Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 23, 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120207129
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3120207129.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou, v právnej veci žalobcu: D..

B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX B., právne zastúpený: IN FORO - AYRUMYAN
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Uhrova 4, Bratislava, IČO: 51 011 344, proti žalovaným: 1/ X. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Q. XXX/XX, XXX XX K. K., 2/ K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX
F. - E., 3/ M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F. - E., 4/ F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
A. - B. XX, 5/ D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. - B. XX, 6/ P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX A. - I. XXX, 7/ D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. K. XXX, 8/ A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. XXX, XXX XX K. K., žalovaní 1/, 4/ a 5/ právne zastúpení: JUDr. Katarína Jančárová, advokátka, so

sídlom Legionárska 618, Trenčín, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalovanej 3/ na prerušenie konania zamieta.
Súd žalobu zamieta.
Žalovaní 1/ až 8/ majú proti žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 13.10.2020 sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom
parcely KNE parc.č. XXX, záhrada o výmere 2798 m2 v k.ú. Krivosúd- Bodovka zapísaného na LV č.
XXX (ďalej len predmetná alebo sporná nehnuteľnosť).

2.Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že sporná nehnuteľnosť bola od roku 1993 do roku 2019 užívaná a
obhospodarovaná otcom žalobcu D.. J. J., narodeným dňa XX.XX.XXXX, zomretým dňa XX.XX.XXXX
o spoločne so žalobcom v rokoch 1993 až do súčasnosti. K predmetnej nehnuteľnosti pristupoval
žalobcov otec ako k nehnuteľnosti jemu vlastnej, pričom k starostlivosti o túto záhradu vždy prizval
svojho syna - žalobcu. Ako rodina trávili veľa spoločných chvíľ na predmetnej nehnuteľnosti, pričom
túto nehnuteľnosť ako rodina spoločne zveľaďovali, užívali a brali z nej pôžitky. Žalobca spoločne so

svojím otcom nikdy nepochybovali, že by táto nehnuteľnosť nepatrila do ich výlučného vlastníctva aj
napriek skutočnosti, že mali vedomosť o skutočnosti, že na katastri nehnuteľností je do dnešného dňa
evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti p. J. V. (spoločne s A. A.), dátum narodenia XX.XX.XXXX a
dátum úmrtia: XX.XX.XXXX. Starostlivosť o záhradu bola od roku 1993 vykonávaná výlučne žalobcovým
otcom a žalobcom, bez pomoci akýchkoľvek tretích osôb. Iné osoby ako bol žalobcov otec a žalobca
žiadnym spôsobom neprejavovali záujem o starostlivosť a úpravu záhrady ako takej a k predmetnej
nehnuteľnostinepristupovaliakovlastnej,čoznačí,ženiktozokruhubližšejakoajvzdialenejrodinynikdy

nepochyboval, že nehnuteľnosť patrí žalobcovmu otcovi a po smrti žalobcovho otca priamo žalobcovi.
Žalobcov otec počas svojho života zakúpil najvýkonnejší záhradný traktor, a to kvôli starostlivosti
o záhradu, ktorá obnáša najmä kosenie a kultiváciu pozemku a sadu, nakoľko takýmto záhradným
traktorom je jednoduchšie vykonávať potrebné kosenie celej záhrady. Pred tým ako bol zakúpenýžalobcovým otcom záhradný traktor, tak žalobca ako aj žalobcov otec svojpomocne kosili celú záhradu
iba benzínovým krovinorezom, čo bolo časovo veľmi náročné. Žalobca vykonáva starostlivosť o záhradu
kosením výlučne svojpomocne minimálne posledných 20 rokov. Do starostlivosti o záhradu patrí jarné

hrabanie celého pozemku, ktorá bola vykonávaná výlučne žalobcom. V záhrade sú vysadené ovocné
stromy, ktorých starostlivosť opätovne vykonával od roku 1993 žalobcov otec a žalobca svojpomocne.
Starostlivosť o ovocné stromy nachádzajúce sa v záhrade predstavuje aj pravidelné zrezanie suchých
konárov, prípadne pri vyhynutí stromu, jeho okamžité nahradenie. Žalobca na vlastné náklady ohradil
celý pozemok novým pletivom, na ktorý žalobca vynaložil finančné prostriedky vo výške cca. 5.000,00

eur. Taktiež žalobca vysádza ročne minimálne 20 ovocných stromov, o ktoré sa následne svojpomocne
stará a berie z nich úžitky. Na nehnuteľnosti sa taktiež nachádza jedna pivnička slúžiaca na uskladnenie
zemiakov, ktorá je využívaná žalobcom a taktiež susedmi, ktorí si pýtali takúto výpomoc priamo od
žalobcu a v tejto pivničke si taktiež so súhlasom žalobcu uskladňujú zemiaky. Žalobca predložil čestné
prehlásenie 3 susedov, ktorými dokladal, že tieto osoby nikdy nenadobudli pochybnosť o tom, že
vlastníkom záhrady je žalobcov otec alebo v súčasnosti žalobca. Výkon vlastníckeho práva nebol

vykonávaný žiadnymi inými osobami než žalobcovým otcom a žalobcom. K pozemku od roku 1993
do roku 2019 platil daň z nehnuteľnosti žalobcov otec, ktorého obec označovala za daňovníka. Z
toho vyplýva vedomosť samotnej obce ako správneho orgánu výberu miestnych daní a poplatkov, že
jediným vlastníkom predmetnej záhrady je výlučne žalobcov otec a žiadna iná osoba a to, že samotné
vydržanie ako originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva nastalo už v čase života žalobcovho

otca. Žalobca ako právny nástupca vydržiteľa bol počas spoločnej držby s otcom ako aj samostatne
spôsobilým subjektom, pričom držba sa týka nehnuteľnosti, ktorá je záhradou a ovocným sadom.
Dobromyseľnosť vydržateľa, t.j. v súčasnosti žalobcu, je daná a o jeho dobromyseľnosti nepochybuje
obec, v ktorej katastrálnom území sa nachádza záhrada, ako ani samotný starosta a okolití susedia
pozemkov hraničiacich so záhradou. Úhradami daní za nehnuteľnosť je preukázaná skutočnosť, že

oprávnená doba držby bola vykonávaná priamo žalobcovým otcom, ako aj samotným žalobcom, pričom
počiatok vydržacej doby je možné stotožniť s rokom 1993, pričom už rokom 2004 sa dosiahlo naplnenie
zákonnej 10 ročnej lehoty na vydržanie. Právnym následkom splnenia všetkých zákonných podmienok
sažalobcovotecstalužvroku2004vlastníkomzáhradyvydržaním,pričomvydržanímzaniklovlastnícke
právo doterajších vlastníkov zapísaných na liste vlastníctva. Nakoľko zapísaní vlastníci sú osoby

zomreté, ako žalovaných označil zákonných dedičov ako ich právnych nástupcov. Uviedol tiež, že
nakoľko žalobcov otec ako pôvodný vydržateľ zomrel v roku 2019, jeho zákonnými dedičmi sa stala
manželka p. P. J., rod. V., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, dcéra p. K. J., rod. J., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX a žalobca. Žalobcova matka a sestra na základe čestných prehlásení prehlásili, že
žalobcov otec a samotný žalobca sa svedomito a dobromyseľne starali o záhradu od roku 1993. Taktiež

osvedčili tú skutočnosť, že ako rodina po žalobcovom otcovi nikdy nenadobudli akékoľvek pochybnosti
o tom, že by záhrada nepatrila do výlučného vlastníctva žalobcovho otca, resp. po smrti žalobcovho
otca priamo žalobcu. Zároveň obe osoby vedomé si vykonávanej práce a plnení si povinností spojených
so starostlivosťou o záhradu sa zriekli akýchkoľvek nárokov z dedenia po zosnulom žalobcovom otcovi,
ako aj akýchkoľvek iných právnych nárokov vo vzťahu k záhrade a priznaním výlučného vlastníctva

záhrady žalobcovi nebudú žiadnym spôsobom poškodené ich majetkové a osobné práva. Zdôraznil,
že pokojnú držbu nikto nikdy jeho otcovi ani jemu nenarúšal. Žalobca nikdy nepochyboval, že aj
napriek nesprávnemu zápisu v katastri nehnuteľností, nie je vlastníkom predmetnej záhrady. Uplynutím
desaťročnej pokojnej, nepretržitej a dobromyseľnej držby nadobudol žalobcov otec záhradu do svojho
výlučného vlastníctva. Následne po smrti žalobcovho otca sa stal jediným vydržateľom práve žalobca,

ktorý sa spoločne s žalobcovým otcom paralelne staral o predmetnú záhradu čas prevyšujúci zákonnú
lehotu vydržania, a to lehotu 10 rokov. Nakoľko zákonní dediči po žalobcovom otcovi sa vzdali nároku
na dedenie predmetnej záhrady sa javí žalobcovi ako spravodlivé, aby súd určil, že jediným vlastníkom
záhrady je žalobca.

3. Žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že po smrti matky žalobcovho otca T. J. sa súrodenci
dohodli, že všetok majetok bezodplatne nadobudne žalobcov otec. Ale do dedičského konania neboli
poňaté parcely v k.ú. Krivosúd - Bodovka, pretože ich v tom čase stále ešte po kolektivizácii vlastnilo
JRD Trenčianske Stankovce. Tieto parcely si potom bez vedomia súrodencov nechal žalobcov otec
osvedčiť. Nechceli sa ale súdiť s bratom, a preto to nechali tak. Poukázal na to, že aj o sporný pozemok

sa všetci súrodenci s rodinami starali, a to asi až do roku 2000, preto nie je pravda, že by sa o pozemok
staral výlučne žalobca od roku 1993. Potvrdil, že súrodenci boli v tom vedomí, že aj sporná parcela
patrí otcovi žalobcu. O tom, že sporná parcela nebola prededená, sa dozvedel až v roku 2020. Nevzdal
sa však dedičského nároku na ňu, pretože tak učinil nemohol, lebo nebola prededená. Rovnako takmal pochybnosti o tom, akým spôsobom sa žalobcov otec prihlásil na platenie daní za tento pozemok.
Tvrdenia o dobromyseľnosti držby považoval za výsmech všetkým súrodencom. Doplnil, že sporný
pozemok nebol zahrnutý do dedičského konania po T. J., preto sa naň dohoda o nadobudnutí majetku

po nej žalobcovým otcom, netýkala. Nesúhlasil s tým, že sporný pozemok je chápaný ako súčasť domu
žalobcovho otca, ktorý svojich súrodencov vyplatil len z domu a nie aj zo sporného pozemku.

4. Žalovaná 2/ mala žalobu doručenú do vlastných rúk, ale sa k nej písomne nevyjadrila.
5.Žalovaná 3/ žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že pozemok nebol prededený. Po smrti matky

žalobcovho otca T. J. sa súrodenci dohodli, že všetok majetok bezodplatne nadobudne žalobcov otec.
Žalovaná 3/ uviedla, že v roku 2020 zistila, že sporný pozemok nebol prededený ešte po starých rodičov,
aj keď je pravda, že všetci súrodenci verili, že aj tieto parcely patrili otcovi žalobcu, lebo v rodine bol
vlastníkom všetkého majetku po rodičoch. Nie je ale pravda, že len otec žalobcu a žalobca od roku 1993
vykonávali všetku starostlivosť o záhradu, keď opísala aj konkrétnu pomoc rodiny pri obhospodoravaní
a tiež to, že následne pre nezhody v rodine otec žalobcu si už neželal, aby na jeho majetku pomáhali.

Poprela, že by sa vzdala akéhokoľvek dedičského nároku na pozemok. Nemohla tak urobiť, pretože
sporný pozemok nebol predmetom dedenia ani po zapísanom vlastníkovi, ani po jeho zomrelých
potomkoch. Mala tiež za to, že žalobca ani nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vydržanie,
najmä podľa nej absentuje čo i len domnelý titul, pretože len samotným užívaním parcely bez titulu, táto
nemohla byť vydržaná. O pozemok sa zaujímali navyše všetci súrodenci, pretože vedeli, že tento patrí

ich dedovi a nebol po ňom prededený, a preto ani žalobcov otec ani žalobca nemohli byť dobromyseľní,
že im pozemok patrí. Tiež ak žalobcov otec a žalobca vedeli, že je pozemok písaný na dedka, že nebol
prededený, a nemohli k nemu pristupovať ako k vlastnému. Ani platenie daní automaticky nezakladá
vlastníctvo k pozemku. Mala za to, že žalobcov otec uplynutím 10 rokov držby nemohol nadobudnúť
záhradu do výlučného vlastníctva, keď uvedené nebolo preukázané. Preto ani žalobca sa po smrti jeho

otca nemohol stať jediným vydržateľom. Obaja vedeli, že k spornej nehnuteľnosti majú vlastnícky -
dedičský vzťah aj žalovaní. Je síce pravdou, že otec žalobcu svojich súrodencov vyplatil po dedičstve
po T. J. aj nad rámec dedičského rozhodnutia, ale neboli vyporiadané vzťahy k spornej parcele. Nikdy
tiež táto parcela nebola chápaná ako súčasť domu, ktorý vlastní teraz žalobca. Navyše podľa nej
žalobca potvrdil, že bol dlhodobo upozorňovaný na nevyporiadanie spornej parcely. Žalobca svoju

dobromyseľnosť podľa nej odvodzuje len z vnútorného presvedčenia, pri vedomosti o ďalších osobách
- žalovaných, musel mať pochybnosť, či mu sporná nehnuteľnosť patrí. Uviedla, že sa aktuálne vedie
dodatočné dedičské konanie po zapísanom vlastníkovi spornej parcely V. J., ktoré nie je právoplatne
skončené, a preto navrhla, aby súd toto konanie do skončenia uvedeného dedičského konania prerušil.

6.Žalovaní 4,5,6,7,8 žiadali žalobu zamietnuť. Poukázali na to, že žalobcov otec aj žalobca vedeli, že
sporný pozemok nie je vysporiadaný a dedičské konanie po zapísaných vlastníkoch neprebehlo. Oni
aj podali návrh na dodatočné dedičské konanie. Nesúhlasili s prehláseniami žalobcu o dobromyseľnej
držbe, keď na jar roku 2019 bol žalobca oboznámený s tým, že záhrade nie je vysporiadaná, napriek
tomu podal žalobu. Doplnili, že je podivné, že keď sa riešila pozostalosť po T. J., sporná parcela tam

nefigurovala, a že si žalobca a jeho otec celých 30 rokov neoverili, či sú vlastníkmi parcely. Mali za to,
že zo strany žalobcu ide o špekulatívne obchádzanie dedičského konania.

7. Žalobca v replike doplnil, že s poukazom na vyjadrenie žalovaných, že v dedičskom konaní po
T. J. jej deti uzavreli dohodu, že všetok majetok nadobúda bezodplatne najstarší brat J. - žalobcov

otec, svedčí i tom, že nie len vydržateľom spornej nehnuteľnosti, sa stal ešte v roku 1992 žalobcov
otec. V súlade s týmto vedomím sa tak staral žalobcov otec ako aj samotný žalobca od roku 1993
o predmetnú nehnuteľnosť, nakoľko si boli vedomí, že nehnuteľnosť pripadla im a o ich vlastníckych
právach nebolo možné pochybovať. Žalobca a jeho otec boli v rodine považovaní sa jediní vlastníci.
Sporná nehnuteľnosť bola vždy chápaná ako súčasť rodinného domu, ktorý vlastní žalobca. Počas

života žalobcovho otca nevyslovil žiaden rodinný príslušník pochybnosti o vlastníctve nehnuteľnosti. Je
pravdou, že po smrti T. J. v roku 1992 pomáhala žalovaná 3 s rodinou udržiavať nehnuteľnosť v rozmedzí
cca. 5- 6 rokov, a to až do doby, ktorá nastala po vyplatení finančných kompenzácii za nadobudnutie
dedičstva v celom rozsahu po zomr. T. J. žalobcovým otcom, kedy záujem súrodencov o tento pozemok
opadol. Následne po vznesení akejkoľvek požiadavky ohľadne starostlivosti o nehnuteľnosť boli žalobca

ako aj jeho otec odbití zo strany ostatných rodinných príslušníkov zo slovami „je to vaše, tak sa
starajte“.Žalobcabolupozornenýnaskutočnosťnevysporiadanýchpozemkovpodchalupouajsporného
pozemku, na čo žalobcov otec pristúpil k podaniu žiadosti o znovuotvorenie dedičského konania. Súd
však otvoril dedičské konanie výlučne po zomr. T. J., v ktorom žalovaní potvrdili skutočnosť, že pozemokpod chalupou nadobudol žalobcov otec. Súd však z neznámych dôvodov neotvoril dedičské konanie
po zomr. V. J..

8. Súd nariadil pojednávanie na deň 23.09.2021, na ktoré sa dostavili všetky strany sporu aj právni
zástupcovia. Žalobca trval na dôvodnosti žaloby a zopakoval tvrdenia uvedené v podanej žalobe.
Doplnil, že spornú nehnuteľnosť vydržaním nadobudol do výlučného vlastníctva otec žalobcu a žalobca
vyvodzuje svoje postavenie z titulu právneho nástupníctva po ňom. Uviedol, že sporný pozemok vlastnili
jeho babka a dedko, po smrti babky v dedičskom konaní sa dohodli dedičia, že všetko vlastníctvo sa

prepíše na žalobcovho otca, teda dom aj všetky pozemky. Takto sa aj dohodli, takto sa to prepísalo
s výnimkou sporného pozemku. V 1998 nastali isté komplikácie, kedy jeho otec na chalupe zmenil
kľúč a povedal, že žalovaní tam chodiť nebudú. Jeho otec vyplatil žalovaných, a to dokonca väčšou
sumou, než by im podľa znaleckého posudku na dom prislúchala. V 1998 žalovaný 1/ otcovi povedal,
že nech sa stará, keď je to jeho, preto si úprimne mysleli, že to ich je. V roku 2018, žalobcu kontaktovala
nevesta žalovaného 4/ a vtedy sa žalobca dozvedel, že by to ich nemalo byť a vtedy začal žalobcov

otec dávať pozemky do poriadku. Aj otec sa v tom roku dozvedel, že to ich nie je, podal návrh na
dodatočné dedičské konanie po babke a dedkovi. Po babke sa aj prededilo, po dedkovi nie. Žalobca
vysvetlil, že jeho dedko bol V. J. a za manželku mal T.. Na liste vlastníctva je ako vlastník písaný ešte
pradedko V. J., ktorý mal za ženu A. A.. Žalobca uviedol, že nemali dôvod sledovať kataster a ani v
tom čase sa kataster riadne odsledovať nedal. On nemal snahu si to overovať, pretože si bol istý, že

je to ich. Až v tom roku 2018, keď ich to upozornili, zistil, že to má patriť ešte niekomu inému. Žalobca
nevedel ani to, že sporný pozemok nebol predmetom dedenia po babke T.. Právny zástupca žalobcu
až na pojednávaní uviedol, že titul nadobudnutia má byť dedičské rozhodnutie po babke T. a V. J..
Ak všetko ostatné okolo tejto záhrady bolo prededené v prospech otca žalobcu a táto záhrada ostala
neprededená, tak dôvodne sa otec žalobcu domnieval, že aj táto parcela mu patrí. Doplnil, že po smrti

otca žalobcu ako vydržiteľa by vzhľadom na jeho úmrtie dedil žalobca, jeho sestra, ktorá sa vzdala
všetkých nárokov aj matka, ktorá v priebehu tohto konania zomrela a ktorá sa tiež vzdala čestným
prehlásením všetkých nárokov vo vzťahu k tomuto pozemku, ktorý by patril prípadne aj do BSM. Z tohto
dôvodu mal za to, že žaloba bola podaná správne. Mal za to, že nastal omyl, keď napriek tomu, že táto
parcela nebola uvedená v dedičskom rozhodnutí, otec žalobcu sa dôvodne domnieval, že aj táto, tak

ako všetky ostatné, mu patrili. Nevie presne povedať, čo bolo všetko prededené, okrem tohto jedného
pozemku, ale žalobcov otec bol dôvodne v tom, že je vlastníkom aj tohto pozemku a po jeho smrti v
tomto domnení bol aj žalobca. Žalovaní 1, 4 a 5 trvali na tom, že absentuje dobromyseľnosť, chýba titul
nadobudnutia a žalobca si odporuje, ak v žalobe tvrdil, že s otcom vedeli, že sporný pozemok je písaný
na inú osobu a na pojednávaní tvrdí, že sa to dozvedeli až v roku 2018. Tiež namietali, že ani z daňových

výmerov nevyplýva, že by predmetom dane bola aj sporná parcela. Pokiaľ žalobca tvrdí, že vedel, že
táto predmetná parcela nie je prededená, nie je zrejmé, na základe čoho mohol jeho otec vyvodzovať,
že táto parcela v jeho prospech prededená bola. Tiež namietali, že až na pojednávaní začal žalobca
tvrdiť titul nadobudnutia, čo mal tvrdiť už skôr a ak tak neučinil, je to v rozpore so zásadou sudcovskej
koncentrácie konania. Tiež poukazovali na to, že ak sa matka žalobcu a jeho sestra vzdali dedičského

práva po otcovi, toto nemôže byť platné, keď sa vzdali vopred práv, čo nie je prípustné. Ak žalobca tiež
uvádzal, že vstúpil do držby spolu s otcom, v takomto prípade by polovicu pozemku mohol nadobudnúť
otec žalobcu a polovicu žalobca po uplynutí vydržacej doby.

9. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a )splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 134 Občianskeho zákonníka, (1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. (2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125 ). (3) Do doby podľaodseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (4)Pre začiatok
a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 161 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, V konaní o dedičstve poverí súd notára, aby
vo veci konal a rozhodoval.

Podľa § 165 Civilného mimosporového poriadku, Účastníkmi konania o dedičstve sú tí, o ktorých sa
možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi.

10. V spore bolo zistené, že sporná parcela KNC parc.č. XXX je zapísaná na LV č. XXX pre k.ú. Krivosúd
- Bodovka, kde ako výlučný vlastník je evidovaný J. V., nar. XX.XX.XXXX (ženatý s A., rod. A.), čo nebolo

sporné. Tiež bolo zistené z vlastnej činnosti súdu, že táto osoba dňa XX.XX.XXXX zomrela, pričom
sa vedie t.č. dodatočné dedičské konanie po ňom pod sp.zn. 12D/831/2020 aj vo vzťahu k spornej
nehnuteľnosti, ktoré nebolo ešte právoplatne skončené.

11. Sporným nebolo ani tvrdenie, že otec žalobcu J. J., nar. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX.

Nebolo sporné, že tento mal manželku P. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mala podľa nerozporovaných
tvrdení žalobcu počas tohto sporu zomrieť. J. J. mal 2 deti - žalobcu a dcéru K. J.. Predložené boli čestné
vyhlásenie P. a K. J., ktoré sa zriekli nárokov z titulu dedenia po J. J. vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti
a súhlasili s priznaním vlastníckeho práva v prospech žalobcu.

12. Nebola sporná ani žalobcom opísaná genéza po, na liste vlastníctva, zapísanom vlastníkovi
sporného pozemku, V. J., (ženatý s A. A.), zomrelom v roku XXXX . Jeho právni nástupcovia sú:

A/ V. J. (ženatý s T. J.), ktorý už zomrel. Právni nástupcovia po ňom sú:
J. J. - zosnulý otec žalobcu

X. J. - žalovaný 1/
K. Q. - žalovaný 2/
M. F. - žalovaná 3/

B/ P. J., ktorý už zomrel. Právni nástupcovia po ňom sú:

F. J. - žalovaný 4/
D. J. - žalovaný 5/
M. P., ktorá zomrela, a nástupcami po nej sú:
P. V. - žalovaná 6/
D. P. - žalovaný 7/

A. P. - žalovaná 8/.
Takto rodinnú genézu opísal žalobca v žalobe, pričom žalovaní nenamietali jej nesprávnosť.

13. Žalobca podal určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c/ CSP (o určenie, že tu právo je). V
zmysle uvedeného je možné domáhať sa úspešne určenia, že tu právo je, ak je na tom naliehavý

právny záujem. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo
173/2006, podľa ktorého : „Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej
je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností (výpis z listu vlastníctva preukazuje vlastnícke právo) a na jeho právne účinky

je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného
určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva
je podkladom pre vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho
právaspôsobilýmprávnymprostriedkomnaodstránenieneistotyoskutočnýchprávnychvzťahochmedzi
účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným

v katastri nehnuteľností.“ Súd konštatuje, že žalobca za stavu, keď vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti
je na liste vlastníctva zapísaná ako vlastník iná osoba, má naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, pretože rozsudok vyhovujúci jeho žalobe, by bol podkladom pre zápis tvrdeného vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľností v prospech neho.14. Žalobca žalobu skutkovo odôvodňoval tak, že jeho zosnulý otec sa stal za svojho života výlučným
vlastníkom spornej nehnuteľnosti v dôsledku vydržania, keď vydržacia doba začala mu plynúť v roku

1993 a mala uplynúť v roku 2004 (opakovane takto vymedzované v žalobe na č.l. 3, 3 rubová strana
aj 4, a rovnako tak to skutkovo žalobca vymedzil aj na výslovný dopyt súdu na pojednávaní). Otec
žalobcu zomrel v roku 2019, pričom žalobca ako jeho právny nástupca - dedič žiada, aby súd určil,
že je on výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Táto nehnuteľnosť v dedičskom konaní po otcovi
žalobcu celkom zrejme nebola prededená, nakoľko žalobcovmu otcovi zápis na liste vlastníctva k tejto

nehnuteľnosti nesvedčal a ani nesvedčí, a preto nebol sporný pozemok poňatý do dedičského konania
po ňom, čo ani nebolo sporné. Súd konštatuje, že vzhľadom na skutkové vymedzenie žaloby, keď sa
tvrdí, že právny predchodca žalobcu - poručiteľ ako vydržateľ nadobudol sporný pozemok za života
do svojho výlučného vlastníctva, žalobca sa nemôže ako jeho dedič (jeden z jeho dedičov) domáhať
určenia, že on je výlučným vlastníkom takto, jeho otcom za života vydržanej, spornej nehnuteľnosti.
Dedič sa totiž nemôže s úspechom domáhať žalobou určenia, že je vlastníkom veci (patriacej inak do

dedičstva), pokiaľ táto vec nebola najskôr predmetom konania o dedičstve.

15. Vydržanie je považované za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia práva, pri ktorom sa na
základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok priznávajú právne účinky aj len domnelému
právu vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektmi, ak toto právo bolo

vykonávané po stanovenú dobu nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé.

16. Zo skutkových tvrdení prezentovaných v konaní žalobcom vyplýva, že k vydržaniu malo dôjsť
ešte za života jeho otca v prospech jeho otca (ktorého sám označuje ako osobu, ktorá sa ešte za
svojho života mala stať v dôsledku vydržania výlučným vlastníkom sporného pozemku ). V čase smrti

otca žalobcu v roku 2019 platilo, že v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda
smrťou poručiteľa. Na význam tohto ustanovenia upozornil najvyšší súd už v rozsudku z 27. apríla 2004
sp. zn. 1 Cdo 104/2003, v ktorom uviedol, že i keď sa dedičstvo nadobúda smrťou, nie sú tým bez
ďalšieho určené konkrétne veci ani podiely, ktoré jednotliví dedičia z dedičstva nadobúdajú. Právna
úprava dedenia vychádza z uplatnenia úradnej ingerencie pri nadobúdaní dedičstva. Riešenie právnych

vzťahov, ktoré vznikli v dôsledku smrti poručiteľa, patrí do právomoci súdu; vykonaním jednotlivých
úkonov v konaní o dedičstve súd poveruje notára ako súdneho komisára ( § 161 ods. 1 CMP). Pokiaľ
nie je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu potvrdené, že v dôsledku dedenia dedič nadobudol
vec, resp. jej spoluvlastnícky podiel, nemôže sa dedič domáhať ochrany svojho vlastníctva žalobou
o určenie vlastníctva. Takýto dedič je aktívne legitimovaný len na podanie žaloby o určenie, že vec

patrí do dedičstva po poručiteľovi. Ak žalobca tvrdil, že podal správnu žalobu, keď sa domáha určenia
vlastníckeho práva vo svoj prospech ako dedič poručiteľa, ktorý poručiteľ mal sporný pozemok za
života vydržať do svojho výlučného vlastníctva, súd konštatuje, že uvedené vzhľadom na citované
závery akceptované súčasnou ustálenou judikatúrou, nie je možné ( k tomu napr. rozhodnutie NSSR
sp.zn. 3MCdo/4/2013 z 31.03.2014). Princíp úradnej ingerencie do nadobúdania dedičstva, ktorá je v

zmysle ustanovení o konaní o dedičstve zakotvených v Civilnom mimosporovom poriadku zverená súdu,
akcentovali aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu (viď napríklad rozsudok z 19. septembra 2007 sp. zn.
3Cdo332/2007auzneseniez31.januára2011sp.zn.4Cdo267/2009).Rozhodovaciapraxnajvyššieho
súdujeustálenánanázore,žeaknebolzachovanýpostupupravenýustanoveniamiodedičskomkonaní,
nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha, že je vlastníkom veci

patriacej do dedičstva. Žaloba, ktorú podal žalobca, obchádza dedičské konanie. Úlohou súdu v civilnom
spore nie je nahrádzať dedičské konanie, ustaľovať okruh dedičov, skúmať dedičskú ne/spôsobilosť
a pod. Napokon, žaloba žalobcu (nebyť aj vyššie uvedeného) nereflektuje ani to, že on nie je sám
dedičom po poručiteľovi, ktorý podľa jeho tvrdení mal nadobudnúť výlučné vlastnícke právo k spornému
pozemku za svojho života, keď sú tu aj ďalšie osoby, ktorým by (za predpokladu preukázania toho, že

skutočne poručiteľ nadobudol výlučné vlastnícke právo k pozemku za života a bol jeho vlastníkom aj
ku dňu smrti) svedčal podiel na tomto pozemku. Síce žalobca predložil vyhlásenia spoludedičov, že títo
nenamietajú nič proti tomu, že oni z takto (do dedičstva patriaceho pozemku) nič nenadobudnú, ale toto
vyhlásenie nemá v civilnom spore relevanciu. Takto na pripadnutí sporného pozemku žalobcovi, by sa
mohli spoludedičia dohodnúť v dedičskom konaní, kde je takýto postup riadne upravený. Súd tak na

základe žaloby žalobcu vlastne má konať aj o podieloch, ktoré by inak (za stavu tvrdeného výlučného
vlastníctva poručiteľa) mali patriť aj iným osobám - žalobcovým spoludedičom, a teda žalobca žiada,
aby súd konal o právach niekoho, kto ani nie je strana sporu. Teda na základe žalobcovej žaloby má
mu pripadnúť celá nehnuteľnosť patriaca poručiteľovi, a teda aj podiely, ktoré by mu inak nepatrili, čímby prakticky súd zbavil práva aj subjekty, ktoré v spore ani ako strany sporu nevystupujú, čo je ďalší
procesný nedostatok tejto žaloby. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd žalobu zo všetkých uvedených
dôvodov zamietol. Žalobe nie je možné vyhovieť, pretože ako správny a vhodný prostriedok ochrany

(uplatnenia) práv prichádza do úvahy žaloba o určenie, že sporný pozemok patrí do dedičstva po otcovi
žalobcu.

17. Na doplnenie súd uvádza, že ak žalobca tvrdil, že sporný pozemok mal za svojho života vydržaním
nadobudnúť jeho zosnulý otec do svojho výlučného vlastníctva, je možné mať pochybnosti, či tomu

tak mohlo byť, pretože zo žalobcových tvrdení vyplýva, že otec a matka žalobcu boli manželia ešte v
čase otcovej smrti a predpokladá sa, že teda trvalo v tom čase aj ich bezpodielového spoluvlastníctvo
manželov - BSM. Platí pritom, že ak podmienky vydržania vlastníckeho práva k veci splní jeden z
manželov za trvania manželstva, stáva sa vec predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva (viď tiež
rozsudky najvyššieho súdu z 23. apríla 2004 sp. zn. 5 Cdo 133/2003 a z 28. februára 2007 sp. zn. 3
Cdo 271/2005). Súd neskúmal, či mali rodičia žalobcu za života modifikované BSM, alebo nie, pretože

to bolo vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby opísaný vyššie nehospodárne, ale konštatuje, že aj keby
bol predmetný pozemok vydržaný do BSM rodičov žalobcu (ktoré zaniklo smrťou prvého z manželov
a bolo ho teda treba i vyporiadať), aj tak sa žalobca nemôže domáhať určenia vlastníckeho práva vo
svoj prospech za stavu, keď tento predmet vydržania nebol súčasťou vyporiadania vrámci dedičského
konania po žalobcovom právnom predchodcovi. Aj v takomto prípade by súd musel žalobu prakticky zo

zhodných dôvodov, ako sú vyššie uvedené, zamietnuť.
18. Súd ešte dodáva, že iný prípad by bol a inak by sa musela posudzovať tak skutkovo vymedzená
žaloba, kde by žalobca tvrdil, že vydržateľom sporného pozemku sa stal až on, teda kedy by žalobca síce
žiadal započítať dobu dobromyseľnej držby svojho právneho predchodcu, avšak jej zavŕšenie (uplynutie)
bynastaloažpočasnáslednejdržbyžalobcu,atedavydržateľombysastalažžalobca.Vtedybypredmet

vydržania nepatril do dedičstva po právnom predchodcovi (pretože ten ešte podmienky vydržania ku dňu
svojej smrti nesplnil), ale bolo by možné domáhať sa určenia vlastníckeho práva v prospech žalobcu,
pretože až ten (so započítaním doby predchodcu) vydržanie splnil a zavŕšil, a teda až ten vlastníckeho
právo potenciálne mohol týmto spôsobom nadobudnúť. Takto ale žaloba skutkovo odôvodnená nebola,
keď vo svojich písomných podaniach (ako bolo vyššie uvedené), ale aj na pojednávaní žalobca

opakovane a výslovne tvrdil, že to bol už jeho otec, ktorý mal nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním
k spornému pozemku za svojho života a on sa domáha určenia vlastníckeho práva ako jeho právny
nástupca.
19. Súd ešte pre úplnosť uvádza k ďalším produkovaným tvrdeniam žalobcu spočívajúcim v tom, že mal
aj on v roku 1993 vstúpiť do držby spolu so svojím otcom (čím zrejme žalobca tiež chcel naznačiť, že aj

jemu mala súbežne s otcom v roku 2004 uplynúť vydržacia doba), že tieto jeho tvrdenia sú v rozpore
s ostatnými jeho tvrdeniami, s ktorými sa súd zaoberal vyššie, a síce sú v rozpore s tým, že žalobca
primárne tvrdí, že len jeho otec sa mal stať v roku 2004 titulom vydržania výlučným vlastníkom spornej
nehnuteľnosti a on sa domáha svojho práva na súde ako jeho právny nástupca. I napriek tomu, že na
pojednávaní žalobca túto verziu svojich skutkových tvrdení, na ktorej stavia žalobu, potvrdil a s touto

argumentáciou sa súd už vyššie vysporiadal, súd má za potrebu vyjadriť sa aj k týmto (alternatívne)
produkovaným skutkovým tvrdeniam. Súd uvádza, že ak by teda to bolo so vstupom do držby tak,
ako tiež žalobca tvrdí, že mali do nej vstúpiť žalobca aj jeho otec v roku 1993, ktorí sa spoločne mali
podľa svojich slov dobromyseľne starať a užívať predmet sporu, že títo by potenciálne (za splnenia
ostatných predpokladov vydržania), mohli vydržať spornú nehnuteľnosť nanajvýš len do podielového

spoluvlastníctva - polovica otec žalobcu a polovica žalobca, (resp. vzhľadom na vyššie uvedené, že sa
nadobúda predmet vydržania za trvania manželstva do BSM, tak polovica by patrila do BSM rodičov
žalobcu a polovica žalobcovi). Ani za takéhoto skutkového stavu by žaloba nebola v celom rozsahu
úspešná, pretože len 1 by potenciálne mohla z titulu vydržania patriť žalobcovi (ak by tento riadne tvrdil
a preukázal o.i. aj titul) a zvyšná 1 by patrila do dedičstva po poručiteľovi (resp. do zaniknutého BSM

rodičov žalobcu). Súd sa však takto vymedzeným skutkovým stavom bližšie nezaoberal, pretože sám
žalobca na pojednávaní výslovne vymedzil žalobu tak, že výlučným vlastníkom - vydržateľom predmetu
sporu sa stal otec žalobcu za svojho života a on žalobu podáva ako jeho právny nástupca. Netrval
teda celkom jasne na tom vymedzení, že by on v roku súbežne s otcom tiež vydržal čo i len v časti
predmetnú parcelu. Súd však mal potrebu sa k uvedenému vyjadriť aj preto, že žalovaní 1, 4 a 5 na toto

tiež poukazovali v záverečnej reči, s ktorou obranou sa súd stotožnil.
20. Súd aj s poukazom na rôzne skutkové vymedzenie (odsek 16 a 19) uvádza, že sám žalobca si
zrejme celkom neujasnil, ako chce svoju žalobu odôvodňovať, pretože ju vymedzoval rôzne na rôznych
miestach (až na otázku súdu na pojednávaní sa to ustálilo), pričom takéto rôzne skutkové vymedzeniamá aj (ako bolo vyššie opísané) rôzne právne následky. Takéto odlišné skutkové odôvodnenie však
poukazuje na nekonzistentnosť tvrdení žalobcu. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

21.Vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby, ktoré spočívajú v procesných nedostatkoch, súd majúc
na zreteli hospodárnosť konania, nevykonal dokazovanie listín predložených žalobcom za účelom
preukázania splnenia podmienok vydržania, keďže zistenia z nich vyplynuté by nemali za následok
iné rozhodnutie súdu. Z rovnakých dôvodov bolo nadbytočné vypočúvať navrhovaných svedkov a aj
zadovažovanie listín a vyjadrení z príslušnej obce, ktorá vyrubovala daň zo spornej nehnuteľnosti. Tieto

dôkazy by nemohli privodiť žalobcovi úspech v spore, keď dôvodom zamietnutia sú nedostatky opísané
vyššie.
22. Súd ešte musel rozhodnúť o návrhu na prerušenie konania, ktorý vzniesla žalovaná 3/, ktorá sa
domáhala prerušenia tohto konania do právoplatného skončenia dodatočného dedičského konania po
zapísanom vlastníkovi spornej nehnuteľnosti, V. J. , zomr. v roku XXXX, ktoré sa na tunajšom súde vedie
pod sp.zn. 12D/831/2020.

23. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

24. Prerušenie civilného sporového konania je svojou povahou výnimočným rozhodnutím súdu, o

ktorom súd rozhodne za splnenia zákonom predpokladaných podmienok aj bez návrhu strany sporu.
Rozhodovanie o prerušení konania pre dôvody podľa § 164 CSP je vedené v podstatnej miere v súlade
zo zásadou hospodárnosti konania. Súd k takémuto procesnému rozhodnutiu pristúpi zásadne vtedy, ak
prebieha iné konanie (nielen súdne), v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
vo veci samej.

25. Súd konštatuje, že vzhľadom na vyššie opísané nedostatky žaloby, ktoré bránia tomu, aby bol
žalobca úspešný, nebolo za tejto situácie dôvodné, aby súd konanie prerušil do skončenia dodatočného
dedičského konania. Pretože, aj po vyčkaní na jeho ukončenie, výsledok dedičského konania by nemal
vplyv na výsledok tohto sporu. Totiž výsledok dedičského konania, nech už by bol akýkoľvek, by

nemohol ovplyvniť záver súdu o tom, že žaloba je ako nevhodne zvolený prostriedok domáhania sa práv
žalobcu, nedôvodná. Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na ďalší procesný nedostatok žaloby, ktorý by
tiež podporne bránil jej vyhoveniu, a síce to, že žalobca zažaloval v tomto spore potenciálnych právnych
nástupcov nežijúceho, na liste vlastníctva zapísaného, vlastníka spornej nehnuteľnosti, čo však ale
v zmysle aktuálnej judikatúry nie je prípustné. Platí totiž, že pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím

dedičského súdu potvrdené, že v dôsledku dedenia konkrétny dedič nadobúda vec, nemôže sa žalobca
domáhať určenia vlastníckeho práva proti subjektu, o ktorom len predpokladá, že v súvislosti so
spornou nehnuteľnosťou je právnym nástupcom zomrelej osoby vedenej v katastri nehnuteľností ako
vlastník spornej nehnuteľnosti ( k tomu podrobnejšie napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.
19Co/150/2018 zo dňa 20.11.2019). Názor žalobcu uvedený v žalobe, a síce, že v danej veci je za stavu,

ak sporná nehnuteľnosť aktuálne nie je prededená, nutné žalovať priamo právnych nástupcov zomrelej
osoby uvedenej v katastri nehnuteľností, nie je správny. Tento procesný nedostatok by teoreticky bol
zhojiteľný tým, že by sa vyčkalo na výsledok začatého a ešte neskončeného dedičského konania po
zapísanom zomrelom vlastníkovi V. J., a následne by žalobca okruh žalovaných upravil podľa výsledku
tohto dedičského konania tak, že by ďalej sa konalo len s tým, kto spornú nehnuteľnosť zdedí. Avšak,

aj keby k takejto úprave následne došlo, čím by sa uvedený nedostatok odstránil, stále by tu boli
ďalšie prekážky, ktoré vyhoveniu žaloby bránia, a síce pretrvávali by dôvody uvedené v odsekoch
16 až 19, pre ktoré by bez ohľadu na výsledok dedičského konania súd musel žalobu zamietnuť
tak či onak. Ani výsledok dedičského konania a do úvahy prichádzajúca úprava okruhu žalovaných
subjektov by priaznivejšie rozhodnutie žalobcovi nepriniesli. Za takéhoto stavu preto prerušenie konania

nebolo dôvodné ani hospodárne, a preto súd návrh na prerušenie konania zamietol. Napokon, návrh
na prerušenie konania podala žalovaná 3/ a ani nie žalobca, hoci on je práve tou stranou sporu, ktorá
spôsobila procesný nedostatok, ktorý by sa dal prerušením konania odstrániť.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Nakoľko žalovaní boli v konaní o žalobe v celom rozsahu úspešní, keďže súd žalobu zamietol v celom

rozsahu, priznal im súd voči plne neúspešnému žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny
úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.