Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, July 3, 2022

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 1T/44/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622010219
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Tomrecaj PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2022:4622010219.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Adrianou Tomrecaj, PhD., v trestnej veci
obžalovaného D. V. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Topoľčanoch dňa 04.07.2022, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
D. V., narodený XX.XX.XXXX v B. nad B.,

trvale bytom V. J.,
adresa na doručovanie V. J., F. XXX/XXX,
na slobode,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :

potom, čo požil alkoholické nápoje, dňa 24.05.2022 približne o 22,25 hod. v obci Veľké Ripňany, okres

K., na ceste II/514, viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky Škoda Fabia, EČ TO XXXEU,
kde počas jazdy na O. ulici pri čerpacej stanici P. v smere na obec E. bol zastavený a kontrolovaný
príslušníkmi Oddelenia železničnej polície PZ Topoľčany, pričom po poučení policajtom o správnom
používaní prístroja, vykonanou dychovou skúškou na alkohol prístrojom AlcoQuant 6020 plus, číslo T
číslo merania XXXX, v čase o 22,34 hod. dňa 24.05.2022 bola u neho nameraná hodnota 0,51 mg/l
alkoholu v dychu,

t e d a :

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

t ý m s p á c h a l :

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného

zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek
3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) a § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody
podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Topoľčanoch sp. zn. Pv 217/22/4406, prejednal Okresný
súd Topoľčany trestnú vec proti obžalovanému D. V. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie

výsluchom obžalovaného a prečítaním listinných dôkazov založených v spise.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný D. V. na hlavnom pojednávaní dňa 04.07.2022 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1

písmeno c) Trestného poriadku, že nepopiera spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie
označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3
písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku
prokurátora, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku
sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o

vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že protiprávnym
úmyselným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona po stránke subjektívnej, ako aj
po stránke objektívnej. Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný
spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne

kvalifikovanýanáslednesúdvykonaldokazovanieibačosatýkavýrokuotresteaoochrannomopatrení.

Dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd vykonal prečítaním listinných dôkazov zabezpečených do
spisu, pričom v rámci takto vykonávaného dokazovania bolo prečítané potvrdenie o zadržaní vodičského
preukazu obžalovaného dňa 24.05.2022, evidenčná karta vozidla značky Škoda Fabia s evidenčným

číslom K ktorého vlastníkom je K. V. a držiteľom obžalovaný D. V. a správy o povesti obžalovaného.

Zo správ o povesti a k osobe obžalovaného, teda z evidenčnej karty vodiča, z výpisu z avíza, z ústrednej
evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, z údajov REGOB, z lustrácie v evidencií
Zboru väzenskej a justičnej stráže, z lustrácie v sociálnej poisťovni, z lustrácie v Centrálnej evidencii

správnych deliktov a priestupkov, z lustrácie v databáze súdov, z odpisu registra trestov súd zistil, že
obžalovaný sa doposiaľ dopustil piatich priestupkov v doprave, ktoré boli všetky vyriešené pokutou,
neboli spáchané pod vplyvom alkoholu a závažnejším spôsobom. Obžalovaný nemal doposiaľ nikdy
uložený zákaz činnosti v priestupkovom konaní, nie je voči nemu vedené trestné stíhanie, nemá záznam
v odpise registra trestov, nie je vo výkone väzby ani vo výkone trestu odňatia slobody, je ženatý, otec

štyroch detí, zamestnaný, poberateľ invalidného dôchodku.

Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní a na základe vyhlásenia obžalovaného o vine, mal súd
za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby. Tiež bolo
preukázané, že skutok vykazuje znaky žalovaného trestného činu a, že skutok spáchal obžalovaný D. V..

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho
nápravy.

V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri
ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce
účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Zohľadňovanie osoby páchateľa a jej posudzovanie treba uskutočniť vo všetkých súvislostiach. Pričom
v rámci tohto hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.Zároveňjepotrebnéprihliadaťnazásaduproporcionálnostitrestu,čoznamená,žetrestmusíbyťúmerný
k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti
jeho nápravy.

Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri
náležitomzhodnoteníosobypáchateľa.Možnosťnápravypáchateľakonkretizujejehoosobuvovšetkých
zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa

na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom,
vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký
význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k
spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v
plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom
spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov

spoločnosti.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádzal zo závažnosti spáchaného trestného činu z ktorého bol
obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby
a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi

prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby
stanovená zákonom (podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona) až na 1 rok. Tomuto zaradeniu potom
zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s
odňatím slobody), prípadne povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému, súd pri rozhodovaní vychádzal v prvom rade
zo skutočnosti, že obžalovaný je zamestnaný, je invalidný dôchodca, ktorý sa stará o svoju
rodinu, ktorý nebol doposiaľ súdne trestaný a jeho doterajšie priestupkové previnenia boli menej
závažného charakteru s nízkou spoločenskou nebezpečnosťou. Vzhľadom na uvedené osobné pomery
obžalovaného neprichádzalo do úvahy uloženie trestu povinnej práce, nakoľko obžalovaný je invalidný

dôchodca, a trest domáceho väzenia by bol pre neho neprimerane prísny a zásadne by ho obmedzoval
v jeho možnostiach riadne sa starať o svoju rodinu. Na posudzovanie možnosti nápravy obžalovaného
má vplyv jednak celkový spôsob života obžalovaného a jeho správanie pred spáchaním trestného
činu. Skutočnosť, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu od začiatku priznával a úprimne ho
ľutoval, a pred skutkom viedol riadny život odôvodňovala záver, že v záujme dosiahnutia účelu trestu,

spočívajúceho aj v prevýchove obžalovaného, bude postačovať uloženie trestu odňatia slobody s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu. Takto uložený trest bude mať zásadný
výchovný vplyv na obžalovaného a bude ho motivovať k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a
vyvarovalsaajnajmenejzávažnýmporušeniaprávnychpredpisov.Súčasneneznemožníobžalovanému
riadnesastaraťosvojurodinuazabezpečovaťjejpotreby.Vsúlades§49odsek1písmenoa)Trestného

zákona súd obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody podmienečne odložil.

Pri úvahách týkajúcich sa výšky ukladaného trestu súd prihliadol na osobné pomery obžalovaného,
ako aj na okolnosti spáchania skutku a predchádzajúci spôsob života obžalovaného, pričom v tejto
súvislosti súd považuje za potrebné poukázať v prvom rade na skutočnosť, že v prípade obžalovaného

išlo o jednorazové protiprávne konanie obžalovaného, ktorý vedie inak riadny život a v prípade ktorého
sa na hlavnom pojednávaní nepreukázalo nadmerné požívanie alkoholu alebo závažné a opakované
nerešpektovanie pravidiel cestnej premávky.

Pri ukladaní trestu súd zvažoval všetky hľadiská pre ukladanie trestu a jeho výmery. Obligatórne

pritom zvažoval aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a) až písm. o) Trestného zákona a
priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. a) až písm. o) Trestného zákona, pričom u obžalovaného zistil dve
poľahčujúce okolnosti a to, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne trestný čin
oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona), a že obžalovaný svojim vyhlásením, že je vinný zo spáchania
žalovaného skutku súdu napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, keďže súd nemusel vykonávať

dokazovanieohľadomvinyobžalovaného(§36písm.n)Trestnéhozákona).Súduobžalovanéhonezistil
žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery, musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
okolnostíapriťažujúcichokolností.Vdanomprípadejeuobžalovanéhoprevyšujúcipomerpoľahčujúcichokolností v pomere 2:0, a preto súd v súlade s § 38 odsek 3 Trestného zákona upravil zákonom
ustanovenú trestnú sadzbu (až na jeden rok), tak že hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby
znížil o jednu tretinu (o 4 mesiace) a trest ukladal v rámci takto upravenej trestnej sadzby, teda v

rozmedzí až na 8 mesiacov. S prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný
a k svojej trestnej činnosti zaujal kritický postoj a svoje konanie oľutoval je primerané a spravodlivé
uložiť obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby,
t.j. vo výmere 2 mesiace. Nakoľko sú v prípade obžalovaného splnené všetky zákonné podmienky
na uloženie podmienečného odkladu uloženého trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 49

odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, súd rozhodol, že trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace
obžalovanému podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov, nakoľko takto
uložený trest je dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu obžalovaného bez
bezprostrednej potreby výkonu trestu odňatia slobody.

Súd z vykonaného dokazovania nemal za preukázanú potrebu uložiť obžalovanému podmienečný

odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom za súčasného uloženia primeraných
povinností a obmedzení za účelom posilnenia výchovného pôsobenia na obžalovaného. Uloženie
obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas
skúšobnej doby, nebolo odôvodnené nakoľko nebolo preukázané, že obžalovaný by mal problém
s nadužívaním alkoholu a drog, a rovnako nebolo odôvodnené ani uloženie povinnosti podrobiť

sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, pretože
súd nevzhliadol žiadne zásadné dôvody zakladajúce potrebu odbornej spolupráce s obžalovaným v
záujme predchádzania ďalšieho protiprávneho konania a jeho zvýšenú kontrolu počas skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Súd je presvedčený, že práve takto uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace s podmienečným
odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu 12 mesiacov postačí na splnenie účelu
trestu a zabezpečí, aby sa obžalovaný v budúcnosti vystríhal páchaniu protispoločenskej a protiprávnej
činnosti.

Nakoľko sa obžalovaný dopustil trestného činu spojeného s výkonom činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť
život, zdravie alebo majetok, pod vplyvom alkoholu, súd považoval za potrebné uložiť obžalovanému
aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, a to vo výmere 24 mesiacov,
zohľadňujúc pri tom nielen samotné okolnosti prípadu, ale aj osobu obžalovaného, ktorý nemal doposiaľ
uloženýzákazčinnosti,neporušujepravidlácestnejpremávkyzávažnejšímspôsobomajehoprotiprávne

konanie pod vplyvom alkoholu bolo jednorazovým konaním.

Podľa názoru súdu je uložený trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej
sadzby v spojení s uloženým trestom zákazu činnosti zákonný, spravodlivý a adekvátny a splní svoj
účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona, tak v rámci jeho pôsobenia

na obžalovaného, ako aj jeho pozitívneho vplývania na ostatných členov spoločnosti z hľadiska gene-
rálnej prevencie.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto

práva výslovne vzdal.