Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 23, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/73/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720200422
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5720200422.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: U. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W., A. G. XXXX/XX, proti žalovanej: S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., U. XXXX/
X, o zaplatenie 4.770,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Martin z 27. augusta 2021 č.k. 10C/7/2020-177, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
2.000,- Eur z titulu vrátenia poskytnutej pôžičky podľa § 657 Občianskeho zákonníka (výrok I.).
Vo zvyšnej časti žalobu o uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 1.000,- Eur titulom vrátenia
poskytnutej pôžičky z 31.05.2017 a uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 1.770,- Eur zaplatenej
žalobcom na účet realitnej kancelárie DIMARKO REAL s.r.o., ako nedôvodnú zamietol (výrok II.). O
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a podľa pomeru úspechu strán v spore nepriznal

žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania (výrok III.).

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou a M. I. ako dlžníkmi
bola dňa 31.05.2017 uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej (podľa článku I.) veriteľ prenechal
dlžníkom peňažnú sumu vo výške 9.000,- Eur, ktorú sa zaviazali splácať po dobu od 25.06.2017 do
25.02.2018mesačnýmisplátkamipo1.000,-Eur,pričompodľatextuzmluvy,zmluvnéstranysinedohodli
žiadny úrok. Podpis dlžníkov na zmluve bol overený Obcou Y. dňa 31.05.2017 o 15:00 hod., pričom

žalobca preukazoval prevzatie sumy pôžičky vo výške 9.000,- Eur pripojením si protokolu o prevzatí,
podľa ktorého dlžníčky (žalovaná a M. I.) si mali prevziať peňažnú hotovosť vo výške 9.000,- Eur v
prítomnosti svedka M. dňa 31.05.2017. Ako vyplynulo z výsledkov vykonaného dokazovania, žalobca
v konaní preukázal poskytnutie pôžičky žalovanej a M. I. ako reálneho kontraktu len vo výške 8.000,-
Eur. Z predložených výpisov z účtu žalobcu v I. za mesiac 2017 vyplýva, že žalobca zo svojho účtu
dňa 31.05.2017 vybrala sumu 8.000,- Eur a nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že sumu 1.000,- Eur
mal doma v hotovosti a že by táto suma predstavovala poskytnutú pôžičku vzhľadom na tvrdenie

žalovanej, že poskytnutie pôžičky vo výške 9.000,- Eur žalobca odôvodňoval poskytnutím odmeny za
poskytnutie pôžičky vo výške 1.000,- Eur. Z výsluchu svedka M. nebolo preukázané tvrdenie žalobcu
v predloženom protokole o prevzatí poskytnutej pôžičky, že jej predmetom bola suma 9.000,- Eur,
keďže svedok pri reálnom odovzdaní peňazí nebol, tieto podľa tvrdenia žalovanej, W. I. ml. mali byťodovzdané vo večerných hodinách dňa 31.05.2017 bez prítomnosti svedka. Na strane druhej, žalovaná
preukázala vrátanie poskytnutej pôžičky na základe zmluvy z 31.05.2017 len vo výške 6.000,- Eur, keď
žalovaná dňa 26.06.2017 zaplatila sumu 1.000,- Eur a dňa 21.12.2017 sumu 5.000,- Eur. Iné sumy na

úhradu pôžičky z 31.05.2017 zo strany žalovanej preukázané neboli. Nepovažoval za dôvodnú obranu
žalovanej, že zvyšok pôžičky z 31.05.2017 bol zaplatený tým, že žalobca si ponechal osobné motorové
vozidla priateľa žalovanej W. I. ml. v podstatne vyššej hodnote. Je zrejmé, že začiatkom roku 2018,
pokiaľ sa priateľ žalovanej dostal do problémov a potreboval finančné prostriedky na obhajcu, žalovaná
požiadala žalobcu o novú pôžičku, ktorá bola žalobcom poskytnutá vo výške 3.500,- Eur, o čom svedčí

zmluva o pôžičke uzavretá v písomnej podobe medzi žalobcom a W. I. zo dňa 10.03.2018, ktorá je
zažurnalizovanávovyšetrovacomspiseORPZMartinč.ORP728/SU-MT-2019.Vsúvislostisuzavretou
zmluvou o pôžičke z 10.03.2018 dlžník - W. I. dal veriteľovi (žalobcovi) do zálohy osobný automobil Kia
Sorento s veľkým a malým technických preukazom a jedným kľúčom, keď zároveň veriteľ s dlžníkom
sa vzájomne dohodli, že počas dohodnutej pôžičky sa uvedený osobný automobil prepíše na veriteľa.
Z výsledkov vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že žalobca pre nezaplatenú pôžičku z 31.05.2017

dňa 16.10.2019 podal trestné oznámenie na žalovanú pre podozrenie zo spáchania trestného činu
podvodu, ktoré neskôr bolo vyšetrovateľom podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku odmietnuté, nakoľko
skutokžalovanejnemalznakytrestnéhočinuanipriestupku.Vsúvislostispodanímtrestnéhooznámenia
žalobcu ako aj trestným oznámením žalovanej, žalovaná v pozícii poškodenej a svedkyne v trestnom
konaní nespomínala dohodu so žalobcom, že by v súvislosti s prenechaním osobného motorového

vozidla Kia Sorento do vlastníctva žalobcu, by žalobca zmazal jej starý dlh na základe zmluvy o pôžičke
z 31.05.2017. Až v sťažnosti zo dňa 14.11.2019 žalovaná spomína dohodu so žalobcom, podľa ktorej
žalobca mal žalovanej a jej priateľovi W. I. požičať 3.500,- Eur s tým, že auto sa prepíše na
žalobcu, tiež s tým, že im zmaže starý dlh 1.000,- Eur a keď sa situácia zlepší, auto si môžu od neho
kúpiť za sumu 5.000,- Eur. Druhýkrát žalovaná spomína úhradu dlhu z 31.05.2017 prepisom motorového

vozidla pri svojej výpovedi dňa 29.01.2021, ale už v súvislosti s prebiehajúcim občianskoprávnym
sporom na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 10C/7/2020. Vo svojej výpovedi ďalej tvrdila, že s nebohou
M. I. si od žalobcu požičala sumu 8.000,- Eur s dohodou, že žalobcovi vrátia sumu 9.000,- Eur v
pravidelných splátkach po 1.000,- Eur mesačne, ďalej tvrdila, že žalobcovi celkovo zaplatila 7.000,- Eur
(táto skutočnosť preukázaná nebola) a uviedla, že žalobcovi bolo treba vrátiť ešte 2.000,- Eur, z čoho

vyplynulo, že žalovaná nebola si vedomá splatenia dlhu na základe zmluvy o pôžičke z 31.05.2017. Aj
konštatovania W. I. st. a žalovanej, že prepisom motorového vozidla v hodnote 5.800,- Eur na žalobcu
sa zaplatí dlh vo výške 3.500,- Eur z roku 2019 titulom poskytnutia pôžičky na právnika a súčasne aj dlh
z 31.05.2017 nepovažoval za hodnoverné, a to v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním, ako aj
podaním občianskoprávnej žaloby. Je ťažko uveriteľné, aby žalobca na takúto dohodu pristúpil, t.j. ak

by mal byť zmazaný dlh z poskytnutej pôžičky z 31.05.2017 vo výške 2.000,- Eur a zároveň aj dlh vo
výške 3.500,- Eur (spolu vo výške 6.500,- Eur) prepisom motorového vozidla kúpeného za sumu 5.800,-
Eur, prípadne spätnou kúpou vozidla za sumu 5.000,- Eur. Na základe uvedených skutkových zistení
zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi titulom vrátenia poskytnutej pôžičky z 31.05.2017 sumu
2.000,- Eur a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu na vrátenie pôžičky vo výške 1.000,- Eur ako nedôvodnú

zamietol, keďže žalobca sa nedomáhal zaplatenia tejto sumy titulom úrokov, ani titulom odmeny, pričom
nebolo preukázané, že by táto suma bola žalovanej poskytnutá titulom pôžičky ako reálneho kontraktu.

3. Žalobu žalobcu na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1.770,- Eur titulom zaplatenia
zostatku na uzatvorenie rezervačnej zmluve, nepovažoval za dôvodnú. Žalobca v súvislosti s podanou

žalobou predložil návrh rezervačnej zmluvy uzavretej medzi budúcim predávajúcim - spoločnosťou
DIMARKO REAL s.r.o. a žalobcom ako budúcim kupujúcim, v zmysle ktorej mal žalobca zaplatiť
tzv. odmenu vo výške 2.000,- Eur, ktorá sa mala započítať v prípade uzavretia kúpnej zmluvy medzi
zmluvnými stranami ohľadom kúpy nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. W.. Z vyjadrenia
obchodnej spoločnosti DIMARKO REAL s.r.o. vyplýva, že uvedená obchodná spoločnosť nemá

vedomosť, či došlo k podpisu danej rezervačnej zmluvy, keďže ňou nedisponuje, T. T. ako zástupca
uvedenej obchodnej spoločnosti ako svedok na pojednávaní potvrdil, že rokovania so žalobcom
ohľadom kúpy nehnuteľnosti prebehli, avšak k uzavretiu kúpnej zmluvy už nedošlo. V konaní na základe
dôkaznej iniciatívy žalobcu nebola preukázaná skutočnosť, že by žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo
výške 2.000,- Eur prípadne, že by žalovaná mala voči obchodnej spoločnosti DIMARKO REAL s.r.o. dlh,

ktorý za ňu platil žalobca. Uplatnenie nároku žalobcom na základe podanej žaloby na zaplatenie sumy
1.770,- Eur od žalovanej nemá oporu v hmotnom práve a považoval takýto nárok za nedôvodný.4.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalavzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovanávovýroku
I., ktorým bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi titulom vrátenia poskytnutej pôžičky z 31.05.2017 sumu
2.000,- Eur. V odvolaní uviedla, že v skutočnosti na základe zmluvy z 31.05.2017 im bola zo strany

žalobcu poskytnutá pôžička vo výške 8.000,- Eur a nie 9.000,- Eur. Keď požiadala o ďalšiu pôžičku kvôli
obhajobe jej druha W. I. ml., žalobca hneď namietal, že nemajú splatenú prvú pôžičku a nemá istotu,
že mu peniaze vrátia. Za iných okolností by s ňou nebavil, ale vedel, že s priateľom kúpili auto, ktoré
sa žalobcovi páčilo. Sám žalobca navrhol, že ak na neho prepíšu auto Kia Sorento, bude považovať
starý dlh za vyplatený a môže im požičať sumu 3.500,- Eur. K podpisu samotných „zmlúv o pôžičke“

došlo až o pár dní, keď už auto mal žalobca napísané na seba a priateľ bol po súde pustený domov.
Sumu, ktorú žalobca W. I. za auto požičal, si určil žalobca sám po zvážení všetkých faktov, ako to bolo
ním prezentované a vychádzal z hodnoty auta. Nikdy predtým sa jej nikto nepýtal, či žalobcovi dlhuje
nejakú sumu aj s nebohou M. I. a preto pokiaľ sa jej vyšetrovateľ na to opýtal dňa 29.01.2021, uvedenú
skutočnosť vo svojej výpovedi negovala, keďže tento dlh už bol dávno vyrovnaný. Zarazilo ju tvrdenie
vyšetrovateľa J. F., ktorý ju mal telefonicky vypočuť dňa 29.11.2019 a kde mu mala tvrdiť, že vrátila

nejaké 2/3 z požičanej sumy 9.000,- Eur, o čom sa dozvedela až z písomností zaslaných Okresným
súdom v Martine. Osobne bola s týmto vyšetrovateľom 2-krát, nie je jej zrejmé, prečo to napísal, keď
to nie je pravda. Auto, ktoré sa previedlo na žalobcu, bolo síce majetkom W. I., ale ona nedohadovala
splatenie svojho dlhu použitím majetku svojho priateľa, keďže bolo nezmyselné, aby mala otvorené dve
pôžičky. Keby to tak nebolo, domnieva sa, že by žalobca už dávno ju urgoval o vrátenie starého dlhu.

Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť s tým, že budú vypočutí svedkovia, ktorých navrhuje.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že zmluva o pôžičke na sumu 9.000,- Eur a
protokol o prevzatí boli podpísané na Matrike v Y., peniaze boli odovzdané v hotovosti do ruky za
bieleho dňa, nie vo večerných hodinách, ako tvrdí žalovaná. Peniaze boli poskytnuté podľa tvrdenia

žalovanej na rozbehnutie živnosti s potravinami. Začiatkom marca 2018 prišla za ním žalovaná s tým,
že potrebuje peniaze na právnika, na čo jej povedal, že kde má istotu, že mu peniaze budú vrátenie,
keď ešte nesplatila predchádzajúcu pôžičku. Dôvodom poskytnutia ďalšej pôžičky bola skutočnosť, že
jej priateľ mal auto Kia Sorento s návrhom, aby tento bol daný do zálohy. Aj v tejto ďalšej zmluve o
pôžičke bolo preto uvedené, že predmetom zábezpeky je motorové vozidlo Kia Sorento. S ohľadom na

uvedené sa cíti byť zo strany žalovanej podvedený, keďže táto nemala v úmysle peniaze vrátiť, ale iba
zneužila v tom čase ich dobré vzťahy.

6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v tzv. replike) opätovne poukázala na skutočnosť, že dňa
31.05.2017 jej bola poskytnutá pôžička vo výške 8.000,- Eur, pričom suma 1.000,- Eur mala byť podľa

tvrdenia žalobcu považovaná za odmenu za poskytnutie pôžičky. K uzavretiu a podpisovaniu zmluvy
došlo síce v poobedňajších hodinách, ale k skutočnému odovzdaniu peňazí došlo až vo večerných
hodinách uvedeného dňa, pričom peniaze si ponechala nebohá M. I.. Začiatkom roku 2018, keď chytili
jej priateľa bez vodičského preukazu a potrebovali peniaze na právnu pomoc presne tak, ako uviedol
žalobca vo svojom vyjadrení, bolo jej povedané, že keď nemá splatený ešte jeden dlh, ďalšiu pôžičku

jej nedá, sám žalobca navrhol, že motorové vozidlo Kia Sorento W. I. prepíše na žalobcu, čím sa zmaže
starý dlh a bude im poskytnutá pôžička vo výške 3.500,- Eur. Vychádzalo sa pritom z ceny auta, ktorá
bola 5.800,- Eur. Táto suma bola na účet jeho dcéry poukázaná 3-krát, keď priateľa po súde pustili, dal
mu žalobca podpísať 3 rôzne zmluvy o pôžičke. W. I. hneď na to reagoval, prečo je toľko zmlúv, keď sa
žalobcovi fyzicky hneď 7.000,- Eur vrátilo na účet, na čo žalobca do poznámky uviedol, že sa jedná o

pôžičku, aby bolo jasné v ďalšom dodatku o splatení pôžičky, že je to už vyrovnané. Taktiež nesúhlasí
z týchto dôvodov s povinnosťou zaplatiť žalobcovi trovy konania.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (v tzv. duplike) poukázal na okolnosti uzavretia ďalšej
zmluvy o pôžičke z marca 2018, pričom zdôraznil, že akú dáva logiku veci tvrdenie žalovanej, že by

prisľúbil žalovanej odpredaj motorového vozidlo, keď nemala vysporiadané pôžičky a prečo nemala
auto napísané na seba, keď zmluva o pôžičke bola spísaná medzi ním a Ľ. I.. Taktiež nie je zrejmé,
prečo žalovaná, ako tvrdí, použila peniaze na kúpu motorového vozidla Kia Sorento, keď mohla dlh mu
vrátiť alebo zaplatiť právnika, na ktorého si peniaze požičala. Zotrváva na svojich vyjadreniach ohľadom
poskytnutia pôžičky z 31.05.2017 vo výške 9.000,- Eur, ako už uviedol. Konanie žalovanej považuje za

podvodné nielen voči nemu, ale aj voči nebohej p. I. a jej synovi, ktorý prišiel o bývanie, ktoré dostal
v dedičskom konaní po rodičoch. Koncom roku 2019 poslal žalovanej doporučenú poštovú výzvu na
uhradenie dlhu. Vzhľadom na uvedené okolnosti sa cíti byť konaním žalovanej podvedený.8. Žalovaná vo svojom ďalšom podaní z 06.03.2022 opätovne poukázala na okolnosti uzavretia pôžičky
začiatkom marca 2018. Poukázala aj na skutočnosť, že žalobca jej zámerne posielal písomnosti na
adresu trvalého bydliska, hoci vedel, že sa tam nezdržuje a že v tom čase bývala u svojej známej Q. T..

Tým, že žalobca vedome klamal a zavádzal, sa cíti byť poškodená.

9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1
CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP,
ktorý v napadnutom výroku I. a súvisiacom výroku o trovách konania ako správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., odvolaním nenapadnutý, zostáva nedotknutý.

10. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného
skutkového stavu dospel k záveru, že z titulu poskytnutej pôžičky zo dňa 31.05.2017 je žalovaná

ako dlžníčka povinná žalobcovi vrátiť sumu 2.000,- Eur, na základe podmienok § 657 Občianskeho
zákonníka, je správny.

11. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

12. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým

určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), jej uzavretiu zákon vyžaduje i
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. K uzavretiu zmluvy o pôžičke v zmysle § 657
Občianskeho zákonníka ako reálneho kontraktu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet

pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne
(k tomu porovnaj napr. rozhodnutie NS SR z 30. júna 2010 sp.zn. 3Cdo/325/2009), a to aj keby
všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitosti vôle) boli dané. V prejednávanej veci bolo
preto pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke nevyhnutné zistiť, či došlo k jej poskytnutiu
- odovzdaniu peňazí. Skutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ, v danom

prípade žalobca, ktorý musí preukázať skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi,
nie preukázať možnosť veriteľa disponovať príslušnou peňažnou sumou. Rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktorý musí účastník preukázať) zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť
na sporný vzťah aplikovaná.

13. Ak sa domáha žalobca vrátenia určitej čiastky s tvrdením, že túto čiastku žalovanému poskytol, leží
na ňom dôkazné bremeno o tomto tvrdení. Je naopak na žalovanom, ktorý tvrdil, že prijal plnenie na
základe zmluvného dojednania o poskytnutí pôžičky a o spôsobe jej vrátenia, že dlh na základe zmluvy
zanikol splnením, t.j. že pôžičku reálne poskytnutú veriteľom mu vrátil.

14. Dôsledky neunesenie dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena
medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočnosti právo zakladajúcich.
Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolností, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak
tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky
neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim

tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní
nepreukáže pravdivosť, ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho
nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného
bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Ako bolo už uvedené, nie
jepovinnosťoužalovanéhotvrdiťanidokazovaťskutočností,zktorýchžalobcasvojeprávoodvodzuje,t.j.

nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom
nemôže byť na ujmu.15. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti
tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Pokiaľ sa veriteľ domáha splnenia dlhu,
je na ňom, aby preukázal vznik splatnej pohľadávky voči dlžníkovi; pokiaľ bolo preukázané, že takáto

pohľadávka skutočne vznikla, môže sa dlžník brániť tvrdením, že táto pohľadávka už zanikla. Dôkazné
bremeno ohľadom existencie právnych skutočností, ktoré mali za následok zánik dlhu, leží na dlžníkovi.

16. V prejednávanej veci žalobca na základe podanej žaloby si voči žalovanej uplatnil nárok na
zaplatenie sumy 3.000,- Eur z dôvodu, že dňa 31.05.2017 uzatvoril ako veriteľ so žalovanou a M.

I. ako dlžníčkami zmluvu o poskytnutí pôžičky v písomnej forme, na základe ktorej (podľa článku
I.) prenechal peňažnú sumu vo výške 9.000,- Eur s tým, že dlžníčky sa zaviazali splatiť dlh (vrátiť
pôžičku) formou mesačných splátok od 25.06.2017 do 25.08.2018 po 1.000,- Eur. Skutočnosť, že došlo k
uzavretiu písomnej zmluvy o pôžičke v zmysle podmienok § 657 Občianskeho zákonníka, nebolo medzi
účastníkmi sporné, sporným sa stalo tvrdenie žalobcu a žalovanej o tom, že aká reálne suma pôžičky
bola veriteľom poskytnutá a či a akým spôsobom bola poskytnutá pôžička (ako dlh) veriteľovi splatená.

17. Z hľadiska teórie dôkazného bremena ako bolo vyššie uvedené, bolo na žalobcovi ako veriteľovi
v konaní preukázať skutkové tvrdenie v žalobe, že nielen zmluva o pôžičke medzi ním a žalovanou a
M. I. ako dlžníkmi bola uzavretá, ale že suma pôžičky uvádzaná v písomnej zmluve (vo výške 9.000,-
Eur) bola aj reálne poskytnutá vzhľadom k tomu, že žalovaná v priebehu konania namietala reálne

poskytnutie pôžičky vo výške 9.000,- Eur, keďže táto podľa jej vyjadrenia bola poskytnutá vo výške
8.000,- Eur a suma 1.000,- Eur predstavovala akúsi pomyselnú odmenu žalobcu za poskytnutie pôžičky.
Súdprvejinštancienazákladevýsledkovvykonanéhodokazovaniaazistenéhoskutkovéhostavudospel
k záveru, že navrhovateľ v konaní preukázal reálne poskytnutie pôžičky len vo výške 8.000,- Eur a
preto žalobu v zostávajúcej časti na zaplatenie sumy pôžičky vo výške 1.000,- Eur pre neunesenie

dôkazného bremena, ako nedôvodnú zamietol. V tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním
žalobcu napadnutý nebol.
18. Z hľadiska vyššie uvádzanej teórie (v bodoch 13. až 15.) dôkazného bremena ohľadom existencie
právnych skutočností, z ktorých určité (hmotné) právo vyplýva, bolo na žalovanej ako dlžníkovi v konaní
preukázať skutočnosti, ktoré mali za následok zánik dlhu.

19. Odvolací súd hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie tak vo vzťahu k
reálnemu poskytnutiu pôžičky žalobcom žalovanej na základe zmluvy o pôžičke z 31.05.2017, ako aj vo
vzťahu k preukazovaniu tvrdenia žalovanej ohľadne vrátenia pôžičky (splnenia dlhu), v podrobnostiach
poukazuje na vyhodnotenie skutkových zistení uvedených v bodoch 22. - 26. a 33. odôvodnenia

rozsudku, s ktorými sa plne stotožňuje a v dôvodoch svojho rozhodnutia na ne odkazuje (§ 387 ods.
2 CSP).

20. V situovaných bodoch odôvodnenia rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal všetkými tvrdeniami
strán v spore v priebehu konania až do jeho rozhodnutia, výsledky vykonaného dokazovania hodnotil

tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, preto odvolací súd sa stotožnil so skutkovým a právnym
záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná dôkazné bremeno pri preukazovaní tvrdenia o vrátení
poskytnutej pôžičky na základe zmluvy o pôžičke z 31.05.2017 vo výške 2.000,- Eur nepreukázala.
Žalovaná v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti neuviedla žiadne relevantné
skutočnosti, ktorými by spochybnila správnosť vyslovených skutkových a právnych záverov súdu prvej

inštancie. Je zrejmé, že podľa výpisu z účtu bola preukázaná skutočnosť vrátenia časti poskytnutej
pôžičky, a to dňa 26.06.2017 vo výške 1.000,- Eur a dňa 21.12.2017 vo výške 5.000,- Eur, celkovo
vo výške 6.000,- Eur. Tvrdenie žalovanej o tom, že časť poskytnutej pôžičky vo výške 2.000,- Eur
bola žalobcovi splatená v súvislosti s ďalšou poskytnutou pôžičkou vo výške 3.500,- Eur tým, že na
žalobcu bolo prepísané auto Kia Sorento, nebolo v konaní preukázané. V tejto súvislosti odvolací súd

poukazuje najmä na vyslovené skutkové a právne závery súdu prvej inštancie v bodoch 23. - 26. a
33. odôvodnenia, keď žalovaná v priebehu trestného konania a prebiehajúceho občianskoprávneho
konania, tak ku skutočnostiam výšky poskytnutej pôžičky, ako aj ich vrátenia (čo do spôsobu a rozsahu)
podávala rôzne (rozporuplné) vyjadrenia, na ktoré skutočnosti súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní
výsledkov vykonaného dokazovania správne poukázal.

21. Je potrebné v tejto súvislosti poukázať na skutočnosť, že žalovaná sa vyjadrovala ku skutočnostiam
v trestnom konaní, ktoré priamo súviseli s podanými trestnými oznámeniami žalobcom a tiež žalovanou
ohľadom tak uzavretia zmluvy o pôžičke z 31.05.2017, ako aj ku skutočnostiam ďalšej pôžičky z roku2018 a s tým súvisiacim prepisom motorového vozidla značky Kia Sorento na žalobcu, ktoré boli
významné pre vyhodnotenia skutkového stavu, tak k okolnostiam uzavretia tohto kontraktu, ako aj jeho
splnenia zo strany žalovanej. V odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaná neuviedla žiadne

relevantné skutočnosti, s ktorými by súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia nevysporiadal
na základe podmienok § 191 ods. 1 CSP. Z uvedených dôvodov preto pokiaľ súd prvej inštancie zaviazal
žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- Eur z titulu vrátenia jeho zostatku na pôžičke z
31.05.2017, ktorého skutkové a právne závery odvolací súd považoval v celom rozsahu za správne,
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania

(vychádzajúc zo zásady úspechu strán v spore), ako správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)