Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 9, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/111/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120010616
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3120010616.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 09. novembra 2020
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obžalovaného

P. P.,

nar. XX.XX.XXXX v D., I. republika, trvale bytom D. - P., M. XX/XX, I. republika, občana I. republiky,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/43/2020 zo dňa 13.08.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o uloženom
treste odňatia slobody.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Výrok o vine zostáva týmto zrušením nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný P. P. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189
ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože
dňa 02.02.2020 vo večerných hodinách v O. v bare M. prišiel pod zámienkou, že dostal pokutu za

maloletého L. M., narodeného XX.XX.XXXX pre nevhodné správanie v V. v novembri 2019 za L. M.,
ktorý je brat maloletého L. M. a tomuto povedal, že má odkázať svojmu bratovi, aby mu vrátil tých 30,-
Eur čo mal dostať za neho pokutu, inak budú dostávať bitku vždy, keď ich stretne, pričom uvedenú
hrozbu zdôraznil tým, že dal L. M. v uvedenom bare facku a na Facebook mu napísal správu: „Dokud
tvuj brat nevráti 30 Eur bude dostávať cez papulu pokaždé co ho potkám, aby vedel ako sa ma správať
ku starším“,

dňa 11.02.2020 v čase približne o 15.45 hodine v O. pred pohostinstvom X. na F. ulici stretol maloletého
L. M., narodeného XX.XX.XXXX, ktorému povedal: „Čo ty debilko, vráť mi tých 30,- Eur“, vzápätí k
maloletému L. M. pristúpil a udrel ho asi 5-krát päsťou do oblasti tváre a dal mu ešte 3 facky, pričom
počas útoku sa ho pýtal, kde býva a pri odchode sa mu vyhrozil slovami: „Zabijem ťa aj tvojho brata a
nakoniec celú tvoju rodinu“ a „máš si platiť dlhy debilko“.

Bol za to odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l) Tr. zák. a za použitia §
39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam k trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky.Podľa §§ 49 ods. 1 písm. a) a 51 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. bola obžalovanému určená skúšobná doba v trvaní 3 roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. bola obžalovanému uložená aj povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému

výchovnému programu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor čo do výroku o treste v neprospech
obžalovaného.Vpísomnýchdôvodochodvolaniauviedol,žetrestuloženýobžalovanémuniejezákonný,
pretože prejednávanej úmyselnej trestnej činnosti sa dopustil v priebehu plynutia skúšobnej doby
podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu v Českej republike Okresným

súdom Nový Jičín v jeho trestnej veci vedenej pod sp. zn. 20T 200/16. Súd prvého stupňa však
túto skutočnosť nezohľadnil s tým odôvodnením, že obstaranie príslušného cudzozemského súdneho
rozhodnutia bolo už úlohou orgánov prípravného konania. Podľa názoru prokurátora sa ale na rozdiel
od dokazovania vzťahujúceho k výroku o vine, kedy sa uplatňuje zásada kontradiktórnosti, sa táto
neaplikuje v prípade dokazovania ohľadne výroku o treste, ku ktorému súd pristupuje už z úradnej

povinnosti. Preto je úlohou súdu dokazovať všetky skutočnosti nevyhnutné na správne uloženie
zákonného trestu aj v prípade, ak procesné strany v uvedenom smere nie sú aktívne. Súd prvého stupňa
si tak príslušné cudzozemské súdne rozhodnutie mohol obstarať aj sám po podaní obžaloby. Navrhol
preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil vo výroku o treste
a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací pre súd prvého stupňa, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa
§ 316 Tr. por., na podklade podaného odvolania preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania,

ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por. Na základe tohto svojho postupu v uvedených zákonných medziach dospel k záveru, že odvolanie
prokurátora je dôvodné.

Podrobným preskúmaním veci odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa trpí
vadami v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. a tie nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí
odvolacieho súdu. Z tohto dôvodu odvolací súd rozhodol o odvolaní prokurátora na neverejnom
zasadnutí - § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, odvolací súd nezistil chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom prokurátor procesný postup ani odvolaním
nenapadol.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie

obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania obidvoch skutkov uvedených v obžalobe, tvoriacich jeden
pokračovací trestný čin. Preto výrok o vine v rozsudku súdu prvého stupňa nadobudol tzv. čiastkovú
právoplatnosť.

Podstata „sporu“ medzi súdom prvého stupňa a prokurátorom (vrátane odvolacích námietok) spočívala

v tom, či môže súd po podaní obžaloby a po tom, čo boli orgány činné v trestnom konaní v tomto
smere pasívne, z vlastnej iniciatívy zadovažovať dôkaz v podobe cudzozemského súdneho rozhodnutia
v trestnej veci obžalovaného aj v prípade, ak by takýto „dôkaz“ bol v neprospech obžalovaného v otázke
ukladania trestu.

Z vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa, konkrétne z lustrácie Európskeho informačného
systému registrov trestov (ECRIS) vyplýva, že obžalovaný sa obidvoch skutkov dopustil v predĺženej
skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody Okresným súdom Ostrava sp.
zn. 71T/95/2016 (prokurátor v odvolaní nesprávne poukázal na inú trestnú vec obžalovaného), avšakpredmetné súdne rozhodnutie a ani rozhodnutie o predĺžení skúšobnej doby neboli do trestného spisu
zabezpečené v prípravnom konaní a tieto nezabezpečil ani súd prvého stupňa po podaní obžaloby.

Jeho zabezpečenie a oboznámenie ako dôkazu na hlavnom pojednávaní je pritom potrebné pre
posúdenie možnej aplikácie ustanovenia § 7b ods. 2 Tr. zák., v zmysle ktorého právoplatné odsúdenie
súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní
rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa
právneho poriadku Slovenskej republiky. „Zohľadnenie“ tohto odsúdenia má totiž podstatný vplyv

na použitie ustanovení §§ 49 ods. 1, 2 a 51 ods. 1 Tr. zák., v zmysle ktorých (parafrázujúc na
tento prejednávaný prípad) nemožno podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody s probačným
dohľadom páchateľovi, ktorý spáchal úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe iného podmienečného
odsúdenia.

Postup (právny názor) súdu prvého stupňa by bol akceptovateľný len za situácie, že by po podaní

obžaloby a jej preskúmaní odmietol obžalobu v zmysle § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. a vec vrátil
prokurátorovi. Ak ale súd prvého stupňa týmto spôsobom nepostupoval, mal si predmetné súdne
rozhodnutia zabezpečiť sám s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 11 Tr. por., ktoré upravuje právo súdu
vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Toto zákonné ustanovenie pritom nadväzuje na ustanovenie
§ 2 ods. 10 Tr. por., ktoré upravuje povinnosť orgánov činných v trestnom konaní obstarávať dôkazy

z úradnej povinnosti a tiež právo obstarávať dôkazy aj pre strany. Je potrebné dodať, že obžalovaný
má právo vyjadriť sa aj k dôkazu v jeho neprospech, ktorý z vlastnej iniciatívy zabezpečí súd (§ 271
ods. 1 Tr. por.).

Podľa § 1 Tr. por. (v aktuálne účinnom znení) Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v

trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona
spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických
osôb.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia sú orgány činné v trestnom konaní a súdy v každom
jednotlivom štádiu povinné postupovať tak, aby bol naplnený predmet zákona, teda na jednej strane

náležite zistiť trestné činy a ich páchateľov spravodlivo potrestať, na druhej strane v celom priebehu
trestného konania rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb, ktoré
vyplývajú jednak z Ústavy SR a Listiny základných práv a slobôd, ako aj z Trestného poriadku a
z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a teda zabezpečiť uskutočnenie
spravodlivého procesu.

Z požiadavky spravodlivého potrestania páchateľov trestných činov vyplýva aj pre súd povinnosť pôsobiť
na upevňovanie zákonnosti, t.j. na dôsledné zachovávanie zákona.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu potom z pohľadu povinnosti súdu uložiť obžalovanému

zákonný trest mal súd prvého stupňa doplniť dokazovanie v danom smere sám, pretože inak by mohol
uložiť obžalovanému aj nezákonný trest, ako sa to tak javí v predmetnej trestnej veci s poukazom na
už vyššie uvedené skutočnosti.

Na druhej strane však odvolací súd dodáva, že opačným prípadom by bolo prípadné dokazovanie o

primeranosti trestu, jeho druhu a výmery, kedy je takéto dôkazné bremeno a povinnosť zabezpečiť
dôkazy už na prokurátorovi, nie na súde v štádiu trestného konania po podaní obžaloby.

Nesprávnosť napadnutého rozsudku napokon spočíva aj v tom, že súd prvého stupňa uložil
obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným

odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu podľa § 51 ods. 4 písm.
h) Tr. zák., avšak bez splnenia podmienky uvedenej v ustanovení § 51 ods. 9 Tr. zák. V zmysle tohto
ustanovenia totiž túto povinnosť možno uložiť po predchádzajúcom vyžiadaní správy od probačného
a mediačného úradníka o vhodnosti jej uloženia, ak vhodnosť uloženia tejto povinnosti nevyplýva z
odbornéhovyjadreniaalebozoznaleckéhoposudku,aletakýto„dôkaz“savtrestnomspisenenachádza.

Odvolací súd tak uzatvára, že uvedeným postupom súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu
obžalovanému došlo k porušeniam Trestného zákona.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil v napadnutom rozsudku celý výrok o uloženom
treste odňatia slobody podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por.
mu vec vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, s tým, že výrok o vine

zostal týmto zrušením nedotknutý. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vec znovu
prejednať so zameraním na odstránenie uvedených pochybení, t.j. vyžiadať si cudzozemské súdne
rozhodnutie Okresného súdu Ostrava sp. zn. 71T/95/2016, vrátane príslušného rozhodnutia o predĺžení
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a správy o tom, či už nebolo rozhodnuté o osvedčení
sa obžalovaného v tento skúšobnej dobe, ktorá mala uplynúť dňa 19.08.2020, aktualizovať správy o

povesti obžalovaného, prípadne vykonať aj iné dôkazy, ak vyvstane takáto potreba. Následne bude
potrebné tieto dôkazy aj oboznámiť na hlavnom pojednávaní, vyhodnotiť splnenie zákonných podmienok
uvedených v ustanovení § 7b ods. 2 Tr. zák. a rozhodnúť opätovne o výroku o treste aj s prihliadnutím na
ustanovenie § 51 ods. 9 Tr. zák. Súd prvého stupňa bude pritom viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 327 ods. 1 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.