Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, May 27, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/177/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320201216
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8320201216.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátuJUDr.EliškyWagshalovejaJUDr.DanielyBabinovejvprávnejvecimaloletéhoN.N.,narodeného
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny K. za účasti rodičov W. N., narodeného XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, K., zastúpeného JUDr.
Jánom Sopiakom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné a Z. Q., narodenej XX.XX.XXXX, bytom M. X,

K., zastúpenej JUDr. Kristínou Tomkovou, advokátkou, Udavské 391 v konaní zmenu výživného proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. XXP/XX/XXXX- 57 zo dňa 25.09.2020 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania, argumentácia strán

1. Predmetom konania je zmena rozsahu výživného pre mal. N.I. zo strany otca ako povinného rodiča. V
priebehu konania o zmenu osobnej starostlivosti o mal., ktoré začalo na návrh otca podala matka návrh
na zvýšenie výživného zo strany otca pre mal. syna na sumu 150,- Eur mesačne. Návrh odôvodnila tým,
že poberá dávky hmotnej núdzi, je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a suma 25,36 Eur
mesačne, ktoré má podľa pôvodného rozsudku otec platiť na syna nie je dostatočná.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2.OkresnýsúdHumennéakosúdprvejinštancie(ďalejlensúd)napadnutýmrozsudkomrozhodoltak,že
„Súd mení rozsudok Okresného súdu Humenné č. XXP XXX/XXXX zo dňa 17.08.2009 v časti výšky
výživného pre maloletého N. N., nar. XX.XX.XXXX tak, že zvyšuje výživné pre maloletého N. N. zo sumy

25,36 Eur mesačne na sumu 70 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 10.
dňa toho ktorého mesiaca od podania návrhu od 28.08.2019.
Zaostalé výživné za obdobie od 28.08.2019 do 25.09.2020 vo výške 583,30 Eur súd povoľuje otcovi
splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku.
Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.
V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.“

3. Súd svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že zo skutočného stavu, ktorý zistil vyplýva, že matka je
od 01.03.2020 zamestnaná s príjmom 523,- Eur mesačne, býva v spoločnej domácnosti s mal. synom
a priateľom v jeho byte. Maloletý navštevuje ôsmy ročník základnej školy. Na strane otca zistil, že otec
je invalidným dôchodcom s príjmom 420,- Eur mesačne. Posledná úprava pomerov k maloletému bola
realizovaná v roku 2009 a otec bol zaviazaný prispievať na výživné synovi 25,36 Eur mesačne. Súd

zvýšil výživné na sumu 70,- Eur mesačne poukazujúc na to, že otec prispieva sumou v minimálnom
rozsahu a mal za nepochybne preukázané, že otec má príjem aj na základe práce vykonávaných nazáklade živnostenského oprávnenia. Zobral do úvahy skutočnosť, že podľa lekárskeho potvrdenia je
znížená miera jeho schopnosti pracovať na 75 % a tak určil výživné vo výške 70,- Eur mesačne.
4. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 26, §75 ods. 1 Zákona o rodine.

5. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

III. Obsah odvolania otca

6. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec a to z dôvodov uvedených v §

365 ods. l písm. f) a písm. h) C.s.p., teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.Navrhuje,abyodvolacísúdvsúladesustanovením §388C.s.p.rozhodnutiezmenil,zvýšilvýživné,
ktorým mám prispievať na mal. syna N. N. zo sumy 25,36 Eur na sumu 29,42 Eur a pri takto zvýšenom
výživnom, aby potom bolo upravené i zaostalé výživné za obdobie od 28.08.2019 do 25.09.2020 pri
zohľadnení tej skutočnosti, že za obdobie máj 2019 až január 2020 bol mal. syn N. v priamom jeho

zaopatrení. Súd pri rozhodovaní vo veci samej uzavrel, že pôžička, ktorú spláca po 151,- Eur mesačne
je iba jeho pôžičkou a nejde o pôžičku , na ktorej by sa nejakým spôsobom mala podieľať matka dieťaťa,
čo je ale v rozpore s vykonaným dokazovaním pretože z predložených listinných dôkazov vyplýva,
že matka dieťaťa je ručiteľkou pôžičky, ktorú splácam v mesačných splátkach po 151,- Eur a dokonca
ručí za túto pôžičku bytom, ktorý je vlastnícky vedený na ňu, čo v konečnom dôsledku znamená, ak by

som pôžičku nesplácal, táto skutočnosť by mala finančný dopad i na matku dieťaťa ako ručiteľku tejto
pôžičky. Je ochotný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu a to vo výške 30 % zo
sumy životného minima.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1
zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s ust. § 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „C.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie
podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a

contrario a zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne.

8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania
a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie považuje skutočný stav za nedostatočne zistený pre

spravodlivé rozhodnutie vo veci. Za daného stavu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom
vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje
odvolací súd za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali
im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento

nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti
súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti
záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok.

9. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania otec nesúhlasí so stanovenou výškou výživného. Má

za to, že nová výška výživného nezodpovedá jeho reálnym schopnostiam a možnostiam, pričom súd
nevykonal dokazovanie na zistenie týchto schopností otca a jeho životnú úroveň.

10. Pre zmenu pôvodného rozsudku o výške výživného je potrebné vyhodnotenie existencie dôvodov
pre zmenu pôvodného rozsudku v zmysle § 78 ods. 1 a § 121 CMP a to z hľadiska zmeny

pomerov na strane povinného rodiča a na strane oprávneného. Pri rozhodovaní o zmene výživného
na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho
rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná
zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli
odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa

závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je
nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnenéhodieťaťa, ako aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o
výživnom.

11. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplývajú nasledujúce závery. Rodičia maloletých
detí nežijú v spoločnej domácnosti. Naposledy bolo určené výživné rozsudkom Okresného súdu K. sp.
zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 17.08.2009 kedy bol mal. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol
zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 25,36 Eur mesačne. V čase pôvodnej úpravy bol mal. N.
vo veku 3 rokov. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol žiakom druhého stupňa základnej školy.

Matka v čase podania návrhu bola poberateľkou sociálnej dávky, neskôr sa zamestnala od 01.03.2020 v
spoločnosti F. s príjmom 523,- Eur mesačne. Na strane otca zistil súd, že otec je invalidným dôchodcom
s príjmom 420,- Eur mesačne, má vykonávať aj živnosť, daňové priznanie si nepodáva, pretože jeho
príjem prekročil zákonom stanovenú hranicu. Ako invalidný dôchodca si platí odvody vo výške 35,- Eur,
má náklady spojené s nákupom liekov, bývaním a náklady, ktoré otec uviedol prevyšujú výšku jeho
invalidného dôchodku. Zároveň podľa lekárskeho potvrdenia je miera obmedzenia otca pracovať vo

výške 75 %.

12. Z obsahu vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že mal. N.Á. bol v čase od mája 2019 do januára
2020 vo faktickej osobnej starostlivosti otca, ktorý uhrádzal jeho náklady na výživu. Návrh otca na zmenu
osobnej starostlivosti bol zamietnutý.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu po zhodnotení záverov skutočného stavu je potrebné považovať
tento skutočný stav a záver z jeho plynúce za nedostatočné. V pôvodnom konaní v ktorom bolo
rozhodnuté o výživnom vo výške 25,36 Eur mesačne a to v konaní vedenom pod. sp. zn. XXP/XXX/
XXXX súd schválil rodičovskú dohodu dňa 17.08.2009. Z obsahu daného spisu vyplýva, že otec v roku

2009 poberal invalidný dôchodok vo výške 331,70 Eur mesačne. Podieľal sa na starostlivosti o mal.
syna, nakúpil mu potraviny, hračky. Matka bola v tom čase poberateľkou rodičovského príspevku od
01.06.2009 vo výške 158,67 Eur mesačne.

14. Súd prvej inštancie potrebu zmeny rozsahu výživného odôvodňuje zistením zvýšených potrieb mal.

N. oproti zmene pôvodného rozhodnutia a zároveň zmenou pomerov na strane otca ako povinného
rodiča. V rozhodnutí súdu absentuje právne zdôvodnenie a poukaz na ustanovenia v zmysle ktorých
je možné pristúpiť k zmene rozsudkov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré sú
právoplatné.

15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.
Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie
skutočného stavu veci. Podľa ust. § 62 ods.1,2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o
rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa§63ods.2Zákonaorodine,urodiča,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcejdani

z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

16. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatuje zvýšenie potrieb maloletého, avšak v jeho

dokazovaní a zistení skutočného stavu absentuje náležité zistenie jeho potrieb oproti pôvodnému stavu
rozhodovania o výživnom. Absentuje zistenie jeho nevyhnutných potrieb, ako aj potrieb, ktoré je možné
uspokojiť v prípade možnosti a schopnosti povinných rodičov, ktoré umožňujú pokryť potreby nielen
nevyhnutné, ale aj potreby, ktoré na strane maloletého existujú. Bez pochybnosti možno konštatovať, že
v čase pôvodného konania, v ktorom sa rozhodovalo o výživnom a súčasnosti došlo k zmene potrieb

Maloletý je už žiakom 2.stupňa základnej školy, kedy prirodzene sa predpokladá, že s prechodom
na druhý stupeň základnej školy sa zvyšujú potreby detí práve v súvislosti aj so školskou dochádzkou.
Samozrejme zmena pomerov znamená aj nárast výdajov v súvislosti s ošatením, oblečením, prípadne aj
so zmenou navýšenia objektívnych nárastov nákladov na výživu v súvislosti s navýšením cien potravín,
oblečenia, obuvi. Maloletý sa má podieľať aj na nákladoch spojených s bývaním resp. tieto náklady

predstavujú jeho potreby.

17. Ďalším dôležitým kritériom pre určenie správneho rozsahu a zistenia zmeny pomerov je teda
dôsledné porovnanie pomerov na strane povinného rodiča. V danej veci pokiaľ súd chce spravodlivo
rozhodnúť o stanovení nového rozsahu výživného potrebuje náležitým spôsobom ustáliť zistenia

ohľadne schopností a možností otca pre prispievanie výživného v inej výške než je určené v konaní v
roku 2009. V čase pôvodného konania ako aj v čase súčasného konania je zrejmé, že otec bol a je
stále invalidným dôchodcom. V čase pôvodného konania nie je zrejmá miera poklesu vykonávať jeho
zárobkovú činnosť. Z odôvodnenia súdu v prejednávanej veci vychádzajúc z lekárskej správy má
byť znížená miera schopností otca vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 75 %. Je potrebné aby bol

zabezpečený odborný posudok, ktorý deklaruje tento nepriaznivý zdravotný stav a zníženú mieru otca
vykonávať túto zárobkovú činnosť. Súd vychádzal len z lekárskej správy , potrebné zistiť obdobie tejto
zmeny.

18. Pre náležité zistenie skutočného stavu je rovnako potrebné zistiť akú živnostenskú činnosť

vykonáva. Otec sám vo svojej výpovedi pred súdom tvrdí, že pracoval do apríla 2019 v Rakúsku ako
samostatne zárobkovo činná osoba. Pre náležité zistenie jeho miery schopnosti pracovať a vykonávať
samostatne zárobkovú činnosť je potrebné aby súdu predložil dôkazy o príjmoch z tejto činnosti za
kalendárne roky 2018, 2019 a 2020. Uviedol súdu a ozrejmil dôvody pre ktoré ukončil vykonávanie
danej činnosti. Je potrebné aby náležitým spôsobom preukázal príjmy, výdaje z vykonávanej živnosti.

19. Súd nevenoval pozornosť obdobiu, počas ktorého sa nachádzal mal. N. vo faktickej osobnej
starostlivosti otca ako to súd sám tvrdí od mája 2019 do januára 2020, pričom súd zvýšil výživné od
28.08.2019. V rozhodnutí súdu absentuje zdôvodnenie zmeny pomerov od 28.08.2019. Súd musí
vyhodnotiť aj mieru osobnej starostlivosti o maloletého zo strany rodičov .

20. Je potrebné uviesť, že suma 25,36 Eur nepostačuje na úhradu ani len základných potrieb mal.
dieťaťa. Odvolací súd v danej veci nariadil neodkladné opatrenie dňa 27.05.2021 a uložil otcovi
povinnosť platiť výživné vo výške 70,- Eur mesačne. Vychádzal pritom zo zistení registra sociálnejpoisťovne, podľa ktorého sa otec v apríli 2021 zamestnal, predtým mal príjem len z dohody o pracovnej
činnosti, ktorý nebol súdom prvej inštancie v tomto konaní zistený.

21. Súd zistí nanovo pomery otca ako povinného rodiča, zistí jeho majetkové pomery, je oprávnený
vykonať lustráciu aj na bankových účtoch povinného rodiča. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
jesúdpovinnývždyprihliadaťnapomeryrodičov,pričomberievúvahunielenfaktickydosahovanépríjmy
rodičov, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať s prihliadnutím na schopnosti a možnosti osoby k výžive
povinnej, prihliadol na celkovú hodnotu hnuteľného a nehnuteľného majetku, ako aj i spôsob života.

22. Povinnosťou súdu pri určovaní výživného je prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, ktorý má
relevanciu pri určovaní rozsahu výživného. Každé dieťa má právo mať jasný životný štýl, rastie, potreby
sú zvýšené, je potrebné prihliadnuť pri stanovení výživného aj na možné scenáre rozvoja vývoja dieťaťa
a podrobiť to v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Výživné znamená, že dieťa dostáva prostriedky
a aj príležitosti, aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, mentálne, duchovne, sociálnym zdravým, normálnym

spôsobom, teda potreby dieťaťa pri stanovení výživného sú vnímané v najširšom slova zmysle a čo v
najlepšom jeho záujme. Výživné má slúžiť na zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa s
cieľom zabezpečiť rozvoj dieťaťa.

23. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd,

kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné
odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti
predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním,získanýmiskúsenosťami.Priposudzovaníschopnostíamožnostípovinnéhorodičasúdôležité

jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom
získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.

24. Každá povinná osoba musí vždy, aj na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Dieťa má

zo zákona právo na výživu. Explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si túto vyživovaciu povinnosť,
pričom každá povinná osoba musí vždy, aj na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Plnenie
vyživovacej povinnosti má byť predovšetkým dobrovoľné, motivované skutočnosťou, že jej plnenie
umožňuje zabezpečiť odkázanej osobe jej relevantne odôvodnené potreby. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že zákon o rodine kogentne upravuje právo dieťaťa na výživu a každá

povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť jeho výživu.

25. Keďže odvolací súd nepovažuje doposiaľ zistený skutočný stav za postačujúci k určeniu výšky
výživného, zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1, 2 C.s.p.).

26. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v intenciách naznačených
odvolacím súdom. Na základe výsledkov doplneného dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne
rozhodne.

27. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods.3. C.s.p.).

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).