Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 26, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/52/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321202834
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1321202834.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobkyne: G.. I. N., U.. XX.XX.XXXX, F. R. R.
XXXXX/XA, R., proti žalovanému: C.. C. N., M..G., U.. XX.X.XXXX, F. R. R. XXXXX/XA, Bratislava, o
zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, na odvolanie žalobkyne a
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22. októbra 2021, č.k. 24C/44/2021-40,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovaného odmieta.
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania. Poukázal na to, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia bezpodielového
spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka z
dôvodu, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Konštatoval, že podmienkou
zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 148a ods. 2 je, aby jeden z manželov získal
oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pod pojmom podnikanie treba rozumieť získanie oprávnenia
na vykonávanie zvolenej podnikateľskej činnosti, spravidla živnostenské oprávnenie alebo oprávnenie

podľa osobitných predpisov (napr. prof. Peter Vojčík a kolektív, Občiansky zákonník, Stručný komentár,
IURA EDITION 2008). S poukazom na § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 12 ods. 1 zákona č.
586/2003 Z. z. o advokácii mal za to, že žalovaný nepodniká, nezískal oprávnenie na podnikateľskú
činnosť (napr. živnostenský list), ani nevykonáva advokáciu samostatne, ale len ako konateľ obchodnej
spoločnosti. Vlastnenie obchodného podielu v obchodnej spoločnosti alebo vykonávanie funkcie jej
štatutárneho orgánu nie je podnikaním, ako ho má na mysli § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný ako fyzická osoba nevykonáva podnikateľskú činnosť, alebo inú činnosť podľa osobitného

zákona vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Dodal, že účelom ustanovenia § 148a
ods. 2 Obchodného zákonníka je ochrana nepodnikajúceho len pred takým podnikaním, ktoré je v
zákone uvedené, nie pred akýmikoľvek aktivitami druhého manžela. Z týchto dôvodov súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala
jeho zmeny tak, aby bolo jej žalobe v celom rozsahu vyhovené z dôvodu, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mala za to, že súd

nerozhodol správne, pri rozhodovaní postupoval formalisticky, bez bližšieho súvisu okolností rozhodol,
že neexistujú dôvody pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva.
Nevychádzal zo žiadnej všeobecnej a ustálenej judikatúry. Poukázala na to, že žalovaný podniká
vo viacerých firmách prostredníctvom jeho činnosti konateľa a činnosti spoločníka. Príslušné zákonyvymenúvajú viaceré dôvody, pre ktoré je možno brať priamo na zodpovednosť aj konateľa spoločnosti.
Nie je možné vylúčiť jednotlivé aspekty zodpovednosti konateľa od rizík podnikania, najmä vzhľadom na
skutočnosť, že v takom prípade je braný na zodpovednosť ako fyzická osoba disponujúca spoločným

majetkom. Dôvody, pre ktoré požadovala zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov počas trvania
manželstva, boli jej obavy, že podnikanie žalovaného môže spôsobiť negatívne dôsledky. V tejto
súvislosti poukázala na podpis zmenky žalovaným. Uviedla, že pokiaľ zákon pripúšťa viacero možných
výkladov, mala za to, že pod tie spadá aj vykonávanie podnikania jednotlivej fyzickej osoby v rámci
právnickej osoby, či už je to ako spoločník (vlastník) alebo konateľ (štatutárny orgán), prípadne iná

funkcia, ktorá vykonáva podnikateľské činnosti pre danú spoločnosť. Rovnako by mal súd skúmať
všetky individuálne aspekty predmetnej veci, čo v jej prípade neskúmal, keď všeobecne a veľmi
jednoducho a stroho vylúčil, že sa nejedná o ochranu pred akýmikoľvek aktivitami druhého manžela.
Zákon má chrániť manžela nepodnikateľa pred manželom podnikateľom. Zrušením bezpodielového
spoluvlastníctva považuje za nevyhnutné nielen z preventívnej funkcie, pre odstránenie uvedených
rizík spätých s podnikaním, ale aj aby nevznikli zbytočné manželské rozpory.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zmenytak,abyboložalobežalobkynivcelomrozsahuvyhovenézdôvodov,žesúdprvejinštanciedospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 C.s.p.).
5. Odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b) C.s.p.).
6. Podanie odvolanie je procesným úkonom strany. Právo podať odvolanie však prináleží len tej strane,
ktorej bola rozhodnutím súdu spôsobená ujma, teda v neprospech ktorej vyznelo rozhodnutie a bola
ním dotknutá na svojich právach - pre posúdenie je podstatné porovnanie výsledku sporu s návrhom

(nárokom) uplatňovaným v konaní.
7. Prípustnosť odvolania má totiž vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu,
ktorásaviaženaosobukonkrétnehoodvolateľaazohľadňujeosobnýaspekttoho,ktopodávaodvolanie,
t.j. či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne
napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takýmto dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu

bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na
jeho pomery. Posúdenie tejto subjektívnej prípustnosti odvolania predchádza posúdeniu objektívnej
prípustnosti odvolania.
8. V danej veci ide práve o takýto prípad, keď odvolanie žalovaného smeruje proti výroku rozsudku,
ktorým nebolo žalobe žalobkyne vyhovené, a teda týmto výrokom napadnutého rozhodnutia nebola

žalovanému spôsobená žiadna ujma, v dôsledku čoho teda nebol osobou subjektívne oprávnenou na
podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd odvolanie žalovaného
odmietol, ako podané neoprávnenou osobou, a vecne prejednal len odvolanie žalobkyne. Výrok
napadnutého rozsudku nevyznel v neprospech žalovaného, netýkal sa jeho postavenia, práv a
povinností, a preto na podanie odvolania proti tomuto výroku žalovaný z hľadiska subjektívnej stránky

prípustnosti odvolania nie je oprávnený.
9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach žalobkyňou
uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie

žalobkyne nie je dôvodné.
10. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobou žalobkyne na zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva z hľadiska všetkých relevantných
prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobkyňa preukazovala opodstatnenosť svojej žaloby a
prostriedkov procesnej obrany žalovaného, ktorý súhlasil s podanou žalobou. Na jej posúdenie

si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj
vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania.
Ustálený skutkový stav tak umožňoval prijať spoľahlivý záver, že žalovaný nevykonáva podnikateľskú
činnosť alebo inú činnosť podľa osobitného zákona vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Vec
posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie ako i

výkladu § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka a odvolací súd nezistil ani rozpor s judikatúrou či súdno-
aplikačnou praxou. Správne tak vyložil ako je potrebné interpretovať "oprávnenie na podnikateľskú
činnosť" a správne v tejto súvislosti poukázal na § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 12 ods. 1
Zákona o advokácii. Odvolací súd sa plne stotožnil s jeho záverom, že vlastnenie obchodného podieluv obchodnej spoločnosti alebo vykonávanie funkcie jej štatutárneho orgánu nemožno považovať za
podnikanie v zmysle § 148a ods. 2 Obč. zák. Žalobkyňa nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že
jeho výklad bol formalistický. Nedôvodne tiež namieta, že súd prvej inštancie rozhodol bez bližšieho

súvisu okolností a bez skúmania všetkých individuálnych aspektov predmetnej veci. Pokiaľ žalobkyňa
poukazovala na podpísanie zmenky žalovaným, toto považoval zhodne i odvolací súd za bezpredmetné.
11. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené
zákonné podmienky pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, a
to aj s právnymi dôsledkami, ktoré z neho vyvodil, plne stotožňuje. Žalobkyňa v podanom odvolaní

neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného
skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než
napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva.
12. So zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval odvolací súd námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní
za opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. a vzhľadom na neúspech oboch strán v odvolacom konaní nepriznal
žiadnej z nich náhradu trov odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhéhostupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).