Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoCsp/31/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119380725
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:6119380725.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň JUDr.

Andrea Dudášová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: Východoslovenská energetika a.s.,
so sídlom Mýtna 31, Košice, IČO: 44 483 767, zastúpený advokátskou kanceláriou: GOREJ Legal, s.r.o.,
so sídlom Krmanova 14, Košice, IČO: 47 231 939, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa C.
XX/X, D., o zaplatenie 8.530,37 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 25. novembra 2021, č.k. 38Csp/37/2020-122 v časti splatnosti, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v napadnutej časti lehoty na plnenie p o t v r
d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd výrokom I. uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
8.530,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.124,91 eur od 14.11.2017
do zaplatenia, zo sumy 4.241,52 eur od 13.11.2018 do zaplatenia a zo sumy 161,14 eur od 08.12.2018
do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 300,- eur splatných vždy do 28.
dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade
omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh, výrokom II. žalobcovi priznal

voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. § 51, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 488, §
489, § 491 ods. 1, § 494 a § 517 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
§ 26 ods. 1 a § 26 ods. 9 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „ZoE“). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015

Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k skutkovým zisteniam,
že právny predchodca žalobcu (ČEZ Slovensko, a.s.) ako dodávateľ uzatvoril so žalovanou ako
odberateľkou dňa 31.08.2016 Zmluvu o združenej dodávke elektriny odberateľovi v domácnosti, s
odberným miestom Žihárec č. 591, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu dodávať elektrinu do

odberného miesta žalovanej a zabezpečiť distribučné služby a záväzok žalovanej odoberať od
dodávateľa elektrinu a riadne a včas zaplatiť dodávateľovi cenu za dodávku elektriny a distribučné
služby, a to za podmienok ustanovených zmluvou a obchodnými podmienkami. Žalovanej bola
vystavená za dodávky elektriny v období od 27.10.2016 do 23.10.2017 faktúra č. 0000001000409112zo dňa 30.10.2017 vo výške 4.124,91 Eur (so započítaním preddavkových platieb žalovanej vo
výške 526,- eur) so splatnosťou dňa 13.11.2017, v období od 24.10.2017 do 18.10.2018 faktúra č.
7050012202zodňa18.10.2018vovýške4.241,52eur(sozapočítanímpreddavkovýchplatiebžalovanej

vo výške 200,- eur) so splatnosťou dňa 12.11.2018, v období od 19.10.2018 do 02.11.2018 faktúra
č. 7287226306 zo dňa 23.11.2018 vo výške 161,14 eur so splatnosťou dňa 07.12.2018. Splatnými
faktúrami č. 1000409112, č. 7050012202 a č. 7287226306 právny predchodca žalobcu a žalobca
vyúčtovali žalovanej sumu za skutočne odobratú elektrinu po odpočítaní uhradených preddavkových
platieb. Žalovaná vo svojich podaniach rozporovala len faktúru č. 1000409112 za fakturačné obdobie

od 27.10.2016 do 23.10.2017. Argumenty žalovanej spočívali v tom, že uvedenú faktúru reklamovala a
žiadala o prešetrenie nedoplatku, nakoľko na odpise stavu elektromera nefiguruje jej podpis, pričom o
reklamácii nebola zo strany žalobcu, vyrozumená. Námietky žalovanej uvedené v odpore nepovažoval
súd za dôvodné, nakoľko reklamácia uvedenej faktúry bola zo strany žalobcu riadne vybavená, a to
listom zo dňa 22.03.2018, ktorý bol žalovanej zasielaný na adresu, ktorú uviedla pri podpise zmluvy ako
adresu pre doručovanie písomností. Tvrdenia žalovanej o tom, že podpis na Oznámení o vykonanej

práci zo dňa 20.06.2017 nie je jej, možno považovať za účelové, keďže pri výmene elektromera na
danom odbernom mieste výmenu podpisuje osoba, ktorá dané odberné miesto sprístupnila. Tvrdenie
súd považoval za účelové aj v kontexte s tým, že odber elektriny za ďalšie (neskoršie) fakturačné
obdobie, a to do 24.10.2017 do 18.10.2018 faktúrou č. 7050012202 bol takmer rovnaký. Navyše po
vyúčtovaní nedoplatku faktúrou č. 1000409112 samotná žalovaná v žiadosti adresovanej právnemu

predchodcovi žalobcu zo dňa 07.11.2017 uviedla, že prerábali rodinný dom, pričom používali rôzne
elektrické vŕtačky a pod., čo odôvodňuje vyšší nedoplatok. Faktúru žalovaná reklamovala potom až dňa
02.03.2018. Z faktúry č. 1000409112 za fakturačné obdobie od 27.10.2016 do 23.10.2017, ako aj z faktúr
č. 7050012202 za fakturačné obdobie od 24.10.2017 do 18.10.2018 a č. 7287226306 za fakturačné
obdobie od 19.10.2018 do 02.11.2018, vyplýva konštantne vysoká spotreba elektrickej energie, ku

ktorej dochádzalo na danom odbernom mieste, a to aj po výmene elektromera (dňa 20.06.2017). Nárok
žalobcu uplatnený podanou žalobou preto súd považoval za dôvodný. Vzhľadom na to, že žalovaná
si neplnila svoje povinnosti v zmysle uzatvorenej zmluvy, nezaplatila faktúry za skutočne odobranú
elektrinu, čím porušila povinnosti vyplývajúce zo zmluvných podmienok, súd žalobe vyhovel v plnom
rozsahu a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 8.530,37 eur titulom vyššie uvedených neuhradených

faktúr. Žalovaná suma pozostáva z nedoplatku z faktúry č. 1000409112 vo výške 4.124,91 eur, z
nedoplatku z faktúry č. 7050012202 vo výške 4.241,52 eur a z nedoplatku z faktúry č. 7287226306
„ukončený odber“ vo výške 161,14 eur. Keďže žalovaná peňažný záväzok včas a riadne nesplnila,
vznikol žalobcovi nárok požadovať od žalovanej popri plnení istiny vo výške 8.530,37 eur i úrok
z omeškania, nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Súd žalobcovi priznal úroky z

omeškania vo výške 5% ročne z jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej faktúry,
a to v žalobcom uplatnenej výške úrokov z omeškania, nakoľko boli uplatnené v súlade s § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď základná úroková sadzba ECB bola v čase omeškania žalovanej vo výške
0,00%.

Súd prvej inštancie umožnil žalovanej splniť jej dlh v pravidelných mesačných splátkach po 300,- eur
mesačne, a to s prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom a tú skutočnosť, že plniť dlh naraz by
bolo pre žalovanú likvidačné (vzhľadom na jej príjem - starobný a vdovský dôchodok, ktorý súd zistil
jej lustráciou v Sociálnej poisťovni). Takáto výška splátky zároveň nie je ani v rozpore so záujmami

žalobcu, keďže pri uvedenej výške splátky bude dlh (istina vrátane príslušenstva) zo strany žalovanej
uhradený žalobcovi v primeranom čase (do 36 mesiacov) od právoplatnosti rozhodnutia, pričom na
ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovanej s plnením čo i len jednej
splátky.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu istiny úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená
nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%
trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. Súd prvej inštancie nezistil žiadne dôvody

hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať
náhradu trov konania žalobcovi, keď ani žalovaná žiadny takýto dôvod neuviedla.Proti tomuto rozsudku voči výroku I. v časti lehoty na plnenie v splátkach podala odvolanie žalovaná
a uviedla, že sumu uvedenú v rozsudku priznáva a chce ju splatiť, ale je vdova a jediný jej príjem činí
starobný dôchodok. Ak by mala zaplatiť splátku vo výške 300,- eur, neostalo by jej ani na základné

potraviny a lekára, preto žiada o prehodnotenie rozsudku v tom bode. Môže splácať maximálne od 70,-
eur do 100,- eur.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca a uviedol, že žalovaná sa v konaní pred súdom prvej inštancie

nezúčastnila nariadeného pojednávania, ani nežiadala o splátky, hoci jej súd na to vytvoril priestor.
Splátky súd prvej inštancie povolil z vlastnej iniciatívy, čo však žalobca akceptuje. Žalovaná so žiadosťou
o povolenie splátok žalobcu vôbec nekontaktovala. So splátkami v rozmedzí od 70,- eur do 100,- eur
žalobca súhlasiť nemôže, nakoľko by to znamenalo splácanie dlžnej sumy 7-10 rokov. Žalobca navrhuje,
aby žalovaná kontaktovala priamo jeho ohľadom splácania pohľadávky (minimálne vo výške 130,- eur)
a nenavyšovala z tohto dôvodu trovy konania. Odvolacie dôvody nie sú v danom prípade naplnené

a navrhuje rozsudok potvrdiť.

Podaním doručeným súdu dňa 14.03.2022 žalovaná oznámila, že sa po telefonickom rozhovore
s právnym zástupcom žalobcu dohodla na splácaní pohľadávky formou splátok vo výške 130,- eur
mesačne, dohoda jej bude doručená v najbližších dňoch.

K oznámeniu žalovanej sa vyjadril žalobca s tým, že dohodu o splátkach si žalovaná neprevzala, teda
k jej uzavretiu ku dňu 30.03.2022 nedošlo. Rozsudok súdu prvej inštancie žiada potvrdiť a uplatňuje si
náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo

doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej
časti výroku I. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods.

1 CSP).

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I.
v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalovanou, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej
inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré by odôvodňovali povolenie výšky splátok dlhu

300,- eur mesačne. Časť výroku I., ktorým bola žalobcovi priznaná suma vo výške 8.530,37 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.124,91 eur od 14.11.2017 do zaplatenia, zo sumy
4.241,52 eur od 13.11.2018 do zaplatenia a zo sumy 161,14 eur od 08.12.2018 do zaplatenia, nebol
napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť a nepodliehal odvolaciemu prieskumu.

Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (ods. 4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo

splátky má za následok splatnosť celého plnenia.Určenie dlhšej paričnej lehoty, teda aj formou povinnosti plniť splátky, je možné len v odôvodnených
prípadoch, vychádzajúc zo sociálnej a rodinnej situácie strany, prípadne zdravotného stavu osoby, ktorej
sa ukladá povinnosť.

Z obsahu odvolania žalovanej je zrejmé, že žalovaná namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď povolil plnenie dlhu v mesačných
splátkach vo výške 300,- eur, s tým, že výška jej príjmu jej neumožňuje takúto splátku splácať.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie presvedčivo
v bode 38. odôvodnenia rozsudku opísal z akých majetkových pomerov žalovanej vychádzal, pričom
po porovnaní dlžnej čiastky a príjmu žalovanej vznikla potreba povolenia splatenia dlhu v uvedených
mesačných splátkach. Výšku splátky určil súd prvej inštancie na 300,- eur, pričom vzal na zreteľ, že pri
takto určenej výške splátky bude dlh zaplatený do 36 mesiacov, teda podľa zaužívanej súdnej praxe
v najdlhšej prípustnej dobe. Nižšími splátkami by bola táto hranica nedôvodne prekročená. Námietka

odvolateľky, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď považoval výšku
splátky 300,- eur za primeranú, nie je dôvodná. Žalovaná počas súdneho konania svoju procesnú
obranu sústredila na spochybnenie nedoplatku, ktorý je predmetom súdneho konania, hoci v podanom
odvolaní výslovne uviedla, že dlžnú sumu uznáva a chce ju splatiť. Na pojednávanie pred súdom prvej
inštancie vytýčené na deň 25.11.2021 bola riadne predvolaná, avšak nezúčastnila sa ho a svoju neúčasť

na pojednávaní ospravedlnila. V konaní pred súdom prvej inštancie nepreukazovala svoje majetkové
pomery, ktoré by odôvodňovali povolenie splátok v nižšej sume. Súd prvej inštancie vychádzal z výšky
starobného a vdovského dôchodku (837,- eur), ktorú zistil lustráciou v Sociálnej poisťovni a správne
zohľadnil, že povolenie splátok je výnimočným oprávnením, ktoré musí byť odôvodnené konkrétnymi
majetkovými pomermi danej strany sporu. Pokiaľ by súd prvej inštancie postupoval tak, že výšku splátky

určí na nižšiu sumu, došlo by k predĺženiu splatnosti dlhu neúmerným spôsobom, čo by znamenalo,
že vymožiteľnosť práva žalobcu, ako aj jeho právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, by
bolo porušené. Navyše, žalovanej nič nebránilo kontaktovať žalobcu so žiadosťou o povolenie splátok
aj skôr, alebo navrhnúť pred súdom prvej inštancie uzavretie zmieru. Možnosť kontaktovať žalobcu za
účelom splátok využila žalovaná až po rozhodnutí súdu prvej inštancie, pričom z vyjadrenia žalobcu je

zrejmé, že tento k jej žiadosti pristúpil kladne a zaslal žalovanej dohodu o splátkach vo výške 130,- eur
mesačne, avšak žalovaná si zásielku neprevzala. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vecne
správny výrok I. napadnutého rozsudku v časti lehoty na plnenie v splátkach potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom
rozsahu. (výrok II). Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP

odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom
v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).