Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 13, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010119
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8318010119.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Daňa a prísediacich Q.. P.

S. P. F. H. v trestnej veci obžalovaných ml. P. F. a ml. Q. B. pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a iné,
o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 349/17/7702 zo dňa 16.02.2018
podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. decembra 2019 v
Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný ml. P. F. Z. V. Z. C. Z. T. , nar. XX. XX. XXXX M. S., trvale bytom S., C. Č. A. C. XXX, Y. V.,

j e v i n n ý , ž e

1. dňa 04.05.2017 krátko pred 13.57 hod. spolu s ďalšou doposiaľ presne nestotožnenou osobou v obci
B., Y. B., prišli na most tvoriaci štátnu cestu v smere na obec L., Y. B., vedúci cez koryto rieky E., na
ktorom v tom čase vo vzdialenosti približne 10 m od okraja mosta stál Q. K., opretý o modré zábradlie

mosta vysoké 96 cm, ktorého predtým po vzájomnej dohode a s úmyslom od neho pýtať peniaze a
cigarety sledovali celou cestou od pohostinstva zv. „. E.'' M. B., kde na moste k nemu pristúpili a
pod hrozbou bezprostredného násilia, konkrétne pod hrozbou zhodenia z mosta a vulgárnych nadávok
od neho pýtali peniaze, ktoré im Q. K. odmietol dať, následne do neho doposiaľ nestotožnená osoba
najmenej trikrát kopla, a to do oblasti nôh a následne oboma rukami do neho strčil a taktiež obdobným
spôsobom do neho strčil aj P. F. a to do oblasti pŕs a ramena, následkom čoho Q. K. prepadol cez
zábradlie mosta a dopadol z výšky 5,20 metra do trávnatého porastu na zem v blízkosti koryta rieky,
kde za ním zišla doposiaľ presne nestotožnená osoba, ktorá tam do neho najmenej trikrát kopla, čím mu

takýmto konaním spôsobili podľa znaleckého posudku z odvetvia chirurgia - traumatológia č. 20/2017
ťažký úraz a to pomliaždenie mozgu, krvácanie do mozgu a pomliaždenie vlasatej časti hlavy s
dobou liečenia, ktorá naďalej pokračuje a obmedzeniami v obvyklom spôsobe života najmenej 189 dní
s vytvorením podmienok pre vznik trvalých následkov a finančným ohodnotením bolestného 9.095.-
eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. takýmto konaním spôsobili škodu za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť vo výške najmenej 12.216,34 eur a J. K. D. V. takýmto konaním spôsobili škodu vo forme
poplatkov za zdravotnú starostlivosť o Q. K. vo výške najmenej 711,49 eur,

2. dňa 01.07.2017 v presne nezistenom čase od 18.00 hod. do 19.00 hod. na ulici V., v blízkosti mosta
vedúceho cez rieku E. M. Y. B., Y. B. spoločne s ďalšou doposiaľ presne nestotožnenou osobou po tom,
ako uvideli V. E. D. B. v podnapitom stave vychádzať z pohostinstva zv. „. E. M. B., Y. B., pristúpili k
nemu, kde ml. P. F. od neho najprv pýtal peniaze a cigaretu s tým, že ak mu nedá, tak dostane bitku a
keď im V. E. odmietol vydať peniaze, tak ho fyzicky napadli tak, že do neho ml. P. F. strčil a to do oblasti
ramena, pričom V. E. spadol čelom k zemi, kde zozadu ďalšia doposiaľ presne nestotožnená osoba do

neho najmenej trikrát kopla, a to do oblasti nôh, následne mu prehľadávali vrecká nohavíc a bundy, z
ktorých mu odcudzili finančnú hotovosť najmenej 2,- eur, čím takýmto konaním spôsobili poškodenémuV. E. škodu vo výške najmenej 2,- eur, pričom k jeho zraneniu, ktoré by si vyžadovalo lekárske ošetrenie
nedošlo,

t e d a

v skutku 1 rozsudku
proti inému použili násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spôsobili
ním ťažkú ujmu na zdraví,

v skutku 2 rozsudku
proti inému použili násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

č í m s p á c h a l

v skutku 1 rozsudku
obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,

v skutku 2 rozsudku

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 188 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 1, § 36 písm. j/, l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, 3, § 117
ods. 1, 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. súd ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd u k l a d á obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenému Q. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B., V. XXX/XX, škodu vo výške 9.095,- eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni,
a.s.,pobočkaPrešov,Kúpeľná5,08015Prešov,škoduvovýške12.216,34euraJ.K.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom V., M. XXX/X, škodu vo výške 711,49 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú J. K. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na
civilný proces.

Podľa § 285 písm. c/ Tr. por. súd obžalovaného Q. B. L. T. J. N. Č. Á. K. P., nar. XX.XX.XXXX M. B.,
trvale bytom W. XX, Y. B., spod obžaloby Okresného prokurátora v Humennom pre skutok kvalifikovaný
v skutku 1 ako obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. spáchaný
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, v skutku 2 ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.
zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom

základe, že

1. dňa 04.05.2017 krátko pred 13.57 hod. v obci B., Y. B. prišli na most tvoriaci štátnu cestu v smere
na obec L., Y. B., vedúci cez koryto rieky E., na ktorom v tom čase vo vzdialenosti približne 10 m od
okraja mosta stál Q. K., opretý o modré zábradlie mosta vysoké 96 cm, ktorého predtým po vzájomnej

dohode a s úmyslom od neho pýtať peniaze a cigarety sledovali celou cestou od pohostinstva zv. „. E.''
M. B., kde na moste k nemu pristúpili a pod hrozbou bezprostredného násilia, konkrétne pod hrozbou
zhodenia z mosta a vulgárnych nadávok od neho pýtali peniaze, ktoré im Q. K. odmietol dať, následne
do neho Q. B. najmenej trikrát kopol a to do oblasti nôh a následne oboma rukami do neho strčil a
taktiež obdobným spôsobom do neho strčil aj P. F. a to do oblasti pŕs a ramena, následkom čoho Q. K.

prepadol cez zábradlie mosta a dopadol z výšky 5,20 metra do trávnatého porastu na zem v blízkosti
koryta rieky, kde za ním zišiel Q. B., ktorý tam do neho najmenej trikrát kopol, čím mu takýmto konaním
spôsobili podľa znaleckého posudku z odvetvia chirurgia - traumatológia č. 20/2017 ťažký úraz a to
pomliaždenie mozgu, krvácanie do mozgu a pomliaždenie vlasatej časti hlavy s dobou liečenia,ktorá naďalej pokračuje a obmedzeniami v obvyklom spôsobe života najmenej 189 dní s vytvorením
podmienok pre vznik trvalých následkov a finančným ohodnotením bolestného 9.095.- eur, Všeobecnej
zdravotnej poisťovni a.s. takýmto konaním spôsobili škodu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo

výške najmenej 12.216,34 eur a J. K. D. V. takýmto konaním spôsobili škodu vo forme poplatkov za
zdravotnú starostlivosť o Q. K. vo výške najmenej 711,49 eur,

2. dňa 01.07.2017 v presne nezistenom čase od 18.00 hod. do 19.00 hod. na ulici V., v blízkosti mosta
vedúceho cez rieku E. M. Y. B.N., Y. B., potom ako uvideli V. E. D. B. v podnapitom stave vychádzať z

pohostinstva zv. „. E. M. B., Y. B., pristúpili k nemu, kde ml. P. F. od neho najprv pýtal peniaze a cigaretu
s tým, že ak mu nedá, tak dostane bitku a keď im V. E. odmietol vydať peniaze, tak ho fyzicky napadli
tak, že do neho ml. P. F. strčil a to do oblasti ramena, pričom V. E. spadol čelom k zemi, kde zozadu ml.
Q. B.Č. do neho najmenej trikrát kopol a to do oblasti nôh, následne mu prehľadávali vrecká nohavíc
a bundy, z ktorých mu odcudzili finančnú hotovosť najmenej 2,- eur, čím takýmto konaním spôsobili
poškodenému V. E. škodu vo výške najmenej 2,- eur, pričom k jeho zraneniu, ktoré by si vyžadovalo

lekárske ošetrenie nedošlo,

o s l o b o d z u j e, lebo nebolo dokázané, že skutky spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal pod sp. zn. 2Pv 349/17/7702 zo dňa 16.02.2018

obžalobu na obžalovaných ml. P. F. a ml. Q. B. pre skutky kvalifikované v bode 1 obžaloby ako obzvlášť
závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák. a v bode 2 obžaloby ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorých sa mali dopustiť na tom skutkovom základe ako to je
uvedené aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu i preskúmaní obžaloby súd vo veci nariadil hlavné
pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaných F. P. B., poškodených V. E.K., J. K., svedkov M. X., K.
H., B. B., V. Y., M.T. V., V.. V. R., B. X., V. K., Q. N., M. H., W. X., C. W., Q. B., T. P., V.. W.. A.C. A., B.
Č., Q. H., W. X., M. K., V. F., J.. P. H., M. X., V.. V. S., W. F. oboznámil a prečítal aj ďalší obsah trestného

spisu a v ňom zadovážené dôkazy a na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil
skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Po prednesení obžaloby predseda senátu poučil oboch obžalovaných o možnosti urobiť niektoré
vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por..

Obžalovaný ml. P. F. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný zo
skutkov, ktoré sa mu v obžalobe kladú za vinu a obžalovaný ml. Q. Ś. vyhlásil, že je nevinný. Pretože
vyhlásenie obž. ml. P. F. bolo /v tom čase/ v súlade aj s ďalšími v prípravnom konaní zadováženými
dôkazmi, a boli splnené aj formálne podmienky, vzhľadom na kladné odpovede na otázky uvedené v §

333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. nebolo prekážok na prijatie vyhlásenia obžalovaného, čo súd aj
urobil, s tým, že dokazovanie ohľadom jeho viny nebude vykonané a u neho vykoná iba dôkazy ohľadom
určenia druhu a výmery trestu, náhrady škody a následne bude vypočutý k otázke účasti obžalovaného
ml. Q. B. na žalovanej trestne činnosti, u ktorého bude vykonané celé dokazovanie, teda aj ohľadom
jeho viny, trestu a náhrady škody.

V tejto súvislosti súd uvádza, že v čase, keď obžalovaný ml. P. F. po prednesení obžaloby a poučení o
možnosti urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por., teda o. i.
aj že je vinný, ktoré aj urobil a súd ho následne po splnení aj ďalších podmienok a vyjadrení strán prijal,
súd nevedel a ani nemohol vedieť ako tento obžalovaný bude vypovedať, vyjadrovať sa k jednotlivým

výpovediam ďalších svedkov, k dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní a ako bude meniť resp.
prispôsobovať svoje prvotné výpovede.

Už na základe urobeného a prijatého vyhlásenia obž. ml. F. súd u neho mohol ustáliť a nakoniec aj ustálil
vinu tak, že v bode 1 obžaloby aj rozsudku spáchal obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods.

1, 3 písm. a/ Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a v bode 2 obžaloby ajrozsudku zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zák., lebo jeho uznanie viny bolo urobené dobrovoľne po porade a za prítomnosti jeho obhajcu, ktorý sa
zúčastňoval v podstate všetkých úkonov, ktoré s ním boli vykonávané v prípravnom konaní. Z výpovedi

obž. ml. P. F., ktoré urobil v prípravnom konaní je pritom zrejmé, že jeho priznanie bolo slobodné , vážne,
nikto ho k priznaniu nenútil a toto svoje konanie oľutoval.

Následne súd pokračoval v dokazovaní výsluchom obž. ml. Q. B., ktorý uviedol, že sa cíti byť nevinný
a skutky, ktoré sa mu kladú za vinu zo 04.05.2017 a z 01.07.2017 nespáchal. Obžalovaný následne

prečítal svoje vyjadrenie, ktoré mal pripravené v papierovej podobe a ktoré sa ako jeho výpoveď založilo
do súdneho spisu. V tomto vyjadrení uviedol, že skutky nespáchal a popieral to, z čoho ho krivými a
nepravdivými výpoveďami usvedčovali svedkovia K. H. a obž. ml. P. F.. Ich tvrdenia sa nezakladajú na
pravde, nemajú žiadne dôkazy, aby ho stotožnili s miestom činu, nakoľko majú len ústne tvrdenia voči
nemu. Poškodený utrpel veľké zranenia, pre ktoré nemôže vypovedať a ani si nepamätá kto ho napadol.
K. H. P. P. F. uvádzali vo svojej výpovedi aj nepravdivú skutočnosť, že on mal kopať poškodeného do

oblasti nôh, pričom poškodenému bolo urobené vyšetrenie a nebolo mu zistené žiadne zranenie v oblasti
nôh. Svedkovia tvoria veľkú kamarátsku partiu, ktorej on nie je súčasťou, nemá s nimi dobré vzťahy,
preto sú dohodnutí ako majú vypovedať, aby zamlčali toho, kto skutok vykonal. V inkriminovaný deň
04.05.2017 po ukončení poslednej vyučovacej hodiny o 13.05 hod. šiel na obed a zdržal sa na ňom
minimálne do 13.30 hod. Potom sa flákal v meste a smeroval na školu prvého mája, v ktorej mu začal

tréning taekwondo o 15.00 hod. Bol na ňom minimálne jednu hodinu a vypýtal sa od trénera na autobus.
Zo B. odišiel o 17.25 hod. do B.. Vzhľadom na čas príchodu do B. pred 18.00 hod. je vylúčené, aby skutok
spáchal tak, ako to svedkovia opisujú. Obdobným spôsobom argumentoval aj vo vzťahu ku skutku 2,
ktorý nespáchal a popieral to, z čoho ho krivými a nepravdivými výpoveďami usvedčujú svedok H. a obž.
ml. F.. Navyše poškodený neuviedol a neobjasnil presné detaily, lebo bol dosť pod vplyvom alkoholu a

nepamätá si, kto ho napadol. Ďalej doplnil, že v ranných hodinách bol na páskovaní v taekwondo A.
C. K. M. B.. Po skončení páskovania v popoludňajších hodinách odišiel z telocvične s W. X., s ktorým
smeroval na vlakovú stanicu v B., odtiaľ odišli do B., kde ich vzal do auta bratranec W. X., V. Y., ktorý
ho ešte zaviezol aj do obce W..

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného P. F., ale aj obranu prednesenú obž. ml. B., súd následne na
hlavnom pojednávaní vypočul obž. ml. P. F. vo vzťahu ku skutkom, ktoré sa kládli za vinu obžalovanému
Q. B..

Z prvotnej výpovede obžalovaného ml. P. F. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že trvá na svojej

výpovedi a to, čo spáchal, je mu ľúto. Ku skutku uvedenému v bode 1 obžaloby uviedol, že boli v škole,
stretol sa s K. H. P. B. na zastávke v B., vystúpili v B.. Potom B. povedal, že poďme za tým pánom
poškodeným,ktorýstálopretýozábradlieaB.sahospýtal,činemánejaképeniaze.Poškodenýpovedal,
že nemá, B. chytil nervy, začal ho kopať. Začali do neho strkať, ako prvý B., potom aj on. B.K. doňho
trikrát kopol a potom do neho raz drgol, v dôsledku čoho poškodený spadol cez zábradlie dole pod

most, kde za nim B. išiel a začal ho kopať do ľavej nohy. Ku skutku uvedenému v bode 2 obžaloby
uviedol, že bol na tom istom mieste v parku s K. H. P. Q. B.. Išli za poškodeným V. E.. Ako prvý sa ho
on spýtal, či nemá peniaze a cigarety, načo poškodený povedal, že nemá. On preto doňho strčil a po
strate rovnováhy a páde na zem začal B. doňho kopať, následne B. poškodeného prehľadal a odcudzil
mu minimálne dve eurá.

Aj napriek tomu, že obv. ml. P. F. sa spočiatku sám ku skutkom kladeným mu za vinu priznal, urobil na
hlavnom pojednávaní aj vyhlásenie, že je vinný z oboch skutkov a usvedčoval z nich aj spoluobvineného
Q. B., tak svoje ďalšie výpovede a vyjadrenia k následne vykonávaným dôkazom v priebehu konania
pred súdom často menil a to v podstatných okolnostiach, ktoré v konečnom dôsledku viedli súd k tomu,

že ich vyhodnotil ako nedôveryhodné, no nie vo vzťahu ku konaniu, ktoré sa kládlo za vinu jemu, ale
hlavne vo vzťahu k osobe, prítomnosti a účasti obvineného Q. B.Á. a to pri oboch predmetných skutkoch.
Na tieto rozpory a zmeny vo výpovediach obž. ml. P. F. súd poukáže v ďalšej časti rozsudku v súvislosti
s výpoveďami ďalších svedkov, ku ktorým sa vyjadroval, alebo odpovedal na otázky položené niektorou
zo strán konania.

Na hlavnom pojednávaní súd vo vzťahu k obidvom skutkom vypočul jednak poškodeného E., ale aj
ďalšíchsvedkov,zktorýchviacerísícenevideliakodošlokuskutkom,leboneboliichpriamymisvedkami,
no vypovedali to, čo im bolo známe a čo sa mali dozvedieť od obvinených resp. iných osôb. V tejtosúvislosti však súd uvádza, že niektorí svedkovia možno aj napriek tomu, že neboli priamymi svedkami
ako došlo k spáchaniu skutkov, vo veci vypovedali, no ich výpovede neboli jednoznačné a presvedčivé,
v mnohých otázkach sa rozchádzali s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi a to v podstatných

okolnostiach, ktoré mohli mať a aj mali vplyv na konečné rozhodnutie o vine a treste pre obidvoch
spoluobžalovaných.

Z výpovedi svedka - poškodeného V. E., ktoré uviedol v prípravnom konaní a spočiatku aj na hlavnom
pojednávaní, vyplýva, že aj jeho výpovede neboli jednoznačné, presvedčivé ale rozporuplné. Spočiatku

tento svedok - poškodený vypovedal, že bol napadnutý odzadu a že skutku sa dopustili obidvaja
obžalovaní, čo sa mal dozvedieť od svedka B. X. a mal to potvrdiť aj svedok K. H., no na konkrétne
položenú otázku, či si je istý, že ho napadol obžalovaný ml. Q. B. už uviedol, že si nie je istý na 100%, že
to bol on. Vzhľadom k tomu, že pri tomto výsluchu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.04.2018
prišlo svedkovi - poškodenému V.. E. nevoľno, bola mu privolaná RZP, ktorá ho zobrala na pozorovanie
do nemocnice, v jeho výsluchu sa mohlo pokračovať až neskôr. Pri pokračovaní vo výsluchu na hlavnom

pojednávaní dňa 06.11.2018 svedok - poškodený V.. E. znova nevypovedal presvedčivo, lebo uviedol,
že keď išiel z pohostinstva napadli ho a žiadali cigarety a peniaze. Pamätal si, že keď povedal, že im nič
nedá, napadol ho F., ale B. si pamätá len matne, no bol tam na 100 %, a niekto tretí bol vzadu. V ďalšej
časti výpovede uviedol, že tam boli viacerí, zvalili ho na zem, bol na kolenách no potom, čo dostál pár
rán sa postavil a oni zmizli. Znova uviedol, že ho napadli F. P. B., no neskôr na viaceré otázky obhajkyne

obž. ml. B. už uviedol, že prepadnutý bol, ale už nie je si istý na 100%, či to boli obžalovaní alebo nie a
radšej to čo povedal predtým berie späť, aby niekomu neurobil zle, no dodal, že to boli chlapci z detského
domova. V závere výpovede na otázku obhajkyne obž. ml. B. uviedol, že si je istý jednou osobou a to
obž. ml. F., ale druhou osobou nie.

Aj vyššie uvedené konštatovanie svedčí o tom, že ani samotný svedok -poškodený E. nevypovedal
jednoznačne a presvedčivo, sám svojimi výpoveďami spochybňoval ich hodnovernosť, až nakoniec
povedal, že si je istý iba osobou obž. ml. F., ale nie aj osobou obž. ml. B., čim len potvrdil jeho obranu,
ktorý od samého začiatku tvrdil, že on sa žalovaných skutkov nedopustil.

Z výpovedí svedka K. H., ktoré učinil v prípravnom konaní vyplynulo, že nimi usvedčoval tak obž. ml. P.
F. ako aj Q. B. zo spáchania obidvoch skutkov. V podstate aj pri výsluchu na hlavnom pojednávaní tento
svedok spočiatku vypovedal, že dňa 04.05.2017 sa stretol s P. F. a prišiel k nim aj Q. B.. Keď videli ako
jeden pán /poškodený/ išiel od „., išli za ním. Šli cez most, poškodený tam zastal. On od obžalovaných
stál možno 5 metrov, tak videl, že prvý išiel k poškodenému P. a pýtal sa či pán nemá peniaze - dve eurá.

Potom P. začal naňho kričať, hoci tento pán mu nič nehovoril, bol celý čas ticho. Potom za nim išiel aj
B., tiež naňho kričal, aby mu dal peniaze, lebo ho zbije a zhodí z mosta. Potom obidvaja obžalovaní išli
za ním, strčili ho rukami do oblasti hrude a ten pán spadol cez most na trávu tak, že hlavu mal otočenú
k mostu a nohy k tráve. Kto strčil do tohto pána ako prvý, to nevedel, ale videl, že doňho strčili obaja
naraz. Q. B. potom išiel za tým pánom dole a začal ho kopať do oblasti nôh a hľadal vo vrecku, či nemá

dve eurá. Dole k tomuto pánovi išiel iba obž. B. a F. čakal hore. Potom išli preč.

Vo vzťahu k skutku uvedenému v bode 2 obžaloby svedok K. H. uviedol, že sa vtedy stretol s obidvoma
obžalovanými v parku. Keď videli, že od „. vyšiel opitý muž a smeroval k modrému mostu išli za ním.
Uvedený muž sa asi v strede mosta zastavil, vtedy nemu prišli obidvaja obžalovaní, on ostal niekoľko

metrov a videl, ako od neho pýtali peniaze. Nevedel povedať, ktorý pýtal peniaze ako prvý, no potom
videl, ako do neho obž. ml. B. kopol, uvedený muž spadol na zem a potom mu asi P. prezeral vrecká.
Keďže si na viac spomenúť nevedel tak mu boli kladené otázky smerujúce k odstraňovaniu rozporov
s výpoveďami z prípravného konania, ktoré muboli prečítané a na ktoré odpovedal. Vyjadroval sa aj k
tomu, že s obž. ml. B. sa toho dňa skutočne stretol a tento nemohol isť do B. s nejakým V., ktorý ho

mal odviesť autom. Na konštatovanie obhajkyne obž. ml. B., že aj pri vykonanej konfrontácií s obv. ml.
P. F. sa vyjadril, že nikdy nebol v B. na moste v mesiaci júl 2017 pri uvedenom chlapovi, ktorý mal byť
napadnutý ním a B., F. mu mal povedať, aby klamal na polícií a uviedol, že bol tam s ním B., čo nebola
pravda, svedok H. uviedol, že to čo tam je napísané je klamstvo. Dodal, že keď tak vtedy vypovedal tak
klamal, lebo sa na tom dohovoril s P. F..

Vzhľadom na závažnosť konania, pre ktoré sa viedlo trestné stíhanie obidvoch obžalovaných a
priebeh dokazovania v tejto trestnej veci na hlavných pojednávaniach, na ktorých súd postupne
vypočúval všetkých svedkov, k výpovediam ktorých sa vyjadrovali obidvaja spoluobžalovaní a boliim kladené aj otázky tak zo strany prokurátora ako aj obidvoch obhajcov, súd niektorých svedkov
vypočul aj opakovane, aby sa potvrdili alebo vyvrátili niektoré skutočnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu
dokazovania vykonávaného pred súdom .

Tak tomu bol aj v prípade svedka K. H., ktorý svojou ďalšou výpoveďou dňa 06.11.2018, teda po tom, čo
súd na hlavnom pojednávaní vypočul ako svedkov - Q. N., M. V., V.. V. R., J.. P. H. a ďalšie pracovníčky
F. F., v ktorom sa obidvaja obžalovaní, ale aj niektorí už vypočutí svedkovia v tom čase nachádzali a
tieto svedkyne vypovedali o tom čo sa oni sami dozvedeli o tejto trestnej činnosti od niektorých ďalších

deti - svedkov, tak svedok K. H. sám vypovedal, že poškodeného K. napadol iba obž. P. F.. Dodal, že F.
aj jeho obviňoval z uvedeného činu, žiadal ho, aby stal za ním a išli obviniť z neho Q. B.. Potom sa mu
mal F. vyhrážať, že keď nebude svedčiť proti B., tak ho s kamarátmi zbije. Ďalej svedok H. uviedol, že
v kuse klamal vo svojich výpovediach, aby si chránil život. Nakoniec dodal, že pri tom skutku, keď oni
traja zhodili pána z mosta vôbec nebol ani on ani B. a spravil ho P. F. sám.

Aj z týchto výpovedi svedka K. H. je zrejmé, že jeho výpovede sa v priebehu celého trestného konania
menili, keď po počiatočných tvrdeniach že sa žalovaných skutkov dopustil aj obž. ml. B., tieto svoje
vyjadrenia menil a korigoval, až nakoniec pri opätovnom výsluchu na hlavnom pojednávaní na položenú
otázku obhajkyne obž. ml. B., či obžalovaný B. bol prítomný pri spáchaní skutkov v dňoch 04.05.2017 a
01.07.2017 odpovedal jednoznačne, že nebol a následne na otázku obhajcu obž. ml. F. ohľadom toho,

čo ukázal resp. znázornil pri rekonštrukcií povedal, že dva dni po tomto skutku sa mu B. X. priznal, že
toho pána z mosta zhodil on a P. F..

Vo vzťahu k takýmto výpovediam svedka K. H., súd poukazuje aj na ďalšiu zmenu vo výpovedí obž. ml.
P. F., ktorý na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.06.2018 uviedol, že svedkovia Q. H., K.N. H. P.

M. X. vo svojich výpovediach klamali, že Q. H. chcela chrániť svojho brata K. H., ktorý tieto skutky mal
spáchať a mal sa obom obžalovaných vyhrážať bitkou, keď nepovedia pravdu. Dodal, že to urobil K. H.
sám a pred súdom oľutoval, že podal krivú výpoveď na Q. B. aj na seba. Na následne položené otázky
uviedol, že na súde klamal, keď povedal, že sa bál policajtov, ktorí boli s ním. Klamal, aby z toho vyšiel
von, lebo podal krivú výpoveď na Q. B. aj na seba a nemôže za to, že to urobil K. H. a povedal to na nich.

Pokiaľ ide o výpovede ďalších svedkov, ktorí boli v tejto trestnej veci vypočutí tak v prípravnom konaní ale
aj na hlavnom pojednávaní, tak súd konštatuje a uvádza, že ide o osoby, ktorí neboli priamymi svedkami
toho, čo sa kladie za vinu obžalovaným, ale vypovedali iba o tom, čo sa mali dozvedieť od obžalovaných
alebo od iných osôb a ani tieto výpovede neboli také presvedčivé, aby na ich základe bolo možné

skonštatovať, že sa žalovaných skutkov dopustil aj obž. ml. B.. Niektoré výpovede vypočutých svedkov
boli totiž urobené v snahe poškodiť obž. ml. B., alebo chrániť niekoho iného / výpovede svedkyne Q. H.,
M. X./ a na druhej strane výpovede niektorých svedkov jednoznačne potvrdzovali obranu obž. ml. B. a
priamo vyvrátili tvrdenia niektorých svedkov, ktorí ho zo skutkov usvedčovali, keď uviedli, že obžalovaný
B. sa nemohol dopustiť žalovaných skutkov z toho prostého dôvodu, že v čase keď tieto boli spáchané

bol na úplne iných miestach - tréning a potom páskovanie / svedkovia C. W., W. X., V. Y./. Vo vzťahu k
týmto trom svedkom súd uvádza, že nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by ich výpovede neboli vierohodné
alebo ich spochybňovali. Totiž skutočnosť, že obž. ml. B. v čase spáchania prvého skutku bol v meste B.
potvrdzuje aj výpis z jeho čipovej karty na autobus, ktorý nebol spochybnený tým, žeby ju miesto neho
použil niekto iný a taktiež aj skutočnosť, že v deň spáchania druhého skutku obž. ml. B.Č. sa zúčastnil

na páskovaní, po skončení ktorého išiel do B. a odtiaľ ho do obce W. kde býval, odviezol na aute svedok
V. Y., za čo mu aj zaplatil.

Súd vo vzťahu k žalovanej trestnej činnosti obidvoch obžalovaných vypočul v konaní pred súdom
aj ďalších svedkov, no iba niektorí svedkovia uviedli podstatné okolnosti a preto výpovede všetkých

svedkov podrobnejšie nezdôvodňuje pre ich menší dôkazný význam.

Svedok B. B. ku skutku uvedenému v bode 2 obžaloby vypovedal, že dňa 01.07.2018 bol B. prítomný
pri páskovaní taekwonda na škole v B.. Páskovanie trvalo asi do 15 - 16-tej hodiny a ako sa skončilo,
išli domov na vlak, bol s nimi aj Q. B. a W. X.. Videl, že na stanici brat W. X. V. Y. zobral do auta aj Q. B..

Z výpovede svedka C. W. - trénera taekwondo, ktorý trénoval aj obž. ml. B. je zrejmé, že dňa 01.07.2017
sa robilo páskovanie od 08.00 hod asi do 15.30 hod a na tomto sa zúčastnil aj obž. ml. B., čo bolo
zaznamenané aj v prezenčnej listine. Aj na hlavnom pojednávaní tento svedok sa odvolal na svojuvýpoveď z prípravného konania a potvrdil aj to, že obž. ml. B. mal tréningy 5-6 krát do týždňa od 16 do
18 hodiny, no stávalo sa častejšie, že prišiel aj skôr, keď trénovali deti, ich tréning iba presedel a trénoval
neskôr, pričom patril k tým poctivejším.

Aj svedkovia W. X., V. Y. potvrdili vyššie uvedené výpovede svedkov B. P. W., ohľadom účasti obž. ml.
B. na tréningoch taekwonda a na páskovaní a svedok Y.S. ďalej uviedol, že v deň páskovania, po jeho
skončení, obž. ml. B. odviezol až do obce W., kde býval, za čo mu zaplatil 7-8 euro.

Z výpovedi svedkyne Q. H. - sestry svedka K. H., z prípravného konania vyplýva, že po tom, čo sa na
druhý deň po skutku dozvedela, že nejakí chlapci z domova mali zhodiť chlapa z mosta, sa rozprávala
s Q. B., ktorý sa jej mal priznať, že to urobil on s P. F. P. K. H., pričom jej mal popísať ako sa to stalo a
toto svedkyňa uviedla aj pri svojom ďalšom výsluchu.

Na hlavnom pojednávaní táto svedkyňa spočiatku vypovedala, že keď sa po spáchaní skutku o tom

začalo hovoriť, prišiel do jej izby obž. ml. Q. B. a na kolenách ju prosil, aby mu pomohla a nikomu
nepovedala, že to spravil. Potom sa stretla aj s obž. ml. P. F. a spýtala sa ho či o tom dačo vie a ten
jej odpovedal, že áno a mysli si, že to spravil B.. Uviedla však, že tam mali byť aj vyhrážky, že P. F.
jej vyrozprával, že keď pôjde na políciu tak nemusí rozprávať, že to spravil on. Na otázku prokurátora
svedkyňa uviedla, že B. jej povedal, že toho pána zhodili z mosta a že ho aj kopali dole. Na otázku

obhajkyne obž. ml. B. svedkyňa uviedla, že keď prišla domov B. jej pripádal vystrašený a keď sa ho
pýtala, či o tom dačo vie, tak sa jej priznal. Potom však išli vonku, B. začal plakať a chcel spáchať
samovraždu skokom z mosta, povedal, že on to nespravil, lebo tam nebol. Uviedla aj to, že sa od
nejakého pána dozvedela, že to mali spraviť nejakí chlapci 16-17 roční chlapci z domova. Na otázku
obhajkyne obž. ml. B., či bola svedkom nejakej hádky medzi obžalovanými B.Č., F. a jej bratom K. H.

uviedla, že raz keď boli vonku a začali sa rozprávať, tak P. F. si kľakol na kolena, rozprával, že jeho
menší brat je vážne chorý a keď v tom bude mať prsty on, že vyfasuje aj B. aj jej brat a že ich zbije.

Svedok W. X. vo svojej výpovedí na hlavnom pojednávaní vypovedal, že svedok K. H. potom, čo sa
vrátil z polície mu povedal, že policajti ho zobrali lebo nejakého uja zhodili z mosta, no nepovedal kto ho

zhodil. Dodal, že neskôr sa začalo hovoriť, že to mali spraviť P., B. P. H., no keď sa o tom rozprával s
Q. B. ten mu povedal, že on to nebol a nič spoločné s tým nemá.

Z výpovede svedkyne M. K. vyplýva, že keď so sestrou išli cez most a pozrela sa dole, uvidela tam
ležať jedného pána. Zbehla k nemu dole, chcela ho dvihnúť, ale nemohla a preto zavolala najprv mame

a potom čo tam prišla tak ona zavolala policajtov a tí zavolali záchranku. Dodala, že ten pán bol pri
vedomí, no iba mrmlal a nebolo mu rozumieť.

Svedok V. F. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 04.05.2017 spolu s viacerými
deťmi z detského domova, o. i. aj s P. F. pálili gumy, ale Q. B.Á. s nimi nebol. O tom, čo sa stalo

poškodenému K. sa dozvedel iba tak, že keď raz vyšiel z obchodu hádali sa Q. B., K. H. P. P. F. o tom,
kto ho mal zhodiť z mosta a tak si pomyslel, že to urobili oni. Ďalej dodal, že P. F. mu povedal, že B. P.
K. H. na neho tvrdia, že to urobil on. Dodal aj to, že F. mu povedal, že on s ním sa držia ako bratia a
povedal by mu keby to spravil, no kto to spravil mu nepovedal, iba to, že tvrdia, že to bol on.

Na hlavnom pojednávaní súd na návrh obhajkyne obžalovaného B. vypočul ako svedkyňu J.. P. H., ktorá
jej mala povedať o tom, že sa v detskom domove dozvedela nové skutočnosti o žalovaných skutkoch,
s ktorými ju aj oboznámila. Táto svedkyňa na hlavnom pojednávaní okrem iného vypovedala, že keď
išla zablahoželať súrodencom H. - Q. P. K. /dvojičkám/ k narodeninám, oslovil ju obž. ml. P. F. s tým,
že jej chce niečo povedať. Išli do spoločenskej miestnosti, kde jej začal rozprávať, že Q. /obž. ml. B./

pri tom nebol a ani on. Nakoľko nechápala pri čom neboli tak povedal, že pri tom skutku za ktorý boli
vo väzení. Ďalej je P. F. povedal, že sa hanbí pozrieť Q. B. do očí. Ďalej svedkyňa uviedla, že keď F.
povedala, že takéto skutočnosti nemôže zamlčať a musí to niekomu oznámiť a naliehala na neho, že
aj on musí ísť s pravdou von, tak jej povedal, že sa bojí, že sudca na neho bude kričať, keď povie
pravdu. Na základe toho potom svedkyňa kontaktovala obhajkyňu obžalovaného B., aby jej povedala,

čo sa dozvedela. V ďalšej časti svojej výpovede táto svedkyňa uviedla aj to, že keď sa o uvedených
skutočnostiach v súvislosti s týmto trestným konaní dozvedeli s kolegyňami z detského domova, tak si
zavolali M. X. a spýtali sa jej, či je pravda, že sa jej mal Q. B. priznať ku skutku. Povedal im, že nie, nikdy
sa jej nepriznal a že to vypovedala iba na základe toho, že jej to povedala Q. H.. Následne, keď sa natieto okolnosti, spolu s ďalšími kolegyňami spýtali Q. H., prečo klamala a zatiahla do toho aj M. X. tak
im Q. H. povedala, že ona nenávidí Q. B., že jej nepomáha, tak prečo by ona mala pomáhať jemu. Keď
potom apelovali na jej svedomie, že Q. hrozí vysoký trest, tak sa napokon priznala, že naozaj svedčila

v neprospech Q., že si to vymyslela, ale nepôjde proti bratovi K..

Skutočnosti, ktoré uviedla svedkyňa J.. H. na hlavnom pojednávaní potom potvrdili aj svedkyne V.. V.
S., W. F., P. V.. V. R..

Vzhľadom na výpovede vyššie uvedených svedkýň - pracovníčok F. F. súd znova predvolal a vypočul
svedkyne M. X. P. Q., aby sa týmto skutočnostiam vyjadrili. Svedkyňa M.. X. však odmietla vypovedať
z obavy, aby si nepriviedla trestné stíhanie. Svedkyňa Q. H. uviedla, že ona nevidela, kto zhodil toho
pána z mosta, iba to počula a rozprávalo sa, že to mali urobiť P. P. B.Č.. Rozprávať sa o tom mali K. /
obž. ml. B./, P. a jej brat K.. Obžalované totajili, no napokon sa priznali, že zhodili dolu z mosta uja
kvôli 5 eurám. V ďalšej časti tejto výpovede svedkyňa Q.. H. poprela, aby sa priznala pracovníčkam F.

F. k tomu, čo oni tvrdili. Dodala, že ona brata nebránila, ale seba, lebo ju namočil do takej veci v ktorej
vôbec nebola a brat by si tiež zaslúžil trest, lebo tam bol, videl ako to spravili a mal povedať pravdu.

Po takýchto vyššie uvedených rozporuplných svedeckých výpovediach súd na hlavné pojednávanie
znova predvolal svedka K. H., ktorý tak ako to bolo uvedené už aj vyššie sa vyjadril, že poškodeného

K. napadol sám P. F., ktorý sa jemu vyhrážal bitkou s kamarátmi a preto v kuse klamal, aby si chránil
život. Dodal, že ani on, ani Q. B. pritom ako oni traja zhodili pána z mosta nebol, urobil to sám P. F. a
jednoznačne povedal, že Q. B. nebol prítomný ani pri jednom skutku z 04.05.2017 a z 01.07.2017.

Vzhľadom na takého výsledky vykonaného dokazovania v konaní pred súdom, ani výpovediam týchto

vyššie uvedených svedkýň - pracovníčok F. F., súd nemal dôvod neveriť, lebo tieto zapadajú do
kontextu celého dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní a potvrdzujú, že výpovede
obžalovaného ml. P. F. a svedkov K. H., Q. H. P. M. X., v časti keď usvedčovali obž. ml. B. z trestnej
činnosti, skutočne nie sú pravdivé, presvedčivé a vierohodné, ale naopak boli dohodnuté a nepravdivé,
aby krivo svedčili proti nemu a nepovedali pravdu v snahe zakryť skutočného páchateľa. Týmto sa v

podstate potvrdila obrana obž. ml. B., ktorý, tak ako už bolo uvedené aj vyššie, od samého začiatku
tvrdil, že sa skutkov nedopustil a obž. ml. F. a svedkovia ho krivo usvedčujú.

Súd v tomto konaní vypočul ako svedka aj M. X., ktorý počas výkonu väzby obidvoch obžalovaných po
určitú dobu bol na izbe s obž. ml. P. F. a ten mu okrem iného uviedol, že je zaujatý na B., lebo cvičí

karate či box, bije deti v ústave, no o skutkoch mu nič konkrétne nepovedal.

Z výpovedí svedkyne J. K. - sestry poškodeného Q. K. vyplýva, že o tom čo sa stalo jej bratovi sa
dozvedela od svedkyne M. K., ktorá jej povedal, že keď išla po moste tak pod ním videla ležať jej brata,
ktorého potom sanitka zobrala do nemocnice v B. a neskôr do Košíc. Kde podstúpil operáciu hlavy. Keď

potom ona prišla do B. tak sa dozvedela, že brata mali zhodiť z mosta chlapci z F. F., ktorí sa potom k
tomu mali aj priznať svedkom K. P. E., s ktorými sa stretla. Uviedla, že jej brat v dôsledku toho konania aj
v čase prebiehajúceho pojednávania bol v sociálnom zariadené v V. a v podstate už len čaká na smrť. V
prípravnom konaní si uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená tým, že musela zaplatiť
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pre jej brata, no tieto výdavky boli iba k určitému obdobiu a budú

naďalej stúpať.

Z výpovede svedka V. K. vyplýva, že on priamo spáchanie skutku nevidel, no keď sa rozprával s Q. H. a
spýtal sa jej kto zhodil Q. K. z mosta, tak mu spomenula mena X., B. P. K. H.. Keď sa potom rozprával
aj s P. F. ten mu tvrdil, že skutok spáchali B. P. K. H..

Súd vo veci vypočul aj viacero ďalších svedkov, tak ak to uviedol aj vyššie, no vzhľadom k tomu, že tieto
výpovede nič konkrétne a podstatné nepriniesli a vyplynulo z nich iba to, čo sa títo svedkovia mali od
niekoho dozvedieť, tak súd ich pre menší dôkazný význam podrobnejšie nezdôvodňuje a v tomto smere
poukazuje iba na výpovede rodičov obž. ml. B., ktorí v podstate potvrdili, že ich syn sa skutkov nemohol

dopustiť, lebo v čase, keď k nim došlo sa mal nachádzať doma.V rámci prípravného konania boli do spisu zabezpečené aj zápisnice o ohliadke miesta činu, z vykonanej
rekonštrukcie a z nich zhotovená fotodokumentácia, viaceré lekárske správy a znalecké posudky ako
aj správy o povesti a registre trestov a priestupkov.

Zo zápisníc o ohliadke miesta činu a z nej zhotovenej fotodokumentácie je zrejme, kde došlo k
jednotlivým skutkom.

Pri vykonanej rekonštrukcií jednotlivé zúčastnené osoby znázorňovali ako sa podľa nich skutky stali a

toto je zachytené aj na vyhotovenej fotodokumentácií.

Po súhlase obdivoch obžalovaných ako aj prokurátora súd prečítal aj vypracované znalecké posudky.

Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Porvažníka z odboru zdravotníctvo - odvetvie psychiatria,
ohľadom duševného stavu obž. ml. P. F. je zrejmé, že tento trpí miernou duševnou zaostalosťou, boli u

neho zistené aj poruchy správania no v čase spáchania trestnej činnosti mohol rozpoznať nebezpečnosť
svojho konania a toto konanie mohol aj ovládať.

Zo záveru toho istého znalca aj ohľadom duševného stavu obž. ml. Q. B. je zrejmé, že aj on v čase
spáchania trestnej činnosti mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a toto konanie mohol aj

ovládať. U neho znalec konštatoval disharmonický vývoj s poruchami správania, no rozpoznávacie
schopnosti u neho boli plne zachované a ovládacie schopnosti boli nepodstatne spôsobené jeho
osobnosťou, ktorá je neurolabilná. U neho znalec uviedol, že s veľkou pravdepodobnosťou je u neho
snaha skresľovať udalosti vo svoj prospech., čo však súd vzhľadom na skutočnosti zistené počas
súdneho konania, hlavne po výsluchoch niektorých svedkov, nepovažuje za opodstatnené.

Zo záveru znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo MUDr. Sucháho - odvetvie chirurgia a
traumatológia je zrejmé, že poškodený Q. K. utrpel tie poranenia, ktoré sú uvedené aj vo výroku tohto
rozsudku, ktoré je možné zo súdnolekárskeho hľadiska hodnotiť ako ťažký úraz.

Tieto závery vyplývajú aj z ďalšieho záveru - prepúšťacej správy z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura
v Košiciach, kde bol poškodený K. hospitalizovaný, ku ktorej znalec MUDr. Suchý vypracoval doplnok
k svojmu znaleckému posudku a z toho je zrejmé, že toto poranenie u neho vytvorilo predpoklady na
vznik trvalých následkov, lebo už v tom čase jeho liečba trvala 159 dní a naďalej trvala.

Zo záverov znaleckého posudku znalca MUDr Sedláka odboru zdravotníctvo, odvetvie neurológia, je
zrejmé, že poškodený K. utrpel pomliaždenie mozgu stredne ťažkého stupňa so zakrvácaním do mozgu.
Ide u neho o ťažký úraz, ktorý vytvoril predpoklady pre vznik trvalých následkov s následným vznikom
ťažkej organickej poruchy, čo potvrdili aj psychologické a psychologické vyšetrenia. V dôsledku týchto
poranení poškodený nie je schopný vnímať a reprodukovať prežité udalosti a nie je schopný samostatnej

existencie a je plne sociálne odkázaný na pomoc ošetrovacieho personálu a úraz jednoznačne zanechá
trvalé následky.

Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že obž. ml. P. F. doposiaľ nebol súdne trestaný a vo výpise z registra
priestupkov má iba jeden záznam.

Zo správy povesti na obž. ml. P. F. je zrejmé, že v obci B. je hodnotený všeobecnými údajmi.

Prokurátor v záverečnej reči navrhol u obidvoch obžalovaných uznať vinu za zločin tak ako bol popísaný
v obžalobe. P. F. urobil vyhlásenie o vine a usvedčuje aj Q. B.Č.. Aj keď on popiera spáchanie skutku

a niekoľkokrát zmenil výpoveď, je usvedčovaný zo spáchania skutku P.. F. a ostatnými svedkami,
taktiež ho usvedčuje poškodený E.Č., v komunikácii cez messenger s vychovávateľkou, kde si snažil
zabezpečiť alibi, poukázal na závery znaleckého posudku MUDr. Porvažníka, ktorý konštatuje, že s
veľkou pravdepodobnosťou je u obvineného snaha skresľovať okolnosti vo svoj prospech. Navrhol teda
uznať u obidvoch vinu podľa obžaloby a uložiť im nepodmienečné tresty v dolnej polovici upravenej

trestnej sadzby a taktiež rozhodnúť o škode pre poškodených Všeobecnú poisťovňu, pani K. aj
poškodeného E..Obhajkyňa obžalovaného Q. B. uviedla, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutky uvedené v obžalobe spáchal obž. Q. B.. Do pozornosti
súdu dala predovšetkým tieto skutočnosti: Ku skutku spáchanému dňa 04.05.2017 poukázala na to,

že zo správy SAD Humenné zo dňa 25.10.2017 vyplýva, že z čipovej karty obž. B. bol v uvedený deň
zakúpený cestovný lístok na zastávke B., N., v čase 07:08:40 do zastávky B., N. a v uvedený deň bol
zakúpený druhý cestovný lístok v čase 17:25:35 na zastávke B. do zastávky B.Í.. Uvedené potvrdzuje to,
že po absolvovaní vyučovania v daný deň obžalovaný B., tak ako obvykle, absolvoval tréning taekwondo
v B., po ktorom sa vrátil do F. M. B., čo korešponduje aj zápisu o povolení vychádzky pre obžalovaného

dňa 04.05.2017 v čase od 18.30 do 19.30. To, že dňa 04.05.2017 sa v čase, kedy malo dôjsť ku
spáchaniu skutku, obž. B. nenachádzal v parku v B., preukazujú aj výpovede svedkov na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 16.05.2018, a to W. X. P. V. F.. Ku skutku spáchanému dňa 01.07.2017
poukázala obhajkyňa najmä na to, že samotný poškodený V. E., ktorý vo svojich výpovediach nepoprel,
že v čase spáchania skutku bol pod vplyvom alkoholu, niekoľkokrát menil svoje výpovede, pričom v
rámci rekognície neopoznal obž. B. a na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.11.2018 uviedol, že

jediný, kým si je istý, je F.. Z výpovedí svedka W. X. vyplýva, že v uvedený deň brat p. X. - V. Y., odviezol
zo B. do obce W. obž. B., a teda potvrdil, že v čase spáchania skutku sa obž. B.Č. nenachádzal v obci
B.. Obžaloba je postavená predovšetkým na výpovediach spoluobž. P. F., svedka K. H. a svedkyne
Q. H.. Ku svedkyni Q. H. poukázala najmä na výpovede pracovníčok F. na čele s riaditeľkou p. J.. H.,
ktoré spochybnili vierohodnosť tejto svedkyne, motivovanú najmä jej potrebou chrániť svojho brata - K.

H.. Pokiaľ ide o K. H. a obž. P. F., poukázala najmä na rozpory v ich výpovediach, tak v prípravnom
konaní, ako aj na hlavných pojednávaniach, ktoré vyvrcholili na hlavnom pojednávaní dňa 06.11.2018,
kde obaja zhodne uviedli, že obž. Q. B. nebol ani pri jednom z obžalovaných skutkov. Obžalovaný nemal
motív takýto skutok spáchať, pretože dostával jednak vreckové z F. F., ako aj financie od svojho otca a
taktiež, ako uviedol, v kolektíve prevažne rómskom nebol obľúbený, čo mohlo byť aj dôvodom, prečo

bol uvádzaný, že sa týchto skutkov zúčastnil. Na základe týchto skutočností preto navrhla, aby súd v
súlade s § 285 písm. c/ Tr. por. , taktiež aj s poukazom na zásadu in dubio pro reo, obž. Q. B. spod
obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

ObhajcaobžalovanéhoP.F.ponechalnaúvahesúdumožnosťspäťvzatiapodľa§257ods.1-vyhlásenie

o vine, keďže o tomto súd už právoplatne rozhodol svojím uznesením. V prípade, ak súd takúto možnosť
v danom prípade nebude považovať za zákonnú, navrhol, aby súd uznal vinným obž. P. F. zo skutkov tak
ako sú uvedené v obžalobe č. 1, 2, poukazujúc na jeho vyhlásenie, ktoré súd prijal svojím právoplatným
uznesením. Z hľadiska druhu a výšky uloženého druhu navrhujem aplikovať § 188 ods. 1, 3 Tr. zák. v
spojitosti s § 117 ods. 1, 39 ods. 2 písm. d/, 118 ods. 1 Tr. zák. a uložiť trest odňatia slobody pod dolnú

hranicuzníženejtrestnejsadzbyustanovenejzákonom.Poukázalnato,ževčasespáchaniaobžalovaný
bol mladistvý, preto aplikácia týchto ustanovení pri ukladaní úhrnného trestu je odôvodnená.

Zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vzhľadom na závažnosť a
komplikovanosť veci ponechal rozhodnutie na zváženie súdu.

Poškodená K. uviedla, že brat je čakateľ na smrť. Na to, že bol funkčný, chodil na aktivačné a behom
toho, čo sa stalo, je úplne mimo. Brat je nižšej postavy ako ona, zábradlie je pomerne vysoké, takže
nemohol spadnúť po jednej facke, ale museli ho cez zábradlie prehodiť.

Opatrovník poškodeného zdôraznil, že nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu k obidvom obžalovaným,
ani k Q. K. a za opatrovníka bol ustanovený rozhodnutím OS Humenné vzhľadom k tomu, že poškodený
vzhľadom na svoje poranenia nemôže vykonávať svoje práva. Žiadal súd, aby v odsudzujúcom rozsudku
zaviazal páchateľov náhradou škody v plnom rozsahu, a to vo vzťahu k poškodenému Q. K. vo forme
liečebných nákladov a bolestného, taktiež, aby boli zohľadnené náklady spojené s pobytom Q. K. v

súčasnej dobe v DSS tak, ako dnes prezentovala sestra poškodeného.

Obžalovaný P. F. sa ospravedlnil, čo sa stalo. Bol mladistvý, je mu ľúto pani poškodenej, toho čo spôsobil
a chcel by si zmeniť život. Právo posledného slova nevyužil.

Obžalovaný Q. B. uviedol, že ho mrzí, čo sa stalo a stále trvá na tom, že skutky, ktoré sú mu kladené
za vinu, nespáchal a právo posledného slova nevyužil.Pri ukladaní trestu u obžalovaného P. F. súd prihliadal na kritéria uvedené v osobitných ustanoveniach
o stíhaní mladistvých (§ 97 ods. 1 Tr. zák.), podľa ktorých je účelom trestu predovšetkým vychovať
mladistvého na riadneho občana, trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a

primerane chrániť aj spoločnosť. Uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych
vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Pri určovaní druhu trestu a
jehovýmerysúdprihliadolajnaspôsobspáchaniačinovaichnásledok,zavinenie,pohnútku,priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri prísnejšie posudzovanom obzvlášť závažnom zločine lúpeže je trestná sadzba podľa § 188 ods. 3
Trestného zákona u trestu odňatia slobody desať až pätnásť rokov. Súd u obžalovaného akceptoval
prítomnosť dvoch poľahčujúcich okolností, a to, že viedol pred spáchaním trestných činov riadny život
(§ 36 písm. j/ Tr. zák.) a k spáchaniu trestných činov sa priznal a oľutoval ich (§ 36 písm. l/ Tr. zák.).
Bola zistená jedna priťažujúca okolnosť, a to, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.).
Vzhľadom k prevahe poľahčujúcich okolností je preto na mieste upravenie trestnej sadzby zmysle ust.

§ 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a zníženie hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

U mladistvého obžalovaného boli zároveň použité ustanovenia o trestaní mladistvých, v zmysle ktorých
sa trestné sadzby u nich znižujú na polovicu, pričom horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie
prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky. Nepodmienečný trest

odňatia slobody sa ukladá len výnimočne za splnenia zákonných podmienok uvedených v ust. § 117
ods. 2 Tr. zák.

Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností a predovšetkým s prihliadnutím na následok
spôsobený poškodenému K., keď len pre to, že tento jemu a ďalšej doposiaľ presne nestotožnenej

osobe, ktorá nebola jednoznačne identifikovaná ani po vykonanom dokazovaní na súde odmietol dať
peniaze a cigarety ho chladnokrvne zhodili z mosta z výšky niekoľkých netrov a tak si musel byť vedomý,
že pri dopade na zem mu môže byť spôsobená ťažká ujma na zdraví, súd uložil obžalovanému P.
F. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov nepodmienečne, teda bližšie k spodnej hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorý už zo zákona je nepodmienečný. Takýto trest v danom

prípade ma dosiahnuť aj odstrašujúci príklad na iných potenciálnych páchateľov a takto splniť výchovný
účel nielen z hľadiska individuálnej ale aj generálnej prevencie. Obžalovaný F. skutok spáchal ako
mladistvý, doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, spáchal obzvlášť
závažný zločin, toho čas už je dospelý a tak súd so zreteľom na závažnosť trestných činov má za to,
že jeho náprava bude lepšie zaručená v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, do

ktorého ho aj zaradil.

Keďže poškodení Q. K., Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Prešov a J. K. si riadne a
včas uplatnili nárok na náhradu škody spôsobenej trestnou činnosťou obžalovaného a ich nároky boli
dostatočne preukázané, súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému P. F., ktorý v tejto trestnej

veci bol uznaný za vinného iba sám, povinnosť nahradiť spôsobenú škodu. Poškodená J. K. bola so
zvyškom uplatneného nároku na náhradu škodu, ktorý jej bol priznaný iba sčasti, odkázaná na civilný
proces, lebo dokazovanie ohľadom jej nároku na hlavnom pojednávaní by presiahlo potreby trestného
konania a toto by ešte viac predlžilo.

Pokiaľ ide o konanie vo vzťahu k obžalovanému ml. Q. B. tu súd poukazujúc na výsledky dokazovania
vykonaného predovšetkým na hlavnom pojednávaní uvádza následovné skutočnosti:

V konaní pre súdom, okrem nevierohodných počiatočných výpovedi obž. ml. P. F., svedkov K. H. P. Q.
H., ktoré však neskôr úplne zmenili, nebol vyprodukovaný žiadny priamy dôkaz, ktorý by obž. Q. B. zo

žalovaných trestných činov usvedčoval. Obžalovaný B. vinu za spáchané skutky popieral v prípravnom
konaní a vinu poprel aj na hlavnom pojednávaní, keď argumentoval, že sa na miestach spáchania
skutkov nenachádzal. K času a miestu spáchania prvého skutku uviedol, že po vyučovaní smeroval na
tréning taekwonda a po tréningu domov. Zo spáchania skutkov ho neobviňujú a neusvedčujú poškodení
trestnými činmi, usvedčovali ho iba spoluobžalovaný P. F. a svedok K. H., ktorý je so spoluobžalovaným

F. v kamarátskom vzťahu. Poukázal aj na rozpory vo výpovediach jednak spoluobžalovaného F. a tiež
svedka H..Vzhľadomktomu,žetakobžalovanýml.F.,akoajsvedokK.H.vkonanípredsúdom,ktorétvoríjednotnú
súčasť celého trestného konania, uviedli, že obv. Q.. B. sa nedopustil žalovaných skutkov a ani výpoveď
svedka - poškodeného E. v tomto smere nebola presvedčivá, lebo sám uviedol, že v čase spáchania

skutku bol pod vplyvom alkoholických nápojov a teda si na všetky detaily nepamätal, tak súd nemohol
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti skonštatovať, že žalovaných skutkov sa dopustil aj obv.
Q.. B., lebo by tým porušil jednu zo zásad trestného konania. Súd totiž musí byť o vine obvineného
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti presvedčený a v prípade ak sú v tomto smere pochybnosti,
tak v zmysle zásady „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech páchateľa, musel rozhodnúť v

prospech obvineného Q.. B., lebo nebolo jednoznačne a bez pochybnosti preukázané, že skutkov sa
dopustil aj on, keď túto skutočnosť na hlavnom pojednávaní obžalovaný ml. P.. F., ktorý sa ku skutku
priznal a neskôr aj svedok H. nielen že nepotvrdili ale jednoznačne uviedli, že obv. Q.. B. sa skutkov
nedopustil. V tejto časti výpovede obž. ml. P.. F. ako aj svedka K.. H. súd považoval za vierohodné a
nemal dôvod o nich pochybovať.

Súd preto pri rozhodovaní ohľadom viny obž. ml. B. zohľadnil predovšetkým výsledky dokazovania
vykonaného pred súdom, najmä výpoveď jeho samotného, keď logický vysvetlil aj pohnútky, ktoré mali
viesť obžalovaného F. a svedka K. H. k jeho usvedčovaniu, ktorí však pred súdom jednoznačne uviedli,
že obž. ml B. nebol ani pri jednom skutku, ale aj vzhľadom na výpovede ďalších svedkov a poškodených,
z ktorých nevyplynulo, že by sa aj tento obžalovaný stíhaných skutkov dopustil, alebo na nich mal

akýkoľvek podiel. Len na základe udania a prvotných výpovedí spoluobžalovaného F. pritom nemožno
uznať obžalovaného B. za vinného zo spáchania tak závažných predmetných skutkov, keď existujú
odôvodnené pochybnosti aj o vierohodnosti výpovede v podstate aj ďalšieho a jediného priameho
svedka - K. H., ktorý tiež pre súdom zmenil svoje predchádzajúce tvrdenia. Ak by súd obžalovaného B.
uznal vinným napriek týmto pochybnostiam, porušil by zásadu „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach

v prospech obžalovaného, pretože rozsudok musí byť učinený so 100 %-nou istotou. Žiadne ďalšie
dôkazy nepreukazujú vinu obžalovaného, ani motív, ktorý by ho mal viesť k takémuto konaniu, preto
súd konštatuje, že na podklade vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nemožno urobiť
spoľahlivý, jednoznačný a nepochybný záver o tom, že obžalovaný Q. B. sa dopustil opísaných skutkov
právnekvalifikovaných,akoobzvlášťzávažnýzločinlúpežeazločinlúpeže.Zvyššieuvedenýchdôvodov

súd uznal za vinného len obžalovaného P. F. P. Q. B. spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. c)
Trestného poriadku, pretože nebolo preukázané, že súdené skutky ako spolupáchateľ spáchal aj on.
Oslobodenie podľa § 285 písm. c/ Tr. por. sa pritom uplatňuje, ak dokazovaním na hlavnom pojednávaní
sa síce preukáže, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa stal a vykazuje znaky trestného činu,
avšak vykonané dokazovanie neumožňuje nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný, kto tento

skutok spáchal.

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd vo veci
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť

výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol
urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli
obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o

mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.