Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/151/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620201855
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5620201855.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobkyne: P.. T.
F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Na F. XXX, Q., právne zastúpená: JUDr. Peter Majerník, advokát so sídlom
K. 1, O., proti žalovaným: 1/ U. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. Q. XXX, Q., t. č. D., Centrum
sociálnych služieb D. X, zastúpený opatrovníčkou: P. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. cesta XXX/XX,

H., 2/ B. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX/XX, F., 3/ Poľnohospodárske družstvo Važec, so sídlom
Urbárska 72, Važec, IČO: 00 195 782, právne zastúpený: Advokátska kancelária Miloš Čičmanec s.r.o.,
Štefánska 3793/22, Poprad, IČO: 53 530 926, 4/ P.. U. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXXX/XX, F.,
5/ G.. U. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX/X, N., právne zastúpený: JUDr. Ivan Ilavský, advokát
so sídlom P. M. XXXX/XX, T. O., 6/ F. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. sv. I. XXX/XX, F., o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu

Liptovský Mikuláš č. k. 22C/21/2020-219 z 08. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku II. a III. zrušuje a vracia okresnému súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

Výrok I. rozsudku okresného súdu ostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie voči žalovanej 4/ P.. U. X. zastavil (výrok I.), vo zvyšku
žalobu zamietol (výrok II.) a žalovaným voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III.).

2. Rozhodnutie, ktorým konanie voči žalovanej 4/ zastavil odôvodnil okresný súd tým, že žalobkyňa voči

žalovanej 4/ zobrala žalobu späť z dôvodu, že žalovaná 4/ spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach,
ktoré sú predmetom konania, previedla na žalovaného 1/ G.. U. G., a preto podľa § 145 ods. 2 a § 146
ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)konanievočižalovanej4/zastavil.

3. V odôvodnení rozhodnutia vo veci samej okresný súd poukázal na zákonné ustanovenia § 60 a § 78
ods.1,2CSPaustanovenia§137ods.1a2Občianskehozákonníka.Vychádzalzprávnehonázoru,žev

konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musia byť účastníkmi všetci spoluvlastníci,
jedná sa o nútené spoločenstvo podľa § 78 CSP. Na liste vlastníctva bol ako jeden zo spoluvlastníkov
vyporiadavanej nehnuteľnosti uvedený E. G., nar. XX.XX.XXXX, pôvodne v žalobe označený ako
žalovaný 5/, ten však v čase doručenia žaloby na súd ( 23.06.2020), t.j. v čase začatia konania, už nežil,
zomrel XX.XX.XXXX. Okresný súd uznesením z 02.11.2020 voči nemu konanie zastavil pre nedostatok
procesnej podmienky konania - procesnej subjektivity. Následne z dedičského rozhodnutia po jeho

osobe zistil, že dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine po jeho osobe sú manželka N. G. a syn U. G.,
voči ktorému bola predmetná žaloba podaná a bol (je) uvedený ako žalovaný 1/. V dedičskom konaníboli prejednané viaceré nehnuteľnosti, ale spoluvlastnícky v spornej nehnuteľnosti zapísaný pod B5
v podiele 1/12 na jeho meno nebol predmetom dedenia. Ďalej okresný súd zistil, že manželka E. G.,
N. zomrela XX.XX.XXXX. V dedičskom konaní po jej osobe bol prejednaný jej patriaci podiel v spornej

nehnuteľnosti v tom čase o veľkosti 1/12, ktorý zdedil U. G. - žalovaný 1/. Okresný súd pripustil, že
pokiaľ by podiel E. G. zdedila jeho manželka N., následne by ho ako jediný dedič po jej osobe nadobudol
žalovaný 1/. Poukázal však na to, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
nemôže súd nahradiť dedičské konanie a tak, ak podiel E. G. v spornej nehnuteľnosti nebol predmetom
dedenia a náhradné dedičské konanie neprebehlo, nebol daný riadny okruh strán sporu. Naviac,

žalobkyňa napriek tomu, že konanie voči E. G. bolo zastavené navrhovala, aby mu spolu s ostatnými
žalovanými boli v rámci vyporiadania prikázané nové nehnuteľnosti vytvorené geometrickým plánom,
žiadala teda prikázať majetok osobe, ktorá nemá procesnú subjektivitu a ani spôsobilosť mať práva
a povinnosti v zmysle § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd uviedol, že žalobkyni vytvoril
priestor na doplnenie okruhu strán sporu. Pokiaľ žalovaný 1/, ako dedič po E. G. neprejavil záujem
vyporiadať jeho spoluvlastnícky podiel v spornej nehnuteľnosti, žalobkyni nič nebránilo dať podnet,

aby prebehlo na náhradné dedičské konanie, čo však neurobila. Okresný súd z dôvodu nesplnenia
podmienky účasti všetkých subjektov podľa § 78 CSP, žalobu zamietol.

4. Okrem tohto dôvodu zamietnutia žaloby, poukázal na znenie žalobného petitu, ktorým žalobkyňa
žiadala označeným žalovaným prikázať do „podielového spoluvlastníctva“ novovytvorené pozemky bez

uvedenia veľkosti spoluvlastníckych podielov, ktoré by žalovaní mali nadobudnúť pri tomto spôsobe
vyporiadania. Nakoľko súd je podľa § 216 ods. 1 CSP viazaný žalobným návrhom, vyhovením takto
formulovanej žalobe by v súlade s ust. § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobudli všetci žalovaní
rovnaké spoluvlastnícke podiely, hoci v pôvodnej parcele vlastnia spoluvlastnícke podiely v rôznych
veľkostiach. Žalobkyňa neodôvodnila, na základe čoho by malo dôjsť k zmene veľkosti ich podielov.

Potom, ak by aj bol daný okruh strán sporu, takto koncipovanému žalobnému návrhu by nebolo možné
vyhovieť. O trovách konania rozhodol okresný súd, vzhľadom na výsledok sporu, podľa § 255 ods. 1
CSP a žalovaným priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že podľa
§ 262 ods. 1 a 2 CSP o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej vyšší súdny
úradník.

5. Proti tomuto rozsudku okresného súdu do výroku, ktorým žalobu zamietol a do výroku o trovách
konania, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň si uplatnila nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že v žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctvaoznačilaúplnýokruhúčastníkovkonaniatakakovyplývalzevidencievedenejkatastrom
nehnuteľností, k čomu priložila aj aktuálny list vlastníctva. O úmrtí žalovaného 5/ E. G. nemala
vedomosť a túto skutočnosť nemohla z verejne dostupných zdrojov zistiť. Okresný súd ju výzvou
z 08.07.2020 vyzval na správne označenie žalovaného 5/, nakoľko označená fyzická osoba nemá
procesnú subjektivitu. Už v tomto štádiu konania mal súd vedomosť o tom, že E. G. je nebohý, teda mal

postupom podľa § 62 CSP voči nemu konanie zastaviť. Výzva okresného súdu na správne označenie
žalovaného 5/ pôsobila mätúco a nejednoznačne. Žiadosťou adresovanou Okresnému súdu Liptovský
Mikuláš požiadala o vydanie dedičského rozhodnutia po zomrelom E. G. pre účely správneho označenia
okruhu žalovaných. Súd jej vydal úradné potvrdenie zo súdneho spisu, z ktorého vyplynul okruh dedičov
po zomrelom E. G., a to jeho syn U. G. a manželka N. G.. Z uvedeného potvrdenia nevyplývalo, že N. G.

bola k dátumu jeho vystavenia (24.08.2020) taktiež nebohá. Následne opravila označenie žalovaného
5/ a ako žalovaných namiesto neho označila U. G. a N. G.. Uznesením z 02.11.2020 okresný súd
konanie voči E. G. zastavil a pristúpenie N. G. zamietol z dôvodu jej úmrtia, teda opätovne z dôvodu
neexistencie procesnej subjektivity. Podaním zo 04.02.2021 adresovaným okresnému súdu predložila
úradné potvrdenie, že jediným dedičom po zomrelej N. G. je U. G., ktorý je označený ako žalovaný

a teda je sporovou stranou v konaní. Pokiaľ okresný súd uviedol, že navrhla vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo tak, že podiely na sporných nehnuteľnostiach mal nadobudnúť aj E. G. ako osoba, ktorá
nemá procesnú subjektivitu ani spôsobilosť na práva a povinnosti, uvedenie E. G. medzi účastníkmi
konania nič nemení na obsahu podania a nemôže byť dôvodom zamietnutia žaloby, pretože konanie voči
nemu bolo zastavené. Svojím podaním nenavrhovala opätovný vstup tohto účastníka do konania, ale iba

menila znenie žalobného návrhu z dôvodu zrejmej chyby pri jeho prvotnom vypracovaní. Pokiaľ okresný
súd poukazoval na to, že jej nič nebránilo vyvolať dedičské konanie po nebohom E. G., poukázala
na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“) týkajúce sa dedičského konania a
na ustanovenia § 162 ods. 1 písm. a/ a § 162 ods. 2 CSP o prerušení konania súdom. Uviedla, žepodnetnaprejednanienovoobjavenéhomajetkumalpodaťsúd,ktorýmalzároveňkonaniedoskončenia
dedičského konania po E. G. prerušiť. Zamietnutím žaloby vytvoril stav, kedy sa nemôže domôcť
spravodlivosti, a to meritórneho prejednania sporu z dôvodu existencie vady konania, ktorú vlastným

postupom nemôže žiadnym spôsobom odstrániť. Naopak súd má všetky relevantné nástroje k tomu, aby
odstránil prekážku konania, ktorou je neúplne určený okruh žalovaných a následne vec riadne prejednal
a rozhodol. Namiesto toho, aby poskytol ochranu jej právam, k výkladu zákona pristúpil formalisticky a
žalobu zamietol.

6. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní 3/ a 5/. Žalovaný 3/ vo vyjadrení z 21.09.2021
navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že žalobkyňa vyvolala
súdne konanie nehospodárne a predčasne, pretože sa nepokúsila o dohodu s ostatnými podielovými
spoluvlastníkmi a snaží sa preniesť svoju zodpovednosť za zistenie a správne označenie účastníkov
konania na súd a sporové strany. Za správne označenie a vymedzenie sporových strán v konaní
zodpovedá žalobca a nie súd, nakoľko žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

je rýdzo súkromno-právnym prostriedkom na ochranu subjektívnych práv a je ovládaná dispozičnou
zásadou. Žalobkyňa v zmysle § 211 ods. 2 CMP, na ktoré aj sama poukazovala, mohla podať podnet na
začatie dedičského konania po E. G.. Žalovaný 3/ vyslovil nesúhlas s navrhovaným spôsobom zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyňou.

7. Žalovaný 5/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne, ktoré bolo predložené formou elektronického
formulára 16.09.2021 okresnému súdu rovnako ako žalovaný 3/ navrhol rozsudok okresného súdu
potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Obdobne ako žalovaný 3/ poukázal na možnosť
žalobkyne podať podnet na prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľovi E. G.. Uviedol,
že súd nemá povinnosť takýto podnet podať, práve naopak, bolo by nespravodlivé, pokiaľ by súd

prejednávajúci konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podal podnet na
prejednanie novoobjaveného majetku, hoci tak mohla urobiť samotná žalobkyňa.

8. Ďalšie písomné vyjadrenia strán sporu neboli odvolaciemu súdu predložené.

9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal rozsudok okresného súdu a konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch je
potrebné zrušiť v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že v konaní o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musia byť stranami sporu všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti.
Rozhodnutie súdu vydané len voči niektorým zo spoluvlastníkov by nemohlo byť účinné proti tým, ktorí
nebolistranamikonania(§78CSP).Vprípadepodielovéhospoluvlastníctvaobsahomspoluvlastníckeho

právneho vzťahu sú práva a povinnosti, na ktorých sa spoluvlastníci podieľajú, pričom podiel vyjadruje
mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva
k spoločnej veci. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je jeho predmetom
vždycelávecpatriacadotohtospoluvlastníctvaavyriešenievšetkýchprávnychvzťahovspoluvlastníkov.
Ide tu o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo spoluvlastníkov, lebo rozsudok sa musí

vzťahovať na všetkých, aby bol pre nich záväzný (§ 228 CSP). V prípade, ak sa konania nezúčastnia
všetky spoluvlastníci spoločnej veci, súd nemôže žalobe vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie
vyplývajúcej z hmotného práva, konkrétne z ust. § 142 Občianskeho zákonníka. Pred právoplatným
skončením konania o dedičstve nemôže súd rozhodovať o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k veciam po poručiteľovi medzi viacerými dedičmi, ktorí nadobudli vlastníctvo k týmto

veciam smrťou poručiteľa podľa veľkosti dedičských podielov, pretože by tým obchádzal dedičské
konanie.

11. Tiež zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že ako strany sporu môžu byť len subjekty, ktoré
majú procesnú subjektivitu v zmysle § 61 CSP, podľa ktorého procesnú subjektivitu má ten, kto má

spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Pre ďalší procesný postup súdu
je významné, či procesnú subjektivitu má strana v čase začatia konania, t. j. v čase doručenia žaloby
súdu, a túto stratí počas konania, prípadne už v čase doručenia žaloby súdu, t. j. už v čase začatiakonania takúto procesnú subjektivitu strana nemala. Ak strana nemá procesnú subjektivitu už v čase
začatia konania, súd konanie zastaví (§ 62 CSP).

12. V súdenej veci bolo nepochybne preukázané, že pôvodný žalovaný 5/ E. G., nar. XX.XX.XXXX
zomrel XX.XX.XXXX, teda žalobkyňa ako stranu sporu označila fyzickú osobu, ktorá v čase začatia
konaniaužnemalaprocesnúsubjektivitu, nemalaspôsobilosťnaprávaapovinnosti.Okresnýsúdvyzval
žalobkyňu „na doplnenie a opravu žaloby“ výzvou z 08.07.2020 (č.l. 32) a to, aby správne označila
žalovaného 5/, lebo ňou označená fyzická osoba nemá procesnú subjektivitu. Okresný súd žalobkyni

umožnil doplniť svoje skutkové tvrdenia o skutočnosti týkajúce sa spoluvlastníckeho podielu E. G.,
prípadne zmeniť okruh žalovaných osôb. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobkyne,
že výzva mohla pôsobiť zmätočne, lebo nedostatok procesnej spôsobilosti nemožno odstrániť opravou,
alebo doplnením žaloby. Okresný súd bol povinný podľa § 161 ods. 1 CSP kedykoľvek počas konania
prihliadaťnato,čisúsplnenépodmienkykonania,medziktorépatríajprocesnáspôsobilosťstranysporu
( § 61 CSP). Keďže okresný súd zistil, že E. G. nemá procesnú subjektivitu, správne žalobkyňu vyzval na

doplnenie a opravu žaloby, pretože vzhľadom na uvedené zistenie bolo nutné, aby žalobkyňa doplnila
svoje skutkové tvrdenia o ďalšie skutočnosti, najmä o právnych nástupcoch E. G. a o preberateľovi jeho
spoluvlastníckeho podielu ( § 150 ods. 2 CSP). Žalobkyňa podaním z 22. septembra 2020 (č. l. 66
spisu) rozšírila okruh žalovaných tak, že namiesto žalovaného 5/ označila N. G., nar. XX.XX.XXXX a U.
G., nar. XX.XX.XXXX. Následne, po zistení, že N. G. zomrela, žalobkyňa označila U. G. - žalovaného

1/, ako jediného dediča po N. G. a E. G..

13. Z osvedčenia o dedičstve po E. G. vydanom v konaní na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp.
zn. D 319/2002 vyplýva, že ako dedičia prichádzajú v I. dedičskej skupine do úvahy N. G., rod. O.,
manželka a U. G., syn ( žalovaný 1/). Všetok majetok poručiteľa nadobudla N. G., rod. O., voči ktorej sa

ustupujúci dedič U. G. vzdal svojho podielu z dedičstva bez nároku na dedičský výplatok. Po poručiteľke
N. G., zomr. XX.XX.XXXX prebehlo dedičské konanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.
zn. 6D 509/2013 a jediným dedičom po poručiteľke, ktorý nadobudol celé dedičstvo, sa stal U. G. -
v súdenej veci vystupujúci ako žalovaný 1/. Žalobkyňa podaním z 22. septembra 2020 okresnému
súdu oznámila uvedené skutočnosti oznámila a uviedla, že je tak uzavretý okruh všetkých účastníkov

konania a všetci spoluvlastníci sú účastníkmi konania (vyjadrenie žalobkyne č. l. 66 spisu ), uvedené
zdôraznila aj v ďalších svojich podaniach z 22.12.2020 a 04.02.2021(č. l. 82 spisu a č. l. 132 spisu).
Žalobkyňa okresnému súdu predložila aj úradné potvrdenia zo súdnych dedičských spisov po E. G. a
jeho manželke N.. Okrem toho, okresný súd si vyhotovil fotokópiu dedičského rozhodnutia z dedičského
spisu po E. G. a pripojil si dedičský spis po N. G. .

14. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný 1/ U. G. je jediným dedičom zomrelého E. G..
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka), k zmene vlastníctva k
majetku, ktoré sú predmetom dedenia tak dochádza smrťou poručiteľa, ktorým okamihom sa dedič stáva
vlastníkom predmetu dedenia, právoplatným skončením dedičského konania je vyriešená otázka, kto,

resp. v akom v podiele v skutočnosti dedičstvo nadobudol. Aj keď právna úprava vychádza z ingerencie
štátu pri nadobudnutí dedičstva (predpokladá, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť prejednané
súdom), v období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva právoplatným súdnym rozhodnutím
sú dedičia považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Zistenie okruhu dedičov
v dedičskom konaní a tým skôr rozhodnutie o osobách dedičov je nutné posudzovať ako spoľahlivý

podklad pri zisťovaní právneho nástupníctva aj v iných konaniach. Keďže bolo zistené, že jediným
dedičom po E. G. je iba žalovaný 1/, otázka vecnej legitimácie nezávisela na tom, či žalovaný 1/ v
dedičskom konaní predmetný spoluvlastnícky podiel nadobudol (ani na tom, či ho ako predmet dedenia
uviedol), ale na tom, že je jediným dedičom poručiteľa. Pokiaľ v čase rozhodovania okresného súdu
neprebehlo dodatočné konanie o dedičstve po poručiteľovi E. G., základné dedičské konanie už bolo

ukončené a ako dedič prichádzal do úvahy iba žalovaný 1/, okruh dedičov bol ustálený v základnom
dedičskom konaní. Okresný súd tak v čase vydania napadnutého rozsudku mal ako sporové strany
označenýchvšetkýchpodielovýchspoluvlastníkovvyporiadavanejnehnuteľnosti,tedapodmienkaúčasti
všetkých subjektov právneho vzťahu podľa § 78 ods. 1 CSP bola naplnená a okresný súd tak dospel
k nesprávnemu záveru o zamietnutí žaloby pre jej nesplnenie podľa § 78 ods. 2 CSP. Okrem toho, v

čase rozhodovania mal odvolací súd z internetovej stránky katastra nehnuteľností zistené, že aktuálne
už ako spoluvlastník spornej nehnuteľnosti nie je vedený, ale ako spoluvlastníci sú uvedení žalobkyňa
a žalovaní označení v záhlaví tohto uznesenia.15. Okresný súd v závere odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že žalobe nebolo možné
vyhovieť ani v prípade úplného uvedenia všetkých podielových spoluvlastníkov, lebo žalobkyňa
neodôvodnila, prečo navrhovala aby novovytvorené pozemky z vyporiadavanej nehnuteľnosti boli

prikázané do podielového spoluvlastníctva žalovaným v rovnakej veľkosti, keď ich spoluvlastnícke
podiely v „pôvodnej“ nehnuteľnosti sú rôzne. Tu primárne okresný súd zdôrazňuje, že pri sporoch
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd nie je žalobným návrhom viazaný, lebo
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného právneho predpisu a to § 142
Občianskeho zákonníka. Ak mu chýbali nejaké skutkové tvrdenia, mal žalobkyňu požiadať o ich

doplnenie podľa § 150 ods. 2 CSP. Okrem toho, ak žalobu považoval za neúplnú, alebo nezrozumiteľnú
malnajskôrpostupompodľa§129CSPvyzvaťžalobkyňunajejdoplnenie,prípadneopravu.Nesplnenie
výzvy súdu by potom malo za následok odmietnutie, nie zamietnutie žaloby. Odvolací súd tak ani
okresným súdom uvádzanú neúplnosť žaloby nepovažoval za dôvod pre zamietnutie žaloby.

16. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní, ak sa procesná situácia
nezmení, okresný súd vyzve podľa § 150 ods. 2 CSP žalobkyňu, aby svoje doterajšie podania vo
veci samej doplnila o uvedenie veľkosti spoluvlastníckych podielov, ktoré by mali v novovytvorenej
nehnuteľnosti nadobudnúť žalovaní a akým spôsobom k ich veľkosti dospela, avšak bude tak
postupovať v prípade, ak bude mať preukázané, že možnosť vyporiadania spornej nehnuteľnosti

reálnym rozdelením, ktorú možnosť ako prvú autoritatívne súd pri vyporiadaní posudzuje, nie je možná.
Následne vec meritórne prejedná a rozhodne, v novom rozhodnutí rozhodne o trovách celého konania,
a to vrátane trov predmetného odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)