Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 23, 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 33T/124/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119012258
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šuťak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8119012258.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Petrom Šuťakom na hlavnom pojednávaní dňa 24. mája 2022

v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

T.. T. E., nar. XX.X.XXXX v Brne, Česká republika, bytom I. XXX/X, XXX XX K. - A. - A. K., Česká
republika, prechodne bytom I. X, XXX XX K. - K., Česká republika

je vinný, ž e

ako jediný konateľ a osoba oprávnená konať v mene spoločnosti B. O., A.. A..P..U.., K. XX/A, O., T.: XX
XXX XXX, dňa 21.02.2014 podal elektronicky na Daňový úrad v Prešove dodatočné daňové priznanie k
dani z pridanej hodnoty zo dňa 20.01.2014 za zdaňovacie obdobie december 2013, ktorým si uplatňoval
na vstupe nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 221.055,20 € aj napriek tomu, že predchádzajúci

konateľ spoločnosti B. O., spol. s.r.o. v riadnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za mesiac
december 2013 zo dňa 27.01.2014 si už uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH, avšak vo výške
55,20 € a na dodatočné daňové priznanie k uplatneniu nároku na nadmerný odpočet neboli splnené
zákonné podmienky deklarovania tovaru, či služby v zmysle §§ 8, 9 alebo § 11 zákona č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty a neboli predložené žiadne existujúce doklady o kúpe tovaru alebo služby,
čím takto bol neoprávnene uplatnený nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 221.055,20 € ku škode
štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, zastúpeného Daňovým úradom v Prešove,

teda

neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť
sebe neoprávnený prospech,

č í m s p á c h a l

-zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 277a ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona pri existencii
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností,

§ 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 4

(štyroch) rokov.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 6 Trestného zákona trest zákazu činnosti vykonávania podnikateľskej činnosti a
funkcie štatutárneho orgánu právnických osôb v trvaní 6 (šesť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 4.12.2019 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu na obž. Ing. T. E. pre skutok

kvalifikovaný ako zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že ako jediný konateľ a osoba oprávnená konať v mene spoločnosti B. O., A..
A..P..U.., K. XX/A, O., T.: XX XXX XXX, dňa 21.02.2014 podal elektronicky na Daňový úrad v Prešove
dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty zo dňa 20.01.2014 za zdaňovacie obdobie
december 2013, ktorým si uplatňoval na vstupe nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 221.055,20 €

aj napriek tomu, že predchádzajúci konateľ spoločnosti B. O., spol. s.r.o. v riadnom daňovom priznaní k
dani z pridanej hodnoty za mesiac december 2013 zo dňa 27.01.2014 si už uplatnil nárok na nadmerný
odpočet DPH, avšak vo výške 55,20 € a na dodatočné daňové priznanie k uplatneniu nároku na
nadmerný odpočet neboli splnené zákonné podmienky deklarovania tovaru, či služby v zmysle §§ 8,
9 alebo § 11 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a neboli predložené žiadne existujúce

doklady o kúpe tovaru alebo služby, čím takto bol neoprávnene uplatnený nárok na nadmerný odpočet
DPH vo výške 221.055,20 € ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, zastúpeného Daňovým
úradom v Prešove.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného Ing. T. E.,

výsluchom svedkov T.. M. Š., Q. W.U., B.. B. Z. Q. B.. L. M., prečítaním svedeckej výpovede svedka W.
P. a prečítaním listinných a ďalších dôkazov a zistil nasledovné:
Z prečítanej výpovede obžalovaného Ing. T. E. z prípravného konania vyplynulo, že je po treťom infarkte
a na niektoré veci pred jeho zdravotnými komplikáciami si nespomína a ostali mu isté fragmenty a
dekukcie a pokiaľ ide o skutky, ktorých sa mal dopustiť na území Slovenskej republiky, tieto si nepamätá.

Nevedeluviesť,prečojeobvinenýasIng.Š.niejevpríbuzenskompomereanespomínasi,čisaniekedy
v minulosti stretli a je možné, že bol po ňom aj konateľom, ale to si nepamätá. Pokiaľ ide o skutočnosť,
či bol konateľom spoločnosti B. O. uviedol, že je to možné, lebo podpisy na uvedených dokladoch sa
javia ako jeho. Taktiež si nevedel vybaviť ako fungovala uvedená spoločnosť, ale aj tieto podpisy sa javia
ako jeho. Spomenul si, že Ing. Š. mu predal nejaké dokumenty, ale už nevedel uviesť aké. Všetky tieto

skutočnosti vie už iba z rozprávania a taktiež nevedel uviesť, kto viedol účtovníctvo spoločnosti B. O..
Taktiež si nepamätá, či došlo k finančnému vyrovnaniu pri prevode obchodného podielu. Nespomínal
si, či sa zúčastnil valného zhromaždenia, ale sa toho pravdepodobne zúčastnil a pravdepodobne pozná
aj osobu Z. M., pre ktorého zabezpečil falošné doklady, ale jeho pravé jeho je W. P.. Taktiež sa nevedel
vyjadriťkspoločnostiI.+I.K.,nakoľkositonepamätá.Pokiaľbolodvolanýzfunkciekonateľaanahradený

inou osobou, stále išlo o osobu W. P., ktorý používal rôzne mená. K dodatočnému daňovému priznaniu
uviedol, že pokiaľ je na ňom uvedený, tak ho podával on, ale už si nespomína a nevedel uviesť ani na
základe akých účtovných dokladov podal dodatočné daňové priznanie a uplatnil si nadmerný odpočet
DPH. Taktiež si nespomína, aby bol na Daňovom úrade Prešov a riešil nejaké okolností. Taktiež nemá k
dispozícii žiadne doklady, ktoré by mohol predložiť a na všetkých dokladoch ohľadne zmeny vlastníctva

uvedenej spoločnosti uviedol, že tieto podpisy sú jeho a nič ďalšie k veci nevedel uviesť, nakoľko si
vzhľadom na svoj zdravotný stav na iné skutočností nespomína.
Svedkyňa Q. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že išlo o vysoký daňový odpočet a posledné daňové
priznanie robila za december 2013, keď bol konateľom ešte pán Š. a išlo iba o jednu faktúru a mali
nadmernýodpočet.ObžalovanéhovživotenevidelaarobilaúčtovníčkuprespoločnosťG.ataktiežrobila

účtovníctvo pre spoločnosť B. O. a podklady im stále nosil pán Š.. O zmene konateľov nemala vedomosťa oslovoval ju pán Š. a podávala daňové priznania a v zamestnaneckom pomere bola v spoločnosti
G.. Predmetné daňové priznanie jej bolo predložené pri výsluchu na polícii v Košiciach a pokiaľ ona
viedla účtovníctvo, nikdy neboli vysoké sumy na odpočte a v januári 2014 spoločnosť nevykonávala

žiadnu činnosť. Nevedela sa vyjadriť k spôsobu podávania daňového priznania a prístupové kódy mala
k dispozícii iba ona. Boli prečítané jej svedecké výpovede z prípravného konania, z ktorých vyplynulo,
že svedkyňa podávala daňové priznania pre spoločnosť B. O. spol. s.r.o. asi od marca 2013, ktoré
predkladala elektronicky a mala prístupové kódy na daňový úrad. Vždycky išlo o jednu alebo dve faktúry
a nadmerné odpočty vychádzali vo výške 50-60,- €. Daňové priznanie za december 2013 podala ona,

ale opravné daňové priznanie už ona nepodávala a účtovníctvo v decembri 2013 odovzdala Ing. Š.. Keď
jej boli predložené predmetné daňové priznania uviedla, že tieto doklady vidí prvýkrát.

Z výpovede svedka Ing. M. Š. je zrejmé, že obžalovaného poznal asi 10 rokov dozadu, keď mu predal
spoločnosť B. O. s.r.o., ktorá mala slušný úverový rating a bol s ním asi dvakrát alebo trikrát na daňovom
úrade a následne si chodil po poštu k nim na firmu. Obžalovaný podnikal v oblasti stavebníctva, ktoré

realizovali zákazky niekde v pobaltských republikách. Raz bol problém s doručením a vystupoval ako
seriózny človek, mali korektný obchodný vzťah. Obžalovanému odovzdal všetky písomností a k prevodu
došloasipred10rokmivroku2012.Onbolmajiteľom,ajkonateľomspoločnostiG.afirmaB.O. vlastnila
iba majetkovú podstatu z tejto firmy, teda nehnuteľnosti a prenajímala ich spoločnosti G.. Keď spoločnosť
G. išla do konkurzu, nehnuteľností sa predali a vyplatili úvery a zostala firma v dobrom stave. Mal záujem

o predaj tejto firmy a niekto mu odporúčal obžalovaného a jeho osobne v tom čase zastupoval nebohý
JUDr. C. a predtým obžalovaného nepoznal. Obžalovaný prišiel do firmy, bolo niekoľko stretnutí a menili
sa kartičky na daňovom úrade a boli aj smiešne pozdĺžnosti v bankách a na Bardejovskú ulicu mu chodila
pošta, ktorú raz týždenne alebo raz za dva týždne chodil preberať a raz sa mu stratil lístok a bol s tým
problém.Prirokovanísobžalovanýmbolisamidvajaapriprepisefirmyboljehoprávnikanevedeluviesť,

kto podával návrh na zápis zmien v obchodnom registri. Vzhľadom na obrat firmy boli mesační platcovia
DPH, ktoré podávala kolegyňa, a to elektronicky. Predaná firma vlastnila majetky a neboli rozrobené
žiadne obchody. Po prevzatí firmy obžalovaný prevzal aj elektronický prístup a nikto ho nekontaktoval
ohľadne problémov s daňovým priznaním. Mená osôb litovského pôvodu mu nič nehovoria a finančné
vyrovnanie bolo také, ako je uvedené v zmluve. Pokiaľ firma bola jeho vlastníctvom, daňové priznania sa

podávalielektronicky,atobuďpaniZ.aleboneskôrpaniW..Účtovníctvourčiteboloodovzdanéaexistuje
aj záznam o prevode a odovzdaní účtovníctva a osobne nevie ani ako sa prihlasuje a prihlasovacími
údajmi nedisponoval ani on.
Z prečítanej výpovede z prípravného konania vyplynulo, že spoločnosť B. O. s.r.o. založil v roku 2004 a
bol konateľom až do roku 2014, kedy došlo k prevodu obchodného podielu na konateľa Ing. E. a uvedená

spoločnosť sa zaoberala iba výstavbou a prenájmom spoločnosti pre spoločnosť G.. Pokiaľ sa G. dostala
do konkurzu, došlo k postupnému predaju nehnuteľností a rozhodol sa uvedenú spoločnosť predať. Po
odovzdaní účtovníctva pánovi E. už nemali prístup k ničomu a obžalovaný navštevoval spoločnosť ešte
asi pol roka nepreberal písomností. Písomností pre Ing. E. boli ukladané v sídle spoločnosť B. O., K.
XX/A.

Ďalší vypočutý svedok JUDr. B. Z. uviedol, že obžalovaného nepozná, ale pôsobí ako daňový poradca,
kde zastupuje daňové subjekty počas daňovej kontroly a spoločnosť B. O. zastupoval, ale bolo to
dávno. Uvedenú spoločnosť zastupoval počas daňovej kontroly a pre odstup času si už nespomenul,
o aký druh dane išlo. S daňovými priznaniami sa nestretával vôbec, nakoľko klienti mu ich neukazujú
a určite mal udelenú plnú moc, ale nevedel uviesť časové ohraničenie. Má vedomosť aj o prevode

obchodného podielu a nezobral zálohu za svoju prácu a keď došlo k prevodu obchodného podielu a k
zániku firmy, následne nemal komu vystaviť faktúru a meno obžalovaného mu nič nehovorí, ani nikdy
s ním nespolupracoval.
Svedok JUDr. L. M. uviedol, že daňový subjekt B. O. s.r.o. podal dňa 27.1.2014 daňové priznanie
ohľadne DPH za zdaňovacie obdobie december 2013, kde si uplatnil nadmerný odpočet v sume

55,20 €. Následne podal dodatočné daňové priznanie za to isté zdaňovacie obdobie s dátumom
zistenia skutočností na podanie dodatočného daňového priznania 20.1.2014 a uplatnil si nadmerný
odpočet v sume 221.055,20 €. Dňom 27.3.2014 Daňový úrad Prešov začal daňovú kontrolu na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, kde bol daňový subjekt vyzvaný, aby v lehote
8 dní predložil doklady potrebné na vykonanie daňovej kontroly. Daňový subjekt nato nereagoval a

následnemubolizaslané2výzvynapredloženiedokladov,naktorétaktiežnereagovalapreto27.9.2014
mu zanikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2013. Všetci
platitelia DPH sú od roku 2014 povinní komunikovať s finančnou správou elektronicky, a je potrebné, aby
boli registrovaní ako používatelia elektronických služieb finančnej správy a mali pridelený identifikátora po procese registrácie je potrebná tzv. autorizácia užívateľa. K obdobiu rokov 2013-2014 sa svedok
nevedel poriadne vyjadriť. Je na štatutárovi predmetnej spoločnosti, komu poskytne prihlasovacie a
identifikačné údaje a v prípade odstúpenia alebo straty je potrebné to nahlásiť, aby nedošlo k zneužitiu

a v konkrétnom prípade nie sú žiadne pochybností, aby niekto namietal zneužitie týchto údajov.
Z prečítanej svedeckej výpovede svedka W. P. vyplynulo, že vystupoval ako osoba Z. M. a ide o jeho
falošnú identitu, pod ktorou vystupoval ako konateľ spoločnosti I.+I. K. s.r.o. a názov spoločnosti B.
O. mu nič nehovorí a taktiež meno Ing. M. Š. počuje prvýkrát. Obžalovaného pozná od roku 2012, a
to z obchodných vzťahov a stretli sa asi raz za pol roka. V uvedených spoločnostiach bol fiktívnym

konateľom a za spoločnosť I.+I. K.Ó. nikdy nerokoval a za uvedenú spoločnosť vystupoval Y. O.. Pokiaľ
vystupoval za osobu Z. M., podpisoval rôzne listiny, ktoré mu dával na podpis pán O. a obsah listín nikdy
neskúmal. Pokiaľ bol za konateľa spoločnosti B. O. ustanovený pán Q., pod touto identitou vystupoval
on a pán O. mu dával podpisovať nejaké listiny, o obsah ktorých sa nezaujímal a nevedel uviesť, či
vykonával niekedy nejakú činnosť za obchodnú spoločnosť B. O. a o daňových priznaniach nemá
žiadne vedomosti. Obžalovaný mu žiadne doklady, ani účtovníctvo spoločnosti B. O. neodovzdal. S

obžalovaným spolupracoval tak, že podpisoval listiny, ktoré mu predložil a žiadne spoločné obchodné
činnosti nemali. Pokiaľ ide o podpisy pripustil, že ide o jeho podpisy a listiny za osobu Q. nepodpísal on.
Falošné doklady už zabezpečil Y. O. a podpisy overoval na rôznych miestach v Českej republike a už
nevedel uviesť, presne u ktorého notára to bolo a podľa podpisu sa pravdepodobne zúčastnil aj podpisu
prevodu obchodného podielu spoločnosti B. O..

Z oboznámených listinných dôkazov je zrejmé, že bol predložený realizačný návrh ohľadne nadmerného
odpočtu, kde následne boli vyžiadané doklady z daňového úradu, kde z uvedených dokladov je zrejmé,
že bol podaný návrh na zápis zmien u právnickej osoby B. O. spol. s.r.o. Prešov, a to dňa 22.4.2014,
kde ako konateľ bol zapísaný Ing. T. E. a spoločníkom I.+I. K. s.r.o. spolu s prílohami, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť tohto návrhu a následne v uvedenej spoločnosti bol dňa 10.11.2014 odvolaný ako

konateľ obžalovaný a za konateľa bol ustanovený A. Q., kde uvedený návrh bol podaný dňa 5.11.2014.
Z daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za december 2013 je zrejmé, že bol uplatnený nadmerný
odpočet vo výške 55,20 € a dňa 20.1.2014 bolo podané dodatočné daňové priznanie obžalovaným Ing.
T. E., kde bol uplatnený nadmerný odpočet vo výške 221.055,20 €. Boli taktiež oboznámené všetky
daňové priznania dane z pridanej hodnoty spoločnosti B. O. za rok 2013. Zo správy daňového úradu je

zrejmé, že spoločnosti B. O. zanikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, a to z dôvodu, že neumožnil
vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 79 ods. 6 zákona o DPH. Boli oboznámené aj rôzne ďalšie
písomností z Daňového úradu Prešov ohľadne predmetnej spoločnosti. Z úradného záznamu Daňového
úradu Prešov zo dňa 21.10.2014 je zrejmé, že obžalovaný sa dostavil na Daňový úrad Prešov, kde mu
bolo predložené k nahliadnutiu doklady ohľadne predmetnej daňovej kontroly, ktorá bola začatá dňa

27.3.2014 a 27.9.2014 zanikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu. Daňový subjekt bol opakovane
vyzývaný na predloženie dokladov k daňovej kontrole, načo nereagoval a taktiež nebol zastihnuteľný
ani na telefónnych číslach, ktoré boli predložené. Podľa výpisu z obchodného registra ku dňu 20.3.2014
bol konateľom B. O. T.. M. Š.. Ďalej boli oboznámené rôzne písomností, ktoré poukazujú na daňovú
disciplínu spoločnosti B. O. za celé obdobie jej fungovania.

Z oboznámených dokladov z obchodného registra spoločnosti B. O. spol. s.r.o. je zrejmé, že dňa
24.2.2014 bol podaný návrh na zápis obžalovaného ako konateľa uvedenej spoločnosti a novým
spoločníkom sa stala spoločnosť I.+I. K. s.r.o. a boli oboznámené prílohy k predmetnému zápisu, ak
to vyžaduje zákon v obchodnom registri a Okresný súd Prešov dňa 6.3.2014 rozhodol tak, že odmietol
vykonať zmenu zapísaných údajov a následne 31.3.2014 boli podané námietky voči odmietnutiu

zápisu a Okresný súd dňa 15.4.2014 rozhodnutím 2Nsre/44/2014 zamietol námietky navrhovateľa proti
odmietnutiu vykonania zápisu, voči ktorému navrhovateľ B. O. spol. s.r.o. dňa 6.5.2014 podal odvolanie
a predložil príslušné podklady a dňa 27.5.2014 bolo vyhovené námietkam navrhovateľa a Okresný súd
Prešov dňa 12.6.2014 povolil zápis navrhovaných údajov. Následne dňa 5.11.2014 bol podaný návrh
na výmaz konateľa Ing. T. E. a zapísanie nového konateľa A. Q. a Okresný súd Prešov dňa 11.11.2014

vykonal zápis navrhovaných údajov. Opakovane boli oboznámené podklady z Daňového úradu Prešov,
a to o začatí daňovej kontroly ohľadne nadmerného odpočtu DPH.
Boli oboznámené aj listinné dôkazy ohľadne obžalovaného Ing. T. E., kde z predložených dokladov
je zrejmé, že obžalovaný nebol doposiaľ na území Slovenskej republiky súdne trestaný a v priebehu
konania, ako aj na hlavnom pojednávaní boli predložené zo strany obžalovaného listinné dôkazy

preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav, a to posudok o invalidite, z ktorého je zrejmé, že
obžalovaný je invalidný na druhom stupni a zlepšenie zdravotného stavu nie je možné očakávať. Taktiež
je liečený pre rôzne diagnózy, ischemickú chorobu srdca, pri opakovanom infarkte myokardu, kde
operačne mu bol vložený dvojnásobný baypas, ďalej je liečený na diabetes, zlyhanie ľadvín, koxatrózua ďalšie diagnózy, ako už bolo spomínané vyššie, má vplyv na jeho invalidizáciu. Zo správy z Daňového
úradu je zrejmé, že dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty bolo podané elektronicky dňa
28.2.2014 a oprávnenie podávať daňové priznanie elektronicky za uvedenú spoločnosť v predmetnom

čase mal obžalovaný JUDr. B. Z. Q. Q. W. a z poslednej lekárskej správy je zrejmé, že trpí aj na dýchacie
problémy.
Súd zhodnotiac všetky dôkazy jednotlivo alebo v ich súhrnne zistil nasledujúce:
Obžalovaný Ing. T. E. ako konateľ spoločnosti B. O. s.r.o. dňa 21.2.2014 podal elektronicky na Daňový
úrad v Prešove dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december

2013, kde si uplatnil nadmerný odpočet vo výške 221.055,20 €, a to aj napriek tomu, že neboli splnené
podmienky na uplatnenie nadmerného odpočtu a neboli predložené žiadne doklady o kúpe tovaru alebo
služby, čím takto v spomínanej výške si uplatnil nárok na nadmerný odpočet.
Obžalovaný v konaní pred súdom prostredníctvom svojho obhajcu prezentoval záujem o uzavretie
dohody o vine a treste, ako aj záujem urobiť vyhlásenie, že je vinný a spáchanie skutku nepoprel, iba
poukázalnasvojnepriaznivýzdravotnýstav,kdeuviedol,ženapodstatnéčastitýchtovecísinespomína.

Svedkyňa Q. W. uviedla, že poslednýkrát podávala daňové priznanie za spoločnosť B. O. za december
2013 a následne už s účtovníctvom neprišla do kontaktu a svedok Ing. M. Š. uviedol, že obžalovanému
predaluvedenúspoločnosť,kdedošlokprevoduobchodnéhopodieluazmenekonateľstvaataktiežbolo
odovzdanékompletnéúčtovníctvoobžalovanémuanásledneužnemaliprístupklistinnýmdôkazom,ako
aj k účtovným dokladom danej spoločnosti. Ďalší vypočutí svedkovia nič podstatné ku skutku neuviedli.

Zo skutku je obžalovaný usvedčovaný najmä oboznámenými listinnými dôkazmi, z ktorých je zrejmé,
že obžalovaný Ing. T. E. podal dňa 20.1.2014 elektronicky dodatočné daňové priznanie bez toho, aby
boli splnené podmienky na vrátenie nadmerného odpočtu, aj keď sa formálne stal konateľom 22.4.2014,
ale ako konateľ už vystupoval v čase podania dodatočného daňového priznania, a to dňa 28.2.2014.
Obžalovaný uvedené dodatočné daňové priznanie podal napriek skutočnosti, že obchodná spoločnosť

nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť a nebol realizovaný ani žiaden obchod, z ktorého by si uvedená
spoločnosť mohla uplatňovať predmetný nadmerný odpočet a následne bol aj opakovane vyzývaný,
aby predložil všetky podklady k daňovej kontrole, čo však neurobil a z uvedeného dôvodu 27.9.2014
zanikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu. Aj keď ako konateľ bol zapísaný 12.6.2014, ale z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný už vystupoval ako konateľ B. O. a podal za uvedené

obdobie dodatočné daňové priznanie, kde si uplatnil nadmerný odpočet uvádzaný vo výrokovej časti
tohtorozsudkuanazákladeuvedenéhosúdmalbezakýchkoľvekpochybnostípreukázané,žesaskutok
stal a toho sa dopustil obžalovaný.
Zločinu daňového podvodu sa dopustí ten, kto neoprávnene vo väčšom rozsahu si uplatní nárok na
vráteniedanezpridanejhodnotyvúmyslezadovážiťsebealeboinéhomajetkovýneoprávnenýprospech

a skutku sa dopustil vo veľkom rozsahu, lebo bolo preukázané, že uplatnil si nadmerný odpočet vo výške
221.055,20 €, čo nepochybne prevyšuje hranicu škody veľkého rozsahu v zmysle § 125 ods. 1 Trestného
zákona. Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný tým, že podal dodatočné daňové priznanie za
december 2013 bez toho, aby boli uskutočnené akékoľvek zdaniteľné plnenia, teda neoprávnene žiadal
o vrátenie dane z pridanej hodnoty, aj keď k samotnému vráteniu nedošlo, lebo v zmysle zákona o

DPH dňa 27.9.2014 zanikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu a skutok je trestným činom bez
ohľadu nato, či došlo alebo nedošlo k vráteniu dane z pridanej hodnoty a z uvedeného je zrejmé, že
boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu daňového podvodu podľa § 277a ods. l, 3 písm.
a/ Trestného zákona.
Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt a konal formou priameho úmyslu podľa § 15

písm. a/ Trestného zákona, lebo chcel spôsobom v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom, teda záujem štátu na riadnom výbere daní. Počas konania u obžalovaného nevznikli
žiadne pochybnosti o tom, že je schopný ovládať svoje konanie a rozpoznať nebezpečenstvo svojho
konania pre spoločnosť.
Pokiaľ ide o uloženie druhu a výmery trestu, súd vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti

Trestného zákona, kde tento umožňuje za takto kvalifikovaný skutok uložiť trest odňatia slobody vo
výmere 7-12 rokov a na strane obžalovaného zistil 2 poľahčujúce okolnosti, a to že doposiaľ viedol riadny
život, čo vyplýva najmä z odpisu z registra trestov a ku skutku sa priznal a tento úprimne oľutoval. Nezistil
žiadnu priťažujúcu okolnosť, ale zároveň súd dospel k záveru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej v
osobitnej časti Trestného zákona by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany

spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a to najmä na pomery páchateľa, kde tento trpí viacerými
závažnými ochoreniami, na základe ktorých bol uznaný za invalidného a má problémy aj s pohybovým
aparátom, kde sa následne musí podrobiť ďalším operačným zákrokom a preto súd dospel k záveru,
že účel trestu je možné dosiahnuť aj uložením trestu pod dolnú hranicu a preto mu uložil trest úplnena dolnej hranici v zmysle § 39 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, a to vo výmere 2 rokov, kde takýto
trest pokladal na dosiahnutie účelu Trestného zákona, a to tak individuálnej, aj generálnej prevencie za
dostatočný a zároveň pritom zohľadnil aj dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku, kde v skutku išlo

o podanie daňového priznania k dani z DPH za december 2013 a dodatočné daňové priznanie podal
dňa 25.2.2014.
Zároveň súd dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody
spojeným s jeho výkonom, ale postačuje aj samotná hrozba trestom a preto výkon trestu mu
podmienečne odložil a stanovil skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, kde takýto trest vzhľadom na všetky

vyššie uvedené skutočností považoval za primeraný, zákonný a spravodlivý.
Nakoľko sa obžalovaný skutku dopustil v súvislosti s výkonom funkcie štatutárneho orgánu, súd
obligátorne uložil aj trest zákazu činnosti vykonávania podnikateľskej činnosti a funkcie štatutárneho
orgánu právnických osôb v hornej polovici trestnej sadzby a v konkrétnom prípade v trvaní 6 rokov, čo
považoval za primerané.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.