Uznesenie Judgement was issued on Sunday, September 18, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 62Ek/1839/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122357891
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6122357891.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BL Finance, s.r.o., so sídlom Šoltésovej
17,81108Bratislava,IČO:44307683vkonanízast.:SOUKENÍK-ŠTRPKA,s.r.o.,sosídlomŠoltésovej
14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, zn. G-12162 proti povinnému: W. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom S. XX, XXX XX S.Z., štátny občan SR, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 529,36 Eur s
príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. 62Ek/1839/2022 zo dňa 15. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 15. augusta 2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou
uznesenie pod sp. zn. 62Ek/1839/2022, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l
ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3 zákona č.233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) § 226, § 232 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) ako aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18 zo
dňa 06.12.2007.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatovala, že exekučným titulom v tomto konaní je právoplatný
a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 5Cb/82/07 zo dňa 26.07.2007, ktorým
súd zaviazal povinného na zaplatenie. Ďalej uviedla, že nakoľko je predložené rozhodnutie spôsobilým
exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu jeho výrokom viazaný. V tejto súvislosti dala do
pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 306/07-18, v ktorom sa okrem iného uvádza,

že súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný
po stránke formálne a materiálnej. Pričom formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou
vykonateľnosti a materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje okrem
presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok. Súčasne skonštatovala, že návrh
povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný, nakoľko skutočnosti uvádzané povinným nepovažoval
súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Pričom

práve z dôvodov, ktoré povinný uvádza vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie, a to skutočnosť, že
neuhradil oprávnenému žiadnu splátku, a preto tento pristúpil k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie.
Zároveň čiastočná úhrada z dňa 08.01.2020, ktorú povinný spochybňuje bola vykonaná v starej exekúcii
prostredníctvom súdneho exekútora, a teda nebola uhradená povinným dobrovoľne. A na základe takto
vykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žekudňuzačatiaexekúciesipovinnýsvojupovinnosť
uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil, a teda exekúcia ako aj exekučné konanie sa začali

dôvodne. Nakoľko povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti
odôvodňujúce zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd podaný návrhna zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný, a z uvedeného dôvodu ho v súlade s ustanovením §
61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že navrhuje, aby
súd exekúciu v časti príslušenstva - úrok z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 512,34 Eur od
1.9.2005 do 8.1.2020 a úrok z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 500,94 Eur od 9.1.2020 do
zaplatenia vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Ďalej uviedol, že predmetný úrok z omeškania vo výške
0,1% denne považuje v hrubom rozpore so zákonom-s dobrými mravmi, v úžerníckej výške! Súčasne

uviedol, že tento úrok zodpovedá ročnému úroku vo výške 36,5%, čo je podľa povinného v rozpore s
ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Povinný rovnako uviedol, že pri výške istiny 529,36
Eur úrok z omeškania k dnešnému dňu niekoľkonásobne prevýšil výšku istiny a táto suma je pre
povinného likvidačná, nakoľko je obyčajný živnostník zamestnaný v strojárskej firme a živí rodinu, má

dve nezaopatrené deti a manželku, ktorá nie je zamestnaná, ale opatruje svoju ZŤP matku. Povinný
sa snaží žiť slušne, ale v takomto prípade je výška úrokov a príslušenstva pôvodnej dlžnej sumy
pre neho neúnosná. A nakoľko je podľa povinného predmetná exekúcia minimálne v častí úrokov z
omeškania v rozpore so zákonom, navrhuje, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju v
časti príslušenstva, ktorého výška je pre neho a jeho rodinu likvidačná.

5. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného podanom prostredníctvom právneho zástupcu k
namietanej výške úrokov z omeškania uviedol, že pokiaľ má Povinný za to, že Oprávneným uplatnený
nárok nie je legitímnym, mal možnosť všetky dnes uvádzané skutočnosti odprezentovať pred konajúcim
súdom už v základnom súdnom konaní. Aktuálne je však potrebné konštatovať, že Sťažnosť Povinného

obsahuje také argumenty, ktoré nemajú pre posúdenie oprávnenosti vedeného exekučného konania,
prípadne jeho zastavenia žiadny význam. Ďalej je potrebné si uvedomiť, že exekučný súd nie je
oprávnený skúmať skutočnosti uvádzané Povinným v jeho podaní. Úlohou exekučného súdu je
len dohliadať nad zákonnosťou výkonu rozhodnutia, pričom za podstatné možno považovať len tie
skutočnosti, ktoré nastali po jeho začatí resp. po vydaný exekučného titulu. Oprávnený si zároveň

dovolil uviesť, že exekučné konanie prebieha na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia,
ktorým bol Povinný zaviazaný zaplatiť Oprávnenému vymáhanú dlžnú sumu. Exekučné konanie neslúži
na preskúmavanie právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí, ale na vymoženie pohľadávky
oprávneného. Ďalej s poukazom na ust. § 41 ods. 1 a §44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.03.2017 uviedol, že právoplatnosť rozhodnutia všeobecných súdov spôsobuje jeho záväznosť

nielen pre účastníkov konania, ale aj pre všetky orgány a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Zásadná
nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia spôsobuje, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz rozhodlo,
nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady “res iudicata”, t.j. prekážka
právoplatnerozhodnutejveci.Aktotižourčitejvecimedzitýmiistýmiúčastníkmibolovydanérozhodnutie
vo veci samej, konanie skončilo rozsudkom, ktorým súd rozhodol o žalobe a pritom nedošlo k zastaveniu

konania uznesením, nie je možné o tej istej veci viesť znova ďalšie konanie o tom istom a medzi
rovnakými účastníkmi. Ďalej s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. a) až j) Exekučného poriadku v
znení účinnom do 31.03.2017 uviedol, že rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé
byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený
exekučný titul. Exekučný súd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či
rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po
stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj

materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti
označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene
vykonať). Exekučný súd však nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom. Súčasne oprávnený nevidí žiaden zákonný a relevantný dôvod na základe, ktorého by mal
Exekučný súd exekučné konanie zastaviť. Oprávnený pokladá tvrdenia Povinného za neodôvodnené s

cieľomvyhnúťsaúhradeúrokovzomeškania.Oprávnenýmázato,žeexekučnékonanie,bolovzhľadom
na predložené doklady začaté oprávnene, nakoľko na základe návrhu Oprávneného a predložených
listinnýchdokladovexekučnýsúdpoichpreskúmanívydalpoverenienavykonanieexekúcie.Oprávnený
má za to, že zo strany Povinného ide len o snahu o zdržanie vykonávania exekúcie.6. K náležitostiam podanej sťažnosti oprávnený s poukazom na ustanovenie § 243 CSP uviedol, že
podanie Povinného neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, Povinný nikde v Sťažnosti neuviedol,

v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne. Povinný len namietal výšku úrokov z
omeškania,čopodľanázoruOprávnenéhomoholajvpodanomnávrhunazastavenieexekúcie,ktorýmu
boluznesenímsúduzamietnutý.Jednásatedaoskutočnosť,ktorúmoholnamietaťauplatniťvnávrhuna
zastavenieexekúcieanievopravnomprostriedku-vSťažnostiprotiuzneseniusúduozamietnutínávrhu
na zastavenie exekúcie. Oprávnený je toho názoru, že predmetné podanie napriek jeho označeniu

zo strany Povinného nespĺňa náležitosti Sťažnosti, podanej voči uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny
úradník. Povinný v danom podaní neuvádza, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za
nesprávne. Vzhľadom na uvedené máme za to, že podanie nemožno vyhodnotiť ako Sťažnosť. A ešte
na záver Oprávnený považuje tvrdenia Povinného uvedené v podanej Sťažnosti za účelovo podané s
úmyslom zbaviť sa povinnosti plniť svoje záväzky v exekučnom konaní voči Oprávnenému. Nakoľko je
Oprávnený toho názoru, že podaná Sťažnosť Povinného neobsahuje zákonom stanovené náležitosti

podľa ustanovenia §243 CSP, žiada konajúci súd, aby podanú Sťažnosť Povinného odmietol. V prípade,
ak by bol súd toho právneho názoru, že Sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti, v zmysle vyššie
uvedenej argumentácie Oprávneného považuje tento dôvody v podanej Sťažnosti za účelové tvrdenia
Povinnéhosúmyslomzbaviťsapovinnostiuhradiťsvojezáväzkyvexekučnomkonaníapretosidovoľuje
Oprávnený požiadať súd, aby predmetnú Sťažnosť Povinného doručenú súdu dňa 12.09.2022 zamietol

ako nedôvodnú.

7. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

12. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249
CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná,
a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

14. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 27.06.2022, kedy bol exekučnému

súdu doručený opätovný návrh na vykonanie exekúcie (tzv. repodaj). Vyššia súdna úradníčka vydala
na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 5Cb 82/07-33 zo dňa
26.06.2007, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 31.08.2007, dňa 12.07.2022 poverenie na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Bujnovi (330EX 357/2022). Dňa 26.07.2022 bol podaný
na poštovú prepravu a následne v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh

povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s doručenkami a vyjadrením oprávneného postúpil
súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.

15. Podľa §-u 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa

tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť
exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo
k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa
námietky odmietli.16. Podľa §-u 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

17. Podľa §-u 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2.

18. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

19. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že

vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila
i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom k podanej sťažnosti len
uvádza, že povinný v nej v žiadnej časti neuviedol, v čom sa postup alebo sťažnosťou napadnuté
uznesenie súdu považuje za nesprávne. Ako správne poznamenal aj oprávnený, povinný v podanej

sťažnosti len namietal výšku úrokov z omeškania, čo mohol aj v podanom návrhu na zastavenie
exekúcie.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, t.j. uplatnenie tzv. novoty povinným v rámci sťažnostného
konania, nemusel by sa sudca vzhľadom na koncentračnú zásadu vyjadrenú vo vyššie citovanom

ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku vyjadrovať k tejto námietke povinného. Avšak napriek tomu,
vzhľadom na presvedčivosť tohto rozhodnutia sudca uvádza nasledovné. Z povahy exekučného konania
je zrejmé, že v exekučnom konaní sa uskutočňuje len nútený výkon judikovaného nároku oprávneného
a nerozhoduje sa v ňom o dôvodnosti resp. výške nároku oprávneného. Tieto otázky boli posudzované
a záväzne rozhodnuté v konaní, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu. Pokiaľ však povinný namieta

výšku súdom priznaných úrokov z omeškania, s danou námietkou sa mal na súd obrátiť ešte v
základnom súdnom konaní. Nakoľko to však neurobil, nadobudol rozsudok Okresného súdu Dunajská
Streda č.k. 5Cb 82/07-33 zo dňa 26.6.2007 vykonateľnosť. Zároveň čo sa týka nespokojnosti povinného,
že vyčíslená výška úrokov z omeškania vysoko prevyšuje nezaplatenú istinu je potrebné podotknúť,
že v predloženom exekučnom titule sudkyňa umožnila odporcovi (tu povinnému) možnosť splácať jeho

dlh v splátkach spolu s trovami konania v mesačných splátkach po 1.500,- Sk vždy do 30-ho dňa
toho-ktorého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody
splátok. Súčasne z posledného odseku odôvodnenia predloženého exekučného titulu jednoznačne
vyplýva, že pokiaľ by povinný svoj záväzok (dlh) splácal tak, ako mu bolo súdom v základnom konaní
umožnené, čiže po 49,79 Eur (1.500,- Sk) mesačne, svoj dlh by uhradil takto do jedného roka! Nakoľko

však od vykonateľnosti exekučného titulu, t.j. od 31.8.2007 do súčasnosti, čiže za vyše 15 rokov nútene
uhradil (v „starej exekúcii“) na judikovaný dlh len sumu 11,40 Eur, potom je pochopiteľné, že mu úroky z
omeškania, ktoré majú povahu sankcie (sankčné úroky), ktoré sa platia popri samotnom dlžnom plnení
narástli do súčasnej výšky.

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd
sťažnosť povinného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).