Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, February 23, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121200874
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8121200874.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu N. D., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX, XXX XX C., zastúpený: OZ Právna pomoc poškodeným, IČO: 50 951 947, so sídlom Janka Kráľa
200/12, 082 71 Lipany proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré mesto, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea

Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie finančného
zadosťučinenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9Csp/14/2021-62
zo dňa 17.6.2021 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia
vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.000 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške
týchto trov.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia finančného
zadosťučinenia vo výške 6.672,39 eur.
Prvoinštančný súd po doručení žaloby žalovanému, po získaní vzájomných vyjadrení, zistil, že žalobca
si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za tri konania, a to za konanie pod sp. zn.
7Csp/227/2017, 82Er/310/2016 a 70Er/286/2016.

3. Vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 7Csp/227/2017 zistil, že v tomto konaní si žalobca uplatňoval voči
žalovanému vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na základe toho, že z dôvodu
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zaplatil na poskytnutý úver sumu prevyšujúcu poskytnutú istinu.
Prvoinštančný súd rozsudkom č.k. 7Csp/227/2017-264 zo dňa 22.5.2019 rozhodol tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi 3.126,24 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č.k. 12Co/112/2019-321 zo dňa 20.2.2020 bol potvrdený a nadobudol právoplatnosť

dňa 26.3.2020.

4. Vo vzťahu k exekučnému konaniu vedenému pod sp. zn. 82Er/310/2016 prvoinštančný súd
zistil, že predmetom vymáhania bola pohľadávka 469,76 eur s prísl.. Táto pohľadávka vyplýva z
rozhodcovského rozsudku sp. zn. 664/06/15, vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným
Asociáciou slovenských arbitrážnych súdov. Poverenie bolo vydané dňa 22.9.2016. Voči povereniu

zo strany povinného boli podané námietky. Prvoinštančný súd uznesením zo dňa 2.10.2017 vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. Rozhodol, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnoupodmienkou a aj rozsudok na základe takejto rozhodcovskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Uznesenie prvoinštančného súdu v tejto veci bolo potvrdené uznesením Krajského súdu
v Prešove pod sp. zn. 25CoE/45, 46/2018-136.

5. V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 70Er/286/2016 sa viedlo na návrh žalovaného v tomto spore
exekučné konanie, avšak prvoinštančný exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie rozhodol tak, že žiadosť bola zamietnutá. Súčasne po podaní odvolania oprávneným,
spoločnosťou Profi Credit Slovakia, bolo uznesenie Krajským súdom v Prešove č.k. 2CoE/72/2020-44

potvrdené. Predmetom mala byť pohľadávka na vymoženie vo výške 1.709,01 eur.

6. Prvoinštančný súd vec posúdil jednak podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení
účinnom do 9.6.2013 a následne v znení účinnom do 30.6.2013. Uviedol, že je možné konštatovať,
že zo strany žalobcu došlo k iniciovaniu súdneho konania z dôvodu vrátenia mu sumy bezdôvodného
obohatenia, získaného žalovaným dodávateľom finančnej služby na jeho úkor a v tomto konaní bol plne

úspešný. Rovnako bol úspešný na základe námietok aj v exekučných konaniach vedených na podklade
rozhodcovských rozsudkov.
Prvoinštančný súd sa následne zaoberal výškou primeraného finančného zadosťučinenia a dospel k
záveru, že pri určovaní výšky je potrebné vychádzať z toho, že primerané finančné zadosťučinenie
má plniť funkciu satisfakčnú a primerane aj funkciu preventívno-sankčnú tak, aby dostatočne odradilo

dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Je potrebné
finančné zadosťučinenie chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne
ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných
spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu,
voči ďalším spotrebiteľom už nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Primerané finančné

zadosťučinenie nesmie byť dôvodom neprimeraného zisku spotrebiteľa.
Prvoinštančný súd sa zaoberal okolnosťami, či na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
okrem úspechu v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia je v konaniach o zastavenie exekúcie,
resp. zamietnutie poverenia na vykonanie exekúcie nárok dôvodný. Poukázal na ust. § 44 ods. 2, 3
Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017, na § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní a uzavrel, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi porušil minimálne zákonné povinnosti podľa § 4
ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, kde predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi
povinnosti bez právneho dôvodu (žalovaný inkasoval úroky, na ktoré nemal právny nárok), podľa § 53
ods.1OZ,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuv
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľné, alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.
Pri neexistencii kritérií pre určovanie výšky finančného zadosťučinenia tak súd mal za to, že pre
výšku finančného zadosťučinenia môže byť podstatnou aj suma, o ktorú sa dodávateľ chcel na úkor

spotrebiteľa obohatiť. Krajský súd v Prešove už judikoval, že primerané finančné zadosťučinenie by
malo predstavovať aspoň 50 % zo sumy dodávateľom pôvodne neoprávnene získanej. Senát 9Csp
Okresného súdu Prešov zároveň ustálene priznáva za neprijateľnú zmluvnú podmienku pri neexistencii
osobitných dôvodov v smere jej zvýšenia alebo zníženia, ktoré v danej veci nevidí, sumu 150 eur. Tak v
prejednávanej veci prvoinštančný súd mal za primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000 eur, a

to 1.700 eur za konanie o bezdôvodnom obohatení a 2 x 150 eur za exekučné konanie.

7. Prvoinštančný súd sa vysporiadal aj s námietkou premlčania zo strany žalovaného.
Prvoinštančný súd z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. vydedukoval, že požiadavka právoplatného
deklarovania práv spotrebiteľa ako podmienka uplatnenia nároku na finančné zadosťučinenie neplynie.

Prvoinštančný súd umožnil vec posúdiť paralelne s nárokmi vyplývajúcimi z pracovnoprávneho pomeru
pri jeho neplatnom skončení a uplatnenými nárokmi na náhradu mzdy, kedy tieto nároky na náhradu
mzdy sú žalovateľné s nárokom na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Prvoinštančný
súd nevidí dôvod, prečo by spotrebiteľ nemohol podať obdobnú žalobu, kde okrem konania o určenie
porušenia jeho práv by až následne bola podaná žaloba o vydanie finančného zadosťučinenia.

Právoplatný rozsudok o porušení práv spotrebiteľa je síce podmienkou, avšak vždy výrok o náhrade na
primerané finančné zadosťučinenie závisí od výroku o určení porušenia práv spotrebiteľa. Prvoinštančný
súd posúdil, že dôležité pre počiatok plynutia premlčacej lehoty je určenie, kedy bolo možné prvýkrát
podať žalobu tak, aby uplatnený nárok mohol byť ohrozený premlčaním. Javilo by sa, že sa tak stalouž v deň podania žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo v deň podania vo forme obrany
v exekučnom konaní.
Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia

možno podať spolu so žalobou o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, alebo priznania
iného nároku spotrebiteľovi a v takomto prípade sa eliminuje riziko možného premlčania, ktoré
začína až právoplatnosťou rozhodnutia o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, alebo o priznaní
iného nároku. Ak by spotrebiteľ žaloval osobitne, tak premlčacia lehota primeraného finančného
zadosťučinenia začína plynúť právoplatnosťou rozhodnutia o úspešnom uplatnení práva spotrebiteľa a

premlčí sa uplynutím troch rokov.

8. Prvoinštančný súd o trovách konania rozhodol podľa § 251 CSP, podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods.
1 CSP. Žalobca bol v konaní plne úspešným, výška plnenia závisela od úvahy súdu, preto plný úspech
je daný úspechom v základe nárok. Preto žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti
vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania. Žalovaný namietal nesprávne zistený skutkový stav,
nesprávne právne posúdenie veci. Rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je odôvodnené vo vzťahu k
výške uplatňovaného nároku žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami a prvoinštančný súd sa nesprávne
vysporiadal s námietkou premlčania.

Žalobca si uplatnil nárok na primerané finančné zadosťučinenie za konanie vedené pod sp. zn.
70Er/226/2016. Z rozsudku prvoinštančného súdu nie je zistiteľné, v čom súd prvej inštancie mal
za preukázanú podmienku úspešného uplatnenia porušenia práv spotrebiteľa. V danom prípade sa
exekúcia ani nezačala, ani nebolo vydané poverenie konkrétnemu súdnemu exekútorovi. Súd prvej
inštancie sám v odôvodnení rozsudku neuvádza, čím bolo preukázané splnenie zákonnej podmienky

pre uplatnenie, resp. vznik nároku na finančné zadosťučinenie.
V konaní 82Er/310/2016 nebola preukázaná podmienka úspešného uplatnenia práv spotrebiteľa. V
exekučnom konaní najskôr exekučný súd poverenie pre súdneho exekútora vydal, a teda nevzhliadol
žiadnu prekážku pre výkon exekúcie. Zmena posúdenia tým istým súdom neznamená splnenie zákonnej
podmienky úspešného uplatnenia porušenia práv spotrebiteľa.

Žalovaný namietal prvoinštančný rozsudok aj vo vzťahu k nároku na primerané finančné zadosťučinenie
v sume 2.000 eur. Napadnutý rozsudok neobsahuje žiadny spôsob, akým sa súd dopracoval k spôsobu
určenia sumy 2.000,- eur. Len stroho uviedol primerané finančné zadosťučinenie za jedno konanie 1.700
eur, v ktorom bolo rozhodované o bezdôvodnom obohatení a 2 krát 150 eur za exekučné konania.
Rozsudok prvoinštančného súdu je nepreskúmateľný.

Prvoinštančný súd sa nesprávne vysporiadal aj s námietkou premlčania. Žalovaný nenamietal, že
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia sa môže podať súčasne s návrhom na určenie
neprijateľnejzmluvnejpodmienky.Žalovanývšakpoukázalnaznenieust.§101Občianskehozákonníka,
kde pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo požadovať zadosťučinenie sa objektívne mohlo uplatniť

v konaní vedenom pod sp. zn. 7Csp/227/2017. Mohlo sa uplatniť, a to či už ako samostatne uplatnený
nárok, alebo súbežne uplatnený nárok. Neuplatnenie práva, ktoré sa mohlo uplatniť v rámci premlčacej
doby, znamená jeho premlčanie. Žalovaný toto premlčanie namietol a tvrdí, že námietka premlčania je
dôvodná. Teraz v žalobe uplatnené právo sa mohlo vykonať po prvý raz už v roku 2017. Premlčacia
doba preto začala plynúť už vtedy a uplynula najneskôr 3 roky po podaní danej žaloby na súd, teda pre

potreby konania žaloba mohla byť podaná najneskôr 31.12.2020. Súd prvej inštancie rozhodol v rozpore
s § 101 Občianskeho zákonníka a odklonil sa od právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v
názore v rozhodnutí 6Cdo/127/2017. Preto žiadal, aby z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/, d/,
f/ a h/ CSP rozsudok prvoinštančného súdu bol zrušený a vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie.
Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

4. K odvolaniu žalovaného zaujal písomné stanovisko žalobca. Žalobca v písomnom stanovisku k
odvolaniu uviedol, že počas konania dostatočne preukázal oprávnenosť finančného zadosťučinenia.
Stotožňuje sa s prvoinštančným rozsudkom. Žiadal prvoinštančný rozsudok v napadnutej časti potvrdiť
a uplatnil si právo na náhradu trov konania.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý vyhovujúci
výrok rozsudku prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.6. Podľa § 380 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj

keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
V prejednávanej veci žalovaný vo vyjadrení k žalobe (čl. 26, posledný odsek) namietal, či plnomocenstvo
udelenéžalobcomsvojmuzástupcovijenáležité.Priposudzovanísplnomocneniajepotrebnévychádzať
zo skutočností, že plnomocenstvo je v prejednávanej veci podmienkou konania na strane žalobcu,
ktorú je potrebné si všímať už pri podávaní žaloby žalobcom. V tejto veci nie je povinné zastúpenie,

žalobca svojim zastúpením poveril občianske združenie Právna pomoc poškodeným, so sídlom Janka
Kráľa 200/12, Lipany. V plnomocenstve žalobca udelil splnomocnenie tomuto Občianskemu združeniu
v rozsahu vykonávania hmotnoprávnych úkonov v zmluvných vzťahoch vo vzťahu k spoločnosti Profi
Credit Slovakia, s.r.o. Okrem toho Občianske združenie Právna pomoc poškodeným má oprávnenie
zastupovať dlžníka v právnych úkonoch v súvislosti s existujúcimi úvermi, vrátane zmien na úvere,
podpisu dodatkov k úverovým zmluvám a predčasného splatenia úveru, určenie úveru za bezúročný

a bez poplatkov, ukončenie vymáhania, vydanie bezdôvodného obohatenia, a to najmä v presne
špecifikovaných troch úveroch.
Uvedené plnomocenstvo prvoinštančný súd neskúmal, nevyhodnotil ho vo vzťahu k ust. § 92 CSP a §
291 ods. 1, 2 CSP. Procesné náležitosti a rozsah plnomocenstva, aj v spotrebiteľských veciach, musí byť
v súlade s ust. § 92 CSP, lebo vo všeobecnosti platí, že ak v sporovom konaní uskutoční zástupca úkon

v mene zastúpenej strany, musí mať súd písomným splnomocnením preukázanú existenciu a rozsah
zastúpenia. Bez splnenia tejto podmienky nekoná súd so zástupcom a sporovú stranu nie je možné
považovať za zastúpenú. Počas celého sporového konania pritom súd skúma, či sú splnené procesné
podmienky, teda podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Absencia riadneho splnomocnenia je
vždy odstrániteľný nedostatok konania. Súd musí uskutočniť vhodné opatrenia, ako napr. zaslanie výzvy

zástupcovi,prípadnesporovejstranenapredloženieriadnehoplnomocenstva,naodstránenietejtovady.
Preto bude úlohou prvoinštančného súdu túto procesnú vadu konania zákonným spôsobom napraviť.

7. Žalovaný ďalej namietal odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, podľa ktorého súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Porušenie práva na spravodlivý proces je pojem veľmi široký, je možné medzi neho zaradiť zložky ako
právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o
procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k

nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo
na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.
V prejednávanej veci žalovaná z tohto práva špeciálne uviedla porušenie práva na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia. Ide o čiastkové právo, ktoré predstavuje pochybenie súdu, ktoré pochybenie nie

je možné v odvolacom konaní napraviť tak, aby sa rozhodnutie prvoinštančného súdu aj naďalej nejavilo
ako nespravodlivé.
To, akým spôsobom má byť odôvodnené súdne rozhodnutie vyplýva z § 220 CSP. K tejto otázke zaujal
stanovisko aj ESĽP, kde súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami
sporu a uviesť dôvody na prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Judikatúra ESĽP nevyžaduje

odpoveď na každý argument strany sporu, ale je potrebné odpovedať na argumenty, ktoré sú zásadné
pre prejednávanú vec a vyžadujú si špecifickú odpoveď.
Aj stabilizovaná judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky kladie dôraz na dodržiavanie
základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR, kde sa vyžaduje, aby sa súd
jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi

skutočnosťami rozhodnými pre právne posúdenie a právny význam veci. Dostatočné a relevantné
odôvodnenie sa musí týkať tak skutkovej aj právnej stránky rozhodnutia, súd musí dbať, aby bolo jeho
rozhodnutie presvedčivé.
Obdobným spôsobom sa vyvíja aj judikatúra Najvyššieho súdu SR, kde povinnosťou súdu je svoje
rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť tak, aby bolo dostatočné a presvedčivé.

Závery prvoinštančného súdu v tejto veci však nemajú oporu v zistenom skutkovom stave a v právnom
posúdení veci.
Ako to vyplýva z odvolacích námietok, predmetom uplatneného nároku žalobcu je nárok na primerané
finančné zadosťučinenie za 3 konania, a to konanie sp. zn. 70Er/226/2016, sp. zn. 82Er/310/2016 aza konanie sp. zn. 7Csp/227/2017. Na to, aby súd mohol poskytnúť spotrebiteľovi primerané finančné
zadosťučinenie, ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. určuje, že musí byť preukázané úspešné uplatnenie
porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom.

V týchto konaniach prvoinštančný súd ani skutkovo a ani právne nevymedzil, ktoré okolnosti odôvodňujú
priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie v každom jednom prípade, kedy žalobca v
každej jednej veci si uplatnil a akým spôsobom porušenie práva alebo povinnosti. Pri skutkových
okolnostiach, ktoré zistil prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania uvedené podmienky
prvoinštančný súd neuviedol, a preto nemohol správne právne vec vyhodnotiť.

Základ uplatneného nároku vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 7Csp/227/2017 nie je taktiež špecifikovaný.
Základ nároku vo vzťahu k exekučným konaniam je nezistený.
Prvoinštančný súd správne dospel k záveru, že výška finančného zadosťučinenia nie je jednoznačne v
zákone uvedená a nie sú stanovené kritériá, ktoré majú sa pri určovaní výšky primeraného finančného
zadosťučinenia zohľadňovať. Odvolací súd nenamieta, že primerané finančné zadosťučinenie má plniť
funkciu satisfakčnú aj preventívno-sankčnú a má pôsobiť odradzujúco vo vzťahu k dodávateľovi a

predstavovať určitú odmenu za vynaloženie námahy spotrebiteľa brániť svoje práva voči ekonomickému
a právne silnejšiemu dodávateľovi. Úvaha o výške finančného zadosťučinenia však musí byť v
odvolacom konaní preskúmateľná.
Žalobca pre účely výšky nároku musí objektívne, vzhľadom na povahu, intenzitu, trvanie a rozsah
pôsobenia akýchkoľvek nepriaznivých následkov tvrdiť a preukázať, ako tieto následky pociťoval a

prežíval vo vzťahu ku každému jednému samostatnému konaniu. Pokiaľ súd bude mať pre účely úvahy
o výške finančného zadosťučinenia dostatočne zistené skutkové okolnosti, bude môcť správne vo svojej
úvahe všetky okolnosti vyhodnotiť a vo veci rozhodnúť.
Z obsahu prvoinštančného rozhodnutia nie je možné zistiť, aké skutkové okolnosti tvrdené v žalobe
a zistené v priebehu konania žalobca na podporu uplatňovaného nároku uviedol, tak, aby aj úvaha

prvoinštančného súdu bola nielen formálnym odhadom na iné konania, kde rozhodovali rôzne senáty
odvolacieho súdu, ale aby vo vzťahu ku každému uplatnenému konaniu bolo možné ustáliť výšku
finančnéhozadosťučinenia,ktorébynaplnilovšetkyfunkcietohtonárokuvyplývajúcez§3ods.5zákona
č. 250/2007 Z.z.

8. Pokiaľ sa týka námietky premlčania, žalovaný namietal oneskorené uplatnenie nároku na primerané
finančné zadosťučinenie, keď žalovaný tvrdil už v priebehu konania, že nárok na jeho uplatnenie bolo
možné si uplatniť najneskôr 3 roky po podaní danej žaloby.
Z obsahu odôvodnenia prvoinštančného súdu však nie je možné zistiť, akým spôsobom sa reálne na
základe zistených skutočností právne prvoinštančný súd s touto námietkou vysporiadal, aj keď úvahy o

počiatku plynutia premlčacej doby prvoinštančného súdu sú nespochybniteľné. Prvoinštančný súd však
vprejednávanejvecivecprávneneposúdil,skutkovéokolnostizúvahnevyplývajú,apretonebolomožné
posúdiť, či uvedená odvolacia námietka je alebo nie je dôvodná.

9. Preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu v

spojení s výrokom o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

10. Prvoinštančný súd sa v ďalšom konaní vysporiada nielen s procesnými podmienkami na strane
žalobcu, spočívajúcom v zabezpečení riadneho plnomocenstva pre toto konanie, ale skutkové okolnosti

a právne posúdenie veci doplní vo vzťahu ku každému jednému konaniu tak, aby bolo jednoznačne
zistiteľné, či uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie vo vzťahu ku každému z uplatnených konaní
je dôvodný, a to nielen čo do základu, ale aj čo do výšky a v každom prípade vyhodnotí námietku
premlčania.
V konečnom rozhodnutí o veci prvoinštančný súd rozhodne aj o trovách celého konania podľa § 396

ods. 3 CSP.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.