Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 10, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518200891
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8518200891.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov
senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v spore žalobcu: MONTERBAU s. r. o., 17.
novembra 1363/9, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 48 166 677, právne zastúpený: JUDr. Viera Komanová,
advokátka, Advokátska kancelária so sídlom 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, v konaní o

vydanie hnuteľnej veci, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 8C
38/2018-373 zo dňa 10.3.2021 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok č.k. 8C 38/2018-373 zo dňa 10.3.2021 vo výroku o trovách konania a v rozsahu
zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi osobné

motorové vozidlo továrenskej značky F. Q. M. X, rok výroby XXXX, VIN: K modrá metalíza, v súčasnej
dobe s ev. č. K elektronické osvedčenie o evidencii vozidla, papierové osvedčenie o evidencii vozidla a
kľúč od spínacej skrinky motorového vozidla, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Prvoinštančný súd tak žalobe vyhovel po tom, čo zistil, že aj keď si k motorovému vozidlu uplatňovali
vlastnícke práva dva subjekty, a to žalobca a vlastník zo N., žalobu o vydanie veci podal len žalobca.
Vlastník zo N. žalobu aj napriek poučeniu nepodal. A preto márne uplynula lehota 60 dní podľa
§ 21 zákona č. 171/1993 Z.z. Preto prvoinštančný súd viazaný predchádzajúcim právnym názorom
odvolacieho súdu dospel k záveru, že žalobca si nárok na vydanie motorového vozidla uplatnil v
60 - dňovej lehote, predložil listiny preukazujúce nadobudnutie vlastníctva a má právo na vydanie

motorového vozidla. Preto súd žalobe vyhovel.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP. Dospel k záveru, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu patrí nárok na
náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Prvoinštančný súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 CSP. Dôvod
uvádzaný žalovaným pre aplikáciu ust. § 257 CSP, teda že policajné orgány postupovali v súlade so

zákonom a nedopustili sa žiadneho pochybenia, ktoré by mohlo byť vyhodnotené ako nesprávny úradný
postup, je podľa názoru súdu irelevantný. Aj keď policajné orgány nepochybili, predmetom tohto konania
nie je prieskum správnosti úradného postupu, ale žaloba o plnenie, v ktorej bol žalobca v plnom rozsahu
úspešný.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania, v zákonom stanovenej lehote podal

odvolanie žalovaný. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 257 CSP. Žalovaný ako
odvolací dôvod uvádza ust. § 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP.Žalovaný namietal právny názor prvoinštančného súdu, ktorý považuje za nesprávny a v rozpore s
princípom spravodlivosti. Motorové vozidlo bolo zaistené a dňa 11.6.2018 uložené do úschovy, pretože
o jeho vydanie požiadal pôvodný vlastník a súčasný vlastník. Motorové vozidlo bolo odcudzené dňa

12.7.2017 v N., a následne bolo zaevidované a prihlásené na základe dokladov Predmetom kúpy
bolo viackrát. Postup kriminalisticko-expertízneho skúmania potvrdil zásah do identifikačných údajov
vozidla, a preto kriminálna polícia mala splnené všetky zákonné predpoklady na zaistenie motorového
vozidla a nevyhnutnosť verifikovať dôvodné podozrenia na tzv. klon vozidla. Všetky činnosti vykonávané
odborom kriminálnej polície Okresného riaditeľstva policajného zboru v Starej Ľubovni boli zákonné a

opodstatnené. Keďže vrátenia motorového vozidla sa od počiatku dožadoval jeho pôvodný vlastník,
a to španielska poisťovacia spoločnosť ASEGURADORES AGRUPADOS SA, ako aj terajší vlastník
- žalobca, motorové vozidlo bolo uložené do úschovy s tým, že policajný orgán nemá právomoc
rozhodovať o vlastníckom práve. Žalovaný sa svojim postupom nedopustil žiadneho pochybenia, ktoré
by odôvodňovalo konanie v rozpore so zákonom. Policajné orgány postupovali zákonne, nezadržiavali
vozidlo bez preukázania vlastníckeho práva. Teda v danom prípade sa jedná o výnimočný prípad hodný

osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 CSP.
Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v obdobnej veci, kde odvolací súd
aplikoval pre rozhodnutie ust. § 257 CSP (č.k. 8Co 138/2020-199 zo dňa 27.11.2020).
Žalovaný žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu a žalobcovi
nepriznal nárok na náhradu trov konania, alebo aby rozsudok v napadnutej časti bol zrušený a vec

vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalobca. Žalobca považuje rozsudok prvoinštančného súdu
za zákonný a správny a žiadal, aby napadnutý výrok prvoinštančného rozsudku o trovách konania bol
potvrdený. Uviedol, že žalovaný nemienil priznať, že nie je dôvod zadržiavať motorové vozidlo a nevydať

ho žalobcovi, napriek tomu, že žiadny iný vlastník si neuplatnil nárok na zadržané motorové vozidlo.
Žalovaný sa snažil preukázať, že pôvodný vlastník zo N., poisťovňa ASEGURADORES AGRUPADOS
SA, splnila zákonom požadované podmienky preukázať vlastnícke právo k motorovému vozidlu a
vedome naťahoval čas.
Žalobca jednoznačne predložením kúpnej zmluvy a predložením potrebných dokladov preukázal svoje

vlastníctvo k zadržanému motorovému vozidlu. Žalobca nespochybňuje, že polícia nepostupovala podľa
zákona č. 171/1993 Z.z., v súlade s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými
predpismi, avšak žalovaný nemal v rukách dôkaz o splnení zákonných podmienok na uplatnenie
práva údajného vlastníka motorového vozidla, preto nemal zbytočne predlžovať konanie. Zbytočným
predlžovaním konania navyšoval trovy konania.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie prvoinštančného súdu v napadnutom výroku nie
je správne.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca žalobou, ktorá došla prvoinštančnému súdu dňa
20.6.2018 sa domáhal vydania zadržaného motorového vozidla značky F. Q. M. X, rok výroby XXXX,
súčasne evidovaný s ev. č. K Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca uvedené motorové
vozidlo kúpil do svojho vlastníctva, avšak po prihlásení motorového vozidla do evidencie sa zistilo,
že motorové vozidlo bolo odcudzené v N. vlastníkovi španielskej poisťovacej spoločnosti. Vlastnícke

právo k tomuto motorovému vozidlu si uplatnila aj táto spoločnosť. Španielska poisťovacia spoločnosť
ASEGURADORES AGRUPADOS SA trvala na vrátení tohto motorového vozidla, čo vyplýva z listín,
ktorésanachádzajúvprvoinštančnomspise.Akotonakoniecvyplývaajzodôvodneniaprvoinštančného
súdu v napadnutom rozsudku, španielska poisťovacia spoločnosť ako pôvodný vlastník predložila
súdu listiny, avšak aj napriek poučeniu podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. žalobu o vydanie

veci nepodala. Preto motorové vozidlo bolo vydané žalobcovi, ktorý preukázal svoje vlastníctvo
kúpnopredajnými zmluvami.
Výrok rozsudku prvoinštančného súdu o vydaní osobného motorového vozidla žalobcovi sa stal
právoplatným dňa 8.4.2021.
Žalobca bol teda úspešným účastníkom sporu. Pri rozhodovaní o trovách konania preto je potrebné

aplikovať ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Zásada úspechu v spore je zásadou, ktorá sa uplatňuje pri rozhodovaní o trovách
konania v prípade, pokiaľ strana sporu je v konaní o veci samej úspešnou. Úspech musí byť v celompredmete konania. V prípade, pokiaľ úspech je len čiastočný, pre účely rozhodovania o trovách konania
sa aplikuje ust. § 255 ods. 2 CSP.
Zásada úspechu v spore nie je absolútnou zásadou a v prípade aplikácie ust. § 257 CSP súd nemusí

zaviazať stranu, ktorá bola v spore neúspešnou, aby tieto uhradila protistrane.

6.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.
Táto zásada dopadá na stranu sporu, ktorá by mala inak právo na náhradu trov konania, ale aplikácia

ust. § 257 CSP prenáša zodpovednosť za trovy vzhľadom na výnimočný charakter sporu a vzhľadom
na osobitné okolnosti konkrétneho prípadu na úspešnú stranu sporu.
Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania úspešnej strane podľa § 257 CSP vyžaduje
kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to 1) existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa a 2)
výnimočnosť okolností.
K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej

procesnej situácii, ktoré dôvody sú dané charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie.
Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu mať aj charakter sociálny. Okolnosti hodné osobitného zreteľa
sa môžu vyskytnúť v akomkoľvek konaní. Súd musí preto tieto okolnosti náležitým spôsobom vyhodnotiť
a všímať si nielen sociálnu situáciu procesných strán, ale aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatnenému
nároku na súde a postoj v konaní. Je potrebné vyhodnotiť okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, či

podanie žaloby bolo jediným spôsobom riešenia sporu žalobcu, aký postoj k žalobe mala protistrana
a správanie sa protistrany v priebehu konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa predstavujú totiž
okolnosti, ktoré by mali odstrániť neprimeranú tvrdosť pri rozhodovaní o trovách konania po zohľadnení
podielu oboch strán na vzniku a priebehu sporu, kde je potrebné zohľadniť povahu a okolnosti sporu,
zložitosť doposiaľ riešenej či neriešenej právnej problematiky, osobitné pomery strán sporu a príjem,

resp. sociálne pomery strán sporu.
Okrem toho je potrebné vyhodnotiť aj výnimočné okolnosti, ktoré sa v každej veci vyskytli a ktoré je
možné pri rozhodovaní o moderácii zodpovednosti za trovy konania aplikovať.
Výnimočnosť veci môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, prípadne v okolnostiach na strane
účastníkov konania.

Prvoinštančný súd sa daným spôsobom pri rozhodovaní o trovách a pri aplikácii moderačného práva
vyplývajúceho z ust. § 257 nezaoberal, vychádzal len z nemožnosti preskúmavať postup správneho
orgánu, ktorý pri svojom konaní nepochybil.
Preto, keďže absentujú dôvody, pre ktoré prvoinštančný súd odmietol aplikovať ust. § 257 CSP, odvolací
súd napadnutý výrok uznesenia prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Úlohou prvoinštančného súdu bude vyhodnotiť povahu a okolnosti prejednávanej veci a vzniknutej
procesnej situácie, je potrebné prihliadnuť na to, že motorové vozidlo bolo zaistené policajnými orgánmi
podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. z dôvodu pochybnosti o jeho vlastníctve, keď si vlastníctvo

uplatňoval nielen žalobca, ale aj španielsky vlastník. Postup policajných orgánov vyplýval z osobitného
postupu vyplývajúceho zo zákona, keď polícia nie je kompetentná riešiť vlastníctvo k veci, nie je
kompetentná rozhodnúť, komu bude motorové vozidlo vydané, a preto musí strpieť prípadnú žalobu
voči sebe, kde sa všetci domnelí vlastníci môžu domáhať svojich vlastníckych práv. Teda ich procesné
postavenie byť žalovaným vyplýva priamo z ich činnosti a ich ďalší procesný postup so zadržanou vecou

vyplýva priamo z výsledku konania. V danom prípade si od počiatku uplatňovali nároky voči žalovanému
dve osoby tvrdiace svoje vlastníctvo, avšak len jedna táto osoba podala v zákonom stanovenej lehote
žalobu na súd, malo to nakoniec vplyv aj na výsledok tohto sporu. Tieto okolnosti prvoinštančný súd
nevyhodnotil a bez ďalšieho priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom
rozsahu, aj keď žalovaný bol v pozícii, keď bolo jeho povinnosťou vyčkať na rozhodnutie súdu o určení

vlastníctva.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a prvoinštančný súd bude povinný
opätovne okolnosti hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti vyplývajúce z ust. § 257 CSP
vyhodnotiť, svoju úvahu v súvislosti s aplikáciu § 257 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262
ods. 1, 2 CSP riadne odôvodní a popíše.

Prvoinštančný súd rozhodne aj o trovách celého konania.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.