Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/243/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114230112
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114230112.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Asociácia
bankovýchklientov,sosídlomM.R.Štefánika12,Martin,IČO:42324041,protižalovanému:Primabanka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, právne zastúpenému spoločnosťou
Sedlačko & Partners, s.r.o., so sídlom: Štefánikova 8, Bratislava, o určenie neplatnosti rozhodcovskej
doložky, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 4C/286/2014-124 zo
dňa 20. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

I.Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku o zamietnutí žaloby tak, že ustanovenie

spotrebiteľských zmlúv uzatváraných medzi žalovaným a jeho klientmi v postavení spotrebiteľa v znení:
"Klient vyhlasuje, že prijíma návrh tejto rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej vzájomné spory, ktoré by
medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s úverovou zmluvou, je príslušný prejednať a rozhodnúť
s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk. Zmluvné
strany sa zároveň dohodli, že rozsudok rozhodcovského súdu bude záväzný pre zmluvné strany, že
v stanovených lehotách naplnia všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, ktorý nie je
možné zrušiť z dôvodov ako pri obnove konania podľa osobitného zákona. Ak klient označí políčko

(štvorček) platí, že neprijíma vyššie uvedený návrh rozhodcovskej zmluvy s tým, že vzájomné spory,
ktoré by medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s úverovou zmluvou je príslušný prejednať
všeobecný súd", je neprijateľnou zmluvnou podmienkou vo všetkých prípadoch, kedy súčasne nebolo
vyššie citované ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve upravené v samostatnej časti zmluvy, kedy bolo
vyššie citované ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve zakomponované do záverečných ustanovení
spotrebiteľskej zmluvy nachádzajúc sa na predposlednej strane zmluvy a kedy pri tomto ustanovení
chýba podpis spotrebiteľa potvrdzujúci jeho vôľu neodmietnuť prijatie rozhodcovskej zmluvy, ako aj
podpis potvrdzujúci spotrebiteľove oboznámenie sa s existenciou vyššie citovaného ustanovenia.

II.Žalovaný sa musí zdržať použitia takejto zmluvnej podmienky alebo zmluvnej podmienky s rovnakým
významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou.

III.Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania.

IV.Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že
špecifikované ustanovenie (obsiahnuté vo výroku tohto rozsudku) spotrebiteľských zmlúv uzatváranýchmedzižalovanýmajehoklientmivpostaveníspotrebiteľatýkajúcesauzatváraniarozhodcovskýchzmlúv
je absolútne neplatné a súčasne je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

2.Východiskovo okresný súd vymedzil, že hoci podľa § 31 ods. 1 písm. b/ CSP je na konanie v sporoch z
abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského
súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne kauzálne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici, v konaniach
začatých pred 1.7.2016 (akou je i súdená vec) ostáva v zmysle § 470 ods. 4 CSP zachovaná príslušnosť
súdu určená podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Taktiež vyhodnotil, že žalobca ako

občianske združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľa je v konaní aktívne legitimované na
podanie žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle § 302 CSP a zároveň oprávnenie
žalobcu chrániť kolektívne záujmy spotrebiteľov vyplýva z § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa (citované v napadnutom rozsudku

3.Samostatným výrokom súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do

právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/144/2015
o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia/postupu Ministerstva spravodlivosti SR, ktorým bolo udelené
povolenie č. SRS003 rozhodovať spotrebiteľské spory Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej
bankovej asociácie. V danej spojitosti konštatoval, že v predmetnom konaní sa nerieši žiadna
otázka, ktorá by mala význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Okresný súd Žilina

totiž posudzuje prijateľnosť/platnosť zmluvnej podmienky, ktorou je rozhodcovská doložka výlučne z
pohľadu spotrebiteľskej ochrany a na takéto rozhodnutie nemá vplyv to, či súd, ktorý je obsiahnutý
v rozhodcovskej doložke, bude mať/má právomoc spory z rozhodcovskej doložky vyplývajúce aj
reálne prejednávať. Toto pre konanie nemá význam, pretože súd v prejednávanej veci ne/prijateľnosť
posudzuje z pohľadu procesu uzatvárania rozhodcovských doložiek, spôsobu ich predkladania

spotrebiteľom, informovania spotrebiteľa o dopadoch a význame rozhodcovskej doložky, otázku jej
formulácie, zaradenia v rámci celej zmluvy, prehľadnosti, určitosti, jej obsahu a zrozumiteľnosti, ne/
výhodnosti pre jednu alebo druhú zmluvnú stranu, ne/rovnováhy jednej alebo druhej zmluvnej strany
atď., teda z pohľadu ochrany spotrebiteľa a nie z pohľadu správneho práva (či rozhodcovský súd môže
prejednávaťspotrebiteľskéspory,čisplnilnatopredpokladyzpohľadusprávnehopráva),pričomposúdiť

platnosťčiprijateľnosťtýchtorozhodcovskýchdoložiekmožnoajbezohľadunavýsledokprebiehajúceho
konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Inými slovami, výsledok v uvedenom konaní nepomôže,
ani neovplyvní spôsob, akým sa ne/prijateľnosť zmluvnej podmienky skúma, ani súd v ďalšom priebehu
konanianijakoneobmedzuje.Otom,žetietodvekonaniasúnavzájomnezávislé,svedčíajfakt,žepokiaľ
by aj súd vyvodil v tomto konaní, že v danom type zmlúv so spotrebiteľmi nie je vôbec možné uzatvárať

rozhodcovské doložky takého typu, tak potom by už vôbec nezáležalo na tom, ktorý rozhodcovský súd
je v rozhodcovskej doložke obsiahnutý. Uzavrel preto, že konanie o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky - rozhodcovskej doložky nie je vôbec viazané na konanie, kde sa pojednáva o konkrétnom
rozhodcovskom súde a posudzovať predpoklady neprijateľnosti či neplatnosti rozhodcovskej doložky sa
dá vždy, a to aj bez vzťahu ku konkrétnemu rozhodcovskému súdu.

4.Následne pri meritórnom posúdení okresný súd konštatoval, že pri právnej úprave spotrebiteľských
zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti
zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej
zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá spravidla možnosť individuálne ovplyvniť obsah

zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Ako je zrejmé zo Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný
režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. Poukázal tiež na kritériá posudzovania podmienky
ako neprijateľnej a to, že ide o podmienku, ktorá: 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve,
2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v

neprospechspotrebiteľa.Súčasnevšakvzmyslecitovanýchustanoveníplatí,ženeprijateľnouzmluvnou
podmienkou nemôže byť taká podmienka, ktorá bola individuálne dojednaná, teda taká, s ktorou sa
spotrebitelia mali možnosť oboznámiť vopred - pred podpisom zmluvy a mali možnosť ovplyvniť jej
obsah.
5.Opísané je však podľa názoru okresného súdu potrebné posudzovať predovšetkým z pohľadu procesu

uzatvárania rozhodcovských doložiek, a to v každom jednotlivom prípade individuálne (kde presne
sa táto rozhodcovská doložka v texte zmluvy nachádzala, za akých okolností sa zmluvy uzatvárali,
či s upozornením na to, že zmluva obsahuje návrh rozhodcovskej doložky, atď.). Na základe toho
dospel k záveru, že nemožno paušálne povedať, že napadnutá rozhodcovská doložka v zmluváchso všetkými spotrebiteľmi nebola individuálne dojednaná bez prieskumu osobitostí a konkrétností
jednotlivých prípadov, a tak konštatovať abstraktne (bez vzťahu ku konkrétnemu zmluvnému vzťahu
medzi dodávateľom a spotrebiteľom), že zmluvná podmienka je v každom jednotlivom prípade bez

ďalšieho neprijateľná.

6.Aj keby však neplatilo toto konštatovanie, súd prvej inštancie mal za to, že v prejednávanej veci
spotrebitelia mali možnosť ovplyvniť to, či sa spory zo zmluvy budú alebo nebudú prejednávať v
rozhodcovskom konaní, a teda nejednalo by sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská

doložka tak, ako je formulovaná, totiž umožňovala spotrebiteľom, aby títo vyjadrili svoju vôľu ohľadom
spôsobu riešenia sporov, a to formou zaškrtnutia alebo nezaškrtnutia príslušného políčka v zmluve,
pričom takáto možnosť vyjadrenia vôle aj pre bežného spotrebiteľa musí byť zrozumiteľná. Vôľa vybrať
si medzi všeobecným a rozhodcovským súdom bola pritom reálna a nielen iluzórna, lebo v konečnom
dôsledku od postoja spotrebiteľa záležalo, kde sa budúce spory budú riešiť. Nemôže byť na prospech
spotrebiteľov argument, podľa ktorého sa bežný spotrebiteľ nedočíta až k záverečným ustanoveniam

zmluvy, kde je návrh rozhodcovskej doložky obsiahnutý, nakoľko podľa súdu ochrana spotrebiteľa musí
mať tiež svoje medze a nemôže chrániť tých, ktorí, keď si zmluvu z akéhokoľvek dôvodu neprečítajú
(alebosijuprečítajúnedôslednealeboneúplne),súprekvapení,čovkonečnomdôsledkujejejobsahom.
Dodal, že rozhodcovská doložka nebola obsahom žiadnych vedľajších dokumentov, ktoré by boli svojím
obsahom nezrozumiteľné, prípadne rozsiahle, kde by bola pochybnosť o tom, či boli spotrebiteľom

pri podpise zmluvy vôbec predložené na oboznámenie, čo by mohlo nasvedčovať zámernému ukrytiu
doložky v spleti iných ustanovení. Návrh rozhodcovskej doložky, ktorú spotrebiteľ mohol, ale nemusel
prijať, bola súčasťou zmluvy, navyše na mieste tesne nad tým, kde zmluvné strany zmluvu podpisovali,
preto nemožno konštatovať, že by návrh rozhodcovskej doložky bol účelovo skrytý v rámci rozsiahleho
textu, bez možnosti si ho vôbec všimnúť. Aj s poukazom na uvedené okresný súd uzavrel, že nemožno

hovoriť o neprijateľnosti zmluvnej podmienky.
7.Záverom súd prvej inštancie žalobcovi vytkol, že zostal v konaní nečinný, keď po podaní žaloby sa
nevyjadroval k argumentom žalovaného obsiahnutým vo vyjadrení, ktoré mu bolo doručované, tieto
tvrdenia výslovne nepoprel, pojednávania sa nezúčastnil, ktoré neaktívne správanie žalobcu v konaní
malo tiež vplyv na výsledok sporu.

8.O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne
úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia

a vrátenia veci na ďalšie konanie. Okresnému súdu vytýkal, že zakotvenie rozhodcovskej doložky
v záverečných ustanoveniach a zároveň na predposlednú stranu predchádzajúcu strane podpisovej
vyhodnotil ako transparentné konanie žalovaného, pričom opomenul vyhodnotiť skutočnosť, že
žalobcom zvolená formulácia na akceptáciu doložky výslovne počíta s pasivitou klientov, t.j. bola
formulovaná tak, aby aj pri absencii konkrétnej vôle spotrebiteľa bola rozhodcovská doložka platná.

Podľa odvolateľa, táto praktika spĺňa nielen charakter nekalej obchodnej praktiky klamlivého konania/
opomenutiaaleajnetransparentnostizmluvnéhodojednania,ktoréjezaobvyklýchokolnostísamostatne
formulované (mimo záverečných ustanovení) a svojou formulárovou konštrukciou zmluvy vytvorilo
predpoklad vopred daného súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Zdôraznil, že pri uzatváraní zmluvy,
ktorých predmetom je financovanie nadobudnutia nehnuteľnosti, je pre priemerného spotrebiteľa

najdôležitejšie zmluvné dojednanie o výške čerpaného úveru úrokovej sadzby jednotlivých splátok, a
až sekundárne ďalšie zmluvné podmienky, preto by mal byť na strane žalovaného osobitne kladený
dôraz na transparentné označenie rozhodcovskej doložky (mimo záverečných ustanovení). Poukázal
na viaceré súdne konania, ktoré viedli individuálne klienti žalobcu voči žalovanému a v rámci ktorých
bola vyhodnotená rozhodcovská doložka za neprijateľnú zmluvnú podmienku

10.Podľa odvolateľa je argumentácia súdu uvedená v bode 16 rozsudku v úplnom rozpore s
predloženými dôkazmi, keď žalobca namietal v žalobe zmluvnú formuláciu „ak klient označí políčko
(štvorček) platí, že neprijíma vyššie uvedený návrh rozhodcovskej zmluvy“, keď podľa okresného súdu
táto formulácia umožňovala spotrebiteľom, aby vyjadrili svoju vôľu formou zaškrtnutia/nezaškrtnutia
príslušného políčka.

11.Obdobne nesúhlasil so záverom okresného súdu, v zmysle ktorého v dôsledku toho, že spotrebiteľ
má možnosť vopred sa oboznámiť s zmluvným ustanovením o rozhodcovskej doložke, nemôže
ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku a je potrebné vyhodnotiť individuálny proces uzatváranie
rozhodcovských doložiek (v každom jednotlivom prípade).12.Napokon odvolateľ poprel tvrdenie okresného súdu o neaktívnom správaní žalobcu v konaní, čo
mohlo mať vplyv na neúspech sporu. Týmto postupom (súd) porušil základné práva žalobcu na
spravodlivý proces, keď pri absencii zákonnej povinnosti vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného, takúto

okolnosť vyhodnotil ako majúcu nepriaznivý vplyv na rozhodnutie sporu.

13.Vpísomnomvyjadreníkodvolaniužalovanýnavrholrozsudokakovecnesprávnypotvrdiť.Uviedol,že
zotrváva na tom, že sa dlžník mohol slobodne rozhodnúť pred akým orgánom bude riešiť prípadné spory
zo zmluvy o úvere a argumentáciu o neprípustnosti vynaloženia aktivity na odmietnutie rozhodcovskej

zmluvy označil za absurdnú a bez opory v právnom poriadku SR. Možnosť zaškrtnutia nevyplneného
polička totiž indikuje možnosť voľby, dlžníkovi teda nič nebráni v tom, aby návrh na uzavretie
rozhodcovskej doložky bez ďalšieho odmietol.
14.Za argumentačne neudržateľné ďalej žalovaný považoval tvrdenie o účelovom zakotvení
rozhodcovskej doložky v záverečných ustanoveniach úverových zmlúv. Zdôraznil, že financovej kúpy
nehnuteľnosti nie je bežná záležitosť. Miera opatrnosti a pozornosti priemerného spotrebiteľa je

nepochybne výrazne vyššia ako v prípade poskytnutia služby nepatrnej hodnoty. Nedostatočná
pozornosť a ľahostajnosť k obsahu a dôsledkom vlastných právnych úkonov nemôže v žiadnom prípade
spotrebiteľa ospravedlňovať. Tvrdenie žalobcu, že de facto sa spotrebiteľ k záverečným ustanoveniam
dostane až sekundárne, považuje za výsmech základných zásad súkromného práva a materiálneho
práva štátu a to s poukazom na odlišné stanovisko podpredsedu Ústavného súdu SR JUDr. Lalíka

v náleze zo dňa 24.10.2011 sp. zn. I.ÚS 147/2012), v zmysle ktorého je takýto postup nevýchovný,
predimenzovane ochranný, paternalistický a v rozpore so zásadou rovnosti. V danej spojitosti žalovaný
uzavrel, že umiestnenie rozhodcovskej doložky záverečných ustanovení v bankovej praxi je úplne
bežným štandardom.
15.Pokiaľ odvolateľ namietal vylúčenie abstraktnej kontroly spotrebiteľských zmlúv, podľa žalovaného

sa prvoinštančný súd dostatočným spôsobom vysporiadal s otázkou miery abstraktnej kontroly vo
vzťahu k namietanému ustanoveniu úverovej zmluvy (bod 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku), keď
konštatoval, že domnelú neprijateľnosť je potrebné skúmať v každom jednotlivom prípade individuálne.
Ak totiž môže spotrebiteľ zaškrtnutím nevyplneného políčka rozhodnúť pred akým orgánom budú
prejednávaťprípadnéspory,jevylúčenýprieskumneprijateľnostitakejtopodmienkyvkonanípodľa§301

a nasl. CSP. Proces uzavretia rozhodcovskej doložky sa totiž môže v jednotlivých prípadoch odlišovať,
čo vylučuje, aby mohol byť vyslovený plošný zákaz jej používania mimo individuálnych spotrebiteľských
sporov. Odhliadnuc od toho súd prvej inštancie zamietol žalobu nielen pre nedôvodnosť určenia jej
neprijateľnosti, ale aj z dôvodu, že sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Spotrebitelia majú
možnosť ovplyvniť, či sa spory zo zmluvy budú prejednávať v rozhodcovskom konaní, alebo pred

všeobecným súdom. Možnosť voľby preto nie je iluzórna, ale reálna. Uzavrel, že ochrana spotrebiteľa
má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno použiť ako obranu pred jej ľahkomyseľnosťou a
nezodpovednosťou.

16.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná

strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v
rozsahu danom v ustanovení § 379 - 380 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal nezávislý a
odvolaním nenapadnutý výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania) a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

17.Primárne je potrebné konštatovať, že správnou je okresným súdom prezentovaná aplikácia
intertemporálnych ustanovení nového procesného kódexu v súvislosti s (jeho) kauzálnou príslušnosťou
vo veci abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach ako i úvaha vo vzťahu k aktívnej legitimácii

žalobcu v tomto druhu konania.

18.Následne však, pokiaľ v rámci právneho posúdenia založil okresný súd svoje zamietavé rozhodnutie
na úvahe, že - neprijateľnosť zmluvnej podmienky je nevyhnutné posudzovať v každom jednotlivom
prípade a (teda) nemožno paušálne povedať, že napadnutá rozhodcovská doložka je neprijateľná -

tým fakticky/právne úplne vylúčil/negoval (ako správne tvrdí odvolateľ) možnosť aplikácie ustanovení
upravujúcich inštitút abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach. Je totiž pojmovo vylúčené, aby
v rámci abstraktnej kontroly ne/prijateľnosti určitej zmluvnej podmienky mohol/mal konajúci súdposudzovať okolnosti konkrétneho prípadu jej uzavretia, nakoľko predmetom takejto súdnej kontroly je
objektívne nekalý charakter určitej/spornej zmluvnej podmienky.
19.Možno teda čiastkovo uzavrieť, že uvedený postulát súdu prvej inštancie nezodpovedá zmyslu

dotknutého právneho inštitútu. Z textu relevantnej právnej úpravy (§ 301 CSP) explicitne vyplýva, že
súd v tomto druhu sporov skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky, resp. nekalej praktiky nezávisle
od okolností konkrétneho prípadu.

20.Rozvinúc opísané je následne nevyhnutné posúdiť/vyhodnotiť spornú zmluvnú podmienku z hľadísk

pomenovaných/formulovaných okresným súdom (bod 4 veta prvá až štvrtá tohto odôvodnenia)
ako východiská pri vecnom posúdení žaloby založenej na normách spotrebiteľskej ochrany. Z tohto
aspektu podľa krajského predmetná zmluvná podmienka nemôže obstáť v teste/kontrole prijateľnosti
jej charakteru.
21.Predovšetkým platí, že z hľadiska nárokov odôvodnene kladených na dodávateľa/veriteľa je
neakceptovateľný prístup, kedy na vylúčenie určitej zmluvnej podmienky sa vyžaduje aktívne konanie

zo strany dlžníka/spotrebiteľa. Inými slovami, z postavenia veriteľa, ktorý je vo výhodnejšom postavení,
nakoľko ako subjekt vykonávajúci/špecializujúci sa na tento druh podnikateľskej činnosti (poskytovanie
úverov) disponuje neporovnateľne rozsiahlejším kvantom relevantných informácií (ako i personálnym
aparátom) než (priemerný) spotrebiteľ (aby tento bol reálne spôsobilý venovať dostatočnú pozornosť
množstvu všetkých dodávateľom podrobne naformulovaných podmienok zmluvného vzťahu, tobôž

predvídať a posúdiť dôsledky uzavretia takto dodávateľom pripravenej rozhodcovskej zmluvy a rozlíšiť
medzi stupňom právnej ochrany, ktorý mu poskytuje občianske súdne konanie pred všeobecným
súdom v porovnaní s konaním pred rozhodcovským súdom, keď je všeobecne známe, že spôsob
riešenia sporov v arbitráži je vhodný a charakteristický pre dva rovnocenné subjekty, predovšetkým
na oboch stranách vystupujúce podnikateľské v obchodno-právnych vzťahoch), navyše sám vedie

kontraktačnú fázu (pripravuje zmluvné podmienky), z čoho vyplýva legitímna požiadavka, aby
spotrebiteľa nevmanévroval do situácie (ako je tomu i v súdenej veci), keď na to, aby ho určité vedľajšie
dojednanie nezaväzovalo, musel aktívne konať. Naopak, princípom odborného a poctivého výkonu
podnikateľskej činnosti by zodpovedal taký postup, aby spotrebiteľ musel aktívne konať práve pre voľbu
(nie vylúčenie) rozhodcovského konania (napr. zaškrtnutím príslušnej kolónky) a to pochopiteľne za

splnenia ďalších kumulatívnych podmienok, predovšetkým aby bol o konkrétnych dôsledkoch vedenia/
voľby rozhodcovského konania kvalifikovane poučený (riadne/náležité poučovanie spotrebiteľov o
uvedených skutočnostiach nad rozsah textu zmluvy preukázané nebolo). Z tohto dôvodu zároveň platí,
že sa nejedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku len z dôvodu, že existovala možnosť
zaškrtnúť príslušné políčko. O takýto prípad by išlo predovšetkým vtedy, ak by bolo bez akýchkoľvek

pochybnosti preukázané, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy, hoci v znení predloženom oprávneným
si osobitne vymienil sám dlžník a inak len vtedy, ak by dlžník nebol prostredníctvom rozhodcovskej
zmluvy nútený riešiť svoj spor s veriteľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Z textu zmluvy je však
jednoznačné, že celý obsah doložky je nielenže vypracovaný výlučne dodávateľom, ale opakovane v
identickom znení - formulári používaný v neurčitom množstve zmluvných vzťahov so spotrebiteľmi. Už

tieto okolnosti predloženia návrhu rozhodcovskej zmluvy a jej uzavretia dostatočne osvedčujú, ktorá zo
zmluvných strán bola tou stranou, ktorá mala záujem na jej uzavretí a ktorej uzavretie si bez akýchkoľvek
pochybností nevymienil dlžník - spotrebiteľ. Mimo rámca rozumnej pochybnosti teda nebola hodnoverne
preukázanávôľaspotrebiteľaindividuálnevyjednať,abyprípadnesporyriešilrozhodcapredformulovaný
na tlačive dodávateľa.

22.Pokiaľ nadväzne ide o posúdenie otázky, či rozhodcovská doložka spôsobuje vo všeobecnosti
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, krajský súd nemá najmenší dôvod
ustúpiť od ustálených záverov aplikačnej prax, ktoré neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky zakladajú
na celom komplexe (ďalej nasledujúcich) dôvodov: z poznatkov rozhodovacej činnosti nie je možné

vyvodiť žiaden relevantný dôvod opodstatňujúci prípadne iný jeho postup, to znamená aby okrem
nesporne individuálnej požiadavky adresovanej veriteľovi na poskytnutie peňažného plnenia formou
spotrebiteľského úveru sám veriteľovi súčasne adresoval i ďalšiu svoju individuálnu požiadavku na
spôsob riešenia prípadných budúcich sporov z ich právneho vzťahu z hlavnej zmluvy prostredníctvom
rozhodcovského konania, teda aby si vymienil súčasne popri úverovej i uzavretie rozhodcovskej zmluvy.

Je pritom charakteristické a prirodzené pre takéto zmluvy, že pravidelným predmetom vymáhania
nárokov zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch sú návrhy veriteľov oproti dlžníkom na peňažné
plnenie a nie naopak. Nadväzne jednostranné uskutočnenie výberu rozhodcovského konania tvorí
procesnú prekážku pre súčasné prejednanie tej istej veci všeobecným súdom v občianskom súdnomkonaní. Spotrebiteľ by tak v dôsledku takto dojednaných podmienok rozhodcovskej zmluvy nemal
žiadnu možnosť, ale bol by nútený podrobiť sa procedúre rozhodcovského konania, naviac pred
veriteľom vopred vybraným rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie pritom nie je konaním

verejnoprávnym, vedeným príslušným súdom ako orgánom verejnej moci, ale konaním pred súkromným
súdom, ktorého právomoc prejednať a rozhodnúť vec má byť založená na slobodne a autonómne
prejavenej vôli strán v rozhodcovskej zmluve. Výsledkom takéhoto rozhodcovského konania je však
vykonateľné rozhodnutie, vymáhateľné vo verejnoprávnom konaní pod autoritou exekučného súdu.
Preto je tak dôležité skúmanie obsahu a podmienok rozhodcovskej zmluvy a okolností jej uzavretia,

za účasti spotrebiteľov požívajúcich, v zmysle komunitárneho práva a vnútroštátnej úpravy, zvýšenú
právnu ochranu. Možno zároveň vysloviť záver, že prax v hojnom rozsahu veriteľmi využívaného inštitútu
rozhodcovského konania ako prostriedku vymáhania peňažných nárokov veriteľov voči dlžníkom -
spotrebiteľom zo spotrebiteľských zmlúv sa z hľadiska cieľov právnych noriem regulujúcich ochranu
spotrebiteľa neosvedčuje, naopak takáto prax v skutočnosti sleduje obchádzanie ich dôsledného
uplatňovania. Súdu z jeho rozhodovacej činnosti nie je známy žiadny prípad, v ktorom by pravidelne

veriteľom vopred vybraný súkromnoprávny rozhodcovský orgán v celom rozsahu nevyhovel návrhu,
ktorý mu predložil veriteľ napr. z dôvodu zistenia neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a
dôslednéhouplatňovaniapredpisovprijatýchnaochranuspotrebiteľa.Tátonežiaducapraxjekorigovaná
práve súdnou kontrolou podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
23.Predmetné dojednanie je tak podľa názoru krajského súdu jednoznačne dojednaním, ktoré zakladá

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v spotrebiteľskom vzťahu a to v neprospech
spotrebiteľa, sledujúce oslabenie jeho pozície v právnom vzťahu, obmedzenie či dokonca znemožnenie
využitia účinných právnych prostriedkov na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov a v
konečnom dôsledku spotrebiteľa obmedzuje v realizácii jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu.
Rovnako nie sú pochybnosti, že takýto výkon práva veriteľa v právnom vzťahu proti dlžníkovi -

spotrebiteľovi, ako právom uznanej „slabšej strane“, odporuje i dobrým mravom (§ 3 ods.1 OZ) a
nepožíva preto právnu ochranu.
24.Uvedené deficity preukázania takého postupu veriteľa, ktorý od neho možno voči slabšej zmluvnej
strane spravodlivo vyžadovať a očakávať v rámci jeho odbornej starostlivosti pri konaní vo vzťahu
k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery

uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, nemožno zhojiť formálnou možnosťou poskytnutia alternatívy v
podobe zaškrtnutia kolónky, ktorá možnosť len „naoko“ poskytuje spotrebiteľovi ochranu pred uzavretím
rozhodcovskej zmluvy.
25.Napokon sa žiada dodať, že tvrdená pasivita žalobcu v konaní vyznačujúcom sa zvýšenou procesnou
aktivitou súdu (§ 295 CSP) nemôže byť bez ďalšieho dôvodom jeho procesného neúspechu.

26.Z určujúceho hľadiska možno zhrnúť, že rozhodcovská doložka/zmluva nebola individuálne
dojednaná a súčasne v dôsledku toho, že tým, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, predstavuje neprijateľnú podmienku
v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Tým sa naplnené kumulatívne podmienky pre vyslovenie

neprijateľnosti zmluvnej podmienky rámci abstraktnej súdnej kontroly v spotrebiteľských veciach (§
305 ods. 1 CSP). Spotrebiteľ totiž má právo na poskytnutie ochrany pred takouto podmienkou
a jej poskytnutie nemôže byť podmienené splnením veriteľom vo formulárovej rozhodcovskej
zmluve určených ďalších podmienok, vyžadujúcich pre vylúčenie účinkov rozhodcovskej zmluvy ako
neprijateľnej podmienky povinnosť aktívneho vystúpenia samotného dotknutého spotrebiteľa proti

nečestnej povahe takých podmienok.
27.Na základe konštatovaného odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého rozsudku tak, že vyslovil
neprijateľnosť zmluvnej podmienky opakovane používanej žalovaným v zmluvách v znení obsiahnutom
vo výroku tohto rozsudku a nadväzne (§ 305 ods. 3 CSP) uložil žalovanému zákaz použitia takejto
zmluvnej podmienky alebo zmluvnej podmienky s rovnakým významom vo všetkých spotrebiteľských

zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Tým je
naplnený právno-ochranný charakter tohto typu konania v podobe účinku rozsudku erga omnes.
28.V zmysle § 305 ods. 2 CSP žalobcovi tiež prislúcha oprávnenie vhodnou formou zabezpečiť
zverejnenie tohto rozsudku.

29. V dôsledku zmeny prvoinštančného rozhodnutia rozhodoval odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP
(v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP) o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného
i odvolacieho) konania. Krajský súd na základe odvolania žalobcu zmenil napadnuté rozhodnutie
okresného súdu vo veci samej a žalobe vyhovel. Žalobca tak bola procesne úspešný v celom rozsahu,preto mu bol priznaný nárok na plnú náhradu trov konania (pred súdom prvej inštancie ako i pred súdom
odvolacím). O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk
uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

30.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. D.ovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.