Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 24, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116200909
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8116200909.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej, v spore žalobkyne: Slovenská kancelária
poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Bajkalská 19/B, 821 01 Bratislava - Ružinov, právne
zastúpenej Remedium Legal, s. r. o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava
- Petržalka, proti žalovaným: 1./ JUDr. Michael Medviď, IČO: 48485357_00461 so sídlom Wurmova

1131/4, 040 23 Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu EKOINŠTAL, s. r. o., v konkurze, IČO: 36
486 213, so sídlom Priemyselná štvrť 32, 083 01 Sabinov, 2./ T. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. H. XXX, XXX
XX L., o zaplatenie 2.131,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Prešov, č. k. 18Cb/10/2016-114 z 30. júla 2021 a o odvolaní žalovaného v 2. rade proti opravnému
uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 18Cb/10/2016-160 z 27. decembra 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie v spojení s opravným uznesením, č. k. 18Cb/10/2016-160 z 27. decembra 2021.

II. Potvrdzuje opravné uznesenie.

III. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo 14. januára 2016 domáhala, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobkyni
2.131,95 eur s príslušenstvom.

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil konanie a
nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo a právne odôvodnil tým, že Okresný súd Prešov
uznesením, sp. zn. 2K/12/2017 zo 14. júna 2017 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 117 z 20. júna
2017 vyhlásil konkurz na majetok žalovaného a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Gábora Száraza,
so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa. Okresný súd Prešov uznesením, sp. zn. 2K/12/2017
z 9. októbra 2017 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 196 z 13. októbra 2017 odvolal z funkcie
správcu úpadcu JUDr. Gábora Száraza a do funkcie správcu úpadcu ustanovil JUDr. Michaela Medviďa,

so sídlom Wurmova1131/4, 040 23 Košice. Súd prvej inštancie výzvou z 15. júna 2021 vyzval správcu
žalovaného, ako aj žalovaného, aby v lehote 30 dní oznámili súdu, či v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„ZKR“) navrhujú pokračovanie v konaní. Správca žalovaného, ani žalovaný na túto výzvu nereagovali.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že správca žalovaného, ani žalovaný nevyjadrili súhlas s pokračovaním v

konaní, súd nemal inú možnosť ako konanie z dôvodu fikcie späťvzatia žaloby zastaviť.5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) a s ohľadom na späťvzatie žaloby v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR,
nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania.

6. Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm.
b), f) a h) CSP, teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatovala, že 14. januára
2016 doručila súdu prvej inštancie žalobu o zaplatenie 2.131,95 eur s príslušenstvom voči žalovanému
v 1. rade ako držiteľovi a voči žalovanému v 2. rade ako vodičovi motorového vozidla značky TATRA
s EČV: L., prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda. Žalovaný v 2. rade 18. októbra 2013 zavinil
dopravnú nehodu a spôsobil škodu na motorovom vozidle značky KIA s EČV L.. Súd prvej inštancie
rozhodol o žalobe platobným rozkazom, č. k. 18Cb/10/2016-76 z 30. marca 2016 a priznal jej nárok

uplatnený žalobou. Keďže 20. júna 2017 bol na majetok žalovaného v 1. rade vyhlásený konkurz, svoju
pohľadávku si 12. júla 2017 prihlásila do konkurzu vedeného na majetok žalovaného v 1. rade. Žalovaný
v 2. rade 3. mája 2016 podal proti predmetnému platobnému rozkazu odpor, v ktorom vzniesol námietku
svojej pasívnej vecnej legitimácie. K odporu sa vyjadrila podaním z 1. júna 2016, v ktorom uviedla, že
naďalej trvá na podanej žalobe a žiada žalobe vyhovieť. Napriek tomu doteraz nedisponuje rozhodnutím

súdu, ktorým by súd konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil, resp. iným rozhodnutím, a preto jej
nie je zrejmý dôvod zastavenia konania ako celku. Mala za to, že ak bol na majetok žalovaného v
1. rade vyhlásený konkurz, tak konanie malo byť zastavené len proti žalovanému v 1. rade a nebol
dôvod konanie zastaviť aj voči žalovanému v 2. rade. S uvedeným sa však súd prvej inštancie vôbec
nevysporiadal a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, v dôsledku čoho sa javí byť arbitrárne,

nepreskúmateľné a v rozpore s právom na spravodlivý proces. Zdôraznila, že súd prvej inštancie má v
konaní voči žalovanému v 2. rade riadne pokračovať. Okrem toho poukázala na nesprávnosť označenia
žalovaných v záhlaví napadnutého rozhodnutia, nakoľko jej nie je zrejmé, prečo súd v konaní označil
a konal len voči žalovanému v 1. rade napriek tomu, že v konaní vystupuje aj žalovaný v 2. rade. K
namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie tvrdila, že v danej veci ide

nepochybne o samostatné spoločenstvo, kedy súd rozhoduje o samostatných právach a povinnostiach
žalovaných a každý koná sám za seba. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, resp. aby napadnuté uznesenie zrušil a vyhovel žalobe voči žalovanému v 2. rade a priznal
žalobkyni voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v

plnom rozsahu. Zároveň vyčíslila trovy odvolacieho konania na sumu 127,59 eur, ktoré pozostávajú zo
súdneho poplatku v sume 5,- eur a z trov právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 122,59 eur
s DPH. Trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania pozostávajú z jedného úkonu právnej služby
vo výške 109,55 eur s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 13,04 eur s DPH
(podanie odvolania).

7. Krajský súd v Prešove uznesením, č. k. 5Cob/42/2021-158 zo 14. októbra 2021 vrátil vec súdu prvej
inštancie na vydanie opravného uznesenia z dôvodu, že súd prvej inštancie v záhlaví napadnutého
uznesenia označil ako žalovaného úpadcu, I. výrokom napadnutého uznesenia zastavil konanie a v
odôvodnení napadnutého uznesenia sa zaoberal iba žalovaným. Z týchto dôvodov bolo potrebné opraviť

záhlavie, I. výrok a odôvodnenie napadnutého uznesenia tak, aby z neho bolo zrejmé, ktoré subjekty
vystupujú na strane žalovaného, že na majetok žalovaného v 1. rade bol vyhlásený konkurz, kto je
aktuálnesprávcomkonkurznejpodstatyúpadcu,ažesúdzastavilkonanieibavočižalovanémuv1.rade.

8. Súd prvej inštancie opravným uznesením, č. k. 18Cb/10/2016-160 z 27. decembra 2021 opravil

uznesenie Okresného súdu Prešov, č. k. 18Cb/10/2016-114 z 30. júla 2021 v časti označenia právneho
zástupcu žalobkyne, ktoré má správne znieť „Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739“, v časti označenia žalovaného v 1. rade,
ktoré má správne znieť „JUDr. Michael Medviď, so sídlom Wurmova 1131/4, 040 23 Košice, IČO: 48
485 357_00461, správca konkurznej podstaty úpadcu EKOINŠTAL, s. r. o., v konkurze, so sídlom

Priemyselná štvrť 32, 083 01 Sabinov, IČO: 36 486 213 a v časti označenia žalovaného v 2. rade, ktoré
másprávneznieť„T.Š.V.,W..XX.XX.XXXX,F.H.XXX,XXXXXL.“,opravilI.výrokuzneseniaOkresného
súdu Prešov, č. k. 18Cb/10/2016-114 z 30. júla 2021, ktorý má správne znieť „konanie zastavuje proti
žalovanému v 1. rade a opravil 2., 3., 4. a 14. bol odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Prešov,č. k. 18Cb/10/2016-114 z 30. júla 2021 tak, že všade tam, kde je uvedené „žalovaný“ má byť správne
uvedené „žalovaný v 1. rade“.

9. Proti opravnému uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný v 2. rade. Namietal, že napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože súd prvej inštancie zastavil konanie len voči žalovanému v
1. rade napriek tomu, že súd prvej inštancie uznesením z 31. júla 2021 zastavil konanie voči všetkým
účastníkom konania (správne žalovaným) a navyše z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vyplýva,
že voči nemu bolo konanie zastavené. Na základe uvedených skutočností žalovaný v 2. rade navrhol,

aby odvolací súd opravné uznesenie v II. výroku voči nemu zrušil a konanie voči nemu zastavil.

10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP,
preskúmal uznesenie a opravné uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení
§ 379 CSP bez nariadenia pojednávania, prejednal veci v medziach, v ktorých sa odvolatelia domáhali
ich preskúmania a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovení § 380 CSP a nasl. dospel

k záveru, že odvolania žalobkyne a žalovaného v 2. rade nie sú dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

13. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací
súd uvádza nasledovné.

14. Žalobkyňa v odvolaní argumentovala najmä tým, že jej nie je zrejmý dôvod zastavenia konania
ako celku, nebol dôvod konanie zastaviť aj voči žalovanému v 2. rade, a že súd prvej inštancie má v

konaní voči žalovanému v 2. rade riadne pokračovať. Súčasne poukázala na nesprávnosť označenia
žalovaných v záhlaví napadnutého rozhodnutia a na skutočnosť, že v danej veci ide nepochybne o
samostatné spoločenstvo, kedy súd rozhoduje o samostatných právach a povinnostiach žalovaných a
každý koná sám za seba.

15. S drvivou väčšinou námietok žalobkyne sa odvolací súd stotožnil už v konaní vedenom pod
sp. zn. 5Cob/42/2021, keď vrátil vec súdu prvej inštancie na vydanie opravného uznesenia z
dôvodu, že súd prvej inštancie v záhlaví napadnutého uznesenia označil ako žalovaného úpadcu,
I. výrokom napadnutého uznesenia zastavil konanie a v odôvodnení napadnutého uznesenia sa
zaoberal iba žalovaným. Následne súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie, ktorým uvedené

nedostatky odstránil, v dôsledku čoho má odvolací súd za to, že tieto námietky žalobkyne stratili svoju
opodstatnenosť, keďže po vydaní opravného uznesenia je nepochybné, že konanie bolo zastavené len
proti žalovanému v 1. rade, a že v skutočnosti nie je žalovaným výlučne úpadca, ale žalovanými sú
správca konkurznej podstaty úpadcu ako žalovaný v 1. rade a T. Š. ako žalovaný v 2. rade.

16. V súvislosti s názorom žalobkyne, že v danej veci ide nepochybne o samostatné spoločenstvo,
kedy súd rozhoduje o samostatných právach a povinnostiach žalovaných a každý koná sám za seba,
odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Obdo/26/2015
zo 16. februára 2016 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 7/2017 pod č. 54, ktorého práva veta znie: „Vodič motorového vozidla, ku ktorému nebola

uzavretá poistná zmluva a ktorý nie je jeho prevádzateľom (vlastníkom), pričom ním spôsobil škodu,
je pasívne vecne legitimovaný v konaní o náhradu plnenia poskytnutého Slovenskou kanceláriou
poisťovateľov z poistného garančného fondu. Zodpovednosť prevádzateľa nevylučuje zodpovednosť
vodiča, ktorý spôsobil škodu zavineným porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskehozákonníka“. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti aj odsek 22. odôvodnenia tohto rozhodnutia, v
ktorom dovolací súd konštatoval, že všeobecne možno za ustálený (v literatúre aj judikatúre) považovať
záver, že za prevádzkovateľa na účely § 427 považuje subjekt, ktorý má právnu a faktickú možnosť

disponovať daným dopravným prostriedkom, pričom takáto dispozícia má dlhodobejšie účelové určenie,
pričom nie je vylúčené, aby ako prevádzkovateľ boli určené aj viaceré subjekty, ktorých zodpovednosť
za škodu spôsobenú prevádzkou daného dopravného prostriedku bude solidárna (§ 438 OZ). Škoda
je spôsobená viacerými škodcami vtedy, ak protiprávne konanie viacerých osôb viedlo k jej vzniku.
Nemusí ísť o aktívne spoločné konanie, pričom zákon nerozlišuje medzi škodcom a účastníkom na

delikte. Zodpovednosť každého zo subjektov sa posudzuje samostatne, a to najmä s ohľadom na
protiprávnosť jeho správania sa a na príčinnú súvislosť medzi správaním sa, porušením právnej
povinnosti a vznikom škody. Aj účastník na protiprávnom konaní inej osoby môže byť považovaný za
škodcu v zmysle § 438 OZ. Solidárna zodpovednosť viacerých škodcov sa uplatní bez ohľadu na právny
režim ich zodpovednosti (subjektívna alebo objektívna, špeciálna alebo všeobecná skutková podstata
zodpovednosti za škodu) a viacerí škodcovia sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Poškodený si tak

môže uplatniť náhradu celej škody od ktoréhokoľvek škodcu, bez ohľadu na mieru jeho účasti na delikte
a každý zo škodcov je voči poškodenému povinný plniť náhradu škody v plnom rozsahu a nemá možnosť
odmietnuť plnenie s poukazom na ostatných škodcov (viac pozri Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J.,
Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. : Občiansky zákonník I, komentár. Praha C. H. Beck 2015
str. 1482).

17. Z dôvodu, že po vydaní opravného uznesenia súdom prvej inštancie je zrejmý pôvodný úmysel súdu
prvej inštancie zastaviť konanie len proti žalovanému v 1. rade a aj naďalej v konaní pokračovať so
žalovaným v 2. rade, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením ako
vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného v 2. rade
odvolací súd uvádza nasledovné.

19. Odvolací súd akceptuje tvrdenie žalovaného v 2. rade, že súd prvej inštancie uznesením z 31. júla

2021 zastavil konanie voči všetkým sporovým stranám (správne žalovaným), súčasne však odvolací súd
zdôrazňuje, že súd prvej inštancie napadnutým opravným uznesením opravil I. výrok tohto uznesenia
tak, že konanie zastavuje proti žalovanému v 1. rade, pričom opravné uznesenie tvorí neoddeliteľnú
súčasť uznesenia, ktoré ním bolo opravené.

20. Čo sa týka tvrdenia žalovaného v 2. rade, že z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vyplýva, že
voči nemu bolo konanie zastavené, odvolací súd ho hodnotí ako nepravdivé, pretože odvolací súd sa vo
svojom rozhodnutí o zastavení konania voči žalovanému v 2. rade nielenže výslovne nikdy nezmienil,
ale ani nemal dôvod prijať takýto právny záver. Práve naopak, odvolací súd z odôvodnenia napadnutého
uznesenia o zastavení konania zistil, že úmyslom súdu prvej inštancie bolo v pôvodnom rozhodnutí

zastaviť konanie len voči žalovanému v 1. rade, a práve preto postupoval tak, že vrátil vec súdu prvej
inštancie na vydanie opravného uznesenia.

21. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom,
odvolací súd opravné uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania o odvolaní žalobkyne odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu
nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní,

ktorýmvšakzospisužiadnepreukázateľnétrovyodvolaciehokonanianevyplývajúaanisiichneuplatnili.
V odvolacom konaní neúspešnej žalobkyni nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania.
Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/544/2015.

23. O trovách odvolacieho konania o odvolaní žalovaného v 2. rade odvolací súd rozhodol podľa
ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2
CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacomkonaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania
nevyplývajú a ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému v 2. rade nemohla
byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na

náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).