Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 3, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618203410
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7618203410.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňa JUDr. Jana Gargulová v spore žalobcu: W. V. - F., B. B. A.

X/XX, B. N. M., IČO: 33058377 zastúpeného Advokátskou kanceláriou Taragel a Počubayová, s. r.
o., Starosaská 11, Spišská Nová Ves proti žalovanému: W. V., nar. XX. X. XXXX, C. A. W. XXX, W.,
zastúpeného Advokátkou kanceláriou Hovan a Hospůdka, s. r. o., M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, v
konaní o zaplatenie 2 532,70 eur (Sk 76 300,--) s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa p r i z n á v a plná náhrada trov konania.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol vo veci strán rozsudkom 9C/1170/98-332 zo dňa 2.7.2009.

2.KrajskýsúdvKošiciachuznesením3Co/50/2015-429zodňa25.2.2016zrušilrozsudoksúdu1.stupňa
vo výroku o povinnosti žalovaného v 1./rade zaplatiť žalobcovi sumu 2 532,70 eur spolu so 17,6 %
úrokom z omeškania od 20. 5. 1998 do zaplatenia a trovy konania na účet JUDr. Miloša Taragela v sume

2 515,53 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
3. Poukázal na to, že podľa splnomocnenia zo dňa 2.11.1998 (č. l. 31a spisu) Urbariátne lesy a
pasienkové spoločenstvo W. splnomocnili JUDr. Milana Peška, komerčného právnika, Komerčno-
právnej kancelárie Krompachy, ul. Kpt. Nálepku 22, aby ich zastupoval v právnej veci W. V. - L. R. P.
W. B. W. sp. zn. 9C/1170/98. Na predmetnom splnomocnení je písomne uvedené, že Urbariátne lesy a
pasienkové spoločenstvo W. sú zastúpené predsedom Q. A. s odtlačkom pečiatky Urbariátu a podpisom

Q. A., ako aj s odtlačkom pečiatky a podpisom JUDr. Milana Peška. S poukazom na ustanovenia §
24 O.s.p., § 25 ods. 1 O.s.p. a § 27 ods. 1 O.s.p. skonštatoval, že veci udelil splnomocnenie subjekt
Urbariátne lesy a pasienkové spoločenstvo W., ktorý nemal právnu subjektivitu v zmysle § 10 ods. 1
zák. č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách účinného v čase udelenia plnomocenstva dňa
2.11.1998. Subjekt Urbariátne lesy a pasienkové spoločenstvo W. nemohol udeliť splnomocnenie ani
prostredníctvom svojho zástupcu Q. A. ako predsedu (potvrdenie Okresného úradu v Spišskej Novej
Vsi zo dňa 3.8.1999 - č. l. 57 spisu, z ktorého je zrejmé, že v mene spoločníkov koná Q. A., bytom W.

XXX) na zastupovanie v tomto konaní JUDr. Milanovi Peškovi, komerčnému právnikovi.
4. Poukázal na tieto ustanovenia zákona: § 9 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách
v znení neskorších predpisov, § 10 ods. 1, 2, 3 cit. zákona., § 31, § 33 a § 511 Občianskeho zákonníka
(ďalej OZ).5. Uviedol, že zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves je zrejmé, že žalobca v žalobe označil
žalovaného ako Q. A., bytom W. XXX (týka sa Urbariátu lesov a pasienkového spoločenstva W.: J.:
XXXXXXXX). Splnomocnenie zo dňa 2.11.1998 udelil JUDr. Milanovi Peškovi Q. A. ako zástupca

Urbariátnych lesov a pasienkového spoločenstva W., ktoré je subjektom bez právnej subjektivity.
6. Keďže Urbariátne lesy a pasienkové spoločenstvo W. je subjekt bez právnej subjektivity v zmysle §
10 ods. 1 zák. č. 181/1995 a Q. A. bol zástupcom, ktorý koná navonok za tento Urbariát bez právnej
subjektivity, odvolací súd uviedol, že takéto splnomocnenie, ktoré udelil neexistujúci právny subjekt je
ako právny úkon nulitné, pretože právny úkon nemôže vykonať „nonsubjekt“. Súd prvého stupňa na

takéto splnomocnenie nemal ani prihliadať. Keďže súd vo veci konal s Q. A., tento nemohol v konaní
pred súdom vystupovať ako zástupca Urbariátnych lesov a pasienkového spoločenstva W., ktoré nemá
spôsobilosť v zmysle § 19 O.s.p.
7. Nakoľko s Q. A. ako žalovaným v 1./rade konal súd prvého stupňa, odvolací súd uviedol, že mohol s
ním konať len ako s fyzickou osobou, čo je aj zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa, ako aj z odôvodnení zrušujúcich uznesení Krajského súdu v Košiciach.

8. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd konštatoval, že doručenie napadnutého
rozsudku JUDr. Milanovi Peškovi je v rozpore so zákonom a preto napadnutý rozsudok v spojení s
opravným uznesením nemohol nadobudnúť právoplatnosť dňa 16.12.2010. Keďže napadnutý rozsudok
bol následne doručený Q. A. - žalovanému v 1./rade, ktorý proti nemu podal sám odvolanie, odvolací
súd konštatoval, že odvolanie ním podané je podané oprávnenou osobou a v zákonnej lehote (§ 204

O.s.p.). Napadnutý rozsudok bol Q. A. doručený dňa 7.11.2014 a ním podané odvolanie bolo doručené
súdu prvého stupňa dňa 24.11.2014, t. j. v zákonnej lehote 15 dní od doručenia.
9. V uznesení Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/25/1999-42 zo dňa 4.3.1999 s odkazom na
ustanovenie § 10 ods. 3 zák. č. 181/1995 Z. z. odvolací súd uviedol, že v prípade nerozšírenia žaloby
na ďalších spoluvlastníkov, ktorých drevo sa ťažilo, nebude mať za následok procesnú vadu v konaní,

ale v kontexte princípu solidarity v zmysle § 10 ods. 3 zák. č. 181/1995 Z. z. umožňuje žalobcovi žalovať
a v konaní trvať na žalobe iba proti žalovanému, ktorý v kontexte ustanovenia § 10 ods. 3 zákona číslo
181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách je zodpovedný za záväzky spoločenstva, keďže voči
iným osobám ručia spoločníci spoločne a nerozdielne.
10. Odvolací súd uviedol, že v prípade, že jedna a tá istá škoda bola spôsobená dvoma alebo viacerými

škodcami, platí zásada, že títo škodcovia zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne (zásada solidárnej
zodpovednosti škodcov). Tento spôsob zákonnej úpravy je výhodný pre poškodeného, lebo môže svoj
nárok na náhradu celej škody uplatniť proti hociktorému zo zodpovedných subjektov, a to bez ohľadu na
skutočnosť, či ide o osoby právnické alebo fyzické. V niektorých prípadoch táto spoločná zodpovednosť
vyplýva priamo zo zákona, to je aj v prípade ustanovenia § 10 ods. 3 zák. č. 181/1995 Z.z. Preto v danom

prípade nárok na náhradu škody si žalobca mohol uplatniť proti Q. A. ako fyzickej osobe v kontexte
ustanovenia § 10 ods. 3 zák. č. 181/1995 Z.z. a žalovať ho priamo.
11. Pri solidárnych záväzkoch platí zásada, že veriteľ môže splnenie celého dlhu, resp. jeho časti
požadovať od ktoréhokoľvek zo solidárnych dlžníkov. Poskytnutie plnenia má právne účinky aj pre
ostatných dlžníkov, lebo v rozsahu poskytnutého plnenia jedným z dlžníkov, zaniká dlh voči ostatným.

Táto zásada je zakotvená aj v ustanovení § 511 ods. 1 OZ, v ktorom je upravená pasívna solidarita
a v podstate platí aj pri vyporiadaní vzájomného vzťahu medzi solidárne zodpovednými škodcami
podľa tohto zákonného ustanovenia. Skutočnosť, že jeden zo solidárnych škodcov sám uspokojí nárok
poškodeného v celom rozsahu, prípadne v rozsahu väčšom, než ktorý by na neho pripadol podľa
miery jeho účasti na spôsobení škody, je predpokladom pre uplatnenie práv podľa tohto zákonného

ustanovenia. Nie je pritom rozhodujúce, či sa solidárny záväzok opiera o objektívnu zodpovednosť
škodcu, alebo jeho zavinenie, a nie je rozhodujúce ani to, či škoda vznikla ako následok úmyselného
alebo nedbanlivostného konania.
12. Odvolací súd v kontexte hore citovaného zdôvodnenia ustanovenia § 10 ods. 3 zák. č. 181/1995
Z.z. a ustanovenia § 511 OZ poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je vôbec

zrejmé, či žalovaný v 1./rade napadnutým rozsudkom bol zaviazaný na náhradu škody v zmysle týchto
citovaných zákonných ustanovení. Z odôvodnenia rozsudku len vyplýva, že žalobcovi bol jeho nárok
priznaný titulom náhrady škody v zmysle ustanovenia § 373 ObZ a 379 ObZ, za ktorú zodpovedá len
žalovaný v 1./rade, keďže žalobcovi zakázal navezené drevo zo skládky odviezť v dôsledku jeho vstupu
do lesa (výpoveď svedka V. Š. č. l. 105 spisu, E. M.).

13. Odvolací súd tiež uviedol, že ak žalovaný v 1. rade konal nad rámec svojho oprávnenia v rozpore
s vyhlásením spoločenstva Urbariátnych lesov a pasienkového spoločenstva W. (č. l. 50-53 spisu bod
IV, písm. B), ako aj povinnosťou predsedu spoločenstva, jednotlivé dohody a zmluvy predkladať na
schválenie výboru spoločenstva (viď aj odpoveď na č. l. 49 spisu), do úvahy by prichádzala možnosťaplikácie ustanovenia § 31 a nasl. OZ, teda aj § 33 ods. 2 OZ, na čo dôvodne poukazoval žalovaný v 2./
rade v priebehu konania na súde prvého stupňa, ako aj vo vyjadrení k odvolaniu, s čím sa súd prvého
stupňa ale nevysporiadal (viď zápisnica o pojednávaní na č.l. 319-320 spisu, vyjadrenie žalovaného v

2./ rade č. l. 300, 402 spisu).
14. Odvolací súd pripomenul, že predmetom konania, je toho času nárok žalobcu na náhradu škody
proti žalovanému v 1./rade vo výške 76.300,- Sk (2.532,70 eur), ktorý vznikol žalobcovi tým, že žalobca
po predchádzajúcej dohode so žalovaným, ktorý vraj konal v mene ostatných spoločníkov, vyťažil pre
žalovaného 348 m3 dreva za dohodnutú cenu práce 350,- Sk/m3 čo je spolu 121.800,- Sk, pričom

žalovaný na kompenzáciu svojho záväzku poskytol žalobcovi 65 m3 dreva po 700,- Sk čo je spolu
45.500,- Sk (1.510,32 eura, viď kúpnu zmluvu z 2. 4. 1995), pričom žalovaný v 1./ rade uznal návrh
žalobcu čo do sumy 22.617,- Sk - výpoveď žalovaného v 1./rade zo dňa 14.2.2001(č. l. 31 spisu).
15. Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa správne uplatnený nárok posúdil v intenciách
uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Co/338/2005-253 z 30. 3. 2007 v tom znení, že uplatnený
nárok na náhradu škody možno posúdiť len podľa Obchodného zákonníka (ods. 5 str. 3 odôvodnenia

tohto uznesenia) a to v zmysle aj citovaných ustanovení § 373 a § 379 Obchodného zákonníka, ale
predčasne, nakoľko na základe vykonaných dôkazov dospel k predčasným skutkovým záverom, ktoré
nedostatočne odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. Tiež uviedol, že súd prvého
stupňa po vykonanom dokazovaní v zmysle jeho doplnenia mal preukázané, že návrh žalobcu je
opodstatnený voči žalovanému v 1./rade ako fyzickej osobe (otázne a nepreskúmateľné je či to bolo v

zmysle § 10 ods. 3 zák. č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách), keďže žalobca ťažil drevo
na pozemku spoločenstva, ktorý zastupoval žalovaný v 1./rade, neskôr žalovaný v 2./rade a zo skládky
žalobcu bez vedomia žalobcu drevo odvážali pracovníci iného subjektu než žalobcu, pričom v tom čase
mal žalobca zo strany žalovaného v 1./rade zakázaný vývoz dreva, nakoľko mal zakázaný vstup do lesa.
16. Súd prvého stupňa naplnenie zákonných podmienok titulom nároku žalobcu na náhradu škody v

zmysle § 373 a § 379 ObZ odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným v 1./rade existoval zmluvný
vzťah, na základe ktorého žalobca vyťažil drevo za ktoré zaplatil, avšak drevo v žalovanej hodnote
76.300,- Sk (2.532,70 eur) si žalobca z lesa neodviezol pre zákaz žalovaného v 1./ rade, týkajúci sa jeho
vstupu do lesa. Preto nárok žalobcu na náhradu škody považoval v plnom rozsahu za opodstatnený vo
vzťahu k žalovanému v 1./rade.

17. Odvolací súd poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku je predčasné
a jeho odôvodnenie nedáva odpoveď na posúdenie existencie naplnenia zákonných predpokladov
uplatnenej náhrady škody (§ 373 a § 379 OZ), v rozpore s ustanovením § 120 ods. 1 O.s.p. nevykonal
účastníkmi navrhnuté dôkazy, ktoré boli spôsobilé preukázať skutočnosti významné pre posúdenie
uplatneného nároku z hľadiska relevantného hmotného práva, nakoľko na pojednávaní dňa 2.7.2009 (č.

l. 319 spisu) zamietol návrh žalovaného v 2./rade na doplnenie dokazovania v tom znení, aby žalobca
predložil súhlas na ťažbu dreva, kto ho vydal, s vypočutím tejto osoby, pričom zamietnutie návrhu v
napadnutom rozsudku neodôvodnil.
18. Preto súd prvého stupňa vykonané dôkazy predčasne, nesprávne a nedôsledne vyhodnotil podľa
zásad vyplývajúcich z § 132 a nasl. O.s.p. a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti,

pri posudzovaní významu jednotlivých dôkazov pre rozhodnutie z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti,
pravdivosti a vierohodnosti), keďže nevzal do úvahy všetky rozhodujúce (právne významné) skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyplynuli z tvrdení účastníkov, alebo inak vyšli v konaní
najavo.Uplatnenýnárokpretopredčasneposúdilpodľacitovanýchustanoveníprávnychpredpisov,ktoré
nesprávne vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu (skutkových

záverov) vyvodil predčasné a tým aj nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
a o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku voči žalovanému v 1./rade a to titulom náhrady škody
v zmysle ustanovení § 373 a 379 Obchodného zákonníka, pričom nevychádzal dôsledne z dôvodov
zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Co/338/2005-253 v kontexte ustanovenia § 10
ods. 3 zák. č. 181/1995 Z.z., v prípade dôvodnosti jeho aplikácie v tomto konaní, keďže žalovaný v 2./

rade apeloval počas konania na ustanovenie § 31 a nasl. OZ.
19. Uviedol, že predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu škody proti žalovanému.
Zdôvodnenie uplatneného nároku, ako aj jeho priznanie ale musí byť v odôvodnení rozsudku jasne,
stručne a určite odôvodnené v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., za splnenia všetkých
zákonných predpokladov, ktorým sú v prípade náhrady škody porušenie právneho predpisu, vznik škody,

príčinná súvislosť medzi porušením právneho predpisu a vznikom škody, ako aj zavinenie. Odvolací súd
dodal, že tvrdený zákaz vstupu do lesa zo strany žalovaného v 1./rade žalobcovi nemožno považovať
za porušenie akejkoľvek právnej povinnosti, ktoré by malo za následok vznik škody na strane žalobcu,
vychádzajúc zo znenia kúpnej zmluvy na č.l. 29 spisu, z ktorej vyplýva len predaj dreva na pni a pretojeho uskladnenie a následne odcudzenie inou osobou, nemôže byť dané na vrub žalovanému v 1./
rade. Uskladnené drevo, ktoré bolo na základe kúpnej zmluvy z 2. 4. 1995 vo vlastníctve žalobcu, bolo
ponechané voľnému prístupu, bez stráženia, čo v prípade preukázania môže byť dôvodom na právne

posúdenie podľa § 455 a nasl. Obchodného zákonníka.
20. Poukázal na to, že zatiaľ v konaní nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti v právnom
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1./rade vyplývajúcim z kúpnej zmluvy z 2. 4. 1995, v kontexte
predaja dreva na pni predávajúcim - Urbariátne lesy a pasienkové spoločenstvo v W. v zastúpení
žalovaným v 1./rade, ak žalovaný v 1./ rade konal v súlade s vyhlásením spoločenstva Urbariátnych

lesov a pasienkového spoločenstva W. (č.l. 50-53 spisu bod IV., písm. B), ako aj svojou povinnosť ako
predsedu spoločenstva, jednotlivé dohody a zmluvy predkladať na schválenie výboru spoločenstva (č.l.
49 spisu), čo vylučuje naplnenie § 33 ods. 2 OZ, na čo dôvodne poukazoval žalovaný v 2./rade v kontexte
§ 31 a nasl. OZ.
21.Tiežuviedol,žepovinnosťtvrdeniaadôkaznápovinnosť(tzv.bremenotvrdeniaadôkaznébremeno),
ktoré sú v sporovom konaní naplnením prejednávacej zásady stanovujú, že je zásadne vecou účastníka

konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových zistení, pričom bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno je medzi účastníkmi konania rozdelené v závislosti od toho, ako vymedzuje
právna norma práva a povinnosti účastníka hmotnoprávneho vzťahu. Teda účastník je povinný navrhnúť
dôkazy na preukázanie tých právnych významných skutočnosti, ohľadne ktorých má bremeno tvrdenia.
Dôkazným bremenom sa tak rozumie procesná zodpovednosť účastníka za to, že počas konania

vykonanými dôkazmi neboli preukázané jeho tvrdenia a preto muselo byť rozhodnuté v jeho neprospech.
22. Uložil súdu prvého stupňa opakovane vyhodnotiť vykonané dôkazy takým spôsobom, aby boli z
nich vyvodené konkrétne skutkové zistenia k jednotlivým vytýkaným skutkovým záverom a zákonným
predpokladom naplnenia žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody. Je preto potrebné, aby sa
súd prvého stupňa vysporiadal s námietkami vo vzťahu k jednotlivým dôkazom a v prípade, že dospeje

k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu škody (§ 373, § 374 ObZ v kontexte § 455 a nasl.
ObZ), aby tento nárok posúdil aj so zreteľom na ust. § 31 a nasl. OZ s odkazom na § 33 ods. 2 OZ,
prípadne § 511 OZ a ust. § 10 ods. 3 zák. č. 181/1995 Z.z.

23. V priebehu konania žalovaný v l./rade (vo vzťahu ku ktorému bol rozsudok súdu prvého stupňa

zrušený) zomrel, preto súd rozhodol uznesením z č. l. 513 zo dňa 26. 9. 2017, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 29. 9. 2017 o tom, že pokračuje v konaní s jeho dedičom W. V., N.. XX. X. XXXX, trvale
bytom W. XXX.

24.Súdvyzvalžalobcuvzmyslezáverovzrušujúcehouznesenianapredloženiesúhlasunaťažbudreva,

avšak bezvýsledne. V tejto súvislosti súd poukazuje i na výpoveď žalobcu z č. l. 270 spisu zo dňa 27.
2. 2008 v ktorom uvádzal, že „pokiaľ sa týka písomného povolenia na ťažbu, ja som kúpnu zmluvu
považoval za povolenie“.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi subjektom Urbariátne lesy a pasienkové spoločenstvo v W. v

zastúpení Q. A., predsedom spoločenstva a kupujúcim W. V. bola v zmysle Obchodného zákonníka
uzatvorená kúpnopredajná zmluva o predaj dreva na pni v týchto porastoch: X., B. M.. Ťažba sa mala
vykonať do 15. 5. 1995, dohodnutá cena za m3 bola 700 Sk, započatie prác bolo dojednaných na 3. 4.
1995 s tým, že pri nedodržaní zmluvných podmienok zmluva stráca platnosť. Písomná zmluva na ďalšie
obdobie uzatvorená nebola. Zástupca žalobcu navrhol dopočuť žalobcu a iné návrhy na doplnenie

dokazovania strany nepredložili.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodný spis 9C/1170/1998 súd mal vykázaný už ako právoplatne
skončený, vec zapísal pod novú spisovú značku, a preto sa konanie ďalej vedie pod sp. zn. 1C/24/2018.

27. V priebehu konania došlo k zmene procesného predpisu.

28. Od 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP),
ktorým bol zrušený Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP).

29. V zmysle § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnostitohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

30. Podľa § 153 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších

úkonov súdu.
Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v
odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

31. Súd doplnil dokazovanie v smere naznačenom Krajským súdom v Košiciach a vo veci vytýčil termín
pojednávania, vypočul zástupcov strán a žalobcu.

32. Zástupca žalobcu poukázal na to, že rešpektuje právny názor Krajského súdu a teda čo sa týka
vzniknutej škody, nie je sporné, že žalobca pre žalovaného resp. pre pôvodného žalovaného, resp. pre
Urbariát vyťažil drevo tak, ako je to špecifikované v žalobe v zmysle uzavretej zmluvy.
33. Z toho vyjadrenia súdu vôbec nie je jasné, pre koho žalobca mal drevo ťažiť.

34. Ďalej uviedol, že porušenie právnej povinnosti zo strany pôvodného žalovaného vidí v tom, že aj
keď sa odvolací súd domnieva, že zákaz vstupu do lesa, ktorý bol žalobcovi uložený nie je porušením
povinností právnej povinnosti, nesporne je porušením tejto povinnosti to, že na pokyn žalovaného bolo
drevo, ktoré mal nadobudnúť žalobca, bolo predané spoločnosti V.. V tejto súvislosti poukázal na list od
tejto spoločnosti zo dňa 13. 1. 1997, ktorý je súčasťou súdneho spisu a v ktorom táto spoločnosť uviedla,

že celé množstvo dreva lokality W. F. bolo pomerané predsedom Urbariátu W.Č. p. A. za prítomnosti
pána Q. W., K. V. P. Š. V.. Táto drevná hmota bola vyfakturovaná majiteľom drevnej hmoty Urbariátu W.
na základe priloženého číselníka, čo bolo potvrdené predsedom urbariátu p. A. jeho podpisom. Uvedené
rovnako potvrdili viacerí svedkovia v konaní. Týmto konaním pôvodným žalovaným znemožnil žalobcovi,
aby si odviezol drevo, ktoré bolo prisľúbené ako odmena za vykonanú ťažbu, čím vznikla žalobcovi

škoda, a to v hodnote ceny tohto dreva tak, ako bola dohodnutá v zmluve a vylúčil, aby vyťažené drevo
bolo vo vlastníctve žalobcu, pretože bolo naďalej vo vlastníctve pôvodného žalovaného resp. Urbariátu
a vlastníctvo na žalobcu by mohlo prejsť až jeho prevzatím zo strany žalobcu.
35. Toto tvrdenie je ale v rozpore s ustanovením § 455 Obz.
36. Uviedol, že pokiaľ sa týka porušenia právnej povinnosti zo strany pôvodne žalovaného v l./rade, s

poukazom na hmotnoprávny predpis išlo o porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného, pretože
na základe dohody mal toto drevo nadobudnúť žalobca. Pokiaľ to nie je uvedené v kúpnopredajnej
zmluve,išloopôvodnúdohodumedzižalobcomapôvodnežalovanýmvl./rade.Minimálnevčasti žaloby
vo výške 22 617 Sk - t. j. 750,75 eur bol tak zo strany pôvodného žalovaného uznaný a minimálne v
časti 750,75 eur nárok žalobcu nie je sporný.

37. Súd dopočul i žalobcu ktorý uviedol, že vzťah z roku 1995 s urbariátom zastúpený p. A. uzavrel v
decembri 1995, pričom douhrádzal platby na jar v roku 1996. V období koncom januára do polovice
februára 1996 ho p. A. telefonicky pozval na rokovanie s tým, že mu treba ukončiť ťažbu v lokalite B. M.,
X. v W. F.. Zrealizoval ťažbu v týchto dvoch porastoch, drevo sa dalo na skládku, oni ho zmerali aj so Š.,

W.. Žalobca mal záujem s drevom manipulovať, aby ho pripravil na odvoz, avšak mu bol zakázaný vstup
do W. F.. V priebehu asi týždňa a pol mu volali chlapi, ktorí pre neho robili, že všetko drevo sa vyváža,
nie je len to drevo, ktoré mali zobrať, a s ktorého prácou sa malo započítať. To drevo brala firma V..
38. Poukázal na to, že so žalovaným mal len ústnu dohodu, obsah ktorej nemal súd preukázaný.
39. A opätovne súd poukazuje na to, že na takýto postup vtedajší predseda spoločenstva nemal súhlas

výboru, a teda konal nad rámec svojich oprávnení.
40. Tiež žalobca uviedol, že z realizácie ťažby mesiacov 4,5 roku 1996 z urbariátu mu nebola vystavená
žiadna faktúra, že drevo bolo ich majetkom a na ich pozemkoch. Žalobca si to drevo nemohol odviesť,
lebo by porušil zákony, preto v tom smere nerobil kroky. Žalobcovi jeho ľudia povedali, že sa drevo
vyváža, preto p. A. telefonoval, stretli sa, pričom mu povedal, že tam nemá ísť vôbec pozerať, že ani

do doliny nemá ísť. Potom to začal riešiť s JUDr. Taragelom. Dohoda o započítaní nebola podpísaná.
V tom období p. A. chodil na stretnutia, vysmiaty a ignoroval, povýšenecky sa správal a povedal, že mu
nič nedá. Pred začatím konania bol na urbariáte na stretnutí s novým výborom tam bez A., prizvali tam
iných podielníkov, žalobca im ukázal 12 faktúr, o ktorých nemali oni vedomosť.41. V tejto súvislosti nepodal trestné oznámenie, pretože nemal ešte svoje veci poriešené.

42. Zástupca žalovaného poukázal na to, že žalobca si svoju žalobou uplatňuje náhradu škody a fakt, že

túto škodu mal spôsobiť pán A. porušením svojej povinnosti a príčinnej súvislosti so žalovanou škodou
nebol preukázaný. Pričom je nutné vychádzať aj z toho faktu, že predaj dreva v zmysle kúpnej zmluvy
na č. l. 29 bol uskutočnený ako predaj dreva na pni a preto jeho uskladnenie a následne odcudzenie
inou osobou nemôže byť dané na vrub žalovanému A. a dodal, že aj s prihliadnutím na fakt, že drevo
malo byť uskladnené niekde v W. F., ktorá nie je ani ohradená ani inak chránená. Preto navrhol žalobu

zamietnuť a to aj s prihliadnutím na „zmätok v uznávacom prejave“ ktorý mal učiniť pán A., pretože
z jeho prednesu za života vyplýva, že odkazoval práve na nepodpísanú dohodu o započítaní, ktorú
mimochodom negoval aj sám žalobca. Navrhol aj priznať náhradu trov konania.

43. Podľa § 9 zák. č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách spoločenstvo podľa tohto
zákona môže vzniknúť ako spoločenstvo bez právnej subjektivity alebo ako spoločenstvo s právnou

subjektivitou.

44. Podľa § 10 cit. zák. spoločenstvo bez právnej subjektivity zakladajú vlastníci podielov spoločnej
nehnuteľnosti (ďalej len "spoločníci") zápisom do zoznamu spoločníkov. Podmienkou zápisu je aj
písomné vyhlásenie spoločníkov o združení sa. Na vznik spoločenstva bez právnej subjektivity

je potrebný zápis spoločníkov vlastniacich najmenej dve tretiny spoločnej nehnuteľnosti a súhlas
Slovenského pozemkového fondu za vlastnícke podiely spoločnej nehnuteľnosti v jeho správe.
Spoločnícisúpovinníoznámiťvznikspoločenstvabezprávnejsubjektivityobvodnémuúradu,ktorývedie
register pozemkových spoločenstiev, a príslušnému lesnému úradu. Spoločníci súčasne oznámia, kto je
splnomocnený v ich mene konať navonok. Za záväzky spoločenstva podľa odseku 1 voči iným osobám

ručia spoločníci spoločne a nerozdielne.

45. Podľa § 511 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) ak právnym predpisom alebo rozhodnutím
súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov
má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od

ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných
podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel
rovnakým dielom na všetkých ostatných.

46. Podľa § 31 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.
Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu
orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo.

Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom
niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.
Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.
Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

47. Podľa § 33 OZ ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je
splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe,
s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení
oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.
Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto

koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo,
právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie
plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca
požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.
Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.

48. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.49. Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku

záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.

50. V zmysle Vyhlásenia spoločníkov Urbariátnych lesov a pasienkového spoločenstva W. o združení

sa podľa § 10 Zákona NR SR č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách z č.l. 50 - 53 spisu
9C/1170/1998spoločníci-vlastnícipodielovvleseapasienkovvkatastrochW.,Y.,E.N.S.P.T.,zapísaní
do zoznamu spoločníkov na valnom zhromaždení konanom dňa 28. 2. 1986 vyhlásili svoje rozhodnutie
združiť sa a plniť ustanovenia tohto vyhlásenia, pričom šlo o Pozemkové spoločenstvo bez právnej
subjektivity.
51. Podľa bodu IV. písm. B) medzi povinnosti členov spoločenstva okrem iného patrilo uplatňovať iba

také aktivity v lese, na ktoré má súhlas výboru spoločenstva, resp. štatutárneho zástupcu a ktoré sú v
súlade s uzneseniami valného zhromaždenia a týmto vyhlásením.
52. Podľa bodu V. písm. A) valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločenstva. Koná sa najmenej
jeden krát v roku a do jeho pôsobnosti okrem iného patrí rozhodovať o hospodárení spoločenstva so
spoločným majetkom.

53. Podľa bodu V. písm. B) výbor spoločenstva je štatutárny orgán spoločenstva. Za svoju činnosť
zodpovedá valnému zhromaždeniu. Za výbor koná predseda spoločenstva, ktorý je súčasne členom
výboru. Ak je však na právny úkon, ktorý robí úkon, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis
aspoň dvoch členov výboru.
54.PodľaboduV.písm. C/predsedaspoločenstva ještatutárnymzástupcom aspoločenstvo zastupuje

navonok. Okrem iného zodpovedá za uzatváranie dohôd a zmlúv v obchodnom styku, nákup materiálu
pre lesnú činnosť v súlade s prijatým LHP, jednotlivé dohody a zmluvy predkladá na schválenie výboru
spoločenstva.

55. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba nie je opodstatnená.

56. Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 2 532,70 € s prísl. na tom základe, že predchodca
žalovaného Q. A., (ktorý v priebehu tohto konania zomrel a súd konal ďalej s jeho dedičom - W. V.)
mal ako predseda Urbariátnych lesov a pasienkového spoločenstva W. uzavrieť so žalobcom zmluvu
na ťažbu dreva, za ktoré žalobcovi nebolo zaplatené.

57. V prvom rade súd skúmal, či predchodca žalovaného konal vo vzťahu so žalobcom ako predsedom
spoločenstva alebo len ako fyzickou osobou.

58. Ak by súd mohol skonštatovať, že predchodca žalovaného vo vzťahu so žalobcom vystupoval

ako predseda spoločenstva, musel by mať preukázané, že k zmluvnému vzťahu so žalobcom mal
súhlas výboru spoločenstva, pričom táto povinnosť vyplýva z bodu V. písm. C/ Vyhlásenia spoločníkov
Urbariátnych lesov a pasienkového spoločenstva W. o združení sa.

59. Súd vyzval žalobcu na predloženie takéhoto dokladu, na čo žalobca reagoval, že takýmto dokladom

nedisponuje. Napokon žalobca i na pojednávaní dňa 3.10.2018 prehlásil, že v čase, keď predchodca
žalovaného už nevykonával funkciu predsedu, bol na výbore v súvislosti so svojimi nárokmi, členovia
výboru o postupe predchodcu žalovaného vedomosť nemali.

60. Na základe týchto skutočností súd skonštatoval, že žalovaný ako predseda spoločenstva prekročil

svoje právomoci a na svoj postup nemal splnomocnenie výboru spoločenstva, a teda nie je daný vzťah
podľa § 10 ods. 3 zák. č. 181/1995 Z.z.
61. Vecná pasívna legitimácia žalovaného nesúvisí s jeho činnosťou ako predsedu Urbariátnych lesov a
pasienkového spoločenstva W., ale len ako fyzickej osoby - predsedu tohto spoločenstva, ktorý prekročil
rozsah svojich oprávnení.

62. Žaloba voči nemu preto nemôže smerovať v zmysle princípu solidarity v zmysle § 10 ods. 3 zák. č.
181/1995 Z.z. s použitím § 511 OZ, kedy zákon priamo umožňuje žalobcovi žalovať a iba žalovaného
Q. A., ktorý v kontexte ustanovenia § 10 ods. 3 zák.č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách je
zodpovednýzazáväzkyspoločenstva,keďževočiinýmosobámručiaspoločnícispoločneanerozdielne.63. Z týchto dôvodov by prichádzala do úvahy zodpovednosť predchodcu žalovaného, avšak pri splnení
všetkých pojmových znakov náhrady škody.
64. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka sú:
a) protiprávny úkon,
b) vznik škody,

c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.

65. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Zodpovedná strana sa môže od
zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností
vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods. 1). Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí
preukázať poškodený. Ten, kto škodu spôsobil, preukazuje okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť; ak

ich preukáže, oslobodí sa od povinnosti nahradiť škodu.

66. Obchodný zákonník ustanovuje pre jednotlivé zmluvné typy aj iné predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu. Preto uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti majú všeobecný charakter a uplatnia sa
len za predpokladu, že pri jednotlivých zmluvných typoch nie sú ustanovené iné predpoklady. Ide tu o

vzťah všeobecnej a osobitnej právnej úpravy.
67. Protiprávny úkon je porušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je
protiprávne. Ten v sebe zahŕňa tak zavinené protiprávne správanie (zavinený protiprávny úkon), ako aj
nezavinené protiprávne správanie (nezavinený protiprávny úkon). Z hľadiska § 373 je nepodstatné, či
k porušeniu povinnosti došlo vinou zodpovednej strany, alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je

otázka zavinenia bezvýznamná.

68. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Správanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým konaním, lebo
inak by bolo právne irelevantné. Správanie je vždy povinnou zložkou protiprávneho úkonu. V prípade,
keď právo vo výnimočných prípadoch zodpovednostné dôsledky napraviť ujmu viaže aj na pôsobenie

udalosti, ktoré nie je spojené s ľudským správaním, robí tak nie z dôvodu protiprávnosti, ale z iných
dôvodov; v tých prípadoch však niet správania, a preto niet ani protiprávnosti.
69. Úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy obsiahnutej v
Obchodnom zákonníku to znamená, že pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu (§ 373),
ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§ 757).

70. Obchodný zákonník na viacerých miestach ustanovuje obdobnú platnosť § 373 a nasl., a to aj pre
prípady, keď škoda nevznikla ako dôsledok porušenia povinnosti (napr. § 353, 357). V prípade, keď
škoda nevznikne ako dôsledok porušenia povinnosti, chýba protiprávny úkon, a preto nemožno hovoriť
ani o zodpovednosti. Platí zásada, že bez protiprávnosti niet zodpovednosti. V týchto prípadoch sa síce
využíva mechanizmus náhrady škody (§ 373 a nasl.), ale škoda tu nie je zodpovednostnou sankciou.

71. Vznik škody - škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch. Rozoznávame dva druhy
škôd:
- skutočnú škodu (damnum emergens),
- ušlý zisk (lucrum cessans).

72. Skutočná škoda je v peniazoch vyjadriteľná majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku
poškodeného.
73. Ušlý zisk je v peniazoch vyjadriteľná majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu
majetku poškodeného, ktoré, nebyť vzniku škody, bolo možné vzhľadom na okolnosti odôvodnene
očakávať. Skutočná škoda a ušlý zisk spolu predstavujú všetku škodu.

74. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením povinnosti
(príčinou) a vznikom škody (následkom) musí byť vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť je
kategória prírodná a spoločenská. Má objektívnu povahu. Jej aplikácia v oblasti práva spočíva v
skutkovom zistení.

75. Z prednesu zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 3.10.2018 súd nemal preukázané naplnenie
pojmových znakov škody popísaných vyššie.76. Podľa jej vyjadrenia porušenie právnej povinnosti žalovaného malo spočívať v tom, že na pokyn
žalovaného bolo drevo, ktoré mal nadobudnúť žalobca, predané spoločnosti V., pričom žiaden doklad
o tom súdu nepredložila.

77. Žalobca do spisu predložil spolu so žalobou listinný dôkaz nachádzajúci sa v spise sp. zn.
9C/1170/1998 na č. l. 6. Ide o list adresovaný spoločnosťou V., s. r. o., D. XX, B. N. M. zástupcovi žalobcu
zo dňa 13.1.1997 a z jeho obsahu vyplýva, že celé množstvo dreva v lokalite W. F. bolo pomerané
predsedom Urbariátu W.Á. p. A. za prítomnosti p. W. Q., K. V. P. Š. V.. Táto drevná hmota bola firme V.

vyfakturovaná majiteľom drevnej hmoty Urbariátom W. na základe priloženého číselníka.
78. V tejto súvislosti súd poukazuje na okolnosť, že podľa č. l. 28 spisu sp. zn. 9C/ 1170/1998 medzi
stranami sporu bola uzatvorená kúpnopredajná zmluva zo dňa 2. 4. 1995 a dodatočne sa účastníci
dohodli, že žalobca vyťaží pre žalovaného drevo za odmenu 350,- Sk/m3. Nárok žalobcu na zaplatenie
za ťažbu dreva bude čiastočne uspokojený odkúpením 117m3 po 700 Sk,-, pričom kúpna cena sa
započíta s nárokom žalobcu na úhradu ťažobných nákladov.

79. Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov bola žalobcom predložená do spisu
9C/1170/1998 - nachádza sa na č. l. 3 spisu, avšak podľa názoru súdu k uzatvoreniu tejto dohody
nedošlo, lebo nie je datovaná a ani podpísaná.

80. Podľa pôvodne písomnej uzatvorenej zmluvy však malo ísť o kúpu dreva na pni. Preto ak žalobca

vyťažil drevo, mal sa postarať o jeho odvoz alebo minimálne jeho stráženie, a to s poukazom na
ustanovenie § 455 ObZ.
81. Aj v zmysle komentára k tomuto ustanoveniu (zdroj ASPI) vyplýva, že v obchode je dôležité
vedieť, koho postihne nebezpečenstvo škody na tovare, najmä počas dopravy, či predávajúceho alebo
kupujúceho. Podľa tohto ustanovenia riziko škody na tovare prechádza na kupujúceho v čase , keď

prevezme tovar od predávajúceho. Ak kupujúci neprevezme tovar od predávajúceho včas, dôjde k
prechodu rizika na tovare v čase, keď predávajúci umožní kupujúcemu nakladať s tovarom a kupujúci
poruší zmluvu tým, že ho neprevezme.

82. Z toho teda vyplýva, že riziko škody na tovare prevzal žalobca okamihom uloženie dreva na skládku

bez toho, ho nezabezpečil.

83. Nakoniec, podľa obsahu spisu vyplýva, že prípadné odcudzenie dreva nebolo na polícii ohlásené,
čo potvrdil i žalobca na pojednávaní dňa 3.10.2018.

84. Preto nemal súd preukázané porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného.

85. Súd preto skonštatoval, že žalobca nepreukázal naplnenie pojmových znakov škody, v dôsledku
ktorej si uplatňoval svoj nárok.

86. Okrem iného súd poukazuje na to, že žalobca nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ktorými by
preukázal opodstatnenosť svojho nároku. Žalobca sa tak dostal do dôkaznej tiesne.

87. Z týchto dôvodov súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

88. Súd poukazuje i na to, že v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 100/1977 Zb. súd ťažbu dreva hodnotil
ako neoprávnenú, pretože stany súdu nepredložili doklad o predchádzajúcom vyznačení a písomnom
súhlase vydanom odborným lesným hospodárom, ktorým je vykonávateľ ťažby povinný sa preukázať.

89. Pre úplnosť súd považuje za potrebné dodať, že v priebehu konania pôvodne žalovaný Q. A. uznal
čiastočne nárok žalobcu čo do sumy 22.617,- Sk - výpoveď žalovaného v 1./rade zo dňa 14. 2. 2001
(č. l. 31 spisu 9C/1170/1998).

90. V prípade, ak by žalovaný navrhol v tejto časti rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, súd by s

poukazom a ustanovenie § 282 a nasl. CSP rozhodol v tejto časti rozsudkom pre uznanie nároku.

91. Takýto návrh však žalobca nepredložil, preto ustanovenie § 282 CSP súd neaplikoval.92. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si
uplatnil ich náhradu, preto mu súd priznal ich plnú náhradu.

93. Súd zároveň konštatuje, že nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

94. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.

vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.