Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 10, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6T/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119010923
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Šnajderová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6119010923.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eliška Šnajderová na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 11.11.2021 v Banskej Bystrici takto

r o z h o d o l :

R. X., nar. XX.XX.XXXX v T. B., trvale bytom W. Č.. XX
T. X., nar. XX.XX.XXXX v T. B., trvale bytom S. Č.. XXX

sú vinní, že

obžalovaný R. X.

v W. a všade tam, kde sa zdržiaval si riadne a včas neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, a to:
- v období od 01.06.2011 do 30.07.2020 voči dcére F. X., nar. XX.XX.XXXX,
- v období od 01.06.2011 do 11.11.2021 voči dcére N. X., nar. XX.XX.XXXX a synom R. X., nar.
XX.XX.XXXX a Z. X., nar. XX.XX.XXXX a
- v období od 05.05.2018 do 11.11.2021 voči dcére F. X., nar. XX.XX.XXXX,
ktorá mu vyplývala priamo zo Zákona o rodine a ktorej rozsah a spôsob plnenia bol v žalovanom období
určený voči:

- deťom F. X., N. X. a R. X. rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 1P/153/2008 zo dňa
06.04.2009 vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova Potôčik,
- synovi Z. X. rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 1P/153/2008 zo dňa 06.04.2009
vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred na účet Detského domova Potôčik a rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota
sp.zn. 11P/83/2019 zo dňa 09.12.2019 vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a

rodiny Námestovo a
- dcére F. X. rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 7P/216/2017 zo dňa 27.03.2018 vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 20. dňa v
mesiaci vopred na účet Detského domova Potôčik,
keďže v žalovanom období zaplatil len v roku 2019 sumu 170,- € pre všetky deti, v roku 2020 sumu 15,- €
pre všetky deti a v roku 2021 sumu 63,79 € pre všetky deti, pričom v predmetnom období bol evidovaný
na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie len v určitom období, kedy bol opakovane vyradený pre

nespoluprácu, nebol poberateľom žiadnej dávky vyplácanej Sociálnou poisťovňou a takým konaním mu
vznikol dlh na výživnom voči
- dcére F. X. vo výške 2.962,12 €,
- dcére N. X. vo výške 3.419,15 €,
- synovi R. X. vo výške 3.419,15 €,
- synovi Z. X. vo výške 3.419,15 € a
- dcére F. X. vo výške 1.186,56 €,

a takto konal napriek tomu, že:- trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 3T/32/2019 zo dňa 31.05.2019, ktorý sa
stal právoplatným dňa 01.07.2019 bol uznaný za vinného z prečinu „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.

- rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 2T/10/2020 zo dňa 14.10.2020, v spojení s
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 4To/113/2020 zo dňa 15.04.2021 bol uznaný za
vinného z prečinu „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Tr. zák.

obžalovaná T. X.

v S. a všade tam, kde sa zdržiavala si riadne a včas neplnila svoju vyživovaciu povinnosť, a to:
- v období od 01.04.2009 do 30.07.2020 voči dcére F. X., nar. XX.XX.XXXX,
- v období od 01.04.2009 do 11.11.2021 voči dcére N. X., nar. XX.XX.XXXX a synom R. X., nar.
XX.XX.XXXX a Z. X., nar. XX.XX.XXXX a
- v období od 05.05.2018 do 11.11.2021 voči dcére F. X., nar. XX.XX.XXXX,
ktorá jej vyplývala priamo zo Zákona o rodine a ktorej rozsah a spôsob plnenia bol v žalovanom období

určený voči
- deťom F. X., N. X. a R. X. rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 1P/153/2008 zo dňa
06.04.2009 vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova Potôčik,
- synovi Z. X. rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 1P/153/2008 zo dňa 06.04.2009

vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred na účet Detského domova Potôčik a rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota
sp.zn. 11P/83/2019 zo dňa 09.12.2019 vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Námestovo a

- dcére F. X. rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 7P/216/2017 zo dňa 27.03.2018 vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 20. dňa v
mesiaci vopred na účet Detského domova Potôčik,
keďže v žalovanom období zaplatila len v roku 2009 sumu 20,- €, v roku 2018 sumu 20,- €, v roku 2019
sumu25,-€avroku2020sumu30,-€prevšetkydeti,pričomvpredmetnomobdobínebolaevidovanána

úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, nebola poberateľkou žiadnej dávky vyplácanej Sociálnou
poisťovňou a takým konaním jej vznikol dlh na výživnom voči
- dcére F. X. vo výške 3.367,12 €,
- dcére N. X. vo výške 3.725,38 €,
- synovi R. X. vo výške 3.725,38 €,

- synovi Z. X. vo výške 3.725,38 €
- dcére F. X. vo výške 1.222,50 €,
a takto konala napriek tomu, že
- rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 4T/66/2018 zo dňa 24.08.2018, ktorý sa stal
právoplatným dňa 24.08.2018 bola uznaná za vinnú o.i. z prečinu „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa

§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.
- trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 11T/24/2019 zo dňa 30.04.2019, ktorý sa
stal právoplatným dňa 18.06.2019 bola uznaná za vinnú z prečinu „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.

teda

obžalovaný R. X.
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách a hoci bol v

prechádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený

obžalovaná T. X.
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného
a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách a hoci bola v

prechádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdená

čím spáchaliobžalovaný Ladislav X.
prečin „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Tr. zák., s poukazom na §
138 písm. b), j) Tr. zák.

obžalovaná T. X.
prečin „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Tr. zák., s poukazom na §
138 písm. b), j) Tr. zák.

a za to im súd

ukladá

obžalovanému R. X.
podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere osemnásť

mesiacov.

Súd podľa § 48 ods. 1 písm. a) Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

obžalovanej T. X.
podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere osemnásť
mesiacov.

Súd podľa § 48 ods. 1 písm. a) Tr. zák. zaraďuje obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 15.11.2019 voči obžalovaným R. X. a T. X.
obžalobu pre skutok uvedený vo výroku rozsudku.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 08.07.2021 a 11.11.2021 vykonal dokazovanie
v nasledovnom rozsahu:

Obžalovaný R. X. na hlavnom pojednávaní (č.l. 460) uviedol, že na výživnom chcel zaplatiť viac, ale

nedostal peniaze a nemal z čoho. Momentálne so ženou dostáva 240,- € mesačne. Od roku 2011
nemal žiadne príjmy. Keby mal peniaze, výživné by zaplatil, avšak nemá z čoho. Bol aj evidovaný
na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Pokiaľ nebol evidovaný na úrade práce, bol doma. Z
evidencie úradu práce bol vyradený aj preto, lebo sa zabudol ísť hlásiť. Poberal sociálne dávky vo výške
67,- € mesačne. Počas obdobia neplnenia výživného dostával sociálne dávky vo výške 30,- až 50,- €

mesačne. Od 01.01.2021 mu bol odňatý rodičovský príspevok, ktorý poberal vo výške 270,- €. V období
od 18.06.2019 do 30.06.2021 zaplatil výživné vo výške 219,15 €. Peniaze na zaplatenie výživného mu
dala jeho obhajkyňa. Naposledy bol v detskom domove za svojimi deťmi pred piatimi až šiestimi rokmi.
Má ešte ďalšie dve deti a nemá zvyšné peniaze na autobus. Niekedy svojim deťom poslal darčeky na
sviatky, ale to už bolo dávno. O dcére F. nevie nič. V súčasnosti býva v rodinnom dome bez elektriny

s dvoma deťmi, V., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX. Ešte má dcéru P. X., ktorá sa narodila v
roku 2020. O P. sa však nestará, je zverená do náhradnej starostlivosti. V minulosti už bol odsúdený za
neplatenie výživného. Výživné by zaplatiť chcel, ale nemá z čoho. Nie je otcom všetkých detí uvedených
v podanej obžalobe. F. určite nie je jeho dieťa. Voči F. však otcovstvo ešte nezaprel, momentálne to
vybavuje so svojou advokátkou. Doteraz to neriešil, pretože nemal peniaze. N. a F. sú jeho deti.

Obžalovaný sa ďalšieho hlavného pojednávania dňa 11.11.2021 (č.l. 601) nezúčastnil. Súd pritom toto
hlavné pojednávanie vykonal aj v neprítomnosti obžalovaného, keďže tento bol o termíne pojednávania
riadne a včas upovedomený, keďže písomné predvolanie mu bolo doručené do vlastných rúk dňa
20.10.2021 (č.l. 529, 530). Obhajkyňa obžalovaného síce na hlavnom pojednávaní dňa 11.11.2021

predložila potvrdenie o práceneschopnosti obžalovaného a žiadala, aby sa hlavné pojednávanienekonalo v jeho neprítomnosti. V tejto súvislosti súd uvádza, že obžalovaný je povinný svoju neúčasť
na hlavnom pojednávaní ospravedlniť riadne a včas. Obžalovaný teda ospravedlnil svoju neúčasť
na hlavnom pojednávaní dňa 11.11.2021, t.j. v deň konania hlavného pojednávania, a to aj napriek

tomu, že predvolanie na hlavné pojednávanie mu bolo doručené dňa 20.10.2021. Z potvrdenia o
práceneschopnosti pritom vyplýva, že obžalovaný je práceneschopný od 25.09.2021 (č.l. 554). Takéto
ospravedlnenie nie je možné za žiadnych okolností považovať za včasné, keďže obžalovaný už
v čase prevzatia predvolania na hlavné pojednávanie, t.j. zhruba tri týždne pred jeho konaním,
vedel, že je práceneschopný. Odhliadnuc od toho, že ospravedlnenie obžalovaného z neúčasti

na hlavnom pojednávaní nebolo včasné, podľa názoru súdu, nie je ani riadne, pretože napriek
poučeniu obsiahnutému v predvolaní, neobsahovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný
stav obžalovaného mu neumožňuje účasť na úkone súdu bez ohrozenia života alebo závažného
zhoršeniazdravotnéhostavualebozdôvodunebezpečenstvarozšírenianebezpečnejnákazlivejľudskej
choroby. Samotná existencia práceneschopnosti predvolanej osoby ešte neznamená, že takáto osoba
sa aj reálne nemôže hlavného pojednávania zúčastniť. Na základe týchto skutočností súd uvádza,

že ospravedlnenie obžalovaného nebolo riadne a nebolo podané včas, v dôsledku čoho išlo o
neospravedlnenú neúčasť obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktorá nebránila súdu, aby vykonal
hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného (za prítomnosti jeho obhajkyne). Obžalovaný pritom
v minulosti takto konal opakovane, keď sa bez riadneho ospravedlnenia nezúčastnil nariadených
hlavných pojednávaní dňa 09.07.2020 (č.l. 281) a dňa 03.06.2021 (č.l. 428).

Obžalovaná T. X. na hlavnom pojednávaní (č.l. 460) uviedla, že žije z materskej a rodinných prídavkov.
Už to bude šesť rokov, čo dostáva peniaze na Obecný úrad Kaloša. Peniaze jej nedávajú, vypíšu jej
papierik a môže ísť na nákup do obchodu. Peniaze jej dajú len vtedy, keď sú deti choré, keď potrebuje ísť
ona k lekárovi alebo keď potrebuje kúpiť napr. topánky. Stará sa o syna P., ktorý má 11 rokov a dala ho

študovať. Mesačne dostáva 370,- €, avšak stará sa aj o iné deti a nemá peniaze na zaplatenie výživného.
Od roku 2009 sa na úrade práce nezaevidovala z dôvodu, že bola stále na materskej dovolenke.
Poberala 200,- € až 300,- € mesačne. Najstaršie dieťa je F., ten má 19 rokov. Potom je N., P., o ktorého sa
stará, potom K., ktorý má 4 roky, D., ktorý má 3 roky a ešte R., ktorý má 2 roky. Tieto deti má s partnerom,
s ktorým teraz žije. P. X. je synom obžalovaného R. X., ale tohto vychováva doma. Jej súčasný partner

sa volá M. T.. On nedostáva žiadne peniaze, chodí len žobrať do zahraničia. Bývajú v dome v Kaloši.
Elektriku majú, vodu a plyn nemajú. S deťmi, ktoré sú v detskom domove, je v telefonickom kontakte.
Telefonuje z obecného úradu a chodí aj na návštevy. Naposledy s nimi telefonovala teraz v pondelok,
ale na návšteve bola asi pred rokom. Nevie, čo je s jej dcérou F.. Naposledy boli v kontakte cez bratov
Facebook pred 3 mesiacmi, ale odvtedy nevie o nej nič. F. je dcéra M. T., nie obžalovaného. Deti

obžalovaného sú F., R., Z., N. a Z.. Keby mala finančné prostriedky, výživné by platila. Má vedomosť
o tom, že bola dvakrát odsúdená za neplatenie výživného. Ako má deti, má nervy a keď nemá lieky,
je jej zle. Je chorá na nervy a bolia ju nohy, mala by ísť na operáciu. U psychiatra sa lieči asi sedem
rokov. Chodí tam každý mesiac. Psychiater jej každý mesiac predpisuje lieky. Užíva Neurol a Livotril.
Navštevuje aj psychológa. Tam má chodiť každý druhý alebo tretí mesiac podľa toho, ako ju objednajú.

Nevlastní žiadny majetok. Výživné neplatila, pretože mala málo peňazí.

Obžalovaná sa ďalšieho hlavného pojednávania dňa 11.11.2021 (č.l. 601) nezúčastnila. Súd pritom toto
hlavné pojednávanie vykonal aj v neprítomnosti obžalovanej, keďže táto bola o termíne pojednávania
riadne a včas upovedomená, keďže písomné predvolanie jej bolo doručené do vlastných rúk

dňa 21.10.2021 (č.l. 529, 530). Obžalovaná písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa
27.07.2021 totiž žiadala, aby sa všetky hlavné pojednávania vykonali v jej neprítomnosti (č.l. 475).

Svedkyňa A.. Ľ. S. na hlavnom pojednávaní (č.l. 601) uviedla, že v Centre pre deti a rodiny Potôčik
bolo šesť detí X., a to R., F., F., N., Z. a Z.. V súčasnosti je v ich zariadení už len R. a F.. F. dovŕšila

plnoletosť a od júla 2020 sa už u nich nenachádza. Nikoleta bola zverená do náhradnej starostlivosti H.
B. a Z. s Z. sú tiež v náhradnej starostlivosti v Námestove. Pokiaľ ide o plnenie vyživovacej povinnosti,
tak obžalovaná T. X. zaplatila v roku 2009 sumu 20,- €, v roku 2018 sumu 20,- €, v roku 2019 sumu 25,-
€ a v roku 2020 sumu 30,- €. Obžalovaný R. X. zaplatil v roku 2019 sumu 170,- €, v roku 2020 sumu
15,- €, v januári 2021 sumu 5,- €, v júni 2021 sumu 28,79 €, v auguste 2021 sumu 20,- € a v októbri

2021 sumu 10,- €. Obžalovaný R. X. neudržiava s deťmi žiadny (ani telefonický) kontakt, neposiela im
ani žiadne darčeky. Obžalovaná T.Z. X. sporadicky deťom telefonovala, sľúbila aj nejaké návštevy, ale
nikdy neprišla. Keď telefonovala, hlavne sa pýtala na F.. V súčasnosti už nemajú na ňu ani telefónne
číslo. Deti majú možnosť kontaktovať rodičov.Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:

Z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 1P/153/2008 zo dňa 06.04.2009 (č.l. 76) mal súd
preukázané, že nad maloletými deťmi F. X., nar. XX.XX.XXXX, N. X., nar. XX.XX.XXXX, R. X., nar.
XX.XX.XXXX a Z. X., nar. XX.XX.XXXX bola nariadená ústavná starostlivosť. Rodičom maloletých detí,
obžalovaným, súd určil povinnosť platiť výživné na každé dieťa vo výške po 30% zo sumy životného
minima mesačne, počnúc od 01.04.2009. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 05.05.2009.

Z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 7P/216/2017 zo dňa 27.03.2018 (č.l. 79) bolo
zistené, že nad maloletou F. X., nar. 24.09.2013 bola nariadená ústavná starostlivosť. Rodičom
maloletých detí, obžalovaným, súd určil povinnosť platiť výživné na dieťa vo výške po 30% zo sumy
životného minima mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok sa stal právoplatným dňa
18.05.2018.

Z rodných listov (č.l. 84 - 91) vyplýva, že obžalovaní R. X. a T.Z. X. sú rodičmi detí: F. X. (rod. X.),
nar. XX.XX.XXXX, N. X., nar. XX.XX.XXXX, R. X. (rod. X.), nar. XX.XX.XXXX, Z. X., (rod. X.), nar.
XX.XX.XXXX a F. X., nar. XX.XX.XXXX.

Zo správ ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica (č.l. 103, 104, 106, 107) mal súd preukázané, že obžalovaný
R. X. bol vo výkone väzby od 15.01.2019 do 28.03.2019. Obžalovaný vyživovaciu povinnosť na maloleté
deti nenahlásil.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 11T/2/2016 zo dňa 29.01.2016 (č.l. 111)

bolo zistené, že obžalovaný R. X. bol uznaný vinným zo spáchania prečinu „Zanedbanie povinnej výživy“
podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. (voči synovi X., nar. XX.XX.XXXX bez krstného mena), za čo mu bol uložený
trest povinnej práce vo výmere 150 hodín. Trestný rozkaz sa stal právoplatným dňa 17.06.2016.

Z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 4T/46/2017 zo dňa 27.06.2018 (č.l. 115) mal súd

preukázané, že obžalovaný R. X. bol uznaný vinným zo spáchania prečinu „Zanedbanie povinnej výživy“
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. (voči synovi V. X.i, nar. XX.XX.XXXX), za čo mu bol uložený
trest povinnej práce vo výmere 100 hodín. Trestný rozkaz sa stal právoplatným dňa 25.01.2019.

Z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 4T/66/2018 zo dňa 24.08.2018 (č.l. 139) bolo

zistené, že obžalovaná T. X. bola uznaná vinnou zo zločinu „Týranie blízkej osoby a zverenej osoby“
podľa § 208 ods. 1 písm. b) Tr. zák. a prečinu „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b) Tr. zák. (voči synovi V. X., nar. XX.XX.XXXX), za čo jej bol uložený úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere tri roky. Súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil obžalovanej probačný
dohľad a skúšobnú dobu vo výmere tri roky. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 24.08.2018, pričom

obžalovanej začala plynúť skúšobná doba od 25.08.2018.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 11T/50/2017 zo dňa 27.05.2019 (č.l. 198)
je zrejmé, že obžalovaný R. X. bol uznaný vinným zo spáchania prečinu „Ohrozovanie mravnej výchovy
mládeže“ podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest povinnej práce

vo výmere 300 hodín. Trestný rozkaz sa stal právoplatným dňa 27.05.2019.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 11T/24/2019 zo dňa 30.04.2019 (č.l.
202) mal súd preukázané, že obžalovaná T. X. bola uznaná vinnou zo spáchania prečinu „Zanedbanie
povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. (voči dcére Z. X., nar. XX.XX.XXXX). Súd

upustil od uloženia ďalšieho trestu, vzhľadom na odsúdenie vo veci Okresného súdu Rimavská Sobota
sp.zn. 4T/66/2018. Trestný rozkaz sa stal právoplatným dňa 18.06.2019.

Zo správy Sociálnej poisťovne (č.l. 517) vyplýva, že obžalovaná T. X. v období od 01.01.2009 do
súčasnostinepoberalaaaninepoberádávkuvnezamestnanosti,nemocnédávky,dôchodokaniúrazové

dávky.Zo správy Sociálnej poisťovne (č.l. 516) bolo zistené, že obžalovaný R. X. v období od 01.01.2009 do
súčasnosti nepoberal a ani nepoberá dávku v nezamestnanosti, nemocné dávky, dôchodok ani úrazové
dávky.

Zo správ ÚPSVR Rimavská Sobota (č.l. 477 - 495) mal súd preukázané, že obžalovaný R. X. bol v
období od 27.01.2009 do 23.05.2011, od 07.01.2013 do 13.05.2013, od 25.07.2014 do 20.04.2015,
od 09.11.2016 do 10.07.2017 a od 17.05.2019 doteraz evidovaný na úrade práce ako uchádzač o
zamestnanie. V roku 2009 bola obžalovanému postupne vyplatená dávka v hmotnej núdzi v celkovej

výške 928,01 €, v roku 2010 v celkovej výške 867,40 €, v roku 2011 v celkovej výške 364,18 €, v roku
2017 v celkovej výške 329,28 €. Obžalovaná T. X. nebola od roku 2009 doteraz evidovaná na úrade
práce ako uchádzačka o zamestnanie. V roku 2009 jej bol vyplatený prídavok na dieťa v celkovej výške
212,50 €, v roku 2010 v celkovej výške 395,08 €, v roku 2011 v celkovej výške 528,20 €, v roku 2012 v
celkovej výške 539,90 €, v roku 2013 v celkovej výške 622,58 €, v roku 2014 v celkovej výške 845,46 €,
v roku 2015 v celkovej výške 846,72 €, v roku 2016 v celkovej výške 846,72 €, v roku 2017 v celkovej

výške 1.034,88 €, v roku 2018 v celkovej výške 923,04 €, v roku 2019 v celkovej výške 1.165,68 €, v roku
2020 v celkovej výške 1.195,16 € a v roku 2021 v celkovej výške 711,80 €. Okrem toho bol obžalovanej T.
X. vyplatený rodičovský príspevok, a to v roku 2009 v celkovej výške 1.603,35 €, v roku 2010 v celkovej
výške 1.970,- €, v roku 2011 v celkovej výške 2.255,32 €, v roku 2012 v celkovej výške 2.331,80 €, v
roku 2013 v celkovej výške 1.991,10 €, v roku 2014 v celkovej výške 2.434,80 €, v roku 2015 v celkovej

výške 2.438,40 €, v roku 2016 v celkovej výške 2.438,40 €, v roku 2017 v celkovej výške 2.508,40 €, v
roku 2018 v celkovej výške 2.574,90 €, v roku 2019 v celkovej výške 2.642,40 €, v roku 2020 v celkovej
výške 3.190,70 € a v roku 2021 (od januára do júla) v celkovej výške 1.925,40 €.

Z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 11P/83/2019 zo dňa 09.12.2019 (č.l. 309) bolo

zistené, že maloleté deti Z. X., rod. X.o, nar. XX.XX.XXXX a Z. X., nar. XX.XX.XXXX boli zverené do
spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti V.. T. W. a W. W.. Rodičom maloletých detí, obžalovaným,
súd určil povinnosť platiť výživné na každé dieťa vo výške po 30% zo sumy životného minima mesačne,
počnúc od právoplatnosti rozsudku.

Z oznámenia ÚPSVR Námestovo (č.l. 542) vyplýva, že obžalovaní nezaplatili žiadne výživné voči deťom
Z. X. a Z. X..

Z potvrdenia ÚPSVR Rimavská Sobota (č.l. 405, 406, 448) je zrejmé, že družka obžalovaného R. X., P.
A. bola poberateľkou dávkou v hmotnej núdzi. V apríli 2021 jej bola vyplatená dávka v hmotnej núdzi vo

výške 176,40 €. Od 01.01.2021 jej bol odňatý rodičovský príspevok vo výške 270,- € mesačne.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 3T/32/2019 zo dňa 31.05.2019 (č.l.
419) mal súd preukázané, že obžalovaný R. X. bol uznaný vinným zo spáchania prečinu „Zanedbanie
povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. (voči dcére Z. X., nar. XX.XX.XXXX),

za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov. Súd výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil a určil obžalovanému skúšobnú dobu na dva roky. Trestný rozkaz sa stal
právoplatným dňa 31.07.2019.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 2T/38/2019 zo dňa 28.06.2019 (č.l. 421)

je zrejmé, že obžalovaný R. X. bol uznaný vinným zo spáchania prečinu „Ohrozovanie mravnej výchovy
mládeže“ podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. Súd upustil od uloženia súhrnného trestu,
vzhľadom na odsúdenie vo veci Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 11T/50/2017. Trestný rozkaz
sa stal právoplatným dňa 14.08.2019.

Z poštových poukážok (č.l. 449- 452, 457 - 459) mal súd preukázané, že obžalovaní zaplatili výživné
tak, ako uvádzala svedkyňa A.. Ľ. S..

Z rodných listov (č.l. 453 - 455) je zrejmé, že obžalovaný R. X. a P. A. sú rodičmi maloletých detí: V. X.,
nar. XX.XX.XXXX, P. X., nar. XX.XX.XXXX a R. X., nar. XX.XX.XXXX.

Z exekučného príkazu (č.l. 456) vyplýva, že voči obžalovanej je vedená exekúcia pre zameškané
výživné, ktoré mala zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo.Zo správy ÚPSVR Zvolen (č.l. 507) bolo zistené, že F. X., nar. XX.XX.XXXX je od apríla 2011
poberateľkou prídavku na dieťa a taktiež rodičovského príspevku.

Zosprávypsychiatrickejambulancie(č.l.515)vyplýva,žeobžalovanáT.X.jepacientkouichambulancie.
Na kontroly nechodí, pričom naposledy bola vyšetrená dňa 20.11.2008.

Zo správy Obce Kaloša (č.l. 518) mal súd preukázané, že obžalovaná T. X. dostáva rodičovský príspevok
a rodinné prídavky na maloleté deti. Osobitným príjemcom dávok je obec. Obžalovaná dostáva časť

dávok v hotovosti a časť na papieri na nákup potravín v miestnom obchode. Od roku 2009 doteraz jej
boli vyplácané rodičovské príspevky a rodinné prídavky.

Z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 2T/10/2020 zo dňa 14.10.2020, v spojení s
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 4To/113/2020 zo dňa 15.04.2021 (č.l. 555, 563)
vyplýva, že obžalovaný R. X. bol uznaný vinným zo spáchania prečinu „Zanedbanie povinnej výživy“

podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere
200 hodín.

Zo správ o povesti obžalovanej T. X. mal súd preukázané, že obžalovaná doteraz nikde nepracovala (č.l.
568),nespáchalažiadnypriestupok(č.l.574),okremaktuálnehotrestnéhokonanianiejevočinejvedené

žiadne iné trestné konanie, ktoré by nebolo právoplatne skončené (č.l. 570) a doteraz bola dvakrát súdne
trestaná, pričom ani jedno odsúdenie nemá ešte zahladené (č.l. 569).

Zo správ o povesti obžalovaného R. X. mal súd preukázané, že obžalovaný v minulosti pracoval len v
roku 2013 v krátkom časovom intervale (č.l. 599), spáchal päť priestupkov, z toho jeden proti majetku a

štyri na úseku cestnej premávky (č.l. 575), okrem aktuálneho trestného konania nie je voči nemu vedené
žiadne iné trestné konanie, ktoré by nebolo právoplatne skončené (č.l. 590) a doteraz bol deväťkrát
súdne trestaný, pričom šesť odsúdení má už zahladených (č.l. 587).

Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalované skutky sa stali, sú

trestnými činmi a spáchali ich obžalovaní, ktorí sú za ich spáchanie trestne zodpovední.

Existencia vyživovacej povinnosti obžalovaných voči deťom vyplýva priamo zo zákona (§ 62 ods.
1 zák. č. 36/2005 Z.z.). Ich rodičovstvo je preukázané podľa rodných listov detí. Obžalovaní síce zhodne
potvrdili, že mal. Diana nie je dcérou obžalovaného, avšak v danom prípade nebolo súdu predložené

žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by preukazovalo tvrdenie obžalovaných. O predmetnom trestnom
stíhaní, ktorého predmetom je aj neplatenie výživného voči mal. F., majú navyše obaja obžalovaní
vedomosť minimálne od mája 2019, kedy im bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia, odkedy
mali obaja dostatok času na podanie návrhu na súd ohľadom zapretia otcovstva, čo neučinili. Súd preto
aj v prípade mal.F. vychádzal z rodného listu tohto dieťaťa, z ktorého vyplýva, že jej otcom je obžalovaný.

Výška ich vyživovacej povinnosti bola v žalovanom období určená tzv. civilným rozhodnutím tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku. Hoci súd nebol viazaný výškou vyživovacej povinnosti určenej rozsudkom
v tzv. civilnej veci (§ 7 ods. 1 Tr. por.), vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní mal súd
spoľahlivo preukázané, že takto určená výška vyživovacej povinnosti v žalovanom období zodpovedala

schopnostiam a možnostiam obžalovaných. Obžalovaným bolo pritom určené výživné v minimálnej
výške, ktoré by mal byť schopný platiť každý rodič.

Dôvodom neplnenia vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného R. X. je podľa neho skutočnosť, že
nemá dostatok finančných prostriedkov, pričom v súčasnosti sa stará o ďalšie svoje deti, ktoré má s P. A..

Takáto argumentácia obžalovaného však neobstojí. Obžalovaný dlhodobo preukázateľne nikde riadne
nepracuje, odhliadnuc od krátkodobého zamestnania v roku 2013. Dôvod pritom nie je súdu známy,
keďže v priebehu konania neboli zistené žiadne objektívne príčiny, ktoré by mu bránili zamestnať sa a
zabezpečiť si stabilný príjem (napr. nepriaznivý zdravotný stav a i.). V tejto súvislosti súd uvádza, že
obžalovaný je schopný nájsť si zamestnanie, keďže v roku 2013 v krátkom časovom intervale pracoval,

z čoho mal príjem. Súd preto konštatuje, že vyjadrenia obžalovaného o jeho vôli plniť si riadne svoju
vyživovaciu povinnosť sú len čisto formálne, bez akéhokoľvek náznaku ich naplnenia. Obžalovaný
navyše počas doby páchania skutku (od februára 2011) nebol vo viacerých dlhších časových obdobiachevidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Ďalej súd uvádza, že obžalovaný nie je osobou
v hmotnej núdzi.

Dôvodom neplnenia vyživovacej povinnosti zo strany obžalovanej T. X. je podľa nej skutočnosť, že nemá
dostatok finančných prostriedkov, pričom v súčasnosti sa stará o ďalšie svoje deti, ktoré má s M. T..
Obžalovaná doteraz nikde nepracovala, bola a je poberateľkou rodičovského príspevku. Obžalovaná
počas doby páchania skutku (od apríla 2009) nebola evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o
zamestnanie. Ďalej súd uvádza, že obžalovaná nie je osobou v hmotnej núdzi.

Súd osobitne poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný R. X. si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil
dlhodobo, t.j. bol v tomto smere nečinný aj v období tzv. hospodárskeho rastu, kedy bol dostatok
pracovných príležitostí pre každého človeka, ktorý môže a chce pracovať. Obžalovaný však už ani v
tomto období neplatil výživné, pričom starostlivosť o svojich päť detí v celom rozsahu prenechal na štát.
Rovnako obžalovaná T. X. si svoju vyživovaciu povinnosť neplní dlhodobo, a to aj napriek tomu, že mala

príjem vo forme rodičovského príspevku. Obžalovaná taktiež starostlivosť o svojich päť detí prenechala
na štát.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že každý rodič splodením dieťaťa preberá na seba povinnosti
a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý život. Je preto nevyhnutné, aby sa správal tak, aby

dokázal vždy a za každých okolností učiniť týmto svojim záväzkom a povinnostiam zadosť (rozh. NS ČR
sp.zn. 4Tdo 250/2012). Len všeobecné poukazovanie na nepriaznivú finančnú situáciu bez existencie
skutočností, ktoré by preukázateľne a objektívne bránili v zabezpečení dostatku finančných prostriedkov,
nezbavuje obžalovaného zákonnej povinnosti platiť výživné. V prípade zmeny svojej finančnej situácie je
každý obžalovaný povinný prispôsobiť svoj životný štandard novovzniknutým okolnostiam, resp. zvýšiť

svoju aktivitu smerom k získaniu príjmu na úhradu vyživovacej povinnosti voči svojim deťom.

Ohľadom rozsahu konania obžalovaného R. X., t.j. výšky dlhovaného výživného, súd vychádzal z
vyjadrení obžalovaného, ako aj svedkyne A.. Ľ. S., ktorí zhodne potvrdili, že obžalovaný v žalovanom
období zaplatil len časť výživného, a to v roku 2019 sumu 170,- € pre všetky deti, v roku 2020 sumu 15,-

€ pre všetky deti a v roku 2021 sumu 63,79 € pre všetky deti.

Obžalovaný R. X. mal za žalované obdobie od 01.06.2011 do 30.07.2020 (ukončenia ústavnej
starostlivosti) zaplatiť svojej dcére F. výživné vo výške 2.999,12 €, za žalované obdobie od 01.06.2011
do vyhlásenia rozsudku (11.11.2021) voči dcére N. vo výške 3.472,09 €, voči synovi R. vo výške 3.472,09

€ a voči synovi Z. vo výške 3.472,09 € a za žalované obdobie od 05.05.2018 do vyhlásenia rozsudku
(11.11.2021) voči dcére F. vo výške 1.239,50 €. Obžalovaný R. X. za rozhodné obdobie zaplatil výživné
v celkovej výške 248,79 € voči všetkým deťom.

Súd preto upravil celkovú výšku dlhu obžalovaného R. X. tak, aby táto zodpovedala aktuálnemu stavu,

keďže v podanej obžalobe prokurátor vychádzal z údajov platných ku dňu podania obžaloby, zatiaľ
čo pre súd bol rozhodujúci stav ku dňu vyhlásenia rozsudku. V tejto súvislosti súd zároveň uvádza,
že obžalovaný je povinný platiť určené výživné aj počas tohto obdobia (t.j. od podania obžaloby do
vyhlásenia rozsudku). V prípade dcéry F. súd upravil dĺžku platenia výživného do 30.07.2020, kedy táto
ako plnoletá ukončila ústavnú starostlivosť.

Z objektívneho hľadiska je nepochybné, že obžalovaný R. X. si bol vedomý svojej zákonnej povinnosti (§
62 ods. 1 Zákona o rodine). Napriek tomu výživné riadne a včas neplatí. Obžalovaný nikde nepracoval,
vo viacerých časových intervaloch sa nezaevidoval ani na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, v
dôsledku čoho možno skonštatovať, že sa sám dostal do stavu finančnej tiesne. Neboli pritom zistené

žiadneskutočnosti,ktorébybrániliobžalovanémunájsťsizamestnanieanásledneplatiťbežnémesačné
výživné. Takéto jeho konanie možno kvalifikovať minimálne ako nepriamy úmysel v zmysle § 15 písm.
b) Tr. zák. Obžalovaný svojim konaním skutočne naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu „Zanedbanie
povinnejvýživy“podľa§207ods.1,ods.3písm.b),c)Tr.zák.,keďžeobžalovanýtaktokonalpodlhšíčas
a na viacerých osobách, ako aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota

sp.zn.3T/32/2019zodňa31.05.2019,ktorýsastalprávoplatnýmdňa01.07.2019bolodsúdenýzaprečin
„Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. a rozsudkom Okresného
súdu Rimavská Sobota sp.zn. 2T/10/2020 zo dňa 14.10.2020, v spojení s uznesením Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn. 4To/113/2020 zo dňa 15.04.2021 bol odsúdený za prečin „Zanedbanie povinnejvýživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Tr. zák. Súd teda akceptoval prokurátorom navrhovanú
právnu kvalifikáciu žalovaného skutku. Súd však oproti podanej obžalobe zmenil rozhodnutie, ktoré
má vplyv na právnu kvalifikáciu podľa § 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák., keďže rozhodnutie uvedené v

podanej obžalobe (vo veci Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 4T/46/2017 zo dňa 27.06.2018) je
už zahladené. Medzitým však obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania prečinu podľa § 207 Tr. zák.
v iných trestných veciach, pričom obžalovaný pokračoval v páchaní trestnej činnosti aj po nadobudnutí
právoplatnosti odsudzujúcich rozhodností vo vyššie uvedených trestných veciach.

Ohľadom rozsahu konania obžalovanej T. X., t.j. výšky dlhovaného výživného, súd vychádzal z vyjadrení
obžalovanej, ako aj svedkyne A.. Ľ. S., ktorí zhodne potvrdili, že obžalovaná v žalovanom období
zaplatila len časť výživného, a to v roku 2009 sumu 20,- € pre všetky deti, v roku 2018 sumu 20,- € pre
všetky deti, v roku 2019 sumu 25,- € pre všetky deti a v roku 2020 sumu 30,- € pre všetky deti.

Obžalovaná T. X. mala za žalované obdobie od 01.04.2009 do 30.07.2020 (ukončenia ústavnej

starostlivosti) zaplatiť svojej dcére F. výživné vo výške 3.386,12 €, za žalované obdobie od 01.04.2009
do vyhlásenia rozsudku (11.11.2021) voči dcére N. vo výške 3.744,38 €, voči synovi R. vo výške 3.744,38
€ a voči synovi Z. vo výške 3.744,38 € a za žalované obdobie od 05.05.2018 do vyhlásenia rozsudku
(11.11.2021) voči dcére F. vo výške 1.239,50 €. Obžalovaná T. X. za rozhodné obdobie zaplatila výživné
v celkovej výške 95,- € voči všetkým deťom.

Súd preto upravil celkovú výšku dlhu obžalovanej T. X. tak, aby táto zodpovedala aktuálnemu stavu,
keďže v podanej obžalobe prokurátor vychádzal z údajov platných ku dňu podania obžaloby, zatiaľ
čo pre súd bol rozhodujúci stav ku dňu vyhlásenia rozsudku. V tejto súvislosti súd zároveň uvádza,
že obžalovaná je povinná platiť určené výživné aj počas tohto obdobia (t.j. od podania obžaloby do

vyhlásenia rozsudku). V prípade dcéry F. súd upravil dĺžku platenia výživného do 30.07.2020, kedy táto
ako plnoletá ukončila ústavnú starostlivosť.

Z objektívneho hľadiska je nepochybné, že obžalovaná T. X. si bola vedomá svojej zákonnej povinnosti
(§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Napriek tomu výživné riadne a včas neplatí. Obžalovaná nikde doteraz

nepracovala, ani nebola zaevidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Obžalovaná
pritom bola dlhodobo poberateľkou rodičovského príspevku, mala teda pravidelný príjem, napriek čomu
výživné neplatila. Takéto jej konanie možno kvalifikovať minimálne ako nepriamy úmysel v zmysle §
15 písm. b) Tr. zák. Obžalovaná svojim konaním skutočne naplnila znaky skutkovej podstaty prečinu
„Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Tr. zák., keďže obžalovaná takto

konala po dlhší čas a na viacerých osobách, ako aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu
Rimavská Sobota sp.zn. 4T/66/2018 zo dňa 24.08.2018, ktorý sa stal právoplatným dňa 24.08.2018
bola odsúdená aj za prečin „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.
a trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 11T/24/2019 zo dňa 30.04.2019, ktorý
sa stal právoplatným dňa 18.06.2019 bola odsúdená za prečin „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa §

207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. Súd teda akceptoval prokurátorom navrhovanú právnu kvalifikáciu
žalovaného skutku.

Suma minimálneho výživného, z ktorých súd vychádzal pri určení zameškaného výživného vo vzťahu
k obom obžalovaných, bola v období od 01.01.2009 do 30.06.2009 vo výške 24,50 € mesačne, od

01.07.2009 do 30.06.2010 vo výške 25,36 € mesačne, od 01.07.2010 do 30.06.2011 vo výške 25,38
€ mesačne, od 01.07.2011 do 30.06.2012 vo výške 26,- € mesačne, od 01.07.2012 do 30.06.2013 vo
výške 26,65 € mesačne, od 01.07.2013 do 30.06.2017 vo výške 27,13 € mesačne, od 01.07.2017 do
30.06.2018 vo výške 27,32 € mesačne, od 01.07.2018 do 30.06.2019 vo výške 28,08 € mesačne, od
01.07.2019 do 30.06.2020 vo výške 28,79 € mesačne, od 01.07.2020 do 30.06.2021 vo výške 29,42 €

mesačne a od 01.07.2021 do 11.11.2021 vo výške 29,87 € mesačne.

Súd obhajobu obžalovaného R. X., ktorý poukázal na ustanovenia Zákona o rodine, v zmysle ktorých
sa jednotlivé opakujúce dávky výživného premlčujú po uplynutí troch rokov, a teda trestné stíhanie
obžalovaného je sčasti neprípustné, neakceptuje. Na premlčanie trestného stíhania totiž nemožno

uplatňovať ustanovenia Zákona o rodine, resp. iných noriem civilného práva. Inštitút premlčania
trestného stíhania upravuje § 87 Tr. zák. Trestný zákon síce neurčuje začiatok plynutia premlčacej
doby, avšak trestnoprávna teória i súdna prax vychádzajú z názoru, že začiatok premlčacej doby je
potrebné počítať od času, kedy bol trestný čin dokonaný, resp. dokončený. Prečin „Zanedbanie povinnejvýživy“ podľa § 207 Tr. zák. je pokračovacím trvácim trestným činom s prvkami hromadného trestného
činu, pričom pri pokračovacom a hromadnom trestnom čine je trestný čin dokončený v okamihu, keď
je uskutočnený posledný čiastkový útok. Podľa názoru súdu teda nie je trestné stíhanie obidvoch

obžalovaných premlčané, a to ani za čas neplatenia výživného spred troch rokov, keďže trestný čin bol
v danom prípade dokončený dňa 11.11.2021, kedy súd vyhlásil odsudzujúci rozsudok.

Rovnako súd neakceptuje obhajobu obžalovanej T. X., podľa ktorej obžalovaná trpí psychickou
chorobou, v dôsledku čoho nie je trestne zodpovedná za spáchaný trestný čin. V tejto súvislosti súd

poukazuje na vyjadrenie obhajkyne, ktorá na tieto skutočnosti poukazovala hneď v úvode hlavného
pojednávania (č.l. 460), keď sa obžalovaná ešte ani k ničomu nevyjadrovala. Po vypočutí obžalovanej
súd nemal pochybnosti o tom, že obžalovaná chápe zmysel trestného konania. Obžalovaná vypovedala
súvisle, na otázky odpovedala riadne, úplne rozumela položeným otázkam, ktoré boli pretlmočené
do maďarského jazyka. Vyjadrovala sa k veci a teda z jej celkového postoja a prejavu na hlavnom
pojednávaní nevyplynulo, že by obžalovaná trpela takou duševnou poruchou, ktorá by mala vplyv

na trestnoprávnu zodpovednosť. Obžalovaná síce tvrdila, že sa v súčasnosti lieči v psychiatrickej
ambulancii a navštevuje aj psychológa, avšak z lekárskej správy (č.l. 515), mal súd preukázané, že
obžalovaná bola naposledy vyšetrená psychiatrom dňa 20.11.2008, t.j. pred trinástimi rokmi. Odvtedy
psychiatrickú ambulanciu nenavštívila. Tvrdenia, že obžalovaná je psychiatrickou pacientkou, teda
neboli súdu hodnoverne preukázané. Navyše obžalovaná bola v minulosti trestné stíhaná aj pre iné

trestné činy, pričom ani jedno z týchto trestných stíhaní nebolo zastavené z dôvodov podľa § 215 ods.
1 písm. e) Tr. por. (č.l. 570). Na základe týchto skutočností súd konštatuje, že nemal pochybnosti o
trestnej zodpovednosti obžalovanej za spáchaný trestný čin. Z tohto dôvodu súd odmietol vykonať dôkaz
navrhnutý obžalovanou, aby bol vyšetrený jej duševný stav.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34
Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností.

Na strane obžalovaných R. X. a T. X. možno konštatovať, že neexistuje žiadna poľahčujúca ani

priťažujúca okolnosť. Súd neprihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., pretože táto
je zohľadnená osobitným kvalifikačným znakom (§ 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák.).

Súd uložil obom obžalovaným najprísnejší z trestov (trest odňatia slobody), aby tak bol riadne naplnený
účel trestu.

Vzhľadom na neexistenciu žiadnych poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ukladal obžalovaným
trest odňatia slobody v zmysle trestnej sadzby určenej v osobitnej časti Trestného zákona za spáchaný
trestný čin (1 - 5 rokov). Súd uložil každému obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici do
úvahy pripadajúcej trestnej sadzby (18 mesiacov), a to aj napriek tomu, že obidvaja obžalovaní spáchali

trestný čin počas plynutia skúšobnej doby uloženej im v inej trestnej veci. Súd považuje takýto trest na
nápravu obžalovaných za dostatočný.

Okrem vyššie uvedených úvah súd uvádza, že výkon uloženého trestu ani nemohol podmienečne
odložiť, pretože tomu bráni ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. Obžalovaní totiž tento úmyselný trestný čin

spáchali počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, ktorá plynula obžalovanému R. X.
vo veci Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 3T/32/2019 a obžalovanej T. X. vo veci Okresného
súdu Rimavská Sobota sp.zn. 4T/66/2018. Ak teda obžalovaní pokračovali v páchaní tej istej trestnej
činnosti aj počas skúšobnej doby bez toho, aby došlo čo i len k náznaku zmeny ich správania sa v tomto
smere, je zrejmé, že doterajšie uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, nesplnilo sledovaný

účel trestu.

Súd zaradil obžalovaných do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaní
neboli pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody.

Súd uložil obidvom obžalovaným nepodmienečný trest odňatia slobody, a to aj napriek tomu, že
obžalovaní sa starajú o svoje ďalšie deti. Súd v tejto súvislosti uvádza, že obžalovaní si dlhodobo
neplnia svoju vyživovaciu povinnosť, obaja boli viackrát odsúdení, starostlivosť o viaceré svoje deti
prenechali na štát. Obžalovaní sa nijakým spôsobom nepoučili, o deti, ktoré sú v ústavnej, resp.náhradnej starostlivosti neprejavujú v podsade žiadny záujem. Súd nevzhliadol žiadne výnimočné
okolnosti v prípade týchto obžalovaných, na základe ktorých by ich súd mohol posudzovať inak ako iných
páchateľovpáchajúcichrovnakútrestnúčinnosť.Niejetotižničvýnimočné,žepáchateľovi,odsúdenému

za neplnenie vyživovacej povinnosti, je uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, a to aj napriek
tomu, že má ďalšie vyživovacie povinnosti a iné záväzky. Navyše obaja obžalovaní sa o svoje deti, ktoré
nie sú v náhradnej osobnej starostlivosti, starajú so svojimi partnermi, a teda v prípade výkonu trestu
odňatia slobody starostlivosť o tieto deti môže zabezpečiť druhý rodič.

Napokon súd uvádza, že v danom prípade neprichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu s inými
odsúdeniami obžalovaných, v ktorých boli rozsudky vyhlásené ešte pred vyhlásením predmetného
rozsudku. Obžalovaní dokončili páchanie trestného činu dňa 11.11.2021, pričom práve tento dátum je
určujúci vo vzťahu k ukladaniu trestu. Rozhodnutia v iných trestných veciach boli vyhlásené ešte pred
týmto dátumom, t.j. pred 11.11.2021. Z tohto dôvodu skutky, ktoré obžalovaní spáchali v tejto veci nie
sú vo viacčinnom súbehu so skutkami, za ktoré boli predtým odsúdení v iných trestných veciach. Z tohto

dôvodu súd ukladal obžalovaným samostatný trest.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote
15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.