Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, March 6, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/51/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118289535
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:6118289535.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobcu : 1.)

D. P., M.. XX.XX.XXXX, B. XX, Q., 2.) T. P., M.. XX.XX.XXXX, A. XX, Q., obaja zastúpení DOBIAŠOVÁ
law firm, s.r.o., Šoltésovej 18 proti žalovanému: 1.) S. Š., M.. XX.XX.XXXX, I. XX, Q., 2.) F. Š., M..
XX.XX.XXXX A. Q. U. F. XX/B, Q. o zaplatenie 3.000 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu voči žalovanej v 1. rade z a m i e t a .

II. Žalovaný 2.rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom sumu 3.000 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 3000 € od 22.11.2019 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

IV. Súd žalovanej v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

V. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania vo výške 100%

s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím, po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Tunajšiemu súdu bola dňa 27.08.2018 postúpená žaloba z Okresného súdu Banská Bystrica, ktorou
sa žalobcovia v 1. a 2. rade pôvodne domáhali len od žalovanej v 1. rade zaplatenia istiny vo výške
3.000 € titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že dňa 05.12.2017 poukázal žalobca v 1. rade na účet žalovanej v
1. rade na č.ú. P., vedeného v Prima banka Slovensko a.s.) sumu vo výške 3.000 €. Žalobcovia vyzvali

žalovanú v 1. rade, telefonicky ako aj listom, na vrátenie sumy 3000 € poukázanej na predmetný bankový
účet. Poslednú výzvu na zaplatenie zo dňa 27.04.2018 zaslal žalobca žalovanej doporučene, avšak táto
zásielka sa vrátila späť dňa 30.05.2018 ako neprevzatá v odbernej lehote. Po právnej stránke žalobca
poukázal na ust. § 451 Obč. zákonníka, keď žalobcovia majú za to, že u žalovanej v 1. rade neexistuje
právny dôvod na ponechanie si zaslanej sumy vo výške 3.000 €.

3. Žalovaná v 1. rade so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť voči nej ako bezdôvodnú. Vo svojom

odpore v upomínacom konaní na Okresnom súde v Banskej Bystrici uviedla, že podľa jej vedomostí v
presne neznámom mesiaci žalobca uzatvoril s jej manželom Vladimírom Šatrom, nar. 23 . 03 . 1978
ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, výsledkom ktorej malo byt' vyhotovenie kuchyne na mieru. Zmluva
o dielo bola uzatvorená medzi žalobcom a jej manželom - zhotoviteľom, pričom ona nebola zmluvnoustranou tejto zmluvy. Je pravdou, že žalobca poukázal peniaze vo výške 3000 € na jej účet vedený
v Prima banka, a. s., avšak tento účet bol len platobným miestom, nakoľko jej manžel t.j. zhotoviteľ
bankovým účtom nedisponoval. Suma vo výške 3000 € nebola zaslaná na jej účet náhodou, ale bola

zaslaná ako záloha za zhotovenie kuchyne. Poukázala na dôkaz predložený žalobcom a síce doklad o
prevode prostriedkov, kde v kolonke "doplňujúce údaje" sa uvádza "kuchyňa". Žalovaná namieta preto
svoju pasívnu vecnú legitimáciu a je toho názoru, že žalovaným mal byť jej manžel t.j. zhotoviteľ. Okrem
toho poukázala aj na ust. § 78 C.s.p., podľa ktorého sa jedná v danom prípade o nútené spoločenstvo,
v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

Žiadala žalobu zamietnuť v zmysle ust. § 78 ods. 2 C.s.p., pretože nie je splnená podmienka účasti
všetkých subjektov podľa odseku 1. V podaní ďalej uviedla, že v súčasnosti je s Vladimírom Šatrom v
rozvodom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 28P/60/2018, ktoré nie je právoplatne
ukončené a stále majú s manželom majetok v BSM. Žalovaná ďalej uviedla, že manžela t. j. v danom
prípade zhotoviteľa výslovne prosila a upozorňovala, aby ich rodinu a jej priateľov nijakým spôsobom
nekontaktoval za tým účelom, že im niečo postaví, zhotoví, opraví alebo čokoľvek urobí za odplatu. V

čase, keď prišla vyššie uvedená suma na jej účet, žalovaná sa manžela niekoľkokrát dôrazne spýtala,
či môže byť táto suma spotrebovaná na platenie účtov, resp. na bežný chod domácnosti a teda či môže
byť spotrebovaná v rámci BSM. Manžel ju vždy ubezpečil, že tieto prostriedky môže používať, pričom on
sám si prostredníctvom bankomatovej karty vyberal peniaze, údajne za účelom nákupu materiálu. Bolo
pre ňu obrovským šokom a sklamaním, keď ju žalobca kontaktoval, že žiadna práca nebola vykonaná

a požaduje naspäť peniaze. Žalovaná má taktiež za to, že ju úkony manžela t.j. zhotoviteľa nijakým
spôsobom nezaväzujú, pričom poukázala na ust. § 145 ods . 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je
potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Žalovaná zhotoviteľovi nedala žiadny
súhlas na to, aby takto "podnikal" a navyše má za to, že rozhodne nešlo o bežnú vec. Žalovanú tento

právny úkon vykonaný manželom ako zhotoviteľom nijakým spôsobom nezaväzuje. Z tohto dôvodu
je kľúčové a podstatné, aby žalobca žaloval zhotoviteľa s ktorým uzatvoril zmluvu o dielo. Ona ako
žalovaná nedisponuje žiadnymi informáciami, či dielo bolo vykonané alebo či vykonané nebolo, resp.
či bolo vykonané len čiastočne. Zároveň uviedla, že nevie ani to, v akom stave sa nachádza samotná
zmluva o dielo, či ju vôbec žalobca vypovedal, resp. aké sú ustanovenia tejto zmluvy o dielo. Zároveň

žiadala konajúci súd, aby žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku procesnej podmienky (nútené
spoločenstvo), alternatívne, aby žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú a neopodstatnenú.

4. Žalobcovia v 1. a 2. rade k podanému vyjadreniu žalovanej uviedli, že finančné prostriedky vo výške
3.000 € mali byť použité na zhotovenie kuchyne, ktorú im mal zhotoviť manžel žalovanej v 1. rade

a ktorý uviedol ako svoje číslo účtu, číslo účtu žalovanej, pričom túto skutočnosť zistil žalobca až po
určitom čase. Žalobca má za to, že správne žaluje žalovanú v 1. rade, nakoľko finančné prostriedky boli
zaslané na jej osobný účet, to znamená, že nebolo plnené p. Šatrovi a preto nevznikla na strane p. Šatru
peniaze žalobcovi vrátiť. Bankový účet, na ktorý boli finančné prostriedky v sume 3000 € poukázané
žalobcom vlastní žalovaná v 1. rade, ktorá má dispozičné právo k tomuto účtu. Vo vzťahu k zmluve o

dielo žalobca uviedol, že nie je možné žiadať vrátiť plnenie od osoby, ktorá reálne ani neprijala a nemohla
prijať tieto prostriedky. Žalobca neuzavrel so žalovanou v 1. rade žiadnu zmluvu ani iný záväzok, preto
na strane žalovanej v 1. rade neexistuje dôvod, aby si finančné prostriedky ponechala. Žalobca má
za to, že žalovaná v 1. rade má v konaní pasívnu vecnú legitimáciu s poukazom na § 451 ods. 1
Obč. zák., ako aj na judikatúru (NS SR sp. zn. Cpj/37/78) keď plnením bez právneho dôvodu sú aj

"....všetky plnenia prijaté osobou, ktorá nebola oprávnená ich prijať...".Pokiaľ žalovaná poukázala na
zmluvu o dielo uzavretú medzi žalobcom a p. Šatrom, táto zmluva bola dohodnutá ústne, avšak k jej
vzájomnému plneniu nedošlo, pretože finančné prostriedky boli poukázané a pripísané inej osobe a to
žalovanej v 1. rade na účet a tá ich aj spotrebovala. K tvrdeniu žalovanej, že ju právne úkony jej manžel
p. Vladimára Šatru žiadnym spôsobom nezaväzujú, opätovne žalobca poukázal na to, že ak by aj právny

úkon(zmluvaodielo)bolneplatnýmprávnymúkonom,poskytnutéplneniebybolarovnakopovinnávrátiť
žalovaná, nakoľko na jej účet bolo poukázané finančné plnenie. Podľa názoru žalobcu v danom prípade
sa nedomáha plnenia na základe zmluvy o dielo, ale na základe preukázanej skutočnosti, že finančná
suma 3.000 € bola poukázaná na osobný účet žalovanej, ktorá s ňou nakladala v plnom rozsahu.

5. Žalovaná v 1. rade súdu pred prvým pojednávaním predložila "Čestné vyhlásenie" manžela Vladimíra
Šatru, podľa ktorého ten uznal prevzatie zálohy vo výške 3000, €, pričom uznal aj dlžnú sumu vo
výške 1500 €, avšak dodal, že žalobcom dodal časť materiálu a aj vykonal určitú prácu. Poukázala
na výpisy z banky, z ktorých preukazovala, že z jej účtu na ktorý bola pripísaná žalovaná suma 3.000€ jej manžel prostredníctvom platobnej karty vyberal peňažné prostriedky. Prvý výber uskutočnil dňa
12.12.2017 vo výške 100 €. Ďalší výber dňa 20.12.2017 vo výške 700 €. Ďalší výber dňa 27.12.2017
vo výške 100, €. Ďalší výber dňa 27.12.2017 vo výške 140 €. Ďalší výber dňa 11.01.2018 vo výške

100 €. Ďalší výber dňa 15.01.2018 vo výške 50 €. Ďalší výber dňa 16.01.2018 vo výške 500 €. Ďalší
výber dňa 26.01.2018 vo výške 50, €. Ďalší výber dňa 15.02.2018 vo výške 100 €. A posledný výber
dňa 28.02.2018 vo výške 100 €. Celkovo ide o sumu vo výške 1940 €. Ide o prostriedky, ktoré jej
bývalý manžel minul výlučne na svoju osobnú potrebu. V konaní navrhla ako dôkaz vypočuť jej manžela
Vladimíra Šatru. Keďže jej manžel dodal materiál a vykonal prácu v celkovej hodnote vo výške 1500, €

a zároveň po uhradení sumy 3000 € vybral z jej účtu sumu vo výške 1940 €, celkovo po odpočítaní 1500
€ za vykonanú prácu a dodaný materiál, minul ďalších 1940 €. Je teda evidentné, že celú túto sumu
spotreboval výlučne jej bývalý manžel. Obraty vykonané platobnou kartou s koncovým číslom 7115, boli
vykonané výlučne exmanželom Vladimírom Šatrom, čo potvrdzuje aj fakt, že karta sa prestala používať
keď sa od seba odlúčili a prestali bývať v spoločnej domácnosti. A teda je to práve on, kto by mal byť
aktívne legitimovaný v tomto konaní, mal by niesť zodpovednosť či už za nedokončené dielo, alebo za

spotrebované peňažné prostriedky. Nakoľko je výpismi dokázané, že na tento účet jej chodí pravidelne
mesačne výplata, príspevok na jasle a invalidný dôchodok, je jasne preukázané, že žalovaná nebola
odkázaná na to, aby používala finančné prostriedky zaslané žalobcom na jej účet. Ozajstný vinník a
spotrebiteľ peňazí poukázaných na jej účet je jej manžel, žalovaná bola len prostredníkom, cez ktorého
sa finančné prostriedky odovzdali.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcov v 1. a 2. rade, výsluchom
sporových strán, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, najmä písomnými stanoviskami sporových strán,
výpismi z účtu žalovanej, písomným vyjadrením Vladimíra Šatru a dospel k tomuto skutkovému a
právnemu stavu veci :

7. Podľa výpisu z účtu žalovanej v 1. rade vedeného v Prima banka, a.s. č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX bola dňa 06.12.2017 pripísaná suma 3.000 € s doplňujúcimi údajmi
"kuchyňa" od žalobcu v 1. rade z č.ú. P..

8. Podľa čestného prehlásenia Vladimíra Šatru, nar. 23.03.1978 ( č.l. 57) tento súdu písomne uviedol
a čestne prehlásil, že približne v mesiaci november/december 2017 uzatvorili manželia Snehotovci ,
teda žalobcovia v 1. a 2. rade a on zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie kuchyne na
mieru. Následne manželia Snehotovci odovzdali zálohu vo výške 3.000 €, ktorú poukázali na účet jeho
bývalej manželke Zuzane Šatrovej, ktorá v konaní vystupuje ako žalovaná. Vzhľadom k tomu, že sa im

v manželstve narodilo dieťa a súčasne bol povinný uhrádzať výživné aj z prvého manželstva, dostal sa
do nepriaznivej finančnej situácie, manželstvo sa skončilo rozvodom a následným opustením spoločnej
domácnosti. V čestnom prehlásení ďalej Vladimír Šatra uviedol, že chcel zálohu vrátiť, resp. sa s nimi
dohodnúť, ale až v rozvodovom konaní zistil, že na vrátenie sumy 3.000 € je žalovaná jeho bývalá
manželka, ktorá nemá so zmluvou o dielo nič spoločné. V čestnom prehlásení Vladimír Šatra uznáva

prevzatie zálohy vo výške 3.000 €, ale nakoľko bol žalobcom dodaný materiál s prácou, je ochotný
zaplatiť sumu 1.500 €, čo zodpovedá výške dodaného materiálu.

9. Z predložených výpisov z účtu žalovanej č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX boli vykonávané výbery
dvoma platobnými kartami s koncovým číslom XXXXXX a XXXXXX.

10. Listom zo dňa 27.04.2018 vyzvala právna zástupkyňa žalovanú v 1. rade o vrátenie sumy 3.000 €
v lehote do 7 dní od doručenia výzvy.

11. Žalobca v 1. rade súdu uviedol, že dostal odporúčanie na Vladimíra Šatru s tým, že začína podnikať

a že môže vyrobiť kuchynskú linku na mieru na ul. Bodíky 227 v Bratislave, čo bolo začiatkom decembra
2017. Následne sa aj k nim dostavil a prisľúbil, že kuchynskú linku vyrobí do konca marca 2018 s tým,
že mu poukážu sumu 2.500 € na účet, ktorý mu poslal v SMS. Neskôr túto sumu v SMS upravil na
sumu 3.000 €. Následne ho žalobcovia viackrát urgovali, aby sa dostavil, ale vždy sa vyhováral, potom
sa dostavil a znova linku premeral a dohodli sa, že do kuchynskej linky kúpy aj elektrospotrebiče ako

umývačku riadu, mikrovlnku, varnú dosku a chladničku, výber ponechali na ňom. Vladimír Šatra sa k
nim dostavil asi 3x a tretíkrát odchádzal s tým, že ide pre elektrospotrebiče. Následne sa z facebooku
vymazal a neodpovedal na SMS, nedvíhal telefóny.12. Žalobkyňa v 2. rade sa pridržiavala prednesu právnej zástupkyne, žiadala žalobe vyhovieť.

13. Žalovaná v 1. rade žiadala žalobu zamietnuť a trvala na výsluchu jej manžela Vladimíra Šatru. Súdu

uviedla,žesVladimíromŠatromsúužprávoplatnerozvedení,pričomrozsudoktunajšiehosúduvkonaní
vedenom pod sp. zn. 28P/60/2018 nadobudol právoplatnosť dňa 18.01.2019. Jej bývalý manžel nebol
podnikateľom, nemal živnosť, pracoval na čierno a je vyučený stolár. Žalovaná v 1. rade mala vedomosť
ale o tom, že jej manžel prijímal k rukám zálohy aj od iných ľudí. Konkrétne aj jej boli na účet zaslané
zálohy, ktoré dlhoval jej manžel iným ľuďom.

14. Na pojednávaní dňa 27.09.2019 žalobcovia v 1. a 2. rade navrhli, aby súd pripustil vstup do konania
na strane žalovanej Vladimíra Šatru, nar. 23. 03. 1978 (bývalého manžela žalovanej v 1. rade).

15. Tunajší súd uznesením č.k. 50C/51/2018-113 zo dňa 27.09.2019 pripustil aby do konania vstúpil na
strane žalovaného Vladimír Šatra, nar. 23.03.1978, trvale bytom Pri vinohradoch 19/B, Bratislava ako

žalovaný v 2. rade a súčasne pripustil zmenu žalobného návrhu v znení : "Žalovaní v 1. a 2.rade sú
povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu 3.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 3000 € od 06.12.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia s tým, že plnením jedného z nich zaniká záväzok oboch v rozsahu plnenia." Žalovaný v 2.
rade si predmetné uznesenie prevzal dňa 22.11.2019.

16. Súd vec prejednal dňa 06.03.2020 v neprítomnosti žalovaného v 2. rade podľa §137 C.s.p., nakoľko
sa pojednávania nezúčastnil, hoci predvolanie mu bolo riadne a včas doručené. Podľa § 111 ods. 3
C.s.p., pri písomnostiach doručovaných do vlastných rúk, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu
podľa § 106 (adresu evidovanú v registri obyvateľov) písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia

nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Súd doručoval
predvolanie na pojednávanie spolu so žalobou a vyjadreniami sporových strán žalovanému v 2. rade
cestou Slovenskej pošty, a.s., avšak uvedenú zásielku si žalovaný v 2. rade v úložnej lehote neprevzal.
Zásielka doručovaná žalovanému v 2. rade sa súdu vrátila nedoručená dňom 17.01.2020.

17. Podľa § 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

18. Podľa § 35 ods. 1 Obč. zák. prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať
výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

19. Podľa § 488 Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

20. Podľa § 489 Obč. zák. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej

škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

21. Podľa § 494 Obč. zák. z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať
alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

22. Podľa § 631 Obč. zák. zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané
(zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

23. Podľa § 633 ods. 1 Obč. zák. zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v
dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie

zodpovedať tejto norme.

24. Podľa § 40a Obč. zák. ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, §
145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju

sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.25. Podľa § 145 ods. 1 Obč. zák. bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z
manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

26. Podľa § 145 ods. 2 Obč. zák. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a
povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

27. Podľa § 20 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého

manžela v bežných veciach, najmä prijímať za neho bežné plnenia. Konanie jedného z manželov pri
obstarávaní bežných vecí rodiny zaväzuje obidvoch manželov spoločne a nerozdielne.

28. Podľa § 20 ods. 2 . č. 36/2005 Z.z. o rodine ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak druhý manžel
tieto účinky proti inej osobe výslovne vylúčil a ak to bolo tejto osobe známe.

29. Podľa § 544 Obč. zák. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

30. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom od 01.02.2013), ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žaloba bola
dôvodná čiastočne.

33. Súd mal v konaní preukázané, že koncom roka 2017 sa žalobcovia v 1. a v 2. rade ústne dohodli so

žalovaným v 2. rade, že im vyhotoví kuchynskú linku na mieru, vrátane elektrospotrebičov a za týmto
účelom sa ja 3x stretli, keď bol žalovaný v 2. rade opakovane kuchynskú linku premerať a keď žalobcom
v 1. a 2. rade oznámil, že ide zakúpiť elektrospotrebiče. Uvedenou ústnou dohodou tak bola uzatvorená
zmluva o dielo, keď žalovaný v 2. rade ako zhotoviteľ požadoval od žalobcov v 1. a 2. rade zálohu najskôr
v sume 2.500 € a neskôr v sume 3.000 € s tým, že SMS uviedol žalobcom v 1. a 2. rade číslo účtu v Prima

banke, a.s., ktorý účet však bol vedený na jeho v tom čase manželku t.j. žalovanú v 1. rade. Žalovaná v
1. rade pripísanie sumy 3.000 € na jej účet nepoprela. Súd mal preukázané aj to, že žalovaný v 2. rade
nebol živnostníkom a tieto služby poskytoval podľa vyjadrenia žalovanej v 1. rade ako fyzická osoba.
Všetky tieto uvedené skutočnosti neboli v konaní sporované a potvrdil ich písomne aj žalovaný v 2. rade.

34. Dokazovaním mal súd ďalej zistené, že žalovaná v 1. rade po obdržaní finančnej čiastky 3.000 €
túto čiastku ako manželka žalovaného v 2. rade spotrebovala spolu aj so žalovaným v 2. rade a to s jeho
výslovným súhlasom, keď súdu boli predložené výpisy z účtu žalovanej v 1. rade a keď z týchto výpisov
je zrejmé, že k účtu boli vydané 2 platobné karty.

35. Žalovaný v 2. rade záväzok - zálohu voči žalobcom v sume 3.000 € potvrdil, avšak uviedol, že nejaké
práce pre žalobcov v 1. a 2. rade vykonal, čo však bližšie nešpecifikoval. Písomne uznal len sumu
1.500 €, ktorú je ochotný po splátkach uhradiť. Spornou teda zostal zostatok úhrady sumy 1.500 €.

36. Žalovaná v 1. rade od samého počiatku žiadala žalobu zamietnuť voči nej pre nedostatok pasívnej

vecnej legitimácie, preto sa súd musel vysporiadať po vykonanom dokazovaní najskôr s otázkou
pasívnej vecnej legitimácie, keď dospel k záveru, že žalovaná v 1. rade nie je v tomto konaní pasívne
vecne legitimovaná.37. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v čase vzniku ústnej zmluvy o dielo ako aj v čase podania
žaloby bola žalovaná v 1. rade manželkou žalovaného v 2. rade. Ak teda žalovaný v 2. rade počas
manželstva uzatvoril zmluvu o dielo, vychádzajúc z ust. § 20 zákona o rodine a z § 145 Obč.zák. nejedná

sa o obstaranie bežnej záležitosti jedného z manželov, nakoľko žalovaný v 2. rade nepodnikal a na
uzatvorenie takejto zmluvy bol potrebný súhlas druhého manžela, t.j. žalovanej v 2. rade. V danom
prípade nebola splnená potom podmienka aplikácie ust. § 145 ods. 2 Obč. Zák., pretože sa nejednalo o
existenciu právneho úkonu, ktorý sa týkal spoločných vecí. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí
treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva,

pričom za predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa nepovažujú pohľadávky a záväzky
(dlhy), ktoré sa riadia režimom záväzkových vzťahov. V prípade, že ide o právny úkon presahujúci
obvyklú správu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, absencia súhlasu druhého z
manželov takémuto manželovi umožňuje dovolať sa relatívnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu. V
prípade, ak sa na daný úkon vyžadoval súhlas oboch manželov, pretože nešlo o bežné veci týkajúce sa
spoločných vecí, ktoré môže vybavovať každý z manželov sám, a súhlas druhého manžela nebol daný,

ide o právny úkon relatívne neplatný v zmysle § 40a Obč. zák., čo má ten dôsledok, že jeho neplatnosti
sa môže účinne dovolať ten manžel, ktorého súhlas sa na daný úkon vyžadoval, a to vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe.

38. Žalovaná v 2. rade poukázala na relatívnu neplatnosť zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcami v

1. a 2. rade a žalovaným v 2. rade po prvýkrát dňa 31.07.2018 v právnom úkone - podaní, ktoré doručila
Okresnému súdu Banská Bystrica ( ...mňa úkony zhotoviteľa nijakým spôsobom nezaväzujú, pričom
poukazujem na ust. §145 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bežné veci týkajúce sa spoločných
vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak
je právny úkon neplatný....č.l. 25) a ktorý smeroval voči žalobcom v 1. a 2 rade a relatívnej neplatnosti

sa následne dovolala aj voči žalovanému v 2. rade, ktorému táto skutočnosť bola oznámená písomne
súdom, ktorý mu toto dovolanie sa relatívnej neplatnosti doručoval a písomnosť mu bola doručená
dňom17.01.2020.Žalovanásarelatívnejneplatnostidovolalavtrojročnejpremlčacejlehote,ktorázačala
plynúť odo dňa 05.12.2017 - keď boli finančné prostriedky zasielané žalobcami v 1. a 2. rade na účet
žalovanej v 1. rade a skončila by 05.12.2020, preto sa relatívnej neplatnosti žalovaná dovolala v lehote

troch rokov.

39. K dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu súd dodáva, že dovolanie sa relatívnej
neplatnosti je právnym úkonom, ktorý musí vyjadrovať ako skutočnosť, že ide o uplatnenie relatívnej
neplatnosti, tak i vadu právneho úkonu, ktorá v danej veci jeho relatívnu neplatnosť spôsobila. Dovolať

sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno jednostranne alebo aj mimosúdnym dovolaním sa,
napr. námietkou a to ústne, adresovaným druhému účastníkovi zmluvy. Dôjdením dovolania sa tomuto
účastníkovi, končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva jeho neplatnosť. Túto relatívnu
neplatnosť však možno uplatniť aj priamo až v samotnom súdnom konaní v žalobnom návrhu alebo
formou obrany proti uplatnenému právu niektorým z účastníkov. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti

vyžaduje, aby dovolanie uplatnila oprávnená osoba, aby išlo o prejav dovolania sa neplatnosti, aby
prejav bol adresovaný a určený všetkým stranám úkonu a dovolanie sa musí uskutočniť v prekluzívnej
lehote. Oprávnenou osobou na uplatnenie práva vyplývajúceho z relatívnej neplatnosti právneho úkonu
je každý, kto bol daným úkonom dotknutý na jeho subjektívnych právach. Z vyššie uvedeného potom je
zrejmé, že uzatvorená zmluva o dielo v decembri 2017 dovolaním sa relatívnej neplatnosti žalovanou v

1. rade ako manželky žalovaného v 2. rade voči účastníkom tejto zmluvy je neplatným právnym úkonom
podľa § 40a Obč. zákonníka. Účinným dovolaním sa relatívnej neplatnosti zmluvy o dielo je táto zmluva
o dielo neplatná s účinkami ex tunc. Z neplatného právneho úkonu potom vzniká samostatný záväzkový
vzťah - bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniká v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu - plnenia z
neplatnej zmluvy o dielo.

40. Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov
skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné
obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto
sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným

obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z
nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž

zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu
dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.

41. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých
(zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby

(obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje
inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného
obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí
preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

42. V danom prípade sa žalobcovia domáhali vydania bezdôvodného obohatenia od žalovanej v 1. rade

z dôvodu, že u nej neexistoval právny dôvod na prijatie plnenia zo zmluvy o dielo z ktorej sa neplnilo,
nakoľkofinančnéprostriedkyurčenéakozálohanakuchyňubolipoukázanénajejosobnýúčet.V konaní
sa nedomáhajú plnenia na základe zmluvy o dielo, ale na základe preukázanej skutočnosti, že finančná
suma 3.000 € bola poukázaná na osobný účet žalovanej v 1. rade, ktorá s ňou nakladala v plnom
rozsahu.

43. Dokazovaním v konaní ale nebolo sporné, že žalobcovia v 1. a 2. rade so žalovaným v 2.
rade uzavreli ústnu zmluvu o dielo a že na základe tohto právneho záväzku žalobcovia poskytli
žalovanému v 2. rade zálohu vo výške 3.000 €. Uvedená záloha na "kuchyňu" bola zaslaná na účet
jeho manželky t.j. žalovanej v 1. rade, keď tento účet žalovanej v 1. rade bol druhým účastníkom

zmluvy o dielo - zhotoviteľom označený ako miesto plnenia zo zmluvy o dielo. Možno preto uzavrieť,
že dovolaním sa relatívnej neplatnosti zmluvy o dielo dochádza k situácii, keď je treba rozlišovať dôvod
a právnu skutočnosť na základe ktorej došlo k bezdôvodnému plneniu. Podľa ustanovenia § 451 ods.
2 Obč. zákonníka rozlišujeme medzi bezdôvodným obohatením získaným bez právneho dôvodu a
bezdôvodným obohatením získaným plnením z neplatného právneho úkonu. Na rozdiel od prípadu,

keď právny dôvod na plnenie vôbec neexistoval, o prípad plnenia z neplatného právneho úkonu, ide
vtedy, ak právny úkon zakladajúci právo na plnenie existoval, ale je neplatný.

44. Z takto posudzovaného dôvodu vzniku bezdôvodného obohatenia potom treba vykladať aj nárok
žalobcov v 1. a 2. rade v tomto konaní na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je samostatným

nárokom. V prejednávanej veci bolo plnenie zo strany žalobcov v 1. a 2. rade poskytnuté vo forme
zaplatenia zálohy na kuchyňu, nejedná sa teda o stav, že z neplatnej zmluvy o dielo k plneniu
nedošlo. Ak teda žalobcovia v 1. a 2. rade tvrdia, že majú nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia
vzniknutého plnením bez právneho dôvodu od žalovanej v 1. rade a domáhajú sa vrátenia preddavku
uhradeného na jej účet bez právneho dôvodu, nejedná sa o prípad, keď plnenie od začiatku nemalo

právny dôvod alebo že ide o prijatie preddavku na plnenie podľa zmluvy, ktorú účastníci zamýšľali a
k uzatvoreniu ktorej neprišlo. V nadväznosti na uvedené nie sú splnené ani zákonné podmienky na
vznik bezdôvodného obohatenia na starne žalovanej v 1. rade, nakoľko v tomto prípade absentujú
zákonné podmienky jeho vzniku, a to protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková
ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním

bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. V konaní bolo
preukázané, že finančné prostriedky prijal zo zmluvného vzťahu žalovaný v 2. rade, čo sám potvrdil a
že tieto finančné prostriedky aj užíval, minimálne v rozsahu 1.500 €. Súd k tomu dodáva, že žalovaný
v 2. rade uviedol miesto plnenia zo zmluvy o dielo (zaslanie preddavku) osobný účet žalovanej v 1.
rade, z ktorého účtu zrejme aj sám čerpal, súhlasil s tým, aby bolo z neho čerpané zo strany žalovanej

v 1. rade, preto súd plnenie zo zmluvy o úvere - označenie účtu žalovanej v 1. rade vyhodnotil ako
miesto plnenia, pričom bolo súdu preukázané, že zo zmluvy o dielo sa čiastočne aj plnilo napr. i tým, že
žalovaný v 2. rade opakovane navštívil žalobcov v 1. a 2. rade za účelom premerania kuchyne.

45. S poukazom na vyššie uvedené preto súd žalobu voči žalovanej v 1. rade zamietol, nakoľko nie je

vo veci pasívne legitimovaná.

46. Pokiaľ ide i uloženú povinnosť súdu žalovanému v 2. rade uhradiť žalobcom v 1. a 2. rade vyššie
žalovanú sumu, je nesporné, že žalovaný v 2. rade prijatie preddavku v sume 3.000 € potvrdil a uznalpísomne sumu 1.500 €. Keďže však žalovaný v 2. rade plnenie zo zmluvy o dielo t.j. vykonanú prácu a
zakúpený materiál v sume 1.500 € žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, hoci mal vedomosť o tom, že
je účastníkom sporu na strane žalovaných, súd ho na úhradu tejto sumy zaviazal v plnej výške.

47. K uplatnenej istine si žalobcovia v 1. a 2 . rade uplatnili aj úroky z omeškania, ktoré im súd
priznal až odo dňa 22.11.2019, t.j. odo dňa kedy bolo žalovanému v 2. rade doručené uznesenie súdu
č.k.50C/51/2018-113 zo dňa 27.09.2019 a ktorým bol žalovaný v 2. rade oboznámený so zmenou
žalobného návrhu a s tým, že je účastníkom tohto sporu. Výšku úrokov z omeškania súd posúdil podľa

§ 517 ods.1 a 2 Obč. zák. v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Uplatnené úroky z
omeškania odo dňa 06.12.2017 do 21.11.2019 súd žalobcom v 1. a 2. rade potom nepriznal z dôvodu,
že žalovaný v 2. rade mohol uhradiť žalovanú sumu až po tom, čo sa dozvedel o uplatnenom práve
voči nemu.

48. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

49. Žalovaná v 1. rade bola v spore úspešná, preto jej prislúcha náhrada trov konania podľa § 255 ods.
1 C.s.p. v plnej výške, avšak keďže si trovy konania v spore neuplatnila, súd jej túto náhradu nepriznal.

50. Žalobcovia v 1. a 2. rade mali vo veci plný úspech voči žalovanému v 2. rade, preto súd v zmysle §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. zaviazal žalovaného v 2. rade na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).