Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/160/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118206389
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1118206389.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom:
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: X. X., K.. XX.XX.XXXX, I. O. V. X, O., o zaplatenie
3.966,87 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa
28. februára 2019, č.k. 16Csp/29/2018-73, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bol zamietnutý úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.107,57 eur od 23.02.2018 do 04.03.2018 p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.107,57
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.107,57 eur odo dňa 05.03.2018 do
zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 47 %. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil

podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZoSÚ"), § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník a podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne
dôvodná. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako banka uzavrel so
žalovanou ako dlžníkom dňa 22.01.2014 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorou sa

žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za
podmienok uvedených v úverovej zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach - Prima banka
Slovensko, a.s., ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Na základe úverovej zmluvy žalobca poskytol
žalovanej úver vo výške 5.000 eur ako pôžičku s účelom bezúčelový úver / splatenie záväzkov klienta.
Žalovaná mala platiť úver mesačne anuitnými splátkami vždy v 20. deň kalendárneho mesiaca inkasom
z osobného účtu v banke / príkazom na úhradu v prospech inkasného účtu. Výška anuitnej splátky bola
84,08 eur s tým, že termín splatnosti 1. anuitnej splátky bol 20.02.2014. Počet anuitných splátok bol

120 a splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 22.01.2024. Ročná percentuálna miera nákladov dlžníka
bola 19,02 % a celková čiastka, ktorú mala žalovaná ako dlžník zaplatiť žalobcovi (súčet výšky úveru a
celkových nákladov klienta spojených s úverom) bola v sume 10.339,60 eur. Priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov ku dňu podpisu úverovej zmluvy bola 19,35%. Súbor poistenia súbor A,
poplatok za poistenie schopnosti splácať úver bol 2,06 eur/mesačne. Poplatok za správu úverového
účtu bol v sume 0 eur mesačne a poplatok za poskytnutie úveru 250 eur. Žalovaná sa v úverovej

zmluve zaviazala riadne a včas plniť si všetky svoje záväzky vyplývajúce mu z úverovej zmluvy,
riadne a včas splácať úver, platiť žalobcovi poplatky súvisiace s úverom uvedené v úverovej zmluve,
všeobecných obchodných podmienkach a sadzobníku poplatkov a svojim podpisom vyhlásil, že priuzatváraní úverovej zmluvy mu žalobca (banka) poskytol informácie o úrokovej sadzbe, poplatkoch
a nákladoch súvisiacich s úverom, že sa oboznámil pred uzavretím úverovej zmluvy s úverovou
zmluvou a jej súčasťami, so znením VOP, časť úvery pre obyvateľstvo a sadzobníkom poplatkov, že

s nimi súhlasí a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalobca poskytol na žalovanou určený účet peňažné
prostriedky vo výške 5.000 eur. Žalovaná čerpala úver v celkovej výške poskytnutých peňažných
prostriedkov. Žalobcovi uhradila v splátkach celkovo sumu 3.892,43 eur. Z uhradenej sumy 3.894,43
eur bola na istinu započítaná suma 1.033,13 eur, na úrok suma 2.766,60 eur a na poistenie suma
92,70 eur. Žalobca listom zo dňa 22.02.2018 oznámil žalovanej, že vzhľadom k tomu, že i napriek

opakovaným upozorneniam o neplnení podmienok úverovej zmluvy a opakovanej snahe o vyriešenie
situácie,žalovanáneobnovilaplneniesvojichpovinnostívzmyslezmluvy,žalobcarozhodolopredčasnej
splatnosticeléhoúveru.Žalovanejtýmvzniklapovinnosťjednorazovouhradiťžalobcovicelúzostávajúcu
sumu úveru vo výške 4.208,22 eur a vyzval žalovanú uhradiť celý dlh vo výške 4.238,22 eur (4.208,22
eur s poplatkom 30 eur) s príslušenstvom do 04.03.2018. Žalovaná po zosplatnení neuskutočnila
žiadnu úhradu. Základ uplatneného nároku súd prvej inštancie posúdil podľa Občianskeho zákonníka

a ZoSÚ v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy. Aplikáciou § 11 ods. 1 písmeno b/ v
spojení s § 9 ods. 2 ZoSÚ dospel k záveru, že pôžičku poskytnutú žalobcom žalovanej je potrebné
považovať za bezodplatnú a bezúročnú, pretože zmluva neobsahuje náležitosti vymedzené v § 9 ods.
2 písmeno k/ ZoSÚ, t.j. v predmetnej zmluve absentuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny,
úrokov a poplatkov. Konštatoval, že dohoda účastníkov o výške, počte a termínoch splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov tvorí nevyhnutnú náležitosť každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva
uzatvorená medzi účastníkmi neobsahovala žiaden údaj o výške istiny a úrokov, prípadne poplatkov
zahrnutých do príslušnej splátky pôžičky, teda neobsahovala žiaden údaj o tom v akej výške je v každej
splátke pôžičky zahrnutá časť istiny a časť, ktorou spláca dlžník dohodnutý úrok. Údaje o konkrétnej
výške splátky istiny, úrokov a iných poplatkov umožňujú zistiť a posúdiť ekonomickosť poskytovaného

úveru, jeho výhodnosť a prijateľnosť pre dlžníka, ktorým je v tomto prípade spotrebiteľ. Dohoda
o výške mesačnej splátky pôžičky, ktorá predstavuje súhrnnú sumu splátky, bez ďalšej konkretizácie
výšky istiny a úrokov platených dlžníkom tou - ktorou splátkou, nezodpovedá zákonnému ustanoveniu
§ 9 ods. 2 písmeno k/ ZoSÚ. Rozlíšenie časti úverovej splátky, ktorou dlžník spláca istinu (anuitu)
úveru a ktorou uhrádza úroky, prípadne poplatky, je významná aj pre zistenie zostatkov istiny úveru, v

prípade predčasného splatenia úveru, ako aj získania informácie o nominálnej výške odplaty veriteľa
za poskytnutý úver. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných
ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Ustanovenie § 9 ods. 2 písmeno k/ ZoSÚ má za
cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené, najmä aká časť
úveru bude ňou splatená a v akom časovom horizonte sa tak stane, teda či to bude na začiatku alebo

na konci doby trvania úverového vzťahu, pretože od tejto skutočnosti sa odvíja aj úrokové zaťaženie
spotrebiteľa. V prípade, ak nie je v úverovej zmluve dohodnuté, aká časť úhrady prijatá od dlžníka bude
priradená na splatenie úroku a / alebo poplatku, a ktorou časťou dlžník spláca anuitu, je ponechané
ľubovôli veriteľa v úverovom vzťahu, aby počas trvania úverovanej zmluvy, najčastejšie pri jeho ukončení
deklaroval kľúč, akým priradil splátky na anuitu úveru a na úroky úveru prípadne poplatky. Ak tieto

kritéria nie sú vopred dohodnuté, môže spotrebiteľ len akceptovať jednostranné určenie jednotlivých
úhrad tak, ako to urobí veriteľ, bez ohľadu na dôsledky v ďalšom splácaní úrokov, ktoré mu to prinesie.
Pri uzatváraní úverovej zmluvy nemôže tak uvážiť ekonomickú výhodnosť úveru, čo je neštandardný
postup aj v čisto komerčných vzťahoch. Vo vzťahu k rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15
Home Credit Slovakia, a.s. proti S. O. súd prvej inštancie uviedol, že Súdny dvor EÚ vykladal vo

svojom rozhodnutí smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nie vnútroštátne právo, teda nevykladal
zákon ZoSÚ, k čomu ani nie je oprávnený. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné
smernici priznať priame účinky v sporoch medzi jednotlivcami, teda nie je možné, aby súd v tomto
konaní priamo aplikoval v spore medzi veriteľom a dlžníkom ustanovenia smernice. Smernica totiž nemá

horizontálne účinky. Pokiaľ ide o nepriame účinky uvedenej smernice, teda o prípadný eurokonformný
výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, teda o výklad v súlade s ustanoveniami a cieľmi
smernice, tento nie je možné uskutočniť contra legem. Eurokonformný výklad zákona má svoje hranice
vo výkladových metódach, keď vnútroštátne orgány nie sú nútené ísť nad rámec výkladových metód,
ktoré sú v ich práve uznávané. Pokiaľ ide o gramatický a logický výklad predmetného ustanovenia

vyplýva z neho bezpochyby, že zákon stanovuje ako podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorej absenciu sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, členenie splátky na
splátky istiny, úrokov a poplatkov a podľa súdu by iný výklad predmetného ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
k/ZoSÚbolvýkladomuskutočnenýmvrozporesjehoslovnýmznenímalogikouvýkladu.Keďžeúverovázmluva neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písmeno k/ ZoSÚ a takúto absenciu náležitostí zmluvy
ZoSÚ v § 11 ods. 1 písmeno b/ sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského
úveru, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný len v časti.

Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporným, že žalobca skutočne poskytol žalovanej úver vo výške
5.000 eur. Vychádzajúc z prehľadov splácania úveru žalovanou do predčasného zosplatnenia a po
predčasnom zosplatnení úveru predložených žalobcom, ktoré údaje o splácaní žalovaná nesporovala,
uhradilažalovanážalobcovidopredčasnéhozosplatneniapeňažnúsumu3.892,43eurapopredčasnom
zosplatnení úveru sumu 0 eur. Preto o žalovanou zaplatenú peňažnú sumu vo výške 3.892,43 eur

znížil sumu, ktorú žalobca žalovanej poskytol na základe úverovej zmluvy a priznal tak žalobcovi proti
žalovanej istinu vo výške 1.107,57 eur (5.000 eur - 3.892,43 eur) a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.
Požadovaný úrok z omeškania žalobcovi priznal z nezaplatenej úverovej istiny vo výške 5 % ročne od
05.03.2018 do zaplatenia v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca

vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu s príslušenstvom listom zo dňa 22.02.2018 do 04.03.2018, a teda
neuhradením dlžnej sumy sa žalovaná dostala do omeškania nasledujúcim dňom, t.j. 05.03.2018. O
nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p."), teda podľa pomerného úspechu v spore, keď žalobca mal
úspech v priznanej časti istiny vo výške 1.107,57 eur, čo predstavuje úspech žalobcu 26,50 % a žalovaná

bola v konaní úspešná v časti o zaplatenie 3.070,65 eur (4.178,22 eur /3966,87 + 203,20 + 1,97 + 6,18/ -
1.107,57 eur), čo predstavuje úspech žalovanej 73,50 %. Celkový (čistý) úspech žalovanej predstavuje
47% (73,50 % - 26,50 %) a v tomto rozsahu jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
2. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby odvolací súd vyhovel žalobe

v plnom rozsahu a zároveň mu priznal náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho
konania. Odvolanie odôvodnil v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. tým, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa neho rozhodujúcim argumentom, pre ktorý je
napadnutérozhodnutienesprávne,jefakt,žerozhodnéznenieZoSÚv§9ods.2nevyžadujerozčlenenie
mesačnej splátky spotrebiteľského úveru na jednotlivé zložky dlhu osobitne s prislúchajúcimi dátumami

splatnosťami. Z toho dôvodu aktuálne znenie zákona nie je v rozpore so Smernicou č. 2008/48/ES.
Mal za to, že zmyslom a účelom právnej úpravy spotrebiteľných úverov je informovanosť spotrebiteľa
zakladajúcasanajednoznačnomvymedzenírozsahusvojhozáväzku.Tentocieľjenaplnenýajbeztoho,
aby bol spotrebiteľ pri uzatvorení informovaný v číselnom vyjadrení o tom, čo sa zo splátky započítava
na istinu, úrok, úrok z omeškania a poplatky, pokiaľ z ostatných ustanovení zmluvy musí byť rozsah

záväzku priemernému spotrebiteľovi zrejmý. Prísnejší výklad príslušných zákonných ustanovení je v
rozpores predmetnouSmernicouESaakonázorajvzmysleaktuálnejjudikatúryneobstojí.Poukázalna
návrh novely ZoSÚ z októbra 2015, časť dôvodovej správy k ZoSÚ, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
C-42/15, návrh generálnej advokátky vo veci C-42/15 prednesený dňa 09.06.2016, stanovisko odboru
finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska z 15.04.2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku

Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, judikatúru krajských súdov a ustálenú súdnu prax Najvyššieho
súdu SR ohľadne splnenia náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ vo veciach totožného žalobcu,
v ktorých posudzoval obdobné úverové zmluvy ako je zmluva, z ktorej vyplýva nárok uplatnený v
predmetnom konaní, a to vo veciach 3Cdo/146/2017, 4Cdo/211/2017, 3Cdo/56/2018, 4Cdo/65/2018,
5Cdo/132/2017, 2Cdo/235/2017, ako aj ďalšie uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/187/2017

týkajúce sa splnenia danej náležitosti. Uviedol, že zmluva vrátane príslušných obchodných podmienok
umožňovali jednoduchým spôsobom priemernému spotrebiteľovi poznať všetky rozhodujúce parametre
spotrebiteľského úveru, ako aj podmienky jeho splácania, vrátane nákladov, splatností, s možnosťou
porovnania oproti iným spotrebiteľským úverom na trhu, čo bolo cieľom Smernice 2008/48 ako aj
príslušnej zákonnej úpravy. Právne závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí predstavujú

odklon od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a jednoznačne neobstoja v zmysle
základných princípov civilného sporového konania, konkrétne podľa čl. 2 ods. 3 C.s.p. a ako taký je
nepochybne porušením princípu právnej istoty v zmysle týchto zásad podľa čl. 2 ods. 2 C.s.p.
3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.
4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach

uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné.5. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal voči žalovanému peňažných nárokov zo
zmluvy o úvere, ktorú uzavreli dňa 22.01.2014, a to zaplatenia istiny 3.966,87 eur, vyčísleného úroku
z úveru v sume 203,20 eur, vyčísleného úroku z omeškania v sume 1,97 eur, úroku vo výške 15,90

% ročne zo sumy 3.966,87 eur od 23.02.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 3.966,87 eur od 23.02.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
203,20 eur od 23.02.2018 do zaplatenia a poplatkov za poistenie vo výške 6,18 eur.
6. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobcovi priznal istinu v sume 1.107,57 eur a úrok z
omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.107,57 eur od 05.03.2018 do zaplatenia. Odvolaním sa žalobca

domáhal priznania celej zamietnutej časti. Tá predstavuje sumu istiny 2.859,30 eur, vyčíslený úrok
203,20 eur, vyčíslený úrok z omeškania v sume 1,97 eur, úrok vo výške 15,90 % ročne zo sumy 3.966,87
od23.02.2018dozaplatenia,úrokz omeškaniavovýške5%ročnezosumy3.966,87eurod23.02.2018
do04.03.2018,úrokzomeškaniavovýške5%ročnezosumy2.859,30eurod05.03.2018dozaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 203,20 eur od 23.02.2018 do zaplatenia a poplatky za
poistenie v sume 6,18 eur.

7. Vzniknutý právny vzťah súd prvej inštancie správne ustálil ako vzťah spotrebiteľský podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a predmetnú zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ZoSÚ. Poskytnutý úver súd prvej inštancie považoval za bezúročný
a bez poplatkov z dôvodu nesplnenia obsahových požiadaviek zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a to z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ pre

nedostatok (absenciu) náležitosti v zmysle jeho § 9 ods. 2 písm. k/ v znení platnom v čase uzatvorenia
zmluvy.Vzhľadomnasvojzáverobezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutéhoúverusaďalejzaoberal
len nárokom žalobcu na zaplatenie istiny a úroku z omeškania zo sumy istiny. V časti istiny (vychádzajúc
z nespornej skutočnosti o celkovej úhrade peňažnej sumy 3.892,43 eur zo strany žalovanej) dospel
k záveru o vzniku nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.107,57 eur. V časti uplatňovaného úroku z

omeškania (vychádzajúc z písomnej výzvy žalobcu z 22.02.2018 na úhradu dlhu) dospel k záveru
o vzniku nároku žalobcu na jeho zaplatenie vo výške 5 % ročne zo sumy priznanej istiny odo dňa
omeškania 05.03.2018.
8. V preskúmavanej veci žalobca v podanom odvolaní namieta, že rozsudok súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v dôsledku

nesprávnej interpretácie § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ v spojení s § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona v
znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
k/ ZoSÚ v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musela obsahovať výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Otázka správnej interpretácie označeného ustanovenia v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie už bola Najvyšším súdom SR jednotne vyriešená, a to v uzneseniach Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo 146/2017 z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 56/2018 z 17. apríla 2018, sp. zn. 4Cdo
187/2017 z 23. apríla 2018, sp. zn. 4 Cdo 211/2017 z 23. apríla 2018, sp. zn. 4Cdo 65/2018 z 26.

septembra 2018, sp. zn. 5 Cdo 132/2017 z 29. októbra 2018, sp. zn. 3Cdo 45/2018 z 22. novembra
2018. Možno tiež poukázať aj na ďalšie následné súladné uznesenia Najvyššieho súdu SR, napr. sp.
zn. 6 Cdo 113/2018 z 30. júla 2019, sp. zn. 2Cdo 186/2018 z 26. augusta 2019, sp. zn. 7 Cdo 112/2019
zo 17. októbra 2019, sp. zn. 1Cdo 183/2018 z 25. februára 2020.
9. Z obsahu odôvodnenia uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu vyplýva, že ustanovenie § 9 ods. 2

písm. k/ ZoSÚ je potrebné interpretovať tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí nevyhnutne
obsahovať číselné vyjadrenie každej jednotlivej zložky anuitnej splátky (t.j. istiny, úrokov a iných
poplatkov). Takáto interpretácia uvedeného ustanovenia totiž zodpovedá účelu Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS a právnym záverom uvedeným v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie

vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti S. O. z 9. novembra 2016 a tiež účelu samotného
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ v znení platnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy.
Pokiaľ teda ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, je potrebné toto ustanovenie eurokonformne vykladať tak, že sa tým veriteľovi
neustanovuje povinnosť uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere zákonom vyžadované údaje vo vzťahu

ku každej jednotlivej zložke anuitnej splátky, ale len vo vzťahu k anuitnej splátke ako celku.
10. V týchto rozhodnutiach najvyšší súd gramatickým a eurokonformným výkladom dospel k záveru, že
predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátkya s týmto záverom, ako aj s právnou argumentáciou odôvodňujúcou tento záver, sa v preskúmavanej
veci odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie označených rozhodnutí.
I podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc z účelu právnej úpravy, vymedzeného v dôvodovej

správe k ZoSÚ a vychádzajúc z účelu a obsahu Smernice 2008/48/ES, nemožno od dodávateľov v
zmluvách uzatváraných podľa uvedeného zákona žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky).
Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ uvádza pojmy "výška", alebo "počet" či "termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov", možno za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto

ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.
11. V súlade s uvedeným názorom sa vyjadril k aplikácii § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ aj Ústavný súd SR
v náleze sp. zn. I. ÚS 44/2020 z 28. apríla 2020, podľa záveru ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať len náležitosti výslovne uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, a to vzhľadom na
to, že touto smernicou sa zabezpečuje úplná harmonizácia v oblasti spotrebiteľských úverov a členské
štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenie, ktoré sa odchyľujú od

ustanovení tejto smernice.
12. So zreteľom na uvedené je nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého poskytnutý
spotrebiteľský úver v predmetnej veci treba považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespĺňajú náležitosť vyplývajúcu z § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ v znení
platnom v čase ich uzavretia, pretože neobsahujú údaj o výške, počte a termínoch splátok v rozdelení

na istinu, úroky a iné poplatky.
13. Pri rozhodovaní o úroku z omeškania z priznanej sumy istiny 1.107,57 eur súd prvej inštancie
tento posúdil ako nedôvodný za obdobie 23.02.2018 do 04.03.2018 a žalobcovi ho priznal až od
05.03.2018 do zaplatenia. Rozdielne od žalobou požadovaného momentu omeškania dňa 23.02.2018
dospel k záveru o vzniku zákonného úroku z omeškania od 05.03.2018, ako dňa nasledujúceho po

žalobcom určenom dni splatnosti celého dlhu 04.03.2018 v jeho výzve žalovanej uskutočnenej listom z
22.02.2018. Žalobca v odvolaní síce napadol celú zamietajúcu časť rozsudku, avšak tento záver súdu
prvej inštancie vzťahujúci sa na uvedenú zamietnutú časť úroku z omeškania, osobitne nenamietal.
Keďže žalobca neuplatnil žiadne odvolacie námietky týkajúce sa tohto konkrétneho záveru súdu prvej
inštancie, odvolaciemu súdu ho neprináležalo preskúmavať. Odvolanie žalobcu teda nebolo spôsobilé

spochybniť vecnú správnosť zamietnutej časti požadovaného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne
z istiny 1.107,57 eur od 23.02.2018 do 04.03.2018, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
tejto časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
14. Posúdením dôvodnosti zvyšných (častí) peňažných nárokov žalobcu sa súd prvej inštancie, mimo
svojho nesprávneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, navyše nezaoberal.

15. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky žalobcu, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení v takej otázke (splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vyplývajúcich z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ), ktorá je podkladom pre záver o tom,
či poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/
ZoSÚ), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti; t.j. v

časti o zaplatenie istiny 2.859,30 eur, vyčísleného úverového úroku 203,20 eur, vyčísleného úroku z
omeškania 1,97 eur, úverového úroku vo výške 15,90 % ročne zo sumy 3.966,87 eur od 23.02.2018 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 203,20 eur od 23.02.2018 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.859,30 eur od 23.02.2018 do zaplatenia a poplatkov
za poistenie v sume 6,18 eur; zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p., keďže neboli splnené

zákonné podmienky ani na jeho potvrdenie, a ani na jeho zmenu, a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 C.s.p. s tým, že súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.), meritórne posúdi vecnú opodstatnenosť zostávajúcej časti
nároku žalobcu a zároveň rozhodne o náhrade trov (tohto) odvolacieho konania v novom rozhodnutí o
veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom vplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).