Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 47Ek/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121202163
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Martina Rusnáková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6121202163.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951 proti povinnému: Y. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R.
ul. XXX/XA, XXX XX X., X. adresa: F. X/XX, XXX XX X., o vymoženie XXX,XX Eur s príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Erik Tóth so sídlom exekútorského úradu Piaristická 2, 949 01 Nitra,
ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 213 EX44/21, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/20/2021 zo dňa 09. 12. 2021, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/20/2021 zo dňa
09. 12. 2021 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.
12. 2020 domáhal od povinného vymoženia 257,13 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu -

rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 14Csp/210/2017 zo dňa 17. 02. 2020 ( ďalej ako „ Exekučný
titul“). Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 19. 01. 2021 poverenie na vykonanie exekúcie pod
spisovou značkou 47Ek/20/2021, ktorým bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Erik
Tóth so sídlom exekútorského úradu Piaristická 2, 949 01 Nitra, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 213
EX44/21.
2. Uznesením sp. zn. 47Ek/20/2021 zo dňa 09. 12. 2021 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie

podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“) zamietol. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že v exekučnom
konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný
súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie, teda či po vzniku exekučného titulu
nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo

iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Skutočnosť, že povinný plnil na úverový účet,
ktorého vznik sa viaže na inú zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným, nespôsobuje zánik
vymáhaného nároku priznaného exekučným titulom na podklade ktorého sa vedie toto exekučné
konanie, keďže súd má za preukázané, že v čase úhrady mal povinný dlh aj na predmetnom úverovom
účte. Oprávnený tak v zmysle predloženého prehľadu pohybov na úverovom účte č. 3831958002/5600
pokladaldlhzúverovéhoúčtuprevedenímnatentoúčetzačiastočnesplnený. Súdmázato,žeplatením

na úverový účet viažuci sa k inému zmluvnému vzťahu povinný prejavil vôľu platiť práve daný dlh a nie
dlh vymáhaný v tomto konaní. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd
právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté. Exekučnému súdu v
exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať
ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené. Súd skúmal návrh na vykonanie

exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si
povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúciaa aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie
nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení
exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje

ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie
považoval za nedôvodný a preto ho zamietol.
3. Proti uzneseniu sp. zn. 47Ek/20/2021 zo dňa 09. 12. 2021 podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť.
V sťažnosti povinný okrem iného uviedol, že horeuvedená suma bola uhradená ešte v roku 2020,
súdu poskytol všetky potvrdenia, vrátane poznámkového bloku, kde mu pracovníčka banky uviedla

údaj, na ktorý účet má predmetnú sumu uhradiť. Pri úhrade použil správny variabilný symbol, ktorý
identifikuje platbu, v tomto prípade teda číslo úverovej zmluvy. To, že ho pracovníčka banky uviedla do
omylu, nie je jeho chyba. Suma aj variabilný symbol sedeli presne, preto nevidí dôvod, prečo oprávnený
neuznal jeho žiadosť o zastavenie exekúcie. Variabilný symbol je relevantný údaj pri identifikácii platieb.
Povinný zároveň uviedol, že platí obrovskú sumu (700 Eur) mesačne za exekúciu bytu a to z dôvodu,
že bol dlhé roky chorý a na PN. Považuje za nespravodlivé ako silnejšia strana (oprávnený) využíva

svoje postavenie a nárokuje sumu, ktorá bola uhradená. Predmetná pohľadávka je navyše navýšená
o trovy exekútora, čo predstavuje takmer dvojnásobok pôvodnej (zaplatenej) sumy. Konanie súdu
(odmietnutie návrhu na zastavenie exekúcie) považuje za nesprávny procesný postup a taktiež neboli
zohľadnené rozhodujúce skutočnosti ani právo na spravodlivý proces. Žiada o zohľadnenie a overenie
horeuvedených skutočností a účasť vedľajšieho účastníka v konaní.

4. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s
napadnutým uznesením, považuje ho za vecne a právne správne a v dôvodoch naň odkazuje.
Oprávnený sa pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 09. 03. 2021, v ktorom sa dostatočne vysporiadal
so všetkými námietkami povinného a sťažnosť povinného považuje za nedôvodnú v celom rozsahu.

Povinný nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o
zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom
neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak

ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca

stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté rozhodnutie a po
preskúmaní veci sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. Súd
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo stranypovinnéhouvedenévsťažnostitaklogickyzanedôvodné.Súdmázato,ževyššísúdnyúradníkrozhodol
správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V danom prípade vyšší súdny úradník
v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver,

ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych
predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého
uznesenia. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v
podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia
tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentovaný v sťažnosti a k

zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného
poriadku) dodáva:
14. Povinný v podanej sťažnosti argumentoval tým, že horeuvedená suma bola uhradená ešte v roku
2020 a súdu poskytol všetky potvrdenia, vrátane poznámkového bloku, kde mu pracovníčka banky
uviedla údaj, na ktorý účet má predmetnú sumu uhradiť. Súd konajúci sudcom však uvádza, že v tomto
bode sa stotožnil s názorom vyššieho súdneho úradníka uvedenom v napadnutom uznesení, že keďže

mal povinný s oprávneným uzavretých viac zmluvných vzťahov, tak platením na úverový účet viažuci
sa k inému zmluvnému vzťahu povinný prejavil vôľu platiť práve daný dlh a nie dlh vymáhaný v tomto
konaní. Súd zároveň z „poznámkového bloku“ (povinný pravdepodobne myslel 1. stranu priloženého
exekučného titulu len s rukou uvedenými číslami účtov bez ďalšieho) nemal za preukázané tvrdenie
povinného o tom, že ho uviedla pracovníčka banky do omylu. Súd pritom pripomína povinnému, že v

prípade ak má povinný viac dlhov voči oprávnenému, je v prvom rade v záujme povinného, aby si za
danej situácie preveril, či vykonal správne úhradu tej ktorej platby a tým splnil svoj dlh voči oprávnenému.

15. Súd zároveň k námietke povinného o účasti vedľajšieho účastníka konania aj napriek uplatneniu
koncentračnej zásady uvádza, že v tomto štádiu konania už vstup vedľajšieho účastníka do konania nie

je možný (Exekučný poriadok takúto možnosť nepripúšťa).

16. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na
to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie
nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Rovnako

súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom
sťažovateľa, resp. právo na úspech v konaní. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS
4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však

povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom
reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu,
v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia
civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu
podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

17. Záverom súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a
Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom
konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na

doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné
a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. 03. 2005).

18. Vychádzajúc teda zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na
zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku,
právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu, súd podanú sťažnosť povinného proti uzneseniu sp. zn. 47Ek/20/2021 zo dňa 09. 12. 2021

považoval za nedôvodnú a podľa § 250 ods. 1 CSP ju zamietol, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod
na zastavenie exekúcie.

19. Keďže si účastníci neuplatnili trovy sťažnostného konania, súd o nich nerozhodoval.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).