými kanceláriami, ani zo sumy
1 800 000,- Sk, ktorú za skutočnú hodnotu nehnuteľností považoval odporca vychádzajúc z akéhosi
priemeru cien za nehnuteľnosti, ktoré určili realitné kancelárie. Realitné kancelárie ako trhovú cenu
nehnuteľností určili rôzne ceny, pričom najnižšia bola 1 400 000,- Sk a najvyššia 2 600 000,- Sk. V
prípade určenia ceny nehnuteľnosti porovnávaním ponúk realitných kancelárií je možné postupovať len

v zmysle skutočných kúpnopredajných zmlúv a porovnávať je potrebné opotrebovanie , poškodenia a
nedostatky skúmanej nehnuteľnosti oproti prípadným porovnávaným objektom . Cena musí byť očistená
od poplatkov, marže a iných vplyvov , ktoré sú pripočítané v predajnej cene , nakoľko tieto navýšenia
neodzrkadľujú skutočnú hodnotu nehnuteľnosti . Podľa názoru súdu najvernejšiu hodnotu uvedených
nehnuteľností mohla určiť iba osoba majúca na to odborné znalosti, ktorou v tomto prípade bol znalec

z odboru oceňovania nehnuteľností. Súd sa stotožnil s hodnotou nehnuteľností určenou znalcom hore
uvedenýmsúdnymznalcomIng.K.vznaleckomposudku,pretoževňombolizohľadnenévšetkyaspekty
vplývajúce na hodnotu nehnuteľností, a to tak pozitívne (napr. poloha), ako aj negatívne (napr. zlý
technický stav). Keďže na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva boli splnené všetky
zákonom predpokladané podmienky, rozhodol súd na základe uvedených dôvodov tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.2 OSP, podľa ktorého , ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný , súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemáprávo na náhradu trov konania. Keďže medzi účastníkmi nedošlo k mimosúdnej dohode pre postoj
oboch účastníkov, zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vykonal súd ,
ktorý rozhodol, komu pripadne nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva, ako aj o tom, aká je primeraná

náhrada za spoluvlastnícky podiel účastníka, ktorého podiel sa prikázal do výlučného vlastníctva
druhého účastníka, preto možno vysloviť, že každý z účastníkov bol vo veci úspešný len čiastočne a
v zmysle citovaného ustanovenia §-u 142 ods.2 OSP súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania .
- 9 - 8C/178/2005-462

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych
poplatkov.Trovyštátuvzniklispoluvsume 1.018,24eur.Voveciboli podanéznalecképosudkysúdnymi
znalcami Ing. M. K. , ktorému bolo vyplatené znalečné za znalecký posudok č. 4/2006 v sume 11.315,-
Sk pričom zo štátnych prostriedkov bola znalcovi vyplatená časť znalečného v sume 4 315,- Sk= 143,23

eur, ktorá je trovami štátu a zo záloh zložených účastníkmi po 3.500,-Sk. Za doplnok k znaleckému
posudku č. 4/2006 bolo znalcovi Ing. K. vyplatené znalečné v sume 6.492,-Sk = 215,49 eur zo štátnych
prostriedkov, ktorá suma je trovami štátu . Za znalecký posudok č. 20/2009 bolo znalcovi Ing. Ľ. V.
vyplatené znalečné v sume 185,28 eur zo štátnych prostriedkov , ktorá suma je trovami štátu . Za
znalecký posudok č. 16/2009 bolo znalcovi Ing. I. K. vyplatené znalečné v sume 574,24 eur, zo štátnych

prostriedok474,24eur,ktorásumajetrovamištátuazozálohyzloženejnavrhovateľom100eur. Keďže
každý z účastníkov mal čiastočný úspech vo veci, súd zaviazal účastníkov zaplatiť náhradu trov štátu
každého v polovici , a to navrhovateľa v sume 409,12 eur ( keď navrhovateľ zložil zálohu o 100 eur
viac ako odporca) a odporcu v sume 609,12 eur , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané

a datované, odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.) a podľa § 205 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie; sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom;rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil

vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- 10 - 8C/178/2005-463

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.